8
Čísla príslušných rozhodnutí sú tieto:
179. 040/2/1938, 179. 037/2/1938, 179. 036/2/1938,
170. 460/2/1938, 170. 459/2/1938, 128. 147/2/1938.
Menovaní obyvatelia obce Mliečno vlastnia
v pohraničnom pásme maďarskom na pravom bre-
hu Dunaja polnosti (oráčiny, pasienky, lesy), ich
obrábanie, ošetrovanie a dozor si vyžadujú, aby
sa mohli občas k nim dostať, keďže i príjmy z
týchto svojich statkov potrebujú pre svoje živo-
bytie. »Nespaľahlivost«, uvedená ako dôvod odo-
pretia, je naprosto bezpodstatná a zakladá sa
buďto na našoptávaní alebo na povrchnej infor-
mácii. A tak odopretie povolenia k prekročeniu
hraníc vykazuje známky šikány, ktorá sa nesrov-
náva s demokratickým smýšlaním.
Tážem sa pána ministra vnútra:
1. Či ste ochotný nariadiť, aby tieto veci bo-
ly čo najsúrnejšie zrevidované?
2. či hodláte príslušne zakročit, aby meno-
vaní obdržali legitimáciu pre malý pohraničný
styk, o ktorú požiadali?
3. Či hodláte uložit okresným úradom pohra-
ničným, aby sa vždy čo najštriktnejšie vyhýbali
takýmto a akýmkoľvek šikaniám
pohraničného
maďarského obyvateľstva?
V Prahe dňa 9. júla 1938.
Dr. Porubszky,
Szentivány, A. Nitsch, dr. Holota, Esterházy, dr.
Korláth, dr. Rosche, Axmann, dr Peters, Birke,
Sogl, Ing. Richter, Stangl, Ing. Peschka, Ing.
Künzel,
Kundt, Jobst, Jäkel, Illing, Jaross, dr
Szüllö, Petrášek.
1377/IX.
Interpelácia
poslanca Štefana Suroviaka
predsedovi vlády
o neprípustnom vynucovaní podpisov od
železničných zamestnancov socialistický-
mi organizáciami na
strannické ciele.
Koncom júna 1938 na Slovensku a Podk. Rusi
v železničnom podniku socialistické odborové or-
ganizácie
zahájily akúsi podpisovú akciu - údaj-
ne na záchranu terajšej socialisticko-agrárnej
vládnej koalície. Hárky, na ktoré sa vynucujú
podpisy od železničných zamestnancov nesú s
dlhším textom záhlavie: za demokraciu, vládnu
koalíciu a republiku! S podpisovými hárkami
chodia v službe medzi personálom dôverníci so-
cialistických odborových organizácií a hrozbami
nútia personál, aby sa na hárkoch podpisoval.
Podobným spôsobom začnuly sa predbežne sbie-
rať podpisy i v dielňach čsl. železníc vo Zvolene,
v Nových Zámkoch a i.
Vážna a seriózna časí Slovenska je toho ná-
zoru, že takéto akcie rôznych nezodpovedných
živlov len snižujú vážnosť republiky v očiach ve-
rejnosti a škodia našej republike na prestýži i v
zahraničí.
Proti prípadnej podpisovej akcií za ČSR. niet
v radoch našich železničiarov žiadnych námietok.
V prípade takej potreby nech úrady vyložia pod-
pisové hárky - zamestnanci ich bez rozdielu
politickej príslušnosti a bez rozpakov razom pod-
píšu.
Pokiaľ ide a pôjde o ČSR. ako celok -
niet medzi nami rozdielu !
Treba však robiť rozdiel medzi republikou
ako takou a medzi jej vládou. Republiku pova-
žujeme za svoju - za svoju však nemôžeme
považovat každú jej vládu.
Ktorá vláda by si počínala tak, že ona je
republikou - tá by republiku len trestuhodne
zneužívala; takú vládu by potom najvyšší záujem
republiky kategoricky velil čím skôr so seba
striasť a odstrániť.
