okr. soudu trest. v Brně ze dne 12. dubna 1938, č. Nt 101/38, za souhlas s trest. stíháním posl. Čuříka pro přestupek proti bezpečnosti cti podle zákona č. 108/33 Sb. z. a n. (č. J 335-IV).

V důsledku amnestie presidenta republiky ze dne 16. dubna 1938 odvolány žádosti za souhlas s trest. stíháním:

posl. dr Kellnera č. J 270-IV, pres. sdělení 112. schůze;

posl. Maye č. J 261-IV, pres. sdělení 112. schůze a č. J 289-IV, pres. sdělení 123. schůze;

posl. Knorreho č. J 264-IV, pres. sdělení 112. schůze;

posl. Knöchla č. J 266-IV, pres. sdělení 112. schůze;

posl. Wollnera č. J 315-IV, pres. sdělení 130. schůze.

Předsednictvo posl. sněmovny usneslo se podle §u 9, odst. 1, lit. m) řádu vyloučiti z těsnopisecké zprávy o 146. schůzi sněmovny dne 7. dubna 1938 některé projevy z řečí posl. Kopřivy, Vodičky a dr Peterse.

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání prvého odstavce pořadu, jímž jest:

1. Zpráva výborů techn.-dopravního, živn.-obchodního a rozpočtového o usnesení senátu (tisk 1285) k vládnemu návrhu zákona (tisky sen. 556 a 576) o prevzatí akcií Čsl. akciovej plavebnej spoločnosti Dunajskej v Bratislave štátom od zúčastnených bánk (tisk 1315).

Zpravodaji jsou: za výbor techn.-dopravní p. posl. Michálek, za výbor živn.-obchodní p. posl. Líška, za výbor rozpočtový p. posl. Martinásek.

Dávám slovo prvému zpravodaji, za výbor techn.-dopravní, p. posl. Michálkovi.

Zpravodaj posl. Michálek: Slavná sněmovno!

Zájmem státní správy jest, aby rozšířeny byly nejen dopravní cesty pozemní, nýbrž aby rozšířeny byly zejména naše dopravní cesty říční. Počítá se s tím, že v dohledné době provedena bude úprava říčních tiků a že v dohledné době přistoupeno bude k dožadovanému již projektu spojení Odry s Dunajem, případně také připojení Labe, aby tím vodní cesty v Československé republice sloužily svému hospodářskému účelu.

Předmětem osnovy zákona, který máme dnes projednávati, jest otázka vyřešení pravomoci a účasti státu na dunajské paroplavbě. Je důležito, aby byla této věci věnována patřičná péče, poněvadž je nutno, aby se československý stát orientoval svým obchodem, svým vývozem říční cestou na východ, abychom takovýmto způsobem dostali náležité spojení jak s orientem evropským, tak i s maloasijským orientem.

Na správě a vedení dosavadní společnosti, která řídila dunajskou dopravu, byl účasten stát a banky. Vzhledem k okolnostem, které se vytvořily, je nutno, aby účast bank, které nabídly státu svoje akcie k disposici, byla vyloučena a aby stát převzetím bankovních akcií posílil svoje posice a tak převzal celé vedení podunajské plavební společnosti do svých vlastních rukou.

Je pravda, že proti řízení a vedení dunajské paroplavební společnosti byly svého času vzneseny určité stížnosti. Říkalo se, že tam není dostatečně postaráno o revisi hospodářství a že je nutno, aby stát v této věci účinně zasáhl. Mám povinnost zde prohlásiti, že vláda sama a ministerstvo obchodu vykonaly v této věci svou povinnost, že ministerstvo obchodu provedlo náležitou revisi a odstranilo veškeré závady, v důsledku čehož se také zvýšila podstatně výkonnost paroplavební společnosti podunajské a do její správy byl vnesen pořádek. Záleží nyní na tom, aby při převzetí akcií zúčastněných bank bylo převedeno vše do vedení a řízení státu. Nemá to ovšem býti taková změna, že by se paroplavební společnost podunajská stala státním podnikem, nýbrž má zůstati nadále společností soukromou, ale společností, která cele a jedině jest majetkem státu.

