Jsem u konce svých vývodů a musím zdůrazniti, že jsme si vědomi toho, že jsme zde promluvili o nejdůležitějších kulturních statcích naší národní skupiny. Je jasno, že splnění takovýchto přání a vědomí, že chceme, aby se s námi jednalo spravedlivě také na našich vysokých školách, úzce souvisí s celou sudetskoněmeckou otázkou. Vaše přisvědčení resp. splnění našich přání přispěje k příznivému řešení této otázky. O ní řekl předseda vlády Hodža teprve nedávno, že sudetskoněmecká otázka "uzrála" k řešení. Z toho, jak naše přání budou přijata a jak se příště bude jednati s našimi vysokými školami, seznáme, zdali také vláda je zralá řešiti konečně vysokoškolskou otázku, ze které jsem podal několik ukázek, které nedovolují setrvati na nynějším stavu.

Posl. Remeš pravil v poslanecké sněmovně: "Loyální Němci nemají míti příčiny ke stížnostem". Následuje z toho, že my, poněvadž jsem sdělil skutečnosti, nejsme loyální Němci? (Výkřiky.) Jakým způsobem máme dojíti svých práv? Všechno, co zde bylo řečeno, vám má ukázati, že se nelekáme toho, chrániti vysoké školy sudetskoněmecké národní skupiny. I když rozkladná demagogická propaganda směřuje k tomu, aby všechno, co je německé, prohlašovala za státu nepřátelské, přece, o tom jsme přesvědčeni, němečtí vysokoškolští profesoři budou také v budoucnosti spatřovati svou největší starost v tom, že právě na místě, na které byli postaveni, aby působili k hájení vědy a poučování naší německé mládeže jsou odhodláni svému úkolu plně a zcela dostáti. Při plnění tohoto úkolu jest jen naprosto lidské a přirozené, že se chceme zbaviti každého národnostního utlačování, šikan a ohrožování naší národnosti. Německé vysoké školy, jak učitelé tak žáci, chtějí, aby konečně zase mohly volně dýchati a pracovati, aby všemi svými schopnostmi mohly pracovati ku blahu žáků sudetskoněmeckého lidu. (Potlesk senátorů sudetskoněmecké strany.)

Místopředseda dr Heller (zvoní): Slovo má pan.sen. Balla.

Sen. Balla (maďarsky): Vážený senát!

Trpezlivo počúval som tuná reči maďarských pánov opozičných. Konštatujem, že ich výtky sú výtky staré. Ich kritika je stará otrepaná kritika. Všetko je len opakovanie, opakovanie lekcie uloženej inými. V týchto maďarských opozičných nápadoch a výpadoch niet ani jedinej novej myšlienky. Niet v nich ani slovíčka o nejakom stanovisku, ktoré by hľadalo východisko a možnosti riešenia.

Ostatne páni máďarskí opozičníci sami tvrdia tuná pred plénom, že už celé roky nerobia nič iného, než že tuná vo snemovni zákonodarstva uvádzajú krivdy maďarskej menšiny v Československu. Oni sami - jednotlivo a úhrnem - konštatujú tuná, že veru uvádzanie, vypočítavanie týchto krivd nebolo vôbec na osoh ich opozičnej politike a že to nemalo smyslu vôbec s hľadiska maďarskej menšiny. Oni sami konštatujú tým tuná pred plénom, že touto monotónnou poštipujúcou opozičnou kritikou nielen že sa nezlepšila situácia maďarskej menšiny, ale naopak že sa so dňa na deň a čas od času stále zhoršovala.

Musíme vziať na vedomie, že túto okolnosť konštatujú páni maďarskí opozičníci sami. A keďže je tomu naozaj tak, musím konštatovať, že práve tu väzí ten kameň úrazu. Márne sa totiž osobne presvedčovali a márne to videli po čas toľko rokov maďarskí páni opozičníci, že svojím politickým manévrom nielen že napomáhajú, ale priamo poškodzujú maďarskú národnú menšinu, a preca tak urputne sa pridržiavajú a trvajú na svojej škodlivej planej politike. Márne boly ich osobné skúsenosti po dobu 17 rokov, že svojou opozičnou politikou hrozne škodia maďarskej menšine v Československu, preca ju ani do dnešného dňa ešte nezmenili.

