Do služeb města bylo přijato od r. 1929 do r. 1937 celkem 374 zaměstnanců, ale z nich pouze 7 Čechů. U městského úřadu v Liberci je 183 sil, ale z těch je všeho všudy jen jediný zaměstnanec české národnosti. Z dělníků není zaměstnán ani jediný Čech, také ve vodárně není českého zaměstnance, v hospodářském úřadě jsou dva Češi, nemocnice nemá jediného českého zaměstnance, všechny městské podniky zaměstnávají výhradně Němce. Z 6 dělníků a zřízenců české národnosti, přijatých od r. 1929 podle úředního udání, hlásí se k české národnosti jen 2. Tak to tedy vypadá v Liberci, kde se Němci cítí pány. (Výkřiky.)

Místopředseda Langr (zvoní): Prosím o klid.

Posl. dr Domin (pokračuje): Měl bych ještě mnohé jiné kulturní bolesti, ale o těch nebudu zatím mluviti. Netrpělivě čekáme, kdy konečně bude předložen návrh památkového zákona, který se nám slibuje už snad 10, 15 let, takže je to už taková pohádka o červené Karkulce. Zatím se ničí neustále neobyčejně cenné památky umělecké i přírodní a myslím, i když nemáme ten zákon, že by se u nás aspoň mělo všude jednati a hospodařiti v duchu ochranářském. Kdyby se to dálo, potom by nebylo možno, aby se objevily a vážně byly diskutovány takové projekty, jako je projekt na přemostění Divadelní ulice a znešvaření Zítkovy budovy Národního divadla, potom by nebylo také možno - a říkám to, paní a pánové, s plnou odpovědností - aby se mluvilo o takových projektech, jako je petřínská komunikace, poněvadž tento projekt nejhorší měrou ohrožuje jedinečnou krásu naší Prahy.

Končím přáním, aby dobrých kulturních zákonů, jako je osnova zákona tisk 802, pro kterou, jak jsem řekl, rádi budeme hlasovati, bylo více a bylo mnohem více, neboť i v kultuře nesmí se rozkládat a bořit, nýbrž jen budovat a tvořit. (Potlesk poslanců nár. sjednocení.)

Místopředseda Langr (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Polívka. Dávám mu slovo.

Posl. Polívka: Slávna snemovňa!

K predloženej a prejednávanej osnove zákona, ktorým sa upravujú platy inšpektorom a iným školským úradom prideleným učiteľským a profesorským osobám, ktorá je nám predložená výbormi kultúrnym, soc.-politickým a rozpočtovým, dovoľujem si pričiniť niekoľko poznámok. Vyslovujem úprimnú vďaku pánu ministrovi školstva, že sa ujal inšpektorskej otázky toľko rokov opomíjanej a že svojou pozornosťou a energičnosťou doviedol túto otázku k šťastnému vyriešeniu.

O riešenie tejto otázky inšpektorskej a pridelených učiteľských síl prejavovaly záujem dávno nielen organizácie odborové a stavovské, ale tiež naša strana, ktorá svojím klubom už dávnejšie túto otázku predkladala k riešeniu. Je pravda, že mnohí starí bojovníci za priznanie tohoto práva na prídavok už dávno opustili rady aktívnej služby, odišli na odpočinok, prípadne do večného neznáma. Je potrebné pamätať aj na tých, ktorí sa nedožili, aby sa na nich tento zákon vzťahoval. Preto je treba učiniť čím skôr opatrenie, aby sa im dostalo odmeny za vykonanú prácu.

