5
876/VI (překlad).
Interpelace
posl. dr Š. A. Fencika
ministru vnitra
o konfiskaci č. 216 časopisu "Náš Puť"
v Užhorodě.
1. Na návrh státního návladnictví v Užhorodě
propadlo konfiskaci č. 216 časopisu "Náš Puť" prý
za porušení veřejného klidu v republice. Uvádíme
část článku pod názvem "Hlas, Slováka' o auto-
nomii a koalici", která dala podnět ke konfiskaci:
"Utvoření guberniální rady pokládáme za nové
šizení a klamání podkarpatoruskou, autonomií'. "
2. Je nutno poukázati na to, že uvedená věta
není větou časopisu "Náš Puť", nýbrž jest pře-
kladem článku z časopisu "Slovák" č. 64 ze dne
19. března t. r. Článek časopisu "Náš Puť" ani
jedním slovem nevyslovuje svého mínění, nýbrž
informuje své čtenáře o mínění, vyjádřeném
v časopise "Slovák". Před zabavenou větou je na-
psáno: "Časopis, Slovák" č. 64. ze dne 19. března
píše: "Utvoření guberniální rady......". Tedy
č. 216 časopisu "Náš Puť" propadlo konfiskaci za
cizí mínění, uvedené jako informace.
3. Výše uvedené mínění časopisu "Slovák" o au-
tonomii Podkarpatské Rusi však nebylo důvodem
k jeho konfiskaci. Tedy censurní podmínky pro
tisk v jiných krajích Československé republiky
jsou svobodnější než na Podkarpatské Rusi. Mi-
moto časopis "Slovák", a zejména jeho č. 64, ne-
byl zapovězen na Podkarpatské Rusi, t. j. čtenář
na Podkarpatské Rusi mohl zvěděti uvedené mí-
nění bezprostředně z časopisu "Slovák", aniž by
byl četl časopis "Náš Puť". Tím odpadá možnost
poukazu censorova na místní poměry a vzniká
nerovnost podmínek pro svobodu tisku v různých
krajích republiky. Konfiskace časopisu,. Náš Puť"
mimo to, že nedosahuje cíle, ještě více obrací po-
zornost a vzbuzuje zájem čtenáře k větě propadlé
konfiskaci, kterou zvědavý čtenář se bude snažiti
najíti v nezkonfiskovaném časopise "Slovák". Ko-
nečně podobné konfiskace důkladně odůvodňují mí-
nění o zaujatosti některých představitelů českoslo-
venské státní moci vůči ruskému nacionálnímu
tisku, vnášejí roztrpčení a vyvolávají závist k Slo-
vákům, kteří požívají větší svobody tisku. Závist
vyvolává nepřátelský poměr anebo jinými slovy
porušuje klid v československé republice. Nerov-
nost obou národností před zákonem jest prvním
a nadmíru nebezpečným důvodem k porušení klidu
ve státě, a tím jsou vinni neuvědomělí a nedo-
statečně duchem demokratismu prodchnutí před-
stavitelé státní moci.
Ve jménu demokracie, spravedlnosti a k zabrá-
nění národnostních sporů a nepřátelství v česko-
slovenské republice pokládám za povinnost polo-
žiti panu ministru tyto otázky:
I. Ví pan ministr o konfiskaci časopisu "Náš
Puť" č. 216 v Užhorodě, uvalené za otištění mí-
nění, jež bylo dovoleno otisknouti v jiném kraji
Československé republiky ?
II. Nepokládá pan ministr za nutné pohnati
k přísné odpovědnosti vinníky konfiskace č. 216
časopisu "Náš Puť" v Užhorodě, kteří touto kon-
fiskací porušili základní zásady a zákony česko-
slovenské republiky a zaseli nevraživost mezi
bratrské slovanské národy naší republiky?
III. Je pan ministr ochoten učiniti opatření, aby
uvedená škodlivá činnost některých představitelů
státní moci se v budoucnosti neopakovala a aby
se postižené straně dostalo morální a hmotné sa-
tisfakce ?
V Praze dne 8. dubna 1937.
Dr. Fencik,
inž. Schwarz, Trnka, Gajda, dr Branžovský, dr
Dominik, Ivák, Zvoníček, inž. Protuš, Špaček, Jan
Sedláček, dr inž. Toušek, Smetánka, dr Domin,
Ježek, Holeček, dr Novotný, Knebort, dr Štůla,
Chmelík, Kut.
