Ďalej niet systemizovaných miest učiteliek ručných prác a domácich naúk. Vyštudované sú ustanovené na denný alebo už aký plat, sú v smluvnom pomere, alebo väčšina ich sedí doma. Ale o toto sa vláda naskrze nestará. Alebo: dávno sa už sľubuje, že meštianska škola bude vybudovaná na štvortriednu školu, no doteraz táto štvrtá trieda je nahradzovaná akýmsi kurzom, ktorý pri každej meštianskej škole ani nie je povolený. Teda je to škola okyptená, neúplná.

V obore stredného školstva robia sa stále pokusy, na pr. s jazykom francúzskym alebo anglickým, či má byť francúzština či angličtina zavedená. Ja tvrdím, že vo veľkých obchodných strediskách angličtina by mohla mať svoj význam v školách ako predmet, ale na vidieku, menovite v menších slovenských strediskách, s angličtinou neviem, kde sa ten absolvent umiesti. Ďalej robia sa stále pokusy s individuálnymi metodami, zriaďujú sa osobitné školy, aby boly vyskúšané individuálne metody. Ďalej robia sa pokusy so zavedením národného hospodárstva na stredné školy. Robia sa pokusy s predvojnovou výchovou, ďalej s pedagogickou prípravou stredoškolského profesorstva. Od rokov a rokov sa už o tom píše, debatuje sa, svolávajú sa rozličné ankety, všetko možné, ale otázka nejde kupredu.

Ďalej schvaľovanie učebníc na našich stredných školách, to je kapitola pre seba. K tomu sa ešte vrátim, a to ku koncu, keď budem hovoriť o výchove vo všeobecnosti alebo ľudovýchove.

Spolitizované je úplne na pr. prijímanie žiakov do učiteľských ústavov. Prosím, tam žiak zo strednej školy, absolvent 4. triedy nemusí doniesť ani hádam vysvedčenie školské, alebo t. zv. "osobný list", ktorý vystavia profesori, ktorí toho žiaka najmenej 4 roky učili, ale stačí, keď donesie zelenú legitimáciu od politického činiteľa. Potom je ten študent prijatý. (Výkřiky.) Na toto môžem poslúžiť mnohými a mnohými prípadmi, menovite zo stredného Slovenska.

Ďalej nie je riešená otázka skúšok externistov pri učiteľských ústavoch. Vláda by si mohla všimnúť, že na Slovensku už máme dostatok učiteľstva pre ľudové školy, ale jednako zariaďujú skúšky pre t. zv. externistov pri učiteľských ústavoch, kde sa dostavia ľudia len nedostatočne pripravení, ktorí niečo zachytili z tých predmetov a potom všelijakými cestami a politickými legitimáciami prichodia a dostávajú diplom práve tak ako tí absolventi, ktorí 8 rokov študovali, z toho 4 roky učiteľský ústav. Toto teda je nemožné.

Ďalej stredoškolské profesorstvo má tak málo miesta a terénu pre svoje uplatnenie ako žiadny obor vysokoškolsky vzdelaného občianstva. Toto má svoje stupnice v rozličných úradoch atď., stredoškolský profesor dosiahne však najviac riaditeľstva a dosť. Teda musia sa systemizovať vyššie miesta a rozmnožiť sa musia systemizované miesta aj pre stredoškolské profesorstvo, aby aspoň ako tak sa vyrovnal ten nepomer medzi ním a medzi ostatnými vysokoškolákmi.

Pán minister a ministerstvo školstva vo svojej dôvodovej zpráve týchto problémov, týchto neobyčajne dôležitých otázok, si nevšíma.

Stredné školstvo po stránke personálnej. Tu je zasa istá tendencia odbúravať slovenský živel v stredoškolskej správe a čiastočne i na strednej škole samej. V personálnych otázkach nastúpenie pána ministra dr. Frankeho v ministerstve školstva pripravilo nám Slovákom na Slovensku také prekvapenie, akého sme od prevratu vôbec nezažili. (Čujme!) To je zaujímavé. Už po jednom roku to môžeme konštatovať. V tomto školskom roku boly ustavené tri stredné školy, tri gymnázia, a síce v Topoľčanoch, v Hlohovci a v Piešťanoch, väčšinou mestské, ale riaditeľské miesta boly obsadené čo i dočasne profesormi Čechmi. Teda na Slovensku budeme budovať stredné školy a naše ministerstvo bude ich obsadzovať riaditeľmi Čechmi.