Kladné vyriešenie inšpektorskej otázky rozhodne prispieva i ku konsolidácii pomerov. Existenčná istota zabezpečuje inšpektorom, riaditeľom, profesorom i učiteľom prideleným školským správam a školským úradom potrebnú náležitú istotu i kľud a dobrý rozvoj práce. V dôvodovej zpráve je celkom oprávnene zdôrazňované zhodnotenie práce stavu síce nepočetného, ale veľmi dôležitého. Jedná sa len o 642 osoby, a preca tieto osoby znamenajú v rozvoji moderného československého školstva svojou prácou neobyčajný význam nielen po stránke svojej početnosti, ale tiež po stránke výchovnej služby. Je preto potrebné, aby v demokratickom štáte bola dozoru pre výchovu školskú a pre pedagogickú činnosť venovaná náležitá pozornosť. Preto mali by byť vyberaní k dozoru pedagogickému osoby, ktoré by sme mohli nazvať skutočne výkvetom nášho školského stavu, aby vyhovovaly po všetkých stránkach, nielen po stránke vedeckej prípravy, ale aby mohly byť aj vodcami, znalcami životných potrieb škôl a učiteľstva, aby mohly byť pravými organizátormi všestranného pokroku a školského rozvoja. Prirodzene právom sa naliehavo žiada, aby do školskej služby dozorčej boli povolávaní školskí odborníci nielen znalí prúdov výchovných domácích, ale aj prístupní štúdiu prúdov svetových. Smysel pre pokrokovosť učiteľstva československého je známy. Národ Komenského vo svojom učiteľstve skutočne vyniká neobyčajnými talentmi pedagogickými i didaktickými. A práve pre stav učiteľstva v národe Komenského je potrebné, aby dozorom školským a dozorom národnej výchovy boly poverované osoby naprosto dokonalé, znalé a schopné, širokého rozhľadu. Nedostačuje len znalosť byrokratického šimla a znalosť prastarých a dávno prekonaných predpisov. Duch modernosti, životnosti, účelnosti a iniciatívnosti musí byť základným znakom práce okresných školských inšpektorov a všetkých učiteľov, profesorov a riaditeľov, ktorým je sverená služba pedagogického dozoru.

Je samozrejmé, že k tomuto zodpovednému úkolu musí byť vyžadovaná vyššia kvalifikácia, ďalej i zdatnosť a záujem o sledovanie všetkých smerníc výchovy, ako aj schopnosť organizačnej práce. K tomu cieľu majú slúžiť nielen posudky kvalifikačné, ale aj primerané skúšky inšpektorské. Prajeme si, aby skúšky inšpektorské boly vykonávané skutočne pred povolanými odborníkmi a neustrnovaly na formálnostiach, ale dbaly tiež i výberu vedeckých pracovníkov k odpovednému úkolu. Kto chce viesť, musí sám byť ukáznený a mravne ucelený. Spolutvorca našej štátnej a národnej samostatnosti dr M. R. Štefánik vyslovil sa v Amerike pri reči náborovej takto: "Musíme sa najprv mravne obrodiť. Kto je lumpom v živote súkromnom, je lumpom aj v živote verejnom." Pre zodpovedné poslanie pedagogických radcov vo službe školskej je treba dbať práve na mravný charakter. Preto doporučujeme výber najzodpovednejší a svedomitý. Musíme sa konečne oslobodiť z precitlivelej vlasteneckosti a nesmieme hodnotiť kadejaké pochybné zásluhy vo vlasteneckom snažení a dľa toho určovať k službám zodpovedného úkolu inšpektorského. V tomto smere sa stalo mnoho chýb v minulých rokoch na Slovensku. A dnes, keď usilujeme o vyšší stupeň poslania funkcie inšpektorskej, vyvolávaný je vlastenecký poplach a hurhaj. Mobilizujú sa politické vlivy a intervencie. Je ovšem treba poukázať do nadvlasteneckých kruhov na škody, ktoré spôsobilo prepolitizovanie školskej správy v minulosti, a poukázať na to, že vnášanie slepej politickej straníckosti škodí nielen škole, ale aj učiteľskému charakteru. Dokladov máme viac ako dosť a verejnosti sú známe. Je preto iste radostným zjavom, keď za správy min. školstva p. dr Frankeho vniesol sa do školskej práce duch naprostej objektívnosti, čo verejne konštatovali mnohí činitelia politickí aj z iných táborov. Pripomínam len prejav bývalého ministra školstva kol. dr Markovič a v Bratislave dňa 7. novembra min. roku, pána dr Ant. Štefánka, býv. ministra školstva, dneskajšieho senátora atď. Hodnotenie práce pedagogickej musí byť v prvom rade oslobodené od straníckej vášnivosti. Kam až viedla stranícka slepota, dosvedčuje klasický prípad býv. okres. inšpektora Eleméra Wollaya, býv. senátora republikánskej strany. Tento pánko za maďarskej vlády bol vyznamenaný za neobyčajné zásluhy maďarizačné, za účinné propagovanie maďarskej kultúry, a hľa, ani hodinu neučil na slovenskej škole a keď ztroskotal osobne a politicky v Spišskej Novej Vsi, za odmenu za svoje vlastenecké maďaronské pôsobenie stal sa pred rokmi okresným inšpektorom v Nových Zámkoch. Celé Slovensko bolo týmto opatrením nepedagogickým a protinárodným skutočne pobúrené. Všetok boj o nápravu, bohužiaľ, bol márny. Iní schopní literárni činitelia, učitelia a riaditelia boli opominutí a pán Elemér Wollay slávil svoje vlastenecké triumfy za svoje hazafické maďarizovanie, najmä aj za bitie vlastného otca. keď tento doma čítal slovenské noviny. Je potrebné podobných prípadov si povšimnúť, aby nikdy podobné strašné prehmaty sa neopakovly.