876/VII (překlad).
Interpelácia
poslanca dra Korlátha
predsedovi vlády a celej vláde
o rešpektovaní práva jazyka maďarského
vo schôdzach krajinského zastupiteľského
sboru v Podkarpatskej Rusi a o neodôvod-
nených prechmatoch cenzúry.
Pane predseda vlády!
Krajinský zastupiteľský sbor v Podkarpatskej
Rusi konal dňa 1. apríla 1937 svoju štvrťročnú
schôdzu. Námestník krajinského prezidenta dr J.
"Mezník, terajší prezatýmny prednosta krajin-
ského úradu, vo svojej zahajovacej reči poukázal
na reč pána prezidenta republiky, prednesenú ne-
meckej menšine v Liberci a Jablonci, potom i na
to, akým veľkorysým spôsobom zamýšľa pán pred-
seda vlády vyriešiť otázky menšinové. Nato vy-
kladal rozhodnutie vlády zo dňa 18. februára
"o politickej spravodlivosti voči menšinám" uve-
rejnené v čís. 44. "Pražských Novín".
"Vláda československá - citoval a prehlásil dr
Mezník - pokladá za prirodzený rozkaz politic-
kého mravu a múdrosti, aby zákony republiky vo
vzťahoch k menšinám boly v každom odvetví ad-
ministratívy rešpektované. "
"Súc preniknutý vedomím, že jednám v inten-
ciách pána predsedu vlády a vlády českosloven-
skej, ako aj v presvedčení, že napomôžem ochrane
skutočných a vitálnych záujmov československej
republiky, s radosťou a ochotne prehlasujem, že
prianiam a návrhom menšín v rámci platných
zákonov a predpisov a v dosahu svojho oboru pô-
sobnosti vždy vyjdem y ústrety. Čo sa týče ja-
zykovej praxe krajinského zastupiteľského sboru,
poukazujem hlavne na vládne nariadenie č. 229/28
a prehlasujem, že som sua sponte ochotný riadiť
6
sa duchom i literou tohoto nariadenia, ďalej som
ochotný vyhoveť všetkým sem spadajúcim žiado-
stiam a návrhom, pokiaľ sa opierajú o predpisy
toho nariadenia. "
Po dokončení predsedníckej zahajovacej reči a
po odznení týchto prejavov vyzval predsedajúci
námestník krajinského prezidenta dr Mezník naj-
prv administratívneho hlavného komisára dra
Paulucha a potom požiadal člena krajinského za-
stupiteľského sboru dra A. Štefana, aby svoje re-
feráty predniesli i v jazyku maďarskom. Stalo sa.
Člen zastupiteľského sboru dr A. Štefan prednie-
sol potom i vec stavby štátnej nemocnice v Chuste,
a tu ho námestník zemského prezidenta dr Mez-
ník opätne požiadal, aby svoj referát vzhľadom
na významnosť veci predniesol i v jazyku maďar-
skom, ačkoľvek v chustskom okrese niet 20 % Ma-
ďarov.
Aladár R. Vozáry, sjednotenými maďarskými
stranami volený člen zastupiteľského sboru, do-
prevádzal úctiplnými výkriky "éljen" (nech žije!)
prejavy a dispozície námestníka krajinského prezi-
denta dra Mezníka strán užívania jazyka menšino-
vého, keďže nimi boly teraz po 9 rokoch uplat-
ňované príslušné predpisy vlád. nariadenia č. 229/
1928, v dôsledku čoho došlo teraz po prvé úradne
k užívaniu jazyka maďarského v krajinskom za-
stupiteľskom sbore Podkarpatskej Rusi.
V odpoludňajšom pokračovaní schôdze došla na
pretras vec regulácie rieky Latorice v pobrežnom
úseku Polanok pod Mukačevom. Náš zástupca R.
Vozáry žiadal, aby vec a návrhy k nej boly pred-
nesené tiež maďarsky vzhľadom na to, že rieka
Latorica pretieka tiež okresom užhorodským
s 20% nou maďarskou menšinou. Námestník dr
Mezník nevyhovel žiadosti. K veci prehovoril ako
prvý rečník zástupca strany komunistickej v ja-
zyku maďarskom. Dr Mezník ho nevyrušil, len na
koniec prehlásil, že v tejto veci maďarský prejav
nie je oprávnený, keďže vraj Latorica u Pala-
noku nepretieka územím s 20% nou maďarskou
menšinou.