V Dolnom Kubíne sa minulý rok uprázdnilo riaditeľské miesto, o ktoré sa uchádzal profesor Slovák, rodák tamojšieho okresu, človek kvalifikovaný, ale dnešný pán minister dr. Franke obsadil toto miesto profesorom Čechom z Náchoda. Keď sme sa proti tomu ohradzovali, odôvodnil vo svojej odpovedi to svoje pokračovanie tým, že vraj o niekoľko rokov ten český profesor z Náchoda je starší. Nuž, slávna snemovňa, ja som toho náhľadu - a zaiste i vy, ktorí školským veciam rozumiete - že riaditeľ je nielen pedagog, ale pedagogický vodca celého profesorského sboru a že sa nemá brať ohľad len na služebné roky, ale hlavne na to, či on kraj, žiactvo atď. pozná a či má aj na to nejaké domovské právo. (Tak je!) To je tiež dôležité. (Výkřiky posl. Siváka.)

Tak to môžem shrnúť: 4 stredné školy boly začiatkom tohoto roku obsadené 4 riaditeľmi Čechmi. Celkom to isté, ako sa dialo po prevrate, sa deje i dnes, teda v 18. roku trvania našej republiky a nášho školstva, keď počet profesorov - Slovákov vzrástol na 450 až 500. Pochybujem, že by ministerstvo školstva z počtu 500 slovenských profesorov nemohlo najsť vhodného, súceho a schopného človeka na vedenie či už ústavu v Hlohovci, v Piešťanoch alebo Topoľčianoch. Jediný ústav bol obsadený Slovákom, kam už Čecha nemohli dať, a to v Komárne, kde je nevyhnuteľne potrebná znalosť maďarčiny. Ale to ešte nie je dosť.

Práve v tomto čase bolo vypísané niekoľko riaditeľských miest na ústavoch v Bratislave, Nitre, Michalovciach a na iných miestach a je zaujímavé, čo sa stalo. Súbehy ešte len boly vypísané, ale politickí činitelia, politickí exponenti agrárnej strany už chodili po niektorých miestach a agitovali: Za cenu politickej legitimácie agrárnej pôjdeš do Michaloviec, do Nitry, ale musíš zaplatiť 6 Kč a zapísať sa do agrárnej strany. (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.) To je vec neobyčajne smutná a môžem povedať to isté, čo Jugurtha kedysi povedal o starom Ríme: "Romae omnia venalia sunt." A my zasa hovoríme: Na Slovensku je dnes taký režim, že za politickú legitimáciu agrárnu, národne socialistickú alebo soc. demokratickú kúpite všetko, všetko na svete, (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.) zamestnanie, povýšenie, riaditeľské miesto, miesto na referáte, ba ešte aj v ministerstve, všade! Dnes na Slovensku je spoľahlivý len ten, kto má zo všetkých týchto uvedených legitimácií jednu vo vrecku, alebo všetky tri. (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.)

