6

označiti za tendenční pokus naočkovati našemu
veřejnému mínění dobře známé ideje plemenné
nadřazenosti a záští, šířené k nám z ciziny.
V přednášce se praví:

 Směrnice duševní spolupráce německé inteli-
gence s veřejností vytkl sám kancléř Hitler. Bylo
to na turnerské slavnosti v Stuttgartě r. 1933.
Prohlásil:

"Přeceňováni domnělého vědění jakéhokoliv
druhu a odvrat od tělesné činnosti a síly vedly
k pohrdání tělesnou prací, což byl také omyl.
Zdravý národ nepadne nikdy za oběť intelektuá-
lům. Poněvadž národ není složen z překultivova-
ných, nýbrž ze zdravých lidí, zakládá se síla našeho
národa na víře v sílu samu. Opakuji, že v Třetí
říši neplatí pouze věděni, nýbrž také síla. "«

Autor přednášky dr Lacina připojuje k tomuto
projevu komentář: - "A. Hitler tedy zdůrazňuje
sílu, před níž se sám Bůh sklání. Slova, na pohled
nepříjemná vzdělanému člověku, pracujícímu du-
ševně, avšak slova, posvěcená sebeobětováním pro
vlast. Německé vlasti musí býti znovu dobyto
patřičné postavení mezi dospělými národy. K boji
je zapotřebí síly, avšak síly kultivované, uvě-
domělého postupu, ne zběsilé tlučení kolem sebe.
To pochopila veškerá německá inteligence a po-
čala prostý lid poučovati a názorově stmelovati.
Nástup v této práci byl spontánní, vždyť se měl
plniti dávný program, který tu již byl

Hitler se tu objeví jako zosobněná vůle němec-
kého národa. Objevuje pro německou inteligenci
nesmírnou věc: síly německé lidové massy. Inte-
ligence pochopila, že šlo o něco jiného, že šlo
o zánik německého národa, působený rozkladnými
živly a nepřátelskou světovou konstelací.

Nástup k spolupráci s lidem dál se těmito
směry:

1. Vědeckým zdůvodňováním vládní snahy

o čistotu rasy,

2. Vědeckou průpravou a stanovením cest k do-
cílení soběstačnosti, směr symbolisovaný pluhem,,

3. Směr vyjádřený asi slovy - Chceš-li mír,
připravuj válku, zde je symbolem meč a tisk.

Konečně i mnoho našich lidí se přesvědčilo, že
poměry v Německu jsou docela jiné, než jak nás
část denního tisku chce informovati. Nemohu se
zde šířiti o onom nám neznámém pocitu, který
v Německu člověk má a který snad nejlépe vy-
jadřuje stisk ruky mezi kamarády. "

Obsah tohoto projevu vzbudil pochopitelně sil-
nou odezvu. Autor zcela nepodmínečně a spon-
tánně přijímá a československé veřejnosti dopo-
ručuje gobinovské teorie o nerovnosti plemen a
hitlerovské teorie o výtečnosti a nadřazenosti ně-
mecké rasy a vynáší kult hrubé síly, před níž se

i Bůh sklání - teorie bludné a vědecky vyvrá-
cené. Nekriticky přijímá a rozhlasem propaguje
tvrzení nacizmu o pokoření Němců a o potřebě
vrátiti německé vlasti patřičné postavení mezi
dospělými národy, ač je známo, že k oslabení ně-
meckého národa došlo porážkou válečnou a že na-
cizmu se nejedná o rovnoprávnost národů, ale
o nadvládu nad zeměmi a národy "méněcennými
a slabšími". Přijímá také naprosto neodůvodněné
a nesmyslné tvrzení nacizmu, že šlo o zájmy ně-
meckého národa, působené rozkladnými živly a
nepřátelskou světovou konstelací. Nepřihlíží k té
skutečnosti, že v té světové konstelaci byly také

československé legie, která přece nebojovaly proti
německému národu nebo za jeho pokoření, ale za
osvobození svého národa, opomíjí dále, že Ně-
mecko za války bylo na straně nepřátel malých
národů a neprojevilo nikdy úmyslu ani vůle malé
národy osvoboditi; naopak svými zbraněmi podpo-
rovalo výboj a útisk rakousko-uherské monarchie.