Z toho je jasné, že dosavádna politika nimi prevádzaná nikdy nemala nič spoločného so životným záujmom tunajšieho maďarského ľudu. Táto skutočnosť sama sebou dokazuje, že títo páni svojou dosavádnou opožičnou politikou nikdy nechceli zlepšovať osud tunajšieho maďarského ľudu. Naopak, každé ich slovo a všetky ich skutky smerovaly k tomu, aby tunajší maďarský ľud žil v najväčšej neistote, dávali prísne pozor, aby sa tu niektorý Maďar v Československu, v Československej republike, necítil nejak dobre.

Je naprosto jasné, že maďarskí opoziční politikovia nikdy nechceli a ani dnes nechcú, aby sa tunajší maďarský ľud spriatelil so štátnym prevratom. Všetky snahy maďarskej opozičnej politickej fronty smerovaly a smerujú k tomu, aby stále bola v maďarskom ľude oživovaná a povzbudzovaná túha po návrate a aby táto ich činnosť bola pripísaná k dobru na účte maďarskej revizionistickej vlády. Maďarskí opoziční vodcovia boli tí, čo svojimi politickými manévry a na citovom podklade zabraňovali tomu, aby sa tunajší maďarský ľud zapojil a včlenil do životnej pospolitosti republiky Československej. Z akej príčiny, to vedia oni, avšak vie to už dnes každý tunajší Maďar, ktorý dovedie mysleť. Že však velká časť krívd, ktoré oni tuná uvádzajú, naozaj jestvuje a že tieto nespravedlivé krivdy nie sú ani s hľadiska štátu ani vzhľadom na tunajšiu maďarskú menšinu vonkoncom prospešné a spravedlivé - to je žiaľbohu pravda. S presvedčením však konštatujem, že zhoršenie pozície maďarskej menšiny v Československu ide tiež na vrub iba zlovoľnej maďarskej politiky opozičnej.

Jestliže však táto maďarská, opozičná politika ani po toľko rokoch nezmenila svoj taktický smer, to nad slnko jasnejšie dokazuje, že politický manévr tejto hlučnej maďarskej opozície nebol usmerňovaný záujmami maďarskej menšiny v Československu, ale usmerňovaný bol večne nesmieriteľným, revizionistickým duchom vlády Maďarska. Nikdy som nepochyboval o tom, že povel k tomuto politickému duchu maďarskej opozície po dobu uplynulých 17 rokov dávalo heslo, vyznávané vládou maďarskou, že totiž bez revízie niet mieru.

My maďarskí aktivisti v Československu taktiež konštatujeme, že naozaj došlo k opomenutiam, ku škodlivým opatreniam, ktorými sú neprávom postihnuté široké vrstvy tunajšieho Maďarstva. My však, ktorí za každých okolností chceme žiť v tomto štáte, ešte i vtedy, jestliže by sa osudom nám prirčené utrpenia ešte stupňovaly, my vážne snažíme sa dosiahnuť toho, aby sa tunajší maďarský ľud dobre cítil v Československej republike. A preto smerujú naše snahy k tomu, aby všetké tie zlá a krivdy boly zažehnané.

Činíme-li tak, tu chceme dosiahnuť dva ciele: V prvom rade existenčnú bezpečnosť, rovnoprávnosť chceme vytvoriť pre maďarský ľud, chceme zrušiť neprávnosti, a tým chceme pre republiku zaistiť spokojných občanov, ta kých občanov maďarskej národnosti, ktorí nenosia v srdciach skrytú myšlienku revizionistickú. Osud tunajších občanov maďarskej národnosti chceme za kadých okolností povzniesť na úroveň rovnakú s úrovňou občanov vedúceho národa československého.

To chceme dosiahnuť a tu chceme najsť cestu k týmto možnostiam, kedže vidíme na 17-ročnej politickej taktike maďarskej opozície, že stále vytýkanie krívd, politická kritika presýtená kúsavými posmechy, vykladanie krívd pred verejnosťou cudziny a nad to všetko stále povzbudzovanie myšlienky iredentistickej nevedú k cieľu. Ba naopak: To všetko inšpiruje správcov vlády k antipatii, ba čo viac k čineniu dalších protiopatrení. A preto museli sme hľadať spôsob vhodnejší a našli sme ho.

