Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1936.

IV. volební období. 4. zasedání.

711.

Interpelace:

I. posl. Šaláta min. školstva a národnej osvety o biednom stave štátnych ľudových škôl na
Lôme a v Drábsku, okr. Rimavská Sobota,

II. posl. Sidora min. spravedlivosti vo věci ustanovovania obhájcov v smysle § 6 a 9 zák. čís. 130
z 13. mája 1936 Sb. z. a n.,

III. posl. Hlinku min. vnútra vo věci výčinov dr Vojtěcha Friedla, komisára polit. správy v No-
vej Bani,

IV. posl. Šaláta min. vnútra a min. spravodlivosti o zamedzení tuláctva na Slovensku,

V. posl. Lišku, dr Sokola, Ursínyho, Berku, dr Lukáča a inž. Protuša vládě republiky čsl.
o urýchlenom prevedení unifikácie právneho poriadku,

VI. posl. Jaši, Hampla a Srby předsedovi vlády o pokusu propagovati německý nacizmus, kult
vyšší německé rasy a zbožnění zbrojení přednáškou dr Laciny v československém rozhlasu,

VII. posl. Dembovského a čavojského min. soc. pečlivosti o finančnej situácii Všeobecného pen-
zijného ústavu a Ústrednej sociálnej poisťovne,

VIII. posl. Šaláta min. veřej, práč o příčinách tak zvanej passivity štátnych podnikov v Podbrezo-
vej a v Hronci, okr. Březno n. Hronom,

IX. posl. Koglera, Schiitze a Kunze vládě a min. vnitra o zamýšlených zákonitých opatřeních
vlády k zajištění nároků pojištěnců vídeňské životní pojišťovací společnosti Fénix, ředitel-
ství pro československou republiku v Praze, a k zajištění existence zaměstnanců této pojiš-
ťovny.

711/I.

Interpelácia

poslanca Antona Šaláta
ministrovi školstva a nár. osvety

o biednom stave štátnych ľudových škôl

na Lônve a v Drábsku, okr. Rimavská

Sobota.

Školské pomery na Lôme a v Drábsku sú veľmi
zlé. Na Lôme štátna ľudová škola je umiestnená
v ošarpanej, drevenej chalupe leso-erárnej. Šindlo-
vá strecha je zhnitá a deravá. Miestnosť triedy je
rozmeru 5 X 5 m a výška je 2 m, podlaha je polo-
zhnitá, vzduch v triede je ťažký, nezdravý, napáda
pľúca detí; chodí do nej vyše 180 detí v troch od-
deleniach. Táto nedôstojná drevená búda skôr by
sa hodila, ku kŕmeniu dobytka, než k montovaniu
školských detí a učiteľských síl.

V Drábsku v akejsi chalupe sú dve učebne a
v nich tri triedy štátnej ľudovej školy. Miestnosti
sú rozmeru 5 X 5 m, ich výška je 2-10 m, okienka

sú 50 X 60 cm, podlaha je zhnitá, vzduch v miest-
nostiach je nezdravý. Deti dostávajú pľúcnu ne-
moc v tejto škole. Úradný lekár z Kokavy n. Ri-
mavou už dávno prehlásil tieto miestnosti za ne-
zdravé pre školské ciele. No, predsa sú stále po-
užívané k vyučovaniu detí. Chodí do nich spolu
do 170 detí po 55-57.

Tieto dve štátne ľudové školy sú na ostudu škol-
skej správy, čudujeme sa tam učinkujúcemu štát-
nemu učiteľstvu, a tiež školskému inšpektorátu
v Rimavskej Sobote, že dosiaľ nevedeli dostatočne
zobudiť verejný záujem k tomu, aby tieto školy
boly riadne vybudované.

V záujme dobra školstva vo výšspomenutých
obciach pýtame sa pána ministra školstva:

1. či vie o biednom stave št. ľudových škôl na
Lôme a v Drábsku ?

2, či mieni nariadiť, aby pre tamojšie št. ľud.
školy čim prv boly vybudované vhodné budovy.

V Prahe dňa 10. decembra 1986.