Pri tejto príležitosti dovoľujem si vysloviť školskej správe uznanie za všetko, čím prispela pre vybudovanie národného školstva na Slovensku. Bolo nás málo v prvých chvíľach, keď sme kládli pevný základ našej národnej a štátnej myšlienke na Slovensku. Nebolo mnoho odvážlivcov, ktorí vstúpili do zodpovednej služby organizačne školskej. Prišla pomoc českých učiteľov a profesorov, mnohí z nich boli poverení službou pedagogických poradcov ako aj inšpektorov. Všetci splnili svoje poslanie čestne a prispeli tak svojimi schopnosťmi ku konsolidácii slovenských pomerov. Je treba túto službu oceniť a je treba vyvracať reči zlých ľudí, ktorým nie je nič sväté a ktorí zvrhle sa vyslovujú proti práci učiteľskej, a neuznávajú ani za slušné pripomenúť ich záslužnú činnosť a pioniersku prácu na vybudovaní nášho kultúrneho vyššieho života.

Len letmo si pripomeňme, že dľa stavu 1. novembra 1918 bolo na Slovensku 3641 škôl ľudových rôznych typov: štátnych, obecných, cirkevných atď. A z toho bolo iba 140 slovenských a to len cirkevných. Maďarských bolo 3298, slovensko-maďarských a maďarsko-slovenských v celku 186. V r. 1931 mali sme už 4065 škôl a z toho slovenských 3125, maďarských 736, nemeckých 115, rusinských 89. V r. 1936 bolo už 4141 škôl, z toho 3161 slovenských, 135 ruských, 116 nemeckých a 729 maďarských.

V štatistike meštianských škôl javí sa takýto obraz: v r. 1918 83 školy meštianske, len maďarské, r. 1931 150 škôl, z toho 125 slovenských, 1 rusinská, 6 nemeckých a 18 maďarských. V r. 1936 175 škôl meštianskych, z toho 154 slovenské, 2 rusinské, 6 nemeckých a 13 maďarských.

Chcel by som pripomenúť, že v štatistike o školstve v r. 1918 nemáme jedinej školy nemeckej. Maďari Nemcom nedopriavali kultúrneho rozvoja. Republika dala nemeckej menšine na Slovensku všetko, čo právom kultúrneho národa potrebuje: 116 nemeckých škôl ľudových a 6 meštianskych škôl. Kto vyvrátí túto štatistiku, kto podvráti túto pravdu, že na Slovensku nemecká menšina nemá škôl? Nikto, pretože by musel sa hanbiť chceť pravdu zatajiť a umlčať. Maďari nenávistne pracovali k potláčaniu všetkých národností a medzi tým tlakom maďarizačným vedľa Slovákov boli tiež rovnako potlačovaní i Nemci. Demokratické školstvo republiky dáva každému, čo jeho je.

