Spořitelny vykonaly svou povinnost vůči státu i když šlo o půjčku obrany státu, a to aktivně i pasivně. Jsou zde dále stamilionová věnování veřejným účelům, na stavbu chudobinců, nemocnic, čítáren, komunikací atd. To všechno bylo financováno spořitelnami. Dovolte, abych jako jeden příklad ze sta jiných uvedl, že v Č. Budějovicích spořitelna milionovým nákladem vystavěla chudobinec a že právě v těchto dnech se končí výdlažba Masarykova náměstí v Č. Budějovicích rovněž statisícovým nákladem spořitelny. Čsl. spořitelny si proto zaslouží všestranné podpory se strany státu, ale s tou se všude neshledáváme, neboť na př. 8 slovenských měst - já si je dovolím jmenovat - jsou to Košice, Nové Zámky, Prešov, Zvoleň, Topolčany, Michalovce, Hlohovec a Prievidza - 7 let, některé dokonce 11 let čekají na povolení zřízení spořitelny. Domnívám se, že je nutné, aby se ministerské šuplíky urychleně pohybovaly, a že je záhodno, aby se tyto věci dostaly do běhu, poněvadž hospodářský život na Slovensku toho nezbytně vyžaduje.

V určitých kruzích jeví se dokonce nyní snaha oslabit hospodářské posice spořitelen existujících. Varuji co nejdůrazněji před takovými záměry, které by hospodářskému životu republiky jen ublížily.

A nyní mi budiž dovoleno reagovati několika slovy na projev p. posl. dr. Köllnera. Mluvil o státní policii ve zněmčeném území způsobem, jako kdyby státní policie nebyla ochranou občanů tohoto státu, nýbrž instrumentem na pronásledování občanů tohoto státu. Mluvil jsem na řadě shromáždění v jihočeských obcích a městech za účasti českého i německého obyvatelstva a mám proto právo vydat svědectví pravdě, že české i německé obyvatelstvo vděčně, radostně a nadšeně děkovalo vládě za rozhodnutí, že do jihočeských měst přijde státní policie. Jsem rád, že je mi poskytnuta příležitost s tohoto místa dožadovati se pro město Jindřichův Hradec zřízení státní policie. Zdá se mně, že tyto stesky pánů z henleinovské strany nejsou míněny zcela upřímně, a naopak domnívám se také, že i celá ta kampaň novinářská, která směřuje k tomu, aby dokazovala jednostranný postup vlády, pokud jde o zřizování státní policie, je při nejmenším směšná. Jako doklad naprosté objektivity vlády mohu uvésti zřízení státní policie v Čes. Budějovicích, kde, prosím, němectví není žádný rozhodujícím činitelem. Němců dnes v Čes. Budějovicích je nejvýše jedna sedmina a, prosím, státní policie v Čes. Budějovicích je zajištěna a bude zřízena. Mám jenom prosbu, aby polooficielní termíny, které byly dány pro nástup státní policie, byly také dodrženy.

Budiž mi ještě jenom dovoleno, abych zde prohlásil, že od neděle tohoto týdne nemám přílišné důvěry v hloubku nacionalismu pánů z henleinovské strany, a to od toho okamžiku, kdy jsem obdržel kandidátní listiny do obecního zastupitelstva města Čes. Budějovic a když jsem zjistil, že kandidátní listina henleinovské strany je od A až Z česká, naproti tomu kandidátní listina německé soc. demokracie je psaná německým jazykem. Zdá se mně proto, že pánové z henleinovské strany měli zájem buď získat české voliče, nebo chtěli touto formou ukazovat loyalitu vůči státu. Domnívám se ovšem, že takovýmto způsobem loyalitu nelze prokazovat a proto pánové prominou, jestliže také o hloubce jejich nacionalismu vyslovuji zde pochybnost.

Při té příležitosti dožaduji se na panu ministru vnitra, aby do Čes. Budějovic pokud možno brzy byla umístěna četnická letka. Letiště máme v náležitém pořádku, poloha Čes. Budějovic pak četnické letky bezpodmínečně vyžaduje. Důvěřuji v objektivitu pana ministra vnitra a pevně věřím, že nám vyjde vstříc právě tak jako při dalším požadavku, to jest zdvojnásobení četnického automobilového oddílu, neboť rozsah obvodu tohoto oddílu - od Klatov až po Jindřichův Hradec - je pro jeden četnický oddíl příliš veliký a dožadujeme se proto zvýšení počtu sil a přidělení dalšího služebního auta.