Nato sa prihlásil k slovu sjednotenými maďar-
skými stranami zvolený člen zastupiteľského
sboru Aladár R. Vozáry a s dôrazom povedal toto:
"Dnes som tu chcel osláviť prvý prejav úrad-
ného užívania jazyka maďarského a chcel som po-
vedať toto: Vítam maďarské slovo... "
Námestník a predseda schôdze dr Mezník pre-
rušuje zástupcu R. Vozáryho a upozorňuje ho, že
k tejto veci nesmie hovoriť maďarsky!
R. Vozáry pokračuje:
"Neviem si vysvetliť jednanie pána predsedu!
Nemôžem pochopiť, že po svojich dopoludňajších
prejavoch a enunciáciách nedovoľuje preslov v ja-
zyku maďarskom, a to tým väčšmi, lebo regulácia
ktorejkoľvek časti rieky týka sa celého toku rieky,
a preca rieka Latorica u Mukačeva, nie celé 2 ki-
lometry nad obcou Palanok a sotva na 5 kilo-
metrov pod touto obcou pri Veľkej Dobroni pre-
tieka administratívnym územím, ktoré je z 20%
maďarské... "
Námestník a predsedajúci schôdze dr Mezník
odníma R. Vozárymu slovo a kvalifikuje maďarský
prejav za rušenie poriadku. Dr. Mezník preru-
šuje schôdzu, vychádza zo zasedacej siene a za
niekoľko minút sa vracia.
Tu zástupca R. Vozáry pokračuje vo svojej
reči a končí takto:
"Nechápem a divím sa tomuto jednaniu a na-
riadeniu pána predsedu dra Mezníka. - Je
zvláštne, že práve dnes zabraňuje prejavom v ja-
zyku maďarskom a kvalifikuje ich za rušenie po-
riadku, keďže práve v dnešnej svojej dopoludňaj-
šej zahajovacej reči on sám ohlásil úradné uží-
vanie jazyka maďarského. - Protestujem proti
tomu, že dr Mezník chce zabrániť užívaniu ma-
ďarského jazyka pri prejave a že prejav učinený
v jazyku maďarskom kvalifikuje za rušenie po-
riadku. "
Schôdzi predsedajúci námestník zemského pre-
zidenta dr Mezník dal pokyn najprv strážcovi
siene, a potom i dvom nekrojovaným a dvom kro-
jovaným policajným strážnikom, aby sjednote-
nými maďarskými stranami voleného krajinského
poslanca maďarskej národnosti R. Vozáryho ako
rušiteľa poriadku vyviedli násilím zo zasedacej
siene pre jeho maďarský prejav a pre pokračo-
vanie v reči v jazyku maďarskom.
Policajní strážnici vyhoveli rozkazu predsedajú-
ceho dra Mezníka.
Za účelom osvetlenia celého prípadu uvádzam
ešte toto:
Za pôsobenia krajinského zastupiteľského sboru,
ktorý jestvuje v Podkarpatskej Rusi od r. 1928,
vyvinula sa jazyková prax, spočívajúca na zákone,
že poslanci maďarského materinského jazyka a
maďarskej národnosti mohli ku každej otázke
prehovoriť maďarsky, avšak napriek predpisom
vlád. nariadenia č. 229/1928 sebavoľne neužívalo
sa úradne jazyka maďarského.
Druhá poznámka:
Cenzúrne oddelenie policajného komisariátu
v Mukačeve - podľa všetkej pravdepodobnosti na
vyšší administratívny pokyn - cenzurovalo a kon-
fiškovalo naše listy, ktoré priniesly zprávy o vyš-
šie vylíčenom zasadnutí krajinského zastupiteľ-
ského sboru Podkarpatskej Rusi; tak zhabalo naše
listy cenzurujúc telegram krajinského poslanca R.
Vozáryho, zaslaný v tejto veci pánu predsedovi
vlády, cenzurovalo a zhabalo nám listy na pr. pre
tieto vety: "veľká scéna pre maďarský prejav",
"prejav v maďarskom jazyku kvalifikoval za ru-
šenie poriadku", "vytýkam, že dr Mezník chcel
zabrániť môjmu takmer slávnostne a výslovne
s prívetivou ochotou učinenému prejavu pre jeho
maďarskosť" atď.
