Ale i úradnícki činitelia a spolupracovníci, ktorí krom svojej vedeckej a odbornej zdatnosti niesli i administratívnu tíhu veškerých prác, v plnej miere si zaslúžia nášho uznania za veľkú svedomitosť, horlivosť a húževnatosť, ktorou nedbajúc na ich zdravie roky a roky i v mimoúradných hodinách venovali sa veľkému dielu. Spomeniem tu z ministerstva spravedlivosti odborového prednostu v. v. dr Hartmana a nášho znamenitého min. radu dr Srba. Odborový prednosta, znamenitý dr Voska, vysilený prácou, predčasne umrel.

Ministerstvo spravedlivosti pripravilo osnovu v stálom kontakte s ministerstvom sjednotenia zákonodarstva, referenti ktorého zúčastnili sa všetkých prác od začiatku do konca a zvlášť po stránke vzťahov novej úpravy k starému právu uhorskému preukázali nám užitočné služby a pomoc, čím dokumentovaná bola i nutná potreba tohoto ministerstva pre zdarnú prípravu väčších zákonodarných prác. S uznaním spomínam prácu odb. prednostu dr Schrotza.

Slávna snemovňa! V uvedenom som už poukázal na veľký význam tejto osnovy. Je to najväčšie kodifikačné a unifikačné zákonodarné dielo Československej republiky. I keď podávame len revíziu a zmodernizovanie dosiaľ platného práva v historických zemiach, preca len je to kodex samostatný, československý. Pre Slovensko a Podkarp. Rus znamená ona vôbec prvú súbornú kodifikáciu súkromného práva. Týmto zákoníkom sa dávajú vlastne len najzákladnejšie predpoklady spoločného a jednotného hospodárskeho života Slovenska a Podkarpatskej Rusi s českými zemiami. (Předsednictví převzal místopředseda dr Markovič.) Znamenať to bude v ďalších dôsledkoch a v súvislosti s pripravovanou unifikáciou obchodného práva ďalšie pozdvihnutie Slovenska a Podkarpatskej Rusi po stránke hospodárskej. Ale znamenať to bude i značné plus pre Čechy a Moravu, lebo hospodárske ich sily najdú novú oporu v posilnenej a pozdvihnutej právnej istote a bezpečnosti východných zemí. Nemôže byť žiadneho sporu, že z tejto jednoty práva a z nej vyplývajúcej hospodárskej vzájomnosti a posily posilnená vyjde i myšlienka štátnej a národnej jednoty československej.

Ale predkladaný zákoník je i z iného dôvodu dôležitý. I on najlepšie vyvracia pomluvy šírené proti nášmu štátu o jeho údajnom zboľševizovaní. Predkladáme základný zákon o dnešných a budúcich podkladoch súkromného hospodárskeho života Československej republiky a činíme to podľa osvedčených a zažitých zásad a podľa normovaní, ktoré všetky západné národy a štáty považujú za základ svojej civilizácie. Československo si dáva týmto zákoníkom ústavu súkromnoprávnu a nedáva si ústavu boľševickú, ale ústavu sporiadaného civilizovaného hospodárstva. Zákoník tento opiera sa teda o právny riad, ktorým Europa striasla so seba feudálny systém a ktorý umožnil jej veľký rozkvet hospodársky a kultúrny. Tento právny riad umožnil nielen veľkú modernú výrobu priemyselnú, ale i vysokovyvinutý roľnícky stav, vyspelé živnostníctvo a i sebavedomú, sporiadanú a organizovanú delnícku triedu. Tento právny poriadok nedal vznik len finančnému veľkokapitálu, ale umožnil i veľký rozmach ľudového peňažníctva, družstevníctva, spoľahlivého to základu úspešného hospodárskeho, kultúrneho a i politického pozdvihnutia malého človeka. Tento právny poriadok umožnil i veľké sociálne politické zákonodarstvo civilizovaných národov. Naša predloha občianskeho zákoníka je dobrým podkladom pre záštitu a rozvoj záujmov a úprav moderných sociálnepolitických tendencií. Dávame si v nej súkromnoprávnu ústavu, ktorá umožní zdravý a postupný vývoj a pokrok.

