zákona 30-dňová lehota by bola malá. Do tohto paragrafu bol vsunutý nový, druhý odsek z tej príčiny, aby dlžník vedel, koľko má platiť na splátky podľa paragrafu druhého, odseku 2 a tiež i preto, aby dlžník nebol vydaný na ľubovôľu veriteľa. Druhý odsek pôvodnej osnovy je zaradený čo odsek 3.

K paragrafu piatemu: Tento paragraf bol upravený len po stránke rečovej.

K paragrafu šiestemu: K tomuto paragrafu bol vsunutý odsek druhý a to preto, aby nenastala medzera od účinnosti zákona do tej doby, dokiaľ záujemci nebudil mať možnosť žiadať o úľavy podľa tohto zákona a aby pre nedopatrenie zákonodarcu niektorí neboli odpredaní na súdnej dražbe.

Paragraf siedmy bol upravený iba po stránke štylistickej.

K paragrafu ôsmemu: Okrem úpravy rečovej z posledného odseku tohto paragrafu bola vynechaná posledná veta, lebo jej ponechanie viedlo by k zbytočným nedorozumeniam.

K paragrafu deviatemu: Do prvého odseku bola vsunutá druhá veta z tej príčiny, aby už pri vynesení rozsudku súd dbal na ustanovenia tohto zákona a aby sa zbytočne nezavádzalo exekučné pokračovanie, čím by sa dlžníkovi robily len zbytočné trovy a preťažovaly by sa zbytočne naše už i tak preťažené súdy. Čo tretí odsek bolo pripojené k tomuto paragrafu ustanovenie, že konkurzné pokračovanie na návrh záujemcu môže sa suspendovať do konca apríla 1941, čiže do účinnosti tohto zákona, ak preukáže a primerane zabezpečí splátky uvedené v paragrafe druhom, odsek 2.

Ústavno-právny výbor tento odsek preto pojal do tohto paragrafu, aby žiadosťami veriteľov o uvalenie konkurzu na dlžníkov, spadajúcich pod ustanovenia tohto zákona, nebol obchádzaný sám zákon.

K paragrafom 10, 11, a 12: Okrem doplnku v paragrafe 12, že zákon platí do 30. apríla 1941, ústavno-právny výbor nepreviedol žiadne zmeny.

Na tomto základe ústavno-právny výbor odporúča slávnemu snemu schváliť tento návrh zákona. (Potlesk. )

Podpredseda dr. Mederly (zvoní):

Ďalej udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Teodorovi Turčekovi.

Zpravodaj Turček: Slávny snem!

Národohospodársky výbor rokoval o osnove a to podľa textu opraveného ústavno-právnym výborom. Pri svojom rokovaní vychádzal z tohto hľadiska:

Slovensku jeho prírodné krásy predurčujú, aby sa stalo strediskom cudzineckého ruchu v Európe a jeho početné liečivé pramene umožňujú rozmach žiadúceho cudzineckého ruchu. Sú štáty, ktoré v tomto ohľade vykazujú veľký pokrok, a cudzinecký ruch je v ich štátnom hospodárení významnou složkou.

Musí isť aj nám o to, aby sme tak prírodné krásy a liečivé pramene čo najúčelnejšie zapojili na pozdvihnutie cudzineckého ruchu. Výsledok len vtedy bude zabezpečený, keď sa tu bude pracovať systematicky, vytrvale a dôsledne.

Ustanovenia predloženej osnovy zákona sa zapojujú do tejto práce, ktoré sledujú cieľ zvýšenia národného dôchodu a za to národohospodársky výbor odporúča slávnemu snemu uzákonenie návrhu. (Potlesk. )

Podpredseda dr. Mederly (zvoní): Nasleduje rozprava. K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Anton Šalát. Dávam mu slovo.

Poslanec Šalát:

Slávny snem!

Slovenská vláda a slovenský snem

snaží sa sťa svedomitý lekár stále držať svoju ochrannú a liečiacu pravicu na tepne slovenského národa. Naša slávna vláda vyniesla už celý rad potrebných, odborne spracovaných vládnych nariadení, ktorými sa usporiadaly mnohé kultúrne, hospodárske a sociálne záležitosti slovenského štátu. Bolo treba neraz súrne a rázne rozhodovať štátnický, aby sa predišlo mnohému zlu, aby sa staré krivdy rýchle ponaprávaly.

