Místopředseda Košek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Sidor (pokračuje): Tejto svojej historickej úlohe ľudová strana sa nikdy nespreneverila a zostane jej vernou i pre budúcnosť.

Je štastím pre slovenský národ, že práve táto katolícka strana má v svojom programe nacionálne-politickú ideu slovenskú. Katolíci totiž vedia vytrvanlive bojovať za idey nacionálne. Pozrite len na heroický boj irských katolíkov a poľských katolíkov, na ich boj a prácu na poli nacionálnom. Strana ľudová sa nikdy nespreneverí svojej katolicite a ani svojmu slovensko-národnému programu.

Slávna snemovňa! Môžete ísť na nás všelijakým terorom a prostriedkami slavíčkovskoklímovskými, môžete posielať rozličné elementy na Slovensko. Jedno je isté: túto stranu a ňou rozširovanú myšlienku nacionalizmu slovenského nikdy sa vám nepodarí zničiť a zo srdca slovenského ľudu vyrvať! (Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.) Riešite problémy s policajnými obuškami, ako sme videli v Bratislave na uliciach, kde univerzitných poslucháčov za to, že hlásajú heslo "Na Slovensku po slovensky", bijú strážníci. (Výkřiky.) Vy ste v tieto dni dali previesť päťhodinovú policajnú prehliadku v redakcii "Nástupu" a hneď v zápätí toho ste dali zastaviť "Nástup" na 6 mesiacov. Myslíte si, nepoznajúc mentalitu slovenskej mládeže, že ste ju tým zastrašili a odzbrojili? Váš sluha dr Koloman Bielický, okresný náčelník v Nových Zámkoch, v tieto dni zakázal oslavu menín Andreja Hlinku, aby sa vám zapáčil a aby sa mohol stať vládnym radcom.

Ale vrchol protislovenského postupu vlády ja vidím v otázke Černovej a Ružomberka. Pán predseda vlády dr Hodža bol 27. októbra pokloniť sa na černovskom cintoríne 15 mŕtvym našim martyrom, a teraz jeho vláda (Výkřiky.) [ ].

Veľevážení prítomní! Vláda voči slovenskej ľudovej strane a voči ňou reprezentovanému pohybu politickému na Slovensku pokračuje veľmi nepriateľsky. Ide na nás policajnými prostriedkami a hrozí hmotnou záhubou. Vláda si pri tom myslí, že sa jej podarí túto stranu zoslabiť a rozbiť. Je na tragickom omyle. Uvádzam tu slová ministra Rudolfa Bechyněho povedané r. 1920 po zavretí Hlinkovom na Mírove. Bechyne hovorí (čte): Ľudová strana je veľkou stranou, či ju povedie Hlinka alebo niekto iný. Nie je pedagogické hnať takúto stranu do zúfalého vzteku. Nie je múdre užívať policajných prostriedkov. Všetky policajné prostriedky majú krátky dych. Väzenie je výsledok zlej politiky. Najmúdrejší štátníci vyslovujú mienku, že väzenia bývajú doslovom politiky, ktorá sa nepodarila."

Nech na vládnej strane nezabudajú na tieto výstižné slová. Politika centralizmu a čechoslováctva na Slovensku už ztroskotala. Nič a nik ju už viacej nevzkriesí. (Hluk a výkřiky.)

Místopředseda Košek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Sidor (pokračuje): A to je odpoveď naša aj na slová pána min. predsedu dr Hodžu, ktorý v rozpočtovom výbore vyhlásil, že historia najlepšie posúdí, či cesta jeho vládnej, alebo našej autonomistickej politiky bola správna. Tá historia (Výkřiky: Áno, tá nám dala svobodu!) už prehovorila ústami mladých Slovákov v Trenčianskych Tepliciach, v Nitre, na uliciach Bratislavy ak aj vo fakultných spolkoch univerzitných poslucháčov. Jej slová budú čo raz silnejšie znieť a tým hlasnejšie sa buďú ozývať po celom šírom Slovensku, čím hlbšie o slovenskom probléme bude sa mlčať na pôde tohto parlamentu!

