Vedľa pracovnej možnosti je veľmi dôležité, pri akom výrobnom odvetví sú pracovné sily zamestnané. Nielen podnikateľovi, potažne majiteľovi, ale aj zamestnancovi druh podniku, potažne práce dáva docela odlišné možnosti k tvorbe kapitálu. V samotnom poľnohospodárstve sa v tomto smere ukazuje veľký rozdiel. Docela iné predpoklady má hospodár v intenzívnom repárskom kraji ako extenzívnom krmovinárskom kraji. Dôležitý vliv má veľkosť samého podniku. Menšie hospodárstvo zabezpečuje len práve nútnu výživu roľníckej rodiny a keď vezmeme do úvahy riziko, čo je s každým hospodárstvom spojené, či strata na dobytku, alebo živelná pohroma pri rastlinnej výrobe, vedie určite takéto hospodárstvo do úpadku, keď nemajú rodinní príslušníci, ba i sám hospodár vedľajšie zamestnanie na krytie nie jeho vinou zapríčinených strát. Teda v samotnom poľnohospodárstve intenzita, rozmer podniku má nesmiernu dôležitosť u samotného majiteľa na možnosť tvorby kapitálu. Čo teda povedať o zamestnancoch pri poľnohospodárstve? Jedine, že táto neblahá situácia majiteľa sa u nich stupňuje.

Možnosti zárobkové v iných povolaniach, s porovnaním v poľnohospodárstve, sú rozhodne výhodnejšie, čo najlepšie ukazuje zjav útek z dediny do mesta.

Porovnajme štatistické dáta pri sčítaní ľudu podľa povolania obyvateľstva a príjdeme k zvláštnemu úsudku. Na Slovensku bolo v poľnohospodárstve zamestnamé z tisíc obyvateľov 568.2, v Čechách 240.5, na Morave 284.5; v priemysle v Čechách 417.8, na Morave 405.7, na Slovensku 190.6; v obchode a peňažníctve, v doprave: v Čechách 150.8, na Morave 124 a na Slovensku 101.8. Zamestnanie obyvateľstva na Slovensku v poľnohospodárstve dáva Slovensku ráz poľnohospodársky. Týmto súčasne ustáľujeme zhoršený predpoklad tvorenia kapitálu na Slovensku, oproti krajinám zamoravským. To ovšem neplynie len z povahy samotného poľnohospodárstva, ale i z polohy územia slovenského poľnohospodárstva, ktoré pre ďaleké konzumné strediská musí znášať veľké výlohy dopravné. Ustálením poľnohospodárskeho rázu Slovenska je zrejmé, že výmosnejšie výrobné odvetvia, ako priemysel, živnosť, obchod, penažníctvo a doprava stávajú sa podradnými činiteľmi v hospodárskom živote na Slovensku. Toto ustálenie je pre celé Slovensko a pre všetkých jeho obyvateľov. Toto konštatovanie bolo by len polovičatým, keby som zvlášt nepoukázal, ako sa na Slovensku jednotlivé povolania triedia medzi jeho občianstvom podľa národnosti.

Dovoľujem si za to uviesť štatistiku pri sčítaní ľudu podľa povolania na Slovensku. Pri rozbore týchto dát na začiatku upozorňujem, že podľa náboženstva izraelského vykazuje štatistika 136.737 osôb, ale podľa národnosti židovskej len 72.644 osôb, rozdiel je 64.093 osôb. Pravdepodobne sa prihlásili k štátnemu národu. Poneváč príslušníci národnosti židovskej na Slovensku temer bez výnimky majú lepšie postavenie, najmä v obchode, živnostníctve, peňažníctve, priemysle a vo verejnej službe, poťažne vo voľnom zamestnaní, konečný výsledok by pre Slovákov ešte horšie dopadol, ako štatistické data vykazujú.

