pánov nebude viac zásluhou Štefánikovou. Zásluha zradcov je dnes iba márne úsilie dostať náš národ zpäť do minulej podradenosti.
Tým viac sa ukazuje teraz potreba, aby sme doma, ale aj celému svetu ukázali, v čom väzí opravdivá zásluha občianska v slovenskom štáte.
Vládny návrh zákona, za ktorý sa prihováram, chce uznávať takéto zásluhy, zásluhy vlastenectva, nezištnej práce. Slovutní páni poslanci! Dnes nepracujeme viac v rámci politických klik, ale jedine v rámci silnej národnej súdržnosti, v ktorej nás viaže dovedna vzájomná dôvera a úcta. U nás musí vykapať systém denunciantstva, ktorý vždy len jednostranne informoval vrchnosti, aby dosadil na zodpovedné miesta krakélerov a hochštaplerov. U nás vysokí funkcionári sa nesmú dívať na svojich podriadených kameleonskými očami nespoľahlivých potmehúdov, ktorí vedia iba tajne šepkať a svoje domnelé schopnosti vynášať, aby našu verejnosť zas len zaplavila tá istá pliaga, ktorá nás doteraz odstrkovala a znemožňovala. Naša štátna správa musí mať objektívne nazieranie na veci a dôverovať tým mužom, ktorí stoja v službách národa bez škvrny minulosti, bez tieňu nespoľahlivosti a bez zadných myšlienok. A táto dôvera naša v ľuďoch spoľahlivých musí sa prejavovať aj navonok. Musíme ich aj zjavne označiť, aby každý videl, že žijeme v národnom štáte a že národ vie uznávať opravdivé zásluhy a vie vyjadriť svoju neohroženú dôveru vo svojich verných synoch. Vláda, a najmä náš prezident, musí mať možnosť, aby previedol čo najostrejšie rozdelenie duchov. Aj vyznačenia a rády budú slúžiť takémuto rozdeľovaniu. Nemáme čo zakrývať. Nezakrývame krivdy, odhaľujeme chyby a nedostatky, teda nemá smyslu, aby sme zakrývali zásluhy a heroizmus v práci! Áno, my sjednocujeme národ, prevychovávame ho. Ale toto sjednocovanie nesmie ísť prekotne a násilne. Najsamprv sjednotíme to čo je cenné a hodnotné a len neskôr môže prísť rad na tých, čo ešte dnes nevedia pochopiť význam Štúrovho hesla: ,,Nazpäť cesta nemožná!" A to, čo sa nám podarilo sjednotiť, musíme aj označiť, aby sme videli čisto a jasne, ako záhradník vyznačuje kvety, ktoré prv kvitnú a lepšie kvitnú, tým, že ich postaví na okrasu našich príbytkov.
Nehrajme sa viac na falošnú demokraciu! Veľmi zle by bolo na svete, keby pšenica a kúkoľ boly na vlas tej istej farby a toho istého tvaru. Náš chlieb by bol horký a nespoľahlivý. Ale takto sám Pán Boh sa postaral, aby sme hneď videli rozdiel a len pšenicu zmlátili pre múku. Aj v našom štáte, v našom štátnom živote musíme robiť takéto rozdiely. My nemáme iba jednu šľachtu, šľachtu práce, ale túto šľachtu si musíme aj pestovať, jej zásluhy uznávať a tak za vzor celému národu postaviť. Falošná demokracia, ktorá by nechcela vyznačovať zaslúžilých ľudí len preto, aby sa darebáci necítili byť ukrivdenými, by podrývala základy našej verejnej mravnosti.
Ináč týmto zákonom nejdeme robiť novoty. Keď doteraz vláda nemala dosť možností uznávať zásluhy a označiť vernosť, urobil to národ sám. Naše rodobranecké odznaky, naše autonomistické odznaky, ktoré tak hrdo nosia mnohí a naši, boly a sú akousi náhražkou za rády a čestné odznaky. Teda občania sami chcú, aby boli označení, aby ich smýšľanie a ich odhodlanosť nebola zakrývaná. A tých, o ktorých národ súdil, že sú tými najvernejšími, obliekly osudné chvíle do gardistických šiat, aby každý aj navonok videl, že budúce generácie chcú odmeňovať vernosť k národu a najmä spoľahlivosť.
