Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Ministr dr Dérer (pokračuje): Prečo volili cestu "revízie" tohoto zákoníka a nie úplne "novú" kodifikáciu na podklade iných zákoníkov?

Predovšetkým konštatujem, že náš parlamentu predložený návrh občianskeho zákoníka zakladá sa len po stránke systému a rozvrstvenia látky na rakúskom občianskom zákoníku. Čo sa však týče materiálneho obsahu, naša predloha obsahovala by tú samú úpravu, tie samé pravidlá, tie samé riešenia i vtedy, keď by si bola vzala za základ formu niektorého iného europského zákoníka. Lebo len systém a forma predloženej osnovy je stará, v podstate z rakúskeho všeobecného občianskeho zákoníka prevzatá, ovšem že i s niektorými zmenami a doplnkami. Ale materiálny obsah je taký, ako keby sme boli predložili i formálne a systematicky úplne nový zákoník. I po tejto stránke prizvukovať môžem teda, že sa tu nejedná o nejakú kopiu alebo povrchnú revíziu starého zákoníka, ale o úpravu modernú, novým pomerom zodpovedajúcu, takú, ako za daných pomerov jedine si môže urobiť nový štát, ktorý si chce dať na dlhú dobu vyhovujúce, dôstojné, dobré civilné právo. Otázka zredukovala sa teda len na to, či pre sostavenie republikánskeho občianskeho zákoníka mal nám slúžiť ako vzor rakúsky zákoník alebo niektoré iné právo. V povahe veci je, že bez vzoru neni dnes možná žiadna kodifikácia.

Voľba padla na rakúsky všeobecný občiansky zákoník.

Prečo? Nemôže byť najmenšieho sporu o tom, že tento zákoník bol nielen pre svoju dobu veľmi vynikajúce dielo zákonodarné, ale že túto svoju vnútornú hodnotu zachoval, až na čiastky dobou prekonané, až dodnes. Lipský civilista Rudolf Sohm v svojich vehlasných Institúciách takto charakterizoval rímske právo: "Sústava rímskeho súkromného práva bola ako dielo zákonodarne smrteľná, ako dielo umelecké je však nepominuteľná." O rakúskom občianskom zákoníku neni treba hovoriť v takých superlatívoch; ale on je nielen ako umelecké dielo, ale i ako úprava civilného práva po stránke materiálnej jednako vynikajúci. Po tejto stránke sa rovná s Code Napoléonom a až na systematiku a niektoré iné anachronizmy v ničom nezaostáva ani občianskemu zákoníku nemeckej ríše alebo iným modernejším kodifikáciám.

Slávna snemovňa! Berúc zreteľ na požiadavok Baconom už vyslovený, bolo len prirodzené, že jedine tento zákoník mohol slúžiť československým kodifikátorom za vzor, ktorý už viac ako sta rokov je zažitým platným právom v Čechách a v zemi Moravskosliezskej, a na jeho základe vyvinula sa i moderná civilistická veda česká a i s celým moderným hospodárskym životom českého národa spojená judikatúra. Hospodársky, civilizačný a i kultúrny rozmach českého národa, jeho postupný a solídny vývoj od malých začiatkov ku vždy silnejším výkonom, jeho smysel pre pracovitosť, šetrnosť, dôkladnosť, organizáciu, vlastnosti, ktoré postupom doby urobily ho zralým i pre štátnu samostatnosť, sú nerozlučne spiate s právnymi základnami, ktoré vybudoval a zabezpečil všeobecný občiansky zákoník. Zdravý vývoj hospodársky nemôže sa ani v budúcnosti odtrhnúť od týchto základov. Základ tento umožnil znovuzrodenie národa z najhlbšej poroby, ale on je vhodný i k tomu, aby i pre budúcnosť zaistil to, čo slobodný národ pre udržanie svojej existencie potrebuje a čo umožní jeho ďalší zdravý, solídny hospodársky vývoj a uplatnenie zásad moderného hospodárskeho života aj po stránke sociálnej spravedlivosti.