Podľa týchto dát z 1000 obyvateľov zapodieva sa poľnohospodárstvom na Slovensku českej národnosti 60, Slovákov 604.5, židovskej národnosti 70.6; priemyslom a živnosťami českej národnosti 210, Slovákov 186.7, židovskej národnosti 202.4; v obchode a peňažníctve českej národnosti 80, Slovákov 40.7, židovskej národnosti 530.4; u vojakov českej národnosti 170, Slovákov 9.

Specifický rozbor obyvateľstva podľa povolania vykazuje, že z 1000 Slovákov žije z poľného hospodárstva 604.5. Aké majú možnosti výrobkové? Či prírastok obyvateľstva bude sa vedieť ešte na Slovensku uživiť? V akom povolaní? To sú všetko otázky, ktoré musíme hladieť vyjasniť, a po vyjasnení tam, kde je potrebná náprava, ju chceť aj previesť.

Vychádzajúc z hospodárskeho rázu Slovenska v prvom rade sa musím zapodievať s poľnohospodárstvom, nielen ako prvovýrobou, ale aj ako najväčšou složkou hospodárskou na Slovensku. Už som bol spomenul, že veľkosť podniku má nesmiernu dôležitosť nielen čo do tvorby kapitálu, ale aj čo do istoty udržania poľného hospodárstva. Po tejto stránke zemedelské závody na Slovensku sú tak rozčlenené, že nadpolovičná v ýmera pôdy patrí trpasličím hospodárstvam. Podľa štatistických dát do 20 ha poľnohospodárskych závodov podľa počtu patrí 96 9%, podľa výmery ornej pôdy patrí veľkostnej skupine od 5 do 20 hektarov 73.3%, vyše 20 ha patrí z celkovej výmery pôdy 26.7%. Bolo by nútne k vôli presnosti zistiť, že závody vyše 50 ha ktorá národnostná skupina má v majetku. Data o tomto v štatistike nenajdeme, ale dá sa s istotou povedať, že v tejto skupine je málo Slovákov. Pri sčítaní ľudu bolo Čechov na Slovensku zárobkove činných v zemedelstve 2.867, z ktorých väčšia čiastka prišla na Slovensko, ako zbytkári na majetky pravidelne vyše 100 kat. jutár. Zo židovskej národnosti bolo ďalej činných v povolaní roľníckom 1.341, a títo majú po väčšine väčšie majetky. Poukázal som už pred tým, že temer polovica s náboženstvom israelským si neudala národnosť židovskú. Popri tom je to až trápne, že sme ešte aj dnes každým dňom svedkami toho, ako slovenská pôda prechádca do rúk neslovákov. Dnes sú väčšie slovenské poľnohospodárske majetky v rukách alebo českých zbytkárov, alebo, a to vo väčšej miere, v rukách židovských.

Pán minister zemedelstva v rozpočtovom výbore hovoril o zíískavaní pôdy pre drobný prídel pri vlastníckych zmenách prídelu. Podľa "Venkova" povedal toto (čte): "Pokiaľ kríza postihla niektoré väčšie obj ekty pôvodne pridelené, môže ministerstvo zemedelstva prevziať pri dražbe za najnizšie, pokiaľ sa týka najvyššieho podania vo smysle §u 11 malého prídelového zákona. Tieto možnosti zaistenia pôdy sa pečlive skúmajú." V praksi toto pečlivé skúmanie vyzerá takto: v katastrálnom území obce Obdokovce, okres Topoľčany, z veľkostatku Štummera dostal zbytkový majetok vyše 200 kat. jutár istý Domes, býv. správca veľkostatku. Majetok dal do prenájmu Schlesingerovi. Nikdy na ňom nehospodáril. A konto zbytkového majetku dostal úver a vzal si väčšie hospodárstvo do prenájmmu. Keď prišiel do finančných ťažkostí, odpredal majetok veľkoobchodníkovi s drevom Wernerovi. Hospodárski činitelia okresu, keď sa dozvedeli, že je tento maj etok na predaj, hneď zakročili na ministerstve zemedelstva, odbor IX, aby pôdu zachránili pre drobných uchádzačov. Tentoraz a smelo tvrdím v prípadoch tomuto podobných ministerstvo zemedelstva, odbor IX, s nápadnou rýchlosťou aktá vybavuje. Prišla odpoveď: Kúpnopredajná smluva je schválena, nedá sa na veci nič meniť. Po tejto odpovedi bolo úsilie, aby aspoň pri prevodnom poplatkl u nebol poskodený erár. Každý vyvolenec, čo dostal zbytkový maj etok, v prípade odpredaja zarobí slušný obnos 1.000 až 2.000 i vyše Kč. V tomto prípade však kupná cena na kúpnopredajnej smluve bola len pôvodná prídelová cena. Teda aj finančná správa bola poškodená vedľa drobných uchádzačov, a to všetko so súhlasom ministerstva zemedelstva odbor IV. Kto je Werner podľa národnosti, to nemusím ani povedať. Samotné meno to jasne hovorí. (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.)