Ja i všetci moji maďarskí aktivistickí druhovia, ktorí sú pri najmenšom tak dobrí Maďari, ako ktorýkoľvek príliš krikľavý zástupca maďarskej opozície, sme konštatovali, že maďarská národná menšina v Československu potrebuje také ideálne politické soskupenie, ktoré doznáva výrazu v maďarskom aktivizme. Treba utvoriť priateľské dôverné ovzdušie v tunajších kruhoch maďarských voči tým, od ktorých očakávame, že učinia koniec politike, ktorá je s hľadiska Maďarov naozaj krivdivá. Definitívne, a to spôsobom vylúčujúcim akúkoľvek pochybnosť, treba odstrániť citovú neistotu medzi tunajšou maďarskou menšinou a republikou Československou. Je treba, aby pochopili a uverili i na najvyšších miestach, že maďarská menšina chce tuná žiť a že vo svojom srdci nechová dobrodružného, revizionistického ducha.

Bola by naveky nepochopiteľná tá po dobu skoro dvoch desaťročí tak agresívne vystupujúca, avšak vždycky jalová maďarská opozičná politika, keby nebola odôvodnená tým revizionistickým duchom, ktorý z nej občas sťaby vlnobitie vychádza na povrch. Stačí poukázať tu na smutné konce akcie Rothermerovej, na reč Hitlerovu a na milanskú reč Mussoliniho.

Zostala by nepochopiteľnou obzvlášte pre to, lebo veď maďarskú národnú opozíciu naozaj nemožno pomlúvať tým, že by tak činila z nevedomosti alebo z neporozumenia veci a že preto by robila takúto politiku. Veď v senáte, s výjimkou kol. Füssyho, sú to skoro všetcia advokáti a práve preto je naprosto vylúčené, že by si títo páni neboli povedomí hrozných ničivých účinkov svojej práce a toho, že práve svojou gravaminóznou politikou vytvorili vlastne tie krivdy, ačkoľvek nemôžeme poprieť, že v určitých šovinistických českých kruhoch tiež bola tu snaha po politike, ktorá krivdila národným menšinám.

Po revolúcii v r. 1848, keď rakúsky absolutizmus ťahal na šibenice a vraždil najlepších mužov maďarského národa, keď vyháňal do emigrácie najspoľahlivejších vodcov ľudu, keď vykantril celú krajinu a sputnal svojimi žandármi najživelnejšie práva slobody, ani v tomto ovzduší nemohol národ zostať v pasivite do nekonečna, lebo veď v r. 1867 prišla pre maďarský národ doba vyrovnania. Maďarský ľud vyrovnal sa s cisárom, s despotom pracujúcim s katanmi, lebo nechcel len z trucu ďalej trpeť. O čo rozumnejšie je vyrovnať sa s ľudovou republikou a s takým národom, akým je národ český, ktorý po dobu celých storočí bol olúpený o svoju národnú samostatnosť a o svoje najživelnejšie práva národné!

Je už na čase, aby i maďarská opozícia vzdala sa svojho dosavádneho politického manévru, aby skoncovala svoju nebezpečne škodlivú politiku, lebo ináč maďarský ľud v Československu, ktorého oni vedome mrzačia, od ních nezávisle prevedie to veľké dielo vyrovnania. Pán sen. dr Törköly, rozum maďarskej opozície, práve tak ako ostatní páni, pribili tuná včera, že nedôverujú vláde. Právo k tomu majú. Avšak tážem sa, zda sa tak čo len jeden raz po dobu uplynulých 17 rokov stalo, že by čo len náhodne boli pribili niečo iné?, že by na pr. pán dr Törköly bol povedal, že je spokojný s opatreniami vlády československej alebo že chová k nej dôveru? Nikdy tak neučinil! Nuže, ako si možno predstaviť, aby vláda mala dôveru k tým, ktorí, ako pán dr Törköly a druhovia, nechovajú a nikdy nechovali dôveru voči vláde?

Ako si možno predstaviť, aby v dôsledku ich vytrvalej a nezmeniteľnej nedôvery netrpela potom celá maďarská menšina v Československu, tvrdia-li, že oni, vodcovia maďarskej opozície, sú výluční zástupcovia tunajšieho maďarského ľudu? Je na maďarskej menšine - a to bez ohľadu na to, či sa to opozičným pánom páči a či nie - aby ukázala svoju dôveru voči tomuto štátu, a to spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, a potom budeme môcť dúfať, že roztaje ten ľad, ktorý utvorila zlá a zlovolná maďarská opozičná politika na maďarských vodách.

