Místopředseda Taub (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. inž. Protuš. Dávám mu slovo.

Posl. inž. Protuš: Slávna snemovňa!

Ideálom nášho storočia je rýchlosť vo všetkých životných prejavoch. Hospodársky život v kultúrnych oblastiach našej zemegule iste nie je mysliteľný bez toho, že by v týchto oblastiach neboly zriadené ideálne komunikačné linky, komunikačné prostriedky.

Predložený rozpočet ministerstva verejných prác, železníc i obchodu iste má veľký význam po tejto stránke, poneváč od jeho skúposti alebo štedrosti závisí stav našich komunikačných sietí. (Tak je!) V našej verejnosti v posledných časoch zakorenil sa názor, že nezamestnanosť, túto pliagu nášho života môžeme vykoreniť len tým spôsobom, keď budeme prevádzať verejné stavby každého druhu. Isteže nikto nebude popierať oprávnenosť takejto mienky, že nezamestnanosť sa má zdolávať vtedy, keď je najväčšia núdza o prácu. Ale či by sme my boli raz oslobodení od prevádzania a zlepšovania našich silničných sietí vtedy, keby sme nemali nezamestnanosti, pýtam sa takto? Isteže nie. Lebo aj v tomto šťastnom hospodárskom živote, v tomto hospodárskom rozvoji museli by sme sa výdatne starať o stav, o udržiavanie, o zlepšovanie a doplňovanie našich komunikácií. Nielen zveľadenie hospodárskeho života, nielen obrana štátu núti nás k tomu, ale núti nás k tomu scelenie a spevnenie štátu, vyplývajúce z ideí čsl. jednoty. (Tak je!)

Musíme si priznať, že údel osudu pre slovanské kmene, bývajúce na teritoriu našej republiky, v minulosti nebol priaznivý. Už samotná konfigurácia tohoto teritoria, ktorá je predĺžená, ktorá nemá morského pobrežia, ktorá je rozčlenená horskými priehradami, Českomoravskou Vrchovinou, Malými a Bielymi Karpatmi, Tatrami atď. a rozbrázdená nepreniknuteľnými dolinami, zvlášte na Slovensku, smerujúcimi k juhu do povodia Dunaja, svedčí o tom, že toto teritorium nebolo spôsobilé na to, aby sa v tomto priestore vytvoril jednotný národ, jednotný rečove, povahove, myslením a mravom. Bývalým uhorským vládam isteže nezáležalo na tom, aby tieto nepreniknuteľné doliny Slovenska boly spojované hustou komunikačnou sieťou a aby pri tom napomáhaly k sjednoteniu, k upevneniu slovenského povedomia národného. Ale týmto vládam uhorským ešte menej záležalo, veľactení pánovia, na tom, aby stavaním komunikačných sietí, spojujúcich vtedajšie Slovensko s Moravou, napomáhaly povedomiu československému. Táto úloha ostala pre nás, synov slobodnej Československej republiky, a úkol tento podarí sa nám rozriešiť vtedy, keď sa náš štát stane vzorom štátu moderného dopravníctva. Vybudovaním komunikácií na Slovensku zmizne síce kroj, zmiznú diferencie v nárečiach, folklor utrpí, ale občania sa stanú podobnejší sebe mravom, myslením a povahou. Uskutočnením komunikačných spojov s Moravou nielen že pevnejšie pripútame Slovensko ku západným čiastkam republiky, ale odstránime tiež diferencie tisícročnej politickej výchovy.

Akže chceme posudzovať tohoročný návrh rozpočtu ministerstva verejných prác, nakoľko tento vyhovuje požiadavkám slovenských silníc, musíme vopred byť na čistom a uvedomiť si, aké sú tieto slovenské požiadavky, ktoré nebudú v budúcnosti prekážať vývoju a vybudovaniu komunikácií na Slovensku.

V prvom rade musíme poukázať na nedostatok legislatívy. Cesty na Slovensku dosiaľ sú spravované podľa zákona uhorského z r. 1890, tedy podľa takého zákona, ktorý bol utvorený v dobe, keď ešte neboly požiadavky modernej automobilovej dopravy, keď sa ešte neznal cudzinecký ruch, keď pomery boly také, že skutočne išlo len o to, aby najbližšia dolina bola spojená s dolinou. Tedy v modernom našom veku teraz riešiť stavbu ciest podľa tohoto zastaralého zákona je iste úplne už nečasové. Povinnosťou by tedy bolo bývalo našich všetkých dosavádnych vlád, aby sa postaraly o novelizovanie tohoto zákona. Bola nám sľubovaná malá a veľká silničná novela, a teraz je konec koncov sľubovaný silničný zákon. Neviem, kedy bude uskutočnený, ale iste je už čas, aby na poli tejto otázky bol zahájený taký postup, ktorý by vyhovoval dnešným časom a našim požiadavkám.