A k tejto štatistike dovoľujem si dodať, že z celkového počtu 4141 škôl nie sú všetky školy štátne, je z toho 1377 škôl štátnych, 9 škôl cvičných, ďalej 1469 rímsko-katolíckych a cvičné katolícke 3, grécko-katolíckych 228, jedna cvičná, evanjelických 421 a jedna cvičná, 213 reformovaných, 61 židovských škôl a súkromných 4. Z meštianskych škôl je 20 rímsko-katolíckych. Upozorňujem na túto štatistiku preto, aby bolo jasné, že toto školstvo dbá tiež i slobody cirkevného života, a sú preto nepravdivé tvrdenia, že národné školstvo slovenské je snáď len a len vo správe a majetku štátu. Stav cirkevného školstva dokazuje, že sa nikomu po stránke cirkevnej nekrivdí, naopak, že sa mu umožňuje k rozvoju priviesť jeho kultúrne snahy.

Z tohoto prehľadu je zjavné, že v budovaní národného školstva na Slovensku vykonalo sa veľké dielo, a práve preto pociťovali školskí inšpektori a pridelené sily učiteľské, profesorské a riaditeľské, že im nebol priznávaný nárok na istý prídavok, ktorý by uznane hodnotil ich prácu. Preto hľadali inú pomoc, uchádzali sa o vypísané miesta definitívnych riaditeľov atď., a tu nastávala konkurencia medzi aktívnymi učiteľmi a medzi učiteľmi pridelenými školskému úradu, inšpektorátu a referátu. Bol to boj veľmi nežiaducí. Dnes snáď tento boj zanikne, keď učiteľom, profesorom a riaditeľom je priznávaný tento prídavok. Bola to len slabá odmena za to, keď dosiahli vedúceho miesta.

Vykonaná práca na poli školskom po stránke organizačnej a po stránke dozoru dochádza stáleho uznania ministra školstva dr Frankeho. Postaral sa o správnejšiu systemizáciu úradníckych miest na školskom referáte a neustane, dokiaľ nenaplní spravedlivé nároky všetkých. Srdečne mu ďakujeme za vrelé a praktické zhodnotenie práce učiteľskej a profesorskej a sme mu povďační, že Slovensko je jeho kultúrnym programom. Osvedčil sa neraz, že Slovensko je jeho láskou, a my vidíme, že pán minister dr Franke na Slovensko nielen prichádza s láskou, ale tiež i činmi svoju lásku k Slovensku prejavuje.

Pri tejto príležitosti oprávnene všetko učiteľstvo očakáva plné zhodnotenie toho, čo je treba, aby bolo uznané. Tak ako boly splnené prvé požiadavky a inšpektorské nároky, veríme, že i oprávnený požiadavok učiteľstva meštianskych škôl, t. j. priznanie t. zv. prestupového prídavku nielen odborným učiteľom, ale aj odborným učiteľkám domácich naúk na školách meštianskych dojde svojho splnenia. Sľub ministerstva školstva bude realizovaný. Môžeme učiteľstvo ubezpečiť, aby s pevnou nádejou dôverovalo správe školskej, že i meštianskej škole a jej práci dostane sa plného a náležitého zhodnotenia a tým tiež i stúpne záujem o prísne skúšky odborné, aby nebolo vyčítané, že na školách meštianskych pôsobí takmer vyše polovice nekvalifikovaných učiteľských síl.

A teraz dovoľte, slávna snemovňa, aby som pripomenul niektoré významné momenty v škole. Škola slovenská musí byť oporou demokracie a musí vychovávať k vernosti zásadám, ktoré budovaly náš štát. Mravný charakter učiteľov a pedagogických dozorcov musí byť zárukou, že škola nikdy neprepadne akejkoľvek zvrátenosti a nebude slúžiť nižiadnej reakcii. Ideálom nášho kultúrneho obrodenia a plného rozvinutia musí byť slobodná, nezávislá škola, v ktorej všetka výučba a výchova je podriadená vysokým ideálom humanitným a vedeckej pravde. Tá je len jedna jediná a nemôže byť nižiadnym sklom politickým zkreslená.