Na panu ministru nár. obrany dožaduji se náhrady za dělostřelecký pluk, který byl z Č. Budějovic přeložen. Město tímto opatřením bylo mimořádně hospodářsky poškozeno, a poněvadž znám porozumění pana ministra nár. obrany pro jižní Čechy, pevně věřím, že při dobré vůli najde se cesta k opatření rovnocenné náhrady pro uvedené město. Tento požadavek není žádnou demonstrací, nýbrž jen otázkou objektivního postupu vojenské zprávy k městu, které při každé příležitosti prokázalo, jak si váží československého vojska, které je posádkou v jeho zdech.

Konečně bych ještě prosil pana ministra nár. obrany, aby nám byl nápomocen při vybudování dálkové silnice Č. Budějovice-Týn n. Vlt.-Praha, která po soudu vojenských odborníků je důležitým komunikačním prostředkem s hlediska vojenského.

A závěrem obracím se na celou vládu s prosbou, aby věnovala mimořádnou pozornost kulturním, hospodářským a soc. potřebám jižních Čech a vlídně posuzovala naprosto věcné a střízlivě uvážené požadavky, tlumočené opětovně a opětovně ústředním úřadům jihočeskými regionalistickými institucemi, neboť v důsledku nedostatku pracovní příležitosti, zaviněného i v době konjuktury nepříznivou polohou a chudobou kraje na suroviny, vylidňují se jižní Čechy tak, že tato skutečnost stává se vážným problémem státním. Avšak nejen státním, nýbrž také národním, všimneme-li si procentuálního poklesu českého živlu v obcích pohraničního území. Místo dlouhého výčtu stačí, upozorním-li na markantní případ šumavského městečka Vimperka, kde hrozí pro pokles českého obyvatelstva na obecním úřadě jednojazyčné, německé úřadování.

Věřím v dobrou vůli vlády a věřím proto v hospodářskou obnovu krásného jihočeského kraje, který si zaslouží všestranné pomoci již pro svůj dobrý, pracovitý, přičinlivý a - mám právo to řici - trpělivý lid. (Potlesk.)

Místopředseda Langr (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen p. posl. Široký. Dávám mu slovo.

Posl. Široký: Slávna snemovňa!

Každý demokrat a pokrokový človek je opojený pocitom radosti pri čítaní rečí zástupcov sovietskych sväzových republík a zástupcov autonomných republík Sväzu sovietskych socialistických republík, prednesených na VIII. mimoriadnom sjazde sovietov.

Každý zástupca neruského národa s radosťou hovorí o vymoženostiach jeho krajiny, s pýchou hovorí o výsledku rozumnej národnostnej politiky Sovietskeho sväzu, ktorá politika priviedla národy Sovietskeho sväzu k blahobytnému sociálnemu a národnostnému rozkvetu. Boli by sme šťastni, keby nám, zástupcom nečeských národov, bola už daná možnosť hovoriť tiež s pýchou o našich vymoženostiach, o hospodárskom a kultúrnom rozvoji nášho národa, o výsledkoch rozumnej demokratickej národnostnej politiky.

Menovite v tej napiatej medzinárodnej situácii rádi bysme s povďakom chceli konštatovať, že otázka národnostná, tá s hľadiska obrany republiky tak významná otázka je už na tolko demokraticky upravená, že národy tejto republiky bez rozdielu sa postavia do protihitlerovského a protirevizionistického tábora. Žiaľ, tieto možnosti nám nie sú dané. Ba čo viac, s formovaním známeho frontu reakčných činiteľov v Československu ako aj s pripravovanými útokmi zahraničných fašistických mocností, hitlerovského fašizmu a maďarského revizionizmu, sú aj tie doposiaľ vydobyté vymoženosti krajne ohrozené.

Reč Mussoliniho v Miláne a reagencia v revizionistických fašistických kruhoch v Budapešti veľmi jednoznačne odhaľuje pravú skutočnosť.

