prácou a tvorbou získala nehynúce zásluhy pri výchove slovenského človeka a pri obnovení slovenskej štátnosti. (Potlesk. ) Bola nositeľkou a usmerňovateľkou našej budovateľskej práce, zachovala národ a zvíťazila, lebo stála na princípe prirodzeného práva a život národa a jeho záchranu vytkla si ako najvyšší politický cieľ. (Potlesk. ) Práve preto sa jej darila snaha vychovať zo slovenského človeka slovenského národovca a vytvoriť zo všetkých Slovákov jednoliaty národný celok.
Manifest slovenského národa usnesený na zasadnutí Ústredného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany ako právoplatnej politickej predstaviteľky slovenského národa 6. októbra 1938 v Žiline so svojou požiadavkou samourčovacieho práva mieril i na snem ako vrcholnú národnú organizáciu, ako to vidieť z ustanovenia zákona o autonómii Slovenskej krajiny.
Obnovenie slovenskej štátnosti zákonom zo dňa 14. marca 1939 o samostatnom slovenskom štáte je dielom Slovenského snemu práve tak ako Ústava a stá iných zákonov.
Pán prezident vo svojom prejave na pracovnej porade tajomníkov Strany dňa 21. januára 1941 prehlásil: "Bez snemu národ a štát nenecháme. Lebo i keby sa dala zariadiť iným spôsobom zákonodarná moc; za dnešných pomerov nemožno sa obísť bez kontrolnej činnosti snemu a jeho úsporného výboru". Toto uznanie Vodcu národa je krásnou satisfakciou proti niekedy sa ob-
javivším nespravodlivým útokom a kritikám.
V slovenskom samostatnom štáte je kategorickým imperatívom, aby každý na svojom mieste svedomite pracoval a svoje povinnosti v každom ohľade presne plnil.
Slávny Snem! Myslím, že hovorím za vás všetkých, keď túto osnovu označujem za podarené dielo spolupráce a to peknej spolupráce vlády, Snemu a pracovníkov, ktorí na tomto diele pracovali. (Výkriky: Tak je! Potlesk. ) Toto dielo bude hlásať o svojich tvorcoch, že pri jeho tvorení statočne plnili svoje povinnosti. Pevne verím, že tento zákon bude tiež jedným z pevných základných kameňov na budove našej národnej slobody a štátnej samostatnosti, ktorá nech právom ponesie nápis monumentum aere perennius. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Hudec.
Zpravodajca Dr. Hudec: Zriekam sa slova.
Predseda Dr. Sokol:
Pán zpravodajca zriekol sa záverečného slova, preto nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má XXXI dielov, 418 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu. Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej XXXI dielmi, 418 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o vojenskom trestnom poriadku.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Hudec.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:
2. Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení § 100, ods. 1 ústavného zákona č. 185/1939 Sl. z
Zpravodajcom za výbor ústavnoprávny je pán poslanec Dr. Matej Huťka a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Huťkovi.
Zpravodajca Dr. Huťka:
Slávny Snem!
Podľa ustanovenia § 7 našej Ústavy náš Snem má 80 poslancov, ktorí sa volia všeobecným, priamym, rovným a tajným hlasovaním. Podľa § 8 Ústavy Snem je volený na päť rokov. Paragraf 100 našej Ústavy má však ustanovenie, že terajší Snem ostáva v činnosti, kým sa neustaví nový a že dokiaľ nebude vyvolený Ústavou určený počet poslancov, to jest 80, pre platné usnášanie je rozhodujúci počet poslancov ústavodarného snemu a že funkčné obdobie terajšieho Snemu skončí sa najneskôr 31. decembra 1943.
Terajší Snem bol zvolený dňa 18. decembra 1938, to jest za autonómneho Slovenska. Počet poslancov pri týchto voľbách zvolených činil 63, nakoľko podľa článku V. ústavného zákona zo dňa 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny na 20. 000 odovzdaných platných hlasov ako aj zbytok presahujúci 3/4 tohto počtu pripadol jeden mandát, a počet všetkých odovzdaných platných hlasov činil len niečo viac než 1, 260. 000.
Takto zvolený Snem dňa 14. marca 1939 pretvoril sa na ústavodarný Snem, ktorý v ten istý deň vyhlásil aj samostatný Slovenský štát.