Na konci vyhlašujem, že Hlinkova slovenská ľudová strana tento jubilejný rozpočet na znak svojho protestu proti výčinom vlády neodhlasuje. (Potlesk poslanců slovenské strany ľudové. - Výkřiky: Fuj! Hanba!)

Místopředseda Košek (zvoní): Dávám slovo dalšímu řečníku, jímž je p. posl. dr Lukáč.

Posl. dr Lukáč: Slávna snemovňa!

Z poverenia všetkých slovenských koalovaných poslancov pred rozhorčenou snemovňou odmietam tón i spôsob reči posl. Sidora. (Výborně! - Hlučný potlesk.) Pred 20. výročím Československej republiky, keď len slepý nevidí ohromný vzrast a rozvoj slovenského národného života, zveličuje posl. Sidor i najmenšie stiene do obludného merítka.

I sedliák, robotník a živnostník slovenský, organizovaný snáď i vo slovenskej ľudovej strane, som presvedčený, že nebude súhlasiť (Tak jest!- Hlučný potlesk.) s niektorými vývodami i tónom posl. Sidora. Na jeho niektoré tvrdenia dovolím si vo svojej reči sa podrobne vrátiť.

Keď v júni v kultúrnom výbore, potom i v pléne snemovne rokovali sme o návrhu teraz už zákona o brannej výchove, i keď sme ešte nevedeli o tom, že je akoby úvodom do oných veľkých požiadavkov, ktoré sa teraz ukladajú na všetky vrstvy národa, zplna sme si uvedomovali význam toho, čo sa vtedy pripomínalo v dôvodovej zpráve. Tam bola reč o tom, že treba prihliadať k pestovaniu citu individuálnej a kolektívnej zodpovednosti a odhodlania k osobným a vecným obetiam, a najmä tam, kde ide o ohroženie štátnej svrchovanosti, samostatnosti, celistvosti, ústavnej jednotnosti, demokraticko-republikánskej formy a bezpečnosti Československej republiky. Vtedy sa o obetiach hovorilo, dnes sa na nás žiadajú. Ak sme konzekventní, ak sme vtedy nevraveli iba zvučné vlastenecké frázy, ale ak z nás už vtedy vravelo ozajstné odhodlanie a toto odhodlanie mali vtedy, tuším, všetky strany okrem sudetskonemeckej - tak dnes, keď treba slová premeniť v skutky, predbežne v skutky finančného rázu, keďže od krvných obetí sme ešte chvála Bohu ďaleko, dnes, vravím, nemôžeme váhať. Je prinajmenšom divné váhanie alebo priamo odmietanie u tých, ktorí pri zákone o brannej výchove súhlasili, čím dali sankciu aj požiadavke obetí. Nemôžeme váhať, protiví sa to rozpoznaniu medzinárodného položenia, protiví sa to záújmom samého Slovenska. Dielčia teoria je práve v tomto bode najnešťastnejšia a hodná zavrhnutia. Nemôžeme obetovať a brániť len t. zv. historické zeme a Slovensko nie, a aj naopak, nemôžeme obeťami chrániť len Slovensko a Čechy a Moravskosliezský kraj nie. To je vec naprosto jasná a preto aj s hľadiska slovenského musíme súhlasiť so všetkými opatreniami, ktoré sa dejú na obranu celého nášho štátu. (Výborně! - Potlesk.)

Tvári v tvár stáleho vonkajšieho nebezpečenstva - a kto by bol tak naivný, kto by ho nevidel, alebo absolutne popieral práve vtedy, keď sa stupňuje - nezachránia nás teoretické hádky o jednom či dvoch národoch (Tak jest!), ale súbežná, železná, jednocieľna vôľa brániť všetkých a všetko. Slovenská sloboda je v československej samostatnosti (Tak jest!), hovoríeva pán predseda vlády. A my dodávame, že len a jedine v československej samostatnosti. Bez tejto jej niet a nikdy a nikde by jej nebolo. (Výborně!)

