Snem Slovenskej republiky 1940

1. volebné obdobie. 2. zasedanie.

Tesnopisecká zpráva

o 25. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 13. februára 1940.

25. zasadnutie sneniu Slovenskej republiky 13. februára 1940.

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 42. min. Prítomní: Predseda: dr. Sokol

Podpredsedovia: dr. Mederly, dr. Opluštil. Zapisovatelia: Šrobár, Husárek, 31 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: dr. Tuka, gen. Čatloš, dr. Ďurčanský, dr. Fritz, Sívák a Stano.

Z kancelárie snemu: tajomník snemu dr. Foltín a hl. odb. radca dr. Čelko.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Otváram 25. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci: Gejza Medrický, Rudolf Čavojský, Štefan Suroviak, Tido J. Gašpar, Ferdinand Mondok, Ján Eszterházy, Vojtech Plechlo a František Slameň.

Dovolenky.

Podľa § 2, ods. 4, rokovacieho poriadku dal som dovolenku na týždeň pánu poslancovi Jozefovi Drobnému.

Od vlády došlo. Pán predseda vlády oznámil písomne predsedníctvu snemu, že vláda odvoláva vládny návrh zákona o brannej výchove a vládny návrh zákona o Nemocenskej poisťovni slovenských železníc.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 24. zasadnutí snemu Slovenskej republiky.

Interpelácia poslanca Pavla Čarnogurského a spol. vláde Slovenskej republiky o rádiových prejavoch poslanca Jána Eszterházyho z budapeštianskeho rádia.

Vládny návrh zákona o splnomocnení ministra financií k určeniu obvodov a sídiel finančných úradov. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o zmene finančného zákona na rok 1940. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušujú súdy porotné a kmetské a prechodne upravujú niektoré otázky v obore trestného súdnictva.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých ustanovení občianskeho súdneho poriadku, najmä o rozšírení pôsobnosti samosudcov sborových súdov I. stolice v občianskych veciach,

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o rádoch a čestných odznakoch za zásluhy o Slovenskú republiku.

Zpráva rozpočtového, ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom nariadení č. 275/1939 Sl. z. (podľa § 44 Ústavy) o príročí pre pohľadávky proti bývalému česko-slovenskému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru.

Vládny návrh zákona o cenovom úrade. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o stavoch. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému a ústavno-právnemu.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Na programe je, ako l bod

1. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o rádoch a čestných odznakoch za zásluhy o Slovenskú republiku.

Zpravodajom je pán poslanec dr. Vojtech Tvrdý.

Dávam mu slovo.

Zpravodaj dr. Tvrdý:

Slávny snem!

Nemožno bez slova nechať tú radostnú skutočnosť, že sme sa po prvé sišli v tejto novej, pekne a dôstojne upravenej za-

sedacej sieni. Vďaka všetkým činiteľom, ktorí veľkou láskou sa starali o to, aby parlament Slovenskej republiky mohol zasedať a pracovať v dvorane vyhovujúcej a zodpovedajúcej vážnosti zákonodarného sboru slovenského štátu. Vďaka patrí najmä pánu predsedovi snemu dr. Martinovi Sokolovi a jeho spolupracovníkom. (Potlesk. ) Z vlastného pozorovania môžem potvrdiť, že sa starali o snemovňu tak, ako

o svoju vlastnú vec a neúnavnou činnosťou sa vynasnažili cieľuprimerané a vkusne zariadiť budovu slovenského snemu.

I toto nás povzbudzuje k ďalšej poctivej a činorodej práci za národ a za našu Slovenskú republiku. A k tejto práci nech nám Boh dá milosť a možnosť.

Slávny snem!

Mám podať referát o vládnom návrhu zákona o rádoch, čestných odznakoch a tituloch za zásluhy o Slovenskú republiku. Predtým, ako by som prešiel na zprávu ústavno-právneho výboru o tomto témate, vynasnažím sa podať stručný prehľad o inštitúcii rádov a vyznamenaní.