Slovensko je najživejším predmetom boja zahraničných fašistických imperialistov. O kožu slovenského národa a o osud tunajšieho maďarského ľudu jednajú predstavitelia stredovekého barbarstva bez neho. A ako je jednoznačné úsilie fašistických revizionistov, tak jednoznačný je aj postoj komunistickej strany proti tomuto revizionizmu. Nevydáme národy Slovenska, nevydáme ani jednu dedinu maďarskému fašistickému revizionizmu, maďarskému fašizmu. Maďarský revizionizmus neusiluje iba o navrátenie maďarských krajov do uhorskej ríše Svätoštefanskej koruny, ale aj o porobenie celého horného územia a chce vztýčiť nad Tatrami symbol maďarského feudálneho fašizmu. Táto politika a toto úsilie maďarských revizionistov sú známé aj tým činiteľom slovenského nacionalizmu, ktorí horlili pre fašistickú Italiu a ktorí obdivovali "mužnú" politiku Mussoliniho. Veríme, že táto skupina bola vystúpením Mussoliniho pre fašistickú revíziu na úkor národnej existencie slovenského národa veľmi "prekvapená". Veríme, že z prekvapenosti nemohla priklincovať stanovisko "slovenského nacionalizmu" k revizionistickým snaženiam fašistického Maďarska a potrebovala dlhšiu dobu na zotavenie. Ale, ako je vidieť, bola iba dobrosrdečnosť z našej strany veriť, že tento "nacionalizmus" bude privedený k rozumu. Fašistická Italia dala názorné ponaučenie všetkým o úcte barbarského fašizmu k malým národom. A napriek tomu všetkému ten istý "nacionalizmus" horlí pre spojenectvo Hitlerovského Nemecka s fašistickým Japonskom, vraj proti Kominterne.

Československu hrozí útok Hitlera, hrozí mu puč so strany Henleinovej. Československu hrozí fašistická revízia. Národom Československa hrozí fašistická vojna so všetkými jej hroznými dôsledkami. (Hlasy: Hlinka byl nadšen, jak v Habeši pokračuje italská armáda!) Ako nezmenene tečie Dunaj vo svojom koryte, tak nezmenene prúdi sympatia vedenia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany k fašistickým štátom, k podpore snaženia nemeckého, italského a poľského fašizmu. Menovite v boji proti Sovietskemu sväzu a jeho zahraničnej politike stojí táto kľuka v predných radoch Hitlerovskej propagandy. Raz na vždy treba, aby si uvedomili všetci, že spojenectvo Československa so Sovietskym sväzom je záujmom bezpečnosti a nezávislosti Československej republiky. (Posl. Srba: Pro vojenský rozpočet však hlasovati nebudete!) Budeme hlasovať pre vojenský rozpočet, akonáhle bude ľavý režim, akonáhle bude armáda vo spoľahlivých rukách. (Výkřiky posl. Srby.) Spojenectvo Československa so Sovietskym sväzom je potrebné predovšetkým Československu, pretože "bezpečnosť Sovietskeho sväzu nezávisí od papierových dokumentov a zahranične politických kombinácií. Sovietsky sväz je sám dosť silný a táto sila bude ešte stále vzrastať prijatím novej ústavy" - ako to bol povedal zahraničný komisár Sovietskeho sväzu súdr. Litvinov. Mierové spojenectvo Československa je potrebné na uhájenie... (Výkřiky.)

Místopředseda Langr (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Široký (pokračuje): ...demokratickej republiky, na uhájenie slovenskej krajiny pred útokom fašistického imperializmu a maďarského revizionizmu. Kto to nechápe, chtiac nechtiac zapredá Slovensko zahraničným fašistickým záujemcom.

Áno, k uhájeniu demokracie a republiky treba ešte viac utužiť spojenectvo so Sovietskym sväzom. K tomu má a musí smerovať zahraničná politika Československa. (Hluk.)

Místopředseda Langr (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Široký (pokračuje): K tomu istému cieľu treba však pozbaviť účinku separatizmus, federalizmus a autonomizmus a pracovať k udržaniu a rozšíreniu demokracie, k utuženiu bratského sväzku všetkých národov tejto republiky proti fašistickému útočníkovi na podklade prevádzania demokratickej národnostnej politiky vo všetkých smeroch. A ako denne sa vedú útoky na zahraničnú politiku Československa cieľom podrobenia republiky fašistickému Berlínu, podobne pokračuje sa v prevádzaní tej hospodárskej, sociálnej a národnostnej politiky, ktorá tomuto nutnému sblíženiu národov hatí a ktorá udržuje nečeské národy republiky v nerovnoprávnosti. (Hlasy: Udržuje v demokracii!) V nerovnoprávnosti, pán kolega! A je to politika 900 kartelov, politika fabrikantov, liehovarníkov, veľkostatkárov, politika Živnostenskej banky a Agrobanky.