Je důležito všimnouti si, jak vypadá tato společnost po stránce hospodářské dnes, co již bylo investováno a jaká budoucnost ceká na podnik, jak bude v budoucnosti možno, aby bylo v tomto podniku hospodařeno.

Pro posouzení síly a kapacity dopravní konstatuji, že společnost vlastní 25 parních a motorových lodí a 135 nákladních člunů a tanků úhrnem o 15.000 koňských silách a 95.000 tunách nosnosti. Podstatně se zvýšil provoz společnosti. Ve srovnání s r. 1913 se jeví vzrůst překladu zboží asi takto: V Bratislavě ze 40.000 tun byl zvýšen provoz na 890.000 tun, v Komárně z 30.000 tun na 350.000 tun.

Význačným jest rozvoj dopravy minerálních olejů do Československa přes bratislavský přístav, kde překlad činil v r. 1926 asi 10.000 tun a v zrostl v r. 1937 okrouhle na 240.000 tun, což znamená, že polovina všech minerálních olejů k nám dovážených prochází dnes bratislavským přístavem. V celku jeví se obrat bratislavského přístavu v příjmech souhrnných cca 200 mil. Kč ročně.

Zvýšení dopravy na Dunaji v průměru let 1926 až 1932 mezi námi a cizinou jest toto: Naše lodi dunajské 18.4%, cizí lodi 81.6%, ale již v r. 1936 byl podíl československých lodí zvýšen na 30˙1%, podíl cizích lodí činil 69.9 %. Na Dunaji bylo v r. 1937 v dopravě cizozemské naloženo 292.213 tun a vyloženo 873.564 tun, celkem přeloženo 1,165.777 tun oproti 668.145 v r. 1936, což znamená podstatný vzrůst o 75 %.

V dohledné době se bude jednat o to, aby doprava přes bratislavský přístav a vůbec veškerá podunajská doprava v našem státě byla zvýšena. Musíme tu počítat s konkurencí ostatních nástupnických států, hlavně s konkurencí, která se objeví v době možná nejbližší - jak je již veřejnosti jistě známo kdy se počítá s tím, že Vídeň se má stát největším podunajským přístavištěm, na kteréžto věci se už pracuje.

Je nutno, aby naše paroplavba a hlavně plavba na Dunaji nebyla nijakým způsobem zatlačována do pozadí, a proto musí stát věnovat této záležitosti pozornost co největší. Přebírá-li stát - a právě předloženou osnovou se tak má stát - akcie Čsl. akciové plavební společnosti dunajské, je to jistě pro nás nejvýmluvnějším doporučením, aby vážená sněmovna osnovu zákona, jak byla předložena, také schválila.

Dovoluji si doporučiti jménem výboru techn.-dopravního schválení osnovy zákona ve znění zprávy výborové. (Souhlas.)

Předseda (zvoní): Dávám slovo zpravodaji za výbor živn.-obchodní, p. posl. Líškovi.

Zpravodaj posl. Líška: Vážená snemovňa!

Živn.-obchodný výbor posl. snemovne prejednal otázku prevzatia akcií Čsl. účastinnej plavebnej spoločnosti dunajskej, nachádzajúcích sa nateraz v majetku bánk, do vlastníctva štátu, pri ktorej príležitosti spomenulo sa v obšírnej rozprave významu dunajskej cesty i pre naše národné hospodárstvo. Dunaj osvedčoval sa vždy ako jedna z najvýznamnejších vodných ciest a jeho hospodársky význam nemožno dostatočne zhodnotiť menovite pre tie štáty, ktoré ležia na Dunaji.

O celkovom vývoji dunajskej plavby hovoria najpresvedčivejšie cifry, ktoré dokazujú, že od kapacity v r. 1920 per asi 84.000 tún stúpala táto až do r. 1928 na 347.000 tún, teda o 313 %, a držala sa po dobu konjunktúry až do r. 1931, kedy dosiahla maximálnej výšky 382.000 tún. V dobe krízy do r. 1935 zaznamenala najvyšší pokles v r. 1932, totiž 291.000 tún, a r. 1937 stúpla na rekordný výkon 492.000 tún, teda o 484 % proti r. 1920.