I v tejto sieni, i na Slovensku sa často hovorí o mladom slovenskom nacionalizme. Keď je tento slovenský nacionalizmus v duchu nesfalšovanej tradície minulosti, či ďalšej Štúrovej, či bližšej Hviezdoslavovej a Štefánikovej, tak je to kladná a prepotrebná sila, na ktorú sme hrdí a ktorá i nás posilňuje, sila, ktorá je k obrane republiky nevyhnuteľne potrebná. (Tak jest!) Ak neni v tejto tradícii a linii, tak to proste nie je nacionalizmus slovenský (Tak jest!), ale nesťastné bludište.

Z príležitosti otvárania jednej novej bratislavskej ľudovej školy pán predseda vlády veľmi výstižne a správne hovoril o ozajstnom modernom nacionalizme, aj o tom, akým prínosom prispieva doň robotník. Bez tohoto sociálneho, humanistického prínosu nacionalizmus by bol bezohľadným, všetko sožieraj úcim molochom, ako na to máme známé príklady inde. Slovenský nacionalizmus v minulosti bol hlboko humanistický a široko sociálny, zfalšovať ho podľa dobovej patologie bol by chorobný odklon od jeho najlepšej podstaty. V záujme ozajstného nezfalšovaného slovenského nacionalizmu je, aby sa hmotné i kultúrne duchovné imanie celého nášho štátu chránilo a ochránilo. Táto ochrana je súčasne i jeho sebazáchrana. A preto sa divím pánom kolegom z ľudovej strany prihlašujúcim sa ku slovenskému nacionalizmu, že na rozdiel od júna pri odhlasovaní zákona o brannej výchove dnes odmietajú súhlas aspoň dielčí, prinajmenej pri kapitole nár. obrany a nár. osvety.

Nuž práve s hľadiska tejto ochrany, ba záchrany najvyššich hmotných i duchovne kultúrnych statkov slovenských staviame sa kladne k tohoročnému rozpočtu, i keď vieme, že znamená vysoké vypätie hmotných síl občianstva. Vieme však, že nie sú vynaložené nadarmo, bezcieľne, vyhodené do povetria, ale že majú, budú a musia slúžiť najvyšiemu štátnemu dobru, zabezpečeniu. La sűreté, bezpečnosť, toto bolo a je heslom i francúzskeho politického života a je i našim. Naše občianstvo a menovite sociálne najslabšie vrstvy, robotníci, roľníci, malí živnostníci a t. zv. malá a stredná inteligencia je tohoročným rozpočtom, lepšie rečeno jeho dôsledkami, iste citeľne dotknutá, ale spýtajte sa len rozhľadeného a uvedomelého robotníka, či si nepremyslel a neuznáva túto nevyhnutnosť, prýštiacu zo všeobecnej europskej situácie. Skláňame sa pred obetavosťou a trpezlivosťou práve najslabšich, pred ich odhodlaním brániť štát Slovákov a Čechov a prinášať k vôli jeho zábezpeke ťažké obeti.

Počuli sme rozbory jednotlivých kapitôl, rezortov, zpráva rozpočtového výboru ukazuje, že boly predebatované dopodrobna. Rozpočet ministerstva nár. obrany s jeho mimoriadnou časťou ide do výšky polpiata miliard. Už odznely tu upozornenia, žiadosti o tom, aby sa v rámci rozpočtu tohoto rezortu vynaložilo s týmito ťažko nadobudnutými a citeľne nastrádanými peniazmi čo najšetrnejšie, gazdovalo čo najvecnejšie. Nechcem nijak pochybovať o tom, naopak, som presvedčený, že z nich vynaloží sa na československú maginotovskú hradbu nielen na západnej čiastke republiky, ale i okolo slovenskej. Tu pripomínam i vec, súvisiacu tak iste s inou kapitolou. Naliehavým strategickým a všeobecným záujmovým požiadavkom je potreba započaťia stavby dráhy Poprad-Dobšiná. Pod Tatrami nateraz výstavba všetkých podnikov je hotová, a ak by sa oddialovala stavba tejto dráhy, vzrástla by tam nadmerne nezamestnanosť. Aj turistický ruch volá po uskutočnení tejto stavby. Vyslovujem ďalej prianie, aby ministerstvo nár. obrany zo svojích prostriedkov venovalo časť menovite na slovenskú kultúrne brannú ľudovýchovu, či už priamym vydávaním, či už subvencovaním branných čítaniek, výberov, antologií a iných diel, slúžiacich myšlienke obrany štátu. Takéto diela vykonávajú obrovskú, tichú, ale trvalú a tak neoceniteľnú prácu. Viem z vlastnej skúsenosti, akým hlbokým dojmom pôsobilo na mňa drama Františka Langra "Jízdní hlídka". Kto tú raz videl, tomu myšlienka československej samostatnosti vryje sa do mysle a do krvi doživotne.