Druhým nedostatkom pri budovaní, zlepšovaní a prestavovaní našich silníc je, že nemáme aspoň tak zákonom stanoveného pracovného programu silníc, ako to majú na pr. železnice. Myslím tuná na zákon z r. 1920, č. 235.

Pre silničný pracovný program slovenský tak, ako pre silničný pracovný program v historických zemiach máme len akúsi náhražku, ktorá bola vypracovaná hneď v prvých rokoch po prevrate. Podľa tohoto pracovného programu na Slovensku by sa maly vystavať magistrály, a to magistrála severná, stredná, južná a podunajská, a mimo to ešte 10 silničných spojek, ktoré by šly smerom transverzálnym. Tento pracovný program je iste dobrý, pohltil už dosť ťažké desiatky milionov, ale má jednu veľkú vadu, a to je slimáčie tempo, ktoré bolo dosiaľ pri jeho prevádzaní uplatňované.

Dĺžka týchto silníc, ktoré sa nachádzajú v pracovnom programe, ktoré treba zlepšiť, prestavať a novo vybudovať, činí asi 1.200 km. Keby tieto v programe stanovené stavby boly aspoň v troch rokoch prevedené, isteže vykonala by sa veľká vec pre vývoj hospodárstva, cudzineckého ruchu, pre obranu štátu atď. Ovšem tento pracovný plán musel by sa prevádzať systematicky, veľkoryse a nie ako sa to dosiaľ dialo, že sa 100 mil. Kč ročne rozhodilo na malé, 3 až 5 km dlhé úseky po rôznych stranách republiky, ako by sa v každom politickom okrese chcelo ukázať, že sa niečo robí na odstránenie nezamestnanosti. Práce takto vedené nemajú iste pre celok veľkého významu. Riadneho, súvislého diaľkového spojenia sa takto nikdy nezíska. Najtrapnejším dojmom pôsobia však také stavby, ktoré sú na malé úseky rozdrobené, ako práce pri prieťahoch v obciach, kde dva, tri km dlhá vozovka sa stavia nie naraz v jednom roku, ale až tri roky. Kde je tu účelnosť, úspornosť, kde je hygiena, vzhľad, odstránenie prachu atď.?

Ďalším našim boľastným bodom je mnohokrát a dlho sľubovaná a dosiaľ neprevedená inkamerácia silníc krajinských a, pokiaľ majú diaľkový význam dopravný, aj silníc vicinálnych. Krajinských silníc je na Slovensku 5.865 km a výdavky spojené s ich udržovaním pohlcujú 28.5 % krajinského rozpočtu Slovenska, kým Čechy na tento účel venujú len 3 % a Morava 1.5 %. Takto zaťažujú krajinské silnice krajinský rozpočet Slovenska a pre druhé účele slovenskej krajiny, na pr. na kultúrne potreby a pod., zbýva veľmi málo.

S potešením musím konštatovať, že tohoročný návrh rozpočtu ministerstva verejných prác pamätá na stavby a prestavby neštátnych silníc a mostov na Slovensku značnejčou čiastkou, ktorá činí 17 1/2 mil. Kč.

S doterajším spôsobom dotovania štátnych silníc Slovenska, pokiaľ sa týka ich zlepšovania, nemôžeme byť spokojní. Slovensko má štátnych silníc 2.159 km, Čechy 4.222 km. Pán minister ver. prác ráčil uviesť vo svojom tohoročnom expozé, že je upravené dosiaľ 70.8 % štátnych silníc z celkovej dĺžky v republike, ktorá činí 8.670 km. Veľmi by nás tešilo, keby táto kvóta upravených silníc štátnych mohla by sa vzťahovať aj na úpravu štátnych silníc na Slovensku. Bohužiaľ, nie je tomu tak, poneváč keď túto úpravu silníc rozdelíme podľa jednotlivých zemí, ukáže sa nám takýto pomer úprav: Čechy 75 %, Moravskosliezsko 52 %, Slovensko len 24 %. Tieto dáta sú síce z r. 1935 a preto môže sa pripustiť event. malá odchylka. Ináč ale úprava silníc na Slovensku úplne súhlasí s dotáciou, ktorá mu bola prideľovaná zo 100 mil. pôžičiek silničného fondu, okrúhle nie celých 15 %.