Kandidačná listina, podaná do volieb Snemu dňa 18. decembra 1938, bola sostavená na vtedajšie politické pomery v autonómnom Slovensku. Mala dokázať jednotnosť slovenského národa a bola sostavená pod vlivom historických udalostí 6. októbra 1938 a ostatných udalostí, ktoré nasledovaly po tomto dni, najmä splynutia všetkých politických strán na Slovensku s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou ako jedinou reprezentantkou slovenského národa. Sostavovateľ tejto kan-
didačnej listiny aj pri výbere osôb mal najlepší úmysel, avšak udalosti, ktoré nastaly po 14. marci 1939, mnoho zmenily aj v tejto veci.
Pravdepodobne i tieto dôvody viedli navrhovateľov tohto iniciatívnieho návrhu zákona, okrem dôvodov, ktoré už uviedli v dôvodovej zpráve návrhu, keď Snemu podali tento iniciatívny návrh zákona.
Dnešný Snem, ako sme už spomenuli, má 63 poslancov. Z tohto počtu sú traja národnosti nemeckej, jeden rusínskej a jeden maďarskej, takže nás Slovákov poslancov je 58. Z tohto počtu 23. poslanci nemôžu sa zúčasňovať svojej poslaneckej činnosti medzi ľuďom, nakoľko sú inou svojou činnosťou hatení vo vykonávaní tejto svojej povinnosti (ministri, predsedníctvo Snemu atď. ), takže práci medzi slovenským ľudom môže sa venovať najviac
35 poslancov. Keď vezmeme v úvahu, že na Slovensku máme 59 politických okresov okrem mesta Bratislavy, ktorá sama tvorí samostatný politický okres, máme úhrnom 60 politických okresov, takže 35 poslancov nemôže sa zdarne venovať svojej poslaneckej činnosti medzi ľudom v týchto 60 okresoch, nakoľko takmer dva okresy pripadly na jedného.
Prejednávaný iniciatívny návrh, zákona i tomuto nedostatku odpomôže, najmä na východe a juhu našej Slovenskej republiky, na ktorých krajoch vo väčšine okresov niet vôbec poslanca. Veríme, že náš Vodca - pán prezident - pri menovaní vezme v úvahu nedostatky týchto krajov a vymenuje vhodné osoby z týchto
krajov za poslancov.
V dennej tlači a na shromaždeniach i v neďalekej minulosti dosť mnoho sa ho-
vorilo o zmene Ústavy, a to v tom smysle,
aby sa položily základy poťažne upevnily doterajšie základy systému autoritatívno-vodcovského v našom štáte. "
Keď pozrieme aspoň bežne na podstatu ustanovení navrhovaného zákona, prídeme k tomu úsudku, že iniciátori, tohto návrhu ústavného zákona mali na mysli i toto prianie našej slovenskej pospolitosti.
Tým, že článok prvý prejednávaného zákona má ustanovenie, že prezident republiky menovaním obsadzuje voľbou nezaplnené mandáty a mandáty voľbou alebo menovaním zaplnené, ale neskoršie uprázdnené, do konca funkčného obdobia
ústavodarného Snemu, to jest do konca decembra 1943, bez spolupodpisu príslušného" ministra, najlepšie dáva na javo svoje smýšľanie náš Snem, že úplne súhlasí so zavedením štátneho systému v smysle autoritatívno-vodcovskom. I týmito zákonom náš Snem činmi dokazuje a nielen jalovým debatovaním a kritizovaním, 'že je za štátny systém autoritatívno-vodcovský a že úplne dôveruje a bez výnimky stojí stopercentne za Vodcom nás Slovákov pánom prezidentom republiky Dr. Jozefom Tisom. (Hlas: Tak je ! Búrlivý potlesk. )
Podľa prejednávaného návrhu zákona pán prezident menovaním zaplní nielen voľbou nezaplnené mandáty, ale aj mandáty, ktoré sa uprázdnia neskoršie, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o mandáty voľbou zaplavené, ale uprázdnené a či o mandáty menovaním zaplnené, ale uprázdnené. Pán prezident totiž nebude viazaný ani poradím kandidačnej listiny, podľa ktorej boly prevedené voľby dňa 18. decembra 1938, ale ani ustanovením § 52, bodu d) Ústavy, to jest, že Štátnej rade prislúcha "sostavovať kandidátnu listinu pre voľby do Snemu", a nie je ani iným návrhom alebo obmedzením viazaný.