Dobrá obrana štátu je však nie len v zbraniach. Je i v dobrej výzbroji ducha, v pečlivom staraní sa o národné školstvo a národnu osvetu vôbec. Nemohli by sme nijak súhlasiť, keby hmotné zbrojenie šlo na korene duchovného zosilňovania. Veď u nás viacej než kdekoľvek inde treba ešte vždy a nadlho starať sa o duchovné, kultúrne dvíhanie širokých vrstiev národa, ktoré v nedávnej, neblahej minulosti nemaly možnosť a nesmely sa zúčastňovať vlastného národného duchovného života. Akože je v rozpočte tohoročnom postarané o školy, o našu duchovnú výzbroj?

S uspokojením môžeme konštatovať podľa výkladu pána ministra školstva a nár. osvety, že keď aj zvyšuj eme výdaje na zbrojenie, nezávisle na tom zvyšujeme súčasne výdaj e aj na školstvo, osvetu v presvedčení, že existencia nášho štátu tkvie v oblasti ducha, v mravnej a kultúrnej jeho sile a vyspelosti. Rozpočet ministerstva školstva a nár. osvety na r. 1938 je najväčší zo všetkých rokov od prevratu. Od rozpočtu pred troma rokmi vyšší je o 143 mil. Kč, od vlaňaj šieho o temer 70 milionov Kč. Celkove hodne vyše miliardy venujeme na našu duchovnú výzbroj. Táto snaha o zvýšenie sa zvlášť výrazne odzrkadľuj e, keď povážime tohoročné zveľadenie slovenského školského života. Intenzívne sa prevádza zákon o újazdných meštianskych školách. Na újazdné bolo premenené na Slovensku 111 meštianskych škôl, 34 expozitúr bolo premenené na samostatné meštianske školy. Podľa expozé pána ministra možno očakávať, že v tomto školskom roku všetky meštianske školy budú premenené na újazdné.

Ďalšie číslo j e ni emenej úctyhodné. 54 nových štátnych ľudových škôl bolo ustanovené na Slovensku. Dokončuje sa, alebo už čiastočne sa dokončilo 42 stavieb pre národné školy tamže. Subvencií na stavby škôl na Slovensku udelených bolo do konca novembra t. r. 13,219.958 Kč. Na vnútorné zariadenie národných škôl na Slovensku povolilo sa 20 subvencií v sume 483.899 Kč. Tu sa teda míľovými krokmi doháňa to, čo v časoch hospodárskej krízy bolo pomalšie.

I z radov autonomistických vyslovilo sa uspokojenie nad urovnaním platových pomerov školských inšpektorov. Je nám ľúto, že neboli pojatí do toho aj penzionovaní inšpektori. Súhlasíme s expozé pána ministra školstva menovite v tom ohľade, kde spomína ako naliehavý úkol úmerné zhodnotenie formálnej vyššej kvalifikácie učiteľstva meštianskych škôl. Ďalším naliehavým úkolom bude menovite budovanie nových obchodných a odborných škôl, ktorých na Slovensku nemáme nadostač. Tu hneď pripomínam ako potrebu kysucký kraj, ktorý silne postráda odborných škôl. Primlúvame sa za to, aby sa vyhovelo žiadosti mestskej rady v Čadci za zriadenie obchodnej akadémie v tomto meste. Život si dnes najmä vyžaduje obchodné a odborné vzdelanie a na Slovensku jeho najmä treba, aby v súkromných i verejných podnikoch slovenských boli dobrí odborníci, keďže od ich schopnosti a výkonnosti závisí úroveň podniku a tým zase aj úroveň krainy.