Šalát,

Čavojský, Drobný, dr Prnžinský, Širák, Rázus,

Longa, Slušný, Kendra, Onderčo, Florek, Danihel,

Haščík, Hlinka, Turček, Sidor, Suroviak, dr Wolf,

dr Sokol, dr Tiso, Dembovský.

---

2

711/II.

 

Interpelácia

poslanca Karola Sidora
ministra spravodlivosti

vo veci ustanovovania obhajcov v smysle

§ 6 a 9 zák. čís. 130 z 13. mája 1936

Sb. z. a n.

V dobe, keď zákon 130 z 13. mája 1936, ktorým
sa menil a doplňoval zákon na ochrana republiky,
dostal sa do pléna snemovne a senátu, právnické
kruhy, i české, poukazovaly na možnosť jeho zne-
užitia hlavne čo sa týka ustanovovania obhajcov pre
obžalovaných v smysle §§ 6 a 9 tohoto zákona.
Ešte zákon tento len vstúpil do účinnosti, zoznam
obhajcov vedený v smysle tohoto zákona u mi-
nisterstva spravodlivosti ešte ani nie je a už sme
svedkami zneužívania tohoto zákona v tomto
smere.

Tak v trestnej veci, vedenej pod čís. Tk X
1549/36 a Tk X 1558/36 krajského súdu v Bra-
tislave bol a úradu vymenovaný za obhajcu dr
Ján Ďurčanský, advokát v Bratislave, ktorý si
hneď v deň doručenia čiasti 35. Sb. z. a n. podal
žiadosť o zapísanie do soznamu obhajcov v smysle
zák. čís. 130/36 Sb. z. a n., vedeného u minister-
stva spravodlivostí. Na tom základe, že v uvede-
ných trestných veciach bol vymenovaný za obhajcu
z úradu dr Ján Ďurčanský, advokát v Bratislave,
prišli k nemu Richard Wojtowicz, fotograf v Ko-
márne a Karol Putz, obyvateľ v Komárne, aby
prevzal zastupovanie ich príbuzných v trestnej
veci, vedenej podľa zák. čís. 130/1936 Sb. z. a n.
Na základe tohoto požiadania a poverenia dňa
5. decembra 1936 podal si dr Ján Ďurcanský,
advokát v Bratislave žiadosť o povolenie zastupo-
vania u krajského súdu v Bratislave. Dňa 9. de-
cembra 1936 žiadosť táto bola pod čís. Prez.
4776/12/88 odmietnutá v duchu zákona bez uda-
nia dôvodov.

Tento postup krajského súdu v Bratislave je
nepochopiteľný. Vo veciach, kde ide o vymenova-
nie M obhajcu z úradu je dr Ján Ďurčanský ako
advokát pokladaný za dostatočne spoľahlivého,
aby mohol vo veci obhajovať, keď ide ale o zastu-
povanie na základe poverenia, udeleného strán-
kami, tu sa už vyskytujú námietky. Alebo či azda
Medei časom ministerstvo spravodlivosti vydalo
soznam obhajcov v smysle zák. čís. 130/36 Sb. z.
a n., do ktorého pojalo len niekoľko ľudí, ktorí aby
mohli byť spoľahlivými, musia byť predovšetkým
iného vyznania, než katolíckeho a iného politického
presvedčenie než sú príslušníci Hlinkovej sloven-
skej ľudovej strany? Tento postup krajského súdu
v Bratislave zaráža tým viac, Že Hlinková slo-
venská ľadová strana za zákon tento i pri tom,
že bola v opozícii, hlasovala a teraz musí sa pri-
zerať, ako jej príslušníci, i keď sú írečitými Slo-
vákmi a politicky spoľahlivými, sú vylučovaní zo
soznamu obhajcov v smysle zák. čís. 130/36 azda
len preto, že sa k jej programu hlásia.

Preto sa pýtame p. ministra spravodlivosti:

1. Čo je ochotný urobiť, aby zamedzil zneuží-
vanie tohoto zákona čís. 130/36 Sb. z. a n., na-

koľko ide o ustanovovanie obhajcov a povolenie za-
stupovať v smysle tohoto zákona?

2. Ako vysvetlí to, že dr Ján Ďurčanský, advo-
kát v Bratislave je spoľahlivý obhajovať, keď ide
o obhajovanie bezplatné, ale hneď o niekoľko dní
je pokladaný za nespoľahlivého, keď má za prácu
svoju byť eventuálne honorovaný?