Slávna snemovňa! Často počuť výtku, že pri unifikácii práva u nás nie je braný dostatočný zreteľ na Slovensko a Podk. Rus a na tam platné uhorské právo, ktoré v mnohom bolo pokročilejšie a vyspelejšie než právo rakúske. V súvislosti s týmito výtkami bolo počuť názor, že pri úprave našeho súkromného práva boli by sme lepšie urobili, keby sme boli zanechali rakúsky občiansky zákoník a prijali jako základ uhorské právo. Nesdieľam tento názor.

V rozhodujúcom 19. storočí neboly len osudy a vývoj českého národa spiate s všeobecným občianskym zákoníkom, ale i Slováci a Slovensko ďakovať mu môžu za miernejší a obmedzenejší síce, ale preca zdravý svoj hospodársky základ. Keď roku 1848 zrušené bolo v Uhrách poddanstvo a po prvé v historii slovenský človek a slovenský ľud sstal sa vlastníkom slovenskej pôdy, tento hospodársky preporod slovenského života a úprava vlastníckych práv a vôbec základov nového a budúceho slobodného hospodárskeho života slovenského dialy sa rakúskym všeobecným občianskym zákoníkom, rozšíreným r. 1852 na bývalé Uhorsko a tak i na Slovensko a Podk. Rus. Pozemkové knihy, ktoré zachytily, zabezpečily a upravily prvé vlastníctvo z poddanstva oslobodeného slovenského človeka, nariadené boly na podklade tohoto zákoníka, do ktorého sa táto inštitúcia dostala zase zo starého českého práva zemských dosák. Takto prvé zabezpečenie voľného hospodárskeho života slovenského v historii stalo sa staročeskou inštitúciou a prostredníctvom všeobecného občianskeho zákoníka. Ako som už uviedol, zákoník tento vo východných zemiach našej republiky ostal i vo formálnej platnosti do r. 1861. Jeho čiastky týkajúce sa pozemkových kníh a s nimi súvisiace ostaly tam i vo formálnej platnosti až do prevratu a sú platné i dnes. A ako som ďalej uviedol, uhorské zvykové právo súkromné zakladalo sa a vyvinulo sa na ustanoveniach vecného a obligačného práva rakúskeho, takže majetkové právo slovenské je, až na rôznosti v dedičskom práve, v podstate totožné s úpravou tohoto zákoníka. Rozdiel bol len v tom, že na Slovensku a v Podk. Rusi - neplatiac formálne občiansky zákoník - ďalši vývoj práva bol neodvislejší od neho a podliehal rôznym vlivom, ktoré vyvolaly i pri veľkej vyspelosti a pomernej stálosti uhorskej judikatúry - preca len značnú kolísavosť a právnu neistotu, ako výslovne priznáva dôvodová zpráva uhorského ministerstva spravedlivosti z r. 1914 k osnove uhorského všeobecného zákoníka. "Vývojom našej právnej vedy - hovorí táto dôvodová zpráva - a s ňou spojeným prehĺbením judikatúry zvykové právne pravidlá našeho majetkového práva isteže získaly na pevnosti a vnútornej hodnote. Vzdor tomu stále ešte chybí nášmu právnemu poriadku istota a plnosť, ktoré potrebné sú k dobrému výkonu spravedlivosti. Ťažko je vyznať sa vo veľkom počte starých a nových pravidiel sústavne nespojených a v konkrétnom prípade často neni možno ustáliť, čo je platné právne pravidlo. Táto neistota práva a jeho medzery prirodzene rozmnožujú spory a vedú k neistote hospodárskeho života, čo pôsobí nesmierne škody národnému hospodárstvu." Táto oficiálna charakteristika majetkového práva uhorského najlepšie dokazuje, že aká veľká chyba bola, keď po páde rakúskeho absolutizmu bývalé Uhorsko z čisto prestížnych dôvodov zrušilo formálnu platnosť všeobecného občianskeho zákoníka. Nemôže byť žiadneho sporu, že väčšia zaostalosť hospodárskeho života bývalých Uhier a tedy i Slovenska a Podk. Rusi bola v značnej miere následkom tejto nedostatočnej právnej istoty. Keď sa podivame na pr., ako sú vedené pozemkové knihy v historických zemiach a ako na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ač majú ten samý právny základ, pripísať možno do očú bijúci rozdiel v presnosti, v pečlivosti a preto i vo faktickej hodnovernosti a tým i na pr. možnosti poskytovania úveru len tej okolnosti, že v historických zemiach nikdy neprestal platiť všeobecný občiansky zákoník, kdežto v býv. Uhrách formálnu jeho platnosť nahradili na jeho podklade síce vzniklým, ale prirodzene že hodne nepresným a často kolísavým zvykovým právom. A pretože nebolo dostatok bezpečnosti pre poskytovanie úveru, vyvinulo sa v Uhrách úžerníctvo, proti ktorému brániť sa museli zvláštnymi zákonami (1884), ale nemohlo sa vyvinúť ani zdravé ľudové úverníctvo, ako to bolo v západných z emiach. Odtiaľto pochádzala zaostalosť hospodárskeho života slovenského a podkarpatoruského ľudu. Občiansky zákoník rakúsky vyslobodil ho síce z poddanstva, ale nahradením tohoto pevného podkladu kolísavým zvykovým právom sloboda táto bola značne hamovaná, brzdená. Na neistom základe uhorského zvykového práva nemohla stavať československá kodifikácia. Ona sa vrátiť musela k všeobecnému občianskemu zákoníku, teda ta, odkiaľ vyšlo i uhorské právo, ktoré sa dostalo potom často na bludné cesty, čo draho zaplatiť muselo obyvateľstvo a jeho hospodárske záujmy. Keď navrhujeme pre Slovensko a Podk. Rus na poli majetkového práva zákoník na stejných základoch ako pre historické zeme, vrátiť a zabezpečiť chceme len Slovensku a Pod. Rusi lepšiu právnu bezpečnosť a všetky výhody, ktoré s tým sú spojené.