Keďže uvážime, že celkový obrat v našich dunajských prístavoch v medzinárodnej doprave včetne tranzitu via československé územie dosiahol r. 1937 asi 1,200.000 tún, je podiel našej dunajskej plavby úmerný.

Od zahájenia samostatného provozu 11 samohybnými loďmi rozmnožila sa ťažná sila spoločnosti o 17 objektov, tedy spoločnosť viac ako zdvojnásobila svoju ťažnú silu.

Hlavným úkolom dunajskej plavby je lacná a spoľahlivá doprava výrobkov nášho priemyslu a našej živnosti do štátov dunajských, najmä malodohodových a doprava potrebných surovín našej výrobe z týchto štátov. Nie je bez zaujímavosti konštatovať, že ložný priestor podniku od r. 1920 do r. 1937 vzrástol síce len o 50 %, kdežto výkon tohoto ložného priestoru vzrástol o 600 %. Ohľadom výkonu trakčnej sily dovoľujem si upozorniť, že v r. 1924 vykonalo asi 9000 HP 365 milionov tunokilometrov, kdežto v r. 1937 vykonalo 12.000 HP 1.900 mil. tunokilometrov, tedy o 420 % viacej. To značí, že keď v r. 1924 pripadá na 1 HP 38.800 vykonaných tunokilometrov, pripadá ich v r. 1937 88.800.

Je nesporné, že význam tejto vodnej cesty, ktorá spojuje priamo 6 pobrežných dunajských štátov, zvyšuje sa možnosťou priameho lodného spojenia so štátmi zámorskými. Geografická, a s tým súvisiaca tarifne-politická poloha našej republiky nemá takýchto ciest práve mnoho a (Předsednictví převzal místopředseda Langr.) bolo by tedy prirodzeným príkazom kompetentných činiteľov, aby sa včas obozretne postarali o postačiteľné technické vybudovanie a o obozretné obchodné vedenie našej dunajskej plavby.

Pri tejto príležitosti chcem spomenúť i okolnosť, ktorá po dlhšiu dobu zamestnávala i našu verejnosť. Je to reorganizácia dunajskej plavby. Nie je mojím úkolom vyspomínať tuná všetky nedopatrenia a nedostatky, ktoré sa staly predmetom častejších novinárskych útokov a ktoré obviňovaly staré vedenie z nehospodárneho vedenia, umožnovania malverzácií a najmä zo zanedbávania náležitej pečlivosti riadneho obchodníka pri zjednávaní obchodov zanedbávaním vhodných, časných a účelných investíc. O všetkých týchto veciach podala obšírnu a vyčerpávajúcu zprávu vládna vyšetrujúca komisia. V dôsledku tejto zprávy bolo prikročené k čiastočnej reorganizácii podniku, ktorá sa vyznačuje postupnou výmenou vedúcich funkcionárov a výmenou personálu odbornej služby, výchovou dorastu a technickou výstavbou a budovaním československej paroplavby na Dunaji.

Podotýkam, že v tak krátkej dobe, to je behom r. 1937, previedla sa táto reorganizácia do značnej miery, je však príkazom najvyššej naliehavosti, aby sa potrebné ešte zmeny a ďalšie prehlbenie organizácie previedly s najviac možným urýchlením.

Nové vedenie podniku uspokojilo v rámci tejto čiastočnej reorganizácie plne; po stránke technickej boly prevedené novostavby za celkom asi 20 milionov Kč a opravy starého parku sú prevádzané v miere doposiaľ nezvyklej, čím sa štátu včas zachránily milionové hodnoty, takže možno očakávať, že behom pár rokov bude celý park v poriadku.

Po stránke organizačnej prikročuje sa k vybudovaniu samostatných oblastných zastúpení.

