Na Slovensku pri tarifách pociťujeme rozdiel od Čiech. Volanie po náprave v tarifách sa nevšíma, ba čím ďalej tým viac sa poškodzuje Slovensko. Na pr. s platnosťou od 1. januára t. r. je zrušená sľava na dopravu reziva z listnatych stromov. Zvýšenie tohoto dovozného postihne tak drevokupca, ako i robotníctvo. Zvýšená je tiež tarifa na palivové drevo, vôbec tarify na Slovensku majú byť prispôsobené historickým krajinám a hlavne slovenským pomerom. Pôjde-li to tak ďalej, to Slovensko, ktore je dosť ožobračené, bude celkom ožobracené. (Hlasy: To je ten pravý dualizmus!) Slovensko od prevratu volá po spravedlivosti, lenže márne. Za soc. demokratického režimu v ministerstve železníc i na objednávkach je poskodzované Slovensko. I v poslednej dobe na pr. na železničné pražce slovenského pôvodu nižšie ceny ustálilo ako za pražce vyrobené v Čechách. Takýmto postupom sa odoberá práca robotníkom na Slovensku a ničia sa dodavatelia v prospech dodavateľov z Čiech.

A teraz čo sa týka štátneho jazyka. Napriek všetkým doterajším usnesením vlády a sľubom, že sa na Slovensku má a bude úradovať po slovensky, v železničnom rezorte aj teraz, v 20. roku, úraduje sa na Slovensku do 70 % česky a len 30% slovensky.

Podľa obežníku min. rady zo dňa 20. októbra 1926, čís. 6077, a zo dňa 18. novembra 1927, čís. 7012, zamestnanci na Slovensku, ktorí neúradujú po slovensky a ani sa nesnažia po slovensky naučiť, majú byť stíhaní disciplinárne. Toto sa však nerobí, lebo na vedúcich miestach sú úradníci, ktorým to tiež znie. Služobných predpisov v slovenskej reči nemáme, a keď sme sa ponúkli min. železníc, že ich preložíme do slovenčiny, ministerstvo železníc s tým nesúhlasilo.

Jediný výdobytok sme mali aspoň na papieeri, že pri uchádzaní sa o miesta pri železnici na Slovensku prednosť mali Slováci. Táto zdánlivá radosť sa zmenila. Terajší soc. demokratický režim pri žeeleznici zrušil tú "okatú" výhodu, a dnes na Slovennsku Slovaci ako doma nemajú žiadnej prednosti, ba čo viac, sú rad-radom odstrkovaní. Že je tomu tak, pozrime si obsadzovanie miest na pr. na čiare Košice-Čadca. Za posledné roky miesta prednostov väčších a významnejších staníc, Košice, Spišská Nová Ves, Poprad, Štrba, Lubochna, Vrútky atď., a posledne Čadcu Slováci nedostali. Aby Spišskú Novú Ves dobre kvalifikovaný hlavný inšpektor Hajn a k tomu člen Unie nedostal, v poslednej chvíli zaviedli proti nem u disciplinárne vyšetrovanie pre maličkosť. Neosožilo mu, že je členom soc. demokratickej Unie železničných zamestnancov, ale škodilo mu, že je Slovák a v terne na prvom mieste. Ďalej, aby sa o lepšie miesta viacerí neuchhádzali, davajú sa ex offo, lebo im to bolo sľúbené v Tetrách. V Tatrách bol jeden pán, odpovedný činiteľ a už tam rozdával prednostenstvá.