Je zvláštne, že ani dr Törköly ani ostatní rečníci maďarskej opozície ani náhodou sa vo svojej kritike nedovolávali toho, že vraj ajhľa, v Maďarsku sú lepšie verejnoprávne pomery, nevyslovili ani raz, aby sa československá vláda učila demokracii od vlády maďarskej. Sťa pštrosovia strčili hlavy do piesku i vtedy, keď robili výtky proti trestnému súdnemu poriadku platnému na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Ani za celý svet nechceli sa priznať, že týmto trestným súdnym poriadkom obdarovala Maďarov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi práve tá tisícročná maďarská vlasť a že práve tento výtýkaný trestný súdny poriadok mrzačí ešte i dnes ľud v Maďarsku. A preca tam Maďar stojí proti Maďarovi!

Je zvláštne, že títo protidemokratickí páni, ktorých obškúrne tendencie sú verejne známe, stále kritizujú demokraciu a hľadajú v republike práva slobody, kdežto keby sa do ích rúk dostala čo len špetka moci, ich prvou prácou by bolo popraviť demokraciu a ubiť i tie najnepatrnejšie práva slobody. Táto maďarská opozičná politika je smiešnou obojetnosťou a už i doteraz se hrozne vypomstila na celej maďarskej menšine v Československu.

Oznamujem, že v záujme maďarskej menšiny v Československu tvorí sa práve nová politická orientácia. Tunajší maďarský ľud hľadá cesty východiska a chce zahájiť nový aktívny politický život v tejto ľudovej republike v prospech, štátu a v záujme svojho vlastného blaha.

Vytasila sa tiež strana Földesi-Kurťaka. Ako sa sluší dobrej opozícii, vyslovila o vláde ostrú kritiku. To vláde pravdepodobne nebude škodiť, avšak nebude to ani v prospech ubohého ľudu Podkarpatskej Rusi, lebo táto bezcieľna politika, ktorú znamenajú podobné pokusy Kurťaka, zapríčiňuje velké škody chudobnému ľudu Podkarpatskej Rusi. Konštatácia pána sen. Földesiho, že Podkarpatská Rus má len jedinú inštitúciu, a to je tak zv. "sanatorium Kubičkové" - takto nazývajú posmešne väznicu štátneho zastupiteľstva v Užhorode - nezodpovedá úplne pravde, lebo každý objektívny človek musí uznať, že Podkarpatská Rus bola od doby prevratu obohatená mnohými výhodnými inštitúciami. Ja som síce ešte nesedel v tomto "Kubičkovom sanatoriu" a snáď ani pán sen. Földesi. Hovoril som však s istým komunistickým podvodcom, ktorý strávil niekoľko mesiacov v tomto "Kubičkovom sanatoriu". On mi povedal, že vo svojom živote nikde sa lepšie nemal, ako práve v tomto "Kubičkovom sanatoriu". Všade čistota, poriadok, čistý vzduch, ba že po dobu svoj ho väznenia vraj i silne stlstol. O dajakých telesných trestoch ani nepočul.

Nie je síce mojím ideálom ani podobné "Kubičkové sanatorium", ale ešte menej je mi ideálom trestnica vo Vacove alebo v Segedíne. Zdá sa, že kol. Földesimu lepšie by vyhovovalo "hvezdicové sanatorium" v Segedíne. Nuže, staň sa mu po vôli.

Vážený senát! Pozorujem, že pri pojednávaní rozpočtu vzbudzuje sa v každom zákonodarcovi vedomie zodpovednosti, a môžeme povedať, že pri tejto príležitosti sa obvykle ozýva svedomie zákonodarcov. Všetcia konštatujú, že sú tu chyby a krivdy. Z toho bohužiaľ nečiním výnimku ani ja. Nemôžem poprieť ani ja, že sú tu isté krivdy, ktoré čakajú, na naliehavú nápravu.

Ako zákondarca z Podkarpatskej Rusi budem sa v prvom rada zabývať krivdami tejto ďalekej malej krajinky preto, lebo všetké zlo dolieha v najväčšej miere na túto ďalekú malú krajinu. Jej drevársky obchod už asi 6 až 8 rokov stagnuje a tým, možno povedať, bol uškrtený jej jediný obchodný zdroj. Tým zanikol ročný asi stomilionový obrat. Jej malý priemysel bol popravený ďalekým továrenským veľkopriemyslom, jej stavebné živnosti boly hospodárskou krízou úplne ochromené a jej zemedelský život bol znehodnotený ročne opakujúcimi sa povodňami, krupobitím a inými živelnými pohromami, hlavne však hospodárskou krízou.