Z nástupníckych štátov, ktoré vznikly alebo zväčšily sa z územia býv. rakúsko-uhorskej monarchie, je Československo prvé, ktoré si kodifikuje tak rozsiahlu úpravu súkromného práva. Významný je i fakt, že súčasne s unifikáciou a kodifikáciou civilného práva materiálneho parlament zabýva sa i osnovou zákona túto materiu doplňujúcou, s osnovou zákona o unifikácii civilného práva formálneho, súdnych poriadkov. Prevedie-li náš parlament tieto dve dôležité úpravy, postúpi náš štát, konsolidovanosť ktorého je vo svete uznávaná, zase o veľký krok ďalej a tým i jeho mravná, právnobezpečnostná a hospodárska reputácia.

Slávna snemovňa a senát oddajú sa teraz v spoločných zasadnutiach ústavnoprávnych výborov usilovnej práci. Predkladáme dnešnému stavu vysokovyvinutej civilistickej vedy zodpovedajúcu i najlepšími praktickými právnikmi pripravenú osnovu. Tým je už v značnej miere usnadnená práca Národného shromaždenia. Ale už teraz, než práca táto je zahájená a včas pred jej skončením, je mojou povinnosťou, aby som upozornil na ďalší dôležitý moment.

Zákoníky, ktoré parlament prejedná, dosiahnu plne svojho dôležitého úkolu len vtedy, keď sa postaráme o to, aby boly dobre prevádzané a praktikované. Záleží predovšetkým na uspokojivom fungovaní nášho súdnictva. Isteže sú príprava a uzákonenie tak obsiahlych osnôv spojené s veľkými obťažami a so značnou prácou. Ale všetka táto námaha nie je v pomere s tým, čo vykonať musia naši sudcovia a súdna správa, aby daly zákonu život, aby z papierového pravidla učinily uspokojivé usporiadanie skutočných životných pomerov. Len tak bude mať naša zákonodarná práca opravdového významu a len vtedy budú môcť byť splnené k nej pripojené nádeje a očakávanie s hľadiska záujmov štátu a jeho obyvateľstva, keď sa vopred postaráme o to, aby náš za ťažkých okolností ináč dobre fungujúci sudcovský aparát bol uschopnený, aby zvládnuť mohol veľký úkol, ktorý novými zákoníkmi naň ukladáme. Súdy naše vzhľadom na postupujúcu unifikáciu - spomeniem tu aj pripravenú už osnovu nového trestného zákoníka, ktorý sa už tieto dni dostáva do urýchleného medziministerského pojednávania, ďalej s ním súvisiace osnovy zákonov o výkone trestu a trestného poriadku v krátkej dobe zaťažené budú úplne novými, veľkými, základnými zákonami. Už i len dôkladné ich preštudovanie znamená úctyhodný výkon. Ešte ťažšie bude ich aplikovanie zvlášť v prvých niekoľkých rokoch, keď tvoriť sa budú museť úplne nové základy judikatúry a pri tom vo veľmi dlhej prechodnej dobe postupovať a súdiť budú museť nielen dľa nového práva, ale vo veciach pochádzajúcich z predošlej alebo z prechodnej doby i podľa dosiaľ platných noriem. Len dobre vyzbrojený súdny aparát, opatrený tak po stránke mravnej, ako personálnej, ale i hmotnej všetkým, čo je nezbytne nutné pre uspokojivé vykonávanie tak dôležitých povinností, môže dostáť tomuto veľkému úkolu. Jedná sa tu o reputáciu Československej republiky ako štátu s konsolidovanými pomerami a so zaistenou právnou bezpečnosťou. Jedná sa i o veľké záujmy hospodárske. Myslím, že parlament, ktorý ujíma sa práce, aby prebudoval dosavádny náš právny poriadok v najdôležitejších jeho odvetviach a v najpočetnejších a najživotnejších jeho čiastkach, musí sa zaoberať i s úvahamia prípadnými opatreniami o tom, ako možno tento nový poriadok najlepšie uviesť v život a tak umožniť resp. usnadniť ťažkú prácu tým, ktorí sú predovšetkým povinní vykonať ju v prospech občianstva a štátu. Slávna snemovňa! Predkladajúc vládny návrh zákona, ktorým sa vydáva občiansky zákoník, mám česť požiadať slávnu snemovňu, aby po prevedení tejto predbežnej rozpravy učinila predloženú osnovu predmetom ďalšieho jednania. Záujem republiky vyžaduje, aby jednanie toto skončilo sa so zdarom. (Potlesk.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Podľa usnesenia predsedníctva navrhujem rečnícku lehotu 60 minút. (Námitky nebyly.)

