Stal sa nám veľmi zaujímavý konkrétny prípad. V Maďarsku žijú široké miliononové vrstvy v povedomí, že na Slovensku nielen nemá maďarská národná menšina škôl, ale že vôbec nesmie maďarsky hovoriť, zakiaľ je skutočnosť práve opačná. Zaujímavý je posledný prípad, ktorý nám vyzradili z našich maďarských opozičných strán. 15. decembra sa rozpisuje v Prágai Magyar Hirlapu jeden redaktor o tom, že chodil po Maďarsku a bol strašne prekvapený, keď ho v Debrecíne zarazili a divili sa, že ešte vie hovoriť maďarsky. Najlepšou odpoveďou na túto lživú propagandu by bolo, keby Maďari, ktorí chodia k nám, videli, že niet štátu, kde by sa tak spravedlivo meralo každému slušnému a statočnému občanu ako u nás, a to nielen Čechoslovákom, ale aj Nemcom a Maďarom.

V tomto ohľade by sme si priali v záujme konsolidácie slovenských pomerov, aby jazykové nariadenia boly upravené a aby konečne došlo k riešeniu týchto otázok. Ovšem celá vec je vlastne vecou zdravého rozumu. My, ktorí spolupracujeme s maďarskou národnou menšinou, ktorí máme radi týchto ľudí, pretože vieme, že to sú ľudia pracovití - nech už to sú roľníci alebo robotníci - sme presvedčení, že keby bolo o nich viac postarané a keby sa im dostalo zadosťučinenia po stránke národnej, aby tento statočný pracujúci ľud nebol stále štvaný demagogiou, a k tomu ešte demagogiou lživou, že by túto republiku mali ešte viac rádi než dosiaľ. (Předsednictví převzal místopředseda Taub.)

Vážená snemovňa! Uvediem tiež národohospodársky moment. Za posledných 10 rokov menovite národohospodársky ústav Slovenska a Podkarpatskej Rusi veľmi často prejavil najväčšiu ochotu k spolupráci na riešení týchto otázok s ministerstvom železníc. Priali by sme si, aby ministerstvo železníc opravdu túto ponúkanú spoluprácu čo najsrdečnejšie prijímalo a aby rady a návrhy tohoto národohospodárskeho ústavu boly viac všímané v ministerstve železníc. V národohospodárskom ústave spolupracujú všetky složky Slovenska, ktorým skutočne záleží na konsolidovanom a na dobrom, správnom vývoji hospodárskych pomerov v tomto štáte. Preto by som apeloval s tohoto miesta na ministerstvo železníc, aby prijalo a splnilo oné požiadavky národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, aby štátne dráhy používaly i uhlia slovenských uhoľných dolov, a to vo výške tej, na ktorej národohospodársky ústav trvá a o ktorú národohospodársky ústav ministerstvo žiada, totiž vo výške 300.000 tún. Je to veľmi významná, veľmi dôležitá otázka, je to nielen hospodárska, je to tiež speciálne sociálna otázka na Slovensku.

Vážená snemovňa, železničný zákon, ako som bol úvod povedal, mal byť predložený pred 15 až 16 rokmi našemu parlamentu k schváleniu. Keby sa to bolo stalo, tak dneska by sme mali za sebou riešené veľké problémy, boli by sme bývali už ďaleko bližšie, boly by bývaly už dávno vyrovnané hospodárske diferencie, rozdiele západu republiky a východu republiky. A tie rozdiele, diferencie boly tak veľké, že podľa výpočtov niektorých odborníkov, ktoré si na to dovolím uviesť, následkom neupravenosti taríf v našom štáte Slovensko a Podkarpatská Rus od prevratu doposiaľ sú skoro o 2 miliardy Kč poškodené. Toto je názor, toto je mienka odborných kruhov. Ovšem, neustrneme u tejto otázky, my chceme vpred, lebo nazpäť je cesta i v tomto ohľade nemožná, poneváč vieme a vidíme všetci, že ministerstvo železníc sa konečne chopilo veľkej iniciatívy v tomto smere. Túto snahu budeme podporovať, len si prajeme, aby toto tempo i v dopravnej politike bolo zvýšené, urychlené, dokiaľ je čas a dokiaľ je možno sa vyhnúť ďalším stratám, po pr. ďalšiemu poškodeniu štátneho národného hospodárstva a hospodárstva východných krajov Československej republiky. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen pan posl. dr. Clementis. Dávám mu slovo.