Chceme veriť, že Vaša vláda neni takou.
Vzhľadom nato, že podpisová akcia, ktorá je
organizovaná na čsl. železniciach záhadnými kruh-
mi a spôsobom - nemá slúžiť natoľko záujmom
ČSR., ako skôr záujmom čisto stranníckym, ako
i na zastrašovanie strannícko (vládne) opozičné
smýšľajúcich zamestnancov.
Podpísaní sa pýtajú pána ministerského pred-
sedu:
1. Či mu je táto pokútna podpisová akcia pre-
vádzaná medzi železničnými zamestnancami
známa?
2. Či je ochotný nechať zistiť jej pôvodcov
ako i propagátorov a exemplárne ich potrestať?
V Prahe dňa 28. júna 1938.
Suroviak,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Haščik,
Hlinka, Florek, Kendra, Longa, dr. Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Schwarz, dr. Sokol, Turček,
Šalát, dr. Tiso, dr. Wolf, dr. Pješčak, Bródy.
9
1377/X.
Interpelácia
poslanca Štefana Suroviaka
predsedovi vlády
o neoprávnenom odpredaji Potravného
skladišťa želez. zamestnancov v Košiciach
ministerstvom železníc socialistickým
Veľko-družstevným podnikom v Prahe.
V Košiciach pod dozorom a čiastočným vede-
ním tamojšieho Riaditeľstva št. železníc jestvo-
valo tak zvané Potravné skladištie železničných
zamestnancov, ktoré zásobovalo lacným a do-
brým tovarom okolo 7. 500 železničných rodín. V
samotných Košiciach okrem ústredného skladu
malo toto družstvo pekné zariadené 3 predajne.
Na vidieku malo predajne: v Prešove, v Užhoro-
de, Mukačeve, v Kráľove nad Tisou a v Jasine.
Základný majetok družstva činil 5 miliónov Kč.
Jeho obrat za rok 1937 činil 18 miliónov Kč.
Nakoľko toto Potravné skladištie jestvovalo
na štatútoch, ktoré nepripúšťaly obchodovanie so
ziskom - stalo sa ono v dnešných hospodárskych
časoch pre železničných zamestnancov nepostrá-
dateľným nákupným prameňom. Železniční za-
mestnanci so svojimi zmenšenými príjmami, kto-
ré sú neúmerné cenám životných potrieb, stali
sa priamo odkázaní aspoň na také nákupné pra-
mene, ako bolo Potravné skladištie v Košiciach.
Tých 7. 560 železničiarskych rodín, ako kon-
zumenti košického potravného skladištia bolo si
toho veľmi vedomé. Preto sa títo železniční za-
mestnanci cestou svojich zákonitých zástupcov
(OVD) už dávnejšie domáhali združstevnenia Po-
travného skladištia. Železničná správa to aj sľu-
bovala.
V skutočnosti železničná správa kula proti
Potravnému skladištiu pykle. Niektorí vedúci z
ministerstva železníc zašantročenim Potravného
skladištia soc. dem. družstevným podnikom chceli
sa zaľúbiť svojmu - hoc i len dočasnému - šé-
fovi, ministrovi železníc a tak si položiť základ
k nádejnej kariére.
Socialistické družstvo »Budúcnosť« nemohly
práve pre Potravné skladištie v Košiciach dobre
preniknúť na východné Slovensko a Podk. Rus.
Ministerstvo železníc bez predbežného rokovania
so zástupcami zamestnancov košického riaditeľ-
stva št. železníc, miesto pristúpenia na združstev-
nenie Potravného skladištia - jednoducho proti
vôli žel. zamestnancov predalo ho sociálno-demo-
kratickým »Veľdružstevným podnikom v Prahe. «
Ministerstvo železníc dalo tak prednosť stranníc-
kému veľkokapitálu a jeho prospechu pred život-
nými záujmami tisíce svojich železničných za-
mestnancov.
