7
1188/VIII.
Interpelace
poslance dra K. Domina
ministru financí
ve věci vyclívání semen a herbářů,
jakož i vědeckého materiálu pro státní
ústavy a pro vědecké pracovníky.
Vzhledem k nedostatečným dotacím a subvencím
vysokoškolských ústavů je možno udržeti vědecký
provoz těchto ústavů na žádoucí výši jen za znač-
ných obětí přednostů ústavů a veškerého vědec-
kého personálu. Výměna rozmanitého vědeckého
materiálu a knih byla vždy považována za nej-
úspěšnější mezinárodní propagaci a pomohla jed-
notlivým vědeckým ústavům v těch případech, kdy
nebylo dostatek prostředků, aby si každý ústav
opatřil koupí to, co pro svoji činnost badatelskou
a učební potřebuje.
V našem státě zahnízdily se pohříchu zvyky,
které velmi ztěžují mezinárodni vědecký styk a
zavinují často nepřímo nedorozumění, jichž ohlas
vážně poškozuje naši zem nejen kulturně, ale i me-
zinárodně politicky.
Již dne 18. února 1935 obrátil jsem se na mi-
nisterstvo financi se stížností na vyclívání semen
a herbářů botanického ústavu a botanické zahrady
Karlovy university. Poukázal jsem na to, že v do-
bách popřevratových a předválečných byly zásilky
semen pro botanickou zahradu, která je ovšem
zahradou statni, doručovány vždy bez jakýchkoliv
celních formalit a průtahů. V posledních letech
stává se však, že některé zásilky semen z ciziny
bývají označovány jako celní. Na tuto praksi stě-
žoval si také již počátkem roku 1935 ředitel bo-
tanické zahrady německé university pražské. Kon-
statoval jsem, že také v studijním roce 1934-1935
se tyto případy opakovaly a že se stávalo, že pět
až deset zásilek bylo doručeno přímo a bez cla,
ale pak příští zásilka zase vyclena, čímž byly způ-
sobeny botanické zahradě zbytečné výdaje a značné
ztráty času s docházkou na celní úřad.
Poněvadž jde o semena určená pro státní bo-
tanickou zahradu, je samozřejmé, že zásilky toho
druhu nemají býti podrobovány clu, tak jak se
to činí ve všech státech a také u nás se až do ne-
dávná bez výjimky praktikovalo. Na předloženou
stížnost odpovídá celní úřad v Praze přípisem ze
dne 12. února 1935, č. j. 2691/35: "K Vašemu po-
dání ze dne 2. února 1935, č. j. 50/35 ohledně osvo-
bození semen, dovážených k účelům vědeckým sdě-
lujeme, že zmíněným semenům nelze přiznati bez-
celnost, ani podle ustanovení § 162 prováděcího
nařízení k celnímu zákonu, ani podle § 172 téhož
zákona jako obchodním vzorkům, ježto jde o věci
spotřebitelné, na které se zmíněná ustanovení ne-
vztahují, nehledě k tomu, že v daném případě ne-
jde o vzorky obchodní. Podle ustanovení odst. 2
§ 196 citovaného zákona clo nebo daň se nevyměří
pauze tehdy, nečiní-li clo nebo daň ze zboží více
než 50 hal. "
Kdyby tato prakse měla býti nově zavedena ve
smyslu citovaného výnosu celního úřadu, zname-
nalo by to nepřímé znemožnění výměny semen
mezinárodně od nepaměti prováděné a ovšem
i těžké poškození botanické zahrady Karlovy uni-
versity. Poukazuji na to, že tato prakse měla již
i některé velmi nepříjemné důsledky. Tak se stalo,
že byla odmítnuta zásilka semen z Krakova a
vrácena s poznámkou, že ji adresát nepřijímá. Ře-
ditel botanické zahrady a botanického ústavu Ja-
gellonské university, toho času rektor této uni-
versity, prof. dr Szafer cítil se tímto vrácením
dotčen a považoval toto vrácení za politickou de-
monstraci. Obálku, kterou mi poslal z Krakova
jako doklad zpět, přiložil jsem k citovanému při-
píšu ministerstvu financí.
Obdobné potíže jsou i s herbáři, t. j. sbírkou
preparovaných suchých rostlin zaslaných darem
anebo výměnou botanickému ústavu Karlovy uni-
versity pro účely vědecké a ovšem i jiným vyso-
koškolským státním institucím. Je pravda, že vět-
šina těchto zásilek bývá doručována bez jakých-
koliv formalit, jiné bývají však zadržovány celním
úřadem. Je proto nutno, aby byla zavedena jed-
notná prakse a to taková, jaká odpovídá povaze
věci. Bezcelnost vědeckých pomůcek jako jsou her-
báře a ovšem i semena pro zahradu byla vždy po-
važována za věc samozřejmou, poněvadž jinak by
provoz státních ústavů byl velmi zdržen a ztěžo-
ván a nebylo by možno pěstovati mezinárodní kul-
turní styky.
Také mnozí vědečtí pracovníci z různých končin
republiky stěžují si na celní obtíže, které mají při
zasílání vědeckého materiálu, zejména herbářů,
z ciziny. Ti, kteří tyto vědecké styky udržují jen
z čistého idealismu a jsou nemajetní, prohlašují,
že za tohoto stavu věci, kdy se jim ztěžují mezi-
národní kulturní styky, od této práce raději upustí,
což znamená arciť vážné poškození vědecké pro-
pagace v cizině a ne rozvoj naší vědy.