Budovať právo republiky podľa všeobecného občianskeho zákoníka znamenalo teda stavať na základe, ktorý v minulosti rovnako dobre slúžil ako českému, tak i slovenskému životu. A tento podklad i ináč značne bol rozšírený v stredoeuropskom živote. Všeobecný občiansky zákoník platil nielen v zemiach býv. Rakúska, ale i v Uhrách určitú dobu, ďalej v Sedmohradsku, v južnom pohraničí Uhier, v Chorvatsku a Slavonii, v Rieke, kde ináč platí ešte i dnes. V čiastkach Rumunska a Poľska, ktoré predtým patrily Rakúsku, platí čiastočne i dnes. Srbský občiansky zákoník z r. 1844 je vlastne zkrátené prepracovanie rakúskeho. Kodifikačné prípravy poprevratovej Juhoslávie berú za základ tiež rakúsky všeobecný občiansky zákoník.

Slávna snemovňa! Musím sa dotknúť ešte dvoch otázok. Jedna se týka úpravy práva dedičského, druhá práva rodinného.

Vo veci práva dedičského osnova vzala za základ tiež všeobecný občiansky zákoník rakúsky. Musím upozorniť, že kým v ostatných čiastkach osnovy, zvlášť v majetkovom práve, navrhovaná úprava znamená viacej menej len formálne sjednotenie na rôznych územiach štátu beztak stejného práva, v oblasti dedičského práva odchyľuje sa ona niekde veľmi podstatne od práva slovenského. Otázka táto bude museť byť učinená predmetom bedlivého uvažovania slávnej snemovne. Názory právnikov, zvlášť slovenských, sa tu rôznia. Sú mnohí, ktorí považujú niektoré inštitúty uhorského práva za lepšie a spravedlivejšie a už v prípravných štádiách osnovy uplatňovali názor, aby sa naša unifikácia prevádzala na základe prijatia týchto uhorských inštitútov dedičského práva i pre územia historických zemí. Pre prípad, že by to nebolo možné, vyslovené boly názory, aby ustanovenia zvykového práva uhorského o dedení vo vetevnom majetku, taktiež ustanovenia o spolunadobudnutom majetku manželov zachované ostaly na Slovensku a v Pod. Rusi ako ustanovenia veľmi vžité u obyvateľstva týchto zemí.