Zo všetkého toho vychádza na javo, že nezamestnanosť v Podkarpatskej Rusi je tak veľká, akú si v krajinách historických ani nemožno predstaviť. Bohužiaľ, v Podkarpatskej Rusi je nezamestnanosť ešte nie dokonale vedená v evidencii. Robotníci sú len z nepatrnej časti organisovaní a žijú v dedinkách veľmi odľahlých od okresných centier. V nedostatku vhodných silníc a dopravných prostriedkov len zriedka vyhovujú svojej prihlašovacej povinnosti. Stáva sa, že príslušný úrad dá nezamestnaného, ktorý sa prihlašuje z miesta vzdialeného na 20 až 30 km, predvolať na iný termín. Do nezamestnaného v Podkarpatskej Rusi každý konár zavadí.

V rovnakom osudu sa ocítajú i tí, ktorí náhodou pracujú, lebo pracujúci zemedelský robotník má nárok iba na 5 až 10 Kč tovarychárskej mzdy i v dlhých letných dňoch. Nikde nie je tak súrne zriadenie robotníckeho katastru, ktorý je navrhovaný stranou soc. demokratickou, ako práve v Podkarpatskej Rusi. Avšak Podkarpatská Rus trpí tiež krivdami kultúrnymi. Ľudové školy maďarskej menšiny a vo veľa miestach i rusínskeho ľudu nevyhovujú. Niet detských opatrovieň pre pečlivosť o proletárske deti. V pozemkovej reforme nedostalo sa pôdy zemedelskému ľudu, lebo pôdu obdržala špekulačná spoločnosť Latorica a nie roľnícky ľud. Je príznačné, že Podkarpatská Rus, ktorá je 320 km dlhá, má úhrnom iba 600 km železničných tratí. Nuže, či by nebolo možné zamestnávať celý pracujúci ľud Podkarpatskej Rusi, keby vláda previedla vybudovanie chýbajúcej ešte železničnej sieti, ktorá je i s hľadiska štátu prepotrebná?

Sen. Popovič ukázal tuná váženému senátu kúsok čierneho chleba. Bohužiaľ, tento vzorok chleba je naozaj potravou ľudu Podkarpatskej Rusi. Najmenej 40 až 50 % obyvateľstva musí sa spokojiť s konzumom takéhoto chleba. Tento kúsok chleba ukazuje neblahý údel ľudu Podkarpatskej Rusi. K tomu poznamenávam len toľko, že v Podkarpatskej Rusi je nielen chlieb čierny, ale že je tam tiež velmi mnoho čiernych bodov vo verejných opatreniach.

Podkarpatská Rus pozostáva zo samých lesov. Drevo v lesoch hnije a veľké masy chudobných ľudí mrznú. Jestliže si nejakú špetku odnesú domov z tých lesných hnijúcich konárov, dostanú sa do administratívnej väznice. V prípade recidívy uloží prísny okresný úrad týmto ubohým, raždie sbierajúcim ľuďom väznicu 15 až 20 dní. Všetcia musia sa dopustiť recidívy, jestliže nechcú zmrznúť. Veď ten ľud nemá majetku, ani peňazí, ani zárobku, tedy nemôže kupovať. Tak sa stáva, že chudobní drevorubci v Podkarpatskej Rusi sú viac v administratívnej väznici než na slobode.

A snáď ani neviete, že trest v administratívnej väznici je prísnejší a bezohľadnejší než v akejkoľvek inej väznici. Poviem vám prečo. Do administratívnej väznice posadia takých ubohých ľudí, ktorí nemajú ani toľko jedla, koľko strávia v deň započatia trestu. A tedy nastúpia trest bez potravy. Avšak potravou ani potom nie sú zásobení, lebo v administratívnych väzniciach obvykle neposkytuje sa strava uväzneným.

V jednej malej izbe takejto administratívnej väznice tiesni sa 30 až 40, ba i viac ľudí. Netreba podotýkať, že prv, než tam niekoho posadia, nevyšetria ho ani čo do zdravia ani s hľadiska čistoty; takmer všetcia, ktorí sa raz dostanú do takejto väznice, posbierajú všetky možné nákazlivé choroby.