Je to postup natoľko krikľaví, nedemokratický
a nesociálny, - aký je možný len tam, kde sa
stranníctvo vynáša nad záujmy verejnosti a štá-
tu! To sa faktický stalo aj v tomto prípade. Mi-
nisterstvo železníc tu protiprávne v prospech
stranníctva a na úkor slov. a rus. žel. konzu-
mentov, zpeňažilo podnik, ktorý sa pri rešpekto-
vaní jeho štatútu takým spôsobom zpeňažiť nema-
lo a nesmelo.
Podpísaní sa preto pýtame pána minister-
ského predsedu:
1. Či je ochotný hneď zaraziť predaj Potrav.
skladištia v Košiciach soc. dem. Veľko-družstev-
ným podnikom v Prahe?
2. Či je ochotný nariadiť ministerstvu železníc,
aby Potravné skladištie žel. zamestnancov v Ko-
šiciach združstevnilo ako samostatný podnik?
V Prahe, dňa 28. júna 1938.
Suroviak,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Haščík,
Hlinka, Florek, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Schwarz, dr Sokol, Turček,
Šalát, dr Tiso, dr Wolf, dr Pješčxak, Bródy.
1377/XI.
Interpelácia
poslanca Štefana Suroviaka
predsedovi vlády
o preložení Frant. Koníčka, dielenského
z Prahy do výhrevne v Žiline.
V žilinskej výhrevní sa uprázdnilo miesto
dielmajstra. Uchádzal sa oň i jeden z najstarších
Slovákov - prvotriedne kvalifikovaný voz. ma-
nipulant Jozef Salay, ktorý už temer desať rokov
vykonáva službu vedúceho vozmajstra. Predsa
Salay hoc by mal mať ako Slovák prednosť na
Slovensku, žiadané miesto nedostal, ale bol naň
vymenovaný mladší zamestnanec, nižšie kvalifi-
kovaný dielenský Frant. Koníček z Prahy.
Týmto činom v českých rukách sa nachádza-
júca železničná správa na Slovensku dala okaté
na javo, že Česi dokonca s nedostatočnou kvali-
fikáciou majú na hociaké miesta väčšiu prednosť
na Slovensku než Slováci.
Táto krikľavá dvojaká miera narobila už do-
teraz na Slovensku toľko zla, žeby sa železničná
správa už raz mala vzpamätať a prestať v zá-
ujme ČSR. ubierať chlieb Slovákom českými ľuď-
mi na Slovensku.
10.
Podpísaní sa pýtajú pána ministerského pred-
sedu:
1. Či je ochotný už aj ako Slovák vziať Slo-
vákov v ochranu a nedopustil ďalšie prekladanie
českých ľudí na Slovensko?
2. Či je ochotný zariadiť, aby bolo už aj pre-
loženie Fr. Koníčka na Slovensko ztornované?
V Prahe dňa 30. júna 1938.
Suroviak,
Čavojský, Danihel, Demborský, Drobný, Haščík,
Hlinka, Florenc, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Schwarz, dr Sokol, Turček,
Šalát, dr Tiso, dr Wolf, dr Pješčak, Bródy.
1377/XII.
Interpelácia
poslanca Antona Šaláta
ministrom spravodlivosti, vnútra,
školstva a národnej osvety
o predvolebnej, protizákonnej agitácii
štátneho učiteľa Píscha v Hriňovej
(okres Zvolen).
Už viackrát boly velké ponosy o stranníckom
počínaní si št. učiteľa Píscha v Hriňovej. Na jeho,
ľud rozvadzujúcu činnosí bolo pred rokmi pouká-
zané aj v časopise »Slovák«. Pred každými voľba-
mi štátny učiteľ Písch ako prívrženec čsl. agrárnej
strany dopúšta sa teroru a protizákonných činov.