Potešiteľné je síce aj tu, že na stavbu a prestavbu štátnych silníc a mostov v návrhu na rozpočet ministerstva ver. prác je z výťažku pôžičky na obranu štátu na Slovensko pamätané toho roku značnejšou čiastkou, a to 48 1/2 mil. Kč. Keď je situácia takáto, veľactení pánovia, nemôžeme upustiť od toho, aby sme pre zlepšenie štátnych silníc na Slovensku nereklamovali Slovensku prislúchajúcu kvótu, t. j. 25 mil. Kč zo 100milionovej pôžičky, ktorá je v silničnom fonde na zlepšovanie štátnych ciest určená.

Ako najdôležitejšie silničné úpravy, ktoré by maly byť v krátkom čase prevedené, sú tieto: Úprava silnice Bratislava -Břeclav - Brno. To je spojka, ktorá má veľmi dôležitý význam pre spojenie s Moravou a potrebné je tedy aspoň jej polovicu, bližšiu Morave, prestavať. Ako druhá požiadavka je silnica Bratislava - Žilina. Tam sú najhoršie úseky medzi Novým Mestom n. Váhom a Istebníkom a na úseku Trenčianska Teplá - Žilina. Tretia požiadavka je silnica Bratislava - Nitra - Komárno. Tu treba vybudovať tiež niekoľko nadjazdov, v Čeklísi, Senci a Diosegu, a upraviť úseky Dioseg - Sered a celý usek Nitra - Komárno.

Z medzinárodných automobilových silníc najdôležitejšia je silnica, ktorá spojuje severné Čechy cez Prahu so Slovenskom, na Slovensku je to Čadca - Žilina - Poprad - Prešov - Košice - Užhorod. Tu ide hlavne o úseky Čadca - Žilina, Súčany - Kraľovany, Prešov - Košice - Užhorod, kde treba celý 15 km úsek prestavať. Ako posledná požiadavka pri vybudovaní automobilových silníc je transverzálka Šahy - Banská Bystrica - Ružomberok - Dolný Kubín. Toto sú tie minimálne požiadavky, vážení pánovia, toto sú postuláty nášho Slovenska, ktoré by maly byť prevedené, keď nie budúceho roku 1937, aspoň v budúcich najbližších dvoch rokoch.

Pán minister verejných prác vo svojom tohoročnom expozé sľubuje 38 stavieb nadjazdov a podjazdov, ležiacich na štátnych silniciach. Veľactení pánovia! Stavba týchto 38 nadjazdov je trochu malá a my nemôžeme sa spokojiť s takým tempom slimáčim, poneváč tých križovatiek úrovňových s komunikáciami železničnými a silničnými máme v našej republike 25.333. A chránených máme len 8703. Tak, prosím, aby sa tuná zlepšovala bezpečnosť na našich silniciach, iste by bolo potrebnejšie rýchlejšie tempo ako to, ktoré pre jeden rok stanoví 38 takých stavieb.

Pán minister ver. prác sľúbil tiež vo svojom expozé pookresenie vicinálnych ciest na Slovensku. Obávam sa, že toto pookresenie nebude mať tie priaznivé výsledky, ktoré sa od tohoto postupu očakávajú, keďže väčšina slovenských okresov je finančne slabá. Ale taká situácia je nielen na Slovensku, kde len štvrtina politických okresov by bola tak silná, aby mohla ročne zo svojho rozpočtu venovať priemerne 250.000 Kč, tuná sú pomery podobné aj v Čechách, a našou povinnosťou je, aby sme už pri tvorení tohoto zákona, ktorý pookresí vicinálne silnice, žiadali pre finančne slabé okresy také dotácie, ktoré by týmto okresom, po prípade obciam stavbu týchto vicinálnych, prípadne okresných silníc dovoľovaly. (Tak je!)

Vodné cesty majú pre hospodársky život nášho štátu veľmi dôležitý význam. Dosiaľ nie sú však náležite využité ani po stránke vnútrozemského položenia ani po stránke zahraničného obchodu. Ved dosavádny podiel vodnej dopravy na zahraničnom vývoze a dovoze tovarov z Československa činí len 18 %. Akže doteraz plavba po Labi a Odre má význam hlavne pre priemysel našich západných zemí republiky, bude mať Dunaj po zdokonalení a dobudovaní hospodárskej Malej dohody neobyčajnú dôležitosť. Nemecká výpoveď záväzkov dopravnej doložky smluvy versailleskej nech nám je pre budúcnosť vážnym napomenutím, že dopravná cesta, ktorú nám poskytuje Dunaj, nesmie byť zanedbávaná. Naša pozícia na Dunaji, ktorú nám dáva táto rieka v dlžke 172 km, môže nám aj v budúcnosti byť zárukou voľnej plavby na Odre a na Labi. Právom preto očakávame, že položky našich rozpočtov, týkajúce sa zaistenia pravidelnosti plavby na brodovom úseku Dunaja medzi Bratislavou a Komárnom budú v budúcnosti priaznivejšie.