Keď vodcovský systém chceme budovať, tak budujme ho stopercentne a nie polovičato. Návrh zákona túto otázku rieši stopercentne a preto treba ho čo najvrelejšie vítať a odhlasovať.
Slávny Snem!
Snáď by mohla byť nadhodená otázka, či by nebolo potrebné pre výšuvedené dôvody vypísať do Snemu nové voľby?
Pri rokovaní návrhu zákona ústavnoprávny výbor zaoberal sa aj touto otázkou. Dospel však k tomu jednomyseľnému presvedčeniu, že dnešné vojnové časy nie sú vhodné na to, aby voľby do Snemu boly vypísané a preto navrhuje v osnove uvedený spôsob doplnenia Snemu na 80 poslancov, ako to ustanovuje § 7 našej Ústavy.
Ústavnoprávny výbor prejednávaný iniciatívny návrh ústavného zákona prerokoval na dvoch svojich zasadnutiach, a to 23. septembra a 1. októbra 1941.
K článku I. (pôvodnému § 1) pripojil ústavnoprávny výbor ustanovenie, že prezident "menuje poslancov zo svojprávnych štátnych občanov aspoň 30-ročných", aby
toto ustanovenie bolo v súhlase s ustanovením § 10 našej Ústavy, ktoré znie: "Voliteľný je štátny občan, ktorý dovŕšil tridsiaty rok svojho života... "
Ďalej k tomutiež článku sa pripojilo ustanovenie: "Prezident republiky pri výbere osôb nie je obmedzený ustanoveniami zákona č. 56/1927 Sb. z. a n. "
Ústavnoprávny výbor pripojil toto ustanovenie preto, keďže podľa citovaného zákona pasívne volebné právo nemajú príslušníci vojska a žandárstva, to jest nemôžu byť volení za poslancov.
Toto obmedzenie bolo aktuálne za bývalej Česko-Slovenskej republiky, ale nie v našom slovenskom štáte. V bývalej Česko-Slovenskej republike bol systém niekoľkých politických strán a preto takéto ustanovenie bolo priamo v záujme štátu, to jest, aby vojsko a žandárstvo bolo odpolitizované. To vyžadovala najmä sama obrana štátu. Podľa § 58 našej Ústavy my Slováci máme len jedinú štátnu stranu, to jest svoju Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu a podľa ustanovenia § 59 Ústavy národnostné skupiny majú taktiež len jednu svoju stranu, v dôsledku čoho ustanovenie zákona č. 56/1927 Sb. z. a n. je anachronizmom, takže i po tejto stránke odstraňuje sa prekážka, aby pán prezident republiky nemohol vymenovať za poslanca osobu z radov vojska alebo žandárstva.
V druhom článku (pôvodný § 2) pripojil slovo "platí" z dôvodov legislatívnej techniky. Z tých istých príčin miesto označenia jednotlivých ustanovení paragrafmi navrhuje ústavnoprávny výbor označiť state článkami.
Ústavnoprávny výbor ešte dovoľuje si podotknúť, že všetky ustanovenia, ktoré má naša Ústava a zákony, ktoré upravujú pôsobnosť poslancov, ktoré vôbec hovoria o poslancoch, vzťahujú sa aj na poslancov menovaných, ale nepokladal za praktické, aby toto ustanovenie bolo pojaté priamo do zákona, keďže zo smyslu samotného zákona to už vysvitá.
Návrh zákona bol ináč prepracovaný ústavnoprávnym výborom len po stránke štylárnej.
Slávny Snem!
Keďže veríme, že navrhovaný zákon prispeje k ďalšej vnútornej konsolidácií nášho verejného života a k dobrým zákla-
dom vybudovania štátneho systému autoritatívno-vodcovského, ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu osnovu zákona v pozmenenej forme prijať a odhlasovať. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol:
Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Husárkovi.
Zpravodajca Husárek:
Slávny Snem!
Rozpočtový výbor prerokoval iniciatívny návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na zasadnutí dňa 23. septembra 1941.