Autorita slovenského snemu tým naprosto neupadala, keď sa našej vláde bolo odhlasovalo splnomocnenie, že v určitých súrnych záležitostiach môže a má riešiť veci národa a štátu mocou vládnych nariadení.

Mimoriadne časy vyžadovaly mimoriadne rýchlych a ráznych opatrení. A

tie sa aj stály a budú sa podľa potreby aj naďalej diať.

Slovenský národ je povďačný hlave svojho štátu a svojej svedomitej vláde, že cez toľké nebezpečné úskalia dosiaľ sa podarilo viesť veci národa a štátu s výtečnou opatrnosťou a múdrosťou.

Podobne aj slovenský snem pod vedením svojich znamenitých odborníkov predsedov plénumu, predsedov jednotlivých výborov a horlivých referentov vykonal veľmi dôležitú štáto-budovateľskú a národ obraňujúcu robotu.

Za toto sú všetci roduverní Slováci úprimne povďační a nedajú sa miasť zlostnou zahraničnou propagandou odrodilcov a nepriateľov slovenského štátu, ani šopkanou propagandou vnútorných záškodníkov.

Rozumní Slováci dobre vedia rozlišovať, aký je rozdiel medzi štáto-budovateľskou prácou svedomitých rodoľubov a medzi farizejským velikárčením a zavádzaním lži-demokratov a remeselných politikárov, ktorí v minulosti vynášali síce na oko pekné, zvučné zákony o pozemkovej reforme, o oddĺžení roľníctva, o moratoriu, o odklade exekúcií, týkajúcich sa predĺžených roľníkov atď., ale každý ich zákon bol len na zaslepenie naivného voličstva, na kortešské, duše-kupecké ciele a obyčajne narobil viac zla a zmätku, než dobra.

Naproti tomu slovenská vláda a slovenský snem svedomitou odbornosťou, bez náteru agitačného snaží sa vynášať také zákony, ktoré slovenskému národu pri pedantnom ich prevádzaní môžu a majú priniesť skutočne trvalé hodnoty a nápravy.

Posledne som mal česť tu hovoriť o potrebe a veľkej hodnote zákona, týkajúceho sa obmedzovania zamestnávať cudzincov v podnikoch na Slovensku. Kto by si zo Slovákov nevedel a či nechcel uvedomiť to, že aká obrana a rozdávačná možnosť chleba sa skrýva v tomto zákone pre Slovákov?

Teraz zas tu máme zákon o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach.

Zpráva rozpočtového výboru výstižne odôvodňuje potrebu tohto zákonného opatrenia, keď hovorí, že "je to v prvom rade záujem štátu, aby poskytol ochrannú ruku svojim daňovníkom vtedy, keď sa

dostávajú do prechodných ťažkostí, aby si ich udržal pre budúcnosť ako dobrých a stálych poplatníkov. "

Pre mimoriadne pomery uplynuvšie v minulosti mnohí majitelia a nájomníci objektov, dôležitých pre cudzinecký ruch, bez svojej viny dostali sa do ťažkých, finančných pomerov, treba im teda zabezpečiť istých úľav a istého zákonitého zmoratoria bez toho, že by im ktosi zo zákonodarného sboru slovenského šiel hneď agitačne na krky - ako to bývalo za československého straníckeho režimu a hovoril im: hľa, to a ono sme vám vydobyli, teda hlasujte na nás.

Je to štátna a sociálna nutnosť, preto slovenský snem to ochotne odhlasuje. Zachráni tým od úpadku mnohé dôležité kúpeľné podniky, pramene to pre ďalšie dane a pre ďalšiu výživu početných pracovných síl. (Predsedania sa ujal pán predseda dr. Sokol. )

Podobne chvalitebne sa vyjadril o tejto osnove aj národohospodársky výbor vo svojej zpráve.

Ústavno-právny výbor odborne ponaprával pôvodnú osnovu s hľadiska štylárneho a právnického a preto jeho zpráva je cenná.

Bolo by bývalo žiadúcne, aby sa táto osnova bola pridelila k prejednávaniu aj do sociálno-zdravotného výboru, keďže ide tu aj o záujmy nielen čisto finančné, hospodárske a právne, ale aj o záujmy sociálne (zamestnanecké) a zdravotné.