Nemôže byť žiadneho sporu o tom, že ustanovenia o zákonnej posloupnosti v dedičskom práve, ďalej ustanovenia o úprave majetkových pomerov medzi mužom a ženou a i otázka dedenia a zaopatrenia pozostalého manžela a manželky veľmi citlive sa dotýkajú života zvlášť vonkovského ľudu, jeho záujmov a usporiadania hospodárskych pomerov jednotlivcov pre celý život. Jedná sa tu o upevnení myšlienky rodiny ako základu každého hospodárskeho snaženia. Na tomto základe je vybudované každé dedičské a rodinné právo civilizovaného sveta. Ale ustanovenia tieto, práve vzhľadom na ich súvislosť s rodinným životom a s jeho najcitlivejšími záujmami, sú s právnym presvedčením občianstva srastlé v takej miere ako žiadne iné čiastky občianskeho práva. Partikulárne právne predpisy zachovaly tu svoju platnosť voči všeobecnému právu preto, že konzervativizmus národov sa na tomto poli uplatňoval vždy najintenzívnejšie. Partikulárne práva zachovaly sa aj v iných štátoch najviacej len v oblasti práva dedičského. Už pri uzavieraní manželstva, teda sväzku nielen pre spoločné rodinné, ale i majetkové a hospodárske snaženie, vychádzajú manželia z určitého daného právneho predpokladu, z určitej právnej úpravy ich hmotných pomerov za života a i pre prípad smrti, a na tomto základe a v tomto predpoklade pracujú celý život a snažia si zabezpečiť i hospodársky jeho výsledok. Do tejto smesi právnych, hospodárskych a psychologických predstáv obyvateľstva, na ktorých budujúc zabezpečuje hmotne seba a rodinu skoro každý občan, zákonodarca zasiahnuť môže len s krajnou opatrnosťou. Citlivé sú po tejto stránke predovšetkým tie vrstvy, ktorým sa jedná o zabezpečenie plodov vlastnej, často celoživotnej namáhavej práce.

Slávna snemovňa! Predložená osnova i ohľadom dedičského práva vzala za základ všeobecný občiansky zákoník so zmenami prevedenými dielčimi novelami. Ohľadom Slovenska a Podkarpatskej Rusi však čl. V uvodzovacích a prevádzajúcich predpisov zamýšľa úpravu na podklade dosavádneho zvykového práva, týkajúceho sa vetevného dedenia a spolunadobudnutého majetku manželov, s platnosťou na určitú prechodnú dobu, po uplynutí ktorej by i na poli tejto právnej oblasti nastala úplná unifikácia, obsažená v predloženej osnove. Myslím, že na tomto základe docieliť možno uspokojivého riešenia zvláštnych partikulárnych záujmov slovenskej a podkarpatskoruskej právnej oblasti, a to tým viac, že navrhované unifikačné kkonečné riešenie činí vo veci spolunadobudnutého majetku manželov dôležité ústupky slovenskému právu, keď v §u 1063 stanoví právnu domnienku, že stran toho, čo bolo za trvania manželského spoločenstva dobyté, má sa za to, že to nadobudli oba manželia spoločným rovnakým dielom.

Pri úprave otázky zvláštneho dedenia vo vetevnom majetku, ktoré po uplynutí zamýšľanej prechodnej doby vymizne, vychádza osnova zo zásady demokratičnosti a rovnosti, ktorá nesporne vyjadrená je v dotyčných ustanoveniach všeobecného občianskeho zákoníka a ďalej i s hľadiska rozumného, praktického a úsporného usporiadania vecí. Nemôže byť žiadneho sporu o tom, že uhorské právo o vetevnom dedení zavdalo najviac príležitosti k veľmi početným, zdĺhavým a nákladným sporom a hodne prispelo i k pauperizácii slovenského a podkarpatoruského vonkova. Jasné, každú pochybnosť vytvárajúce normy všeobecného občianskeho zákoníka zdajú sa mi o veľa vhodnejšími pre chránenie záujmov obyvateľstva a nadovšetko sú dobrou závorou, aby ľud zemí po stránke kultúrnej menej pokročilých ochránený bol pred zbytočnými, nákladnými spormi a aby odstránená alebo aspoň zmiernená bola jeho vášeň procesovať sa. Nemôže byť najmenšieho sporu o tom, že jasné ustanovenia o zákonnej posloupnosti, obsažené vo všeobecnom občianskom zákoníku, v nemalej miere prispely v historických zemiach k usporiadanosti pomerov roľníckeho stavu a k jeho hospodárskej sile. Slávna snemovňa bude mať možnosť o tomto probléme uvažovať, preskúmať si aj obsah zamýšľanej úpravy vetevného dedenia a spolunadobudnutého majetku v prechodnej dobe na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, a po uvážení všetkých okolností zaujať vo veci definitívne stanovisko.