Autor obviňuje veřejně československým rozhla-
sem pnu část demokratického tisku, který odmítá
teorii o nadřazenosti plemen, neschvaluje režim
koncentračních táborů a nepřijímá snahy o hospo-
dářskou autarkii, a samozřejmě není nadšen sym-
bolikou hrubé síly a meče ("Německo bude
větší... pak, až splníte, co od vás národ žádá" -
Hitler k armádě v Norimberku 1936. ) Nepřinese
také zájmům československého státu žádného pro.
spěchu podpora německého úsilí po koloniích,

o němž praví autor ve své přednášce:

"Již dnes je vychováváno veřejné mínění ně-
meckého lidu k přesvědčení, že německý národ se
nemůže vyvíjeti bez kolonii. - Ztělesněním
- svatozáří obestřenou postavou - těchto ideí
jest sám Hitler. Patři mezi politicky nejzasvěce-
nější tohoto světa. Také jeho politika vyplynula
z rozporů se sociální demokracií. I toto je vysvět-
lováno a zdůrazňováno a zdůvodňováno a z toho
vyplynula tak zvaná služba vlasti, nyní dvouletá.
Výsledky této práce jsou v celém Německu viděti
v nesmírných hodnotách stavebních. - Aby veš-
kerá práce a spoutaná energie byla chráněna, ne-
zapomněl německý inteligent ani na poučování ná-
roda o nutnosti armády. -"

Hold pro Hitlera, svatozáří obestřeného vůdce,
měl by čsl. rozhlas ponechati říšskoněmeckému
ministerstvu propagandy, jež je v tom směru ne-
předstižitelné. Bylo by výhodnější pro naši roz-
hlasovou instituci, aby konečný soud o diktaturách
a diktátorech ponechala budoucí historii. Autor
přednášky praví, že Hitlerova politika vyplynula
z rozporů se sociální demokracií, že z této poli-
tiky vyplynulo německé zbrojení, nad jehož roz-
sahem je nepokrytě a naivně nadšen. Ovšem ne-
vidí, že následky tohoto zbrojení mohou býti nejen
pro mír, ale pro všechny malé národy a pro Evro-
pu škodlivé a zhoubné!

Odmítáme rozhodně snahu propagovati a ideali-
sovati v naší demokratické republice teorie tota-
litní a fašistické. Odporuji nejen duchu naší
ústavy demokraticko-parlamentního zřízení, ale

i duchu našich dějin. Nejsou v souhlasu se zájmy
státu, jenž se opírá o sympatie a pomoc kultur-
ního a demokratického světa a chce i nadále sle-
dovati a podporovati politiky míru. Českosloven-
skému lidu jsou tyto teorie o nadřazenosti čisté
rasy a brutální síly cizí a škodlivé, neboť jsou
namířeny proti národům a státům slabším. Chce-
me se podřizovati nikoliv autoritě moci a hmotné
síly, ale autoritě práce, rozumu, mravních sil a
pravdy.

Demokratickému světu je už velmi dobře zná-
mo, že propaganda brutální síly je řízená přede-
vším zřetely a prospěchy imperialistickými, které
uvrhly na př. španělsko do záhubné občanské vál-
ky, že pod rouškou akce proti bolševismu kryje se
jen imperialistická touha a hlad po nových úze-
mích. Naše veřejnost pociťuje velmi dobře, že tato
propaganda vedla by i u nás k rozladění národa,
k vnitropolitickým bojům, jež by pak posloužily
za záminku k intervenci silného souseda, jenž by


7

rád vylíčil naši republiku světu jako nástupiště
bolševismu.

Odmítáme tyto rasistické, autarkijní a válečné
teorie. Naše obranné postavení za Rakouska mělo
svoji hlavní oporu v ideálech demokratických. Její
principy byly hnací silou našich legií, nově budo-
vaný stát je nepředstavitelný bez základů de-
mokratických.

Je dobře známo, jak správa čsl. rozhlasu
úzkostlivě provádí censuru přednášek a projevů,
jak zasahuje do projevů i velmi odpovědných stát-
níků i vysokoškolských profesorů, aby nebyly do-
tčeny city politické pravice domácí i zahraniční.
Budí proto zvědavost, proč schválila přednášku,
která odporuje duchu naší ústavy, citům a názo-
rům většiny naší veřejnosti. Soudíme, že byl tu
učiněn pokus popularisovati rozhlasem nový směr
politiky, jež se prozatím jen nesměle projevuje
v části tisku a má vésti k nové orientaci naší
vnitřní i zahraniční politiky.

Podepsaní se táží:

1. Jest panu ministerskému předsedovi a odpo-
vědným členům vlády znám tento případ zneužití
čsl. rozhlasu pro cizí záměry, pro propagaci teorií
cizích a státu škodlivých a co hodlá podniknouti,
aby se takové pokusy neopakovaly?

2. Jsou pan ministerský předseda a vláda
ochotni podati návrh zákona, aby československý
rozhlas byl sestátněn, tak aby tato velmi důležitá
instituce právě v současných vážných dobách svě-
domitě sloužila svému demokratickému státu?

V Praze, dne 10. prosince 1936.