Pane predseda vlády!
Mienim, že patrí striktne k tejto veci nasledu-
júca a nami oprávnene vytýkaná skutková okol-
nosť:
Mám bezpečnú zprávu o tom, že ministerstvo
vnútra, ministerstvo vecí zahraničných a minister-
stvo spravedlnosti daly dôverné pokyny cenzúr-
nym úradom a orgánom (polícii, štátnym zastúpi-
teľstvám) v Podkarpatskej Rusi, aby ony kritiky
návrhu na autonómiu, ktorá je bilaterálnymi
medzinárodnými smluvami garantovaná a pojatá
do ústavnej listiny československej, avšak nebola
po čas uplynulých 19 rokov uskutočnená a až teraz
má vraj byť nastolená, - najprísnejšou cenzúr-
nou pozornosťou sledovaly a nakoľko možno, i cen-
zurovaly. Na základe tohoto dôverného nariadenia
a na pokyn štátneho zastupiteľstva sú naše no-
7
viny naozaj sériové cenzurované a konfiškované
pre kritiku návrhu na autonómiu. Ako neopod-
statnené a neodôvodnené boly konfiškácie pre kri-
tiku osnovy autonómie, toho najlepším dôkazom
je, že krajské súdy na naše rekurzy prevážnu
čast týchto konfiškácií zrušily a tým daly súdy
pravdu našim novinám.
V dôsledku uvedeného znie naša interpelácia
takto:
Užívanie jazyka maďarského v území Podkar-
patskej Rusi, vystrojenej autonómiou, garantova-
nou bilaterálnou medzinárodnou smluvou sjedna-
nou so spojeneckými a sdruženými veľmocami
v Saint-Germain-en-Laye, upravuje sa ešte i dnes
napriek jazykovej autonómie, touto smluvou za-
istenej, nariadením pražskej centrálnej vlády č.
229/1928, ktoré vydala centrálna vláda pražská pre
krajinské a okresné zastupiteľské sbory a výbory
na základe zmocnenia jazykového zákona č. 122/
1920 vyneseného zákonodarstvom republiky česko-
slovenskej, a tedy nie zákonodarstvom autonóm-
ného územia. Podľa historickej časti tejto našej
interpelácie námestník zemského prezidenta dr J.
Mezník, ktorého menovala pražská centrálna
vláda - rovnako tak za naprostého nepovšim-
nutia zmienenej bilaterálnej medzinárodnej smluvy
- bez dotázania a svolenia autonómneho ľudo-
vého zastúpenia Podkarpatskej Rusi, nezachováva
ani toto jazykové nariadenie, lež chcel zástupcom
maďarskej menšiny, ktorí sa ozvali jazykom ma-
ďarským v rámci tohoto nariadenia, zabrániť
v oprávnenom užívaní jazyka maďarského, a dal
nášho zástupcu, ako keby sa on bol dopustil ru-
šenia poriadku preslovom maďarským, vyviesť zo
zasedacej siene krajinského domu policajnou bra-
chiálnou mocou.
Na základe všetkého toho tážeme sa pána
predsedu vlády:
Či sú pán predseda vlády a celá vláda ochotní
zakročiť a akým spôsobom hodlajú zakročiť, aby
pán námestník krajinského prezidenta dr J. Mez-
ník a podriadené úrady a orgány rešpektovali
aspoň vládne nariadenia, vydané na základe zá-
kona jazykového - ač ani tieto nariadenia neboly
vydané na podklade autonómie garantovanej
medzinárodnými smluvami, - a aby naši krajinskí
poslanci, ktorých ľud svojou voľbou poveril funk-
ciou v krajinskom zastupiteľskom sbore, neboli
vystavení prípadom terajšiemu podobným, keď
trvajú na užívaní jazyka maďarského v rámci
ustanovení zákona.
Žiadame pána predsedu vlády, aby ukľudnenie
nášho ľudu čo do udavšieho sa prípadu nedialo sa
tak, že vrchný úradník, ktorý porušil zákon, bude
so svojho miesta odstránený a preložený do pozície
vyššej alebo bude s prejavom najvyššieho uznania
penzionovaný (ako k tomu v podobných reláciách
už došlo), lebo nebolo by správne utvrdiť nás
v obavách, že naša menšinová ochrana vypadá
ináč v zákonoch a ináč vo skutočnom živote. Veď
na pr. v Beregsáse s úradne uznanou 52% -nou
maďarskou väčšinou (vo skutočnosti takmer
100% -nou) niet dnes ešte na pošte ani jediného
maďarského nápisu. Ale to je iba jeden prípad
z mnohých a väčších.