Sociálno-zdravotný výbor nie že by bol hatil túto vážnu osnovu, skôr by bol so stanoviska ochrany výživnej možnosti kúpeľno-podnikového osobníctva doporučoval v jednotlivých paragrafoch, aby sa platebné povinnosti kúpeľných podnikateľov určily miernejšie, len aby mohli vykonávať svoje sociálne povinnosti voči zamestnancom.

Vieme dobre, že zamestnávateľ, ak sa má starať aj o udržovanie svojho podniku, aj o riadne platenie svojich daní a o ukojenie svojich veriteľov, v prvom rade hľadí si ušetriť niečo na zamestnancoch a na sociálnych ťarchách. Radšej sa mohly v jednotlivých paragrafoch určiť určité blahovoľnejšie podmienky čo do termínov a čo do výšky splátok voči veriteľom a jasnejšie prízvukovať zamestnávateľské a podniky udržiavateľské povinnosti.

Zdvorilé prosím slávne predsedníctvo snemu, aby na budúce osnovy zákonov rázu sociálneho a zdravotného neráčilo zabudnúť prideliť aj do sociálno-zdravotného výboru k podaniu mienky.

K vôli vyzdvihnutiu vážnosti tejto osnovy nech mi je dovolené predniesť ešte nasledovné:

Cudzinecký ruch je jednou z najdôležitejších složiek národného hospodárstva mladého Slovenského štátu. Slovenský štát vykazuje relatívne najväčší počet kúpeľných, žriedelných, klimatických a iných miest pre cudzinecký ruch významných, to sú krápnikové a ľadové jaskyne atď., zo všetkých štátov v Európe.

Z veľkého počtu kúpeľných a klimatických miest je dnes už celý rad takých kúpeľných podnikov, ktoré sú medzinárodného štandardu, ako sú: Sliač, Piešťany, Trenčianske Teplice, Tatranské kúpele a ktoré vyhovujú potrebám najnáročnejších návštevníkov zahraničných.

Zo stránky liečebnej sú niektoré slovenské kúpele tak vysokohodnotné, že zaujímam v Európe miesto takmer jedinečné (Piešťany, Sliač).

Mimo vysokej hodnoty liečivej poskytujú mnohé kúpeľné podniky nekonečné možnosti turistické a športové. Sú to v prvom rade ovšem Vysoké Tatry, ktorým štátna správa i súkromní podnikatelia venovali mnoho pečlivosti vybudovaním veľkého počtu prvotriednych hotelov, lanovky, sankovacích dráh, komunikácie a podobných iných novodobých vymožeností, požadovaných medzinárodným obecenstvom. Tieto okolnosti naznačujú, že v neďalekej budúcnosti mohly by byť Tatry vyhľadávané ako Alpy.

Konečne značný význam pre cudzinecký ruch môže mať v budúcnosti náležité využitie jedinečných možností poľovníctva a rybárstva (špeciálne pstruhárenie).

Toto všetko jasne ukazuje, že Slovensko má všetky predpoklady k tomu, aby sa tu vyvinul živý cudzinecký ruch.

Na druhej strane je nutné uvážiť, že kapacita všetkých kúpeľných, športových a turistických miest na Slovensku je nepomerne väčšia s ohľadom na počet domáceho obyvateľstva tak, že využitie týchto so strany domáceho obyvateľstva je len čiastočné a nemôže týmto podnikom zabezpečiť nielen prosperitu, ale ani len existenciu.

Z toho vyplýva, že pre využitie tohto nášho národného bohatstva je potrebné získať návštevu mimo hraníc Slovenského štátu, i postarať sa o zvýšenie cudzineckého ruchu.

V susedných štátoch dávno ocenili význam cudzineckého ruchu a všetkými prostriedkami snažili sa ho podporovať. Videli sme, že niektoré štáty v tomto smere docielily mimoriadnych úspechov a príjem z cudzineckého ruchu u nich je jednou z najdôležitejších príjmových položiek. Mimochodom poznamenávam, že v rokoch predvojnových cudzinecký ruch na Slovensku bol ohodnotený na 300 miliónov korún.

Je samozrejmé, že v prvom rade štát je povolaný k tomu, aby v svojich možnostiach podnikol všetko na podporu cudzineckého ruchu. Uvážme, že je to za dnešných pomerov najlepšia možnosť získať cudziu valutu, bez toho, že by to vyžadovalo vyvážať tovar a suroviny do zahraničia.