Vzhledem k tomu obracím se na Vás, pane mi-
nistře, s dotazem:
1. Jsou Vám, pane ministře, známy obtíže, které
byly v posledních letech působeny celními úřady
při doručování vědeckého materiálu vysokoškol-
ským ústavům?
2. Jste, pane ministře, ochoten tuto věc přísně
vyšetřiti a zaříditi, aby nadále vědecký materiál
byl posílán bez jakýchkoliv celních formalit stát-
ním vědeckým ústavům a pokud jde o materiál ne-
podléhající clu, jako jsou na př. herbáře, také vě-
deckým pracovníkům pro jejich studijní účely?
V Praze dne 16. prosince 1937.
Dr Domin,
inž. Protuš, Špaček, J. Sedláček, dr inž. Toušek,
dr Novotný, dr Rašín, Holeček, Knebort, dr Štůla,
Chmelík, Ježek, dr Klíma, dr Sokol, Danihel, Dem-
bovský. Drobný, Haščík, Florek, Kendra, Šalát.
Služný.
1188/IX.
Interpelace
poslance Františka Ježka
8
ministru školství a národní osvěty
o stavbě české školy v Předlitích
u Ústí n. L.
Od r. 1919 usiluje česká veřejnost v Předlitích
u Ústí n. L. o postavení české školy, pro kterou
byl pozemek zakoupen a zaplacen již v r. 1924.
Pozemek byl pronajat německé správě města
Ústí n. L.
Stavba budovy pro českou školu byla přislíbe-
na, ježto bylo uznáno její nedostatečné a životu
dětí nezdravé nynější umístění, doposud však slib
splněn nebyl.
V r. 1938 bude slaviti tato škola 25leté trvání,
počet českého obyvatelstva v místě stále vzrůstá
a počet dětí na škole obecné a mateřské dosahuje
již čísla 280. Žáci této školy jsou většinou z rodin
dělnických, špatně živených a proto je tím dů-
ležitější, aby jejich pobyt ve škole zdraví poslou-
žil a nikoliv aby jejich zdraví ještě poškodil.
Podepsaní táži se pana ministra školství a ná-
rodní osvěty:
1. zda je ochoten naříditi, aby slib daný české
veřejnosti v Předlicích o postavení budovy pro
českou školu tamže byl splněn a
2. zda je ochoten naříditi, aby se stavbou bu-
dovy české školy v Předlicích bylo započato co
nejdříve?
V Praze dne 15. prosince 1937.
Ježek,
Chmelík, Danihel, Drobný, Florek, Knebort, Ho-
leček, dr Novotný, Turček, Kendra, Dembovský,
Haščík, Slušný, dr Štůla, J. Sedláček, dr Domin,
dr Rašín, dr Klíma, dr inž. Toušek, Špaček, inž.
Protuš, dr Sokol.
1188/X.
Interpelace
poslanců dra Neumana, H. Bergmanna,
Polívky a dr Lukáče
ministru vnitra a ministru financí
ve věci urychleného vybudování řádné sítě
spořitelen na Slovensku.
Otázka zřízení nových spořitelen na Slovensku
zaměstnává již od převratu nejen kruhy spořitel-
ní, ale celou československou veřejnost. Již od
převratu snaží se naše spořitelny o to, aby síť
spořitelen na Slovensku byla rozšířena, a aby tak
se dostalo i občanům měst a obcí slovenských
onoho dobrodiní, které spořitelny nesporně zna-
menají pro občany zemí historických. Tento po-
žadavek došel již také nesčíslněkráte výrazu na
spořitelních schůzích a poradách, svolávaných
pravidelně zájmovými spořitelními organisacemi.
Stejně jako kruhům spořitelním, tak i širšímu
občanstvu je naprosto nepochopitelné, proč se
slovenské obce a slovenská města nemohou dočka-
ti nových spořitelen tehdy, když je všeobecně
známa a i místy kompetentními uznávána neje-
nom prospěšnost, ale i nevyhnutelná potřeba no-
vých spořitelen na Slovensku.
Všem zasvěceným je také známo, že na rozho-
dujících místech leží již po léta žádosti celé řady
měst a obcí na Slovensku o povolení zříditi nové
spořitelny v nich. Bylo potřebí mnoha a mnoha
intervencí, mnoho úsilí musilo býti vynaloženo,
než bylo dosaženo toho, že konečně po různých,
zdlouhavých a s nesčetnými překážkami spoje-
ných cestách dostala se nyní otázka založení no-
vých spořitelen na Slovensku tak daleko, že Pe-
něžní rada, jakožto vrcholný orgán ve věcech
peněžnictví, doporučila vládě založení 4 samostat-
ných spořitelen a 4 poboček na Slovensku. Tato
skutečnost by mohla býti dobrým příslibem, že
konečně po dlouhém volání vláda uspíší budo-
vání spořitelní sítě na Slovensku. Věc má ale
háček v tom, že povolení nových 4 samostatných
spořitelen a nových 4 poboček spořitelních bylo
spojeno se zakládáním i jiných peněžních ústavů
na Slovensku.