Či sú pán predseda vlády a celá vláda ochotní
postarať sa, aby vyššie uvedenými ministerstvami
vydané a v historickej časti našej interpelácie uve-
dené dôverné cenzúrne inštrukcie boly revokované,
lebo tieto dôverné inštrukcie by mohly otriasť vie-
rou vo vážnosť prejavov a sľubov celej vlády.
V Prahe, dňa 20. apríla 1937.
Dr Korláth,
A. Nitsch, dr Holota, Petrášek, Szentiványi, Ester-
házy, dr Szüllö, Jaross, dr Porubszky, Illing,
Sandner, inž. Richter, dr Zippelius, inž. Peschka,
dr Kellner, inž. Kiinzel, Fischer, dr Peters, Franz
Nemec, Wollner, dr Rosche.
876/VIII.
Interpelácia
poslanca Štefana Suroviaka
ministru železníc
vo veci zastupovania prednostu doprav-
ného úradu Spišská Nová Ves, na Slovensku
sa neosvedčivším inšpektorom Antonom
Plašilom.
Po penzionovaní prednostu dopr. úradu Spišská
Nová Ves, hlavného inšpektora Čániho poverením
košického riaditeľstva na zastupovanie prednostu
a vedenie dopr. úradu bol inšpektor Matírko. Z ne-
známych dôvodov jednoho dňa prišiel z riaditeľ-
stva telegram, aby inšpektor Matírko odovzdal
vedenie stanice inšpektorovi Antonovi Plašilovi.
Nakoľko tento pán pôsobil už na viacerých stani-
ciach, nikde sa však neosvedčil, ba dokonca za-
nechal po sebe rôzne služobné závady a nedoroz-
umenia jak medzi zamestnancami, tak i zákazník-
mi železnice. Jeho poverenie vedením dopr. úradu
Spišská Nová Ves vyvolalo tam jak medzi obyva-
teľstvom, tak i zamestnancami oprávnenú nevôľu a
rozruch. Košické riaditeľstvo týmto činom na-
štrbilo autoritu železničnej správy a postavilo sa
do svetla, že inšpektorovi Plašilovi poskytuje ne-
odôvodnenú možnosť na pobieranie značných diet.
Plašil, ktorý sa posiaľ v žiadnej službe železnič-
nej na Slovensku neosvedčil, pobiera na každý deň
zastupovania v Spišskej Novej Vsi Kč 60. - na-
priek tomu, že zastupovanie prednostu až do de-
finitívneho obsadenia stanice mohol dobre obstáť
i bez diet vrch. adjunkt Dorotjak, ktorý substituje
prednostov a v Spišskej Novej Vsi býva. V tomto
prípade sa teda úmyselne zabudlo šetriť. V prí-
padoch iných zamestnancov, ktorí nemajú takej
protekcie, ako Plašil, riaditeľstvo telegraficky
dáva dispozície na stanice, aby substitúti behom
72 hodín boli striedaní, aby si tak nemohli uplat-
ňovať nárok na diéty.
Inšpektor Plašil behom svojho zastupovania
v Spišskej Novej Vsi pravdepodobne sám si je
dobre vedomý zbytočného pobierania vysokých
diet, všemožne vynakladá, aby mohol trestať za-
mestnancov v Spišskej Novej Vsi, aby takto kom-
penzoval aspoň čiastočne ním neodôvodnene po-
bierané diéty železničnej správe. Že jeho zastupo-
8
vanie, ktorým je on poverený, mohol bez diet ob-
starať iný zamestnanec, dokazuje už tá skutoč-
nosť, že inšpektor Plašil viacej sa zdržuje doma
v Žiline, než v Spišskej Novej Vsi a železničná
správa mu za to platí denne Kč
60-. V Spišskej
Novej Vsi po tú dobu, čo sa on zdržuje každý
týždeň 2-3 dni v Žiline, zastupuje Plašila oficiál
Pola a asistent Weber, ktorý v úradných hodinách
s vrch. adjunktom Rybyšárom vysedáva v reštau-
rácii pri pijatike. Odtiaľto sa denuncujú ostatní
zamestnanci, ktorých potom na jednoduché udá-
vanie Plašil trestá a necháva vyšetrovať za pa-
tronácie skupiny V/4.