A dovršením tejto personálnej politiky dnešného režimu ministerstva je obsadenie prideleného profesorského miesta pri referáte ministerstva školstva a nár. osvety v Bratislave. Tam pred rokom bolo sa uprázdnilo jedno miesto odchodom profesora Slováka na ústav a bol vypísaný interný súbeh, kde sa zdôrazňovalo, aby to bol človek znalý maďarčiny, ponevač ju tam potrebuje, hlavne pre maďarské ústavy, a prirodzene aby mal aj schopnosť úradovania, určitú znalosť predpisov, adminitratívy. My, profesori Slováci, sme právom očakávali, že v úrade, kde je zo systemizovaných miest 94 obsadené Čechmi, ale len 59 miest Slovákmi - 12 miest je obsadené inými príslušníkmi - že na bývalé miesto profesora Slováka a z príčiny, že Slováci profesori sú ešte v takom malom počte zastúpení na najvyššom školskom úrade v Bratislave, dostane sa aspoň jeden z tých 3 uchádzačov, ktorí si podali žiadosť na ministerstvo školstva. Medzi tými boli aprobovaní profesori, ktorí vyhovovali všetkým podmienkam a požiadavkám a jeden, prosím, z nich má aj úplné právnické vzdelanie s právnickým doktorátom. Slávna snemovňa, z týchto však nebol ustanovený ani jeden, ale bol ustanovený profesor Čech, telocvikár - už jeden telocvikár či telocvikárka je na referáte - ďalej profesor, ktorý nemal predpísanú kvalifikáciu, pretože maďarčinu neovláda, ale nahradzovala mu celú túto kvalifikáciu len tá okolnosť, že je bratom šéfa prezídia ministerstva školstva a národnej osvety. (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.) To bola dostatočná kvalifikácia pre neho. Nuž neviem, kto bude úradovať a vybavovať spisy maďarské. (Hlasy: A čo pán Koloušek?) Čo sa týka pána Kolouška, dnes už ministerského radcu v referáte ministerstva školstva, to je kapitola sama pre seba. (Předsednictví převzal místopředseda Taub.) O tom by sme mohli tuná mnoho vyprávať. Krátky jeho životopis je, že s kvalifikáciou obyčajného učiteľa sa stal diktátorom slovenského národného školstva na Slovensku. (Posl. Kopasz: A to je hanba, že sa stal z obyčajného človeka tým?) Hneď, prosím, vám ho charakterizujem. Ozvali sa. Má politickú legitimáciu soc. demokratickú. (Posl. Kopasz: Keby to bol Esterházy, to byste čučali, ale je to obyčajný človek!) Počkajte! Pán ministerský radca Koloušek má kvalifikáciu tu pre ten najvyšší úrad, tak ako diktátor, že je Slovákofobom a nenávidí všetko čo je slovenské, či je to reč, škola alebo literatúra. Áno, to je jeho jediná kvalifikácia. (Posl. Srba: To by musil býti perversní, nevěřte tomu! To ani vy nevěříte! - Místopředseda Taub zvoní.) Verím, prečítajte si noviny. Človek, ktorému Slováci, slovenská reč, slovenský národ nie je sympatický, nemá čo hľadať v najvyššom úrade školskom na Slovensku. (Tak je!)

Ideme ďalej. Na referát sme sa nedostali preto, že je referát na Slovensku. A teraz čo je s ministerstvom školstva? Tam v celom ministerstve máme jedného jediného človeka, prideleného profesora v II. odbore. V celom ministerstve! A hoci menovite v II. odbore sa stále a stále menia, doplňujú atd. profesori, na Slovákov sa ani neobzerá, ako keby nejestvovali na svete. A toto je, čo pán ministerský predseda dr. Hodža v rozpočtovom výbore označil, že vraj personálna politika, menovite v poslednom roku, Slovákom naskrze nekrivdí. Práve opačne, hľa, tu máme príklad

Čo sa týka odborného a priemyselného školstva, (Čujme!) v tomto ohľade početne hlavne priemyselné školstvo je nedostatočné, na Slovensku nemáme dostatok absolventov na pr. z oboru staviteľského. Do služieb mestských ani privátnych nie je možno najsť človeka, absolventa staviteľského odboru priemyselnej školy.

Ďalej v dnešnom čase elektrizácie menovite na Slovensku pri priemyselnej škole nikde nemáme na pr. oboru elektrotechnického. Následkom toho nemôžeme mať ani absolventov, až na jedného - dvoch, ktorí náhodou skončia inde.

Technika na Slovensku. Dobre, konečne sa tak zdá, že tá veľká akcia slovenská bude korunovaná úspechom, ale ako sme informovaní, dostane len dva odbory, a to znamená, že tým jej bude zasadená jej neživotaschopnosť. Tak ako univerzita v Bratislave bola neúplná, okyptená a postupne akosi odumiera - hneď prijdeme k tomu - tak máme obavu, že sa tak stane aj s technikou v Košiciach alebo v ktoromkoľvek mieste na Slovensku, keď bude neúplná.