Jaša, Hampl, Srba,

dr Kugel, Brožík, Fel. Kučera, Bečko, Kopasz,
Tymeš, Hladký, dr Mareš, Tayerle, Révay, Pik,
Ešner, Klein, Nový, dr Goldstein, Schulcz, Va-
verka, dr Markovič, Lanšman, Dlouhý, Al. Langer,
Jar. Kučera, Stivín, Frant, Němec.

711/ VII.

Interpelácia

poslancov Karola Dembovského a Rudolfa
Čavojského

ministrovi sociálnej pečlivosti

o finančnej situácii Všeobecného penzij-
ného ústavu a ústrednej sociálnej pois-
ťovne.

Interesovaná verejnosť v poslednom čase s veľ-
kými obavami a s pocitom neistoty sleduje všetky
zprávy o finančnom vývoji Všeobecného penzij-
ného ústavu a Ústrednej sociálnej poisťovne.
V dennej a odbornej tlači vyskytlo sa už viac
hlasov, vyslovujúcich jednak ostrú kritiku o hos-
podárení v týchto sociálne - poisťovacích ústavoch,
podliehajúcich dozoru ministerstva sociálnej peč-
livosti a jednak pochybnosti o správnosti ich
poistne - matematických bilancií, ktoré sa dozor-
čiemu úradu a verejnosti predkladajú žialno vždy

Najnovšie bratislavský dvojtýždenník "Politika"
prináša v č. 21., roč. VI., z pera Jána Farkaša
článok, z ktorého uvádzame:
"Má Všeobecný penzijný ústav zdravé základy?
Boly časy, kedy osud sociálneho poistenia bol väč-
šine zamestnancov na Slovensku takmer ľaho-
stajný, ba poistenie toto sa považovalo tak za-
mestnancami ako aj zamestnávateľmi našimi
akýmsi novým, nerentabilným finančným zaťaže-
ním. Dnes je tomu už celkom inak. Povinné po-
istenie pre invaliditu a starobu, zavedené na Slo-
vensku a Podk. Rusi pre zamestnancov vo vyšších
súkromných službách zákonom č. 484 zo dňa 21.
XII. 1921, s účinnosťou od 1. 1. 1922, je dnes už aj
u nás správne hodnotené. O požiadavkách našich,
týkajúcich sa zavedenia sociálneho dôchodku,
predostrel som cestou Sväzu organizácií všetkým
zákonodarcom zo Slovenska a Podk. Rusi memo-
randum 20. V. 1934. Ani toto upozornenie nemalo
pozitívneho výsledku. Nezákonné správne orgány
vo VPÚ fungujú dodnes a hoci sa za naše požia-
davky v sociálne - politickom výbore poslaneckej
snemovni prihováral poslanec Šalát, vyšiel zákon
č. 117/34 dňa 21. VII. 1934 bez honorovania opráv-
nených požiadavkov Slovenska a Podk. Rusi.
O VPÚ a vôbec o otázky sociálne začali sa inten-
zívnejšie zaujímať naši slovenskí zákonodarní,
čoho dôkazom je interpelácia poslancov Dubic-
kého, Ursínyho, Rybárika a Chloupka zo dňa
12, III. 1936 (posl. snem. tlač. č. 362/ XIX) "o po-
meroch vo Všeobecnom penzijnom ústave v Prahe".
Článok poslanca Dembovského "Aké budú správne
orgány Všeobecného penzijného ústavu?" (viď
Slovák č. 86 na Veľkú noc 1936) a so zadosťuči-
nením konštatujem, že posledné časy i denná tlač
slovenská venuje týmto otázkam pozornosť.

Interesovanej verejnosti predkladám teraz zále-
žitosť, ktorá sa týka hospodárenia nezákonných
orgánov VPÚ, ba lepšie povedané stability a
priamo existencie VPÚ. Vyhľadal som prof. Dr
Schoenbauma, ale jeho vysvetlenia - hoci mi boly
obsahom sympatickejšie a pre poistencov VPÚ
priaznivejšie - nemohly rozptýliť moje pochyb-
nosti, ktoré sdielam s desaťtisícami o svoje ná-
roky sa trasúcich poistencov.

Obrátil som sa teda aj na prof. Dr Rosmanitha,
ktorý moje otázky nasledovne zodpovedal:

čo súdite o finančnej situácii VPÚ?

Situácia VPÚ je krajne nepriaznivá a treba ju
považovať za úplné zhrútenie finančného systému.
Podľa práve sostavenej poistne - matematickej bi-
lancie činí schodok 829 miliónov (rozumej vždy
Kč) do 31. XII. 1931 a 2. 500 miliónov do konca
roku 1934. Do konca roku 1936 bude schodok 3. 200
miliónov. Teraz sa odhaduje ročný deficit asi na
350 miliónov pri ročných príjmoch za poistenie
netto 350 miliónov. Deficit teda súhlasí úplne
s mojim, pred troma rokmi uverejneným odha-
dom a znamená to úplné zmiznutie aktívnych re-
zerv (krytie nárokov aktívnych poistencov), bez
ktorých je racionálny prevoz nemožný.