Je faktem, že současně se zřízením vpředu
uvedených 4 samostatných spořitelen a 4 pobo-
ček spořitelních má dojíti ke zřízení 50 Úvěrních
družstev-rolnických vzájemných pokladnic, o které
žádá Ústřední družstvo v Bratislavě. Pro kruhy
spořitelní, ale i pro širokou veřejnost zůstane
znovu nepochopitelné, proč nemůže býti povoleno
10 spořitelen, když je možno najednou povoliti
50 Úvěrních družstev-rolnických vzájemných po-
kladnic. Není možno než znovu konstatovati, že
i v otázce zřízení nových spořitelen na Slovensku
se postupuje proti spořitelnám záměrně a ne-
spravedlivě a bez jakýchkoliv hledisek věcných a
hospodářských.
Podepsaní se táží proto pana ministra vnitra
a pana ministra financí:
1. Jaké jsou překážky k urychlenému vybudo-
vání řádné spořitelní sítě na Slovensku?
2. Jsou páni ministři ochotni vyhověti žádostem
obcí a měst na Slovensku o povolení samostatných
spořitelen a to s takovým urychlením, s jakým
jsou vyřizovány žádosti o zřízení Rolnických vzá-
jemných pokladnic?
V Praze dne 15. prosince 1937.
Dr Neuman, Bergmann, Polívka, dr Lukáč,
Uhlíř, Lanc, dr Patejdl, Zeminová, Bábek, Tykal,
Hatina, dr Kozák, Tichý, Jenšovský, F. Langr,
Bátková-Žáčková, Richter, Fiala, Mikuláš, Ne-
tolický, Stejskal.
1188/XI.
Interpelácia
posl. Karola Sidora
9
na ministra spravedlnosti
pre konfiškovanie denníka Hlinkovej slov.
ľudovej strany "Slovenská pravda"
zo dňa 4. decembra 1937, ročník II.,
číslo 276.
Bratislavský cenzor dňa 4. decembra znovu
skonfiškoval "Slov. pravdu", a to pre vety alebo
články, ktoré čiastočne už boly uverejnené v iných
novinách, menovite v "Slováku" predošlého dňa,
čiastočne pre články a vety úplne nevinné.
Opätovne tvrdíme, že cenzor touto svojou
praxou vyvoláva nesmime rozhorčenie na
celom Slovensku, že poburuje. Nevieme uveriť,
že by mal osobitné nariadenie tak konfiškovať
"Slovenskú pravdu", ako to práve robí. Jednako
núka sa to podozrenie, nakoľko podobné prena-
sledovanie nevidíme ani pri jedných iných no-
vinách v celom štáte, iba pri našej "Slovenskej
pravde" a pri "Slováku". Ak by cenzor nemal
osobitné nariadenie, tak ho treba ťahať na zodpo-
vednosť pre zneužívame úradnej moci. Lebo to,
čo robí, nie je ani v duchu, ani podľa litery
zákona a nemôže to byť ani podľa litery čo ako
zostrených predpisov. Dôkaz na to sú nižšie cito-
vané články, ktoré čiastočne alebo úplne skon-
fiškoval. Uverejňujeme ich celé, aby sa zo sú-
vislosti videlo, že nebolo tu príčiny na konfišká-
ciu, že neišlo o nijaké poburovanie, o výzvu
k trestným činom, o urážanie národnosti alebo
o nejaké iné protizákonnosti. Prvý článok znel:
"Výkriky, jež nelze reprodukovať".
Obraz snemovne počas reči poslanca Karola Si-
dora. Útoky na posl. Siváka.
Praha, 3. decembra. - Vo štvrtok vo večer-
ných hodinách prehovoril v poslaneckej snemovni
ku politickej čiastke štátneho rozpočtu náš posla-
nec Karol Sidor. Obsah jeho reči bol asi tento:
Poslanec Sidor podvrátil tvrdenia Dérerovo,
akoby sa na Slovensku uskutočňovala autonómia
v smysle Pittsburgskej dohody. Priniesol mnoho
a pádnych dôkazov, že práve opak je pravda, než
čo hovoril Dérer. O reči Sidorovej referujeme
nižšie.
Koniec svojej reči venoval poslanec Sidor po-
známke ministerského predsedu dr. Hodžu na reč
ľudového poslanca v rozpočtovom výbore posla-
neckej snemovne, že nechá histórii rozhodnúť, kto
robil správnu politiku, či on, dr. Hodža, alebo
autonomisti. Poslanec Sidor konštatoval, že
história tu už rozhodla.
Nacionalizmus na Slovensku neodolatelne víťazí
a keď je Prahe nepríjemné počuť hlas Slovákov
v parlamente, počujú tento hlas zo Slovenska,
ktoré sa čoraz silnejšie ozýva proti pražskému
centralizmu. Slovensko je na víťaznej ceste k au-
tonómii a nezadrží vlnu autonomizmu nikto.