Slovenská univerzita jediná v Bratislave bola len z časti opatrená prírodovedeckou fakultou. A to bol odbor zemepisu. R. 1934/35 i tento odbor bol likvidovaný a teraz obsadene je tam systemizované miesto profesora zemepisu - aj meno by som vám mohol uviesť - ktorý po likvidovaní tejto fakulty ostal bez prednášok, neprednáša, vede semináre, ale poslucháčov nemá a plat bere. (Hlasy: To je to hlavné!) Takto sa hospodári so štátnymi peniazmi, že sa platí profesor, ktorý neprednáša a nekoná prirodzene svoje predpísané povinnosti na univerzite, pretože nemá ako. (Výkřiky.)

V obore študentských nadácií vysokoškolských žiadame, aby bol zavedený poriadok a aby bola zavedená spravodlivosť. (Výkřiky. - Místopředseda Taub zvoní.) a aby na účet Slovákov vysokoškolákov nedostávali štipendiá takí vysokoškoláci, ktorí nie sú príslušní na Slovensko, lebo takéto prípady nie sú zriedkavé.

Pokiaľ sa týče školských a kultúrnych stykov s cudzinou, rozšírenie týchto stykov vítame so štátmi slovanskými, so štátmi spriatelenými, ale protestujeme, aby tieto kultúrne a školské styky boly rozšírené aj na t. zv. slovanské boľševické Rusko, (Tak je!) pretože boľševické Rusko nepokladáme za slovanské a kultúrne a školské styky s boľševickým Ruskom pokladáme za prácu, ktorej výsledky a následky budú neobyčajne destruktívne, nebezpečné, ba až katastrofálne pre samotný štát, ba aj národ.

Pokiaľ sa týče výchovy mládeže a vôbec ľudovýchovy, tá je vedená vôbec nesprávne, hodne vo smere destruktívnom. Na jednej strane na pr. zdôrazňuje sa celkom správne úcta ku štátu a jeho orgánom, na druhej strane straníckym postupom jednak pri výchove ľudu, jednak pri tých školských administratívnych úradníckych veciach, ako som spomenul, znevažuje sa úcta ku štátu a ku štátnym orgánom vôbec.

Pokiaľ sa týče výchovy mládeže na školách, to je kapitola bolestná, o ktorej kapitole počínajú rozmýšľať už i na stĺpcoch "Venkova". Tak na pr. v Banskej Bystrici a na slovenských stredných školách zaradená je ako povinné čítanie kniha, román spisovateľa Fráni Krála (Čujme!), v ktorej knihe najdeme na pr. takýto odstavec: Citujem: "Zvať na slávnosť príchodu Spasiteľa? (ujme!) Kto nás spasí? Sami sa musíme. Spasiteľ mal už skoro 2000 rokov a nespasil nás. (Čujme!) Nespasil Spasiteľ a nespasili spasitelia, ktorými sme sa dávali za nos vodiť. Hej: sami sa spasíme."

A na str. 83 číta sa tento nemožný verš: "Pán starejší, já im poviem, čo má dievča vyše kolien! Má ona tam čierne vtáča, keď neveria, nech opáčia." (Výkřiky: Fuj! Hanba!) Prosím, totoje v povinnom čítaní školskom. Za toto sa školská správa musí hanbiť a najmä tá komisia, ktorá má preskúmať správnosť t. zv. povinného čítania na školách. (Výkřiky. - Místopředseda Taub zvoní.)

Čo sa týka položky kultu v obore štátnej správy kultovej, nemôžeme byť spokojní, ako sa zaobchodí so stavbou a udržovaním kostolov, fár, farností atď. Je to kapitola 10, tit. 13, § 1, Slovensko, mimoriadne vecné výdavky. Na toto je preliminované 270.000 Kč, ale len preliminované, lebo táto položka nemôže byť úplne vyčerpaná, ale len z polovice, pretože práce už zadané sa nekolaudujú úmyselne tým zdržovacím postupom medzi našimi úrady a týmto položky prepadajú, práce ostávajú, kostoly sa rúcajú, drahé, vzácne a starobylé pamiatky sa ničia, ale vláda nie je tak veľkodušná, aby aj tuná pamätala na to a uznala výhodu finančného zákona aj priznanú štátnym stavbám, t. j. predĺženie lehoty o 6 mesiacov do konca júna aj pre tieto rekonštrukcie, pre tieto opravy a novostavby, pre opravy vzácnych historických pamiatok, kostolov, farností atď. v Československu. Následkom tohoto všetko hynie a peniaze preliminované v štátnom rozpočte sa len vykazujú a presunujú sa do iných položiek.