V Prahe, dňa 10. decembra 1936.

Sidor,

Čavojský, Florek, Kendra, dr Pružinský, Slušný,

Rázus, Sivák, Longa, Hlinka, Danihel, Drobný,

Haščík, Onderta, Dembovský, Suroviak, dr Wolf,

Turček, Šalát, dr Tiso, dr Sokol

711/III.

Interpelácia

poslanca Andreja Hlinku
ministrovi vnútra

vo veci výčinov dr Vojtecha Friedla, komi-
sára polit. správy v Novej Bani.

U okresného úradu v Novej Bani zamestnaný je
ako komisár Dr Vojtech Friedl z Novej Bani. Po-
kračovanie tohoto pána nie len roztrpčuje obyva-
teľov, ale priamo znevažuje dôstojnosť štátneho
úradníka a vzbudzuje pohoršenie ako to dokazujú
následovné skutky:

Okresný úrad v Novej Bani v roku 1934 zaba-
vil nejakému umelcovi-maliarovi rôzne olejo-
malby, pretože ich predával bez úradného povo-
lenia. Za nejaký čas potom bez vypísania a vy-
hlásenia dražby, s úplným vylúčením verejnosti
po domácky rozpredal tieto obrazy okresný ná-
čelník Július Obrcian spolu s Dr Vojtechom
Friedlom a tento posledne menovaný kúpil viacej
z týchto obrazov v hodnote úplne svojvoľne urče-
nej ani nie v 1/100 skutočnej hodnoty, čo za krátko
rozšírilo sa po okrese a vzbudilo verejné pohorše-
nie tým viacej, lebo už vopred každý úradník okr.
úradu pokiaľ niečo kúpil, vybral si, čo si kúpi a
za koľko halierov alebo korún a o tejto veci
svojho času písaly aj noviny. Túto okolnosť môžu
dosvedčiť Dr Alexander Špengler, súdny radca
v. v., Dr Henrik Biedermann, advokát, Matej Hu-
dák, úradník, Karol Červinka, staviteľ, všetcia
z Novej Bane. Tohoto domáceho predaja iba jeden
občan zúčastnil sa svojou prítomnosťou okrem
úradníkov okr. úradu, ale aj tento občan bol naj-
lepším priateľom a spolubydliacim komisára Dr
Friedla (menoval sa Kaufner, t. č. sudca v obvode
vrchného súdu v Bratislave).

Dr Vojtech Friedl bez vedomia a súhlasu kra-
jinského úradu stal sa členom a predsedom špor-
tového clubu v Novej Bani, kde pre stále trenice
medzi členmi je predmetom verejného posmechu
a škandalizovania, menovite na zápasoch foot-
balových, čo najmenej slúži k upevneniu autority
štátneho úradníka. Neprestajne sa vedú novinár-
ske polemiky proti nemu a ním pre toto. Toto
môžu dokázať Bella Feketová, Ferdinand Pischl,
Matej Hudák, Andor Bevilaqua, obyvatelia z No-
vej Bane.

---

3

Ďalej slúžia ako dôkaz čísla Slováka denníka
z roku 1934, Slovenskej pravdy z roku 1936, Slo-
venské listy v Zl. Moravciach z roku 1934.

Dr Vojtech Friedl čsl. štátneho občana Dr Gejzu
Lesku, adv. kandidáta, len za to, že jedno slovo
povedal maďarsky, verejne pred ľuďmi na ulici
oplul.

Dôkaz: Trestné spisy okr. súdu v Novej Bani,
č. T 317/34, a Dr Gejza Leško, adv. kandidát
v Bratislave, Karitas.

Dr. Vojtech Friedl podľa vlastného tvrdenia
má zlozvyk odplúvať tak, že keď hovorí, sliny
sa mu nasbierajú do úst, následkom čoho musí
neprestajne odplúvať, ktorý sám nazýva zlozvy-
kom, dôkazom čoho je rozsudok okresného súdu
v Novej Bani, č. T 317/34.