Pán minister zemedelstva poukázal na snahu ministerstva zemedelstva získavať pôdu pre drobný prídel na dražbe, pokiaľ kríza postihla niektoré väčšie objekty pôvodne pridelené. Prečo tu ministerstvo zemedelstva chce získať pôdu na dražbe, keď sú zákonité ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bola zadlžená prídelová pôda krátkou cestou a rozhodne co najlacnejšie získaná? Podotýkam, že prídelová pôda sa môže len so schválením ministerstva zemedelstva hypotekárne zadlžiť. Zákon zo dňa 30. j anuára 1920, č. 81 Sb. z. a n. v §u 51 hovorírí: (čte): "Pozemkový úrad môže vykúpiť nediele (zbytkové maj etky):

Keď vlastník stratil vlastnosti, ktoré sú ustanovené v §e 3 za podmienky prídelu.

§ 3 hovorí: Pôda nemôže byť pridelená uchadzačom: 1. ktorí nemajú štátneho občianstva Československej republiky, jedine za podmienku, že do dvoch rokov nadobudnú tohoto štátneho občianstva; 2. ktorí boli odsúdení pre trestné činy, ichž následkom je strata volebného práva do obce, pokiaľ tento následok trvá, a tým, ktorí su mravne zvrhlí; 3. ktorí sú telesne alebo duševne neschopní venovať sa účelom, ku ktorým sa pôda pridelila, jedine že by išlo o zaopatrenie válečných invalidov a rodina uchadzača je v stave nahradiť nedostatok jeho spôsobilosti (leda že by manželka alebo iní členovia zaň na nediele hospodárili).

2. jestliže vlastník na nediele trvale hospodári špatne, lebo vedie nezriadený život a dáva špatný príklad svojmu okoliu,

3. jestliže vlastník svojvoľne jedná proti poriadku vloženému naň po rozumu §u 50,

4. jestliže vlastník na nediele sám nehospodári a na ňom nebýva,

5. jestliže vlastnik mimo prípadov živelných pohrôm, nemocí alebo iných mimoriadnych nezavinených prekážok dlhuje rentové splátky viaznuce na usedlosti za viac ako 3 roky.

§ 52 hovorí: 1. Bude-li nediel takto vykúpený, bude daná vykúpenému náhrada a to v peniazoch, ktoré odpovedajú tomu, čo do nedielu bolo vložené vlastníkom a jeho predchodcami. Ak ide o pôdu pridelenú, rovná sa táto suma cene, za ktorú bol prídel poskytnutý. Pri vymeraní náhrady treba hľadeť k nútnym a užitočným nákladom na nediel učineným podľa stavu v dobe prevzatia pozemkovým úradom, ako aj s druhej strany k zhoršeniu, za čo vlastník zodpovedá podľa obecných ustanovení občianskeho práva.