Na dôkaz z tohto tvrdenia uvádzame nasledovnú
zápisnicu:
Zápisnica, napísaná 29. mája 1938 v Hriňovej
v prítomnosti nižepodpisaných: Štefan Kráľ, ro-
botník, obývateľ v Hriňovej sťažoval sa, že ho
dnešného dňa pozastavil Juraj Písch, učiteľ v Hri-
ňovej asi o 9. hodine predpoludním u vd. Heleny
Garašovej, v hostinci v Hriňovej a hovoril mu
nasledujúce:
Vy sociálni demokrati musíte tak agitovať a
strašiť ľudí, ako to my, agrárnici robíme, že každý
jeden robotník, čo pracuje, bude vyhodený z prá-
ce, ak nebude hlasovať na agrárnu stranu.
Štefan Kráľ sa osvedčuje, že na tieto slová
bude aj tisíc ráz prisahať. Na dôkaz toho dáva
svoj vlastnoručný podpis. V Hriňovej 29. mája
1938. Štefan Kráľ vr., Matúš Hukel, Štefan Kmeť,
Július Vlček, svedkovia. Orginál citovanej zá-
pisnice je u interpelanta.
Z citovanej zápisnice je zrejmé, že štátny
učiteľ Juraj Písch nahováral Štefana Kráľa na
protizákonný teror, ktorého sa on sám, ako obča-
nia tvrdia, dosť často dopúšťa. Takéto počínanie
si štátneho učiteľa kazí morálku ľudu, ničí vážnosť
stavu učiteľského a škodí verejnému dobru. Pán
minister školstva a národnej osvety bol prísne na-
riadil profesorom a učiteľom, aby sa nedopúšťali
neprístojností v politickom živote. Štátny učiteľ
Juraj Písch neposlúchol nariadenie svojej školskej
vrchnosti. Zaslúžil by si čo najprísnejšie potresta-
nie.
Tak tiež vláda republiky čsl. pred obecnými
voľbami tlačom i rádiom vyhlásila, že bude bezo-
hľadne stíhať predvolebné prechmaty. Dúfame, že
sa tak stane aj oproti št. učiteľovi Jurajovi Píscho-
vi v Hriňovej.
Preto v záujme dobra verejnosti pýtam sa
pánov ministrov vnútra, spravodlivosti, školstva a
národnej osvety:
1. Či sú ochotní v rámci svojich rezortov dať
prísne vyšetriť, akej zhubnej činnosti sa dopúšťa
št. učiteľ Písch v Hriňovej?
2. Či sú ochotní dať ho čo najprísnejšie po-
trestať?
V Prahe dňa 13. júna 1938.
Šalát,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Haščík,
Hlinka, Florek, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Suroviak, Schwarz, dr Tiso,
dr Wolf, dr Pješčak, Bródy, Turček.
1377/XIII.
Interpelácia.
poslanca Antona Šaláta
ministrom spravedlivosti a vnútra
o protizákonnom predvolebnom prechmate
Kolomana Miššuru, obchodníka v Hriňo-
vej (okr. Zvolen. )
Na teroristické sklony obchodníka Kolomana
Miššuru v Hriňovej sú mnohé ponosy. Uvádzame
tu len jeho predvolebný prechmat z pôvodnej zá-
pisnice:
»Zápisnica napísaná 3. mája 1938 v Hriňovej.
Na schôdzi živnostníkov za stavbu kostola,
po krátkom prejednaní tejto záležitosti, obrátil
rozhovor na politiku pán Koloman Miššura, tu-
najší predseda agrárnej organizácie a obrátil sa
na obchodníkov s hrzbou a terorem a nasledovne
sa vyjadroval:
Páni obchodníci, jestli chcete mať pokoj, tak
sa musíte dať organizovať u agrárnej strany a
pričiniť sa za ňu, lebo ináč založíme potravné
družstvo Nupod a to len odo mňa závisí. Pokiaľ
11
ja to nepripustím, tak zatiaľ to nebude. Teda roz-
myslite si to! A potom viete dobre, že mám deti
a ja na tie veľa potrebujem, teda musí sa stať
nejaká náprava aj v prospech mňa.