Treba tu poukázať aj na to, že aj bývalý režim sa usiloval odmeniť tých, ktorí pracovali za čechoslovakizmus. Nemohol to robiť zjavne, ale tajným spôsobom a to na ujmu národného celku. Tvoril takzvané zbyťáky a rozdával svojim prívržencom. Takto sa pomaly vytvoril kruh politických zbohatlíkov, ktorí mali byť akousi slovenskou šľachtou, ale koreň veci bol zlý a nemravný, preto sa minul svojho cieľa.
Naša dôvera a odmena nesmie vyznieť takýmto spôsobom korupčným. My chceme nastúpiť cestu, ktorá vedie k šlachetnému uznávaniu práce a hrdinstva. Táto cesta nemá tajnosti, táto cesta nemá machle v úzadí. Chcenie zaviesť rády a čestné odznaky, aby sme mali v štáte živé vzory a aby sme svojich ľudí pobádali k ešte väčšej intenzite v práci a oduševnenosti.
Iste cirkev katolícka dbá najlepšie nato, aby spôsoby odmeny boly čestné a mravné. A práve cirkev pestuje najlepšie rády a čestné vyznačenia, aby takto v cir-
kevnej hierarchii tvorila mimo úradných označení aj hierarchiu hodnôt, ktorá predstavuje skutočnú prácu za cirkev a Sv. Stolicu, ,, pro Ecclesia et Pontifice".
Sme susedmi štátov, v ktorých rády a iné vyznačenia sú už od vekov zákonným spôsobom tvorenia takejto zdravej škály hodnôt v rámci štátneho života. Mám tu na mysli na príklad Nemecko a Maďarsko, kde dekorovanie zaslúžilých mužov znamená všade radostnú ozvenu aj v širokých masách ľudu. Lebo ľud je vždy hrdý nato, keď má takých ľudí, ktorí môžu byť vyznačení. Keby sme chceli byť v tejto veci výnimkou, ľahko by sme robili dojem pred cudzincami, že u nás skutočne niet dostatočných zásluh a dostatočného oduševnenia pre štát, keď sa nenájdu ľudia hodní k dekorovaniu.
Nejdem tu spomínať psychologickú stránku veci. Uznanie iste nabáda k ďalšej činnosti, kdežto neuznávanie práce so strany nadriadených roztrpčuje a znemožňuje vývoj schopností. Ako je vojak hrdý na svoje hviezdičky, tak bude občan hrdý na svoj čestný odznak, ktorý mu bude nielen odmenou, ale aj vzácnou pamiatkou v starobe, že kedysi venoval svoj život národu. Najkrajšia odmena je vždy sám výsledok práce, ba práca sama, a najideálnejším pracovníkom je ten, ktorý neráta na odmenu alebo vyznačenie, ale aj to je isté, že vzpruží sily, ba vyženie ich aj do krajnosti povedomie, že práca bude mať nielen výsledok, ale aj zaslúžené uznanie v hocjakej forme. To je stará pedagogická zásada, ktorá platí nielen pre deti, ale aj pre dospelých. My nebudeme dávať peňažné odmeny, my nebudeme rozdávať majetky, nám zostáva iba tá najčistejšia možnosť: symbolicky, v podobe rádu alebo čestného odznaku prejaviť uznanie národa!