O Čadcu sa uchádzal Slovák Biringer, starý hlavný adjunkt, ktorý len v Turanoch je asi 11 rokov prednostom Vek a služobná doba neosožila, ale niekoľko desiatok intervencií ministrov a poslancov šťastie doprialo najmladšiemu bratovi Čechovi. Slová k môže byť dobre kvalifikovaný, služobne starý, dobrý pracovník, neosoží to. Pri Slovákoch sa namieta, že sú mladší, ale keď sú starší, vtedy nevadí, keď miesto obsiahne mladší neslovák. Väčšina Slovákov je kvalifikovaná za nespoľahlivých a preto skupinárske a vôbec vedúce miesta nedostávajú Keď však ináč vyhovuje, vtedy zas povedia, ze s tým vojsko nesúhlasí. My Slováci sme nespoľahliví, ale aspoň jeden príklad uvediem: V Košiciach námestník odd. VII., ktorý ani hovoriť, ani písať po česky nevie, tým menej po slovensky, už niekoľko rokov je dobry len preto, že je z bývalého Rakúska. (Výkřiky.) Je to aký si Kaiser. O miesto revizorov pokladieň dopravných a prepravných kontrolorov v obvode košickom uchádzali a uchádzajú sa stálee i Slováci a preca ako i teraz prepravné kontrolorstvo dali radšej mladému bratovi Čechovi z obvodu bratislavského riaditeľstva železníc. Z toho vidíte, že nás Slovákov ešte i dnes držíte za poddaných v kolonii žijúcich.

Niet toho dňa, aby som nedostal sťažnosti a nadávky od obyvateľov Slovensk a na pána ministra železnic. Je všeobecne známe, že ani pri jednom rezorte štátnej správy nie je tak prísna podmienka pri prijímaní maturantov ako do železnicných služieb. Pán minister železníc je jediný, ktorý pre ním ustálený počet dostatočných známok na školskom vysvedčení mnoho Slovákov maturantov nepripúšťa k chlebu, keďze Slováci mávajú len dostatočné známky. Dobré maturitné vysvedčenie na Slovensku mávajú deti českých a židovských rodín. A preto Slováci nedoprianím pána ministra železníc pre ustálený počet dostatočnýchh známok v svojej vlasti sú odkázaní na žobrácku palicu. Radšej sú prijímaní maturanti bez vlasti.

Prijímanie elévov je na každodennom poriadku. Človek žasne, keď pozre na úradne listy železničnej správy, podľa ktorých na Slovensku v 20. roku jestvovania republiky a rovnoprávnosti sa stále lifrujú úradní čakatelia zpoza Moravy. Jestli niekto robí priepasť medzi Čechmi a Slovákmi, tak najväčšiui priepasť robí režim ministerstva železníc. Myslím, že nepraje si nikto, aby slovenská mládež bola nútená siahnuť k nezákonitým prostriedkom pre neznesiteľné rozhodnutie pána ministra železníc.

Určenie počtu dostatočných známok pri prijímaní elévov pri železnici je odstrkovaním Slovákov. Že je to nemiestne, je úplne jasné. Elévi musia sa podrobiť lekárskej prehliadke a psychotechnickej skúške. Teda pri lekárovi a psychotechnickej skúške nemôže byť smerodatný počet dostatočných známok, ale zdravie a chápavosť ku službe. Zodpovední činitelia železnicnej správy sa osvedčili aj v samom ministerstve, že niektorí maturanti so samymi dostatočnými známkami na školskom vysvedčení sú schopnejší ako niektorí s vyznamenaním. Podmienka pána ministra železníc pre prijatie eléva k železnici v záujme pokojného spolunažívania Čechov a Slovákov v tejto vážnej dobe musí byť odstránená, ináč je ona nožom na krku mladíkov Slovákov, maturantov. (Posl. Uhlíř: To je nyní hrozně vážná starost, zdali má dostatečnou nebo ne!) Vám je ľahko o tom hovoriť, ale ten maturant, ktorý hľadá miesto, by vám vedel odpovedeť ináč.

Internacionála pri železniciach sa ovšem uplatňuje, ako dokazuje i prípad v Bratislave, kde pre riaditeľstvo boli prijatí traja právnici, ktorí sú nie ani Česi, ani Slováci a ktorí psychotechnickú skúšku skladali po prijatí a pri lekárskej prehliadke obstáli niektorí i s chybami.