Panovníci v stredoveku zakladali spoločnosti rytierov, ktoré sa zriadily tak, ako rády duchovné - reholné. Bolly to takzvané svetské rytierske rády, ktoré malý svoje štatúty a odznaky. Ako to zodpovedalo názorom stredoveku, prijatie do rytierskeho rádu bolo uznaním rodovej znamenitosti. Stupne graduovania v lone rádu znamenaly zase nad to honorovanie a uznanie osobitných zásluh. Časom povaha vyznamenania sa presunovala na právo nosiť odznak. Takto vznikol dnešný stav, podľa ktorého základným aktom vyznamenania nie je prijatie do rytierskeho rádu, ale udelenie rádového odznaku. Z pôvodnej ustanovizne zostaly teda len odznaky, udeľované ako čestné vyznamenania za zásluhy. Rádovým odznakom vyznamenaná osoba vstupuje medzi členov rádu, pozostávajúceho z vlastníkov takýchto odznakov.

Rádovým odznakom zostáva obyčajne pôvodný kríž. Okrem toho sa užilo hviezd a stúh a čestné odznaky rozličných tvarov.

Väčšina rádov za zásluhy má 3 stupne: veľkokrížnikov, veliteľov čiže stredokrížnikov (comandeurov) a rytierov alebo hrdinov, čiže malokrížnikov.

Veľké kríže sa nosia na rádovej stuhe umiestenej cez plece a pri význačných slávnostných príležitostiach na nákrčnej reťazi; súčasne má sa nosiť i hviezda patriaca ku krížu.

Prostredné kríže nosia sa na nákrčnej stuhe. Hviezda k ním zpravidla nepatrí.

Malé kríže nosia sa na ľavej strane pŕs na stužke.

Poučné bude spomenúť rády a rádové odznaky v Rakúsku a v Uhrách, Rylierské rády boly dva, a to suverénny maltézsky (Johanický) rytiersky rád. Po strate Malty skutočná suverenita tohto rádu zanikla (v roku 1814), avšak u niektorých dvorov má vyslanectva. Rád má tri italské a jeden český velpriorát. Veľmajster a český veľprior majú dedičný titul kniežaťa. Druhý je vysoký nemecký rád

rytiersky, ktorý vznikol v roku 1190. Existuje ako samostatná ustanovizeň duchovných a rytierov pod veľmajsírovstvom jedného arcikniežaťa. Rády za zásluhy boly:

a) Rád zlatého rúna, založený v roku 1429. Nemá tried. Rytierov rádu vymenúva rádový predstavený z príslušníkov starej katolíckej šľachty.

b) Vojenský rád Márie Terézie. Založený v roku 1757 len pre vojenských dôstojníkov za zásluhy získané v tvár nepriateľovi najmä také, ktorých sa smele a so zdarom podujal, hoci by ho nemohla stihnúť výčitka, keby rebol tak urobil.

c) Kráľovský uhorský rád sv. Štefana. Založený v roku 1764 na odmeňovanie zvláštnych zásluh občianskych.

d) Rád Leopolda. Založený v roku 1808 na odmeňovanie vojenských a občianskych zásluh.

e) Rád Železnej Koruny. Založený v roku 1816 na odmeňovanie vojenských a občianskych zásluh.

f) Rád Františka Jozefa. Založený v roku 1849. Udelenie nezávisí od rodu, náboženstva, alebo postavenia a ani od štátneho občianstva, Vlastníci nemajú nárok na šľachtictvo alebo dedičné vyznamenanie.

g) Rád Kríža s hviezdami. Len pre dámy vysokej šľachty, (vydaté, alebo vdovy) ak ich manžel bol, alebo mohol byť komorným. Dvorné dámy boly zpravidla z týchto dám povolávané.

h) Rád Alžbety. Len pre dámy. Dával sa za zásluhy na poli náboženskom a dobročinnom.