Námietok niet. Navrhnutá rečnícka lehota je schválená.

Ku slovu sú prihláseni rečníci: na strane "proti" p. posl. dr Szüllö; na strane "pro" pp. posl. dr Stránský, dr Mayr-Harting, dr Dominik, dr Rašín, dr Markovič, Otáhal, dr Suchý.

Udeľujem slovo prvému rečníkovi, zapísanému "proti", pánovi posl. dr Szüllömu.

Posl. dr Szüllö (maďarsky): Vážená posl. snemovňa!

Bolo by frivolnosťou, kebych o tomto kodexe, o tomto zákoníku práva súkromného už teraz, pri jeho predložení vyslovil svoj výrok a zabýval sa jeho odbornou kritikou, keďže nemali sme dosť času k preštudovaniu tejto desaťročnej práce.

Predovšetkým už zo slovenského patriotizmu teším sa tomu úspechu ducha zo Slovenska, že pri utvorení právneho riadu patrí ľví podiel nie krajinám historickým, ale Slovensku; veď minister spravedlnosti, predseda vlády, ba i prezident najvyššieho súdu a tuná práve predsedajúci sú Slováci. Nič naplat, to staré Uhorsko bolo krajinou právnikov.

Pri príležitosti predloženia kodexu chcem uviesť len niektoré politické hľadiská, o ktorých mám za to, že musí byť o nich uvažované, keďže táto osnova smeruje k sjednoteniu dvoch, dosiaľ naprosto samostatných právnych riadov, a to právneho riadu krajín historických ovládaných dosiaľ rakúskym občianskym zákoníkom, a kodifikovaného súkromoprávneho právneho riadu založeného na uhorskom práve zvykovom.

Rakúsky občiansky zákoník bol prvotriednym dielom v dobe, keď bol uvedený v platnosť v Rakúsku a tiež v Sedmohradsku, avšak nesie na sebe celý charakter Rakúska. Jeho základné tézy sú čo do práva majetkového a práva rodinného naprosto prispôsobené zásadám práva cirkevného. Uhorské ponímanie práva súkromného je docela iné, a to je výsledkom uhorských právnych zvyklostí, oživovaných tradiciami práva rímskeho, a tézy tohoto práva obsahuje jedno z najlepších právnych diel, Tripartitum.

V obidvoch týchto riadoch práva súkromného rozhodovala zastaralá už právna téza, že, "qui iure suo utitur, nemini facit iniuriam". Tento myšlienkový svet však protiví sa dnešnému svetovému názoru sociáln eho obsahu, ktorý súc vedený nie duchom práva, ale duchom slušnosti vyznáva zásadu druhú: "summum ius, summainiuria". Požaduje sociálne chápanie a porozumenie, požaduje, aby súkromné právo nebolo len snôškou právnych podmetov a predmetov, ale pospolitosťou žijúcich a cítiacich ľudí, kde hrajú rollu stejne charakter, rozum, srdce a duša.

Pokladám za nedostatok osnovy, že nie je v nej definitívne upravené právo rodinné; veď uhorské rodinné právo je výtečné. Prax starého uhorského práva súkromného v živote rodinnom, v živote jednotlivcov, v ochrane vdovy, v ochrane žien slobodných je o veľa šľachetnejšia a o veľa humánnejšieho smýšľania, než ktorýkoľvek právny riad sveta, a preto mohlo toto právo byť prevzaté. Z ochrany rodiny, z posviatnosti rodiny, z inštitúcie vetevného majetku rezultovalo, že rodinný cit vyvinul sa u Maďarov o veľa mocnejšie, než u iných národov, lebo vylučovanie žien z dedictva majetku na základe quartalitia zbavilo ženu vena, a tedy maďarský rodinný život, ktorý je už odo dávna vzorný, nezakladal sa na sňatkoch rozumových, lež na sňatkoch z lásky.