Následkom tohoto zlozvyku Dr Friedla, ktorý
stal sa všeobecne známym celému okresu, celý rad
občanov odopiera dostaviť sa pred Dr Vojtecha
Friedla ako pred polic. trestného sudcu okr. úradu
v obave, aby ich neoplúval, prípadne nenakazil,
čím hatí sa aj riadne vykonávanie úradných po-
vinností.

Dôkazom toho slúžia spisy okr. úradu v Novej
Bani, čís. 2231/35 priest., čís. 2816/35 priest.,
čís. 1635/35 priest.

Občania, ktorí z týchto dôvodov žiadajú Dr
Friedla vylúčiť z pojednávania ich vecí, miesto
meritorného vybavenia týchto žiadostí o vylúčenie
dáva policajným trestným súdom vlastným tres-
tať pre obsah takejto žiadosti na ťažké peňažité
pokuty a tým dáva rukolapný dôkaz o tom, že ne-
strpí odôvodnené námietky občanov, ba za výkon
práva občanov títo sú pokutovaní.

Dôkazom slúžia uvedené spisy okr. úradu v No-
vej Bani.

Je celý rad trestných pokračovaní v behu a
bolo, kde jednou stranou je Dr Vojtech Friedl,
ktorý takto dakedy celé dni vysedáva na súde a
u advokáta aj v úradných hodinách a roztrpčuje
národ a týmto pokračovaním vzbudzuje odpor a
nedôveru občanov oproti okresnému úradu.

Dôkazom slúžia spisy okresného úradu v Novej
Bani: č. T 181/36, č. T 784/35, č. T 60/36. ďalej
spisy krajského súdu v Bratislave TI XVI 356/35,
č. TI XVI 312/35, ďalej okresného súdu v Novej
Bani č. Td 205/36, a svedkovia: Pavel Kočner,
Michal Nehnevaj, Júlia Suchá rod. Muchová, Joze-
fína Štrbová rod. Foťková a Matej Hudák, Dr
Vojtech Hudec, všetcia z Novej Bane.

Na dôkaz toho, že vysedáva počas úradných
hodín svojich celé hodiny na okresnom súde, me-
novite u sudcu Dr Jara Bázlika, je svedok Arnošt
Oravec, súd. kancel. oficiant v Novej Bani, a Ma-
tej Hudák.

Dr Vojtech Friedl, zneužijúc svojho úradného
postavenia v trestnej veci proti jeho snúbenici
Márii Pillerovej vedenej, terorizoval vtedajšieho
okr. lekára Dr Gália, aby nevydal svedectvo po-
škodenej strane pre Viliama Hólyho, ktorý bol
jeho snúbenicou dokaličený.

Dôkaz: Alojz Holý, roľník v N. Bani, stále a
Ján Serba, četník v. v., v Novej Bani.

Proti Dr Vojtechu Friedlovi vedú sa rôzne trest-
né pokračovania aj pre zneužitie úradnej moci, dô-
kazom čoho slúžia spisy Krajského súdu v Ban-
skej Bystrici Nt XI 64/36, Štátneho zastupiteľstva
v Banskej Bystrici č. St 4010/35, St 1465/35, dľa
ktorých dopustil sa Dr Friedl zločinu narušenia do-

máceho pokoja a zločinu zneužitia úradnej moci
tým, že vediac o tom, že spolkovú budovu Sloven-
skej vzdelávajúcej Besedy v Novej Bani zločinným
spôsobom chcely okupovať nezodpovedné živly,
ktoré nikdy nič spoločného s týmto spolkom nemalý,
dal pomocnú ruku a stal sa spolupáchateľom, aby
kľúče veľkej spolkovej budovy odovzdané baly vod-
covi tohoto zločinného živlu a potom proti svojim
úradným predpisom a zneužijúc svojho úradného
postavenia na návod zločinných živlov dostavil sa
na výborovú schôdzu Slov. vzdel. Besedy v de-
cembri 1935, v mene zákona vykázal zo spolkovej
budovy celý výbor spolku v čele s predsedou spol-
ku, ba poslal napriek tomu, že každého osobne
dobre poznal, ozbrojenú brachiálnu moc do súkrom-
nej spolkovej miestnosti, kde výbor spolku zasedal,
na zistenie osobných dát prítomných, začo všetko
teraz musí pred súdom zodpovedať.