Okrem rádov boly v Uhorsku a v Rakúsku odznaky za zásluhy a pamätné odznaky, najmä:

a) Čestný odznak: Pro litteris et artibus.

b) Záslužné kríže: Zlatý kríž s korunou, zlatý záslužný kríž, strieborný záslužný kríž s korunou a strieborný kríž.

c) Záslužný kríž I. Františka.

d) Záslužný kríž pre vojenských duchovných.

e) Vojenský kríž s vojnovou ozdobou, f) Zlatá, strieborná medaila I. a II.

triedy za hrdinskosť, pre poddôstojníkov a mužstvo.

Po prevrate v roku 1918 v otázke vyznamenaní, rádov, titulov a odznakov legislatíva prešla viacerými etapami.

V roku 1918 bol vynesený zákon č. 61, ktorý zrušil šľachtictvo, rády a tituly. Tento zákon vychádzal z toho, že šlachtictvo, rády a tituly sú pozostatkami zašlých čias, a videl v týchto občiansku nerovnosť. Zaujal teda úplnú zápornosť voči rádom, titulom a vyznamenaniam.

Do tohto záporného nazierania na rády a tituly sa učinil prvý prielom už v roku 1920. V celom kultúrnom svete sa hladelo inak na túto otázku a praktická potreba si vynútila, aby sa dávaly vyznamenania aspoň cudzozemcom, najmä reprezentantom iných štátov, štátnikom a diplomatom. Zákon č. 243/1920 Sb. z. a n. vylučoval z vyznamenaní len občianske osoby bývalej Česko-Slovenskej republiky.

Ako som to už uviedol - nazieranie na túto otázku v Európe a v celom kultúrnom svete bolo iné. Všade boly zavedené vyznamenania, rády a tituly a preto i bývalá Česko-Slovenska republika vyniesla zákon v r. 1936 č. 268, ktorý zaviedol vyznamenania v spôsobe rádov a čestných odznakov za zásluhy o štát.

Po vyhlásení samostatnosti Slovenského štátu bolo vydané vládne nariadenie zo dňa 8. mája 1939 č. 95 Sl. z., ktoré zaviedlo vyznamenania za hrdinstvo v bojoch za zabezpečenie samostatnosti slovenského národa a medaile za zásluhy o vydobytie slovenskej samostatnosti.

Zriadilo sa vyznamenanie,, za hrdinstvo", ako uznanie a dekorácia za hrdin-

ské činy v bojoch o samostatnosť slovenského národa. Udeľuje ho minister národnej obrany príslušníkom armády, hlavný veliteľ HG príslušníkmi gardy, tým, ktorí v boji proti nepriateľovi, alebo za vynikajúci čin a výkon zaslúžia si mimoriadne uznanie. Zriadila sa pamätná medaila pre vojenské, občianske osoby a členov HG, ktorí sa zaslúžili o vydobytie slovenskej samostatnosti a pri branných opatreniach na zabezpečenie štátu. Pamätnú medilu udeľuje minister národnej obrany a hlavný veliteľ HG.

Terajší vládny návrh zákona dáva možnosť zaviesť rády, čestné odznaky a tituly za zásluhy o Slovenskú republiku.

Zavedenie rádov a čestných odznakov za zásluhy o Slovenskú republiku je plne odôvodnené.

V Európe, ba vo všetkých kultúrnych štátoch celého sveta, sú zavedené vyznamenania. Každý samostatný štát má svoje rády a čestné odznaky, aby mohol nimi odmeňovať zásluhy o štát, a to tak svojich občanov, ako aj cudzozemcov. Ani v Sovietskom sväze nie zásadného odporu proti udelovaniu rádov. Ležíme v strede Európy, okolo nás niet štátu, ktorý by nemal svoje vlastné vyznamenania. Slovenská republika nemôže sa preto uzavierať v tomto smere názorom vládnucim v ostatných štátoch, tiež musí mať svoje vlastné rády a čestné odznaky.