Je teda potrebné, aby osvedčeným opatreniam, praktikovaným v štátoch s vyvinutým cudzineckým ruchom ako je Nemecko, Itália, Švajčiarsko, bola venovaná náležitá pozornosť a tieto opatrenia oodľa možnosti uplatniť na Slovensku. Potrebné je hlavne:

1. Venovať zvýšenú pozornosť a všemožnú podporu všetkým inštitúciám, ktoré organizujú cudzineckých ruch.

2. Do poradného sboru odborníkov snemu, ktorý bol nedávno určený, privolať bezpodmienečne aj odborníka hotelového. Prichádzajú tu v úvahu v prvom rade pán ústredný riaditeľ štátnych kúpeľov Magdolen, alebo pán hlavný riaditeľ Slovenskej hotelovej spoločnosti Franek, alebo pán inženier Fodor, riaditeľ Slovenskej kancelárie pre cudzinecký ruch.

3. Postarať sa o zmiernenie devízových opatrení a usnadniť colné prehliadky.

4. Poskytnúť pri návštevách slovenských kúpeľov to najväčšie pohodlie tak so stránky dopravnej ako aj so stránky vybavenia. Na všetkých dopravných prostriedkoch ako sú železnice, autobusy atď. poskytnúť tie najvyššie úľavy. Otázku úľav bolo by potrebné ovšem riešiť v dohode železničnej správy s riaditeľstvom pre cudzinecký ruch. V tomto ohľade sú už dosť značné skúsenosti a je len po-

trebné prispôsobiť ich k terajším pomerom.

5. Započať propagandu v štátoch, kde sú výhľady na kladné výsledky. Vzhľadom na terajšie pomery je to ovšem v prvom rade Maďarsko.

6. Potrebné je vychovávať osobníctvo kúpeľov a iných cudzincami navštevovaných podnikov, aby či rečové, či zdvorilostne vedelo obslúžiť cudzích hostí.

7. Treba nástojiť na tom, aby sa domáce obyvateľstvo na okolí kúpeľov a turistických miest vedelo korektne, ba srdečne chovať voči cudzincom, aby sa snažilo o udržiavanie verejnej čistoty a vkusu pri opatrovaní ulíc, domkov, plotov a záhrad.

Známe šľachetné úsilie našej vlády o pekný vzhľad našich dedín a mestečiek v prvom rade sa má uskutočniť na okolí kúpeľných a turistických miest.

Pri tejto príležitosti nech mi láskavé prepáči slávne predsedníctvo snemu, že odbočím od terajšieho tématu pojednávania a dotknem sa veľmi boľavej otázky ustalovania poplatkového ekvivalentu z nezdediteľných hodnôt.

Na jednej strane vynáša sa zákonná ochrana daňovníkov a dlžníkov v kúpeľných podnikoch, na druhej strane zas ministerstvo finacií s celým svojím aparátom ide na niektorých svojich poplatníkov tak tvrdo, že je z toho až verejné pohoršovanie sa.

Takýto je aj najnovší spôsob vyrubovania poplatkového ekvivalentu z nezdediteľných hodnôt.

V tejto veci zakročovali u pána ministra financií a u jeho odborníkov najdôstojnejší páni biskupi, poslanci-kňazi, ale nevedelo sa docieliť uspokojivého riešenia.

Citujem tu prípis najdôstojnejšieho biskupského úradu zo Svätého Kríža nad Hronom, v ktorom mi oznamuje, ako sa o vyrubovaní poplatkového ekvivalentu vyjadruje jeho excelencia biskup dr. Cársky.

Od jeho exelencie najdôstojnejšieho biskupa Cárskeho dostal som list tohto znenia:

,, Som veľmi povďačný jeho Exelencii najdôstojnejšiemu pánu biskupovi trnavskému, že bol tak láskavý nechať sostaviť Memorandum vo veci ekvivalentu.

Avšak posledné odpovede na naše Memornadum z biskupskej konferencie nás poučily, že Memomrandum nemalo žiadneho účinku. Dá sa naň taká neslanánemastná, alebo dokonca zamietavá odpoveď a všetko ide ďalej riadnym tokom, jako by sme nič neboli podnikli.

Ekvivalent však zasahuje do živého. V našej administratúre sú pády, hovorí jeho exelencía pán dr. Cársky, že farár bude musieť platiť ročne o 1200 korún viac, ako doteraz, ekvivalentu, Kántor o 800 korún viac. I jeden i druhý má právo na celú kongruu. Teraz ju však celú nedostane, pretože na roky 1939-40 ekvivalentová daň nie je stiahnutá z miestneho dôchodku. Na toto - jestli pamätám - nebolo poukázané v Memomrande.