Posl. dr. Clementis: Vážení!

Prejednávaná osnova zákona je akiste veľmi významná pre hospodársky život republiky. Bolo by preto pochopiteľné, že tiež v tomto pléne, práve tak ako vo výboroch, bol tejto osnove venovaný dostatočný čas na jej plné prediskutovanie a predebatovanie. Pravda, ako už to býva vôbec pri prejednávaní všetkých zákonných osnov, opozícia, zvlášť ale komunisti môžu predkladať pozmeňovacie, môžu predkladať doplňovacie návrhy, najviac jestliže nejaký úspech majú, tak je to úspech ten, že - sa opraví nejaká tá čiarka, alebo ortografická chyba. Ale meritorne sa na tieto návrhy vôbec žiadny zreteľ nebere.

Preto keď za náš klub prehovoril už tuná v pléne súdruh Kliment, poukázal na to, že napriek tomu, že prejednávaná osnova má niektoré ustanovenia, ktoré možno vítať, s ktorými môže náš klub súhlasiť, je tu celý rad iných ustanovení, s ktorými súhlasiť nemôžeme, a sú tuná vynechané z prejednávanej osnovy práve tie najpodstatnejšie otázky, životné otázky zamestnanectva štátnych i ostatných dráh. Chcel by som vyzdvihnúť len jeden malý detail, chcel by som porovnať túto novú osnovu s bývalým starým maďarským ustanovením z r. 1914. Tento zákon stavia mimo platnosť zákonný článok XVII z r. 1914, ktorým boly upravované osobné pomery zamestnanectva dráh v súkromných prevozoch a ktorý sa vzťahuje na Slovensku na značný počet zamestnanectva jednak mestských elektrík, jednak rôznych miestnych dráh.

Zákonný článok XVII z r. 1914 je rámcovým zákonom a ukladá majiteľom súkromných dráh, aby v lehote 6mesačnej od vydania zákona sostavili a predložili, vtedy ešte ministerstvu obchodu, pragmatiku, ktorá nesmie mať horšie sociálne a horšie politické a iné ustanovenia, než aké sú v tomto rámcovom zákone. Teraz, keď prestáva účinnosť tohoto rámcového zákona, je veľmi zaujímavé porovnávať, ako rieši navrhovaná osnova túto otázku, ako rieši služebné pomery, definitívu, možnosť prepustenia, disciplinárne súdy atď. u zamestnancov súkromných dráh. Nerieši ich nijak, proste ponecháva budúcemu nariadeniu - ťažko povedať, ako toto nariadenie bude vyzerať - voľnú ruku rozhodovať o týchto existenčných a sociálnych otázkach, o služebných pomeroch celej tejto veľkej kategorie zamestnancov. Kde je tuná záruka, že celá táto kategoria zamestnancov nebude vydaná určitým reakčným alebo iným zákrokom, keď už dnes za platnosti v podstate ďaleko liberálnejšieho ešte maďarského zákonného článku XVII z r. 1914 dochádza k takým zjavom, ako na príklad na bratislavskej mestskej elektrickej železnici. Podľa citovaného zákona má sa stať každý robotník, ktorý je zamestnávaný u súkromnej železnice, jestliže do 3 rokov neni prepustený, definitívnym a môže byť prepustený len na základe rozhodnutia disciplinárneho súdu. Ale u mestskskej elektrickej železnice v Bratislave vládne národne sjednotený riaditeľ Bartošek. Nevadí, že sa jedná o maďarský kapitál, že sa jedná o horthyovský kapitál, slúži veľmi poctive a proti záujmom zamestnancov práve tomuto kapitálu. A pán riaditeľ Bartošek zaviedol u tejto železnice taký mrav, že keď niektorý robotník dosluhuje alebo mal by dosiahnuť 3ročnej služebnej doby, jednoducho dá mu výpoveď trebárs na mesiac alebo vôbec, alebo si dá od neho podpísať pred svedkami prehlásenie, že je robotníkom smluvným, že na neho zákonný článok XVII z r. 1914 neplatí, zkrátka že sa nestáva definitívnym a môže byť vyhodený na dlažbu, keby sa to pánu riaditeľovi Bartoškovi zaľúbilo. Takto chcel zachádzať s celým personálom a zachádzal s ním v tej forme, keď už nebolo možné vypovedať ich, keď sa zamestnanci dovolávali pracovného súdu, vtedy si zariadil pán riaditeľ Bartošek niečo iného, zariadil si disciplinárne súdy. Disciplinárne súdy sa skladajú z jedného predsedu, ktorý v danom prípade je v jej správnej rade, z 2 členov úradníckej skupiny, a z 2 robotníkov. Je samozrejmé, že takto sostavený súd vždycky rozhodoval tak, ako si to pán riaditeľ Bartošek a páni z Budapešti priali, a že boli prepúšťaní zamestnanci mestskej elektriky v Bratislave nie snáď preto, že patrili povedzme do komunistickej strany, ale dokonca i takí členovia nár. socialistickej jednoty, ktorí si len trúfali organizovať podpisy pre právnu pomoc, ktorou mala byť riešená otázka penzijná, dlho sa vlekúca u tejto spoločnosti. Teda jestliže je možné za platnosti tohoto zákonného článku, ktorý je dôslednejší a jasnejší ako práve navrhovaná osnova, takto zneužívať tieto práva, jestliže je možné takto vyhadzovať zamestnancov národne sjednoteným riaditeľom, keď sa mu to zapáči, je samozrejmé, keď bude táto otázka v danom prípade upravená zasa len nariadením - boh vie, kedy vyjde, a boh vie, ako bude vyzerať - nemáme ani najmenšej záruky, že tu bude dostatočne postarané o tieto životné a existenčné otázky zamestnancov súkromných dráh.