2. Nebude-li možno docieliť dohody o cene nákladu a výšky srážok, rozhodne o tom okr. súd, v ktorého obvode je nediel, riadením nesporným.

§ 53 hovorí: 1. O výkupe rozhoduje v prípadoch § 51, č. 1 až 6, po návrhu pozemkového úradu rozhodčí súd pozemkového úradu. Rozhodčích súdov môže byť podľa potreby zriadené niekoľko pre jednotlivé miestne obvody. Rozzhodčí súd pozostáva z predsedu a jeho námestníka menovaných prezidentom republiky z úradníkov sudcovských, ďalej zo sudcov, ktorí tiež musia patriť k stavu sudcovskému a ktorých vymenuje minister spravedlnosti, a z odborníkov hospodárskych, ktorých vymenuje pozemkový úrad. Súd rozhoduje v senáte, v ktorom vedľa predsedu zasedá jeden člen zo stavu sudcovského a jeden odborník hospodársky. 2. Složenie súdu a jeho jednací poriadok budú upravené nariadením."

Tento zákon dáva možnosť, aby zadlžené a zle obhospodarované prídelové statky mohly byť zpäť vzaté za prídelovú cenu, poťažne s určitým doplatkom na investície prevedené pôvodným prídelcom. Chyba je vlastne tam, že rozhodčí súd ani dodnes nie je zriadený na veľkú škodu malých uchadzačov o pozemky a tiež aj na škodu eráru, ktorý j e poškodzovaný o prevodné poplatky.

Minulý rok vo februári v zemedelskom výbore v odpovedi na expozé p. ministra som uviedol tri konkrétne, typické prípady takých zbytkových statkov, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahuje § 51 zákona č. 81 z r. 1920 Sme ochotní p. ministrovi zemedelstva prácu v tomto smere uľahčiť. Dáme vám dáta o všetkých tých majetkoch, ktoré podľa §u 51 dozrály, aby boly teraj ším majiteľom vzaté a pridelené tým, ktorým vlastne slovenská pôda patrí. I tu napochytre mám jeden takýto prípad. V kat. území Baštín a Praznovce z veľkostatku Gertrudy Nešverovej dostal zbytkový majetok 80 kat. jutár Dipolt, totiž jeho zať, údajne inž. Bedrich Trubel. Bol zamestnaný na prídelovom komisariáte v Nitre. Pridelil si statok, a aby to nebolo veľmi okaté, dal to prepísať na testa. Na prídelovú cenu dodnes nedal ani krajciaru, na majetku nikdy nehospodáril, mal ho v prenájme súsedný veľkostatkár. 18. marca 1937 podalo si žiadosť na ministerstvo zemedelstva, odb. IX, 57 drobných uchadzačov, aby im tento majetok bol rozparcelovaný, nakoľko sa dozvedeli, že Trubl chce tento majetok odpredať. Na cca 20 uh. jutár už so súsedným zbytkovým statkárom kúpnopredajnú smluvu uzavrel, ktorá je teraz na prídelovom komisariáte v Nitre. Horespomenutí uchadzači sa priamo aj na Trubla obrátili vo veci kúpy. Vo svojej odpovedi ich vyzval, aby mu sdelili najvyššiu cenu za kat. jutro. Tu je ten kameň úrazu. Každý prídelca, ktorého okolnosti donútia, že sám nevládze na majetku hospodáriť, chce odpredajom zarobiť, a to taký obnos, čo v riadnych pomeroch by vyžadovalo prácu jedného celého ľudského života. Tu by sa mala prejaviť snaha ministerstva zemedelstva, aby sa takéto veci nedialy. A v tejto práci sľubujeme ministerstvu úprimnú pomoc. Som presvedčený, že keby sa tu podľa zákona pokračovalo, pri budúcom sčítaní ľudu ten nepomer vo veľkostných skupinách poľnohospodárskych závodov by sa hodne zlepšil v prospech chudobného slovenského roľníka.