Bez akejkoľvek nadsádzky konštatujem, že administratívne väznice v Podkarpatskej Rusi znamenajú ostrejší a krutejší trest než najprísnejšie káznice, ktoré sú určené pre vrahov a lupičov. Spať na drevenej pryčne alebo na podľahe, kým si kto neodsedí uložený trest, hladoveť, posbierať nečistotu a nákazy, to sú charakteristické veci pre administratívne väznice. Pôstom, tvrdým lôžkom obvykle sú trestaní len zatvrdlí lupiči a vrahovia v trestniciach. Týmto ubohým administratívnym odsúdencom však bol uložený najmiernejší trest. Je ironiou osudu, že títo ľudia páchajú lesné pychy obvykle v lesoch štátnych, lebo veď lesnatá Podkarpatská Rus je vlastníctvom štátu a spoločnosti Latorica. Tedy štát a Latorica spolu s niekoľko majiteľmi lesov stíhajú a prenasledujú bezohľadne ubohý ľud, ktorý sa bráni zmrznutiu. (Předsednictví se ujal předseda dr Soukup.)

Vážený senát! Podľa môjho názoru je nepochopiteľné, že štátne a verejné úrady, pošty a železnice sú i v rydze maďarských krajoch Podkarpatskej Rusi označované iba česky alebo rusky, cyrilikou. Pokladám to za nepochopiteľné, veď označovanie týchto dôležitých verejných miest má slúžiť tomu účelu, aby ich záujemci snadno našli. A železnice a pošty slúžia však priamo účelom obchodným. Avšak mluvím-li už o tom, dovoľujem si vyzvať pozornosť príslušných činieľov na to, že tieto úrady mohly by byť opatrené tiež maďarskými nápisy bez toho, že by sa musely do toho väčšie obnosy investovať.

Pokladám za dôležité zmieniť sa tiež o autonomii, o ktorej príslušné kruhy už celé mesiace pojednávajú. Podľa môjho názoru je tento požiadavok nielen zákonitý, ale s hľadiska obyvatelstva Podkarpatskej Rusi zároveň potrebný.

Poznámky mnou učinené ako aj reči, prednesené predchádzajúcimi vládnymi a opozičnými rečníkmi, nabádajú mňa k tomu, aby som váženému senátu predložil tento návrh:

"Podľa odznelých rečí je ľud Podkarpatskej Rusi postižený bezdôvodne škodlivými, ba nebezpečnými opomenutiami. Opozičné strany dopravily do Podkarpatskej Rusi už celú masu cudzích žurnalistov. Pred cudzincami odhalili ponosy ľudu a tým vyložili verejne pred nezasvätenými cudzincami biedu tejto malej krajiny.

Som toho názoru, že my sami musíme preskúmať prednesené tuná sťažnosti z Podkarpatskej Rusi. A preto navrhujem, aby senát vyslal zo svojho stredu komisiu do Podkarpatskej Rusi, a to pokiaľ možno v nejbližších prázdninách senátu. Táto komisia sama nech sa na mieste presvedčí o vylíčenej tuná situácii a nech o tom podá zprávu v najbližšom zasedaní pléna. Zároveň nech komisia podá návrh na nápravu pomerou."

Činím-li tento svoj návrh, tu nech mi je dovolené upozorniť vážený senát ešte na okolnosť, že táto malá Podkarpatská Rus práve teraz začína byť velmi dôležitým miestom dejín. Cez Podkarpatskú Rus sa naväzujú styky Československa so spojeneckým Rumunskom. Avšak tiež fašizmus si vybral Podkarpatskú Rus za koridor pre prípad války proti Sovietskej Unii. A už i preto podľa môjho názoru nemožno na dlho túto krajinu zanedbávať.

Rozpočet odhlasujem. (Potlesk senátorů strany čsl. soc. dem.)

Předseda (zvoní): Slovo má dále pan sen. Králka.

Sen. Králka: Vážený senát!

Osemnásť rokov je za nami. Čo sa všetko v unifikácii zákonov vykonalo a nevykonalo, neidem rozoberať, lebo k tomu nieto času; chcem však v krátkosti pohovoriť o našom súdnictve a poukázať na to, že tempo ministerstva unifikácie je pomalé. Nemôžeme si síce sťažovať, že nemáme všelijakých zákonov dosť, lebo týchto v skutočnosti máme, je to však praktické? Nie je to komické po 18 rokoch rozsudky uzatvárať podľa maďarských a rakúskych zákonov? Pripadá mi to tak, ako keby naše súdnictvo potrebovalo tieto zákony len k tomu, aby mohlo použiť dľa svojej potreby ten zákon, ktorý sa mu hodí do krámu.