Ale už teraz si musíme byť vedomí veľkej zodpovednosti v tom ohľade, že udeľovanie rádov a čestných odznakov musí mať svoje úzkostlivé predpísané medze. Môžu sa ony udeľovať len takým, ktorí si podľa dôkladného uváženia tieto rády a čestné odznaky zaslúžili. Lebo dekorovať nehodných, na základe falošných, jednostranných informácií by vzbudilo veľké a oprávnené pohoršenie. Človek, ktorý dostane vyznačenie, musí nám byť aj čo do budúcnosti garanciou, že bude plniť všetky mravné záväzky, ktoré najvyššie uznanie hlavy štátu so sebou prináša. Ako kňaz-
ská a vojenská rovnošata stále napomína svojho nositeľa, aby mal vždy na mysli dôstojnosť svoju, tak aj vyznačenie slovenského štátu môže sa dostať iba takým mužom, ktorí si budú môcť byť vedomí toho, že odznakom alebo rádom boli postavení za vzor celému národu a najmä mládeži. Tu nemožno, ako sa hovorí, jedno oko zažmúriť, lebo vraj ten alebo onen mal a má ohromné zásluhy, ale pritom sa opíja alebo má iné slabosti. Štát môže stavať za vzory len celých ľudí a nie trpiacich na defekty. Pôjde tu najmä o to, aby sme chránili autoritu prezidentovu, ktorý bude dekorovať len tých najspoľahlivejších.
Ale aj proti tomu treba sa už teraz stavať, aby možnosť medailovej odmeny išla na ujmu existencie toho, kto odmenu dostane. To sa má rozumieť dvojakým spôsobom. Po prvé: nesmieme zaviesť taký systém, v ktorom by úradníci na miesto zaslúženého platového povýšenia dostali iba čestný odznak. (Výkrik: Z toho by nevyžili!) Bolo by to nemorálne a hriešne obchádzanie povinností štátu voči pracovníkom. Po druhé: nesmieme mať také rády a odznaky, ktoré môžu zaplatiť iba bohatí ľudia. Vždy sme sa pohoršovali na také dekorovanie, pri ktorom sa šepkalo, že ten alebo onen to mohol zaplatiť. Tu zásluhy sa stávajú iluzórnymi. Naopak, naša odmena a uznanie musia platiť aj chudobným, aj robotníkom, remeselníkom, sluhom a služkám.
Niemenej naliehavá je pre nás; otázka dekorovania cudzích štátnych občanov, ktorí majú alebo budú mať zásluhy o náš štát. Takéto možnosti znamenajú pre každý štát akosi viditeľný prejav štátnej su-
verenity, ako to pán poslanec dr. Tvrdý už vyložil. Význační činitelia diplomatickí alebo iní veľmi radi sa chvália tým, že majú na prsiach viditeľné odznaky priateľstva so štátmi inými. My musíme mať tiež mnoho priateľov, ako ich aj máme. Je teda na mieste, aby sme priateľstvo toto aj navonok udeľovaním rádov a odznakov slovenských dokumentovali. Bude to pre nás iste aj ohromná historická udalosť, keď sa na medzinárodnom fórume objaví prvý slovenský rád!
Udeľovanie uznávacích odznakov posilní aj náš kontakt s našimi Slovákmi, ktorí žijú v cudzine. My máme najmä v Ameke mnoho verných duší, ktoré obetujú všetko za starý kraj a za slovenský národ. Tu
sa nám naskytne nová možnosť odvďačiť sa týmto statočným pionierom slovenskej samostatnosti a statočnosti,
Čo sa tyče titulov, tu radšej zjednodušujme, ako komplikujme. My dodnes máme veľkú výhodu voči iným národom, že nemáme nijaké prednostné tituly, žiadnych osvietených a excelentných pánov, nemajme ich ani v budúcnosti. Nech aj naďalej titul je výrazom práce a úradnej hodnosti a nie kastovnej uzavrenosti. Dobre bude tiež, keď titul prezidenta bude rezervovaný hlave štátu, to požaduje autorita tohto pomenovania.
Aj to je dobré, že vládny návrh zákona dáva sankcie proti zneužívaniu rádov a titulov, ale pri sostavovaní podrobností netreba zabudnúť ani na to, že kto udeľuje rád alebo čestný odznak, ten ho môže aj odňať. Ako určuje 3. bod 1. §-u vládneho návrhu zákona, že aj sám prezident stráca právo podržať tieto rády a odznaky, ak sa stáva nehodným, tak bude samozrejmé, že aj ostatní občania štátu môžu byť trestaní odňatím rádu alebo odznaku im udeleného v tom prípade, ak sa stanú nehodnými nosiť tieto dekorácie.