Tohoročný rozpočet vodohospodárskeho fondu venuje na účele vodohospodárske, melioračné a na splavnenie riek sumu 210 mil. Kč. Táto pomerne malá čiastka pozbavuje nás ružovej nádeje, že by tempo prác spojených s úpravou toku Dunaja v budúcom roku bolo zrýchlené.

Expozé pána ministra ver. prác sľubuje nám osnovu zákona, podľa ktorého naše plavebné spoločnosti budú si môcť opatriť pri záruke štátu z peňažných ústavov väčšie čiastky na investície do lodných parkov. Vec je na čase. Snáď takýmto usporiadaním podari sa konečne Dunajskej spoločnosti vymeniť tých 5 starých lodí, ktoré majú síce úctyhodný vek od 30 až 80 rokov, ale ktoré dosiaľ nijako neprispievajú hospodárskej aktivite tejto spoločnosti. Očakávame tiež, že ministerstvo ver. prác nebude zabúdať na uskutočnenie plánu priblížiť našu vodnú dopravu vnútrozemným a priemyselným strediskám.

Civilnej leteckej doprave venoval pán minister verej. prác v tohoročnom jeho expozé mnoho krásnych a dobrých slov, pri čom by sa dalo očakávať, že mimoriadne výdavky venované na tento účel budú výdatnejšie, než ako je to v tohoročnom rozpočte preliminované. Pre krátkosť času nemôžem sa o veciach letectva veľa šíriť, ale nech mi je dovolené poukázať tiež na potrebu Slovenska, pokiaľ sa to týka vnútrozemských leteckých spojov. Pán minister sľubuje letecké spoje význačnejším kúpeľným mestám, ako Karlovým Varom, Mariánskym Lázniam a Piešťanom. Piešťany sú na Slovensku, ale ja si dovoľujem žiadať, aby nebolo zabúdané na naše význačné klimatické miesta v Tatrách.

Predložený rozpočet ministerstva ver. prác dáva nám nádej, že celkove na štátne a neštátne investície, ako aj na udržovacie práce bude v r. 1937 venované 1.170 mil. Kč. Touto čiastkou chce ministerstvo ver. prác prispeť na oživenie hospodárskeho života našej republiky.

Keď uznávam, že celkový program ver. prác pri dosavádnom hospodárskom ešte nezreštaurovanom položení je veľavýznamný, s dovolením sa musím tázať, či bolo už dostatočne postarané o to, aby personálny aparát ministerstva ver. prác bol tak vybavený, aby tieto na neho kladené úkoly zvládol. Odpoveď na túto moju otázku dáva nám pán minister vo svojom expozé takto (čte): "Podal jsem příslušné návrhy na potřebné rozmnožení počtu služebních míst, jichž projednání jest velmi naléhavé." A ďalej pokračuje: "S dosavadním personálem nelze zdolati naléhavé úkoly stále rostoucí. Kdyby v brzku nedošlo k odpomoci, kterou navrhujeme, nemohl bych převzíti odpovědnost za další vyřizování resortních agend."

Toto ultimatívne prehlásenie pána ministra ver. prác nás neprekvapí, keďže si spomenieme na jeho minuloročný prejav o tejto otázke, keď hovoril takto (čte): "... aby činnost resortu veřejných prací mohla plně uspokojiti veliké požadavky, jež jsou na něj kladeny, jest třeba, aby byl tento resort dostatečne vybaven odborným personálem. V tomto směru personální vybavení resortu mé správě svěřeného nevyvíjelo se stejnoměrně s rostoucími úkoly, což způsobuje zejména pri mimořádných akcích poruchu ve funkcionování celého úředního aparátu. Snažím se, abych těmto nedostatkům co nejdříve odpomohl."

Takto hovoril pán minister ver. prác. Toto jeho prehlásenie nám dostatočne ukazuje, aká je situácia na poli personálnej otázky tohoto rezortu.