Čo sa týka výchovy a výučby, odznelo mnoho námetov v rozpočtovom výbore, s ktorými sa pri pozorovaní školskej práce stotožňuj em. Tak pán posl. Florek a dr Macek spomínali dôležitosť a preťaženosť riaditeľov ústavov, potrebu pomýšľať na to, ako by výchova stredoškolského profesorského dorastu bola zreformovaná. K týmto námetom pridávam nasledovné. Na tohoročnom medzinárodnom pedagogickom kongrese v Paríži vytýkané bolo jednostranné intelektuálne vzdelávanie, prevládanie didaktických stránok a nedostatok vychovateľských zreteľov. Prízvukovala sa doplňujúca potreba estetickej výchovy, jej prostriedky sú školský film a školský rozhlas. Na našich meštiankach sa už stretáme s nimi, na stredných školách menej.

Ďalej v časopise "Přítomnost" bol článok, v ktorom sa vyčíta, že cudzej reči na školách žiaci sa nenaučia. Vo Vestníku sdruženia nár. soc. učiteľov a profesorov bol povšimnutiahodný článok o tom, že keď aj nemožno docieliť naj ideálnej šieho prostriedku, aby totižto každý poslucháč mohol časť svoj ho štúdia stráviť v cudzine a tak dokonale sblížiť sa s patričnou cudzou rečou, predsa sú aj doma možnosti odborného výcviku. Je tam podaný aj konkrétny návrh. Z tej to príležitosti vítame výnos pána ministra školstva, dotýkaj úci sa praktickej znalosti nemeckého j azyka. Súčasne sa vraciame k jeho vlaňaj - šiemu prej avu o tom, že aj výučba ostatných menšinových rečí by bola potre bná. Hneď konkrétne, na Slovensku: nedávno sa mi ponosoval slovenský advokát, že da rmo hľadá mladého Slováka koncipienta s rečovými znalosťami nemecko-maďarskými, a preto vraj musí si vziať koncipienta židovskej národnosti. Fakt je ten, že mladá slovenská generácia málo alebo už vôbec nepoznala menšinové j azyky. Pri vedeckej práci, menovite v obore historickom, literárne-historickom a myslím i právnom bez nich sa ťažko môže hýbať.

I naša stredná škola, menovite na Slovensku, bude musieť z toho vyvodiť dôsledky. Čiastočne sa to už deje, na pr. na bratislavskom reformnom reálnom dievčenskom gymnáziu, kde je kurz maďarčiny, na ktorý chodia i žiačky české. Chceme svojich súsedov stále sprevádzať s pozornosťou z rozličných dôvodov a preto potrebujeme znalosť rečí. Vítame ďalej aktuálne ustanovovanie kultúrnych referentov, bolo to už dávnou potrebou. S tým v súvise upozorňujem na jednu vec. Na Slovensku potrebujeme stále dobrej osvetovokultúrnej činnosti. Kto by bol na ňu viac predurčený a uspôsobilý, ako učiteľ a stredoškolský profesor, menovite historik alebo t. zv. českoslovenčinár? Niektorí takúto prepotrebnú činnosť vyvíj aj ú, mnohí nie. Nech sa bere na mimoškolskú, hodnotnú kultúrne osvetovú činnosť ohľad, tým nechcem povedať, že na úkor školy, ale jednak ohľad, lebo je ona v našich slovenských pomeroch veľké plus. Úsilie a dohovory pána ministra školstva ohľadom uvedenia národného hospodárstva do našich stredných škôl budeme sprevádzať s pozornosťou a pochopením. Takiste i všetky prípravy, ktoré sú potrebné pri reorganizovaní učebníc v dôsledku zákona o brannej výchove.