Dr Vojtech Friedl najnovšie obvinený je zo zlo-
činu falšovania verejnej listiny, že v trestnej veci
proti jeho snúbenici Márii Pillerovej, ktorá bola
obžalovaná z prečinu ťažkého ublíženia na tele,
ktorého sa dopustila na Viliamovi Holým, žiakovi,
aby trestná vec sa priaznivé skončila a bez advo-
káta vystupujúci poškodený, aby bol zbavený svo-
jich práv, tú čiastku zápisnice, ktorá obsahovala
usnesenie súdu o nariadení vypočutia svedkov po-
škodeného po pojednávaní v neprítomnosti strán za
spoluúčinkovania sudcu Dr. Jara Bázlika vygumo-
val, čo sa dá bezpečne ustáliť zo súdnych spisov,
dôkazom čoho sú trestné spisy č. T 459/35 okresné-
ho súdu v Novej Bani a okrem toho spisy, ktorými
vyšetruje sa previnenie aj sudcu Dr Bázlika, kto-
rých číslo možno zistiť u Vrchného súdu v Brati-
slave a pravdivosť týchto tvrdení dokážu svedko-
via: Alojz Holý, roľník, Arnošt Oravetz, súd, kan-
cel. oficiant, Ján Serba, četn. strážm. v. v., Matej
Hudák, úradník a tiež aj spoluvinník Anton Vo-
dárek, ktorý dal Dr. Friedlovi a Dr. Bázlikovi k to-
muto cielu gumu.

O tejto veci má vedomosť najširšia verejnosť.

Vo vnútornom spore medzi členmi spolku Slov.
vzdel. Beseda v Novej Bani, poťažne medzi členmi
na jednej strane a nečlenmi - votrelcami - na
druhej strane zjavne a zlomyseľné nadržoval ile-
gálnym skupinám, ktoré sa vydávaly s jeho dobrým
vedomím protiprávne a bezzákladne za spolok Be-
seda, ich krčmárske stolové spoločnosti udobroval
ako výbory a valné shromáždenia Slov. vzdel. Be-
sedy, protizákonne zadržal na intervenciu nezodpo-
vedných živlov - nečlenov - celý archív a poklad-
nicu spolku Beseda, a to všetko len preto, lebo spolu
s nezodpovednými živlami ani on nebol za člena
spolku Beseda prijatý a tým chcel sa vypomstiť
spolku. Toto jeho pokračovanie zavinilo také sráž-
ky a nepríjemnosti, ktoré na konci za jeho návodu
a spoluúčinkovania vyvrcholily v zločiny narušenia
domáceho pokoja, zneužitia úradnej moci a iných
násilenstiev, a sám krajinský úrad v Bratislave
nútený bol úradne prehlásiť pokračovanie okr. úra-
du v Novej Bani za protizákonné, čoho dôkazom
slúžia spisy štát. zast. v Banskej Bystrici č. St
4010/35, ST 1465/36, a krajského súdu v Banskej
Bystrici č. Nt 64/36, spisy krajinského úradu
v Bratislave č. 1946/1936, 23. 250/1936 a výsluch
svedkov: Ján Holina, Michal Nehnevaj, Matej Hu-
dák, Dr Vojtech Hudec.

Ako vidieť z týchto prípadov, zavinením Dr Voj-
techa Friedla rozoštvaný je okres, demoralizovaný
je národ, prestáva všetka úcta k okresnému úradu,

---

4

občania sú terorizovaní, riadny výkon polic. tr.
súdu je znemožňovaný a panuje v okrese ovzdušie,
ktoré najmenej zodpovedá pomerom želateľným
v dnešných ťažkých časoch, a to všetko pre nepa-
trného úradníka, nespratného, namysleného, bez-
ohľadného a násilníckeho a preto pýtame sa
s úctou p. ministra vnútra:

Či vie o týchto pomeroch na okresnom úrade
v Novej Bani, a týchto kúskoch a výčinoch komisá-
ra polit. správy Dr Vojtecha Friedla v Novej Bani,
či je ochotný postarať sa o nápravu, tohoto ne-
spratného úradníka z jeho doterajšieho pôsobišťa
okamžite odstrániť, náležité potrestať a postarať
sa, aby na jeho miesto prišiel úradník, ktorý bude
vedieť plniť svoje povinnosti v záujme občanov a
nebude považovať svoj úrad za prostriedok k zne-
užívaniu úradnej moci, k popáchaniu zločinov a
prenasledovaniu občanov.