Aký bol
obraz snemovne za reči K. Sidora,
o tom najlepšie svedčia "Lidové noviny", ktoré
hovoria, že posl. Sidor zahrňovaný bol "výkriky,
jež nelze reprodukovať. Celá koalícia vrhla sa
ako besná na poslanca Sidora a jej hnev zasiahol
aj podpredsedu snemovne poslanca Jozefa Siváka,
ktorý dva razy musel napomenúť vládnych po-
slancov pre nedôstojné chovanie. Napomenutie
z predsedníckeho stolca ešte viac rozzúrilo koa-
líciu, poslanci, ako smyslov zbavení, revali "vý-
křiky, jež nelze reprodukovať". Jeden poslanec
pripomenul, že obraz snemovne podobal sa situá-
cii, akú vyvolala Hodžova reč v parlamente ma-
ďarskom po černovských udalostiach. Hodža o tej-
to reči hovoril v Ružomberku, že bolo možno
umlčať opozičného poslanca v sneme, - - -
Chceli umlčať opozičného poslanca v sneme, ale
neumlčia tým slovenskú pravdu, i keď je ona
centralistom nepríjemná.
Nie je nič prirodzenejšieho u nás, ako že po reči
posl. Karola Sidora vystúpili na tribúnu pre po-
dobné prípady pohotoví čechoslováci (veď sú za to
poslancami) a odsudzovali reč posl. Karola Sido-
ra. Stačí uviesť, že reč Karola Sidora odsudzoval
českými hlasmi zvolený poslanec Lukáč a toto nás
zbavuje aj povinnosti zaoberať sa viac s jeho
rečou. Musí robiť to, čo mu strana káže a čo
mu nariaďujú ti, ktorí mu dali mandát. "
Z tohoto skonfiškoval stať v titule od slov "Ne-
slýchaná búrka" po slovo "peštianskom". V člán-
ku samom od slov "Jeden poslanec pripomenul"
po slová "centralistom nepríjemná".
Druhý skonfiškovaný článok znel:
,,
Vec prof. Tuku znovu v parlamente.
Na včerajšom zasedaní snemovne prejednávali
politickú kapitolu rozpočtu. Veľký bol záujem
o reč poslanca Karola Sidora, ktorý odpovedal na
Dérerove bratislavské útoky proti Pittsburgskej
dohode.
Veľký rozruch vzbudily najmä slová, týkajúce
sa otázky, či Slovensko má byť-------- auto-
nómnou súčiastkou republiky". Osobitnú kapitolu
venoval posl. Sidor procesu Tukovmu. Potom sa
zaoberal s ostatnými politickými procesmi a žia-
dal zlikvidovať udržiavanie tzv. "svedkov z po-
volania".
Dôležitejšie state reči poslanca Sidora uverej-
níme najbližšie.
Za reči posl. Sidora prišlo k ohromnej búrke,
o ktorej referujeme na prvom mieste.
Z poslancov nášho klubu hovoril ešte Poliak
dr. L. Wolf.
Včera zasedal i rozpočtový výbor snemovne.
Z našich prehovoril posl. dr. Pružinský.
V subkomitéte imunitného výboru - kde za
našu stranu zasedá dr. Sokol - vo štvrtok začali
rokovať o teplicko-šanovskom prípade. Ako zná-
mo, prišlo tu k srážkam medzi henleinovskými
poslancami a políciou. Prípad vyvolal neobyčajný
rozruch a mal nepríjemnú ozvenu aj v zahraničí.
V podstate išlo o nejaké zaucho, a odložené voľby,
alebo kopnutie, i to nie je isté. A pre tento prí-
pad bolo vyzdvihnuté shromažďovacie právo. "
Z tohoto cenzor skonfiškoval-----------z článku
od slov "Veľký rozruch" po slová "súčiastkou re-
publiky". Potom od slov "Potom sa" po slová
"svedkov z povolania".
Cenzor ďalej skonfiškoval úvodný článok, po-
ťažne dve vety z neho. Úvodník tu citujeme:
10
"Slovenčina je úradným jazykom na Slovensku.
To je taká samozrejmá vec, ako to, že v Čechách
sa úraduje po česky. Preto z tých už teraz ne-
početných rezolúcií, ktoré ohlásily všelijaké aka-
demické korporácie, sa mi najlepšie páčila tá roz-
hodná veta, že o tejto veci nepripúšťajú debatu.
A je pravda: o čom sa debatuje, to môže byť aj
takto, aj inak. Keď sa debatuje o tom, či sa má
slovenčina na Slovensku uplatniť na 100%, to
toľko by znamenalo, že vážni ľudia môžu mať
o tejto veci pochybnosti. Nuž ale takúto pochyb-
nosť považuje náš zdravo smýšľajúci akademický
svet za jednoduchú bezočivosť a provokáciu. Pre-
to výkrik akademikov: nedovoľujeme debaty!
Český katolícky týždenník "Obnova" nás na-
pomína, aby sme neboli takí netrpezliví. Oni vraj
v Čechách sa tešia, keď počujú po slovensky. Keď
v Čechách a na Morave vraj ktosi prehovorí po
slovensky, je to milým prekvapením a každý
Čech a Moravan majú z toho radosť.
Tento český týždenník riešil našu jazykovú
otázku najlepšie. Dokonale. Aj my si dožičíme
tejto radosti pri počúvaní češtiny, ktorá je jazy-
kom vzdelaným a zneje krásne. Skutočne, ako by
to bolo potešiteľné, keby sme tak chodili po našich
úradoch bratislavských, všade by to šlo len po slo-
vensky a až do zunovania, až by sme naraz na-
trafili pri jednom zastrčenom stolíku na jedného
zamestnanca, ktorý hovorí po česky, aké by to
bolo milé prekvapenie, aká radosť!