Týmito výčinmi jak inšpektora Plašila, tak
i skup. V/4 spíšsko-novo-veské obyvateľstvo a za-
mestnanectvo je krajne pobúrené. Platením zby-
točných diet plýtva sa finančné prostriedky, úrad-
ná autorita je zneužívaná. V poslednom čase pri-
jímanie dorastu k tomuto dopr. úradu na zácvik
prevádzalo sa stranícky. Je preto potrebné urých-
lene odvolať zastupovanie prednostu dú. Plašilom.
Po jeho odchode treba dôkladne vyšetriť jeho čin-
nosť a raz prevždy zamedziť favorizovanie inšpek-
tora Plašila. Jemu vyplatené diéty za zastupovanie
v Spišskej Novej Vsi, treba ako zbytočne vypla-
tené predpísať k náhrade odd. V/4 košického ria-
diteľstva. Treba tiež proviesť revíziu stranícky
novoprijatých zamestnancov inšpektorom Plašilom
na miesto nich prijať takých, ktorí sú na zamest-
nanie viac odkázaní.
Podpísaní vzhľadom na tieto skutočnosti sa
úctivé pána ministra železníc pýtajú:
Kedy konečne hodlá inšpektora Plašila, ako na
Slovensku neosvedčievšieho sa, buď penzionovať,
alebo preložiť do Čiech.
Praha, dňa 19. apríla 1937.
Suroviak,
Hlinka, dr Wolf, dr Pješčak, Čavojský, Danihel,
Dembovský, Longa, dr Sokol, Turček, Rázus,
Slušný, dr Pružinský, Sidor, Haščík, dr Tiso,
Drobný, Kendra, Florek, Šalát, Bródy, Sivák.
876/IX.
Interpelácia
posl. Antona Šaláta
ministrovi školstva a národnej osvety
o výčinoch Františka Svozila, správcu uči-
teľa št. ľud. školy na Očovských Ivinách
(okr. Zvolen).
Obyvatelia lazu Očovské Iviny sú nesmierne
rozdráždení pre výčiny Františka Svozila, správcu
učiteľa, popáchaných na poli školskom. Títo oby-
vatelia sú nábožensky hlboko cítiaci katolíci, ktorí
boli zvyknutí a si prajú, aby ich dietky v škole
boly vychovávané v duchu náboženskom.
Naproti tomu František Svozil, správca učiteľ,
ako bezohľadný a nespratný neverec, odstránil
kríž z triedy, ktorý predtým vždy tam bol. Deťom
nedovolí sa modliť pred vyučovaním a po vyučo-
vaní. Nedovolí sa deťom pozdravovať po katolícky.
Keď sa pri príchode do školy pozdravia "Pochvá-
len P. Ježiš Kristus", tak ich vyženie von z triedy
a to toľkokrát, kým sa nepozdravia: "Dobrý deň".
Toto urobil s nasledovnými žiakmi: Peter čierny,
Peter Babie, Ján Babie najst., Peter Hríň, Anna
Hríňová, Emília Kuricová, Paulína Kuricová, Ján
Babic st., Jozef Babic.
A keď sa deti nechcú ináč pozdraviť, než po
katolícky, ako si to žiadajú ich rodičia, tak ich
správca učiteľ tresce tým, že ich po vyučovaní ne-
cháva zatvorené v škole, ba aj horšiu známku
z mravov im dáva.
Kaplán Viktor Števek, ktorý vyučoval na Očov-
ských Ivinách r. k. náboženstvu, pýtal si od
správcu učiteľa triednu knihu. Ale ani po treťom
prosení triednu knihu nemohol dostať, a tak ne-
mohol zapísať, že zadržal vyučovanie a čo z učeb-
nej látky prebral. Podobne pri polročnom známko-
vaní nechcel správca učiteľ dať kaplánovi triedny
výkaz, kde chcel tento zapísať známky. Až keď
povedal správcovi učiteľovi, že nebude známkovať
deti z r. k. náboženstva, keď nedostane triedny
výkaz, potom ho už správca učiteľ priniesol do
triedy a držal ho oboma rukami dotiaľ, pokiaľ
kaplán zapisoval známky. Ani čo by sa bol bál
toho, že mu kaplán bude niečo falšovať v tried-
nom výkaze, čo je ovšem mrzká urážka pre ka-
techétu. Stalo sa to 25. januára 1937.