V Prahe, dňa 7. decembra 1936.

Hlinka,

Čavojský, Drobný, Longa, Sivák, dr Wolf, Rázus,

Florek, Onderčo, Slušný, Danihel, Haščík, Kendra,

dr Pružinský, dr Sokol, Šalát, Turček, Sidor, Dem-

bovský, dr Tiso, Suroviak.

711/IV.

Interpelácia

poslanca Antona Šaláta

ministrovi vnútra a ministrovi spravodli-
vosti

o zamedzení tuláctva na Slovensku.

Od istého času veľký počet podozrivých tulákov,
trampov sa potuluje po Slovensku. Chudobný ľud,
majúci veľa starostí s vyživovaním početných
detí, nestačí už dávať almužny a repce, prečo ve-
rejné úrady nezamedzia túlanie sa všeliákých po-
dozrivých, ináč zdravých a silných ľudí. Nejviacerí
túlajú sa pod titulom, že hľadajú prácu, ale do
žiadnej sprostredkovateľne práce sa nehlásia, ani
prácu, ktorú im tu i tam niekto nabídne, ne-
prijmú.

Stávajú sa prípady, že keď sa takýmto tulákom
neľúbi almužna im udelená, začnú verejne nadá-
vať, vyhrážať sa násilím a urážať na cti tým,
ktorí neboli v stave ukojiť ich náročivosť. Keď sa
tulákmi dourážaní občania náhodou dovtípia a na
svoju obranu pripomínajú zúrivým tulákom, že ich
oznámia četníkom, títo sa posmešne vyslovujú, že
čože im četníci môžu spraviť, však že sa oni po-
znajú s nimi.

Ako dôkaz nemohúcnosti četníctva voči suro-
vosti tulákov uvádzame tu následovný prípad:
Asi pred troma týždňami v Hájnikách (okr. Zvo-
len) nejakí českí, túlaví trampi pýtali si u chu-
dobnej rodiny obuvníka Zemku almužnu. Manželka
obuvníkova dala im skromný príspevok. Tuláci za-
čali zúrivo nadávať pre nízkosť almužny a hrubo
urážali na cti domácu. Manžel urazenej telefonične
privolal četníkov. Títo došli, zistili mená tulákov,
zistili aj to, že mali vkladné knižóčky. Tuláci voči

četníkom si počínali hodne sebavedome. Keď sa
urazená stránka pýtala četníkov, že prečo nejak
nepotrescú surových tulákov, títo odpovedali, že
oni nikoho ani biť, ani uväzniť nesmú a keď ta-
kýchto surovcov aj zahlásia na okresný súd, tam
sa im tiež nič nestane, lebo ich ihneď prepustia
na slobodu a ďalšie vyšetrovanie alebo pojedná-
vanie o výstupkoch tulákov sa obyčajne zastaví.

Takto v surových tulákoch vzrastá len smelosť
k ďalším výstupkom a bezočivostiam tak, že
v každej dedine sú ponosy na výstupčivosť tulá-
kov, ktorých obvyklou vyhrážkou býva bolše-
vizmus.

Je potrebné, aby v záujme verejného pokoja a
poriadku ministerstvo vnútra a ministerstvo spra-
vedlivosti vydaly čím prv prísne nariadenia o tom,
ako treba obmedzovať prílišné tuláctvo a jako
majú byť stíhaní a trestaní tuláci, dopustivší sa
voči občianstvu surových urážok.

Slováci majú hlboký cit sociálny a úprimnú
sústrasť s ubiedenými žobrákmi, sirotami, mrzák-
mi. Ochotne podporujú ozajstných biednych i keď
sami často dosť málo majú. Ale nemôžu zniesť su-
rovosti z bolševizmom napáchnutých tulákov, ktorí
za dobrodenia odplácajú sa občianstvu urážkami a
vyhrážaním sa s násilenstvom.

