8
Podepsaní se proto táži pana ministra:
1. Co hodlá pan ministr zahraničních věcí uči-
niti, aby ustalo pronásledování rumunských anti-
fašistů a přátel Sovětského svazu, které beze-
sporně je oslabováním protihitlerovské fronty, je-
jímž je členem i Československo?
2. Je pan ministr vnitra ochoten zakročiti
proti policejnímu ředitelství v Brně, které své-
volně maří akce, sloužící k upevnění posice Če-
skoslovenska a jeho spojenců vůči fašistickým ru-
šitelům míru?
V Praze dne 16. dubna 1936.
Klíma,
Hodinová-Spurná, Vodička, Šliwka, Beuer, Kosík,
Machačová, Dvořák, B. Köhler, Kliment,
Schmidke,
Borkaňuk, Nepomucký, dr Jar. Dolanský, Synek,
Dölling, Slánský, Šverma, Zupka, Vallo, Široký.
430/IX.
Interpelácia
poslanca Karola Sidora
ministru spravodlivosti
vo veci neslýchanej konfiškačnej praxe
štátneho zastupitelstva v Bratislave.
Od 24. -27. apríla 1936 trvaly študentské de-
monštrácie v Bratislave proti provokatívnemu fil-
mu »Golem«. O týchto demonštráciách referovala
celá bratislavská tlač a obšírne sa o nich zmienil
aj »Slovák« v svojom čísle zo dňa 28. apríla
t. r.
Celý tento referát bratislavská censúra v jeho
najpodstatnejších čiastkach konfiškovala. Že po-
stupovala krajne nespravodlivo a tendenčné vy-
svitá z referátu, ktorý tu doslovne uvádzame:
Už štvrtý deň žije Bratislava v úžasnom napnutí.
Bolševícke ruky siahly na internát »Svoradov«.
-Bratislavská polícia vo dne a v noci v stálej
pohotovosti. - Traja ťažko ranení slovenskí
Študenti. - »Golem« sa už nehrá.
Bratislava 27. apríla.
Od piatku večera žije hlavné mesto Slovenska
v stálom naupnutí. Po prvej demonštrácii v bra-
tislavských kinách »Tatra« a »Metropol« proti
filmu »Golem«, predvedení boli na políciu 26.
slovenskí akademici. Týchto prepustili ešte v pia-
tok v noci a v sobotu predpoludním.
Každý očakával, že Golema« viac hrať ne-
budú. No, riaditeľstvá oboch kín zavolaly si v so-
botu silnú policajnú asistenciu a hralo sa ďalej.
Pravda, nevystaly ani demonštrácie. V kine
»Tatra« rozhodené boly smradľavé bomby, takže
ľudia omdlievali. Polícia vytiahla z predstavenia
v kine Tatra jedného akademika. Demonštrácia
sa vlastne začala len po predstavení o 9. hod.
Pred kinom »Tatra« sišlo
sa niekoľko sto de-
monštrantov, ktorí hlasne žiadali, aby sa »Go-
lem« viac nehral. Študenti sa potom srazili do
sprievodu a tiahli ulicami. Prišla polícia, ktorá
svojím známym spôsobom rozptyľovala demon-
štrantov.
Traja ťažko ranení.
Tu musíme spomenúť smutnú vec. Počas de-
monštrácií vytiahnutý bol zo zástupu medik K. a
prehodený na Kozej ulici cez plot do Kapucínskej
záhrady. Akademikovi pri tom zlomilo sa 5. a 6.
rebro a utrpel ešte aj na tele odreniny. Otcovia
kapucíni vyše hodiny sa usilovali z bezvedomia
vzkriesiť akademika. Potom bol odvezený aka-
demik do nemocnice a tu röntgenovaný.
Právnik Š. od úderu boxerom má tržnú ranu
na hlave dlhú 3 cm a siahajúcu až po kosť a pri-
tom je ranený i na nohách a nemôže chodiť.
Absolvent práv T. má tiež tržnú ranu na hlave
a pritom tvár tak dobitú, že má prerazený aj
horný ret a líce.
Rozhorčenie študentstva rastie.
Tieto prípady iste nepôsobily uspokojivo na
demonštrujúce študentstvo. To je aj prirodzené.