Zvýšenie ekvivalentného poplatku je vo vela pádoch tak horibilné: 10- až 15násobok doterajšieho, že niektoré objekty si za 20-25 rokov cirkev znovu musí takto kúpiť.

Tiež treba protestovať, že do základu vyrubenia ekvivalentu boly pojaté i preštácie od veriacich. Čo je úplne nesprávne, lebo tým istým titulom by mohol byť pojatý aj doplnok kongruy. Predsa preštácie, ktoré kňazi od veriacich dostávajú, neležia mŕtve, nezostávajú, ale sa spotrebujú, alebo predajú. Bo ináč by museli platiť ekvivalent i hrobári i pastieri a vôbec všetci zamestnanci, ktorí dostávajú dôchodok v naturáliách.

Medzi duchovenstvom je preto ohromné pohoršenie, rozhorčenie, čo je náramne škodlivé i s konsolidačného hľadiska, menovite tu na východe a na juhovýchode štátu. (Výkrik: Tak je!)

Dovoľujem si preto proponovať pánom Ordináriusom, aby ráčili bezodkladne vyzvať pánov poslancov-kňazov svojho obvodu, aby deputatívne vyhľadali vládu a dotyčných činiteľov a žiadali zmenu pokračovania pri ustálení poplatkového ekvivalentu v smysle nášho Memoranda dodajúc k tomu, aby boly zo základu pre vyrubenie ekvivalentného poplatku vylúčené preštácie od veriacich. Ak by i vláda nechcela pristať, nech stiahnu konzekvenciu a složia mandát, respektíve, jestli to nevymôžu, odobrať im dovolenie na nosenie poslaneckého mandátu.

My sme s tou deputáciou už boli u pána ministra financií. Poznamenávam! (Veselosť!)

O priaznivom vybavení žiadostí nech urýchlene podajú uspokojivú zprávu, lebo duchovenstvo je v najvšyššej miere znepokojené.

Ja žiaľbohu nemám kňaza-poslanca (hovorí jeho Excelencia pán dr. Cársky), ináč by už bol musel dačo vykonať, alebo sa zrieknuť. Pokračovanie tunajšieho riaditeľstva je vo vyrubovaní také, jako by nárokom išlo o spôsobenie čím väčšej nespokojnosti.

Záležitosť je súrna, lebo v tunajšom obvode finančného riaditeľstva ekvivalent (jeho zaplatenie) už urgujú a dodáva jeho Exelencia pán biskup svätokrížsky, ráčte tento prípis vziať na vedomie a opätovne Vás prosím, aby ste neúnavne a energicky žiadali na ministerstve financií okamžité spravodlivé a uspokojivé vyriešenie tejto otázky ekvivalentu za cirkevné majetky v smysle známych žiadostí biskupských úradov.

V citovanom prípise nie je uvedená hlavná príčina neznesiteľnosti terajšieho poplatkového ekvivalentu. Driev sa totiž poplatkový ekvivalent od poľností vyruboval na základe čistého katastrálneho výnosu, čo je už starý, osvedčený spôsob. Za priemernú hodnotu objektov brával sa 50 alebo viacnásobok čistého katastrálneho výnosu a od takto ustálenej hodnoty sa vyruboval poplatkový ekvivalent.

Dnes na základe bývalého pražského zákona za základ k vyrubovaniu poplatkového ekvivalentu berie sa tak zvaná "obecná hodnota" cirkevného, urbárneho, obecného a iného nezdediteľného objektu a podľa tejto "obecnej hodnoty" vyrubujú finančné riaditeľstvá príslušné poplatkové ekvivalenty a to na dobu desať rokov.

Systém vyrubovania poplatkového ekvivalentu podľa "obecnej hodnoty" je nespravedlivý, nezdravý, ako to aj sám pán minister financií ešte ako opozičný poslanec bol dokazoval v pražskom parlamente, keď sa táto socialistami vyhútaná, vydieračská osnova zákona prejednávala. (Výkriky: Správne, veselosť. )

Náš rečník vtedy nedocielil nápravy. Zákon na finančné vydieranie cirkví, urbárov, obcí, verejných spoločností bol odhlasovaný a dosiaľ je platný aj u nás. A je zaujímavé, že naše ministerstvo financií, ktorého šéf kedysi ako opozičník ostro a odborne bičovali tento chorobný vý-

plod socialisticko-komunistických predákov pražského parlamentu, dnes sa neponáhľa novelizovať a napraviť to, čo sa kedysi zo stanoviska slovenského a hospodárskeho zazlievalo.