No, opakujem: Musíme vítať už aj ten fakt, že tejto zákonnej osnove bol venovaný pomerne dostatočný čas, takže mohly k nej byť zo všetkých strán urobené pripomienky, keď aj tieto nemaly nejaký ohlas pri štylizácii alebo konečnom znení zákona. Lenže nebýva to vždycky tak, že dôležitá osnova je prejednávaná s takouto dôkladnosťou. Keby sme chceli byť trošku ironickí, povedali by sme, že len preto je ten zákon prejednávaný s dostatočným časom, lebo má veľmi mnoho paragrofov a veľmi dlhú dôvodovú zprávu. A tak teda nie kvalitatívne dôvody, ale čiste kvantum materie umožňuje túto dlhú diskusiu. Lenže býva skutočnosťou, ba pravidlom, že tie najdôležitejšie zákonné zákroky, ktoré môžu zasahovať najzákladnejšie politické, sociálne a kultúrne práva, môžu byť vyjadrené v jednom alebo dvoch paragrafoch. V takomto prípade sa im už nevenuje a neumožňuje sa im venovať takú pozornosť, ktorú by vyžadovaly. Spomínam práve na utorkovú režiu prejednávania návrhu o ďalšom splnomocnení k rozpúštaniu politických strán. Predsedníctvo by nám mohlo povedať: Pánovia, neráčte sa rozčuľovať, nič sa nestalo, všetko klapalo podľa paragrafov jednacieho poriadku. Lenže tuná sa nejedná o žiadne paragrafy, o žiadne dodržiavanie byrokratických reglementov, ale podľa nášho názoru sa jedná o to, hľadať ducha demokratickej diskusie. Jestliže sa jedná o tak dôležitý návrh, aký bol prejednávaný v utorok, vraj bez diskusie, tak by malo byť záujmom práve tých strán, ktoré sa chcú nazývať demokratické, aby nie rôznou vianočnou režiou znemožňovaly diskusiu o tomto zákone, ale práve naopak, aby ju umožnily, aby prípadne i napriek rôznym byrokratickým ustanoveniam rokovacieho poriadku sa postaraly o to, aby tuná každá strana a každý rečník mohol zaujať stanovisko k tomuto skutočne veľmi dôležitému zákonu. Je pravda, že zákon je len 4ročný, ale jeho historia je nesmierne poučná, a myslím, že je poučnejšia, než ako by sme boli mohli usudzovať z toho, čo sa okolo nej dialo v utorok. Podľa nášho názoru je veľmi poučné to, čo sa stalo vlani pri prejednávaní tohoto návrhu zákona. Vieme, že keď došiel tento vládny návrh zákona do ústavne-právneho výboru a bol vzatý v decembri s poriadku, vtedy nielen strany opozičné, ale i vládne socialistické uvádzaly proti tomuto návrhu zákona veľmi demokratické a veľmi logické dôvody; ba dokonca aj agrárnici sa trošku okúňali exponovať za tento zákon.