15. februára 1937, počas vyučovania r. k. nábo-
ženstva vošiel spr. učiteľ trikrát do triedy, čím
vyrušoval prednášateľa a žiakov. Mimo toho ka-
plána vyrušoval a pretrhoval otázkami a šlo to
tak ďaleko, že kaplán pred deťmi musel ostro za-
kročiť oproti bezohľadnému a pološialenému správ-
covi učiteľovi.
Je odôvodnená pochybnosť o tom, či správca
učiteľ predostrel presný počet zadržaných hodín
r. k. náboženstva, za ktoré má katechéta dostať
patričnú odmenu.
Keď sa učiteľ Smutný chcel s deťmi po vyučo-
vaní modliť, spr. učiteľ mu to zakázal a deti zo
školy vyhnal.
Keď sa po mnohých sťažnostiach, dostavších od
ľudí na spr. uč. Fr. Svozila, bol interpelant obrácil
na št. školský inšpektorát vo Zvolene s dotazom,
či je ochotný napomenúť dotyčného pána "peda-
góga", aby prestal vystrájať zbytočné škandály
pri spravovaní školy, bolo mu telefonične sdelené,
že št. šk. inšpektorát už viackrát napomenul Fr.
Svozila, aby si počínal korektne, ale že tento du-
ševne nejak chorý človek nerešpektuje ani poky-
nov št. šk. inšpektorátu. Ale je - vraj nádej, že ho
Referát MŠANO buďto okamžite preloží inde,
alebo ho dá do penzie, aby sa nekopily zbytočné
kultúrne škandály.
Čakalo sa teda vyše dva mesiace na to, či Fr.
Svozil, chorobný ateista a tichý poloblázon bude
úradne odstránený z Očovských Ivín. Nestalo sa
tak, lebo sa asi rátalo na to, že krotkí Slováci-
katolíci zunujú sťažnosti a uspokoja sa konečne aj
s polobláznom správcom učiteľom št. ľud. školy.
Je to bezohľadné prepínanie trpezlivosti nášho
nábožensky hlboko založeného ľudu zo strany nad-
riadených školských úradov, že ačkoľvek samy
9
dobre vedia, akým nespoločenským, nespratným
živlom je František Svozil, predsa ho nechajú na
jeho pôsobišti, aby si vystrájal svoje protinábožen-
ské výčiny.
Že toto neosoží školstvu, výchove dietok a veci
štátu, je na bielom dni.
Preto v záujme dobra štátu sa pýtame pána
min. školstva:
1. či je ochotný dať prísne vyšetriť výčiny Fr.
Svozila, správcu učiteľa na Očovských Ivinách?
2. či je ochotný nariadiť, aby menovaný správca
učiteľ bol okamžite zo svojho pôsobišťa odstrá-
nený?
Praha, 22. apríla 1937.
Šalát,
dr Pružinský, Slušný, Suroviak, Turček, Haščík,
Drobný, dr Pješčak, Čavojský, Bródy, dr Sokol,
Sivák, Florek, Danihel, Sidor, Longa, Kendra, dr
Tiso, dr Wolf, Hlinka, Dembovský.
876/X.
Interpelácia
poslanca Antóna Šaláta
ministrovi školstva a národnej osvety
o prekážaní vyučovania r. k. náboženstva
na ľudových školách v Môťovej a v Lies-
kovci (okr. Zvolen).
V Môťovej a v Lieskovci (okr. Zvolen) sú ev.
a. v. školy, ale popri nich je sriadená aj 1 - 1
trieda obecnej školy.
V Môťovej je 28 školopovinných r. k. detí,
v Lieskovci je 23 r. k. školopovinných detí. Rodi-
čia-katolíci v obidvoch obciach platia na ob. školu.
V obidvoch obciach trieda obecnej školy umiest-
nená je v ev. a. v. cirk. škole. Pod tlakom ev. a.
v. seniora, farára zvolenského, Samuela Ličku,
znemožňuje sa r. k. katechétom zvolenským, aby
svoju povinnosť vyučovaciu voči deťom filiálnych
katolíkov vykonávali.