Vášne, ktoré boly surovým zásahom protidemon-
štrantov vystupňované, nemohly sa utíšiť. A pre-
to povstávajú nové srážky. Srážky boly najmä
v židovskej štvrti, kde bolo pri tom aj niekoľko
oblokov na židovských domoch vybité. Okolo
polnoci dostali sa študenti do kaviarne Astória.
Čo len zaujali miesta, prítomní nekresťania sa
hneď po jednom vytrácali von. Študenti ostali tu
kratší čas a potom opustili kaviareň. Ešte pred-
tým, ako by boli odišli, vyzvaní boli židovským
advokátom nasledovne:
Pánovia ! Ja som síce žid, ale som Slovák,
prosím, ráčte túto tabuľu rozbiť na môj účet !
Študentov nebolo treba dva razy povzbudzo-
vať; za chvíľu bola tabuľa rozbitá. Na uliciach
strhli študenti ešte ostavšie reklamné tabule »Go-
lema«. Len neskoro po polnoci bol znovu v Bra-
tislave pokoj.
V nedeľu večer.
Slovenskí študenti venovali nedeľu spomien-
ke na Ľudovíta Štúra. Usporiadali výlet na Devín.
Večer okolo ôsmej hodine sa vrátili loďou do Bra-
tislavy a v somknutých radoch pochodovali cez
mesto. Cestou sa dozvedeli, že zranenia ich dru-
hov sú vážnejšie, najmä, že jeden akademik bude
potrebovať asi aj operáciu. To študentov tak roz-
pálilo, že zamierili na židovňu (tuná bol študent
doráňaný boxerom) a keď boli pri svojom veľ-
kom rozhorčení aj provokovaní, vyletelo niekoľko
skál a obloky židovských domov sa rozbíjaly.
9
Toto netrvalo ani štvrťhodinu. Polícia nebola
pripravená na tento náhly útok a študenti sa
mohli úplne spokojne rozísť.
Vystupujú komunisti
Medzitým v okolí župného domu schádzali sa
židovskí mladíci a medzi nimi komunistickí agi-
tátori. Bolo vidieť, že komunisti chcú demonštrá-
cie zneužiť na vlastnú propagandu Študenti preto
vydali rozkaz k rozchodu, lebo nechceli robiť ko-
munistom stafáž. Komunisti sa soskupili a vypo-
čuli svojho rečníka. Tento však sotva povedal
pár viet, so všetkých strán prišla polícia a obu-
škami rozohnala komunistov. Teraz už nastal na
bratislavských uliciach úplný zmätok. Počnúc od
Zemského vojenského veliteľstva až po Náme-
stie republiky a na druhej strane až po židovňu
stálo niekoľko sto policajtov a detektívov. Zmä-
tok sa zvyšoval i tým, že ľudia vychádzali z kín
a tak ulice boly mimoriadne živé. Ušlo sa bitky
aj takým, ktorí úplne pokojne šli domov, nič ne-
túžiac v zatvorených kinách, čo sa deje na ulici.
Kaviareň Astóriu strážilo pri tom asi dva
tucty policajtov, ktorí nestrpeli ani to, aby dva
ľudia stáli vedľa seba. Že pri tom polícia nebola
ohľaduplná, na to je viac veľmi hodnoverných
svedkov. Niekoľko demonštrantov bolo na políciu
predvedených a po legitimovaní prepustených.
Demonštrácie v nedeľu trvalý skoro do polnoci.
Boľševický útok na Svoradov.
V nočných hodinách na pondelok podnikli ko-
munisti a boľševickí židia útok na internát Svo-
radov. Najprv namaľovali na kaplnku Svoradova
boľševické heslá k 1. máju. To urobilo 7 študen-
tov bez toho, aby bála polícia zakročovala. Potom
napadli boľševici okenné tabule kaplnky, ktoré sú
však chránené drôtom a preto ich nemohli rozbiť.
Keď študenti, toto videli, chceli zabrániť ďalšiemu
útoku, avšak polícia im to prekazila a boľševici
mohli takto veľmi hladko povybiť okná Svora-
dova. Bolševický útok na Svoradov bol potom
príčinou udalostí, ktoré sa staly v pondelok pred-
poludním na fakultách.