Čože sa vytýka pojmu "obecná hodnota"?

V prvom rade to, že "obecná hodnota" sa prispôsobuje krajovým pomerom. Na hornatých krajoch na príklad, kde je hlad po pôde, "obecná hodnota" dosť jalového poľa je aj dvakrát vyššia, než dolu na úrodnejších krajoch kde niet toľkého dopytu a nadbíjania sa na každú siahu pôdy.

Z toho je jasné, že na hornatých krajoch na základe odhadu "obecnej hodnoty" bude sa musieť platiť väčší poplatkový ekvivalent i za menej výnosné objekty, než na dolnejších krajoch za žírne polia.

Naši horniacki, skromní užívatelia hrboľatých, štrkovitých farských rolí, urbári a obce budú musieť platiť ekvivalentu toľko, ak nie viac, ako užívatelia dobrých, južných poľností. Je to veľká nespravodlivosť.

Starý systém vyrubovania ekvivalentu podľa čistého katastrálneho výnosu bol o moc spravodlivejší, lebo nepripúšťal také krikľavé rozdiely krajové čo do bonity a skutočnej hodnoty poľností.

Bývalý československý režim, napáchnutý socializmom a boľševizmom zrovna usiloval sa ubíjať daniami, dávkami, poplatkami každý daňový objekt, zvlášť, ak bol v rukách takých činiteľov, čo sa opovážili mať inú mienku, než akú forsíroval československý režim.

"Obecná hodnota" mení sa z roka na rok, kdežto výška poplatkového ekvivalentu určuje sa vždy na obdobie desať rokov. Bola doba, keď na príklad ľudia niekde šialeno preceňovali a preplácali lúky, alebo stavebné pozemky. Prešla konjunktúra miestna a razom "obecná hodnota" klesla aj na polovicu, ale ekvivalent zostal.

Výšku "obecnej hodnoty" ustaľúvajú miestne komisie, pri ktorých sa neraz vyskytúvajú chyby stranníckej, osobnej zaujatosti, záujmovej vypočítavosti.

Z týchto dôvodov je jasné, že vyrubovanie poplatkového ekvivalentu na základe tak zvanej "obecnej hodnoty" je naprosto nespravodlivé, nezdravé. A možno len ľutovať, že sa to deje pod egidou tak vzácneho, finančného odborníka, akým je

všeobecne uznávaný terajší pán minister financií

Uznávame, že jeho ťažkou úlohou je financie slovenského štátu udržiavať v poriadku, starať sa o príjmové položky. No, pýtam sa, či sa už pokúsil získať financie aj inakšími spôsobami, než je tento neľútostný systém vyrubovania ekvivalentu?

Či práve tí, ktorí ochotne značili pôzičku na obrodu slovenského štátu, dávali dary na zlatý poklad štátu a na rozličné iné verejné ciele, či práve tí majú byť stále najviac zaťaženými a pritláčanými k zemi?

Za Česko-Slovenskej republiky brala sa polovica peňazí pri okolkovaní, vyrubávali sa dávka na umelé hnojiva, dávka z majetku, čo každého bolo postihlo.

Dnes na jedných valia sa tie najväčšie ťarchy, či úradne predpísané, či národným svedomím - ako obete nadiktované - a sú premnohí, ktorí sa úlisne vykĺzjú zpod

verejných tiarch.

Až pán minister financií časom prípad ne bude musieť siahnúť k vyrubovaniu dávky z majetku, už vopred podotýkam, nech sa potom určí, že ona dávka bude sa môcť vyrovnať aj dlhopismi slovenského štátu.

Tí, ktorí značili na obrodu štátu, dosť ľahkým srdcom si vykonajú svoju povinnost, pri kladení budúcej dávky z majetku a zdráhavcí, vypočítavci nech potom platia do štátnej kasy.