Ohľadom osobníctva možno konštatovat, že nekvalifikovaní zamestnanci budú nahradení schopným sľubným dorastom, o ktorého doplnenie nové vedenie usilovne pečuje. Treba priznať, že výkony osobníctva i materiálu v r. 1937 zaznamenávajú rekord a takmer najvyššiu hranicu technickej kapacity dunajskej plavby. Všetky tieto úkazy oprávňujú k domnienke, že po konzekventne prevedenej a dokončenej reorganizácii a ozdravení tohoto podniku stane sa naša dunajská plavba dôstojným reprezentantom nášho štátu a nášho hospodárstva a že investície vynaložené na jej vybudovanie sú peniazom dobre a účelne uloženým.

Nové vedenie podniku sa usilovne stará o to, aby čsl. plavba na Dunaj i bola nielen významným hospodárskym činiteľom, ale i najlepšou vizitkou pre našu republiku. Naši mladí kapitáni a lodníci, ktorým chce správa podniku zabezpečiť tie najlepšie sociálne podmienky, musia robiť našej republike česť na tejto velerieke.

Odvolávam sa na slová pána predsedu vlády, ktorý vlani v lodenici v Komárne výstižne spomenul tento fakt a nabádal nás k najväčšiemu úsiliu o dokonalé vybudovanie našej dunajskej cesty ako cesty do sveta, ktorá sa nekončí u Suliny, ale ktorá má spojenie s hospodárskymi oblasťmi za morom. Tento hospodársky bystrozrak nášho predsedu vlády pred rokom ako by bol predvídal situáciu, ktorá nastala po známej udalosti v strednej Europe.

Konštatujem s poľutovaním, že v tomto ohľade neprejavila sa žiaducná pohotovosť a porozumenie odpovedných činiteľov a že sme nevykonali nič, aby táto myšlienka bola uskutočnená, ačkoľvek náš priemysel, najmä slovenský priemysel a slovenské obchodné komory čo najdôraznejšie žiadajú vybudovanie našej dunajskej cesty v tomto smere. Naproti tomu konštatujem s potešením, že vzhľadom na potreby lokálnej dopravy dunajskej aspoň v poslednom roku bol učinený rázny krok, menovite čo sa týka doplnenia nášho tankového loďstva a konzervácie celého parku.

Po stránke tarifne-politickej je čsl. Dunajplavba platným členom malodohodovej spolupráce na Dunaji, ktorá sa osvedčuje a pokiaľ je známo nažíva v najlepšom pomere i s plavbami iných štátov; najmä vyzdvihujem korektný pomer k plavbám Nemeckej ríše.

Po stránke hospodárskej možno oprávnene očakávať, že doba pasivity tohoto podniku, ktorá trvala s výnimkou jedného roku od založenia až do r. 1936, definitívne pominula a že nové vedenie bude v stave udržať nielen národohospodársku, ale aj bilančnú aktivitu vzdor tomu, že musí rýchlym tempom doháňať všetko to, čo bolo v minulosti po stránke nauticko-technickej, investičnej, obchodnej a zamestnaneckej zanedbané.

Hovorilo sa veľmi mnoho o potrebe reorganizácie tohoto podniku, ktorej hlavnou súčiastkou je prevedenie účastín do majetku štátu. A tu by som si dovolil podotknúť, že o poštátnení čsl. Dunajplavby nemožno uvažovať ako v prípade štátnych výrobných podnikov. Dunajplavba - práve tak ako i železnice - je verejným a všeužitočným podnikom, ktorej obchodná bilancia nevystihuje jeho rentabilitu pre celé hospodárstvo. Úkoly tohoto podniku vymykajú sa z rámca súkromnohospodárskeho, poneváč sa ňou kladú a v krátkej budúcnosti budú museť klásť ešte ďalšie a vyššie úkoly národohospodárske. Prevzatie akcií do rúk štátu javí sa preto naliehavou nútnosťou práve tak, ako bolo u železnice treba prebrať do štátnej správy niektoré súkromné dráhy.