Keď sme sa ho dotázah, že jako si on tú
nápravu predstavuje a čo pod tým myslí, tak mi-
mo iného len zabaleno hovoril, že to máme vedieť!
Pri zpiatočnej ceste z tejto schôdze sme sa to
dozvedeli, lebo nám to jasne povedal pán Ernest
Peťko jeho agitátor, že čo pán Miššura pod tým
myslí, a síce: že si žiada, aby sme my obchodníci
složili pre neho pár tisíc korún! My obchodníci
sme podobný postup odmietli čo najrozhodnejšie.
Nie sme v takom stave, aby sme sa nechali od p.
predsedu miestnej org. agrárnej strany podobným
spôsobom vydierať. Teda takých vedúcich má tu-
ná agrárna strana, čo sú všetkéhoschopní.
V Hriňovej 3. mája 1938. Július Vlček, v. r..
Adolf Ružička v. r. »
Z citovanej zápisnice je jasné, že Koloman
Miššura voči svojim spoluobchodníkom, príslušní-
kom inej politickej strany dopúšťal sa teroru a
podplácaním chcel sa dať umlčať. Je to nečestné
jednanie od Kolomana Miššuru. Kazí to mravy
voličstva a škodí to spravodlivému demokratické-
mu smýšľaniu.
Vláda republiky pred obecnými voľbami tla-
tlačou, rádiom vyhlásila, že každý predvolebný
prechmat bude bezohľadne stíhať:
Pýtame sa teda pánov ministrov v záujme ve-
rejného dobra:
1. Či sú ochotní v rámci svojich rezortov dať
vyšetriť predvolebný prechmat obchodníka Kolo-
mana Miššuru v Hriňovej?
2. Či sú ochotní dať tohto politického teroristu
prísne potrestať?
V Prahe dňa 13. júna 1938.
Šalát,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Haščík,
Hlinka, Florek, Kendra, Longa, dr. Pružinský,
Sidor, Sivák. Slušný, Schwarz, dr Sokol, Turček,
Suroviak, dr. Tiso, dr. Wolf, dr. Pješčak,
Bródy.
1377/XIV.
Interpelácia
poslanca Štefana Danihela
ministrovi vnútra
o zakázaní valného shromaždenia Družiny
Kresťanského roľníckeho sdruženia
v Nemšovej.
Družina kresťanského rolníckeho sdruženia
v Nemšovej, okres Trenčín, ako spolok s vrchno-
stensky schválenými stanovami, písomne oznámi-
la okresnému úradu v Trenčíne, že dňa 10. apríla
1938 o 14. hod. v miestnosti p. A. Mačku v Nem-
šovej bude mať svoje riadne valné shromaždenie.
Okresný úrad v Trenčíne výmerom zo dňa 4.
apríla 1938, číslo 7878/1938, oznámenie toto nevzal
na vedomie a konanie valného shromaždenia uve-
deného spolku zakázal z dôvodu, že konaním
valného shromaždenia došlo by k porušeniu ve-
rejného poriadku.
Okresný úrad v Trenčíne týmto opatrením po-
rušil zásady spolkového práva, podľa ktorého me-
novaný spolok v smysle svojich stanov má nielen
právo ale i povinnosť konať riadne valné shro-
maždenie.
Vyzdvihujeme, že v tomto prípade nešlo o po-
litické zhromaždenie, ale o riadne valné shro-
maždenie spolku s obvyklým programom, kde
maly byť podané zprávy o činnosti, financiách a
iných záležitostiach spolku, ďalej voľba spolko-
vých orgánov a pod. Pri takomto programe ne-
mohlo teda dojsť k porušeniu verejného poriadku,
a to tým menej, že valného shromaždenia mohli
sa zúčastniť len riadni členovia spolku.