Menovania zamestnancov sú už veľmi úzkoprsé. Myslím, čo aj pravde zodpovedá, že počet menovaní tej či onej kategorie deje sa podľa výpočtov v kanceláriách a nie podľa skutočnej potreby. Na Slovensko pripadá menovaní vo veľmi malej miere proti historickým krajinám. Výnosy o menovaniach dokazujú, že menovania a premenovania dejú sa na úkor. slovenských riaditeľstiev. Pri každej príležitosti poukazujeme na nedostatok menovaní na Slovensku. Žiaľ bohu, zostáva to nepovšimnuté, ale slovenský personál vždy je podráždený.

Na druhej strane príslušníci soc. demokratickej strany rýchle postupujú a bývajú povýšení. Aspoň jeden prípad na dokazovanie. V ministerstve železníc v preezidiu pri pánu sekč. šéfovi, ktorý je viac ako sám pán minister, je pán dr Šúštal, ako tuhý príslušník soc. dem. strany, ktorý len pred niekoľko rokami prišiel k železniciam a od 1. januára 1938 je už ministerským radcom a myslím, že i vekove najmladší v našej republike. Starí min. radcovia, ktorí všaak nie sú miláčkami soc. demokratického režimu, v terajších hodnostiach sedia niekoľko rokov. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.) Že železničné zamestnanectvo je macošsky odmeňované za svoj obetavy služobný výkon, to nám dokazuje sám zákon čís. 103 z r. 1926 a ešte macošskejššie vládne nariadennie cís. 15 z r. 1927, podľa ktorých začiatočný plat zamestnanca činí mizerných 6.300 Kc ročne. Jeden zamestnanec z Lipt. Sv. Mikuláša uvádza, že slúži 18 rokov, a ze ešte dostáva 717 Kč platu. Medzi iným píše (čte): "Pre troch dospelých ľudí je to nedostačujúce ani na riadne ľudslké vyžitie. Pokým sa nevyriesi páľčivá platová otázka kategorie staničných manipulantov, tej kategorie panských žobrákov, nemôžem žiaľ Bohu, nikto ničím prispievať." Totižto vystúpil zo všetkých humánnych a sociálnych spolkov.

Vzhľadom na drrahotu všetkých životných potrieb na jednej strane, na hospodársku konjunktúru na strane druhej, srážky z platov, penzií by maly byť zrušené bez váhania ihneď. V hospodárskej kríze bol náš štát medzi prvými štátmi, ktoré zaviedly srážky z platov a penzií. V hospodárskej konjunktúre náš štát bude posledným, ktorý tieto srážky len po všetkých ostatnych štátoch z uší.

Treba primeranejšie zvýšiť platové stupnice a zamestnancov zaradiť do nich po odbornom ocenení ich služieb. Treba vrátiť automatiku menovania a povyšovania, lebo systemizácia, ako sa prevádza, nezodpovedá skutočnosti. Čakacie doby na menovanie sú absurdne dľhé. Zamestnanci vekove starí po 15 až 20 ročnej čakacej dobe sú menovaní v počiatočných platových stupňoch, ako som spomenul, majú 6.300 Kč. Dokedy majú títo zamestnanci slúžiť, aby dosiahli konečného stupňa vo svojej platovej stupnici, keď ju dostanú len vo vysokom veku? Terajší systém výchovného na dve deti podporuje depopuláciu, ktorá býva počiatkom konca každého štátu. Nech autori terajšej platovej sústavy uvedú, ktorý štát v Europe má okrem nášho ešte systém výchovného na dve deti? Tí, ktorí tento systém zaviedli, dnes, po 12 rokoch jeho platnosti, mali by ísť do kriminálu. - Tak to píše prof. dr Chura vo svojom diele.