Pri tejto príležitosti sa chcem pýtať váženého senátu, jestli je možné u nás ukradnúť 200.000 Kč a ako by sa nič nestalo chodiť po slobode a vzbudzovať verejné pohoršenie. A tu je moja odpoveď: Áno, u nás v Československej republike je to možné. V obci Lopeje, tedy v mojej obci, ukradol štátny úradník, notár Kiss, z obecných peňazí zaokrúhlene 200.000 Kč. Nadriadené úrady o tom dobre vedia, veď to bolo hlásené na všetky strany, a tu zázrakom, ako by sa nič nebolo stalo, zlodej chodí po slobode a špacíruje si po Banskej Bystrici. Aj dom si kúpil z obecných peňazí a dnes žije za zlodejské peniaze na slobode.

Ale toto sa nestalo len v našej obci. Mohol by som poukázať na mnohé iné obce na Slovensku, ktoré páni notári okradli, a to obce najchudobnejšie, a neboli náležite potrestaní. V obci Beňuši, najbiednejšej obci na Horehroní, si pán notár Marko Csilág i so starostom a s obchodníkom vedeli vziať lístky štátnej stravovacej akcie, ktoré do obce prichádzaly, a s obchodníkom, ktorý patrne mal vydávať za ne potraviny, sa rozdelili o peniaze, ktoré od štátu za tieto lístky štátnej stravovacej akcie prichodily.

1.300 notárov máme na Slovensku. Naše obce sú rozčúlené, lebo skutočne sú im robené ťažkosti okrádaním so strany týchto štát. úradníkov, ktorí prísahali štátu, ale ktorí zasedajú v obec. zastupiteľstvách, ale nech sa len opováži hocikedy člen obecného zastupiteľstva použiť dát, ba nemôže ani podať správnu kritiku toho, čo oni zapríčinili.

Chcel by som podotknúť, že okrasný úrad v Brezne nad Hronom, ktorý má 36 obcí, má vedeť, že každý rok je treba pozreť záverečné účty, keď sa v každom roku rozpočet robil, ale vedúci notár ako vedúci tajomník ešte k tomu 3 roky defraudoval a 3 roky nepredkladal záverečné účty. Týmto spôsobom okr. náčelník i s okr. účtovníkom nesprávne pojednávajú v okr. zastupiteľstve. Vážený senát, dnes sme už tak ďaleko, že Slovensko nie je odkázané na starých byrokratov. Žiadame, aby na Slovensku notári boli odstránení, a nech si ich štát vezme do úradov.

Chcem poukázať ešte na jednu vec a uviesť príklad. Generálne finančné riaditeľstvo v Bratislave, berná správa v Banskej Bystrici, berný úrad v Brezne nad Váhom a berná obec Lopej, číslo daňového konta 24 podľa výberčej tabulky na r. 1933 až 1936. Firma: Antimonové banícke a hutnické závody, úč. spol. Banská Bystrica, Masarykové námestie 4, podľa daňového výkazu berného úradu v Brezne n. V. dlhovala obci Lopej na obecných prirážkach za r. 1924, 1925 a 1926 spolu 203.290,40 Kč. Obec z tohoto obnosu neobdržala doposiaľ ani haliera, takže dlh aj ďalej je ten istý, totiž 203.290,40 Kč a úroky. Na konto 24 bola síce r. 1936 činená platba nižšie uvedená, ale obec neobdržala platené obnosy, takže dlh je aj ďalej ten istý, lebo platba bola pravdepodobne súčtovaná berným úradom len na štátne dane.

Toto je firma, ktorá prevádza na Slovensku odo dávna práce v Antimonových závodoch v Lopeji, Dolná Lehota. Táto firma patrí do Rakúska. Títo spoločníci, ktorí majú platiť 203.000 Kč, mali by platiť s úrokmi asi 230.000 Kč, ovšem bola podaná tým istým pánom tajomníkom, notárom žiadosť, aby to bolo snížené na 35 %. Bolo to okresným úradom schválené, ale krajinský úrad to vrátil, lebo videl, že je to nesprávne. Keďže je rozpočet vrátený, žiadame, aby páni, ktorí sú dlžní 203.290,40 Kč a úroky, všecko obci zaplatili, lebo berná správa žiada, aby to bolo zaplatené.