Pritom, slávny snem, treba vychovávať celý národ v tom smere, že nie verejné uznanie je to, prečo máme pracovať, ale jedine dobro národa, aby sa z našich verejných pracovníkov nestali ľudia, ktorých ženie iba shon po vyznačeniach. (,, Výborne!")
V tomto smysle vládny návrh zákona prijímam. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Viac ročníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo má zpravodaj pán poslanec dr. Tvrdý.
Zpravodaj dr. Tvrdý:
Zriekam sa slova.
Predseda dr. Sokol:
Nakoľko sa pán zpravodaj zriekol slova, nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 10 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 10 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods, l rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o rádoch, čestných odznakoch a tituloch.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Tvrdý.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj dr. Tvrdý: Nie sú.
Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 1. bod programu a pristúpime k 2. bodu, ktorým je:
2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušujú súdy porotné a kmetské a prechodne upravujú niektoré otázky v obore trestného súdnictva.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Miloš Vančo.
Dávam mu slovo.
Zpravodaj dr. Vančo: Ctený snem!
Porotné a kmetské súdnictvo je vlastne ľudovým súdnictvom. Je to teda politikum vo funkcii súdnej. Z politického stanoviska má to svoj význam, ale zo stanoviska odborného súdnictva má to aj svoje nevýhody. Dnes nejde nám v súdnictve o politizovanie, ale o odborné vybavenie trestnej súdnej veci. Nemáme času ani skutočného záujmu v súdnictve iné sledovať, ako právo, Politikum z trestného súdnictva musí vystať. Prikazuje nám to vážnosť času ako aj nedostatok osôb a času.
Staviame sa na stanovisko, že čas a vývin nás dokonale priviedol ku zrušeniu
porôt a kmeťských súdov. Preto menom ústavno-právneho výboru odporúčam prijať návrh tohto zákona v upravenom štylizovaní.
Podrobnosti sú uvedené v tlačovej zpráve ústavno-právneho výboru, (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Teraz budeme hlasovať.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má štyri diely, 7 článkov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 4 dielmi, 7 článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej väčšinou hlasov.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. l rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa zrušujú porotné a kmeťské súdy a prechodne upravujú niektoré veci v obore trestného súdnictva.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Vančo.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj dr. Vančo: Nie sú.
Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona väčšinou hlasov aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 2. bod programu. Teraz nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých ustanovení občianskeho súdneho poriadku, najmä o rozšírení pôsobnosti samosudcov sborových súdav I. stolice v občianskych veciach.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Miloš Vančo.
Udeľujem mu slovo.
Zpravodaj dr. Vančo:
Ctený snem!
Nedostatok sudcov z jednej strany a tá okolnosť, že ustanovizeň samosudcov sa u nás v praxi úplne dokázala, nás vedie, aby sme túto ustanovizeň rozšírili aj na krajských súdoch a v primeranej tendencii, aby sme rozšírili aj pôsobnosť okresných súdov. Vládny návrh v tejto zásade je správny. A tak návrh odporúčame ctenému snemu menom ústavno-právneho výboru prijať v upravenej formulácii. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie,
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má III. články, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej III. článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku,
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. l rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zmene niektorých ustanovení občianskeho súdneho poriadku.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Vančo.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj dr. Vančo: Nie sú.
Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod:
4. Zpráva rozpočtového, ústavno-právneho a národohospodárskeho výberu o vládnom návrhu zákona o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach.
Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec Ján Liška, za výbor ústavnoprávny pán poslanec dr. František Hrušovský a za výbor národohospodársky pán poslanec Teodor Turček,
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Liškovi.
Zpravodaj Liška: Slávny snem!