Preto sa pýtame pána ministra:
či má vedomosť o tomto hrubom porušení
spolkového práva okresným úradom v Trenčíne,
či je ochotný dať toto porušenie práva vy-
šetriť a
či je ochotný urobiť v tejto veci nápravu?
V Prahe dňa 13. júla 1938.
Danihel,
Čavojský, Dembovský, Drobný, Florek, Haščík,
Hlinka, Kendra, Longa, dr Pružinský, Sidor,
Sivák, Slušný, Suroviak, dr Sokol, Šalát, Schwarz,
dr Tiso, Turček, dr Wolf, dr Pješčak, Bródy.
1377/XV.
Interpelácia
poslanca dr. Martina Sokola
vláde
o nesprávnom účtovaní »Obecne pro-
spešného stavebného a bytového družstva
kolonistov zo Slávikova a Bottova v Slá-
vikove, zapísaného spoločenstva s ruče-
ním obmedzeným «.
Slovenskí kolonisti zo Slávikova sťažujú sa
na nesprávne a dvojaké účtovanie. menovaného
12
družstva. Iné sú totiž účty, ktoré dáva stavebné
družstvo príslušným úradom a iné, ktoré posiela
kolonistom do Slávikova. Zjavné je to najmä z od-
povedi vlády republiky Československej z 21. júla
1936 na interpeláciu poslanca Antona Šaláta o
družstevných stavbách obytných a hospodárskych
budov pre kolonistov v Slávikove a z účtov, ktorú
družstvo poslalo Tomášovi Lašákovi. V odpovedi
vlády medzi iným hovorí sa i toto:
»Rozpočet na túto stavbu (Tomáša Lašáka)
činil 93. 138. 80 Kč, rozpočet na postavenie stodoly
30. 170. 30 Kč, na zriadenie plotu 816. - Kč na zria-
denie studne 2. 768. 50 Kč, celkom 126. 893. 60 Kč.
Skutočný stavebný náklad činil však 125. 683. - Kč,
štátna zaručená »zápujčka« bola priznaná vo
výške 73. 500. - Kč.
Lašák složil v hotovosti 7. 000. - Kč, v subven-
cii od ministerstva soc. pečlivosti 4. 950. - Kč a za
materiál a povozy bola mu pripísaná v prospech
správou družstva čiastka 47. 433. 24 Kč. Celkový
dobropis činí 59. 383. 24 Kč, nie 28. 313. 70 Kč«.
Celkový dobropis podľa tejto odpovedi vlády
činí teda 59. 383. 24 Kč, no, na účtoch, ktoré druž-
stvo Lašákovi poslalo, priznávalo v jeho prospech
len 28. 313. 70 Kč.
Toto je, pravda, len jeden zo 17 prípadov, uve-
dených v interpelácii p. poslanca Šaláta. Uvádza-
me ho z ostatných, lebo v ňom je diferencia účtov
najväčšia.
Prípad dvojakého účtovania u Tomáša Lašáka
sa však týmto ešte neskončil. V zapätí po tomto
priznaní ešte v tom istom roku 1. decembra na
výzvu ministerstva nár. obrany kanc. čsl. légií
ako účetného dozorcu stavebného družstva na
Slávikove pod číslom 239. 569/36-IX-10 oznámilo
ministerstvo zemedelstva Tomášovi Lešákovi, že
dlhuje »obecne prospešnému stavebnému a byto-
vému družstvu
25. 274. 65 Kč.
Teda miesto dobropisu bol už dlh.
Túto istú požiadavku uplatňuje ministerstvo
zemedelstva i proti ovdovelej Terézii Lašákovej.
Prípisom čís. 191. 341/1938-IX/10 z 13. apríla 1938
upozorňuje majiteľku nedielu, že ak uvedený dlh
nevyrovná, družstvo jej odníme stavbu.
Pripomíname ešte raz, že toto je len jeden
príklad. Podobnými urgenciami sú zahrňovani aj
ostatní kolonisti zo Slávikova.