Dvaja provokujúci židovskí študenti vylúčení
z Lafranconi.
Čechoslovácke noviny chcely zprvoti naho-
voriť verejnosti, že bratislavské demonštrácie sú
dielom autonomistov a študentov zo Svoradova.
Nie je tomu tak. Sú to demonštrácie celého slo-
venského a Českého študentstva, ktoré najlepšie
cíti ako ďaleko siahajú provokácie židovských
boľševikov. Medzi demonštrantmi - ako o tom
píšu i »Rob. noviny« - sú silne zastúpení aj
agrárni študenti.
Študenti c Lafranconi, najväčšieho študent-
ského internátu v Bratislave, zúčastnili sa de-
monštrácií od prvopočiatku a to tak agrárnici ako
aj niektorí lidáci a príslušníci českého národného
sjednotenia. Výnimku tvorili iba židovskí sociálni
demokrati a boľševici, ktorí organizovali proti
svojim slovenským a českým kolegom protide-
monštrácie.
A takto sa v nedeli proti židovsko-boľševické
vrenie prenieslo aj do internátu Lafranconi. Slo-
venskí a českí študenti chovali sa zhovievavo ku
svojim židovským kolegom, ale v nedeľu večer
boli vyprovokovaní ich strašným chovaním. Dvaja
židovskí akademici Bauer a Leindorfer naštvali
proti slovenským a Českým študentom komuni-
stickú luzu na bratislavských uliciach. Slovenské
študentstvo na Lafronconi sa preto sišlo pred 24
hod. a veľmi taktne upozornili obidvoch na ich
vinu a vyzvali ich, aby nasledujúci deň, teda
v pondelok 27. apríla opustili bezpodmienečne In-
ternát, nakoľko slovenskí študenti nemôžu bývať
pod jednou strechou s tými, ktorí poburujú proti
ním komunistov.
Obidvaja sľúbili na čestné slovo, že sa z in-
ternátu vysťahujú.
Možno dúfať, že po tomto zakročení, ktorým
slovenské študentstvo dalo najavo, že sa provo-
kovať nedá, boľševici aspoň v internáte Lafran-
coni zatíchnu.
Židovskí študenti vyhodení z kliník.
V pondelok ráno nastala úplne nová situácia
v radoch demonštrantov. Ako na inom mieste pí-
šeme z internátu Lafranconi vylúčení boli štu-
dentami dvaja židovskí boľševici, ktorí organizo-
vali demonštráciu proti Slovákom. Toto sa roz-
nieslo zavčas ráno po všetkých univerzitných ú-
stavoch. Hlavne kliniky lekárskej fakulty boly
svedkami scén, aké sa tu dosiaľ neodohraly.
Kresťanskí akademici postupovali solidárne a jed-
notne a povyhadzovali zo všetkých
kliník a teo-
retických ústavov židovsko-boľševických akade-
mikov a akademičky.
Na filozofickej fakulte staval sa proti demon-
štrantom istý socialdemokrat Horváth. Tohoto
demonštranti vyhodili von a náležité poučiti, ako
sa má v budúcnosti chovať a zdržiavať Študent-
skú solidaritu.
Na právnickej fakulte by sa boly iste opa-
kovaly podobné scény ale tu nebolo skoro živej
duše. Všetci právnici boli na nohách a očakávali
vývin udalosti.
Študenti vysielajú deputáciu ku kraj. prezi-
dentovi.
V pondelok ráno objavila sa na bývalom žup-
nom dome, teraz sídle zastupiteľstva slovenskej
krajiny, naša národná zástava. Znak toho, že
sišlo sa na zasadnutie krajinské zastupiteľstvo.
Keď sa o tom dozvedelo študentstvo, spontánne
sa rozhodlo, že vyšle svoju delegáciu ku krajin-
skému prezidentovi Jozefovi Országhovi, ktorá
bude žiadať, aby prezident prinútil kiná nehrať
viac provokatívny film.
Medzitým asi 400 študentov a študentiek spo-
kojne očakávali pred Národným divadlom výsle-
dok prijatia delegácie krajinským prezidentom.