Prudký a rýchly spád udalostí v našom domácom i medzinárodnom hospodárskom dení stavia nás neustále pred nové a nové problémy, ktoré treba riešiť a usporiadať účinným a často aj rýchlym vládnym zásahom. Aj vládny návrh zákona o plateb-ných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach patrí medzi tie opatrenia vlády, ktoré majú chrániť hospodársku základňu početnej složky nášho občianstva a tým podstatu jeho existencie pred následkami toho vývoja, ktorý nastal v Európe od konca roku 1938, a vláda plní len svoju povinnosť, keď sa snaží zákonným opatrením zachrániť záujemníkov cudzineckého ruchu, ktorý bez svojho vlastného zavinenia dostali sa do veľkej tiesne. Problém, ktorý vláda predloženým návrhom zákona rieši, nie je našim špecifickým, alebo miestnym problémom. Vyskytuje sa on aj inde a to všade tam, kde je cudzinecký ruch intenzívny. Ba nie je tento problém produktom dnešnej vzrušenej doby, lebo za obdobných pomerov už aj v minulostí vyžiadal si starostlivosti príslušných vlád.
Aby som uviedol len niektoré podobné prípady, musím pripomenúť, že zásahy v prospech udržania podnikov slúžiacich cudzineckému ruchu prevedené boly vo Švajčiarsku, v Lichtenšteinsku a v Luxembursku len pred krátkou dobou a v minulosti tomu bolo tak aj u nás, keď sa nariadením bývalého uhorského kráľovského ministerstva č. 1040 z r. 1915 M. E. upravily platebné úlavy pre uhorské, tedy aj naše kúpeľníctvo v prvých rokoch svetovej vojny.
V dôvodovej zpráve k návrhu zákona o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach odôvodnila, vysvetlila a štatistickými dátami podoprela naša vláda vo všetkých podrobnostiach svoje pripravené zákonné opatrenie o potrebe a účeľnosti, ktorého nemožno pochybovať.
Vládny návrh bol preto v prípravnom ústavnom prejednávaní uznaný za vyhovujúci a príslušné snemové výbory odporúčajú snemovému plénu jeho prijatie.
Vzdor tomu však považujem za účelné a potrebné pripomenúť, že okrem nespornej potreby súrnej pomoci pre záujemcov cudzineckého ruchu musíme sa všemožne snažiť, aby pomoc na jednej strane poskytnutá neznamenala zmenšenie hodnoty na strane druhej. Pomoc musí byť preto daná tak, aby sa vyčerpávajúcim spôsobom upravily nielen pomery dlžníkov, ale aj veriteľov a aby pozícia veriteľov, dnes beztak naštrbená, nebola podlamovaná aj naďalej.
Myslím tu špeciálne na úvery, poskytnuté sociálne-poisťovacími ústavmi a poisťovňami, ktoré nemôžu participovať na nebezpečnom pre nich riziku, lebo poskytujú pôžičky za najvýhodnejších podmienok bez toho, žeby participovaly na podnikateľskom zisku.
Už vládne nariadenie číslo 238 z roku 1935, zákon číslo 77 z roku 1938 Sb. z. a n. vládne nariadenie číslo 82 z roku 1939 Sl. z. uložily sociálne-poisťovacím ústavom povinnosti, ktoré nepriaznivo ovlivňujú bonitu nielen poskytnutých úverov, ale ohrozujú aj plnenie zákonných povinností týchto ústavov.
Stály vzrast týchto, zdanlivé nepatrných zásahov do finančného plánu sociálne-poisťovacích inštitúcií, porušuje základné predpoklady ich poistne-matematických plánov, čo môže mať za následok podko-
panie celého systému, na ktorom je vybudovaná prosperita týchto ústavov a to bez ich najmenšieho zavinenia.
Keď si pri tom uvážime dôležité poslanie sociálne-poisťovacích ústavov pre široké vrstvy obyvateľstva, musíme sa nutne zaoberať aj s pochybnosťami, stavajúcimi sa nám v mysli, či totiž výhody, ktoré majú byť na jednej strane poskytnuté navrhovaným zákonom, sú v snesiteľnom pomere s prípadnými škodami.
Rozpočtový výbor i tieto okolnosti bral v úvahu už i preto, že je potrebné pri podobných zásahoch rátať s dôsledkami priaznivými i nepriaznivými.
Pri rokovaní o vládnom návrhu zákona rozpočtový výbor pamätal na tých majiteľov domov, ktorých jediným prameňom obživy je nájomné z prenajatých miestností, a preto usniesol sa na zmene paragrafu prvého, aby totiž nájomné do 10. 000. - Ks nespadalo pod ustanovenia tohto zákona.