Politika týchto pánskych rozvratníkov viedla aj k tomu, že väčšina slovenského národa, robotníci, roľníci, živnostníci a inteligencia, je udržovaná vo stave nerovnoprávnosti, vo stave druhoradých občanov tejto republiky. Národnostná politika našej strany je nazvaná, žiaľ aj demokratickými činiteľmi, za demagogickú, vraj preto, že neprijímame koncepciu jednoty československého národa, a preto, že stojíme na stanovisku osobitnosti národa slovenského. Pre toto naše tvrdenie sú dané všetky vedecké predpoklady a aj skutočnosť, že väčšina slovenského ľudu cítí sa byť osobitným národom. Nie je možné hovoriť o jednotnom národe, keďže najprimitívnejšie predpoklady jednoty nie sú dané, ba čo viac, keď po 18 ročnej existencii republiky hlavným argumentom proti nutnému zvýšeniu sociálnej a kultúrnej urovne Slovenska uvádza sa nedemokratický argument, že na Slovensko sa dopláca. Od kedy platí v demokratickom zriadení, že hospodársky slabší národ nemá dostávať podporu od hospodársky silnejšieho národa?

Nemáme možnosť zistiť, či skutočne dopláca štátna pokladňa na Slovensko. To podľa nášho názoru ani nie je dôležité. Treba počítať s reálnou skutočnosťou, že je záujmom demokracie a republiky, záujmom odrazenia fašistických a revizionistických útokov, aby veľmi rozhodne bolo prikročené k hospodárskemu, sociálnemu, kultúrnemu a štátne administratívnemu vyrovnaniu medzi slovenským a českým národom, medzi všetkými národami Slovenska a národom českým. A to vyrovnanie treba previesť aj vtedy, keby štátna pokladňa musela doplácať pre tieto šľachetné demokratícke účele.

Dôsledky kartelárskej politiky, dôsledky politiky českých a slovenských fabrikantov sú strašné práve na Slovensku. Hospodárske oživenie priemyslu na Slovensku súvisí vo veľkej miere s požiadavkami ministerstva národnej obrany. Je pravda, že je teraz menej nezamestnaných ako pred rokom. To však nemá za následok podstatné zlepšenie sociálnej úrovne ľudu, ba naopak. Napriek určitému hospodárskemu oživeniu celková životná úroveň klesá. Prosím, dôkazy: Kým v r. 1929 takmer polovica robotníctva mala vyššiu mzdu ako 18 Kč denne, tak dnes iba 1/3 z počtu 270.000 robotníkov obdrží denne viac ako 18 Kč a mzdová hladina 2/3 robotníctva je pod 18 Kč denným zárobkom. Je notoricky známe, že priemerná mzdová hladina robotníckej triedy na Slovensku je o 20 % nižšia ako v historických krajinách. Túto slovenský národ urážajúcu mzdovú politiku chcel by som demonštrovať na príklade drevárskeho priemyslu. Zárobok jedného robotníka v roku konjunktúry činil v Čechách 26.70 Kč, na Slovensku 22.52 Kč a v krízových rokoch v Čechách 24.87 Kč, na Slovensku iba 17.80 Kč. Mzdy teda na Slovensku neboly iba absolutne nižšie ako v historických krajinách, ale boly snižované v krízových rokoch ešte viacej, a to v historických krajinách o 8 %, na Slovensku ale o plných 22 %. Myslím, že uvedené príklady stačia k odôvodneniu spravedlivej požiadavky, aby urýchlene bola prevedená úprava mzdovej hladiny na základe vyrovnania tejto k úrovni mzdovej hladiny v historických krajinách. Vláda k tomu možnosti má. Žiadame vydať pre Slovensko platný zákon, alebo vládne nariadenie na podklade zmocňovacieho zákona, ktorým na úkor kartelov a fabrikantov sa mzdové vyrovnanie prevedie. (Předsednictví převzal místopředseda Mlčoch.)