Pán minister ver. prác svojím prehlásením o nedostatkoch personálu charakterizoval celok svojho rezortu, ja považujem za potrebné, aby som tu poukázal na personálne nedostatky v štátnej stavebnej službe na Slovensku. Štátna stavebná služba na Slovensku od prvopočiatku svojho jestvovania trpí na nedostatok technického personálu s vysokoškolským vzdelaním. Špatné platové a postupové pomery tejto služby zapríčinily hneď v prvých rokoch po prevrate, že sa tu javil nedostatok uchádzačov a nebolo možno obsadiť všetky systemizované miesta pre konceptných technických úradníkov, ani keď týchto systemizovaných miest nebolo mnoho a ich počet nebol už vtedy dostačujúci.

V r. 1924 vyšiel zákon o úsporných opatreniach, následkom čoho bolo zastavené prijímanie zamestnancov do pragmatikálneho pomeru. Pri pozdejších provizorných systemizáciách v r. 1927 a 1930 poukazovalo sa na počet zamestnancov pred rokom 1924 a počet pragmatikálnych úradníkov bol určený tak nízko, že nevyhovoval potrebám služby a nevyhovuje ani dosiaľ, o čom, veľactení pánovia, môžete sa presvedčiť v ročných uzávierkach štátnych účtov, kde pri vyčerpávaní jednotlivých položiek sú poznámky: Nebolo vyčerpané pre nedostatok úradníkov, nebolo vyčerpané preto, že ministerstvo financií sa neskoro rozhodlo, nebol vyčerpaný úver preto, poneváč materiálie nedošly. Prečo materiálie nedošly, to je zasa starý nedostatok úradníkov, ktorých nebolo pri ruke, aby tieto práce s prípravou surovín spojené boly urýchlené.

Aby sa nedostatku pracovných síl odpomohlo a najpotrebnejšie technické úkoly mohly byť obstarané, zamestnáva teraz štátna stavebná služba na Slovensku 360 smluvných zamestnancov. Týmto smluvným zamestnancom prideľujú sa stavebné dozory pri riečnej, silničnej stavbe a iných verejných prácach štátnych. Smluvní zamestnanci pre určité úkoly na stavby prijímajú sa za denný plat a ich smluvný pomer končieva, akonáhle boly práce dokončené, pre ktoré boli prijatí. Pri malom plate a nezaistenej existencii, kto z nich len môže, použije prvej príležitosti, aby si našiel či už lepší plat, alebo trvalejšie zamestnanie. Príležitosť táto sa naskytáva veľmi často u tých firiem, ktorým boly zadané štátne práce a ktoré ich prevádzajú. Pri tohoročných silničných prácach takéto prípady neboly zriedkavé. Časté osobné zmeny pri štátnych technických prácach isteže nemôžu byť pre kvalitu týchto prác prospešné a výhodné, veď každý nováček sa musí napred zapracovať, a toto sú väčšinou nováčkovia.

Predstavte si, aký môže nastať pomer medzi smluvným štátnym zamestnancom, povereným štátnym dozorom, a súkromnou firmou, ktorú tento zamestnanec práve má kontrolovať, a keď táto fi rma poskytne tomuto dočasnému zamestnancovi nádej na prevzatie do svojich služieb. Pri takýchto pracovných nedostatkoch a pri takýchto pracovných závadách prevádzajú sa na Slovensku stomilionové štátne stavby. Ťažké to bude kolaudovanie, veľactení pánovia, týchto prác tam, kde sa osoba štátneho dozorcu menila päť ráz do roka, a každý, ktorý nastúpil, zasa bol nezapracovaným nováčkom. Za normálnych pomerov sa kolaudácie štátnych technických stavieb na Slovensku tiež dosť opozdene prevádzajú, tedy ešte pred tým, než štát začal investovať stamilionové sumy do stavieb silničných. Opozdením kolaudácií štát utrpí ohromné škody platením úrokov z opozdenia. Akéže to budú ale značné opozdenia s kolauovaním pri terajsom mimoriadnom rozsahu silničných prác, keďže počet pragmatikálnych technických úradníkov dosiaľ ani na kolaudovanie normálnych prác nepostačoval! Čo sa ušetrí, veľactení pánovia, na platoch pri zamestnávaní abnormálne veľkého počtu smluvných úradníkov? Keď nie málo, tedy nič. Aké škody povstanú následkom nekvalitne prevedených štátnych prác? Aké škody môžu nastať značným opozdením posledných až do kolaudácií a superkolaudácií zadržaných splátok? Na tieto škody by mala mysleť, veľactení pánovia, úsporná komisia a pán minister financií.