Bol bych rád videl, keby tento zákonník lepšie, mocnejšie a prononsovanejšie obsahoval zásady lásky, pochopenia, podporovania slabých a sociálnej pečlivosti, a keby bolo v ňom pamätované na tézu starého rakúskeho zákoníka, dľa ktorého k nabývaniu práva je treba právneho titulu a právneho spôsobu. Lebo žialbohu, v tunajšej právnej praxi, zvlášte vo verejnej správe, vidím, že demokracia sa tu prejavuje v tom, že boly zrušené všetky tituly, ešte i titul právny. Vidím, že verejná správa často vybočuje na pole súdnictva, činí vlastnícke právo neistým s hľadiska, ktoré spatrujem inaugurované i tuná a ktoré káže, že "salus rei publicae suprema lex esto".

Štát však, kde najvyššou medzou nie je zákon, lež blahobyť štátu, nie je štátom právnym, lež diktatorickým. Nech je to jeden diktátor, ktorý hlása autokraciu, keď uplatňuje zásadu salus rei publicae, alebo nech je to celá vláda, ktorá tak činí, zaniká právna istota. V štáte, kde zákony fundamentálne môžu byť sebavoľne a kedykoľvek pozmenené iným fundam entálnym zákonom, bezpodmienečne slábne právny riad a nemožno t am hovoriť o právnom štáte demokratickom.

Vzbudzuje to v nás obavy práve pre tieto zásady, lebo sa mi vidí, že smer tejto vládnej správy je nabitý myšlienkovým svetom, ktorý jednak diktatorickými, vlastnícke právo stále ohrožujúcimi reformami soslabuje, a jednak je presýtený nároky boľševickými, presahucimi zásady sociálnej politiky, proti čomu mi čo najživejšie protestujeme. A preto bych prosil pána ministra spravedlnosti o otvorenú a rozhodnú odpoveď, do akej miery prenikajú vlastne vládnu správu sympatie k Sovietskemu sväzu na poli verejnoprávnom, súkromnoprávnom a z ahraničnom, keďže vidím, že dosavádny, takmer ultrasocialistický smer začína prechádzať vo smer boľševistický.

Keďže konexie republiky s ruskými soviety v dôsledku určitých paktov vyvolávajú v zahraničnom svete dojem, že so soviety nedošlo iba k dohode defenzivnej, lež vôbec k takej dohode, ktorá už má takmer charakter konvencie, tento dojem však môže škodiť dobrej povesti a soslabiť spoľahlivosť Če skoslovenskej republiky v rámci Malej dohody, bol bych rád, kebych dostal tuná v parlamente uspokojujúcu odpoveď od ministra spravedlivosti, ba od celej vlády stran toho, do akého stupňa siahajú konexie našej republiky so soviety? Rád bych dostal uspokojujúcu odpoveď po tej stránke, že vládna správa republiky ani na poli práva súkromného, ani na poli práva verejného nebude uplatňovať smer, v ktorom by uzrála myšlienka spojenectva so soviety na výboj a odboj, čím by bola zničená viera tunajšieho obyvateľstva vo Spoločnosť národov.

Po tom, čo som uviedol, prehlašujem, že naša strana so všetkými svojimi odbornými znalosťmi bude sa snažiť, aby posilnila stav právneho riadu pri pojednávaní o tomto zákoníku. V zásade pokladáme za správne, aby právny riad bol kodifikovaný, avšak zároveň musím prehlásiť, že dotiaľ, kým nebudeme videť naprosto jasne do smeru vládnej správy, dotiaľ nebudeme chovať dôveru voči vláde a tedy túto osnovu, ktorá pochádza od nej, nemôžeme prijať. (Potlesk poslanců spojených stran maďarských.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Ďalšie slovo má p. posl. dr Stránský.

Posl. dr Stránský: Slavná sněmovno!