Slovenské rády a čestné odznaky budú tiež vonkajšími a viditeľnými znakmi úplnej samostatnosti a suverenity Slovenskej republiky. (Výkrik: Tak je!) Veď no-vé rády môže zakladať iba suverén, v re-publikách zákon, resp. vládna moc so súhlasom hlavy štátu, na základe zákona. A preto slovenské vyznamenania zdvihnú naše národné povedomie a budú znakmi národnej a štátnej tradície suverénnej Slovenskej republiky.

Je spravodlivé, slušné a povzbudzujúce, že sa čestne vyznačuje aj vonkajším znakom hrdinská, alebo vynikajúca činnosť, heroická slovenská rodoláska, s nasadením, alebo ohrozením vlastného života dobrovoľne vykonaná obetavosť a rytierskosť, vynikajúca štáto-občianska mravnosť so statočným plnením povinností tak pri obrane, ako aj na bojisku práce za rozvoj Slovenskej republiky.

A vyznamenania nie sú proti smýšľaniu a cíteniu slovenského národa. V šlo-

venskom národe je silne vyvinutá úcta a kult hrdinskosť. Slováci sú hrdinami rodolásky. Rytiersky národ Tatier sa voči každému statočne zachoval, na cudzie nikdy nesiahal; čestnými zbraniami viedol ustavičný nerovný boj za svoje sväté práva. Boha, slobodu a svoj rod nadovšetko miloval. Hrdinsky snášal utrpenie, v Hlinkovom duchu rytiersky bojoval za svoju slobodu a bol veľkodušný po vydobytí svojej štátnej samostatnosti.

Neprehľadný rad národných buditeľov - borcov a martýrov slovenských - , známych a neznámych, tvorí všenárodnú kapitulu rytierskej slovenskej tradície. A či si nezaslúžia čestný odznak hrdinskosti všetci, ktorí v boji za práva slovenského rodu boli žalárovaní a perzekvovaní? Kto porazil a povalil Slovákom nepriateľské vlády a strany? Boly to masy Hlinkovcov, roľníkov, robotníkov, gardistov, autonomistickej inteligencie a ich vodcov. Boli to priekopníci nového Slovenska a štátu a zaslúžili sa o štát a preto, keď z tejto všenárodnej spoločnosti slovenských bojovníkov a hrdinov budú vyznamenaní tí, ktorí zvlášť vynikali, nikomu to nebude oči klať a každý úprimný vlastenec sa tomu bude len tešiť. Nech preto Hlinkov génius bdie nad našou novou inštitúciou slovenských rádov a vyznamenaní a tí, ktorým sa dostane táto veľká odmena a česť, nesmú odpočívať na vavrínoch úspechov, ale národ bude od nich žiadať dvojnásobnou usilovnosťou a obetavosťou sa dať do práce za krásnu slovenskú budúcnosť.

Zriadenie rádov a vyznamenaní za zásluhy o Slovenskú republiku neznamená prielom do rovnoprávnosti občanov, nezavádza nerovnosti spoločenské a netvorí privilegizované triedy. Každému musí byť jasné, že staré šľachtictvo, rádové výsady, staré tituly, rády a vyznamenania neplatia, sa neobnovujú a ani v budúcnosti sa neobnovia. Neoživia sa teda rekvizity starého panovania ,,z božej milosti" a nerobíme kapituláciu pred prekonaným a zašlým feudalistickým svetonáhľadom. Ale ani ľudským slabostiam neustupujeme. Plynie to z ducha chystaného zákona.