V záujme verejného dobra pýtame sa pp. mi-
nistrov vnútra a spravodlivosti:

1. či majú vedomosť o tom, že na Slovensku
veľmi vzrástol počet tulákov, prichádzajúcich
zvlášť z krajov zamoravských ?

2. či sú ochotní vydať čím prv prísne nariadenia
o tom, aby sa toto ľud znepokojujúce a otravu-
júce tuláctvo vážne zamedzilo?

Praha dňa 10. decembra 1936.

Šalát,

Čavojský, Florek, Kendra, dr Pružinský, Slušný,

Rázus, Danihel, Haščík, Longa, Sivák, dr Sokol,

dr Wolf, Drobný, Hlinka, Onderco, Sidor, Turček,

dr Tiso, Demboveký, Suroviak.

711/V.

Interpelácia

poslancov Líšku, dr Sokola, Ursínyho,
Béčku, dr Lukáča a inž. Protuša

vláde republiky Čsl.

o urýchlenom prevedení unifikácie práv-
neho poriadku. _____

Hneď po utvorení nášho štátu pociťovala sa na-
liehavá potreba unifikovať náš právny poriadok.
Zriadené bolo už v r. 1919 min. unifikácie, ktoré
malo a má za účel odstrániť právny dualizmus, kto-
rého škodlivé následky v živote hospodárskom, so-
ciálnom i kultúrnom dnes už nie je potrebné znovu
zvlášť opakovať a zdôrazňovať. Na jedno veľké
nebezpečie hroziace z tejto duplicity práva je však
pri tejto príležitosti potrebné poukázať zvlášť za
dnešnej ťažkej politickej a hospodárskej situácie.
Je to skutočnosť, že právny dualizmus je na škodu
myšlienky jednotného štátu.

---

3

Napriek tejto skutočnosti min. unifikácie ne-
vykonalo dosial takú činnosť, aby
tieto nedostatky boly odstránené, hoci menovite
slovenská verejnosť od počiatku trvania nášho štá-
tu domáha sa úplnej unifikácie práva. I keď sme
si vedomí ťažkostí spojených s prevedením unifi-
kácie, jednako nemôžeme byť spokojní s doteraj-
ším pomalým postupom ministerstva unifikácie,
majúc na zreteli záujmy Slovenska a tým i celého
štátu. Nechápeme, prečo ostatné časti republiky
neprejavujú záujem na sjednotení právneho po-
riadku ČSR.

Výraz nespokojnosti s týmto neutešeným stavom
so strany slovenskej bol už mnohokrát' daný na
javo kompetentným činitelom vo forme memorand
a pamätných spisov. Posledným takýmto závažným
volaním po unifikácii je Memorandum profesor-
ského sboru právnickej fakulty univerzity Komen-
ského v Bratislave o potrebe unifikácie právneho
poriadku v ČSR., kde sú uvedené nie len okolnosti
odôvodňujúce naliehavosť unifikácie, ale je nazna-
čený aj postup, ako by sa mala unifikácia naj-
rýchlejšie uskutočňovať.

Aby sa odstránil tento neudržateľný stav je me-
novite potrebné:

I. Reorganizovať ministerstvo unifikácie a sú-
časne založiť legislatívny archív. Ministerstvo uni-
fikácie musí byť pri tom zaviazané predkladať
každoročne pri rozpočte pracovný plán, ktorý musí
byť behom roku prevedený, a musí byť vláde pri-
padne i parlamentu zodpovedné za presné dodrža-
nie tohto plánu.

Okrem tohto plánu, ktorý bude sa podávať kaž-
doročne je nutným predpokladom úspešnej unifi-
kácie vypracovať a vo forme zákona vyhlásiť
celkový unifikačný plán, ktorý by
parlament schválil, termínoval a publikoval, ako
aj určil, kto je za dodržanie tohto plánu zodpo-
vedný.