Druhá otázka, s ktorou sa ešte zaoberať musím, je otázka rodinného práva. Predložená osnova neobsahuje úpravu rodinného práva, až na predpisy o záväzkoch detí a poručencov, o daroch pri zrušení zasnúbenia a o majetku manželov a o svadobných smluvách, ktoré predpisy zaraďuje do obligačného práva. Inými slovami osnova kodifikuje z rodinného práva len predpisy týkajúce sa majetkového práva, nekodifikuje však osobnú časť rodinného práva. Isteže je to určitá medzera predloženej kodifikácie. Rodinné právo, a zvlášť osobná jeho čiastka, tvorí dôležitú partiu novodobých občianskych zákoníkov. Návrh superreviznej komisie obsahoval celé rodinné právo. Môžem uistiť slávnu snemovňu, že behom prípravného pokračovania osnovy vo vláde bolo snahou upraviť i túto otázku. A keď sa táto úprava nedostala do predloženej osnovy, neznamená to, že by sa vláda prestala s touto otázkou zaoberať a a že by nemala snahu, aby, akonáhle to len pomery dovolia, dokončila i po tejto stránke svoje úsilie a predložila Národnému shromaždeniu i úplnú kodifikáciu rodinného práva, ktorá by dôstojne doplnila a dovŕšila dielo parlamentu dnes predložené. Musíme si totiž uvedomiť, že osobná časť rodinného práva je materia vysokodôležitá, poskytujúca možnosť rôznosti názorov v základných a zásadných otázkach v takej miere, ako snáď žiadna iná čiastka látky upravenej občianskymi zákoníkami. Riešenie takýchto otázok vyžaduje kľudu, ktorého niet v dobe prítomných hospodárskych a iných nesnádzí, ku ktorým musíme dnes predovšetkým obrátiť všetku našu pozornosť ako ku problémom, riešenie ktorých nestrpí odkladu, chceme-li štát a jeho obyvateľstvo ochrániť pred veľkými škodami. I keď by sme si všetci priali, aby náš civilný kodex bol dľa možnosti čím úplnejší, preca nemôžeme nepriznať skutočnosť, že vynechanie rodinného práva z tohoto kodexu až do doby definitívnej úpravy neni spojené so žiadnymiškodami. Právo toto totiž v českých zemiach je už upravené všeobecným zákoníkom, ktorý so zmenami prevedenými republikánskym zákonodarstvom v tomto úseku naďalej v platnosti ostáva; a to samé platí i ohľadom na Slovensku a v Podkarp. Rusi platného práva, upraveného v tomto úseku i rôznymi zákonami a neodkázaného v tak veľkej miere na zvykové právo, ako to je v iných čiastkach civilného práva. Ináč zákon z 22. mája 1919 č. 320 zaviedol vo veciach obradností manželskej smluvy, rozluky a prekážok manželstva určitú mieru unifikácie na území celej republiky, ktorá bude trvať i naďalej. S odkladom definitívneho unifikačného riešenia všetkých otázok manželského a rodinného práva nie je teda spojené nejaké nebezpečie udržovania právnej neistoty, lebo práve tento úsek je tak v západných ako i vo východných zemiach štátu už i dosiaľ upravený tak, že poskytoval najmenej podkladu ku kolísavosti alebo neistote.

Ináč i v iných štátoch sa stalo už, že kodifikácia nebola úplná. V predvojnovej dobe Švajciarsko prevedenú malo do r. 1907 kodifikáciu len obligačného práva. Poprevratové Poľsko unifikovalo dosiaľ tiež len obligačné právo.

Ale i bez rodinného práva osobného je osnova naša dielom uceleným a systematicky a vyčerpávajúce upravuje všetky ostatné oblasti súkromného práva. Neni to za to torzo; lebo i keď nepojalo všetky normy o rodinných vzťahoch, preca len zasluhuje označenie občianskeho zákoníka.