Naše pomery sú celkom iné, ako pomery v roku 1936. Vtedy právom boly vznášané proti zákonu o rádoch a tituloch vážne námietky. Za koaličného systému bývalej Česko-Slovenskej republiky sa dôvodne obávalo, že budú honorované stran-

nícke zásluhy, rády a tituly budú kompenzačným obchodom podľa stranníckeho kľúča a pri udeľovaní budú hrať zástoj dôvody fiškálne. V duchu Hlinkovom pod slovenskou zástavou sjednotený národ nepozná viac politické strany. Preto nikdy sa nedáme strhnúť k udeľovaniu vyznamenaní z dôvodov protekčných. Je vylúčené, aby mohli byť v Slovenskej republike vyznamení tí, ktorí sa vymkli z brannej povinnosti, ktorí politické pomery a najmä zhoršené hospodárske pomery použili na to, aby neslýchané zbohatli a tí, ktorí držali protislovenský prápor. Je u nás vylúčené kupčenie a obchod s rádmi. Máme absolútnu garanciu v osobne prezidenta republiky, že rády budú u nás udeľované spravodlivé a len podľa večných zákonov etiky. A preto, keďže ide o hodnotenie zásluh o štát, všetka činnosť vyznamenania sústreďuje sa v rukách prezidenta republiky. Rády a čestné odznaky možno zakladať iba so súhlasom prezidenta republiky, udeľuje ich sám prezident republiky a je majiteľom najvyšších stupňov všetkých rádov a čestných odznakov.

Máme úplnú garanciu v svojej vláde, že pri udeľovaní vyznamenaní bude jediná smernica; uznanie skutočných zásluh o štát a že bude dekorovaný len ten, kto koná viac ako povinnosť. Naša slovenská vláda je zárukou, že rády a vyznamenania nebudú udeľované na parádu, ale za vynikajúcu činnosť alebo výkon v záujme Slovenskej republiky. Treba ešte spomenúť i to, že udelenie rádu alebo vyznamenania jednotlivec ani len žiadať nemôže, je to úplne diskrecionálnym aktom prezidenta republiky, respektíve vlády.

Ústavno-právny výbor sa zaoberal s vládnym návrhom zákona na zasadnutí 7. februára tohto roku. Prijal všetky ustanovenia vládneho návrhu po stránke obsahovej bez zmeny. Vládny návrh ponechal v platnosti niektoré ustanovenia zákona z roku 1936, a to tie, ktoré sa nevzťahovaly na rády a čestné odznaky. Ústavnoprávny výbor bol však toho náhľadu, aby sa celá matéria pojala do jedného zákona a aby bol snemu predložený súvislý a jednotný zákon. To sa aj stalo a bolo docielené, že zákon č. 268 z roku 1936 Sb. z. a n. sa úplne zrušuje a budeme mať jeden zákon obsahové a formálne úplne vyhovujúci. Hlavné zásady a ustanovenia chystaného zákona som už spomenul v

svojej prednáške. Musíme uviesť ešte to, že cudzozemské rády, čestné odznaky a tituly smú slovenskí občania prijať iba so súhlasom prezidenta republiky. Tento zákaz je potrebný preto, aby sa udeľovaním cudzích rádov a titulov nevykonával na slovenských štátnych občanov nežiadúci a nemiestny vplyv. Ustavno-právny výbor bol tej jednotnej mienky, že sa musí zakázať každému používať titul ,,prezident", lebo tento patrí len hlave štátu. Týmto sa docieľuje, že sa z verejného života odstránia všelijakí "prezidenti". Titul "prezident" musí byť jedinečným pojmom, ktorým sa označuje len hlava štátu. Autorita najvyššieho reprezentanta štátu sa nadovšetko zdôrazňuje a nedovoľuje sa ani len slovné zovšedňovanie najvyššej štátnej hodnosti. Všetci doterajší prezidenti v budúcnosti majú používať titul: "predseda".