Tento unifikačný plán značne urýchli unifikačné
práce tým, že

1. práca bude účelne rozdelená medzi jednotlivé
rezorty. Zároveň budú vyriešené aj kompetenčné
spory, ktorými veľmi trpela a trpí práca samot-
ného ministerstva unifikácie,

2. určí sa poradie, čo má byť najprv unifikované,
súčasne vymedzia sa obory, prípadne právne sféry,
ktoré bude môcť previesť sama vláda už na zákla-
de zmocnovacieho zákona č. 109/34., alebo ku kto-
rým bude potrebné zvláštne zmocnenie parlamentu,
dané vláde k tomuto účelu a konečne ktoré oblasti
právne musí prejednať sám parlament.

Založením legislatívneho archívu získa sa sbier-
ka všetkých dosiaľ platných noriem na území
ČSR., lebo platné budú len tie predpisy, ktoré sa
zavedú do legislatívneho archívu. Takto sa získa
spoľahlivý prehľad o tom, ktorá norma v akom roz-
sahu platí a či ju bude potrebné republikovať.

II. Republikácia zákonov v štátnej reči, a to
v češtine a slovenčine striedavé
môže byť síce len prechodným stavom a predpo-
kladom k unifikácii, ale je nutná z týchto dôvo-
dov:

1. Autentickým textom našich predprevratových
právnych predpisov je nemčina a maďarčina.
V dôsledku toho veľká časť nášho občianstva nemá

možnosť poznať tieto predpisy, čo sa prieči demo-
kratickému ponímaniu právneho štátu;

2. republikáciou do legislat. archívu zavedených
predpisov štátna reč sa stane ich autentickým zne-
ním. Bude tiež isté, ktoré predpisy sú platné, pre-
tože pri častom menení a doplňovaní starých pred-
pisov niet vôbec jasného prehľadu, ktoré z nich a
v akom rozsahu platia.

III. Aby všetky tieto práce mohly byť úspešne
a urýchlene prevedené, je potrebné zaistiť d o-
statok odborného personálu a
finančných prostriedkov. Nedostatok personálu
dá sa odstrániť v prvom rade prevedením resyste-
mizácie u príslušných ministerstiev a potom pri-
tiahnutím znalcov príslušných odborov, ktorých
práca by bola riadne honorovaná. Resystemizácie
domáhalo sa už ministerstvo unifikácie, ale tomuto
požiadavku dosiaľ nebolo vyhovené, čo je tiež jed-
nou z príčin preťahovania unifikačných prác.

Z uvedeného je naprosto jasné, že českosloven-
ská verejnosť nie je a nemôže byť spokojná s te-
rajším stavom a menovite nie s postupom smeru-
júcim k jeho náprave.

Obraciame sa preto na vládu a pýtame sa:

1. či je vláda ochotná predložiť parlamentu
osnovu zákona o reorganizácii ministerstva unifi-
kácie vypracovanú týmto ministerstvom a započať
urýchlene s unifikačnými prácami;

2. či je ochotná predložiť Národnému shromažde-
niu osnovu zákona o založení a vedení legislatív-
neho archívu;

3. či je ochotná urýchlene predložiť parlamentu
osnovu ústavného zákona "o vyhlasovaní prevza-
tých právnych predpisov v jazyku štátnom", vy-
pracovanú ministerstvom unifikácie, a

4. či je ochotná uskutočniť u príslušných mini-
sterstyí takú resystemizáciu, ktorá by umožnila
rýchlejší postup perlustračných, republikačných a
unifikačných prác.

V Prahe, dňa 30. novembra 1936.

Líška, dr Sokol, Ursiny, Béčko, dr Lukáč,
inž. Protuš,

Mlčoch, Beneš, Hlinka, Stunda, K. Chalupa, Luka,
Jiráček, Šedý, Vávra, Ostrý, Oliva, Michálek,
Csomor, Rybárik, Vančo, Turček, Čavojský, Suro-
viak, šalát, dr Tiso, Lichner, Benda, Schulcz,
Rázuš.

711/VI.

Interpelace

poslanců V. Jaši, Ant. Hampla a Ant. Srby
předsedovi vlády

o pokusu propagovati německý nacizmus,
kult vyšší německé rasy a zbožnění zbro-
jení přednáškou dr Laciny v českosloven-
ském rozhlase.

Uvedenou přednáškou, pořádanou péčí Konfe-
derace duševních pracovníků dne 2. prosince t. r.
a propuštěnou censurou správy rozhlasu, možno