Pri tejto príležitosti nemôžem súhlasiť s rozhodnutím vlády vo veci srážok penzistov. Keď aktívni zamestnanci majú mať úľavu na plat. srážkach od 1. apríla 1938, trváme na tom, aby úľav týchto účastní boli i penzisti, ktorí v dnešnej dobe sú na to veľmi odkázaní. Jestli tento požiadavok nebude akceptovaný, zodpovednosť pred penzistami padá na pracovné súručenstvo vládnych organizácií.

Výkon zamestnanectva vyzerá na Slovensku takto: Že zamestnanci na Slovensku proti zamestnancom historických zemí sú nadmieru využívaní, dovolím si poslúziť štatistikou. Na pr. odbavených vlakových kilometrov na jednoho zamestnanca v pražskom riaditeľstve padne 79, na Slovensku v košickom až 121 a v bratislavskom až 139. Tonokilometrov na 1 zamesstnanca v pražskom riaditeľstve padne len 25.000, kdezto v košickom 34.500 a v bratislavskom až 37.500. I osových kilometrov na 1 zamestnanca viac padne na Slovensku.

K tomu všetkému len pražské riaditeľstvo definitívnych zamestnancov má 25.119, kdežto obidve slovenské riaditeľstvá len 16.675. Pri tomto výkone zamestnancov sú i nevyužití zamestnanci. Medzi takých patrí i inšpektor Plašil pri dopravnom úrade v Žiline, pre ktorého úrad nemá zadelenia, ktoré by on prijal. Z Lipt. Hrádku z prednostenstva bol stiahnutý a z trestu preložený do Žiliny. V Žiline bol zadelený do skladu, tam sedeť nemohol, že má zlatú žilu. K dispozícii bol daný riaditeľstvu, riaditeľstvo si s ním nemohlo poradiť, lebo sa vždy oháňal, že pán minister nár. obrany Machník je jeho rodinou. Teda v Žiline sa potuloval bez zadelenia, až konečne pre nesnášanlivosť so spoluzamestnancami preložený bol do Košíc, kam neodisiel, ale hlásil sa nemocným a ako nemocný i ďalej rajtuje na vojenských koňoch, tam ho zlatá žila nebolí, ale železničnú službu konať vraj nemôže.

Predpisy o prekladaní do výslužby železničná správa nedodržuje. Dodržuje ich síce, keď sa to jej hodí a keď ide o odstraňovanie z aktívnej služby ľudí nacionálneho a kresťanského cítenia. V tonm prípade stačí, keď má vyslúžené, na dosiahnutie 60. roku veku sa nečaká. Naproti tomu železnicná správa, keď ide o nejakého slovenskéhho alebo českého duševného bedára, ktorý je príslušníkom centralistickej strany a pracuje vedome alebo nevedome proti záujmom slovenským, pri tom, keď má vyslúžené, trvá sa ešte aj na dosiahnutie 60. roku veku. Dvojakou mierou železničná správa sa tu robí malichernou, v očiach zamestnancov sa snižuje a morálne degraduje.

Záujem aktuality železničnej správy káže buď bez rozdielu každého penzionovať, kto dosiahol nároku na 100 % penziu, bez rozdielu veku, alebo bez dosiahnutia 60 roku veku nikoho. Konkrétny prípad: 6. februára 1938 dosiahnul Leopold Cuřík, vrch. administratívny riaditeľ a šéf aktívnej kontroly ministerstva železníc, 60 rokov veku. Členom penzijného fondu je od 1. októbra 1898, teda 40 rokov. Prečo nie je ten penzionovaný? Nie preto, že by bol skutočne nepostrádateľný, ale preto, že robí dobré služby pre sociálnych demokratov a pre príslušníkov Unie železničných zamestnancov. Takéto prípady podlamujú morálku zamestnanectva a ubíjajú v ňom vieru vo spravedlivosť.