Dr inž. Ed. Reich v knihe "O základoch zemedelstva" píše (čte): "Pomery v hustote zaľudnenia a složenia jednotlivých skupín obyvateľstva sa značne delia na Slovensku oproti zemiam českým. Hustota obyvateľstva v jednotlivých zemiach r. 1921 a 1930 je táto: Na 100 ha plochy pripadá v r. 1921 v Čechách 128˙12 obyvateľstva, r. 1930 to stúplo na 136.55, tedy o 6˙58%. Na Morave a vo Sliezsku pripadalo na 100 ha plochy r. 1921 124.73 obyvateľstva a r. 1930 133˙18, tedy pribudlo 6.77%. Na Slovensku to stúplo so 61.27 na 68˙05, teda pribudlo 11.07%. Najväčšia hustota je na západe, najmenšia v zemiach východnach. Prírastok obyvateľstva má docela opačnú tendenciu. Zeme s najmenšou hustotou majú najväčší prírastok obyvateľstva. Smerom od západu k východu klesá hustota obyvateľstva a stúpa percento prírastku." Toľko hovorí dr Reich.

Na prvý pohľad sa zdá, že vo východných zemiach väčší prírastok obyvateľstva je odôvodnený danou situáciou, nakoľko tam je na jednotkovej ploche najmenšia hustota. Ale keď vezmeme do úvahy obyvateľstvo podľa povolania a keď si ujasníme, že z výmery plôch má jedine vliv na výživu obyvateľstva plocha poľnohospodárska, vtedy si musíme tieto data doplniť datami, koľko žije na jednotkovej obhospodarovanej ploche obyvateľstva s povolaním roľníckym, lebo len táto čiastka má tam výživu zabezpečenú. Zo zemedelskej pôdy môžeme brať do úvahy ornú pôdu, trvalé lúky, užitkové a obchodné záhrady a konečne vinice. Podľa štatistických dát žije v Čechách na 3,065.708 ha 1,636.976 ľudí v povolaní poľnohospodárskom, na Slovensku na 2,180.068 ha 1,822.114 ľudí. Na Slovensku na 100 ha pôdy je viac o 49.4% obyvateľstva v povolaní poľnohospodárskom ako v západných krajinách. Táto štatistika dokazuje, že po odrátaní pasienkov na pôde poľnohospodárskej žije na rovnakej rozlohe na Slovensku o 49.4% viac ľudí než v západných krajinách. Pretože rozlohu pooľnohospodársky obrábanej plochy treba považovať pomerne za stabilnú a i možnosti zvýšiť produktívitu pôdy majú hranice dané princípom rentability, nemožno hovoriť o schopnosti roľníctva na Slovensku odčerpať prírastok jeho obyvateľstva.

Nebol by som ale ešte úplne vyčerpal problém slovenského roľníka, keby som nepoukázal na jeho rentabilitu v podnikaní, poťažne nenačrtol jeho možnosť súťaže s českým roľníkom.

Sila roľníka v prvom rade sa dá odhadnúť podľa počtu jeho hospodárskeho zvieratstva. Podotýkam, že s chovom poľnohospodárskeho zvieratstva sa zapodievajú najmä malí a strední roľníci. Na Slovensku táto skupina závodov podľa počtu roľníckych závodov má 96.9% a podľa výmery plochy 73.3%. Toto by mal byť dostatočný dôvod, aby na jednotkovej poľnohospodárskej ploche počet hospodárskeho zvieratstva bol v pomere celoštátnom tiež aj na Slovensku. Skutočnosť však je opačná.

