Uvedené okolnosti, okrem tretej, nastaly hneď po vzniku nášho štátu, t. j. po prevrate. Náš štát po mierovej konferencii, po mierových smluvách dostal tento tvar, vnútorná i zahraničná situácia v podstate hneď po prevrate sa vyvinovala tak, ako je dnes, a preto, ako som zdôraznil, malo sa už prv pomýšľať na vydanie tohoto zákona. Bolo by sa tým predišlo všelijakým zmätkom ideovým, protináboženským, protisociálnym, ba aj protinárodným, protislovenským.

Koho viniť z toho? Už v r. 1925 vojenská správa pripravovala zavedenie predvojennej výchovy mládeže, už v r. 1925 na miesto vojenského cvičenia boly zavedené kurzy t. zv. predvojennej výchovy. Profesori a učitelia na miesto povinného vojenského cvičenia absolvovali sme kurzy, a to Slováci a Česi v Opave, Maďari a Nemci zasa v Prahe, Bratislave a inde. A už na týchto kurzových prednáškach bolo nám jasne povedané a dokázané, že v okolitých štátoch, menovite v Maďarsku, Poľsku a ostatných, už predvojenná výchova mládeže a obyvateľstva je zákonom zavedená a upravená.

Že sa u nás toto už v tom čase, t. j. v r. 1925 a 1926 alebo v neskorších rokoch nestalo, všeobecne sa pripisuje krajným prúdom socialistickým za vinu, a síce hlavne ich t. zv. pseudohumanistickému smeru. Podľa všeobecnej mienky aspoň vtedajších zasvätených ľudí sa verejne hovorilo, že toto úsilie vojenskej správy bolo zlomené na odpore práve krajných smerov socialistických. Tuná, s tejto strany sa javil odpor priamy i nepriamy, ale dokonca aj účinkovanie vyvinuté smerom protichodným. Hlavným cieľom výchovy mládeže na pr. na školách verejných by malo byť pestovať národný a vlastenecký cit, lásku k rodičovskej hrudi, k rodičovskému domu, k svojmu domovu a štátu, smysel pre disciplínu, úctu k zákonom božím i ľudským, ďalej vedeť sa podriadiť záujmom verejným, vedeť podriadiť záujmy vlastné záujmom širším. A tu sme badali, že v celkovej školskej výchove tento smer išiel cestou protichodnou. Už o osnovách školských na pr. na stredných školách verejných bolo konštatované, že sú bez charakteru národného a že je potrebné zmeniť len vyučovací jazyk v nich a vhodné by boly pre ktorýkoľvek štát v Europe, povedzme pre Egypt alebo ktorýkoľvek štát na východe. Národná výchova ubíjaná bola zmätkom ideologie československej, ktorá odstrániac, neuznajúc reálne. hodnoty národné, ako je reč, ako je národ - v tomto príp de reč slovenská, národ slovenský - chce pestovať lásku k akémusi abstraktnému, imaginárnemu pojmu československého národa. Ak branná výchova chce dosiahnuť svojho cieľu, ako o tom bude reč, musí pohýbať masami slovenského ľudu, preniknúť do jeho sŕdc, do jeho citov. V tom prípade musí si uvedomiť, že takýmto skokom, ako to robí ideologia československého národa, to jest skokom v logike, skokom v cite aj skokom v prírode, nikdy sa nedopracuje toho cieľa, ktorý musí mať pred očima: účinnú, úprimnú, hlbokú lásku k štátu a vlasti.

Hovoril som, že vo výchove školskej bol zmätok, práve tak spoločnosť zasa mimoškolská svíjala sa v ideových kontrastoch. V literatúre na pr. zavládol smer pseudohumanistický, prevádzaný akýmsi nezdravým antimilitarizmom, ktorý sa prejavoval v znevažovaní vojenských ctností osôb, disciplíny. Stačí tuná uviesť a položiť si otázku, či osožilo brannej výchove, rozumieme tomuto duchu brannej výchovy, také prevádzanie filmu, divadiel atď. ako je "Dobrý voják Švejk" na pr., alebo "C. k. polní maršálek" a pod.

Zaujímavé je, že chceli sme tým trafiť iného. (Hluk. - Místopředseda Sivák zvoní.), chceli sme trafiť starú rakúsku armádu, znevažovať ju, ale musíme si priznať, že nebola to práca konštruktívna, nebola to práca výchovná, a veľmi citlive a v nedobrom, negatívnom smere sa dotýkala aj armády našej a jej discipliny.

Ďalej zavládla v literatúre a vo verejnosti akási verejná mienka, naplnená chorobným pacifizmom, na pr. hraničiacím do istej miery až s určitou obavou, až so zbabelosťou, maskujúcou strach často až z obrany a to z obrany oprávnenej. V posledných rokoch naskrze neprospela výchove verejnosti našej a do istej miery ani mládeže tá propagácia ničivých smerov boľševických, propagovaných sem z boľševického Ruska, a to naviazaním kultúrnych stykov školských, potom umeleckých atď. s boľševickým Ruskom, so sovietmi. V praktickom živote tuná máme bezduchý byrokratizmus, daňovú morálku, mnohoráz zákony vynesené so zpiatočnou platnosťou, ktoré všetky, ako to mnohorazy verejne bolo konštatované, podlamovaly dôveru vo vlastný štát. Dokonalá branná výchova občianstva musí spočívať na základoch iných, nových, skutočne tieto spomenuté nedostatky musia sa odstraňovať, zrevidovať a branná výchova, hlavne morálna, sa musí položiť na základ úplne nový.

Tu spomenuté smery, vážená snemovňa, zasiahly aj do výchovy školskej, do písania učebníc a vôbec na celej čiare do našeho školstva. Po prevrate hlavne sa začína uplatňovať smer v dejinách a v písaní hlavne dejepisných učebníc pre stredné školy a pre školy vôbec, ktorý smer usiluje sa zredukovať na minimum dejiny na pr. vojenské v prospech dejín kultúrnych, umeleckých a pod. Usiluje sa geniovvojevodcov postaviť mnohorazy do svetla nesympatického. Do školských knižníc dostávajú sa knihy, ktoré šíria ideový zmätok už pred tým spomenutý, a to otupovaním citu národného a náboženského, ktoré city samozrejme v mládeži i v ľude, v obyvateľstve sú priamo dvoma piliermi, základmi správnej predvojennej výchovy a ducha, ktorý smeruje k oprávnenej ochrane štátu a vlasti.

Keď sme sa pokusili o odstránenie týchto škodlivých, povedal by som, prameňov, tých škodlivých kníh, keď sme hlásali revíziu knižníc, aby boly odstraňované takéto t. zv. "diela", vtedy naše počínanie bolo nazvané "koniášstvom". Nevadí. Dnešná osnova vo svojom § 11 v hlave II dáva nám za pravdu a dáva nám krásnu satisfakciu, keď hovorí, že knižnice školskej mládeže sa majú podrobiť určitej revízii, majú sa z nich odstrániť knihy, ktoré majú tendenciu, ktorá sa nesrovnáva s tendenciou brannej výchovy mravnej a čiastočne i potom ostatnej, telesnej a pod.

Z výchovy brannej, menovite telesnej, sa na školách doteraz uplatňovala do istej miery len určitá časť, a to t. zv. pochodové cvičenia. Pochodové cvičenia sú nič iného, ako že mládež jednej a jednej školy má mesačne alebo dvojmesačne pochodovať von do prírody, a pri tomto pochodovaní má sa otužovať, má sa ďalej pestovať smysel pre vojenskú disciplínu. To sú dve hlavné veci a dva ciele týchto pochodových cvičení. Ale čo vidíme? Žiactvo naskrze nezvyknuté na dlhé pochodovanie je nútené mnohorazy pochodovať v jednom ťahu 10, 15, ba aj 30 km, čím nastáva úžasná telesná únava svalová, horúčka, a týmto sa žiactvo stáva na 2 až 3 dny ba aj viac úplne neschopné pre školu, nastáva následkom telesnej únavy aj únava duševná. Keď vyrukuje 200, 300 žiakov na pochod do prírody po vedením 2, 3, prípadne 4 profesorov, týmto je nemožné udržať vojenskú disciplínu ani žiadnu disciplínu, lebo niet podmienok k tomu; žiactvo pochoduj e voľne, vlastne ide bez akéhokoľvek jednotného tempa kroku, krytu aťd., podmienok to disciplíny, a tak jeho pochod sa viac menej podobá nedisciplínovanému pochodu nejakých trampov. Týmto chcem povedať, že pochodové cvičenia na celej čiare naskrze zlyhaly, sklamaly a nedosiahly svojho cieľa. Pri budúcom vládnom nariadení, ktoré sa má vydať následkom tohoto zákona, musí školská správa spolu s vojenskou správou pamätať, aby pochodové cvičenia boly zavedené tak, že by v nich bol nejaký systém, systém kontinuity v pochodovaní, aby pochodovanie bolo častejšie, aby bolo kratšie a nie tak únavné.

Ďalej návrh zákona spomína, že tieto nedostatky, ktoré sa doteraz javily vo výchove školskej mládeže, chce odstrániť tým, že branná príprava mravná, nauková, presiakne v budúcnosti látku jednotlivých učebných predmetov. Nedrží za potrebné - výslovne je to tam uvedené - aby sa zavádzaly nové učebné predmety, ale zasa na druhej strane nedrží za vylúčené zásadne zaviesť nový skušebný predmet. No, prirodzená vec, sú to obvyklé zadné dvierka.

Ale s iného stanoviska chcem posvietiť na túto vec, a to s toho, že skromná požiadavka, ktorá sa kládla šéfom generálneho štábu generálom Krejčím na strednú školu a ktorá bola vyslovená pred delegátmi profesorských kruhov u neho, sotva bude týmto činom a týmto paragrafom zákona dodržaná. (Hluk.)

Místopředseda Sivák (zvoní): Prosím o kľud.

Posl. Florek (pokračuje): Šéf generálneho štábu gen. Krejčí k deputácii stredoškolských profesorov vyslovil sa takto (čte): "Žiadne vojačkovanie, pánovia! Nechceme od vás žiadnych vojakov. Dajte nám len zdravé a uvedomelé individuá, a my si už z nich urobíme vojakov."

Hovorím, neviem, ťažko bude slúčiť tuná intenciu predošle spomínaného paragrafu s týmto výrokom. A tu v budúcnosti, keďže celá mravná branná výchova čisto patrí do kompetencie školskej správy, nakol,ko podľa paragrafu osnovy zákona túto brannú výchovu má po každej stránke obstarať škola sama, tak tá školská správa alebo interpretátori litery zákona branného budú stáť pred veľkým problémom, a síce pred problémom t ým, aby nebola narušená doterajšia rovnováha paritnej výchovy telesnej a duševnej.

My žiadame, aby z brannej výchovy telesnej nevyvinul sa osobitný faktor výchovný, aby nenastúpil tuná nejaký osobitný kult tela, ale aby školská a vojenská správa tento nový prínos výchovný včlenila organicky do celkového výchovného programu školy tak nižšej, ako strednej a vysokej. To sú naše dezideriá ohľadom brannej výchovy mládeže na školách nižších, stredných a vysokých.

Čo sa týka brannej výchovy mimoškolskej, slávna snemovňa, rozumieme tu mládež školou už nepovinnú, rozumieme tu mládencov zbraňou nepovinných, neodvedených a ostatné celé obyvateľstvo do 50 rokov. Tu stojíme na stanovisku, aby branná výchova správnym chápaním i vedením stala sa pohybom masovým nášho ľudu a obecenstva, slovom verejnosti, aby nedostala charakter len taký, ako majú na pr. dnešné dni brannosti. Počas dnešných dňov brannosti vyrukuje niekoľko úradných osobností, niektoré spolky, a ľud a obecenstvo sa díva, prípadne tlieska, ako by sa jeho táto vec ani netýkala. My si brannú výchovu nepredstavujeme týmto spôsobom.

Úlohou budúcich vládnych nariadení v ktoromkoľvek obore bude to, aby tento účel brannej výchovy a hlavne tento cieľ brannej výchovy prenikol do sŕdc, prenikol do umu, do citov našej verejnosti slovenskej a slovenského národa. Ale aby sa to stalo a mohlo uskutočniť, musí výchova branná, najmä mravná, položená byť na základ slovenskonárodný, aby tuná cítila tá slovenská verejnosť, ten slovenský ľud a slovenská mládež, že branná výchova smeruje k zabezpečeniu jeho národných, náboženských, občianskych práv v rámci tohoto štátu, a aby slovenský národ prizvukovaný bol tuná ako národ tento štát skutočne tvoriaci a udržujúci. Ale toto predpokladá, aby tak vyhovené bolo požiadavkám národn ým, kultúrnym i potrebám slovenského národa, aby tento národ skutočne sám i cítil i žil vo vedomí všetkých tých práv národných, ktoré práva národné musí mať a musi dostať od vlastného štátu ako svojho. Ináč celé úsilie, celý šľachetný cieľ brannej výchovy nedocieli to, čo chce, zostane zákonom síce uplatňovaným, ale preca len viacej menej na papieri, on pohýbe prípadne masami, ale nepohýbe citom, nepohýbe srdcom verejnosti slovenskej, kdežto práve všeobecná výchova branná jednak u žiactva, jednak u širokej verejnosti práve toto chce docieliť.

Praktickým predpokladom rozšírenia takejto brannej výchovy do širokej verejnosti ... (Hluk.)

Místopředseda Sivák (zvoní): Prosím o kľud.

Posl. Florek (pokračuje): ... je, aby vo výchove boly zastúpené spolky, reprezentujúce slovenský národný charakter. Hovorím to preto, lebo práve máme obavu ohľadom §u 20, odst. 1, lit. a), kde sa hovorí, že brannú výchovu vykonávať, o brannú výchovu sa starať budú oprávnené len tie spolky, ktoré majú celoštátne ústredie. Kdežto na Slovensku a Podkarpatskej Rusi máme viac spolkov, ktoré sú čiste národne slovenské, ktoré majú ústredie v hlavnom meste krajinskom v Bratislave, prípadne inde, a ktorých pôsobnosť ako slovensko-národných spolkov obmedzuje sa výlučne na územie slovenské, prípadne výlučne na územie Podkarpatskej Rusi. Zaujímavé je, že práve tieto spolky, ktoré reprezentujú národný charakter slovenský, by práve boly podľa tohoto paragrafu vylúčené z možnosti vykonávať mravnú výchovu u svojho členstva. Tu nás uspokojuje aspoň čiastočne sľub z kompetentného miesta daný - a uvidíme v budúcnosti, ako máme a môžeme skutočne tomu veriť že na spolky slovensko-národné, ktoré majú sídlo síce na Slovensku, tedy ústredie čiste slovenské a krajinské, ale ich pôsobnosť je rozšírená na územie celého štátu, sa počítalo vo spomenutom paragrafe. Zaujímavé je, že štát a vôbec navrhovatelia tohto zákona tie povinnosti, ktoré sú spojené s brannou výchovou mravnou a hlavne telesnou, uvaľujú hlavne na samosprávu, mestá, obce atď., ale nepamätajú, čo sa týka úhrady výdavkov, aby aspoň v tomto pomere bolo pamätané na výpomoci i úhrady, na výpomoci a pomoc pre tieto samosprávné sväzky, keď treba nemalé výdavky uhradiť, a to práve beztak už veľmi zaťažených pokladníc obecných, mestských, slovom samosprávy. V tejto veci zaujímavé a poučné číslice sú v dôvodovej zpráve, ktoré sa udávajú, že v obore pôsobnosti ministerstva nár. obrany je preliminované pre prvý rok na výdavky s brannou výchovou spojené 40,966.000 Kč a v následujúcich rokoch 23,034.500 Kč; v obore pôsobnosti iných ministerstiev a úradov v prvom roku je preliminované 24,600.000 Kč, pre nasledujúce roky 24,600.000 Kč; v obore pôsobnosti ministerstva nár. obrany a iných ministerstiev a úradov zasa 65,566.000 Kč, pre roky nasledujúce 47,634.500 Kč.

Keď porovnáme tieto číslice, ktoré sú preliminované ako pravdepodobné výdavky štátnej správy, a porovnáme ich s výdavkami skutočnými, ktorými sú obťažené jednotlivé samosprávné celky, v tom prípade nám zaiste vysvitne veľký nepomer. Jednako máme nádej, že štátna správa v jednotlivých odboroch najde spôsob, ako má napomôcť jednako spolky, poverené vykonávaním brannej výchovy, a jednako aj samosprávne sväzky, obce a mestá.

Slávna snemovňa! Popri týchto všetkých uvedených nedostatkoch minulosti my, Hlinkova slovenská ľudová strana v predpoklade a v nádeji, že základ a idea brannej výchovy bude obrodou pre nás, obrodou národnou, nábož enskou a spoločenskou, a v nádeji, že branná výchova bude predovšetkým vyhľadávať a podporovať kladné ho dnoty nášho slovenského národného charakteru a života a že týmto prispeje k utuženiu, zosilneniu najmä tých dvoch základov, na ktorých slovenský národ ako národ spočíva, a to základu národného slovenského a náboženského, osnovu zákona o brannej výchove prijímame. (Potlesk.)

Místopředseda Sivák (zvoní): Ďalším prihláseným rečníkom je p. posl. Vodička. Dávam mu slovo.

Posl. Vodička: Vážená sněmovno!