Penzijný fond. Socialisti usilujú sa previesť všetkých zamestnacov do Všeobecného penzijného ústavu. Údajne soc. dem. posl. Chalupa vypracoval už aj taký návrh. Návrh sleduje dvojaký účel, za prvé poškodiť zamestnancov a za druhé ušetriť pre štát. Všeobecný penzijný ústav platí len 80% penzie, penzijný fond štátnych železníc 100 % penzie dosiahnutého platu. Schodok Ústrednej sociálnej poisťovne dosiahnul už výšky 5.600 mil. Kč, schodok Všeobecného penzijného ústavu 2.500 mil. Kč. Tieto schodky zapríčinila vraj socialistická nehospodárnosť a nákladná režia. Socialisti by chceli s riešením t. zv. penzijného problému dostať štátnych zamestnancov z blata do kaluže, sproletarizovať všetko, aby to bolo revolučnej akcie sclhopnejšie. (Posl. Srba: Takhle se mluvilo před 50 lety, dnes už ne! Nemáme žádný zájem na tom, abychom někoho proletarisovali!)

V poslednej dobe podal som interpeláciu vo veci prevedenia novej systemizácie, ktorá posiaľ sa ťažko rodí. Ako som sa dozvedel, nová systemizácia pre ministerstvo železníc a riaditeľstvá je hotová, avšak pre služobné miestá nie. Pán minister železníc uznal nadmierny výkon železničných zamestnancov, a konečne, že od jestvovania našej republiky tiež podľa prehlásenia sme sa dožili, že železnice sú aktívne, našou povinnosťou je, aby sme sa domáhali, že by železničné zamestnanectvo za nadľudský výkon účastné bolo novelizácie zákona č. 103 z r. 1926 a vládneho nariadenia č. 15 z r. 1927, že by zrusený bol 10 % interkalár pri zbývajúcich kategoriách a taktiež aby boly prevedené zmeny vládnych nariadení č. 13.3 a 134 z r. 1934, čo sa týka služobných šiat.

Dnes, keď štátna pokladnica na hospodárenie štátnych železníc nedoplatí ani haliera, je to zásluhou jedine personálu, a preto žiadúcne je, aby tento snaživý personál bol aj slušne honorovaný.

Předseda (zvoní): Dále je přihlášen ke slovu p. posl. Hatina. Dávám mu slovo.

Posl. Hatina: Slavná sněmovno!

Při projednávání účetní uzávěrky za r. 1936 rád bych reagoval na některá nespravedlivá obvinění našeho vládního režimu poslanci sudetskoněmecké strany. P. posl. May tvrdil, že režim našeho státu je tak tvrdý vůči pohraničnímu obyvatelstvu, že se nestará náležitým způsobem o vybavení nemocnic a že 75% přirážky zdravotní používá výhradně na nemocnice české. Dovoluji si čísly prokázati, že tomu tak není a že také zprávy, které se objevily v "Angriffu" a v řadě německých časopisů zahraničních, neodpovídají pravdě, naopak že pokud jde o dotování veřejných nemocnic v Čechách a na Moravě, zdravotní přirážka byla rozdělena naprosto spravedlivě a nelze tvrdit, že by československý vládní režim takovým způsobem se choval k Němcům, že prý ani nepřipustil, aby nemocný člověk nalezl v nemocnici náležité ošetření. Slavná sněmovno, v Čechách mají veřejné nemocnice v okresech národnostně smíšených 7.750 lůžek. Tyto nemocnice dostaly 4,420.000 Kč. V českých nemocnicích je celkem 13.270 lůžek a dostaly 8,831.439 Kč. Obložených lůžek v nemocnicích německých bylo 6. 654, t. j. 83%, a v českých nemocnicích pak 11.740, t. j. 88%. Stejně tak je to