Vážený senát! Štátnemu rozpočtu a Slovensku je ukrivdené. Štátny rozpočet je braný ako celok, ale národnostne sa naň pozerá macošsky. Niet tu správneho percentuelného rozdelenia podľa historických zemí, ako by to malo vo skutočnosti byť. Na Horehroní mnohokrát sa dožadovalo občianstvo a podávalo na krajinský úrad a okresné úrady žiadosť na odškodnenie povodňami. Tam takmer každý rok povodne zapríčiňujú veľkú škodu. Ba na Horehroní sobrala voda viacerým úrodnú pôdu, čo je tým horšie, že je tam tak málo úrodných pozemkov. Preto je potrebné, aby sa bral zreteľ na tieto veci každým rokom a boľa do rozpočtu daná určitá položka, aby úrodná pôda chudobného ľudu na Slovensku bola zachrá-nená a aby regulácia toku Hrona na žiadosť občianstva na Horehroní bola prevedená a tým nezamestnanosť, ktorá dnes panuje, bola odstránená.

Jestliže tejto pôdy na Slovensku je tak málo, a je taká nezamestnanosť, práve tu máme toľko práce, ktorá by sa za 8 rokov nepreviedla a Slovensku by sa zachránila posledná pôda. Reguláciou Hrona, ktorá by bola potrebná, by bolo pomožené okresu breznianskemu až po Benedik.

Vážený senát! Som nútený podotknúť, že na Horehroní je podnik štátnych železiarieň v Podbrezovej. V rozpočtovom výbore poslaneckej snemovni bolo pánom poslancom Remešom hovorené o tom, že na Podbrezovú sa strašne dopláca, že je tam veľký deficit. Je pravda, že bola postavená nová válcovňa, ktorá stála 42 mil. Kč. Táto válcovňa po zriadení pracovala len krátky čas, keď bola vyskúšaná, ale potom práca tu bola zastavená až do tých čias, kým pán prezident bol na Slovensku. Potom opäť práca tu začala. V tejto válcovne je každú minutu 40 Kč ztraty; koľko rokov stojí, každú minutu počítáme po 40 Kč. Je to mrtvé teleso. Taký podnik sa na Slovensku postaví, ale potom sa v ňom nepracuje. Bolo by záhodné, aby tento podnik nebol prezieraný a aby sem boly dodávané obednávky buďto z kartelov alebo štátne.

V r. 1933 boly robotníctvu snížené mzdy o 30 až 40 %, ale páni na svojich veľkých platoch nesnížili nič, nebrali zreteľ na to, že je to vo štátnom podniku, platy berú ďalej, ale i dividendy si rozdeľovali, prez to že podnik je pasívny, a nie aktívny, a keďže majú i tak dosť veľké platy, a tak podnik zaťažovali. Ba mnoho počuť, že sú vo štátnom podniku zamestnávatelia iných súkromných podnikov akcionármi, kde dostávajú veľkú dividendu na svoje akcie, takže im nejde o to, či podnik bude pracovať alebo stáť. Oni svoje platy dostávajú. Takíto zamestnávatelia by mali byť zo štátneho podniku prepustení, poneváč i tak mnoho je dokázané, že ani dobrej kvalifikácie nemajú, následkom toho závod na Slovensku je vo špatných rukách. Robotníci v Podbrezovej pracuju ako sezónni robotníci, sú využitkovávaní a vykorisťovaní. Boli pribraní vojaci na preukaz ministerstva národnej obrany. Títo vojaci, ktorí slúžili statočne svojej vlasti, sú prepúšťaní a budúcnosť žiadnu nemajú. Je potrebné, aby boli pribraní nie ako sezónni robotníci, ale ako stáli robotníci. Lebo stály robotník platí na nemocenské a starobné poistenie. Nie je možné hovoriť, aby Podbrezová, kde sa vyživuje 30.000 duší, bola zastavená, ale miesto toho aby boly odstránené také živly, ktoré chcú zničiť najväčší podnik a slovenských robotníkov na Horehroní dohnať do väčšej biedy než ako sú. Vo štátnom podniku v Podbrezovej je tiež zamestnané mnoho ruských emigrantov, ktorí nemajú diplom a potrebnú kvalifikáciu, na pr. inž. Husník, ktorý má poznamenané, že stratil dokumenty, keď utiekol z Ruska pred boľševikmi. Nemá potrebnú kvalifikáciu, a dneska ide do penzie. Vinou takýchto živlov sa má dneska štátny podnik zastaviť, lebo nemôže prosperovať, lebo nevedú podnik tak, ako by ho mali viesť. Týmto spôsobom zapríčiňujú jeho pasivitu, nestarajú sa, aby podnik prosperoval, aby boly objednávky; hlavne že majú veľké platy a zisky, ktoré si hádzajú do mecha.