Ktoré okolnosti zapríčinily túto situáciu?

Podrobnými štúdiemi a výpočty zistil som v ro-
koch 1930/33, že poistne - matematická bilancia,
uvedená v dôvodovej zpráve k penzijnému zákonu
č. 26/1929, nevyhovuje požiadavkám vedy, ba na-
opak pre viacnásobné a hrubé technické chyby
ako aj nemožné predpoklady má sa táto bilancia
považovať len za komplex nesmyseľných čísiel.
Na základe tejto bilancie určené poistné 10, 5 % je


8

len náhodilým výsledkom a mnou opravená bi-
lancia vykazuje potrebu 13'5% poistného. Násled-
kom nízkeho odhadu poistného muselo nastať
stále ubúdanie aktívnych rezerv, miesto ich stá-
leho vzrastu. Okrem toho bol ale počet ročne
uplatniť sa majúcich nárokov na dôchodok nedo-
statočne a vedeckej pečlivosti protiviacim sa spô-
sobom predpokladaný tak, že už z tohoto dôvodu
dochádza k zdvojnásobeniu deficitu.

Prof. Dr Schoenbaum sa však postavil proti
týmto mojim zisteniam veľmi ostré a dokazoval,
že matematický základ spočíva na približovacej
metóde (Näherungsverfahren). Všetko je vraj
v najlepšom poriadku a trvalá solventnosť ústavu
je vraj zaistená.

Všetky prof. Dr Schoenbaumom uvedené tvrde-
nia boly v niekoľkých mojich vedeckých pojedna-
niach vyvrátené, nakoľko práve predložené po-
istne-matematické bilancie vykazujú k 31. XII.
1931 schodok 829 miliónov a 2. 500 miliónov k 31.
XII. 1934, teda schodky práve také, aké som bol
predpovedal.

A ako je to s nadinvaliditou?

I tu sa v najhoršej forme ukázalo, že moje
obavy boly opodstatnené. Poistné sa vyrátalo
v predpoklade, že ročne bude priznaný nárok na
dôchodok cca v 2. 000 prípadoch. Avšak vo skutoč-
nosti priznal sa nárok ročne cca v 6. 000 prípadoch.
Teda za 6 rokov bola priznaná renta v 36. 000 prí-
padoch miesto v očakávaných 14. 000 prípadoch!
Tieto číslice vyplývajú z úradnej štatistiky VPÚ
(viď "Pensijní pojišténí" 15. marec 1936). Tu boly
však referentom číslice tak zoskupené, že laik
musel dostať ten dojem, ako by len o 5. 900 prípa-
dov bolo viac, než sa očakávalo.

Ako je to s výhodami podľa § 177 (nepoistená
doba) a so zavedením t. zv. sociálneho dôchodku?

Miesto aby bolo postarané o zlepšenie finančnej
situácie VPÚ, zavedené boly 2 nové zaťaženia,
ktoré ešte zvýšia jestvujúci už ročný deficit
o ďalších 80 miliónov.

Bola táto situácia VPÚ známa dozorčiemu
úradu?

Áno! Už v r. 1933 chcel dozorčí úrad zaviesť
novelizáciu zákona práve pod dojmom mojich
článkov. Toto bolo zamedzené tým, že by sa mohlo
poukazovať, že výpočty boly nesprávne. A z to-
hoto dôvodu bolo hospodárstvo nášho štátu na-
ďalej poškodené ročne o stá milióny!

Čo je Vaša mienka o práve uverejnených po-
istne-matematických bilanciách k 31. XII. 1931 a
1934?

S týmito predlohami sa budem zaoberať na
inom mieste a dokážem, že poistne-matematícký
schodok, udaný k 31. XII. 1931 v čiastke 829 mil.,
je podstatne podcenený a pravdepodobne je tomu
tak i s avizovaným schodkom 2. 500 mil. k 31. XII.
1934. Na tomto mieste by som rád poukázal len
na nasledovné, priamo neuveriteľne mylne infor-
mácie:

1. Vo svojom poslednom článku som spracoval
štatistiky uverejnené VPÚ-om, z čoho vysvitá, že
pomer dôchodov krytých poistným ku dôchodom
skutočne priznaným dáva 9. 875 čísiel ku 32. 763.
Uverejnená štatistika VPÚ ("Pensijní pojišténí",
marec 1936) chce však vzbudiť dojem, ako by šlo
len o 5. 900 dôchodov nad očakávaný počet. Pod
dojmom môjho článku bola táto číslica zvýšená
v práve vydanej bilančnej zpráve na cca 12. 000,

v skutočnosti je však správny dvojnásobok, t. j.
22. 762!.