Keď sa nemohli dočkať ničoho, pohlo sa študent-
stvo od Slovenského národnéno divadla Sedlár-
skou ulicou.
Chcelo tiahnuť pred sídlo krajinského zastu-
piteľstva, aby tam dôstojnou demonštráciou do-
10
kázalo slovenským členom tejto našej najvyššej
krajinskej inštitúcie, že študentstvo chce mať z
hlavného mesta Slovenska, z Bratislavy mesto,
Ktoré aj svojím vonkajším životom má ráz slo-
vensko-kresťanský.
Policajná obruč sviera našich akademikov.
Na Masarykovom námestí vrazily odrazu de-
siatky policajtov do radu mládeže. Rozčesly ju
na dve polovice. V obruči, ktorú utvorili po zu-
by ozbrojení policajti okolo úplne bezbranných
študentov, ozval sa spev, ozvaly sa hymny. Pri
zvukoch hymien a národnej piesne: Kto za prav-
du horí, vtláčali policajti do dvora policajného
komisariátu asi 300 študentov a študentiek. Na
dvore postavili sa študenti do radu, objali sa oko-
lo krku a neprestajne spievali svoje slovenské
národné piesne, kým okolo nich tvorili široký
kruh policajti.
Bol to obraz akého sme ešte v Bratislave
nevideli. Asi 30 študentiek nebojácne utvorilo u-
prostred tejto živej kytice mladých slovenských
duši v tieni policajných ciel zvláštny sbor. Ľu-
dia na Primaciálnom námestí, odkiaľ cez široké
železné mreže širokej brány bolo vidieť do dvo-
ra a ktorí doteraz nemali veľa spoločného so
slovenskou Bratislavou, hlasne poznamenávali, že
tak oduševňujúcich výjavov národného ducha
ešte v Bratislave nevideli.
»Kto za pravdu horí« v policajnom aute.
O chvíľu smerom od Námestia republiky za
veľkého húkania, keď že na všetkých križovatkách
stály húfy
obecenstva, dofrčal známy zelený auto-
bus polície. Brána sa otvorila, auto vošlo na
dvor. Spev sa v tej chvíli ešte sosilnil a študenti
a študentky za spevu »Kto za pravdu horí« a
»Hojže Bože jak to bolí« nastupovali spokojne do
autobusu. Tento sa asi 10 razy vracal od poli-
cajného riaditeľstva na Špitálskej ulici na poli-
cajný komisariát cez Námestie Republiky. Hro-
mové hučal spev v »Zelenom Antone« preváža-
ných slovenských študentov. Na križovatkách
zpoza policajných kordónov volalo im obecen-
stvo a študentstvo na slávu.
»Hej Slováci« v električkách.
Keď sa ostatné študentstvo dozvedelo čo sa
robí s ich tristo kamarádmi, pohlo sa k policaj-
nému riaditeľstvu. Špitálskou ulicou kadiaľ ide
elektrická trať »B«, »CK« a »CD« boly električ-
ky preplnené študentstvom, ktoré stálo aj na
schodoch. Spievali hymny a za električkami šla
ozvena s chodníkov, po ktorých pochodovaly pe-
ši
ďalšie stovky študentov a slovenského obe-
censtva. O 1/2 1 hod. na
poludnie boly všetky ce-
ly policajného riaditeľstva preplnené, študentami
a študentkami, ktorých začaly policajné orgány
vypočúval
Po vypočutí boli všetci prepustení.
Úplný úspech demonštrácie slovenských
akademikov.
»Golem« vzatý s programu.
Po udalostiach, ktoré sa odohrávaly v Bra-
tislave takrečeno celé Štyri dni, každý očakával,
aký bude koniec akcie slovenských akademikov.
Slovenskí akademici to prehrať nemohli, lebo ich
vec bola spravodlivá a oprávnená. V časoch,
keď sa hovorí o brannosti národa, vychovávať
filmami mládež k zbabelosti, to je vec nie prí-
pustná. Dať sa provokovať židovsko-slobodomu-
rársko-boľševickými výplodmi, to slovenská po-
vaha neznesie. Dovoliť si od všelijakých židov-
ských boľševikov vyhrážať, že vodcov Slovenska
budú vešať, tu sa musí krv vzbúriť v každom
Slovákovi a provokatérom musí dať takú odpo-
veď, akú si zaslúžia.