Aby sme neostali pri jednom príklade na odô-
vodnenie svojej interpelácie, uvádzame ďalšie:
Koncom minulého roku 11 kolonisti zo Slávi-
kova - ako členovia stavebného družstva - po-
dali žiadosť, aby proti vedeniu družstva bola na-
riadená mimoriadna revízia. Krajský súd v Rím.
Sobote žiadanú revíziu 21. decembra 1937 pod čís.
Firm. 1125/37 B. III. 158-70 povolil.
27. januára 1938 pod číslom Firm. 86/38
B. III. 158-71 vyzval Krajský súd v Rim. Sobote
družstvo, aby sa »správa tohoto družstva bezod-
kladne postarala o to, aby knihy a iné doklady,
vzťahujúce sa na vedenie družstva boly vrátené
a dané k dispozícii družstvu*.
Ten istý Krajský súd 9. februára 1938 pod čís.
Firm. 180/38 B. III. 158-73 vynáša usnesenie,
v ktorom zrušuje nariadenú mimoriadnu revíziu
proti obecne prospešnému stavebnému družstvu
zo Slávikova a Bottova v Slávikove, lebo mini-
sterstvo národnej obrany kane. čsl. légií oznámilo,
že »knihy a iné doklady nemôžu byť vydané druž-
stvu preto, lebo nie je ešte skončené celé vyúčto-
vanie stavebného podniku*.
Pravda, s takýmto usnesením nemohol byť
spokojný ani kolonista a člen družstva Jozef
Bolčár, ani ostatní členovia družstva, ktorí spolu
s ním žiadali revíziu družstva. Ide tu o zrejmé za-
vádzanie. Veď ako môže družstvo žiadal od svo-
jich členov poplatky, keď knihy a iné doklady
nemá v poriadku?
Ale nielen tieto vyúčtovania sú závadné. Je
tu na pr. prípad Štefana Kudju zo Slávikova, ktorý
si sám urobil studňu, družstvo mu nedodalo k nej
ani len za halier materiálu, ani nijakú prácu neko-
nalo pri nej a toto družstvo predsa sa opováži
účtovať Kudjovi za studňu 3. 000. - Kč. Tak isto
požaduje družstvo od Štefana Kudju 5. 000. - Kč za
kanalizáciu, hoci na jeho majetku nebola preve-
dená kanalizácia ani len na jednom bežnom metre.
Dvory si upravili kolonisti skoro všetci sami,
bez pomoci družstva. No, družstvo účtuje 2. 000. -
- 3. 000. - Kč aj tým, ktorým dvor neupravovalo.
Uvedené prípady nasvedčujú, že obecné pro-
spešné stavebné a bytové družstvo kolonistov zo
Slávikova a Bottova v Slávikove nepostupuje
správne a podľa práva. Tieto a podobné výčiny
družstva nielen že neprospievajú potrebnej spo-
kojnosti našich hraničiarov, ale vyvolávajú medzi
nimi len rozhorčenosť a nespokojnosť. Nakoľko
však uspokojenie našich hraničiarov potrebnou
právnou oporou musí byť záujmom vlády, pýtame
sa jej:
či vie o tomto protiprávnom pokračovaní sta-
vebného družstva v Slávikove,
či je ochotná urobiť všetky potrebné opatre-
nia a to v najkratšom čase oproti správe tohoto
družstva a uspokojiť zavádzaných kolonistov?
V Prahe dňa 8. júla 1938.
Dr Sokol,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Haščík,
Hlinka, Florek, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Suroviak, Schwarz, Šalát,
dr Tiso, Turček, dr Wolf, dr Pješčak, Bródy.
13
1377/XVI.
Interpelácia
poslanca Jozefa Drobného
ministrovi financií
o neprístojnom chovaní sa a vyhrožovaní
finančného strážnika Kubového
v Gajaroch.