Takúto radosť majú na príklad Pražáci každý
deň, keď na uliciach tu i tam zavzneje jazyk slo-
venský. Mnohí síce si na prvý posluch myslia,
že je to po rusky, alebo horvátsky, ako sme sa
o tom presvedčili, ale radosť je potom tým väčšia,
keď sa dozvedia, že je to slovenčina. A môžem
zo skúsenosti povedať, že Pražania sú nielen milo
prekvapení, keď natrafia na Slováka, ale mu idú
po ruke, pomáhajú mu a ctia si ho. Preto sa
Slováci veľmi dobre cítia v Prahe, práve z tej
príčiny, že sú tam vzácnou raritou. Nuž český
týždenník "Obnova" nám by tiež rád dožičil tejto
radosti obojstrannej na Slovensku, i Čechom,
i Slovákom.
O tejto radosti netreba debatovať. Veci napre-
dujú. Kulisne sa nedajú posunovať naraz, najmä
v živote. Slovenská mládež sa hlási do úradov,
na univerzitu, na gymnáziá, do obchodov, všade
vždy viac a viac sa ozýva slovenčina, a tak sa
môžeme kedysi skutočne dožiť tej ohromnej ra-
dosti, ktorú pocíti každý Čech v Čechách, keď sa
stretne so Slovákom. Tým nehovoríme, že sa ne-
máme radi aj teraz tu na Slovensku Slováci a
Česi, ale táto láska nesie v sebe vždy akúsi trp-
kosť. Česi skoro vždy spomínajú, že by radšej
boli doma v Čechách, ako tu, a zas Slováci nie
a nie do tých Čiech, radšej vyčkajú tu, kým sa
im miesta uprázdnia. Ešte dobre, že i pritom si
veľmi mnohí Česi a Slováci dobre a v láske po-
rozumia, lepšie ako mnohí Slováci medzi sebou.
(dr. k. k. )"
Skonfiškovaná bola veta, začínajúca sa "Nuž
ale... " a ďalšia veta, ktorá sa začína "Mnohí
síce... "
Skonfiškovaný bol i celý článok, ktorí tu ci-
tujeme:
"Študenti zo Zémplína akademikom".
Našim akademikom aj my, zemplínski študenti,
prevolávame na slávu v boji proti nepriateľom
slovenčiny.
Podľa možnosti nám pošlite znotované pochody
študentstva, aby aj u nás v Zemplíne sa ozývaly
medzi Slovákmi. (Pozn. red.: Boly skonfiškované,
nemôžme ich poslať. )
Aby náš boj za práva Slovákov pod heslom
"Na Slovensku po slovensky" a "Slovensko Slo-
vákom" bol úspešný, treba ho podporovať. Aj my
posielame na náš obľúbený autonomistický denník
"Slovenská pravda" Kčs 30. - z našej sbierky
niekoľkých medzi sebou. Okrem toho i akademi-
kom menšiu podporu. V borbe za slovenský národ
vás a demonštrujúce študentstvo v duchu posil-
ňujeme i my, Zemplinčania. Len vás prosíme o to,
aby ste naše mená nikde neuverejnili.
Študenti z Michaloviec. "
Z ďalšieho článku, tu citovaného:
"Nálepku do parlamentného pamätníka.
Po posledných adutoch našich centralistov -
nazdával by sa niekto, že vec prestíže slovenčiny
na Slovensku bola vybavená. Povedali si: Mlaď
sa vybúrila, nálepky "Na Slovensku po slovensky"
sa minulý, autonomistom sme narobili konfišká-
ciou hmotnej škody a čo si zahraničie myslelo za
vybielenými oblokmi novín - do toho nikoho nič. «
- Nasvedčuje tomu aj básnická žila českých so-
cialistov na Slovensku, podľa ktorej na celom
Slovensku sa úraduje po slovensky. Na Referáte
v »Törökovej« ulici, u financov, četníkov, dôchod-
károv atď. slovenčina sa ozýva, až sa hory zele-
ňajú. Len »vraj« v súkromnom živote niektorí
užívajú i bratrskú reč českú. Tak píšu azetovskí
páni. Nuž, ale nežijeme vo vzduchoprázdnom prie-
store, aby sme nevideli ďalej od nosa. A chcenie
mať jasno! - Nechceme, aby ste sa, pánkovia,
namáhali. Bože chráň; nechceme, aby ste nasilu
kyjakovou politikou opustili pohodlný, herme-
ticky uzavretý čarovný kruh vášho dobrovoľného
zajatia; preto vám pomôžeme »názorne«!!
->Na Slovensku sa v prítomnom čase úraduje tak,
ako sa píše v "A-Zete" - vo vydaní určenom pre
Slovensko, či "A-Zet" nikdy nečítate? My, slo-
venská mlaď, sme tu nielen na to, aby sme sa
napchávali vašimi nemožnými teóriami, ale nás
poslali rodičia sem aj preto, aby sme sa učili aj
myslieť - a zamyslieť nad svojou budúcnosťou.