2. Na 11. strane bilančnej zprávy sa vzbudzuje
dojem, akoby jestvovala aktívna rezerva v čiastke
2. 405 milí. nakoľko z fiktívneho majetku 5. 191
milí. odratúva sa 2. 786 mill. úhradového kapitálu
bežných dôchodov. V skutočnosti činí však majetok
VPÚ nanajvýš 4. 400 milí., a potrebný úhradový
kapitál pre doteraz priznané dôchodky je 4. 444
milí. VPÚ nemá teda ani celý úhradový kapitál,
ako že by potom mohla jestvovať aktívna rezerva!

3. Na 9. strane bilančnej zprávy tvrdí sa, že
séhodok v čiastke 2. 500 mill. by mohol byť amor-
tizovaný zvýšením poistného o 6. 5%. Vyrátame si
však ľahko, že 6. 5% z ročných 400 mill. ntto po-
istného vynesie 26 mill., kým samo 4. 5 % -ne zúro-
čenie schodku 2. 500 mill. vyžaduje ročne 112. 5
mill. I vtedy, keď by sa poistné behom 20 rokov
zdvojnásobilo, behom tohoto času vzrástol by defi-
cit na 6. 000-1. 300=4. 700 mill.

čo by sa malo teraz podľa Vášho názoru robiť?

Mala by sa svolať predovšetkým komisia, slo-
žená z učenov-odborníkov s vylúčením mojej
osoby a prof. Dr. Schoenbauma, ktorá by mala
zistiť terajší skutočný stav. K tomu by sa mohli
pozvať jednoducho všetci docenti pre poistnú mate-
matiku na našich vysokých školách (to by bolo
5 pánov). Táto komisia by musela na základe zis-
tených faktov predostrieť návrh, akým spôsobom
sa má prikročiť k novelizácii zákona. Musí dôjsť
k úplnému prebudovaniu zákona, ktorý bol posta-
vený na mylne základy, lebo zákonodarci boli ne-
správnymi výpočtami a falošnými informáciami
úplne dezorientovaní.

Z horeuvedených vidno, že sa posudky týchto
odborníkov o situácii VPÚ v podstate rozchádzajú.

Podľa odst 4. -6. § 168. penzijného zákona,
minister sociálnej pečlivosti je oprávnený podro-
biť skúmaniu hospodárenie VPÚ. Prihováram sa
za spôsob revízie, doporučený prof. Dr. Rosmani-
thom, lebo len neodvislí a nijak neinteresovaní od-
borníci môžu objektívne zistiť a povedať zodpo-
vednému dozorčiemu úradu, vláde a celej verej-
nosti, v akej situácii je VPÚ a čo sa má podnik-
núť v záujme záchrany jeho stability. Tento po-
stup doporučujem aj voči Ústrednej sociálnej po-
isťovni, ktorej situáciu vidí prof. Dr. Schoenbaum
asi' tak, ako prof. Dr. Rosmanith situáciu VPÚ.
Ide o záujem miliónov poistencov, ba ide priamo
o záujem štátu!"

Na tento článok, ktorý obšírne registrovala den-
ná tlač na Slovensku, uverejnilo cestou č. T. K.
ministerstvo sociálnej pečlivosti toto vyhlásenie:

"ČTK. Praha, 21. novembra. K niektorým novi-
nárskym správam o penzijnom poistení vyhlasuje
ministerstvo sociálnej pečlivosti, ktorého úrad-
nému dozoru nositelia 'penzijného poistenia podlie-
hajú, že tieto zprávy spočívajú na naprosto ne-
správnych informáciách osôb, ktoré k posúdeniu
tejto veci nie sú spôsobilé ani povolané a ktorým
ide o osobnú kampaň a nie o prospech tohoto po-
istenia. Ministerstvo sociálnej pečlivosti vyhlasuje
ďalej, že o stave penzijného poistenia je presne
informované zo zpráv a výkazov, ktoré nositelia
penzijného poistenia mu periodicky predkladajú a
že schvaľuje ich účtovnú a poistne-matematickú
bilanciu. Riešením otázok penzijného poistenia bola
pred nedávnom poverená ministerská komisia, slo-
žená zo záujemcov i odborníkov. Ministerstvo


9

sociálnej pečlivosti preto dôrazne odmieta všetky
pokusy, ktoré pod rúškom záujmu o penzijné po-
istenie by jednanie tejto komisie rušily. "

Toto vyhlásenie ministerstva sociálnej pečlivosti
nevyvracia v podstatných veciach vývody citova-
ného článku ani obavy o stálosť nadobudnutých
nárokov. Nebol prijatý poslaneckou snemovňou
ani návrh poslanca Dembovského a spol. podaný
dňa 27. novembra t. r., aby sa do najbližšieho za-
sadnutia poslaneckej snemovne dostavil p. minister
sociálnej pečlivosti Ing. J. Nečas a podal vysvet-
lenie o správnom a finančnom stave Všeobecného
penzijného ústavu a 'ústrednej sociálnej poisťovne.