Zvýšením počtu poslancov na stav, určený Ústavou, prirodzene zvýšia sa aj výdavky na poslanecké náhrady. V tomto roku zvýšená potreba poslaneckých náhrad môže činiť najviac Ks 102. 000. -, ale je pravdepodobné, že v dôsledku zákona číslo. 110/1940 Sl. z. o obmedzení platových nárokov zo štátnych alebo verejných prostriedkov táto suma bude značne nižšia. Očakávaný zvýšený náklad možno uhradiť presunom z úspor rozpočtovej kapitoly 2, preto v tomto roku je úplne zaistený.
Pre budúci rok bude zvýšený náklad na poslanecké náhrady riadne rozpočtové zaistený, lebo bolo na to pamätané už pri príprave rozpočtu Snemu na rok 1942.
Rozpočtový výbor odporúča preto slávnemu Snemu osnovu uzákoniť. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.
Podľa § 21, ods. 2 Ústavy k usneseniu o ústavnom zákone je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má II články, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej II. článkami, nadpisom a úvodnou formulou
podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu ústavného zákona podľa zpráv výborových Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove ústavného zákona, ktorým sa mení § 100, ods. 1 ústavného zákona č. 185/1939 Sl z.
Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Huťka a Husárek.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.
Zpravodajca Husárek: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou ústavného zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona aj pri druhom hlasovaní Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.
Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestaní záškodníckych činov za brannej pohotovosti štátu.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Orlický.
Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Orlický: Slávny Snem!
Žijeme v takej vojne, ktorá sa všeobecne nazýva totálnou vojnou. Na premôžeme nepriateľa používa sa nielen zbraní v užšom slova smysle, ale aj všetkých prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť soslabenie brannej schopnosti protivníka. Dosah účinku zbraní je dnes oveľa väčší, ako
kedykoľvek predtým, lebo veľký vývoj letectva hĺbku bojišťa tak zväčšil, že skoro celý štát sa stáva vlastne bojišťom. Pred útokmi letectva už ani tisíckilometrové vzdialenosti neposkytujú dostatočnej ochrany. Následok tohto spôsobu vedenia vojny je, že aj takzvané zázemie je vyložené priamym účinkom vojny. Pri charakteristike terajšej vojny nemožno prehliadať ani ideologický prvok, vyplývajúci z rozvrstvenia politického smýšľania v minulosti, kde sa stávalo, že v časovom odstupe, dosť často sa meniace programy politických strán boly povyšované za dogmy a bola im dávaná prednosť pred záujmami národa alebo štátu. Nebolo by účelné zatvárať oči pred týmto faktom a to tým menej, lebo sociálne pomery niektorých vrstiev boly v minulosti tak zlé, že mnohé z týchto vrstiev hľadaly spásu, alebo aspoň možnosť zlepšenia svojho sociálneho postavenia v takýchto politických stranách, neuvedomujúc si, že v štáte alebo v ľudskej spoločnosti len taký sociálny poriadok je správny, ktorý zaručuje možnosť slušného živobytia každého jednotlivca, pracujúceho pre štát alebo pre ľudskú spoločnosť.
Nemožno prehliadať ale ani vliv nepriateľskej propagandy, ktorej sa dostalo veľkým vývojom rádiotelefónie mocného propagačného prostriedku, ktorého táto veľmi usilovne používa na to, aby roznecovaním umelých rozporov, štvaním jednotlivých skupín ľudí proti ostatným vyvolávala nepokoj alebo neporiadok v štáte.
Vojna vyžaduje napätia všetkých síl národa a štátu a preto neporiadok, nepokoj, poškodzovanie a soslabovanie brannej sily národa a štátu nemôže sa trpieť. Platí toto o terajšej vojne, ktorá sa vyvinula v boj na život a na smrť, a preto je odôvodnené, aby každý štátny občan pri plnení všetkých svojich povinností bol si toho vedomý.
Už sama branná pohotovosť štátu ukladá zvýšenie povinnosti, ukladá všetkým občanom isté obmedzenia potrebné v záujme riadneho fungovania celého štátneho aparátu. Akoby rubom tejto zvýšenej povinnosti a zodpovednosti každého občana je aj trestná ochrana dôležitých štátnych záujmov, zvlášť proti záškodníckym činom.
S tohto hľadiska pozeral sa ústavnoprávny výbor na vládny návrh zákona o zvýšenom trestaní záškodníckych činov za
brannej pohotovosti štátu, keď o ňom rokoval na zasadnutí 1. októbra 1941.