My chceme, aby naše Slovensko bolo naozaj slo-
venské! Pritom nechceme sa uzavierať hermeticky
ani proti hodnotám bratského národa českého, -
ale len podľa zásady "všade a vo všetkom - rov-
ný s rovným". Odorávať na svojom poli si nedá-
me. Preto neustaneme v boji, kým neuvidíme a
nepocítime zabezpečené právo na život nášho slo-
venského národa a našej slovenskej reči. «
A ešte niečo. Aj nálepky pomáhajú burcovať
ospalých. Neprilepili by ste, páni, túto nálepku do
parlamentného pamätníka? Veď tam máte slovo,
či nie? Najmä, keď tak odhodlane pľaskáte
v »A-Zete«, že »Pre národne socialistickú stranu
je právo slovenčiny na Slovensku samozrejmou
vecou«. - Uvidíme! š. T., študent. "
Cenzor skonfiškoval od slov "Na referáte v Tö-
rökovej" až do konca všetko okrem podpisu.
Takisto skonfiškoval temer celý článok "Hu-
lákanie", a síce od slov "Naivní sú to ľudia" až
po koniec, článok tu citujeme celý:
11
"»Hulákanie«
(Dérerovcom, boľševikom a tým agrárom nimi
zaslepeným. )
»Slov. zvesti« z 2. decembra akosi radostne píšu
o Dérerovej prednáške v Bratislave. Vraj »prí-
jemne prekvapila svojou vážnou stavbou a solíd-
nou organizáciou!« Bolševici ani nie tak dávno
oduševňovali ba nielen za autonómiu, ale až za
úplné odtrhnutie sa Slovenska. Vydávali v takom
smysle i manifesty. A teraz oslavujú Dérera, že
bije do Pittsbourgskej dohody, že bije do auto-
nomie. Majú radosť, »že vedúci autonomisti
museli na Dererovej prednáške preglgnuť hodne,
ale vari i veci, pri ktorých Derer nemal pravdu«.
Chvália Dérera, že na konci svojej prednášky bil
do "navedených autonomistických študentov", lebo
neprišli na Štefankovu prednášku. Derer na prvú
prednášku nového univ. profesora - Slováka -
ul. Stefanka prišiel. Prišiel i policajný prezident
a ešte niekoľkí policajní a iní vysokí úradníci, re-
prezentanti bánk, rozliční vládni radcovia. Tí mali
preto počúvať Štefanka. Akademici neprišli. Čo im
môže povedať Štefánek? Na to sa hnevá Derer a na
to sa hnevajú aj boľševické »Slov. zvesti«. Vraj
mohli počúvať slovenskú prednášku a nepočúvali.
Naivní sú to ľudia. Oni si myslia, že je rozdiel
medzi Štefánkom a medzi takým Peskom alebo
Chaloupeckym. Štefánek sotva by sa bol stal uni-
verzitným profesorom, sotva by maly jeho deti
zbytkovy majetok atď., keby nebol služobníkom
československej národnej jednoty, keby jeho záslu-
hou nesedeli tu Peškovci a keby ešte zurivejšie
nerobil veci, aké tu robia tí Peškovci. Priamo de-
tinský zneje poučenie Dérerovo a či bolševických
novín: »Nie hulákať za slov. univerzitu, ale pra-
covať a študovať... « Prečo teda "hulákajú" tak
často boľševici na všelijakých tých manifestáciách
a demonštráciách? Prečo "hulakajú" i Dérerovi
soc. demokrati? Prečo radšej nepracujú? Prečo
»hulákali« toľko ráz všetci terajší vodcovia českí
alebo slovenskí, kým neboli pri vesle? Demon-
štrácie sú predsa najobľúbenejšou a temer jedinou
prácou práve socialistov a boľševikov! My demon-
štrujeme len vtedy, keď predtým 10-15 rokov
márne pracujeme argumentuniami, číslami, me-
morandumami, zák. navrhnú v parlamente, novi-
nami, knihami a podobnými demokratickými me-
tódami. Od nás by nedbali mať páni stále iba
návrhy na autonómiu, na novelizáciu jazykových
alebo iných zákonov, pripadne tiché články a po-
dobné veci, ktoré potom vyhlasujú za nedostatoč-
né a zradcovské. Takáto práca by sa im ľúbila.
I centralistom kapitalistickým i centralistom boľ-
ševickým. Keď však vidiac márnosť takejto dô-
kladnej síce, ale predsa len tichej práce, vidiac,
že štatistické dáta o odlive slovenskej krvi do
zahraničia o 170. 000 slovenských vysťahovalcoch
za krátkych 10 rokov, o miliardových škodách pri
tatnych dodávkach, investíciách, cestách, vidiac
márnosť vedeckých publikácií o historickom i pri-
rodzenom práve na autonómiu, konečne dupneme
nohou, zavoláme ostrejším slovom, čo chceme a
zavoláme to tak, aby to počuli páni, ktorí nechcú
nič prijať zo Slovenska, kým to nemajú prece-
dené cez riečicu strachu z niektorého susedného
štátu, vtedy je odrazu zle. Vtedy "hulákáme".
Svoje demonštrácie boľševické, socialistické atd.