Pre horeuvedené okolnosti pýtanie sa pána mi-
nistra sociálnej pečlivosti, ktorému prináleží po-
dľa príslušných zákonov dozor nad Všeobecným
penzijným ústavom a Ústrednou sociálnou pois-
ťovňou:

1. či je ochotný podať podrobné vysvetlenie
o správnom a finančnom stave Všeobecného pen-
zijného ústavu o Ústrednej sociálnej poisťovne?

2. či je ochotný menovať nestrannú komisiu
povolaných odborníkov nezávislú na ministerskej
komisii pre penzijné a nemocenské poistenia a
umožniť jej prístup k potrebnému materiálu, aby
na tomto základe mohla podať nestranný posudok
o poistne-matematických schodkoch Všeobecného
penzijného ústavu a Ústrednej sociálnej poisťovne
a vypracovať návrh na zaistenie poistne-matema-
tickej rovnováhy týchto ústavov?

3. či je ochotný učiniť príslušné opatrenia a
volať k zodpovednosti tých, ktorí na dnešnom
stave týchto ústavov majú tiež vinu?

V Prahe dňa 30. novembra 1936.

Dembovský, Čavojský,

Danihel, Drobný, Florek, dr Pružinský, Slušný,

Šalát, dr Tiso, Sidor, Kendra, Haščík, dr Wolf,

Suroviak, Longa, Onderčo, Turček, Sivák, dr Sokol,

Rázus, Hlinka.

711/VIII.

Interpelácia

poslanca Antona Šaláta
ministrovi verejných prác

o príčinách takzvanej pasivity štátnych

podnikov v Podbrezovej a v Hronci (okr.

Brezno n. Hronom).

Veľa sa už písalo a rečnilo o takzvanej pasivite
št. podnikov v Podbrezovej a v Hronci (okr. Brez-
no n. Hronom). Bol čas, keď už bola zrejmá ten-
dencia zastaviť tieto podniky, lebo - vraj - štát
dopláca na ne. Len ostrým slovenským protestom
a zákrokom možno ďakovať, že tieto podniky zo-
staly v prevodzi a sú i naďalej životným prame-
ňom mnoho sto rodinám. Hlavnú príčinu tak zva-
nej pasívnosti štátnych železiarní v Podbrezovej
a št. smaltovne v Hronci mimo kartelových zása-
hov čo do cien tovaru a prídelov objednávok vi-
díme hlavne vo všeliakych čo do obchodu nezdra-

vých trikkoch, aké sa v št. podnikoch v Podbrezo-
vej a v Hronci páchajú.

. Pokiaľ št. podniky v Podbrezovej malý svoje
vlastné obchodné oddelenie, nebola naša verejnosť
plašená chýrami o hrozivej pasivite, nerentabil-
nosti týchto podnikov. Odvtedy (asi r. 1925), čo
celú obchodnú agendu št. železiarní v Podbrezovej
a smaltovne v Hronci prevzala do rúk "štátna
odpredajňa v Prahe" a odkedy len cestou tejto
ústrednej odpredajne v Prahe možno objednať ne-
jaký tovar z menovaných št. podnikov, odvtedy až
nápadne veľa sa píše a hovorí o pasivite týchto
podnikov.

Zo stanoviska slovenských záujmov bolo by
veľmi potrebné odborne preskúmať u "Št. odpre-
dajne v Prahe", že prečo tak razom sa stály pa-
sívne tieto št podniky na Slovensku, koľko želez-
ných weekendových domov sa v "režijnej cene"
alebo zdarma dodalo vlivným pánom na konto št.
železiarní v Podbrezovej, koľko kuchynského ria-
du, šporákov šlo tiež "režijnou" cenou alebo zdar-
ma zo št. smaltovne v Hronci.

Hodné by bolo preštudovať ten šikovný účtov-
nícky trik "štátnej odpredajne v Prahe", že kým
sebe vykázala v bilanciách vždy aktívna - aby
sa mocným pánom došlo z nej pekných tantiém -
zatiaľ št. podniky v Podbrezovej a v Hronci boly
vždy vrhané do čierneho svetla pasivity. Musí to
byť podivná účtareňská manipulácia v "Št. odpre-
dajni v Prahe", keď ňou obchodne riadené št. pod-
niky slovenské trpia na "pasivitu" a ona sama je
aktívna. Prečo svojou "aktívou" nekryje tak zva-
nú "pasivitu" spomenutých št. podnikov sloven-
ských, aby sa zbytočne nehlásilo do verejnosti, že
štát dopláca na podbrezovské železiarne a teda
aj na Slovensko a na Slovákov. Koho vinou je to,
že sa to na papieri vie vykazovať, keď by to ne-
muselo byť a tvrdíme, že ani by nemalo byť?