Než se osnova, o níž zde debatujeme, stane zákonem, a než se stanou zákonem ostatní unifikační osnovy, čeká nás ještě velká práce. Přistupme k této práci s hrdostí i skromností zároveň, přistupme k ní v plném vědomí, jak velké je dílo, které se tu tvoří, a jak malý náš podíl na něm, a přistupme k této práci s prosbou v duši, aby nám bylo dopřáno se zdarem dokončiti, co tu začínáme. Vždyť tento zdar nezávisí jenom na naší dovednosti a vytrvalosti. I když myslím na tuto jedinou osnovu občanského zákona, představte si, jak mnoho by nám bylo známo, kdybychom se už dnes dovedli prorockým zrakem zahleděti v onu ne sice dalekou, ale přes to ne jistou budoucnost, kdy budeme o tomto zákoně hlasovat. Věděli bychom více, než jak bude vypadati soukromé právo našeho státu, znali bychom i těžký a kritický kus našich a evropských osudů veřejných. Vždyť Evropa a svět žijí dnes více ve znamení boje než budování, a hluk na politickém obzoru podobá se mnohem více onomu třeštění a třesku, za něhož zákony mlčí, než pokojnému ruchu pracovnímu, který zákonům dává vznik, růst a sílu. Nejsme však a ani nechtějme býti visionáři a věštci, a v převratech a zmatcích, které zmítají nitrem současného světa a křiví jeho tvář, tužme my svoji vůli k řádu a zákonu, živme v sobě lásku k míru, zažehujme teplo svých krbů, zatím co jiní zaněcují plameny svých požárů, a učme se raději oné odvaze a obětavosti, ze které se rodí časný a věčný život, než té thesi, ze které pochází časná a věčná smrt.

Jinde po převratech mocenských byly reformovány a deformovány právní řády ve svých základech vědeckých i praktických. Jenže revoluce mocenská vymění sice snadno duši a tvar velkých kolektivů, jména měst a ulic, periodický a knižní tisk, státní a vojenské hodnosti, politické autority a zastupitelstva, obyvatele vládních budov a obyvatele věznic a koncentračních táborů, nezmění však stejně snadno duši a srdce člověka, jeho mdlobu a zlobu, jeho tíhu a vzlet, jeho sobectví a jeho obětavost, proudy a víry jeho vášní, bahna jeho neřestí, zmatky jeho nitra, slovem všechno to, co každý režim, chtěj nechtěj, zůstaví svědomí, sebekázni a celé vnitřní kultuře člověka.

Naše národní revoluce, jako by si toho bývala vědoma, nesnažila se udělat ze starého právního řádu co nejrychleji bouračku, aby bylo místo pro nový, nýbrž naopak potvrdila platnost starého právního řádu prvním zákonem řádu nového, zákonem z 28. října 1918. To vypadá možná jako nedostatek heroismu, svojskosti a pokrokovosti, to vypadá možná jako konservativní tichošlápství v sousedství režimů, které odvrhly dosavadní právní řády jako nesociální nebo nelidové nebo rasově cizí, kdežto samy sebe, svoje pravidla a svoje instituce obestřely září novosti, domnělé sociální spravedlnosti nebo domnělé národní, lidové nebo plemenné ryzosti. Demokracie naše tu zůstávala jako v pohodlných domácích střevících vedle okázale sedmimílových bot té neb oné diktatury. Národ jakoby instinktem i duchem této své demokracie byl pochopil, že revoluce skutečné nejsou ty, které zákony zpřeházejí a obrátí na ruby, nýbrž ty, které dovedou řád skutečný přiblížit řádu předepsanému. Původce nejhlubší a nejprůbojnější revoluce, jaká kdy otřásla lidstvem a světem, řekl sám o sobě, že nepřišel zákona zrušit, ale naplnit. A je to už tak, že zákony, které si lidé dávají, jsou sice někdy více a někdy méně dobré, ale vždycky jsou ještě to nejlepší, čím se lidé váží a co si z pokolení na pokolení odkazují. V Goetheově "Faustu" se sice čtou slavné verše:

"Dědí se zákony a práva

tak jako věčná nemoc dál,

rod rodu odkazem ten neduh dává,

aby se všude rozlézal",

jenže to není pravda a rty, kterým to sám básník dává říkat, jsou rty ďáblovy. Ne svoji nemoc, nýbrž svoje zdraví snažilo se vždy lidstvo zajistit a zvěčnit svými zákony. Doménou slabosti a zvůle je právě skutečnost, kdežto v zákony, to jest v ideu, jaká by skutečnost měla být, se vždy promítá vůle a představa řádu, ať už takového nebo onakého. Proto také režimy, které jsou založeny na převaze moci nad právem a které primát moci nad právem vyznávají, nezůstávají, jak se už tolikrát ukázalo, poslušny a věrny ani svým vlastním novým zákonům a smlouvám, jakmile se stanou příliš těsnými jejich pudivým silám a situačním konjunkturám, neboť pudy a konjunktury jsou skutečnými diktátory diktatur, kdežto svobody pravé se dosahuje právě poutem zákona a povinnosti.