P. kol. Sivák včera s tohoto miesta vyslovil pochybnosť o tom, že by bolo možné očakávať splnenie sľubov ministra školstva dr Frankeho, i vyslovil, že ministerstvo pôjde tou istou cestou ako snáď v minulých dobách, že nebude dbať viacej straníckopolitickej zaujatosti ako prospechu školstva a výchovy národa, a žiadal, aby sa ministerstvo vyslovilo o tom, má-li v úmysle na vedúce miesta stredných škôl, gymnázia v Michalovciach, gymnázia v Nitre, gymnázia v Bratislave a reálky v Bratislave, ako aj učiteľského ústavu v Leviciach, postaviť Slováka. Pánu kol. Sivákovi úctive odpovedám: Bola by krivda, nenapraviteľná krivda, keby sa malo hodnotiť udelenie týchto miest jedinou smernicou, ktorú nám on naznačuje. Čo myslí robiť s profesormi a riaditeľmi, ktorí 18 rokov statočne vedú mnohé ústavy? Tí majú byť vyradení z ušľachtilej konkurencie na vedúce miesta iba preto, že sú Česi? Myslím, že Čech na Slovensku, ktorý 18 rokov obetave pracoval a pracuje v prospech slovenskej národnej myšlienky, má rovnaké právo byť hodnotený v rovnocennosti ako Slovák, ktorý sa na Slovensku narodil. Práca schopných pedagogov, ktorí vedú niektoré stredné školy, nebola len mojím skromným slovom uznaná, ale odpovednejšie miesta vyslovily sa o kvalitách vedúcich riaditeľov a nikdy nebraly v úvahu, či je úrad a ústav vedený Čechom alebo Slovákom, a nie je pravda, že nedôverovaly snáď vedeniu českého človeka. Bolo by veľmi krutým odsúdením k menejcennosti českých ľudí, keby slovenská ľudová strana za každú cenu i za cenu menejschopnosti žiadala postavenie kandidátov svojich a len slovenských. Je preto potrebné, aby sme tieto útoky na objektívnosť a spravedlivé oceňovanie práce kategoricky odmietli.

O menovanie Slovákov nemusí mať pán kol. Sivák obavy. Z praxi vidím, ako práve minister dr Franke je až príliš úzkostlivý na slovenskú citlivosť a ako hľadí spravedlive všetkým oprávneným požiadavkám slovenských kolegov vyhoveť.

Je potrebné zdôrazniť, že slovenská škola musí byť ušetrená akýchkoľvek bojov a znásilňovania mládeže. Podávam dotaz interpelačný o vážnom prípade teroru proti mládeži, ktorý bol a je vykonávaný pánmi z bojovného tábora klerikálov, Hlinkovcov, proti deťom pokrokových rodičov na Vrútkach. Je treba zdôrazniť, že páni z klerikálneho tábora musia si uvedomiť jedno, že ideály československej národnej kultúry sú nedotknuteľné a že za ideály, za ktorými išli naši borcovia za slobodu národa, pôjdeme aj my vo výchove mládeže. Nám nikto čierny recept predpisovať nebude, smie-li mládež chodiť do Sokola alebo má-li odoberať rozumne vedený časopis "Mladý život". To si vyprosíme, aby boly deti trestané zlou známkou z náboženstva, keď sa dozvie pán kaplán alebo pán farár, že mládež slovenská číta "Mladý život"! To si vyprosíme, aby páni z čierneho tábora označovali "Mladý život" za časopis, ktorý šíri komunizmus! A jestliže varujeme pred terorom proti mládeži, žiadame, aby pokrokove založené učiteľstvo objektívne pôsobiace našlo vždy, za všetkých okolností oporu v úradoch, keď osvedčuje svoju vernosť idei čsl. národnej a štátnej jednoty. Nie raz čítame v Slováku a Slovenskej pravde posmech z výrazu "Čechoslovák", posmech z toho, že sa niekto, učiteľ alebo dieťa hlási k československej národnej jednote; buďto je táto idea skutočne životná, všetkými uznávaná a rešpektovaná, a budú ukončené všetky posmechy a judášske poznámky z tohoto tábora, alebo nemáme toľko mravnej sily, aby sme si túto jednotu národnú a štátnu uhájili. (Výborně!)