Bezprostredne pred dohotovením osnovy pre parlamentárne jednanie vyskytly sa pochybnosti o tom, či vynechaním kodifikovania predpisov o manželskom práve nevzniknú určité nesrovnalosti pri úprave dedičského práva, vzhľadom práve na zmienené už odchýlnosti na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, súvisiace s majetkovým právom rodinným. Dôvodová zpráva osnovy poukazuje tiež na tieto pochybnosti. Slávna snemovňa bude museť i tejto otázke venovať zvláštnu pozornosť, i názoru najvyššieho súdu, ktorý upozornil ministerstvo spravedlivosti na túto stránku veci.

Slávna snemovňa! Predkladajúc osnovu občianskeho zákoníka musím i s tohoto miesta spomenúť tých, ktorí vynikajúcim spôsobom spolupracovali na jej vyhotovení. V dôvodovej zpráve najdete všetky podrobnosti tejto dlhej, svedomitej prípravy a neidem tu opakovať, čo je tam už uvedené. Je to výsledok spolupráce vynikajúcich našich právnikov teoretikov i praktikov, a to bez rozdielu národnosti. Starý český patriotizmus, ktorý tak často spájal Čechov a Nemcov na spoločných veľkých podujatiach kultúrnych a iných, uplatnil sa po dlhej prestávke, naplnenej viacej vzájomnými bojami, zase raz pri vedeckej a praktickej príprave zákoníka, ktorý na dlhú dobu upraviť má životné pomery všetkých občanov Československej republiky. Ale pracovali tu i Slováci a veľmi úspešne zasiahli i právnici maďarskej národnosti.

Považujem za svoju povinnosť, aby som predovšetkým poďakoval tým svojim predchodcom, bývalým ministrom spravedlivosti, ktorí zahájili a uspiešili prípravné práce. Ďakujem pánu kol. posl. dr Dolanskému, za ministrovania ktorého previedly a dokončily sa práce subkomitétov. Ďakujem p. kol. posl. dr Mayr-Hartingovi, i ináč vynikajúcemu pestiteľovi civilistickej vedy právnickej, za zvláštny interes, ktorý prejavoval o chod prác v dobe svojho úradovania. A ďakujem svojmu predchodcovi kol. posl. dr Meissnerovi, ktorý známou svojou dôkladnosťou a právnickou všestrannosťou veľmi účinne zasiahol do prác superrevíznej komisie, v značnej miere ich usmerňoval a prispel k ich zdarnému ukončeniu.

Z členov subkomisií a superreviznej komisie na prvom mieste spomenúť mus ím predsedu superreviznej komisie, pána prof. dr Krčmářa, znamenitého nášho civilistu, ktorý ešte i v dobe svojho ministrovania uvolnil sa pre spracovanie výsledkov medziministerského pokračovania a skončenie superrevizných prác a vôbec vynikajúcim spôsobom riadil beh prác a i sám vypracoval dôležité časti osnovy i jej dôvodovej zprávy, za čo jemu, ako i jeho spolupracovníkom v komisiách a zvlášť v superreviznej komisii vyslovujem i z tohoto miesta srdečnú vďaku. Vďaka táto prislúcha zvlášť pánom profesorom dr Svobodovi z Karlovej univerzity, dr Weissovi z nemeckej univerzity, dr Sedláčkovi a dr Roučkovi z Masarykovej univerzity. Účinne spolupracoval v poslednej dobe p. prof. Ernst Swoboda z nemeckej univerzity. Dvaja znamenití spolupracovníci na spoločnom diele umreli pred jeho dokončením a s pietou a vďakou spomínam dr Stiebera z Karlovej univerzity a dr Kafku z nemeckej univerzity, bývalého nášho vynikajúceho a predčasne skončivšieho kolegu v poslaneckej snemovni. Zo slovenských právnikov vynikajúcim spôsobom prispeli menovite v otázkach týkajúcich sa práva platného na Slovensku a Podk. Rusi profesorovia Komenského univerzity, prvý prezident najvyššieho súdu dr Fajnor a dr Ráth, ďalej druhý prezident najvyššieho súdu dr Záturecký, z maďarských právnikov býv. profesor súkromného práva, advokát dr Katona.