No, a prišiel marec, prišiel apríl, vládny návrh sa dostal znova do ústavne-právneho výboru, dostal sa znova do pléna a boli sme svedkami toho, že rečníci z radov vládne socialistických strán, ktorí nás presvedčovali pred 2 mesiacmi o neužitočnosti, o neúčelnosti tohoto opatrenia, všetci boli veľmi ticho a postavili sa za túto vládnu osnovu a za ňu aj hlasovali. Aj v decembri minulého roku, aj v marci tohoto roku bola táto osnova uvádzaná stálym stereotypným odôvodňovaním - nič sa nezmenilo. Ale preca sa niečo muselo zmeniť, niečo veľmi dôležitého, keď v decembri vedeli sa postaviť vládne socialistické strany kriticky k tomuto návrhu a nemohly a nechcely sa postaviť k nemu tak v marci a apríli. Skutočne stala sa veľmi dôležitá, politicky veľmi významná vec. Dobre vieme, že posledné dni decembrové boly pod dojmom krachu decembrovej reakčnej fronty, a tento fakt stačil, aby strany socialistické, i keď nie zásadne, preca zaujaly kritické stanovisko k tomuto návrhu. Ale už vtedy prehlašovaly, že nechcú vyvodzovať žiadne dôsledky z toho, že sa vo vládnej koaličnej strane vyskytla skupina politikov, ktorí kašlú na koaličnú politiku, ktorí boli a ktorí sú i ďalej ochotní pošliapať všetko, čo prehlašujú vládne socialistické strany pre seba za záväzné, pošliapať aj loyalitu koaličnú. Keďže boly to vládne socialistické strany, ktoré nevyvodzovaly z toho decembrového krachu žiadne politické dôsledky, no tak, ako sme toho boli svedkami, prešla práve tá skupina, ktorá zkrachovala, k ofenzíve, to je vyvodila z toho dôsledky. Čo vidíme zasa dnes? Zasa sme svedkami žalostného divadla. Už mesiace trvá kampaň v českej agrárnej tlači proti tomu, čo považujú pre seba za záväzné ostatné časti koalície. Už mesiace najrôznejším spôsobom sa pripravuje tuná poraženecká nálada voči hitlerovskému Nemecku, už mesiace sa podkopáva dôvera voči spojencom, voči Francii, voči Sovietskému sväzu. A akú odpoveď majú socialistické strany? Len jednu. Presvedčovaly nás dlho, presvedčovaly aj seba, že to nič nie je, že to sú len husarské kúsky Řehoře Vraného z "Venkova", že s tym koalícia nemá nič spoločného, že s tým nemá oficiálne vedenie agrárnej strany nič spoločného. A boli sme svedkami toho práve v nedeľu, keď "Venkov" odpovedá celkom oficiálne týmto optimistickým demokratom - pánovia, neráčte sa mýliť, celý agrárny ústredný výbor stojí a stavia sa za líniu pána Řehoře Vraného, za líniu "Venkova". Čo to znamená? To znamená, že celkom otvorene bolo prehlásené, že tu je strana, ktorá sa stavia proti línii zahraničnej politiky, že je tu strana, ktorá chce paktovať a de facto paktuje so živlami z Henleinovej strany, ktorá paktuje i s ostatnými živlami, ktoré oslabujú a znemožňujú prípadnú obranu republiky proti útočnému fašizmu. Sme zvedaví, aká bude odpoveď tých vládnych socialistov a demokratov na tieto skutočne jasné slová "Venkova", ktoré im berú možnosť skrývať si hlavu do piesku, keď celkom jednoznačne prehlašujú, že sa celý výbor, keď aj nie samozrejme masy desaťtisícov a státisícov roľníctva - stavia za politiku pána Vraného. Na prejednávaní tejto osnovy sme sa mohli poučiť, čo to znamená, keď sa na jednej strane postavia proti reakcii spoločné sily, ako v decembri, a čo to znamená, keď sa bude slepo prisluhovať tomu, čo už neexistuje, to je loyalite koaličnej.