na Moravě. Propočítáme-li přesně cifry, připadající na jedno lůžko anebo na nemocnici, vidíme, že německé nemocnice, pokud jsou v oblastech národnostně smíšených s převahou německého obyvatelstva, dostaly z přídělu zdravotní přirážky na Moravě o 15,03% víc nežli nemocnice, které se nalézají v oblasti české. V Čechách pak dostaly nemocnice v německé oblasti o 0.98%, t. j. asi o 129.872-54 Kč víc nežli v oblasti české. Není tedy pravdou, jak tvrdí německé časopisy, že zdravotní přirážka je výhradně používána pro nemocnice v oblastech českých, naopak je pravdou, že zdravotní přirážka byla tentokráte rozdělena více ve prospěch oblastí německých, ač se tím nechci nijak dotýkati snad neobjektivnosti ministerstva zdravotnictví, poněvadž jsem přesvědčen, že tentokráte bylo potřebí větších částek v nemocnicích německých, buď že se tam rozšiřoval nějaký pavilon nebo že se tam rozšiřovala nemocnice. Na Moravě obdržely německé nemocnice o 831.723 Kč víc. Tyto nepravdy, které zde byly několikrát opakovány, je nutno uvésti na pravou míru a zdůrazniti, že věci, které byly o této věci v tisku rozšiřovány, neodpovídají pravdě.

Stejným nástrojem proti Československé republice a proti československému vládnímu režimu se stal, slavná sněmovno, populační problém v Československé republice. Mohli jste čísti v řadě časopisů a zejména v zahraničním tisku, že jednak v důsledku hospodářských opatření a jednak proto, že československá vláda nevěnuje vůbec pozornost poměrům v pohraničí, osídleném převážně německým obyvatelstvem, mohlo se státi, že prý většina okresů v oblastech převážně německých vykazuje natalitu tak nízkou, že prostě některé okresy vymírají. Co je na tom pravdy podle statistiky? Zjistil jsem si to ze statistiky, která byla posledně vydána Státním statistickým úřadem, kde jsou přesně rozvrženy jednotlivé okresy, jednak na okresy národnostně smíšené s převahou německého obyvatelstva, jednak na okresy české. A zjistil jsem, že ani toto tvrzení, které se stalo nástrojem propagandy proti naší republice také v anglickém a německém tisku, neopovídá pravdě, neboť pravda je, že v zemi české je více okresů, kde je vyšší natalita, u příslušníků německého národa nežli ve vnitrozemí. Na př. mezi takové okresy s vyšší natalitou náleží Chvalšiny, Kaplice, Hartmanice, Vyšší Brod, Horní Planá, Vimperk, Bezdružice, Přísečnice. Ve všech těchto okresích je na tisíc obyvatel přebytek přes 22 živě narozených dětí, kdežto v Čechách máme pouze 2 české okresy, a to Vlašim a Lomnici, kde máme na tisíc obyvatel živě narozených dětí pouze 22.49. Tedy i to je nepravda, že by v okresech s převahou německého obyvatelstva byla natalita tak nízká, že by tyto okresy vymíraly. Pravda je, že je řada okresů, jako je Liberec, Tanvald, Děčín, Varnsdorf, Česká Lípa, kde je natalita velmi nízká. Tam však byla nízká natalita už dávno před válkou, i když tam byl hospodářský blahobyt. A také v českých okresech, které přiléhají k těmto okresům národnostně smíšeným, můžeme ze statistik seznati, že i české okresy tam vykazují příliš nízkou natalitu a že i tyto okresy s převahou českého živlu mají natalitu stejně nízkou. Ale není ani dnes vinen nějaký vládní režim, jestliže řada těchto okresů vykazuje větší počet úmrtí než živě narozených dětí, nýbrž jsou to spíše poměry sociální, je to povahou industrialisace kraje severočeských měst atd., je zde mnoho jiných příčin, které zaviňují nízkou natalitu a které už tam vystupovaly dávno před válkou. I v době největšího hospodářského blahobytu byla v těchto okresech natalita velmi nízká a úmrtnost velmi vysoká.