Chystaným zákonom sa zrušujú všetky doterajšie právne predpisy o rádoch a tituloch, tak aj zákon č. 268 z roku 1936 Sb. z. a n. Zostáva však úplne v platnosti vládne nariadenie č. 95 z roku 1939 Sl. z. o vyznamenaní za hrdinstvo v bojoch za zabezpečenie samostatnosti slovenského národa a medaile za zásluhy o vydobytie slovenskej samostatnosti a povyšuje sa toto historické vládne nariadenie na piedestál slovenského zákona.

Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby snem prijal návrh zákona v tom znení, ako ho upravil a je pevne presvedčený, že pri udeľovaní rádov, čestných odznakov a titulov, bude jedinným heslom: "česť statočnosti a zásluhám". (Potlesk. )

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Teraz prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec dr. Karol Körper.

Udeľujem mu slovo.

Poslanec dr. Körper:

Slávny snem!

Vládny návrh zákona o rádoch, čestných odznakoch a tituloch vyplní istú medzeru v nalom občianskom živote. Bývalá republika prakticky neuvádzala rády a čestné odznaky pre tuzemských občanov a pri tom sa odvolávala na demokraciu, ktorá vraj také triedenie ľudí netrpí. No, bola to iba dobre skrývaná výhovorka. Nikde niet toľko rádov a vyznačení, ako práve v štátoch takzvanej západnej demokracie, vo Francúzsku a v Anglicku, pod protektorátom

ktorých mohla bývalá Česko-Slovenska republika existovať, Nuž ale bývalý československý režim aj ťažko by bol mohol rozdávať takéto rády a odznaky, lebo pomery to vlastne nedovolovaly. Česko-Slovenska republika ako priechodný stav iste bol potrebný, ale pri tom práve my Slováci sme hľadali už od začiatku pre náš národ prajnejšie riešenie. Celá republika už pri ideovom zakladaní bola kontemplovaná ako sväzok autonómnych jednotiek, Česi uskutočnenie tejto pôvodnej idey zmarili a tak pripravili rozpadnutie republiky vôbec. V takomto ovzduší, keď sa národné skupiny usilovaly svojou centrifugálnou silou vymaniť sa z nepríjemného objatia vládneho režimu, dávať odznaky a rády bolo by bývalo skoro nemožné. Dosť nás dráždilo už to, že režim lákal našich ľudí do takých politických skupín, ktoré maly pracovať proti záujmom slovenského národa. My sme o každom občanovi vedeli, či patrí do takejto skupiny, alebo či je s nami v tábore Hlinkovskom. Predstavme si len, aké by bolo bývalo veľké naše rozhorčenie, keby sa ľudia z iných protinárodných táborov boli okrem svojej politiky honosili aj medailami a rádmi. A čo by boli konečne títo páni robili dnes so svojimi vyznačeniami? Teda celkom dobre bolo, že bývalá republika Česko-Slovenska neudeľovala svojim občanom rády a odznaky, tak aspoň ušetrila mnohých od zaslúženej hanby. (Tak je!) Dosť smiešne je, že ešte aj dnes musíme mnohých pánov oslovovať tými najvyššími titulmi, ktoré boli dostali len preto, lebo boli najhorlivejšími bojovníkmi proti Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.

Nuž ale teraz sa pomery zmenily. Národ dostal jeden smer. Dosiahol vrchol svojej politickej moci, má svoj štát a svoju republiku. A tak zásluhy za tento slovenský štát, už či v minulosti, či v budúcnosti, boly a budú tie najideálnejšie zásluhy, ktoré nik popierať nebude. Dnes už len výslovní vlastizradcovia môžu hanu kydať na tých, čo slovenský štát stvorili a Slovenskú republiku spravujú. Kedysi na prsiach Štefánika a našich legionárov čestné odznaky znamenaly hrdinstvo v bojoch za oslobodenie národa, už či ich dostali vo Francúzsku alebo v Taliansku. Možno, že aj teraz sa budú rozdávať hodnosti a medaile istým pánom, účinkujúcim na pôde nepriateľskej, ale zásluha týchto