Som si vedomý faktu, že týmto zákonným opatrením riešime časové i obsahové len malý úsek z celkového problému nášho cudzineckého ruchu. Riešime ho preto, že sa stal legislatívny zásah v tomto malom úseku aktuálny a potrebný. Vyriešili sme preto aj niektoré iné úseky celého tohto problému, ale stále ešte sme nevykonali všetko, čo je na tomto poli potrebné vykonať.
Pre budúcnosť sa mi zdá najaktuálnejšou konečnú likvidácia právnej organizácie najdôležitejších našich kúpelov: Piešťan a Trenčianskych Teplíc. Postavenie týchto presne vyriešiť, aby sme im dali potrebnú bázu pre pokojnú a tvorivú činnosť na poli rozmachu nášho cudzineckého ruchu. Čím skôr tento úkol prevedieme, tým lepšie pre tieto kúpele i pre náš štát.
Vzhľadom na situáciu, ktorá postavila naše kúpelne miesta a záujemcov cudzineckého ruchu do ťažkého položenia, rozpočtový výbor považuje toto zákonné opatrenie za odôvodnené (Predsedania sa ujal podpredseda dr. Mederly. ) a preto odporúča slávnemu snemu prijať zákon s tými zmenami, ako sa na nich usniesol rozpočtový výbor. (Potlesk. )
Podpredseda dr. Mederly (zvoní):
Udeľujem slovo zpravodajovi za ústavno-právny výbor pánu poslancovi dr. Hrušovskému.
Zpravodaj dr. Hrušovský: Slávny snem!
Keď ústavno-právny výbor rokoval o osnove tohto zákona, nemal najmenšie rozpaky, aké stanovisko zaujať k osnove tohto vládneho návrhu zákona. Jednako po bližšom preskúmaní sa ukázalo potrebným urobiť nie len v osnove samej, v jej obsahu, ale i v štylárnej úprave tohto zákona niektoré dôležité, i menej dôležité zmeny.
K paragrafu prvému, odsek l tohto paragrafu: Je upravený po stránke štylistickej a zjednodušený tým, že nevypočítavajú sa osobitne majitelia a nájomníci jednotlivých živnostenských oprávnení, ale sú uvedení sumárne. Keďže soznam miest podľa odseku z tohto paragrafu je dôležitý, ústavnoprávny výbor doplnil odsek ustanovením, že táto vyhláška má byť uverejnená v Slovenskom zákonníku, aby takto čo najširšia verejnosť nadobudla o nej známosť.
K druhému paragrafu: Odsek prvý bol upravený stylárne a doplnený vetou: "Takéto záväzky do 1. mája 1940 nemožno súdne vymáhať", aby už zo samotného textu zákona bolo jasné, že tieto záväzky nie sú žalovateľné. Odsek druhý bol jak štylárne, tak i obsahové prepracovaný, keďže pôvodný text mal určité nejasnosti ohľadom toho, z čoho sa má počítať 2% mesačná splátka a nebolo určené, či tieto ustanovenia vzťahujú sa aj na zaviazanosti sročné po 1. máji 1940. Z pôvodnej osnovy bol vynechaný passus, že nedodržanie dvoch za sebou idúcich splátok má za následok okamžitú sročnosť celej požiadavky a bola vyslovená len strata všetkých výhod podľa toho zákona a to preto, lebo dľa úsudku ústavno-právneho výboru toto ustanovenie je veľmi rigorózne pre dlžníka.
K paragrafu tretiemu: V tomto paragrafe okrem štylárnych úprav ústavnoprávny výbor vzal za základ príjem dosiahnutý v celom kalendárnom roku 1939 a nie ako pôvodná osnova navrhovala priemer do 30. októbra 1939, keďže je to prehľadnejšie.
K paragrafu štvrtému: V prvom odseku bola 30-dňová lehota nahradená súhlasne návrhom rozpočtového výboru lehotou 60-dňovou. Keďže zo skúsenosti sa vie, že na prevedenie, vlastne aplikovanie