Pre ten zákon, ktorý má splnomocniť vládu k rozpúšťaniu politických strán, sa uvádzaly dôvody väščinou politické. Hovorili vlani, predlani a stále sa to opakuje, že sú mimoriadne pomery, že potrebujeme mimoriadne opatrenia, a že na odpovedných miestach sedia odpovední demokrati, a tento zákon, ako dokazuje jeho 4ročné jestvovanie, nemôže byť na závadu demokracie. Nič sa vlastne nestalo. Je predovšetkým treba položiť otázku, či sa zmenily alebo nezmenily pomery, či je tu niečo ohrožené alebo nie. Všetci vieme veľmi dobre, že skutočne je ohrožená republika a demokracia. Ale jestliže snáď vlani ešte bolo možné, aby rôzne malomeštiacke vrstvy, alebo rôzne vrstvy, ktoré nevidia alebo neradi vidia politicky, aby sa diskutovalo o tom, že kde alebo odkiaľ pochádza ohroženie, dneska je situácia celkom jednoznačná. Dneska je to ohroženie jednoznačné s fašizmom, nech je to fašizmus revizionistický, imperialistický alebo akýkoľvek. Každému je jasné, že ohroženie je od fašizmu dnu i v zahraničí. A z tejto peršpektívy sa pýtame, čo pomôže a či pomôže proti takémuto ohroženiu navrhovaná osnova? Isteže nepomôže nič. Možná že sú rôzni priatelia v socialistických stranách alebo medzi demokratmi, ktorí sa utešujú a hovoria: My to tiež vid íme a tiež uznávame, že je ohroženie jednoznačné, to znamená, že ohroženie pochádza od fašizmu či toho, či onoho, a my si tiež uvedomujeme, že ten fašizmus má u nás svoju filiálku, má Henleina, a preto potrebuje vláda nástroj, aby v páde nebezpečia mohla proti tejto strane, strane Henleinovej, zakročiť. Už vlani sme o tom hovorili, práve súdruh Šverma, že henleinovci môžu byť spokojní, proti nim tento zákon použitý nebude, proti nim nič podniknuté nebude. V nedeľu boli sme svedkami zasa novej skúsenosti; pán minister vnútra Černý, iste na základe informácií, ktoré dostal od svojich úradníkov úradnou cestou, považoval za potrebné urobiť úradné expozé v ústrednom výbore agrárnej strany a tam hovoril podľa zprávy Venkova: vraj sa množia rôzne zprávy, ktoré dokazujú, že Henleinova strana je stranou aktivistickou, je stranou, ktorá sa stavia kladne k tomuto štátu. Bolo by iste veľmi účelné, keby páni kolegovia z vládnej koalície požiadali pána ministra Černéno, aby sa dostavil do pléna poslaneckej snemovne a aby láskave celej verejnosti sdelil, čo sú to za skutočnosti, ktoré mu hlásili jeho úradníci a ktoré ho oprávňovaly k tomu, aby za zavretými dvermi, na zasedaní agrárneho výboru v takejto forme staval vec.

Nám je jasné po reči pána ministra vnútra, príslušníka agrárnej strany, že tohoto zákona proti henleinovcom použité nebude, a ako sme toľkoráz prízvukovali, podľa nášho názoru sa tieto otázky žiadnym policajtským zákonom a podobnými zákrokami administratívnymi rozhodnúť nedajú. Je celkom nepochopiteľné, ako môže prechádzať osnova tohoto zákona i pri tejto režii skoro bez diskusie. Márne sa hovorí a uvádza v rôznych zprávach, že sa vraj nič nestalo týmto zákonom, že veď nebol použitý. To je veľmi nelogický a veľmi nesprávny dôvod. Mohli by sme poukázať na pr. na to, že ešte dneska sú odsudzovaní robotníci, rôzní rečníci podľa §u 14 a §u 15 zákona na ochranu republiky, a prečo? Jedine preto, že povedia pár kritických slov o situácii tuná, alebo prípadne vyjadria svoju lásku k SSSR alebo k inej inštitúcii - a už majú na krku tento paragraf. Zmenilo sa niečo tým, že to povedali? Absolutne nič. Bol tým ohrožený de facto nejaký statok? Absolutne nie. Ale keď sa tuná robí zákon, ktorý podľa nášho názoru i názoru rôznych iných ľudí i právnikov porušuje ústavu tým, že dáva možnosť vláde, tedy výkonnému orgánu, aby rozpustila časť parlamentu tým, že stranu zakáže, aby zbavila práva voličstvo, ktoré vyslalo svojich zástupcov do parlamentu, aby poverila policajta a okr. náčelníka zriadením určitého druhu koncentračného tábora, kontrolou dopisov, telegramov, úplným obmedzením osobnej slobody, to vraj všetko nič neni, to je vraj len na papieri, to ešte použité nebolo a preto sa nedá hovoriť o tom, že bola ústava nejak porušená.