často tak nesmyseľné, oslavujú; naše oprávnené
rovno vyprovokované - dvadsať ročnou skri-
vodlivou praxou! - demonštrácie však vyhlasujú
zvysoka za neslušné. A to práve páni, ktorí iba
hulákaniu môžu ďakovať, že sa im podarilo oba-
lamutiť milióny ľudí a dostať ich do jarma či
boľševického alebo socialistického! Tak nesmyseľ-
ný a protiprírodný program, aký majú červení
páni, zvíťazil len vďaka »hulákaniu«. My máme
program zdravý, rozumný, ktorý jedine môže
zachrániť pokoj, lebo sa zakladá na kresťanskej
spravodlivosti, - ale nechcú si ho všímať dotiaľ,
kým ich naň neupozorníme metódami, akými oni
pracovali pre svoj protiľudový program. Nuž,
chopili sme sa týchto metód v záujme dobrej veci.
Hulákanie nie je program, ale žiaľbohu páni, ktorí
hulákaním a len hulákaním dostali sa na rozho-
dujúce miesta, iným metódam nechcú porozumieť.
Nuž tu majú metódy, ktorým lepšie rozumejú!
(šm)"
Napokon cenzor skonfiškoval z rubriky "Kurzív-
kovym tónom", ktorú nižšie citujeme celu, slová
(za prvou hviezdičkou druhy odsek) "Hneď na
druhy deň" po "k Neslovakom". (Všetko inclu-
sive). "Kurzívkovým tónom" zneje:
Kurzívkovým tónom.
Jesenné ráno. Dosť tuhé. Ale pekné. Najmä pri
Dunaji. Za mnou mohutný, elegantný kolos akacie-
mického internátu na Lafrancom. Býva v ňom vari
400 študentov.
Pekne v ňom bývajú. Majú pohodlie, teplo, dobrú
stravu, hrište, všetky moderné vymoženosti, ako
ba povie. Majú zväčša štipendia, teda majú všetko,
zadarmo. Skvelá vec. Pre telo, pre žalúdok. Pre
ducha? Pre slobodného ducha. Možno. Niektorí
hovoria, že štipendia, dary, podpory sú pre chlap-
skú statočnost, ako klietka pre vtákov. Istá vec,
že pevnejšie sa chrbtové kosu chlapcov, ktorí sa
nemusia stále klaňať a ľúbiť sa a "delat dobrotu".
Chlapov, ktorí sa sami prebili. Ale to sem ne-
patri. Naši chlapci sú tvrdí. Mnohých am dar ne-
svedie, ani hrozba neskloní. Takýmito romantic-
kými myšlienkami sa dívam na druhu stranu Du-
naja, potom na chlapcov, čo pravé prichádzajú.
Už som zvedavo čakal. Sotva prišli, pýtam sa jed-
uelio z lafranconistov:
- Tak, čo nového? Ako sa to skončilo?
- Dosť dobre. 5: 4. I to sme si jednu sami dali.
- Ale v "Právniku"?
- Ja, i tam bolo tak akosi zarovno. Neviem
piesne. Ale predstavte si, ten Plánička. Aj Angli-
čania uznali, že je najlepší brankár na svete. Ef
et, čo? Až dokonca to držali. Sedem minút, pred-
stavte si a na konci...
Neviem, čo mi ešte hovoril mládenec o Plánič-
kovi a o tom, ako to bolo nakonci v Londýne, kde
sme skoro vyhrali, ale kde sme si vraj sami "stre-
lili bránku". Nechal som mládenca...
O chviľu som ba dozvedel, čo bolo v "Práv-
niku". Ráčite to už vedieť. Veľkú majú v ňom
silu boľševici, socialisti a je v ňom hodne Židov
i Čechov. Vedeli sme, že budú tak asi zarovno,
ale keby naši prišli všetci, boli by vyhrali. Na
troch-štyroch hlasoch sa zvrtlo. Naši mali 132,
tamtí 136. Zápas trval od večera do rána. Naši
prehrali. A môžeme povedať: sami si dali bránku,
vlastne bahno im ju dalo. Niektorí naši neprišli
z darebáctva - bahno - hoci si možno želali ví-
ťazstva. Iní neprišli z opatrnosti, - bahno - hoci
v srdci azda trnuli pre našich. Niektorí azda vedia
12
o každom Pláničkovi, vedia všetky podrobnosti,
ako bolo s bránkou tou a tou pred troma-štyrmi
rokmi kdesi v Taliansku. Sú hrdí "na naše farby".
Ale "Právnik"? Ech, čo ich po "Právniku"! Že
ide o ich chlieb, o ich reč, o budúcnosť? Majú šti-
pendia. Sú trochu ľudáci, ale nepokazia si to aspoň
s agrárnikmi, ani so socialistami, keď nejdú do
práce, do boja. "Však to tí ostatní nejako len uro-
bia. Môj hlas nerozhodne... " Hovoria nahlas, ale
v sebe hovoria iné: "Pridajú sa k tým, čo vy-
hrajú. " A vždy budú na vrchu, vždy budú múdri,
vždy budú seriózni. Nikto im nepovie, že sú po-
dliaci, lebo každý si ich chce získať. Vyslovených
sklaných boľševikov nikto si nebude "získavať",
ani agrárnici, ani ľudáci. Presvedčených, nepod-
dajných autonomistov nebudú si "získavať" socia-
listi alebo agrárnici. Nuž, nie je najlepšie nebyť
ani takým, ani takým a predsa všelijakým? ...