Ďalšou požiadavkou tejto reorganizácie bola otázka technického dobudovania parku. Ako som už naznačil, pracuje sa v tomto ohľade plnou parou a očakávame, že sa na dalšie investície najdú potrebné prostriedky a že vzhľadom na neobyčajný význam našej dunajskej plavby pre budúcnosť nášho hospodárstva ustanú malicherné byrokratické zásahy, ktoré - porovnávajúc našu dunajskú plavbu s inými štátnymi podnikmi len po stránke výsledkovej - celkom zabúdajú, že naša dunajská plavba je nielen podnikom zárobkovým, ale hlavne nástrojom našej hospodárskej a obchodnej politiky. Výstražným mementom tohoto nemiestneho a nepochopiteľného sporenia na investíciach je naša dunajská doprava minerálnych olejov. Podniku a tým nášmu národnému hospodárstvu unikaly príjmy do 100 mil. Kč, a vhodné včasné investície mohly byť už dávno umorené.

Ako som už spomenul, bola čsl. dunajská paroplavba v minulých dobách predmetom verejnej kritiky, ktoré viedly ku známemu vyslaniu vládnej vyšetrujúcej komisie a k čiastočnej reorganizácii podniku, ktorá však neuspokojuje úplne. Očakáva sa preto od úplného prevedenia účastín do majetku štátu, že sa na čelo podniku dosadí pružnejšia správa, ktorá bude môcť systematicky prevádzať úplnú reorganizáciu a hlavne zabezpečiť nerušený chod tohoto pre štát tak významného podniku.

Zo spomenutých dobromyseľných kritík vznikly mnohé nesprávné a neodôvodnené dohady, jednak čo do vedenia a jednak tiež, že tendencia týchto útokov mala byť namierená osobne proti vedúcim býv. funkcionárom. Tieto tvrdenia nemôžem sdieľať.

Úsilie o reorganizáciu podniku bolo vedené jedine vecným odôvodnením a záujmom štátu. Možno len ľutovať, že reorganizácia Dunajplavby nebola prevedená do dôsledkov, tým viacej, že i dosavádne čiastočné zmeny v podniku sa plne osvedčily. Správa podniku si je vedomá ďalšieho prehlbenia organizácie a v tejto snahe nemôžu ju ovlivniť a ni vonkajšie anonymné útoky, ktoré, aniž by spočívaly na správnej informácii, obviňujú nové vedenie z neschopnosti, hoci toto dokázalo svoju zdatnosť. Podobné útoky a obvinenia, skrývajúce sa za anonyma, nemôžu pomýliť vedenie podniku v dobrej snahe postaviť Dunajplavbu do nerušeného chodu a zabezpečit jej pevné základy.

I po stránke osobnej splňuje reorganizácia svoje poslanie. Pri prísnom výbere novoprijímanych zamestnancov po stránke osobnej zdatnosti a štátnej spoľahlivosti prijíma Dunajplavba príslušníkov všetkých národností republiky, tedy nielen Slovákov a Čechov, ale i Maďarov a Nemcov, ktorí sú podľa svojich schopností a spoľahlivosti dosadzovaní tak doma, ako aj na agencie v cudzine, i na vedúce miesta, bez ohľadu na národnostnú príslušnosť. Otázky osobníctva sú prirodzene i otázkou sociálnou. Je nesporné, že život lodnícky je ťažký a že lepšie hospodárske výsledky umožnia podniku vyhoveť hmotným požiadavkám osobníctva.

Reorganizácia po stránke hospodárskej je určovaná celkovými pomerami na Dunaji. Naša dunajská plavba ako člen sväzových ujednaní dunajských plavieb musí prirodzene robiť okrem politiky československej tiež politiku pandunajskú, ktorá v určitom smysle je zasa len službou republike. Prekotný spád udalostí v dunajskej kotline zračí sa prirodzene i v dunajskej doprave. Nastávajú momenty, ktoré vyžadujú okamžité rozhodovanie a určitú predvídavosť a smysel pre zodpovednosť. Keďže chceme, aby sa reorganizácia podniku stala účelnou, nesmieme nikdy dopustiť, aby stratila tú pružnosť a pohyblivosť, ktorá je v tomto obore podnikania proste neodmysliteľným predpokladom.