Počet poľnohospodárskeho zvieratstva na 100 ha zemedelskej pôdy je tento: Koňov v Čechách 7.5, v zemi Moravskosliezskej 9, na Slovensku 8˙6. Hovädzieho dobytka v Čechách 68˙6, v zemi Moravskosliezskej 52.5, na Slovensku 30.7. Temer len polovička. Ošípaných v Čechách 40.6, v zemi Moravskosliezskej 45 a na Slovensku 13.9. Jedine ťažných zvierat na východe je viac oproti západu. Absolútna prevaha zemí východných v práci ťažnej je zosilnená ešte menšou intenzitou hospodárskou. Okolnosť, prečo je tu nadbytok ťažnej práce, sa môže vysvetliť vlivom pomernej vzdialenosti podnikov od trhov, železníc, miest, ako aj horším stavom hradských, ciest, ktoré nútia roľníka držať viac koní. Ďalšia príčina spočíva v tom, že pozemky sú od podnikov vzdialené dosť značne a sú veľmi rozkúskované.

Mimo ťažného dobytka Slovensko má len polovicu toľko domáceho zvieratstva ako kraje zamoravské. Tento stav len v hrubých rysoch charakterizuje disparitu medzi roľníctvom na Slovensku a v západných krajoch. Na rentabilitu rozhodne má vliv cena roľníckych produktov, ktoré mu zabezpečujú jedine príjem na úhradu výdavkov. Ovšem samotné ceny produktov ešte nezaistia roľníkovi rentabilitu jeho podniku, musí k tomuto prispeť v pomere jeho únosnosti primeraný výrobný náklad. Detailovanie tejto složitej otázky by ma priďaleko viedlo, dovoľujem si tu uviesť slová pána ministra zemedelstva, ako sa o tom vyjadril v rozpočtovo, výbore (čte): "Na strane priemyslu zaznamenávame dobrú konjunktúru, naproti tomu naše zemedelstvo zostáva pozadu v tomto vývoji, najmä sa javí disparita na jednej strane medzi cenovým indexom zemedelským a priemyslovým asi 15% a na druhej strane medzi indexom zemedelskej držby a výrobných nákladov zemedelstva asi 37%, takže je tu porušená hospodárska rovnováha ku škode zemedelstva."

Index cien zemedelských výrobkov a výrobných nákladov sa vzťahuje na pomery v Čechách. Aké iné percento by sa tu ukázalo, keby sa tento index vypočítal podľa jestvujúcich cien na Slovensku tak u roľníckych, ako aj priemyselných výrobkov.

Disparitu cenovú výrobkov roľníckych podľa dát zemedelského ústavu účtovnícko-správovedného medzi Slovenskom a Čechami vypočítal som cca 11%. O toľko lacnejšie odpredáva slovenský roľník oproti českému roľníkovi. Spravedlivé očakávanie, že monopolné, poťažne riadené hospodárenie túto krivdu odstráni, sa nesplnilo, ba tvrdím, že v niektorých úsekoch roľníckej výroby sa pomer ešte zhoršil.

Pri nákupe roľníckych potrieb, ktoré roľník pre udržanie v provoze svojho podniku potrebuje, sa javí disparita zas v opačnom smere. Z významejších článkov uvediem len niektoré: V Čechách v r. 1936 platil za chilský liadok 151 Kč, na Slovensku 179 Kč, za superfosfát 62.69 Kč, na Slovensku 63.19 Kč. Za kamenné uhlie 16˙36 Kč, na Slovensku 31.26 Kč. Za elektrinu na osvetlenie v Čechách 3 Kč, na Slovensku 3.46 Kč. Motorová sila v Čechách 1˙49 Kč, na Slovensku 2.05 Kč. Dáta sú vzaté zo zpráv zemedelského ústavu účtovnícko-správovedného. Tu sa javí disparita v neprospech Slovenska okolo 15%. Nápadné je, že disparita je aj pri elektrickej energii. Na Slovensku jediní výrobci elektrickej energie sú t. zv. všeužitočné elektrárne. Majoritu má v týchto elektrárniach štát. Robia sa propagácie pre zelektrizovanie slovenskej dedinky, ovšem že pri takýchto cenách pri všetkej propagande ostane snaha zelektrizovať vidiek iba snahou.