Pedagogickí dozorcovia musia dbať a majú plné právo sledovať, čím sa mládež vychováva, čo číta, a dbať toho, aby kadejaký brak a plevel t. zv. "literárny" nedostával sa do rodín alebo do rúk mládeže. To patrí na všetky strany. Dieťa je jemný kvet nášho národného života, a bude-li raz spálený nemravnou četbou, kadejakou nenávisťou oproti náboženskému vyznaniu druhého alebo oproti stavovskej príslušnosti, je zle vo výchove charakteru mládeže. Učiteľovo poslanie v práci výchovnej a verejnej musí získavať plnú dôveru v štátny demokratický princíp a nesmie byť v nižiadnom rozpore so životnými zásadami republiky.

A tu pán kol. Sivák včera s tohoto miesta nás obvinil, že národná škola, učiteľstvo a snáď i páni okr. inšpektori priamo alebo nepriamo slúžia boľševizmu. A keď sme s ním polemizovali, veľmi nejapne sa vyhováral, že chce len nápravu. A hľa, tak ťažká vina vmetená v tvár nášmu učiteľstvu, že by učiteľstvo bolo nositeľom boľševizmu, musí byť učiteľstvom i pedagogickými radcami a pracovníkmi rázne odmietnutá. Vyznávame pravdu: Čím vážnejšie a úprimnejšie chceme sa priblížiť slovanskému Rusku, tým ráznejšie odmietame kadejaké boľševické metody vo výchove. Pán kol. Sivák asi zaspal mnoho rokov, keď sa domnieva, že dneskajší režim ruský je ten istý, ako býval a bol niekoľko rokov po revolúcii v r. 1917. Keby nám bolo Rusko nebezpečným spojencom, verím, že by sa Nemci z toho tešili a priali by nám, aby čím skorej Československo bolo zadlávené nebezpečenstvom boľševizmu. Ale Nemci správne vidia, že niet tohoto nebezpečenstva. Preto musia poplachom nebezpečenstvo len umele zvyšovať. A tento hurávlastenecký krik i páni z tábora reakcie potvrdzujú a rozširujú. Jestliže sa pán kolega obáva návštiev v sovietskom Rusku, ja z toho strachu nemám a rád by som išiel pozreť všade, kde by som videl niečo. čoho by som mohol použiť vo výchovnej a školskej i vo verejnej práci. Jestliže sme spojencom politickým i obrannevojenským, je našou národnou i štátnou povinnosťou spojenca spoznať zblízka, v domácnosti, v práci, v jeho snažení, bez toho, že by sme si dali naočkovať kadejaké boľševické metody. Národ Komenského a Masaryk o v nikdy násilnostiam neprepadne ani vo výchove školskej.

Slávna snemovňa, rád by som len v jednom videl u nás realizovanú t. zv. boľševickú metodu: náklad na výchovu a výučbu; zakúpenie všetkých pomôcok školských učiňme i my nákladom verejným, aby nebolo nariekania a biedy, že chudobní rodičia nemôžu kúpiť svojim deťom školské potreby.

Kol. Sivák odmietol hlas činiteľov, ktorí nabádajú k pomoci demokratickému Španielsku. Nevidím v tom nič závadného, myslím, že je to podivná sofistika tvrdiť, že tým sa pomáha k víťazstvu boľševizmu. Každá válka je zlá a musí si pán kol. Sivák pripomenúť, že ani križiacke války vo stredoveku neboly vedené v rukavičkách. A že boly snáď aj dokonca bohumilé, preto sa volaly "križiacke" výpravy.