Dovoľujem si upozorniť pána ministra školstva a nár. osvety na memorandum Spolku učiteľov slovenských škôl na menšinových krajoch z 15. februára, ukazujúce na ťažkú a významnú úlohu nášho hraničiarskeho učiteľstva. Takiste na žiadosť Speváckeho sboru slovenských učiteľov z 29. novembra t. r. o subvencovanie ich Domova v Trenčianskych Tepliciach. Prihováram sa za posúrenie resystemizácie úradníkov účtárne referátu ministerstva školstva a nár. osvety v Bratislave. Za veľmi významnú vec považuj em potrebu znalosti Slovenska a slovenských kultúrnych hodnôt a tvorby v zemiach českomoravských, menovite v školách. Preto sa prihováram, aby do všetkých českých i nemeckých škôl, knižníc školských, knižníc mládeže i profesorov boly systematicky, každoročne prikupované knihy slovenských autorov, tak beletrie, ako i veci naučné. Ministerstvo školstva urobilo to vlani, prosíme o to i tohoto roku z teraj šieho rozpočtu. Je to vec zásadná, potrebná, významná, keďže ide o to, aby česká mládež znala čo možno najdokonalejšie slovenské kultúrne ovzdušie, práve tak ako je zas potrebné, aby slovenská študuj úca mládež znala hodnoty českého kultúrneho života.

V oblasti vysokoškolskej postupujeme vopred. V tomto ohľade vykonala Kom enského univerzita veľmi mnoho nedoceneného. Na stá mladých slovenských profesorov, právníkov, lekárov, desiatky vedeckých pracovníkov dostalo tam dobré vystroj enie do svoj ho odb oru. Káder vedeckých pracovníkov slovenských každého roku vzrastá, každého roku pribúda nových slovenských docentov. V tomto ohľade zvlášte vedie lekárska fakulta, ale ani na ostatných niet prekážok k uplatneniu sa. Spomeniem oficielné vyhlásenie dekana filozofickej fakulty prof. Klecandu, podľa ktorého ani jedna zo slovenských habilitačných prác nebola odmietnutá. Len keby ich bolo viacej.

Mnoho sa hovorilo a pokričalo v posledných týždňoch o rečovej otázke na Slovensku a menovite na univerzite. Môj názor je, aby sa všade plnil a rešpektoval jazykový zákon, na nižších a vyššich miestach aby v úradovaní pokračovalo sa taktne a lojálne. O tejto veci som písal z príležitosti t. zv. bratislavských demonštrácií. Rozjatrovací spôsob považujem za nešťastný i s jednej i s druhej strany, menovite dnes, keď každému rozj atreniu sa u nás tešia naši nepraj níci v zahraničí a uzatvárajú z toho hneď vnútorné nepokoje priepastného rázu, čo nezodpovedá pravde. Chápeme lásku mladých kamarádov k rodnej reči, ktorá je štátnym jazykom tiež, ale nechápeme z príležitosti demonštrácie zistene odznelé protičeské nenávistné výkriky. Keby socha Hviezdoslava bola ožila, bronzový prst básnika bol by kynul výstražné memento. Mám informácie, že dekanské úrady úradujú teraz po slovensky a že i pán minister školstva mal v tomto smysle rozhovory s univerzitnými predstaviteľmi. Literárny bilinguizmus není nijak na škodu československej veci, v tomto ohľade nemôžeme súhlasiť s predstavami pána posl. Hampla. Jednota ducha, jednota vôle, jednota spoločných cieľov je nado všetko.

Slovenský život vzrastá a republika tento vzrast háji a zveľaďuje. Len v silnej, hmotne i duchovne dobre vyzbrojenej Československej republike môže byť slovenský život plne rozvinutý, chránený a zachránený. Preto sa staviame k štátnemu rozpočtu, ktorý je vo znamení obrany naších zemí, kladne a ho prijímame. (Potlesk.)