Prosím pána ministra firancií a celý jeho slávny rezort, nech kvôli vnútornému pokoju odhliadne od terajšieho spôsobu vyrubovania poplatkového ekvivalentu Veď cirkevne a iné verejne, nezdedeteľné majetky popri platení daní neslúžia len k dobru jednotlivcov, užívateľov, slúžia aj patronátnym, školským, obecným a dobročinným cieľom, sú úľavou, pomocou aj pre cirkevníkov občanov, lebo sú odbremenením cirkevných a iných prirážok.

Myslím, že netvrdím nič urážlivého a nerozvažitého, keď tvrdím, že peniaze pre štát dajú sa aj inakším spôsobom získať než práve týmto pražským centralizmom vyhútaným, len jednu vrstvu daňovníkov zrovna ubíjajúcim vyrubovaním poplatkového ekvivalentu podľa kľúča vrtkavej obecnej hodnoty."

Ináč osnovu zákona, o ktorej som sa

zpočiatku zmienil, vrelé odporúčam k prijatiu. (Potlesk)

Predseda dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodaji, páni poslanci Liška, dr. Hrušovský a Turček.

Zpravodaj Liška:

Zriekam sa slova.

Zpravodaj dr. Hrušovský:

Zriekam sa slova.

Zpravodaj Turček:

Zriekam sa slova.

Predseda dr. Sokol:

Nakoľko sa pani zpravodaji zriekli záverečného slova, nasleduje hlasovania.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnašať.

Osnova ma 12 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 12 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhy raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach.

Zpravodajmi sú páni poslanci Liška,

dr. Hrušovský a Turček.

Sú nejaké návrhy na opravy alebo zme-

ny textu?

Zpravodaj Liška: Nie sú. Zpravodaj dr. Hrušovský: Nie sú. Zpravodaj Turček: Nie sú. Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú. Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s os-

novou zákona tak, ako ju snem prijal pri

hladovaní prvom, nech zdvihne ruku! (Deje sa. )

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 4. bod programu a pristúpime k poslednému bodu, ktorým je:

5. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom nariadení (podľa § 44 Ústavy) č. 275/1939 Sl. z. o príročí pre pohľadávky proti bývalému česko-slovenskému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru.

Zpravodajom je pán poslanec dr. Miloš Vančo.

Dávam mu slovo.

Zpravodaj dr. Vančo:

Ctený snem!

Vládne nariadenie číslo 275/1939 Sl. z bolo východiskom z núdze. Bývalá Česko-Slovenska republika práve v roku 1938 preberala mimoriadnymi objednávkami veľké záväzky. Dodávatelia svoje povinnosti splnili, ale Česko-Slovenska republika nie, lebo ju splniť prípadne už ani nemohla. Z týchto nesplnených záväzkov vznikla lavina sporov. Isteže tu boly dané podmienky § 44 Ústavy. No jednako tento materiál týkal sa súdnictva a tak podľa § 24, bod g) našej Ústavy táto vec mohla byť upravená len zákonom a nie nariadením.

Preto navrhuje ústavno-právny výbor túto vec vybaviť zákonom.

Najpodstatnejším defektom vládneho nariadenia č. 275/1939 Sl. z. bol nedostatok časového terminovania. Toto doplňuje prítomný návrh zákona určením termínu 31. december 1940.

Má to byť pripomienka vláde, aby hľadela tieto záväzky likvidovať. Jednotlivci nemôžu čakať, kým otázka právnej sukcesie medzi Slovenskou republikou a medzi Protektorátom sa diplomaticky vybaví, Ide o hospodárske zachránenie našich mnohých dobrých podnikateľov. A tu sme povinní uznať aspoň len morálnu povinnosť, podať im výpomocnú ruku a aspoň primeranými preddavkami im vypomôcť na budúci, právne upraviť sa majúci účet.

Terminovanie vecí na 31. december 1940 javí sa dnes primeraným a dostatočným.

Menom ústavno-právneho výboru odporúčame tento návrh zákona prijať. (Potlesk. )

Predseda dr. Sokol (zvoní);

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnašať. Osnova má 11 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 11 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 5. Druhé hlasovanie o osnove zákona o príročí pre pohľadávky proti bývalému česko-slovenskému štátu, o prerušení sporov o tíeto pohľadávky a o zastupovaní eráru.

Zpravodajom je pán poslanec dr. Vančo. Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodaj dr Vančo: Nie sú.

Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je program dnešného zasadnutia úplne vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie snemu svolá sa písomne.

Zasadnutie zakľučujem.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 32. min)