Tá slovenská bieda ukáže pravú tvár, keď sa bližšie podívame na životné možnosti roľníckeho ľudu. Podľa výkazu Štátneho štatistického úradu je počet rodinných príslušníkov poľnohospodárskeho povolania, ktorí majú byť vydržiavaní živiteľom rodiny, o 1/3 vyššie ako v historických krajinách. Pri tom výnosnosť hektarovej pôdy je na Slovensku o veľa nižšia. Zemedelské závody do 1 hektaru tvoria 21 % všetkých zemedelských usadlostí. Ani jedna z tých usadlostí nemôže uživiť majiteľa. Od 1 do 5 ha tvoria 44 % všetkých usadlostí. Väčšina týchto usadlostí môže iba čiastočne uživiť majiteľa. Čo to znamená? Znamená to toľko, že 2/3 maloroľníckeho ľudu na Slovensku nenajde výživu na obrábanej pôde. Zemedelské obyvateľstvo však vzrastá. O roku 1920 stúpol počet zemedelského obyvateľstva na Slovensku o 5 %, kým v historických krajinách počet týchto klesol o 13 %. Maloroľnícka pôda nemôže uživiť zemedelské rodiny, ale ani slovenský priemysel ich nemôže umiestiť vo výrobe. Kdeže má teda hľadať obživu tento ožobračený zemedelský ľud?

Dôsledok tejto politiky agrárnych mocipánov je, že usadlosti domkárov a malých roľníkov na Slovensku sú strašne zadlžené. Zadlženie zemedelských usadlostí obnáša: pri závodoch do 2 ha 3.192 Kč na 1 ha zemedelskej pôdy, od 2 do 5 ha 1.889 Kč na ha, od 5 do 20 ha 1.235 Kč na 1 ha. Čo očakáva pri dnešnej politike roľnícke masy? Čaká na nich po vypršaní moratoria vyvlastnenie v prospech českých a slovenských bánk.

Áno, tak sa podlamuje protifašistická obranná schopnosť rozhodujúcej časti slovenského národa. A vedľa utrpenia roľníkov ako za feudalizmu životná úroveň zemerobotníctva je nepopísateľná. Veľkostatkárski otrokári, Česi, Slováci, Maďari, Židia a katolíci postupujú vo vykorisťovaní zemerobotníctva práve tak. Miesto všeobecných úvah dovoľte, aby som citoval z "Nástupu", z časopisu slovenských nacionalistov, ktorí položenie zemerobotníctva na cirkevných veľkostatkoch zapríčinili sami a ktorí strašnú situáciu zbiedačeného ľudu chcú zneužiť k svojim reakčným cieľom. "Nástup" píše (čte): "Tak je tomu často aj u iných cirkevných majetkov, ktoré sú vo väčšine v židovských rukách. Nie je výnimkou, keď títo za 60 kg raži majú v prenájme katastrálne jutro zeme z cirkevných pozemkov vtedy, keď za prenájom inde platia sa až 3 q pšenice od jedného kat. jutra. Nie je to hanba, keď z cirkevných majetkov tučnie Žid, zakiaľ katolícky ľud nemá z nich nijaký priamy osoh? V okolí Topoľčian 800 kat. jutár ornej pôdy cirkevných rolí majú už 25 rokov v prenájme bratia Löwy, pochopiteľne Židia, vtedy, keď celé stovky tunajšieho ľudu sa roky a roky túlajú svetom. Zásluhou tejto taktiky vidíme tú iróniu, že na cirkevných statkoch v XX. storočí platí sa denná mzda 7 až 8 Kč za prácu od svitu slnka do jeho západu. Nie je to hanba, keď otec musí z toho živiť 8- až 9člennú rodinu? A v práci sa s ním zaobchodí ako za Jánošíka".

Pri tejto situácii roľníckeho ľudu žiadame učiniť koniec tejto vlastizradnej politike reakčných veľkostatkárov. Žiadame rozhodne predĺženie moratoria až do uzákonenia úplného oddlženia maloroľníkov podľa predloženého návrhu KSČ. Žiadame, aby iredentistickému rozvratníctvu bol urobený koniec konfiškáciou veľkostatkárskej pôdy maďarských iredentistov, aby zbytkové statky českých zbytkových statkárov boly zabrané a rozdelené chalupkárom a malým roľníkom, aby pozemková reforma, ktorá na Slovensku ani dokončená nebola, bola urýchlene prevedená. Žiadame zriadiť podľa demokratických principov zemedelskú radu a zvýšenú podporu pre zlepšenie výnosnosti pôdy.

S poukazom na sociálnu biedu základných vrstiev národa som dokázal, že slovenský národ nemá hospodárske a sociálne predpoklady pre svoj nutný kultúrny rozvoj. To je jedna stránka národného života. Druha stránka je, ako dnešný režim sa stará o kultúrne zariadenia. Na tú druhú stránku chcem poukázať so stavom slovenského školstva.

V školskom roku 1934/35 bolo 3212 slovenských ľudových škôl s 8635 triedami a s 8572 učiteľmi. