Ale i úradnícki činitelia a spolupracovníci,
ktorí krom svojej vedeckej a odbornej zdatnosti niesli
i administratívnu tíhu veškerých prác,
v plnej miere si zaslúžia nášho uznania
za veľkú svedomitosť, horlivosť a húževnatosť,
ktorou nedbajúc na ich zdravie roky a roky i v mimoúradných
hodinách venovali sa veľkému dielu. Spomeniem
tu z ministerstva spravedlivosti odborového prednostu v.
v. dr Hartmana a nášho znamenitého min. radu
dr Srba. Odborový prednosta, znamenitý dr Voska,
vysilený prácou, predčasne umrel.
Ministerstvo spravedlivosti pripravilo osnovu v stálom
kontakte s ministerstvom sjednotenia zákonodarstva, referenti
ktorého zúčastnili sa všetkých
prác od začiatku do konca a zvlášť
po stránke vzťahov novej úpravy k starému
právu uhorskému preukázali nám užitočné
služby a pomoc, čím dokumentovaná bola
i nutná potreba tohoto ministerstva pre zdarnú prípravu
väčších zákonodarných prác.
S uznaním spomínam prácu odb. prednostu dr
Schrotza.
Slávna snemovňa! V uvedenom som už poukázal
na veľký význam tejto osnovy. Je to najväčšie
kodifikačné a unifikačné zákonodarné
dielo Československej republiky. I keď podávame
len revíziu a zmodernizovanie dosiaľ platného
práva v historických zemiach, preca len je to kodex
samostatný, československý. Pre Slovensko
a Podkarp. Rus znamená ona vôbec prvú súbornú
kodifikáciu súkromného práva. Týmto
zákoníkom sa dávajú vlastne len najzákladnejšie
predpoklady spoločného a jednotného hospodárskeho
života Slovenska a Podkarpatskej Rusi s českými
zemiami. (Předsednictví převzal místopředseda
dr Markovič.) Znamenať to bude v ďalších
dôsledkoch a v súvislosti s pripravovanou unifikáciou
obchodného práva ďalšie pozdvihnutie Slovenska
a Podkarpatskej Rusi po stránke hospodárskej. Ale
znamenať to bude i značné plus pre Čechy
a Moravu, lebo hospodárske ich sily najdú novú
oporu v posilnenej a pozdvihnutej právnej istote a bezpečnosti
východných zemí. Nemôže byť
žiadneho sporu, že z tejto jednoty práva a z
nej vyplývajúcej hospodárskej vzájomnosti
a posily posilnená vyjde i myšlienka štátnej
a národnej jednoty československej.
Ale predkladaný zákoník je i z iného
dôvodu dôležitý. I on najlepšie vyvracia
pomluvy šírené proti nášmu štátu
o jeho údajnom zboľševizovaní. Predkladáme
základný zákon o dnešných a budúcich
podkladoch súkromného hospodárskeho života
Československej republiky a činíme to podľa
osvedčených a zažitých zásad
a podľa normovaní, ktoré všetky západné
národy a štáty považujú za základ
svojej civilizácie. Československo si dáva
týmto zákoníkom ústavu súkromnoprávnu
a nedáva si ústavu boľševickú,
ale ústavu sporiadaného civilizovaného hospodárstva.
Zákoník tento opiera sa teda o právny riad,
ktorým Europa striasla so seba feudálny systém
a ktorý umožnil jej veľký rozkvet hospodársky
a kultúrny. Tento právny riad umožnil nielen
veľkú modernú výrobu priemyselnú,
ale i vysokovyvinutý roľnícky stav, vyspelé
živnostníctvo a i sebavedomú, sporiadanú
a organizovanú delnícku triedu. Tento právny
poriadok nedal vznik len finančnému veľkokapitálu,
ale umožnil i veľký rozmach ľudového
peňažníctva, družstevníctva, spoľahlivého
to základu úspešného hospodárskeho,
kultúrneho a i politického pozdvihnutia malého
človeka. Tento právny poriadok umožnil i veľké
sociálne politické zákonodarstvo civilizovaných
národov. Naša predloha občianskeho zákoníka
je dobrým podkladom pre záštitu a rozvoj záujmov
a úprav moderných sociálnepolitických
tendencií. Dávame si v nej súkromnoprávnu
ústavu, ktorá umožní zdravý a
postupný vývoj a pokrok.
Z nástupníckych štátov, ktoré
vznikly alebo zväčšily sa z územia býv.
rakúsko-uhorskej monarchie, je Československo prvé,
ktoré si kodifikuje tak rozsiahlu úpravu súkromného
práva. Významný je i fakt, že súčasne
s unifikáciou a kodifikáciou civilného práva
materiálneho parlament zabýva sa i osnovou zákona
túto materiu doplňujúcou, s osnovou zákona
o unifikácii civilného práva formálneho,
súdnych poriadkov. Prevedie-li náš parlament
tieto dve dôležité úpravy, postúpi
náš štát, konsolidovanosť ktorého
je vo svete uznávaná, zase o veľký krok
ďalej a tým i jeho mravná, právnobezpečnostná
a hospodárska reputácia.
Slávna snemovňa a senát oddajú sa
teraz v spoločných zasadnutiach ústavnoprávnych
výborov usilovnej práci. Predkladáme dnešnému
stavu vysokovyvinutej civilistickej vedy zodpovedajúcu
i najlepšími praktickými právnikmi pripravenú
osnovu. Tým je už v značnej miere usnadnená
práca Národného shromaždenia. Ale už
teraz, než práca táto je zahájená
a včas pred jej skončením, je mojou povinnosťou,
aby som upozornil na ďalší dôležitý
moment.
Zákoníky, ktoré parlament prejedná,
dosiahnu plne svojho dôležitého úkolu
len vtedy, keď sa postaráme o to, aby boly dobre prevádzané
a praktikované. Záleží predovšetkým
na uspokojivom fungovaní nášho súdnictva.
Isteže sú príprava a uzákonenie tak
obsiahlych osnôv spojené s veľkými obťažami
a so značnou prácou. Ale všetka táto
námaha nie je v pomere s tým, čo vykonať
musia naši sudcovia a súdna správa, aby daly
zákonu život, aby z papierového pravidla učinily
uspokojivé usporiadanie skutočných životných
pomerov. Len tak bude mať naša zákonodarná
práca opravdového významu a len vtedy budú
môcť byť splnené k nej pripojené
nádeje a očakávanie s hľadiska záujmov
štátu a jeho obyvateľstva, keď sa vopred
postaráme o to, aby náš za ťažkých
okolností ináč dobre fungujúci sudcovský
aparát bol uschopnený, aby zvládnuť
mohol veľký úkol, ktorý novými
zákoníkmi naň ukladáme. Súdy
naše vzhľadom na postupujúcu unifikáciu
- spomeniem tu aj pripravenú už osnovu nového
trestného zákoníka, ktorý sa už
tieto dni dostáva do urýchleného medziministerského
pojednávania, ďalej s ním súvisiace
osnovy zákonov o výkone trestu a trestného
poriadku v krátkej dobe zaťažené budú
úplne novými, veľkými, základnými
zákonami. Už i len dôkladné ich preštudovanie
znamená úctyhodný výkon. Ešte
ťažšie bude ich aplikovanie zvlášť
v prvých niekoľkých rokoch, keď tvoriť
sa budú museť úplne nové základy
judikatúry a pri tom vo veľmi dlhej prechodnej dobe
postupovať a súdiť budú museť nielen
dľa nového práva, ale vo veciach pochádzajúcich
z predošlej alebo z prechodnej doby i podľa dosiaľ
platných noriem. Len dobre vyzbrojený súdny
aparát, opatrený tak po stránke mravnej,
ako personálnej, ale i hmotnej všetkým, čo
je nezbytne nutné pre uspokojivé vykonávanie
tak dôležitých povinností, môže
dostáť tomuto veľkému úkolu. Jedná
sa tu o reputáciu Československej republiky ako
štátu s konsolidovanými pomerami a so zaistenou
právnou bezpečnosťou. Jedná sa i o veľké
záujmy hospodárske. Myslím, že parlament,
ktorý ujíma sa práce, aby prebudoval dosavádny
náš právny poriadok v najdôležitejších
jeho odvetviach a v najpočetnejších a najživotnejších
jeho čiastkach, musí sa zaoberať i s úvahamia
prípadnými opatreniami o tom, ako možno tento
nový poriadok najlepšie uviesť v život a
tak umožniť resp. usnadniť ťažkú
prácu tým, ktorí sú predovšetkým
povinní vykonať ju v prospech občianstva a
štátu. Slávna snemovňa! Predkladajúc
vládny návrh zákona, ktorým sa vydáva
občiansky zákoník, mám česť
požiadať slávnu snemovňu, aby po prevedení
tejto predbežnej rozpravy učinila predloženú
osnovu predmetom ďalšieho jednania. Záujem republiky
vyžaduje, aby jednanie toto skončilo sa so zdarom.
(Potlesk.)
Místopředseda dr Markovič (zvoní):
Podľa usnesenia predsedníctva navrhujem rečnícku
lehotu 60 minút. (Námitky nebyly.)
Námietok niet. Navrhnutá rečnícka
lehota je schválená.
Ku slovu sú prihláseni rečníci: na
strane "proti" p. posl. dr Szüllö;
na strane "pro" pp. posl. dr Stránský,
dr Mayr-Harting, dr Dominik, dr Rašín,
dr Markovič, Otáhal, dr Suchý.
Udeľujem slovo prvému rečníkovi, zapísanému
"proti", pánovi posl. dr Szüllömu.
Posl. dr Szüllö (maďarsky): Vážená
posl. snemovňa!
Bolo by frivolnosťou, kebych o tomto kodexe, o tomto zákoníku
práva súkromného už teraz, pri jeho
predložení vyslovil svoj výrok a zabýval
sa jeho odbornou kritikou, keďže nemali sme dosť
času k preštudovaniu tejto desaťročnej
práce.
Predovšetkým už zo slovenského patriotizmu
teším sa tomu úspechu ducha zo Slovenska, že
pri utvorení právneho riadu patrí ľví
podiel nie krajinám historickým, ale Slovensku;
veď minister spravedlnosti, predseda vlády, ba i prezident
najvyššieho súdu a tuná práve predsedajúci
sú Slováci. Nič naplat, to staré Uhorsko
bolo krajinou právnikov.
Pri príležitosti predloženia kodexu chcem uviesť
len niektoré politické hľadiská, o ktorých
mám za to, že musí byť o nich uvažované,
keďže táto osnova smeruje k sjednoteniu dvoch,
dosiaľ naprosto samostatných právnych riadov,
a to právneho riadu krajín historických ovládaných
dosiaľ rakúskym občianskym zákoníkom,
a kodifikovaného súkromoprávneho právneho
riadu založeného na uhorskom práve zvykovom.
Rakúsky občiansky zákoník bol prvotriednym
dielom v dobe, keď bol uvedený v platnosť v Rakúsku
a tiež v Sedmohradsku, avšak nesie na sebe celý
charakter Rakúska. Jeho základné tézy
sú čo do práva majetkového a práva
rodinného naprosto prispôsobené zásadám
práva cirkevného. Uhorské ponímanie
práva súkromného je docela iné, a
to je výsledkom uhorských právnych zvyklostí,
oživovaných tradiciami práva rímskeho,
a tézy tohoto práva obsahuje jedno z najlepších
právnych diel, Tripartitum.
V obidvoch týchto riadoch práva súkromného
rozhodovala zastaralá už právna téza,
že, "qui iure suo utitur, nemini facit iniuriam".
Tento myšlienkový svet však protiví sa
dnešnému svetovému názoru sociáln
eho obsahu, ktorý súc vedený nie duchom práva,
ale duchom slušnosti vyznáva zásadu druhú:
"summum ius, summainiuria". Požaduje sociálne
chápanie a porozumenie, požaduje, aby súkromné
právo nebolo len snôškou právnych podmetov
a predmetov, ale pospolitosťou žijúcich a cítiacich
ľudí, kde hrajú rollu stejne charakter, rozum,
srdce a duša.
Pokladám za nedostatok osnovy, že nie je v nej definitívne
upravené právo rodinné; veď uhorské
rodinné právo je výtečné. Prax
starého uhorského práva súkromného
v živote rodinnom, v živote jednotlivcov, v ochrane
vdovy, v ochrane žien slobodných je o veľa šľachetnejšia
a o veľa humánnejšieho smýšľania,
než ktorýkoľvek právny riad sveta, a preto
mohlo toto právo byť prevzaté. Z ochrany rodiny,
z posviatnosti rodiny, z inštitúcie vetevného
majetku rezultovalo, že rodinný cit vyvinul sa u Maďarov
o veľa mocnejšie, než u iných národov,
lebo vylučovanie žien z dedictva majetku na základe
quartalitia zbavilo ženu vena, a tedy maďarský
rodinný život, ktorý je už odo dávna
vzorný, nezakladal sa na sňatkoch rozumových,
lež na sňatkoch z lásky.
Bol bych rád videl, keby tento zákonník lepšie,
mocnejšie a prononsovanejšie obsahoval zásady
lásky, pochopenia, podporovania slabých a sociálnej
pečlivosti, a keby bolo v ňom pamätované
na tézu starého rakúskeho zákoníka,
dľa ktorého k nabývaniu práva je treba
právneho titulu a právneho spôsobu. Lebo žialbohu,
v tunajšej právnej praxi, zvlášte vo verejnej
správe, vidím, že demokracia sa tu prejavuje
v tom, že boly zrušené všetky tituly, ešte
i titul právny. Vidím, že verejná správa
často vybočuje na pole súdnictva, činí
vlastnícke právo neistým s hľadiska,
ktoré spatrujem inaugurované i tuná a ktoré
káže, že "salus rei publicae suprema lex
esto".
Štát však, kde najvyššou medzou nie
je zákon, lež blahobyť štátu, nie
je štátom právnym, lež diktatorickým.
Nech je to jeden diktátor, ktorý hlása autokraciu,
keď uplatňuje zásadu salus rei publicae, alebo
nech je to celá vláda, ktorá tak činí,
zaniká právna istota. V štáte, kde zákony
fundamentálne môžu byť sebavoľne a
kedykoľvek pozmenené iným fundam entálnym
zákonom, bezpodmienečne slábne právny
riad a nemožno t am hovoriť o právnom štáte
demokratickom.
Vzbudzuje to v nás obavy práve pre tieto zásady,
lebo sa mi vidí, že smer tejto vládnej správy
je nabitý myšlienkovým svetom, ktorý
jednak diktatorickými, vlastnícke právo stále
ohrožujúcimi reformami soslabuje, a jednak je presýtený
nároky boľševickými, presahucimi zásady
sociálnej politiky, proti čomu mi čo najživejšie
protestujeme. A preto bych prosil pána ministra spravedlnosti
o otvorenú a rozhodnú odpoveď, do akej miery
prenikajú vlastne vládnu správu sympatie
k Sovietskemu sväzu na poli verejnoprávnom, súkromnoprávnom
a z ahraničnom, keďže vidím, že dosavádny,
takmer ultrasocialistický smer začína prechádzať
vo smer boľševistický.
Keďže konexie republiky s ruskými soviety v dôsledku
určitých paktov vyvolávajú v zahraničnom
svete dojem, že so soviety nedošlo iba k dohode defenzivnej,
lež vôbec k takej dohode, ktorá už má
takmer charakter konvencie, tento dojem však môže
škodiť dobrej povesti a soslabiť spoľahlivosť
Če skoslovenskej republiky v rámci Malej dohody,
bol bych rád, kebych dostal tuná v parlamente uspokojujúcu
odpoveď od ministra spravedlivosti, ba od celej vlády
stran toho, do akého stupňa siahajú konexie
našej republiky so soviety? Rád bych dostal uspokojujúcu
odpoveď po tej stránke, že vládna správa
republiky ani na poli práva súkromného, ani
na poli práva verejného nebude uplatňovať
smer, v ktorom by uzrála myšlienka spojenectva so
soviety na výboj a odboj, čím by bola zničená
viera tunajšieho obyvateľstva vo Spoločnosť
národov.
Po tom, čo som uviedol, prehlašujem, že naša
strana so všetkými svojimi odbornými znalosťmi
bude sa snažiť, aby posilnila stav právneho riadu
pri pojednávaní o tomto zákoníku.
V zásade pokladáme za správne, aby právny
riad bol kodifikovaný, avšak zároveň
musím prehlásiť, že dotiaľ, kým
nebudeme videť naprosto jasne do smeru vládnej správy,
dotiaľ nebudeme chovať dôveru voči vláde
a tedy túto osnovu, ktorá pochádza od nej,
nemôžeme prijať. (Potlesk poslanců spojených
stran maďarských.)
Místopředseda dr Markovič (zvoní):
Ďalšie slovo má p. posl. dr Stránský.
Posl. dr Stránský: Slavná sněmovno!
Než se osnova, o níž zde debatujeme, stane zákonem,
a než se stanou zákonem ostatní unifikační
osnovy, čeká nás ještě velká
práce. Přistupme k této práci s hrdostí
i skromností zároveň, přistupme k
ní v plném vědomí, jak velké
je dílo, které se tu tvoří, a jak
malý náš podíl na něm, a přistupme
k této práci s prosbou v duši, aby nám
bylo dopřáno se zdarem dokončiti, co tu začínáme.
Vždyť tento zdar nezávisí jenom na naší
dovednosti a vytrvalosti. I když myslím na tuto jedinou
osnovu občanského zákona, představte
si, jak mnoho by nám bylo známo, kdybychom se už
dnes dovedli prorockým zrakem zahleděti v onu ne
sice dalekou, ale přes to ne jistou budoucnost, kdy budeme
o tomto zákoně hlasovat. Věděli bychom
více, než jak bude vypadati soukromé právo
našeho státu, znali bychom i těžký
a kritický kus našich a evropských osudů
veřejných. Vždyť Evropa a svět
žijí dnes více ve znamení boje než
budování, a hluk na politickém obzoru podobá
se mnohem více onomu třeštění
a třesku, za něhož zákony mlčí,
než pokojnému ruchu pracovnímu, který
zákonům dává vznik, růst a
sílu. Nejsme však a ani nechtějme býti
visionáři a věštci, a v převratech
a zmatcích, které zmítají nitrem současného
světa a křiví jeho tvář, tužme
my svoji vůli k řádu a zákonu, živme
v sobě lásku k míru, zažehujme teplo
svých krbů, zatím co jiní zaněcují
plameny svých požárů, a učme
se raději oné odvaze a obětavosti, ze které
se rodí časný a věčný
život, než té thesi, ze které pochází
časná a věčná smrt.
Jinde po převratech mocenských byly reformovány
a deformovány právní řády ve
svých základech vědeckých i praktických.
Jenže revoluce mocenská vymění sice
snadno duši a tvar velkých kolektivů, jména
měst a ulic, periodický a knižní tisk,
státní a vojenské hodnosti, politické
autority a zastupitelstva, obyvatele vládních budov
a obyvatele věznic a koncentračních táborů,
nezmění však stejně snadno duši
a srdce člověka, jeho mdlobu a zlobu, jeho tíhu
a vzlet, jeho sobectví a jeho obětavost, proudy
a víry jeho vášní, bahna jeho neřestí,
zmatky jeho nitra, slovem všechno to, co každý
režim, chtěj nechtěj, zůstaví
svědomí, sebekázni a celé vnitřní
kultuře člověka.
Naše národní revoluce, jako by si toho bývala
vědoma, nesnažila se udělat ze starého
právního řádu co nejrychleji bouračku,
aby bylo místo pro nový, nýbrž naopak
potvrdila platnost starého právního řádu
prvním zákonem řádu nového,
zákonem z 28. října 1918. To vypadá
možná jako nedostatek heroismu, svojskosti a pokrokovosti,
to vypadá možná jako konservativní tichošlápství
v sousedství režimů, které odvrhly dosavadní
právní řády jako nesociální
nebo nelidové nebo rasově cizí, kdežto
samy sebe, svoje pravidla a svoje instituce obestřely září
novosti, domnělé sociální spravedlnosti
nebo domnělé národní, lidové
nebo plemenné ryzosti. Demokracie naše tu zůstávala
jako v pohodlných domácích střevících
vedle okázale sedmimílových bot té
neb oné diktatury. Národ jakoby instinktem i duchem
této své demokracie byl pochopil, že revoluce
skutečné nejsou ty, které zákony zpřeházejí
a obrátí na ruby, nýbrž ty, které
dovedou řád skutečný přiblížit
řádu předepsanému. Původce
nejhlubší a nejprůbojnější
revoluce, jaká kdy otřásla lidstvem a světem,
řekl sám o sobě, že nepřišel
zákona zrušit, ale naplnit. A je to už tak, že
zákony, které si lidé dávají,
jsou sice někdy více a někdy méně
dobré, ale vždycky jsou ještě to nejlepší,
čím se lidé váží a co
si z pokolení na pokolení odkazují. V Goetheově
"Faustu" se sice čtou slavné verše:
"Dědí se zákony a práva
tak jako věčná nemoc dál,
rod rodu odkazem ten neduh dává,
aby se všude rozlézal",
jenže to není pravda a rty, kterým to sám
básník dává říkat, jsou
rty ďáblovy. Ne svoji nemoc, nýbrž svoje
zdraví snažilo se vždy lidstvo zajistit a zvěčnit
svými zákony. Doménou slabosti a zvůle
je právě skutečnost, kdežto v zákony,
to jest v ideu, jaká by skutečnost měla být,
se vždy promítá vůle a představa
řádu, ať už takového nebo onakého.
Proto také režimy, které jsou založeny
na převaze moci nad právem a které primát
moci nad právem vyznávají, nezůstávají,
jak se už tolikrát ukázalo, poslušny a
věrny ani svým vlastním novým zákonům
a smlouvám, jakmile se stanou příliš
těsnými jejich pudivým silám a situačním
konjunkturám, neboť pudy a konjunktury jsou skutečnými
diktátory diktatur, kdežto svobody pravé se
dosahuje právě poutem zákona a povinnosti.