*
Počúvam, že zo Svoradova chceli vyhnať, alebo
vyhnali dvoch-troch, čo, hoci katolíci išli v "Práv-
niku" s boľševikmi. Svoradov je internát katolícky.
Sú v ňom len katolíci a Slováci. Na Lafranconi
Česi, Židia i Maďari, ale prirodzene aj hodne Slo-
vákov. Vo Svoradove sú nacionalisti. Je ich tu asi
350. Neviem presne. Na Lafranconi sú internacio-
nalisti, pokrokári, boľševici, agrárnici, socialisti,
neverci. Teda všetko možné. Lafranconistov vedie
český a myslím neverecký profesor. Na čele Svo-
radova stojí katolícky cirkevný hodnostár. No, ne-
môže za všetko ani ten český socialista v Lafran-
coni, ani katolícky kňaz vo Svoradove. Akademici
sa tak trochu spravujú sami. Keď je niekde
300-400 samých katolíkov a nacionalistov a keď
sa medzi týmito nájdu traja-štyria, ktorí ich
zradia, prirodzená vec, že je vojna. Zrada môže
byť i smelosť, môže byť i podliactvo. Ako sa
vezme. V tomto prípade niet pochybnosti, o čo
išlo. Štyria svoradovčania v "Právniku" hladovali
s boľševikmi.
Hneď na druhý deň sišlo sa plénum svoradov-
ské. Bol súd a chlapci súdili bezohľadne. Nebudú
bývať pod strechou s tými, ktorí sa robia kato-
líkmi, nacionalistami, ale za isté výhody v rozho-
dujúcej chvíli stanú si k boľševikom, židom, k Ne-
slovákom.
*
Tu by bolo však súdiť aj iných. Tých darebákov,
a tých pohodlných! Buďme si na čistom! Statoč-
nejší je boľševik, statočný je Poničan, alebo No-
vomestský. Lebo vieme, že z presvedčenia sú tým,
čím sú. Širák dolu pred nimi. A širák dolu pred
Židom i pred Čechom, ktorý vie pracovať, bojovať,
obetovať, aby zachránil svoju vec.
Ale súdiť treba pohodlných, a vypočítavých, bez
chrbtovej kosti poloľudákov, poloagrárnikov, polo-
veriacich a polonevercov, polo-Slovákov a polo-
Čechov. Polovičatý darebák to je ako bahno. Azda
ligotavé, pekne očesané, ale bahno. Život je boj.
Z boja rastie život. Boj nesie svet do predu. Sta-
točný boj! Bojovník, rád má statočného nepriatelia.
Ctí si ho. Ctíme si boľševikov. Ctíme si Čechov.
Ctíme si každého človeka, nech je nám čo akým tu-
hým nepriateľom, len nech je rovný, poctivý. Ne-
ctíme si však bahno. Či naše, či cudzie - všetko
jedno!
Pýtame si pána ministra spravodlivosti, či
1. vie o týchto výčinoch štátneho zastupiteľstva
v Bratislave, lepšie rečeno bratislavského cenzora.
2. či hodlá postarať sa v záujme pokoja o ná-
pravu.
V P r a h e dňa 4. decembra 1937.
Sidor,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Haščík,
Florek, dr Pješčak, Hlinka, Kendra, Longa, dr
Pružinský, Sivák, Bródy, Slušný, Suroviak, dr
Sokol, Schwarz, Turček, dr Tiso, dr Wolf, Šalát.
1188/XII.
Interpelácia
poslancov Vallo a Schmidkeho
ministrovi vnútra
vo veci protizákonného postupu četnického
strážmajstra Šindlera z Čierneho Baloga.
Odborové organizácie sociálnedemokratických a
rudých Svazov zemedelských a lesných robotníkov,
skupina Čierny Balog svolaly na 21. novembra t. r.
společnú členskú schôdzu v hostinci Cyrila Kuče-
ráka v Čiernom Balogu, kde majú Rudé odbory
stálú miestnost'.
Četnický strážmajster Šindler však konanie tejto
schodze znemožnil a prinútil odborové skupiny, aby
svoje členské schôdze konaly oddelene. Súčasne
podal na hostinského oznámenie u okresného
úradu, ze dáva svoju miestnost' k dispozícii schô-
dzom Rudých odborov (sic!)
Vylíčené jednanie menovaného strážmajstra je
svojvolné a protizákonné.
Pýtame sa pána ministra vnútra:
1. Je ochotný uvedené skutočnosti vysetriť?
2. Je ochotný menovanému strážmajstrovi jeho
jednanie vytknúť a ho poucit'?
V Prahe dňa 15. decembra 1937.
Vallo, Schmidke,
Hodinová-Spurná, Široký, dr Clementis, Beuer,
B. Köhler, Kopecký, Kosik, Machačová, Schenk,
Dölling, Procházka, Kopřiva, Šverma, Slanský,
Klíma, Zupka, Zápotocký, Krosnář, Vodička.
1188/XIII.
Interpelace
poslance Emanuela Klímy
ministru vnitra
o činnosti policejního komisaře Dra Stanzla
a obvodního policejního inspektora Kubíka