Osnova zákona o branné výchově je projednávána právě v hodině velkého nebezpečí pro světový mír, v hodině, kdy [], hitlerovské Německo a mussolinovská Italie připravují se zapálit světový válečný požár. Je projednáván ve chvíli, kdy Německo a Italie vystupují z neintervenčního výboru v Londýně, kdy německé a italské lodi plují plnou parou k Valencii a kdy v Malaze bylo podle posledních zpráv vyloděno 15.000 italských vojáků. []. Nebezpečí, které Československé republice hrozí se strany fašistických nepřátel, staví před všechen československý lid a odpovědné činitele velmi důležitý úkol, a to dělat skutečnou poli tiku obrany republiky, skutečnou politiku obrany země, kterou by se Československo ubránilo napadení fašistického útočníka, dělat politiku obrany republiky, která by sjednotila všechen československý lid bez rozdílu národností, náboženského smýšlení a politického přesvědčení k tomu, aby ani píď půdy těchto krásných a bohatých zemí se nestala kořistí hitlerovského fašistického Německa. (Předsednictví převzal místopředseda Langr.)

Dnes v hodině nebezpečí je třeba si uvědomit, že je nutno dělat takovou politiku obrany republiky, která by umožnila za aktivní účasti všeho pracujícího lidu postaviti proti fašistickému nepříteli takovou sílu, o kterou by se jeho útok rozbil jako o železnou hradbu, a která by nedopustila, aby se československé území stalo dějištěm nepřátelských válečných operací.

K opatřením směřujícím ke zvýšení obrany republiky nutno počítat uzákonění branné výchovy lidu. Je to opatření velmi důležité. Dnes není válka již jen věcí armády, nýbrž všeho občanstva, to znamená velké většiny dělnictva a pracujícího lidu. Pracující lid to také bude, který v případě válečného útoku bude přinášet velmi těžké oběti na životech a zdraví a který od prvého dne napadení bude vystaven přímým účinkům a důsledkům války, protože válečný útočník, jak vidíme ze zkušeností z Habeše a dnes ze Španělska, snaží se pomocí letectva a dalekonosných děl zasáhnout hluboké zázemí napadeného a ničením nechráněných měst, masovým vyvražďováním civilního obyvatelstva docílit rychlého a vítězného válečného rozhodnutí.

My komunisté, kterým otázka obrany republiky není planou frází, díváme se na brannou výchovu lidu jako na opatření dalekosáhlé důležitosti, kterým se má dáti širokým lidovým masám možnost seznámiti se a vycvičiti se v zacházení se zbraněmi a naučiti se čelit válečnému nebezpečí. Je to opatření, které zejména dnes po zkušenostech ze Španělska nesmí býti podceňováno, neboť největším nedostatkem španělského lidu, spěchajícího brániti svoji krásnou zemi, demokratické Španělsko, byla neznalost zacházení se zbraněmi a neznalost vojenského výcviku, což přes nadšení a hrdinství španělských lidových mas bylo příčinou těžkých ztrát na životech a zdraví a mělo to i velký vliv na prodloužení této války.

Jsme přesvědčeni, že ozbrojený a vojensky vycvičený lid již dávno by byl rozdrtil povstání fašistických generálů Franca a Molly. Protože naše strana to s obranou republiky proti fašistickým útočníkům myslí vážně, staví se i k otázce branné výchovy, jakožto nezbytnému opatření k obraně republiky, kladně. To ovšem neznamená, když my s tímto důležitým opatřením zásadně souhlasíme, že se vzdáváme kritiky a budeme přijímati všechno tak, jak je to předkládáno. Za prvé je třeba ostře a kriticky se postaviti proti tomu, že tak důležitá osnova, kterou se má zvýšiti obrana republiky, která má umožniti, aby československá armáda v případě válečného napadení se mohla opříti o pomoc vojensky vycvičených širokých pracujících mas, byla zpracovávána za zavřenými dveřmi v úzkém kruhu několika málo činitelů. Byla zpracovávána tak, že nebyl dostatečně vzat zřetel na mínění lidu, na jeho potřeby; mnohé paragrafy ukazují, že zde hrály velkou úlohu politicko-stranické zásahy zejména strany agrární, která, jak je viděti, měla a má snahu využíti tohoto zákona pro zvýšení svého mocenského postavení.

Jsme přesvědčeni, kdyby vláda s předlohou tohoto zákona předstoupila před lid, kdyby tato předloha byla před tváří všeho lidu veřejně projednávána, kdyby při zpracování tohoto zákona bylo dbáno hlasů a rad té části vojenských odborníků, kteří to s obranou republiky myslí poctivě a upřímně a jichž názory na úspěšnou obranu republiky se v žádném případě nemohou mnoho lišiti od našich názorů, vzešlo by takové dílo, které by bylo vším obyvatelstvem přijato s ohromným nadšením a pochopením a které by úspěch tohoto opatření plně zajistilo.