A teraz, slávna snemovňa, prichádzam k neobyčajne vážnej kapitole (Čujme!), a to k tej, o ktorej sa dnešný pán minister vo svojom expozé 5. februára 1936 bol osvedčil takto (čte): "Veľmi mňa prekvapilo tvrdenie, hoci len obmedzené na určitú časť našej čsl. verejnej mienky, že môj príchod do ministerstva školstva a nár. osvety znamená počiatok kultúrneho boja. Vyhlašujeme, že toto tvrdenie je naprosto neodôvodnené. Nechcem boj, chcem len konsolidáciu. Mám úctu ku každému počestnému názoru a mojím jediným rozhodujúcim mienením v rozličných svetových názoroch je zdar Československej republiky, založený na opravdovej demokracii, slúžiaci opravdovým kultúrnym hodnotám. Nechcem kultúrny boj, chcem sa plne venovať službe v prospech republikánskej a demokratickej osvety."

Slávna snemovňa! Sú to neobyčajne krásne slová. Ale činy! Ako som spomenul, ani za necelý rok, ako som ich tuná vypočítal, svedčia o opaku toho. Pán minister vyhlašuje, že niet kultúrneho boja. Povieme a tvrdíme aj my, že kultúrneho boja otvoreného niet. Ale je kultúrny boj vedený zákerne (Posl. Sivák: A ten je nebezpečnejší ako verejný! - Výkřiky.), a to, ako som poukázal, proti všetkým hodnotám slovensko-národným, národu a reči, a hlavne proti hodnotám kultúrne-náboženským.

V zákone o obvodových meštiankach sa rozhoduje o osude najväčšieho počtu cirkevného školstva, resp. najvyšších tried cirkevného školstva. Ale pri tvorení tejto osnovy o obvodových meštiankach udržovatelia cirkevného školstva neboli opýtaní ani len na mienku. (Výkřiky.) Nuž, toto je nie demokratický postup: rozhodovať o nás bez nás, rozhodovať o cirkevnom školstve nepriamo, bez súhlasu, bez opýtania, bez mienky jeho udržovateľov. Ďalej mali sme česť čítať už dva návrhy osnovy o krajinských školských radách. V týchto krajinských školských radách, ktoré sú zriadené na základe gremiálnom, majú byť zastúpené všetky možné obory a všetci možní činitelia školstva, ba ešte aj sú tam na pr. v slovenskej krajinskej školskej rade zástupcovia mesta Bratislavy ako vraj udržovateľa škôl. Ale zástupcovia toľkých tisícov škôl a ich udržovateľov, cirkevných obcí, sú vylúčení z tohoto grémia. Je to, prosím, demokratický princíp? Je to možné, vylučovať udržiavateľov tisíce a tisíce škôl, ale mať tam zástupcov niekoľkých škôl mestských, ako je to na pr. v Bratislave? To je ako som už toľkoráz konštatoval, nelogičnosť v našom školstve. (Výkřiky.) Bude nám vítané toto prehlásenie pána ministra školstva vtedy, keď odpolitizuje školskú správu, keď odpolitizuje hlavne referát ministerstva školstva a nár. osvety v Bratislave, (Tak je!) a keď tam dostaneme my Slováci dostatočné zastúpenie. A ďalej, keď výchovu našej mládeže a vôbec aj ľudovýchovu upraví nie naľavo, ako to badáme teraz (Hlas: Do Moskvy!) áno, do Moskvy, utužením a rozšírením kultúrnych a školských stykov s boľševickým Ruskom, ale keď túto výchovu upraví v správnom národnom smere: v historických zemiach v národnom smere českom, u nás na Slovensku v národnom smere slovenskom. Vtedy budeme pánu ministrovi s povďačnosťou kvitovať jeho vyhlásenie o nejestvovaní kultúrneho boja a vtedy, poviem ešte viac, hádam, odhlasujeme aj kultúrnu kapitolu ministerstva školstva a nár. osvety. Ale za takýchto pomerov a okolností toto urobiť nemôžeme. (Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.)