Ak že odborníci tvrdia, že k vôli spoločnej účin-
nejšej reklame, k vôli hospodárnejšej a prehľad-
nejšej správe je účelnejšie mať centrálnu št. od-
predajňu pre všetky štátne podniky, spadajúce pod
právomoc ministerstva verejných prác a že teda
preto bolo treba zrušiť lokálne, obchodné oddelenia
jednotlivých št. podnikov, my na to zo stanoviska
slovenských národohospodárskych, samosprávnych
a daňových záujmov tvrdíme a požadujeme, aby
na Slovensku bola zriadená osobitná štátna odpre-
dajňa pre tu jestvujúce št. bane, huty, železiarne,
smaltovne, solivary, atď.

Dožadujeme sa takejto št. ústrednej odpredajne
na Slovensku, aby v nej našli zamestnanie Slováci,
aby sme mali jasného obrazu a prehľadu o renta-
bilite, alebo pasivite št. podnikov na Slovensku,
čoho nemáme a nemôžeme mať zo št. odpredajne
v Prahe. A dožadujeme sa takejto št. odpredajne
na Slovensku hlavne preto, aby z jej obratu a
príjmov zostaly na Slovensku príslušné obecné,
okresné, krajinské prirážky a št. dane. Je nepo-
chybnou krivdou slovenskej samosprávy obecnej,
okresnej a krajinskej, že jej patriace prirážky
z veľkých podnikov štátnych následkom centrali-
zácie obchodnej manipulácie tečú do rúk samo-
správnych sväzkov zamoravských krajov.

Štátna odpredajňa v Prahe nadŕža zamoravské-
mu priemyslu a to na úkor slovenskému. Vysvitá
to z faktu, že na pr. št. smaltovňa v Hronci, po-
kiaľ si sama riadila obchodné záležitosti, objedná-
vala papier na balenie riadu zo Slavošoviec; od-
kedy ale obchodné veci sú v rukách Št. odpredajne


10

v Prahe, papier na balenie riadu do Hronca pri-
chádza spoza Moravy. Tú samú tendenciu možno
badať v obchodnom dodávaní všetkého, čo št. pod-
niky v Podbrezovej a v Hronci potrebujú.

Na diktát kartelu Št. odpredajňa v Prahe určila
za hlavných komisionárov-odberateľov a rozpre-
dávačov tovaru št. podnikov v Podbrezovej a
v Hronci tieto obchodné firmy:

Jindrich Braun, Bratislava, Rudolf Frank,
Kremnica, Spoločnosť "Fož", Bratislava, a Lustig,
Bratislava. - Netreba ani zvlášť prízvukovať ži-
dovský ráz týchto komisionárov.

Tieto komisionárske firmy dostávajú od Št. od-
predajne v Prahe veľmi výhodné podmienky,
ľavné ceny na odoberanie tovaru z Podbrezovej
a z Hronca a ešte ku koncu roku od št. železiarne
podbrezovskej dostávajú aj 100. 000-200. 000 Kč
bonifikácie na svojich kontoch. Že po čom predá-
vajú takto výhodne získaný tovar, to je už ich
obchodné tajomstvo.

Ale tieto komisionárske firmy neuspokojujú sa
s výšeuvedenými výhodami. Ich šéfovia, alebo po-
verenci často chodia do továrenských skladov
v Podbrezovej a v Hronci a pod titulom "výmety"
berávajú si dobrého tovaru za smiešne nízke ceny,
koľko len chcú. A že sa takéto odoberanie ná-
padne veľkého množstva "výmetov" nedialo čis-
tými rukami, svedčí o tom fakt, že v št. smaltovni
v Hronci bol vyhodený zo služby predošlý sklad-
ník, prijavší úplatky od komisionárskych firiem
a živší za dlhší čas nad svoje pomery. O nespráv-
nostiach, popáchaných podplatencami a zástup-
cami komisionárskych firiem svedčí aj shora
úradne došlý zákaz, ktorým sa skladníkovi naria-
ďuje, aby zástupcov komisionárskych firiem ne-
púšťal do skladov vyberať si "výmety".

Ale komisionárske firmy sú rafinované. Ich zá-
stupci i naďalej prichádzajú do Podbrezovej a
Hronca, požiadujú, aby v sprievode niektorého
úradníka mohli ísť do skladov a ďalej sa veselo
chmáni pod titulom "výmety" tovaru (čiže chyb-
ného tovaru). Rozdiel je len ten, že
teraz už nejde bakšiš do rúk sklad-
níka, ale niekam inam.