Tak došlo k demonštráciám v Bratislave.
A húževnatosti a solidarite slovenského študent-
stva možno ďakovať, že demonštrácie maly ú-
spech. Dnes na poludnie nám oznámili, že »Go-
lem« sa viac hrať nebude a provokácii tejto ro-
bí sa koniec. Slovenské študentstvo dokázalo, že
je na mieste a dáva na vedomie pre budúcnosť
každému, kto by si dovolil siahať už či na česť
slovenského mena alebo na vodcov Slovenska,
že tu je nerozborný a nepremožiteľný šík sloven-
skej mladej generácie, ktorá sa nezastraší obetí,
aby bársakú nástrahu, či ona už príde za ži-
dovsko-slobodomurárskeho prostredia alebo z
boľševického hniezda - odvrátilo.
Dnes »Golem« bol v Bratislave pochovaný.
Zvedaví sme, kto sa ešte opováži provokovať na-
šu slovenskú verejnosť.
Po doslovnom uvedení tohoto referátu »Slo-
váka« pýtame sa pána ministra:
1. či má vedomosť o takejto cenzúrnej praxi
uplatňovanej bratislavským štátnym zastupiteľ-
stvom proti »Slováku«?
2. či je ochotný uplatniť normy práva a spra-
vodlivosti aj proti dennému orgánu Hlinkovej slo-
venskej ľudovej strany?
P r a h a, 28. apríla 1936.
Sidor,
Hlinka, dr Tiso, Čavojský, Dembovský, Onderčo,
Suroviak, dr Wolf, Šalát, dr Pružinský, Haščik,
Danihel, Sivák, Rázus, dr Sokol, Longa, Kendra,
Slušný, Florek, Drobný, Turček.
430/X.
Interpelácia
poslanca Karola Sidora
ministra spravodlivosti
vo veci konfiškovania denníka »Slovenská
pravda«.
Bratislavský denník »Slovenská pravda« je
cenzurovaný pre opisovanie študentských démon-
11
štrácií, ktoré boly v Bratislave proti filmu »Go-
lem«. Cenzurované čiastky patričného článku
Slovenskej pravdy z 29. apríla č. 50 tu uvád-
zam:
Útok židovských boľševikov.
Chceli prepadnúť Slováka a Slov. pravdu, ale
ušli... - Do 400 slovenských akademikov už
prepustili z polície. - Golem sňatý s pro-
gramu.
Ale ostatní študenti pripojili sa k tým desia-
tim... Prišly nové oddiely policajné, takže títo
úplne - chlap vedia chlapa stojac - obkolesili
asi 200 študentov. Začal ich ťahať cez Rybársku
ulicu na Masarykovo námestie a tam do dvora
policajného komisariátu vedia radnice. Študenti
neopúšťali jeden druhého a v policajnej obručí
za spevu autonomistických piesní kráčali ulicami
aj námestím. Bol zaujímavý pohľad, keď medzi
už pochytaných študentov cez obruč policajtov
nasilu vnikali študenti, ktorí nestihli na čas k di-
vadlu. Niečo po 11. hod. na dvore policajného ko-
misariátu bolo už 250-280 akademikov a vari
30-40 akademíčok. Potom ešte dovliekli tri men-
šie transporty.
Nezvyklý zjav.
V Bratislave sa bleskurýchle rozbehlo, že na
polícii je okolo 400 akademikov. Ľudia zovšadiaľl
sa ponáhlali k radnici, ale tu na všetkých stra-
nách stály silné čaty
polície. Len zďaleka bolo
počuť hymnu »Hej, Slováci, »Kto za pravdu ho-
rí« a niektoré autonomistické piesne. To spievali
študenti, ktorých strážili na policajnom dvore. Do
ciel ich nemohli pozatvárať, lebo by sa do nich
nebola nevmestila vari ani pätina študentov.