Výbor si osvojil stanovisko vládneho návrhu v tom smere, že zvýšená ochrana dôležitých štátnych záujmov za brannej pohotovosti štátu vyžaduje aj zvýšenú trestnú represiu oproti záškodníckym trestným činom, namiereným v terajších vážnych časoch zlomyseľné proti týmto dôležitým záujmom štátu.
Trestné činy, ktoré podliehajú zvýšeným trestným sankciám podľa tohto zákona sú obmedzené jednak svojou objektívnou závažnosťou, nakoľko ide tu o trestné činy, ktoré v skutočnosti vážne ohrozujú alebo poškodzujú dôležitý záujem republiky, jednak intenzívnou mierou subjektívneho zavinenia vinníkovho, nakoľko sa k deliktom, kvalifikovaným podľa tohto ustanovenia, vyžaduje zlý úmysel vinníka, smerujúci na poškodenie určitého dôležitého záujmu republiky. Okrem deliktov objektívne ohrozujúcich alebo poškodzujúcich dôležité štátne záujmy podriadila sa predmetnej zvýšenej trestnej represii aj úmyselná výzva na takéto záškodnícke trestné činy. Pri skutočnej podstate takejto výzvy nevyžaduje sa, aby výzva bola úspešná, to jest, aby vyvolala skutočné porušenie zákona, avšak so zreteľom na prísne trestné sankcie a v záujme spoľahlivosti dôkazov tohto trestného činu vyžaduje sa tu iný objektívny znak, najmä, aby bola výzva spáchaná verejne alebo aspoň súčasným, prípadne aj postupným vyzývaním aspoň troch ľudí.
Pri trestnej sankcii, určenej na uvedené záškodnícke činy ako aj na vyzývanie k ním, prijal výbor za základnú sadzbu trestnicu od dvoch do tridsiatich rokov, avšak pri kvalifikovanej trestnej sankcii, ustanovenej na činy, spáchané za obzvlášť priťažujúcej okolnosti, - analogicky s ustanoveniami § l a 8 zákona o trestných činoch proti štátu - pozmenil výbor absolútny trest smrti na alternatívny trest "doživotnej trestnice prípadne trestu smrti".
Výbor považoval za potrebné na vylúčenie pochybností zdôrazniť, že prísnej kvalifikácií podľa § l podliehajú podľa povahy veci len zločiny a úmyselné prečiny, naproti tomu nemožno tejto kvalifikácii podrobiť prečiny, spáchané z nedbanlivosti, ako ani priestupky.
Z ustanovení § l vynechal ďalej výbor ustanovenie, podľa ktorého sa u deliktov v tomto paragrafe uvedených aj pokusná činnosť stíha tým istým trestom ako dokonaný delikt, lebo v danom smere dostatočnú trestnú represiu poskytujú pre potrestanie pokusu aj všeobecné ustanovenia trestného zákona.
Pri skutkovej podstate vyzývania na trestné činy záškodnícke výbor do určitej miery sprísnil stanovisko vládneho návrhu a to v tom smere, že podľa novej formulácie, prijatej výborom, stačí pre splnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu aj postupné - teda nielen súčasné - vyzývanie aspoň troch osôb na záškodnícke činy.
Cieľom prehľadnosti rozdelil výbor ustanovenia § l do dvoch odsekov.
So zreteľom na prísne trestné sankcie, ktoré nový zákon zavádza, považuje výbor za potrebné zdôrazniť, že účinnosť zákona je obmedzená časom brannej pohotovosti štátu.
Ustanovenie § 7, ods. 1 rozšíril výbor aj na § 5 tejto osnovy, lebo zákon o štátnom väzení, o ktorom sa v § 5 zmieňuje, v rámci jeho § 7 vzťahuje sa aj na oblasť trestného súdnictva vojenského.
V § 7, ods. 2 použil výbor podľa obdobných ustanovení iných zákonov stručnejšiu formuláciu, ktorá sa však v podstate kryje s pôvodným znením vládneho návrhu.
Ostatné zmeny, ktoré výbor previedol, sú len štylárnej a formálnej povahy.
Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne
ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 3. Drahé hlasovanie o osnove zákona o zvýšenom trestaní záškodníckych činov za brannej pohotovosti štátu.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Orlický.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmito je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.
Zakľučujem zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 12. hod. 07. min. )