Rímsko-katolícky úrad vo Zvolene, pod ktorého
správu patria r. katolíci v Môťovej a v Lieskovci,
bol hneď začiatkom šk. roku 1936/37 upovedomil
správy ľudových škôl v Môťovej a v Lieskovci, že
na základe počtu r. k. školopovinných detí mieni
riadne prevádzať vyučovanie r. k. náboženstva.
Správy menovaných škôl odpovedaly, že r. k. ná-
boženstvo sa síce môže vyučovať v menovaných
obciach, ale miestností pre obecnú triedu vraj niet.
Divné je, že pre svetské náuky sa našlo a na-
chádza miestnosti v ev. a. v. cirkevnej ľudovej
škole, ale pre vyučovanie r. k. náb. pre dosta-
točný počet r. k. náb. detí sa nenachodí miestnosti.
Je to klasický prípad náboženskej intolerancie
ev. a. v. občanov, zvlášť p. seniora Samuela Ličku
zo Zvolena, pod ktorého právomoc patria ev. a. v.
ľad. školy v Môťovej a v Lieskovci.
Št. šk. inšpektorát vo Zvolene snažil sa vec
usporiadať dľa zákona a naliehal, aby sa nerobily
priekory vyučovaniu r. k. náboženstva, keďže je
dostatočný počet r. k. školopovinných detí a keďže
ev. a. v. ľud. škola požíva výdatnej št. subvencie.
No, napriek tomu v Môťovej mohlo sa za krátko
učiť len v obecnom dome a nie v ev. a. v. škole.
R. k. deti musely vonku v zime mrznúť, pokiaľ
ich na veľké naliehanie katechétu pustili dnu do
nezakúrenej miestnosti. Neskoršie aj odtiaľ Sa-
muelom Liekom, seniorom zvolenským, poštvaní
ev. a. v. občania ich vyštvali.
Správca ev. a. v. cirk. ľud. školy v Lieskovci ne-
bola ani dala odpovedi r. k. farskému úradu vo
Zvolene, či sa môže vyučovať r. k. náboženstvu a
či nie, ačkoľvek je tam dostatočný počet r. k.
školopovinných detí a ačkoľvek škola táto plne
požíva št. subvencie.
Tu predostreté faktá môžu mimo št. šk. inšpek-
torátu dosvedčiť vdp. Štefan Ďurkovič, r. k. farár
vo Zvolene, Jozef Feranec a Jozef Hanuška, r. k.
katechétovia vo Zvolene.
Na základe vylíčeného, nesnášanlivého pokračo-
vania mala by vlastne št. školská správa ihneď
zastaviť obvyklú št. podporu takýmto, štátne pred-
pisy nerešpektujúcim školám.
No, my si toho ako kresťania neprajeme, lebo
je to len výsledok nezdravej práce jednotlivca,
seniora Samuela Ličku zo Zvolena.
Naším želaním je konsolidácia štátu, občianska
snášanlivosť a vzájomné dorozumenie sa.
A preto v záujme dobra verejnosti sa pýtame
p. ministra školstva:
1. Či je ochotný nariadiť prísne vyšetriť pre-
kážky vyučovania r. k. náboženstva na ev. a. v.
ľud. škole v Môťovej a v Lieskovci (okr. Zvolen) ?
2. Či je ochotný dať pokyn k tomu, aby p. Sa-
muel Ličko, senior ev. a. v. vo Zvolene, akožto
cirkevný predstavený ev. a. v. škôl svojej farnosti
a patričné správy ev. a. v. ľud. škôl boli dosta-
točne upozornení na to, ako sa majú zachovávať
školské predpisy na ev. a. v. ľud. školách?
V Prahe, dňa 22. apríla 1937.
Šalát,
Hlinka, dr Pješčak, Drobný, Danihel, Dembovský,
Longa, dr Pružinský, Čavojský, Haščík, Bródy,
dr Sokol, Sivák, Florek, Kendra, dr Tiso, Sidor,
Suroviak, Slušný, Turček, dr Wolf.
876/XI.
Interpelace
poslanců F. Richtra, Frant. Němce
a Otáhala
vládě republiky Československé
o opatřeních k důstojné representaci Česko-
slovenska na mezinárodní výstavě v Paříži
r. 1937.