A potom polícia sa tu stretla s nezvyklým zja-
vom. Nemohla zo zástupu študentov vytrhnúť
tých, o ktorých myslela, že sú vodcami, lebo o-
statní si ich nedali. Keď prichádzaly policajné
autá, aby vedúcich demonštrantov previezly do
hlavnej budovy polície, tak všetci študenti sa va-
lili do auta a policajti si nevedeli rady. Za vo-
lania: »Slovensko Slovákom!«, »Nech žije auto-
nómia!« odvážaly sa transporty študentov. Po-
zorovali sme tieto výjavy z oblokov radnice.
V policajných automobiloch potom študenti spie-
vali, a to vyvolávalo ešte väčší rozruch.
Ďalej židovskí boľševickí vodcovia chceli do-
nútiť svojich nezamestnaných prívržencov, aby
prepadli redakciu »Slováka« a »Slovenskej prav-
dy«, ako aj pred Svoradov. Na Námestí republiky
sišlo sa mnoho zvedavcov, len
boľševikov bolo
málo. A aj títo sa rozutekali na zásah pešej po-
lície. Nebolo treba ani jazdy, ktorá v predošlé
dni rozháňala študentov. Okolo 9. hod. večer pred
budovou redakcie >Slováka« a »Slov. pravdy*
pribehlo asi 80-100 chalanov a dievčat. Boli to
všetko židovskí
boľševickí študenti, ktorí sem
prišli z Poľska a z iných štátov. Robotníci sa
nedali poštvať a
neposlúchli židovsko-boľševické
vodcovstvo, ktoré im rozkázalo prepadnúť »Slo-
váka" a »Slovenskú
pravdu«. Židovskí bolševic-
ki študenti vrieskali: »Dolu s
Hlinkom«, >Dolu
so Sidorom«. A vykrikovali mená aj iných reda-
ktorov našich časopisov. Jeden z našich redak-
torov a dvaja naši robotnici, keď sa
Židia dlho
neodvážili bližšie, zašli k nim. Ale hrdinovia vte-
dy stíchli a schovávali sa jeden za druhého. Ešte
smiešnejšie to bolo, keď sa ukázal jeden policajt
Utekali ako bez seba. Traja židovskí agitátori
zúrivé Ich zastavovali a hnali nazad. Počuli sme,
ako typickým židovským žargónom presviedčali
týchto »revolucionárov«, že sa im nič nemôže
štát. Vydávali im rozkazy, aby vybíjali okná,
aby zaspievali Internacionálu, ale neodvážili sa
ani k jednému ani k druhému. O chvíľu priali
policajti na jednom aute, ale židovských
boľše-
vikov už nenašli.
V tom istom čase mali židovskí boľševici po-
dľa plánu prepadnúť aj Svoradov. Študenti sa
postavili na stráž, ale zbytočne. K ohlásenému
útoku židovských boľševikov neprišlo ani tu. To-
to nesmierne rozčertilo vodcovstvo boľševickej
strany. Hnevalo ich najmä, že sa k židovským
boľševickým študentom nepridal ani jeden slo-
venský robotník. Boľševici na dnes s volali novú
poradu.
Ako z citovaného vidieť, štátne zastupiteľ-
stvo v Bratislave nepokračovalo proti »Sloven-
skej
pravde« objektívne.
Pýtame sa preto pána ministra:
1. či je ochotný dát príkaz štátnemu zastupi-
teľstvu v Bratislave, aby pokračovalo proti »Slo-
venskej
pravde« objektívne, a
2. či je ochotný zastaviť ďalší takýto postup
štátneho zastupiteľstva proti denníku »Slovenská
pravda?
V Prahe, dňa 29. apríla 1936.
Sidor,
Čavojský, Dembovský, Haščík, Florek, Longa,
Onderčo, Suroviak, dr Pružinský, ér Wolf, Rá-
zus, Šalát, Sivák, dr Sokol, Turček, Kendra, dr
Tiso, Drobný, Hlinka, Slušný, Danihel.
430/XI.
Interpelace
poslance Josefa Vlčánka
o vysokých cenách cementu v r. 1936
diktovaných kartelem.
Koncem roku 1935 byl utvořen kartel ce-
mentáren a ceny cementu zvýšeny o cca 90%.
Ačkoliv jest již květen, nezakročily dosud pří-
slušné cenové komise proti tomuto zvýšení, což
znepokojuje stavebníky, i stavitele, neboť zvýše-