Viem však, že vyskytol sa najmä v posledných mesiacoch u nás smer, ktorý by chcel tohoto zákona použiť a ktorý volá celkom jednoznačne proti určitej strane, proti strane komunistickej. Začalo to vo "Večere", šlo to cez "Polední list", ale najväčší ohlas to našlo samozrejme v radách Hlinkovej ľudovej strany na Slovensku. Sme svedkami zvláštneho zjavu. Chcem byť loyálny a preto konštatujem, že pri prejednávaní tohoto vládneho návrhu v ústavne-právnom výbore zástupca Hlinkovej strany dr. Pružinský na jemu adresovanú otázku prehlásil, že trvá ďalej na svojom vlaňajšom stanovisku k tomuto návrhu, to znamená, že sa stavia proti tomuto zmocneniu, proti možnosti rozpúšťania politických strán. Ale súčasne s ním hovoril v senáte sen. dr. Labay, ktorý podľa zprávy zo "Slováka" volal po rozpustení komunistickej strany. Nás to absolutne neprekvapuje, ani tá skutočnosť, že v Hlinkovej strane sa nachádzajú práve na vedúcich miestach ľudia, ktorí robia presne to, čo si praje pán Beran a ostatní pánovia tuná, a ktorí sú používaní za akúsi trúbu pánov z Prahy. Prezradil to najlepšie časopisecký orgán mládeže autonomistickej "Nástup", ktorý v polemike s mladými slovenskými agrárnikmi soskupenými okolo "Zeme" práve ohľadom tejto otázky prehlásil: Nám autonomistom je bližší Čech Vraný, i ten veľkostatkár, i ten zbytkár, ako mladá slovenská agrárna mládež. Je tedy zrejmé, že sa grupuje znova decembrová fronta a že za svoje predvoje a, hovoril by som, hlásne trúby používa také elementy, ktoré dnes snáď ešte stoja mimo koalíciu, ale ktoré sa chystajú utvoriť koalíciu na takom podklade ako v decembri. Toto volanie po rozpustení komunistickej strany nie je prvý čin Hlinkovej strany, ktorý bol našeptaný z Prahy, prípadne z Norimberka. Je to strana, ktorej niektoré orgány... (Výkřiky posl. dr. Sokola.) Som rád, že je tuná kol. Sokol. Je to strana, ktorá robí všetko možné práve tak ako pán Vraný z "Venkova", aby predovšetkým oslabila dôveru ľudí voči spojeneckému systému. Akonáhle sa objaví v "Polednom liste", vo "Venkove" alebo inde článok, ktorý presvedčuje českého človeka, že bojovať s Nemeckom nie je treba a ani nie je možné, že keby nastúpila Hitlerova armáda, že je z Prahy za 4 hodiny rumište, už sa ozve zasa "Slovák": Pozrite, ako je silná tá armáda. Keď sa ozve skoršie v Norimberku v agencii Hitlerovej nejaký hlas, ktorý príde do "Venkova", dajme tomu, hlása to, že Francia je slabá, že Francia je rozvrátená, že Francia je osihotená, hneď za dva, tri dni sa objaví úvodník "Slováka", ktorý dokazuje, že Francia je osihotená. A keď sa objaví v nejakej kontrarevolučnej tlači cestou "Poledního listu", "Venkova" a pod. útok na Sovietsky sväz, zasa čítame úvodník "Slováka", "Nástupu" atď. Však sú to, p. dr. Sokol, veľmi jasné spojité nádoby.

Som presvedčený, že vo vašej strane je mnoho ľudí, ktorí sa na túto otázku inak dívajú. Som presvedčený, že vo vašej strane je mnoho demokratov, najmä medzi mládežou, a že tí chcú skutočne poctive spolupracovať za povznesenie Slovenska a obranu republiky. Máte ale medzi sebou nesporne ľudí, a dokonca na vedúcich miestach, ktorí túto celú koncepciu ničia.