Dňa 29. mája t. r. bol v hospode Jána Hurba-
na finančný strážnik Kubový, bývajúci v Gajaroch
a vyháňal Františka Vaniša, obyvateľa v Gaja-
roch, z hospody, medzičím mu vyhrožoval, že ho
odstrelí, i jeho manželku a postará sa o to, aby
mu vzali invalidnú podporu. K tejto vyhrážke
František Vaniš a jeho manželka žiadnu príčinu
nezadali.
Nakoľko takéto chovanie finančných orgánov
ohrozuje verejný poriadok a pokoj obyvateľstva,
pýtam sa pána ministra:
a) či je ochotný dát túto záležitosť vyšetriť,
b) či je ochotný za takéto neprípustné výroky
finančného strážnika Kubového v záujme pokoja
a verejného poriadku z Gajar preložiť?
V Prahe dňa 17. júna 1938.
Drobný,
Čavojský, Danihel, Dembovský, dr Tiso, Haščík,
Hlinka, Florek, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Schwarz, dr Sokol, Turček,
Suroviak, dr Wolf, dr Pješčak, Šalát, Bródy.
1377/XVII.
Interpelácia
poslanca Jozefa Drobného
ministrovi financií
o vyhrožovaní sa finančného strážnika
Jozefa Ribína v Gajaroch.
Dňa 11. júna t. r. prišiel do hostinca Jána
Hurbana v Gajaroch tamojší obyvateľ Alojz Ze-
lenka, bývajúci v dome čp. 169. Finančný strážnik
Ribín, ktorý sa zdržoval v hostinci, začal na neho
bez každej príčiny nadávať a vyhrožoval mu, že
keď bude musieť z Gajar utekať, on utečie po-
sledný, ale do každého slovenského domu prv hodí
bombu a keď sa Slovák schová aj do pivnice aj
tam ho zabije..
Nakoľko takéto nepremyslené výroky Jozefa
Ribína finančného strážnika v Gajaroch poburujú
slovenský ľud, spytujem sa pána ministra:
a) či je ochotný túto záležitosť dať vyšetriť,
b) či je ochotný finančného strážnika Jozefa
Ribína v Gajaroch prísne napomenút, potrestat a
z Gajar preložil.
V Prahe dňa 17. júna 1938.
Drobný,
Čavojský, dr Tiso, Turček, Danihel, Dembovský,
Hlinka, Florek, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Suroviak, Schwarz, Šalát,
dr Sokol, dr Wolf, dr Pješčak, Bródy, Haščík.
1377/XVIII.
Interpelácia
poslanca Jozefa Drobného
ministrovi vnútra
o odobratí cestovného pasu Pavlovi Ze-
lenkovi a jeho manželke Helene rod. Zale-
covej, obyvateľom z obce Gajary čp. 169.
Po oslavách Pittsburgskej dohody dňa 7. júna
t. r. škpt. četníctva Roth z Malaciek odobral Pavlo-
vi Zelenkovi a jeho manželke Helene r. Zalecovej
v Gajaroch čp. 169 cestovný pas s tým, že má od
okresného náčelníka v Malackách rozkaz cestovný
pas odobrat. Príčina odobratia pasu nebola meno-
vaným oznámená a bola udaná len vo výmere
okresného úradu v Malackách, ktorý dostali len
12. júna 1938 č. 903/38 prez. z. 9. júna 1938. Odňatie
pasov je odôvodňované takto: »údajným šetrením
bolo zistené, že by cestami menovaných do Ra-
kúska mohly byť ohrožené dôležité bezpečnostné
štátne záujmy*.
Nakoľko rozhodnutie okresného úradu v Ma-
lackách bolo vynesené bez nredbežného vyšetro-
vania a bez vypočutia Pavla Zelenku a jeho man-
želky a menovaní sa nikdy nedopustili nijakého
podobného činu, z ktorého sú obviňovaní, vidím
v tom len perzekúciu.
Pýtam sa preto pána ministra vnútra
a) či má vedomie o tomto úradnom pre-
chmate,