Bezohľadné márnenie dobrého, kvalitného to-
varu šlo natoľko, že v Hronci možno svedkami
dokázať prípad, keď zástupca lakomej komisionár-
skej firmy dal už zaplombovaný, "výmetovým"
tovarom naložený vagón otvoriť, dal doňho nalo-
žiť ešte drahšieho tovaru a bez nového odváženia
po napravení plomb si ho dal odviesť, čím samo-
zrejme doprava bola poškodená na tarifách. -
Odoberaním dobrého tovaru pod titulom "výme-
tového" (chybného) utrpely št. podniky v Pod-
brezovej a v Hronci nesmierne škody a doprava
tiež na nižších sadzbách tarifných.

Za takéhoto tureckého, podvodov plného obcho-
dovania nie je divu, keď sa píše, hovorí, vykazuje
pasivita št. podnikov v Podbrezovej a v Hronci.
Treba spraviť radikálnu nápravu vo veciach ob-
chodných, zbaviť sa lakomých komisionárskych
firiem, vinníkov treba stíhať súdobne a vziať ich
na hmotnú odpovednosť.

Pri tejto príležitosti treba nám spomenúť aj
Vidrovu afféru v št. železiarní v Podbrezovej. Pán
Vidra, penzista škodových závodov, nejakým spô-
sobom bol si získal priazeň a dôveru na Ústred-
nom riaditeľstve št. hutí a baní v Prahe a bol
ním poslaný do št. železiarne v Podbrezovej ako

odborný mostmajster pre nový, mostárenský od-
diel. V tomto oddiele sa robia železné mosty na
cesty a železnice. "Mostmajster" Vidra počínal si
vo svojom zástoji veľmi sabevedome, odmietal
rady iných odborníkov, ba zakazoval, aby sa mu
kto miešal do jeho oboru.

Ale pri úradnom, odbornom preskúmaní mostov,
shotovených pod vedením Vidru, sa neodškriepi-
teľné dokázalo, že všetky už dohotovené mosty
majú nebezpečné chyby v nitoch, v nosnosti, v pri-
liehaní súčiastok, atď.... Bolo ich treba tak re-

čeno znovu robiť. Škoda, šla na ťažké desaťtisíce.
Mostmajster Vidra ihneď bol prepustený a divné,
že nebol dosiaľ stíhaný súdne pre podvod s jeho
"odborníctvom" a že nebol ťahaný k náhrade
škody.

Vypovedaný mostmajster Vidra z pomsty údajne
podhuckal p. poslanca Remeša, rozpočtového refe-
renta oproti št. podnikom v Podbrezovej a ten
- ako je známo - vypálil svoju referentskú
ranu oproti ministerstvu verejných prác, nedodal
ale, že na pr. taký "mostmajster" Vidra mal by
už sedieť vo väzení a že do obchodných záležitostí
št. podnikov mala by prísť prísna razzia a očista.
Predkladajúc tieto sťažnosti a informácie o prí-
činách takzvanej pasivite št. podnikov v Pod-
brezovej a v Hronci, - spolu so slovenskými po-
žiadavkami - v záujme verejného dobra sa pý-
tame p. ministra verejných prác:

1. či je ochotný dať čím prv vyšetriť tu predo-
streté sťažnosti?

2. či je ochotný št. podniky v Podbrezovej a
v Hronci raz na vždy zbaviť všelijakých podvod-
níckych trikov čo do odoberania tovaru pod titu-
lom "výmety"?

3. či je ochotný dať nariadiť, aby št. podniky
na Slovensku buďto malý svoje osobitné obchodné
oddelenia v sídle podniku, alebo spoločnú "št od-
predajnu" na Slovensku?

V Prahe, dňa 2. decembra 1936.

Šalát,

Čavojský, Longa, Rázus, Turček, dr Sokol,

Onderčo, Sivák, Dembovský, Danihel, Haščík,

Drobný, Hlinka, Sidor, Florek, Kendra, dr Pru-

žinský, dr Wolf, dr Tiso, Suroviak, Slušný.

711/IX (překlad).

Interpelace

poslanců Köglera, Schütze a Kunze
vládě a ministrovi vnitra

o zamýšlených zákonitých opatřeních vlády
k zajištění nároků pojištěnců vídeňské ži-
votní pojišťovací společnosti Fénixu, ře-
ditelství pro československou republiku
v Praze, a k zajištění existence zaměst-
nanců této pojišťovny.

Nesnáze povstalé v československé odbočce
zhroucením vídeňské životní pojišťovací společnosti
Fénixu, musily způsobiti veliký neklid zvlášť u ně-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP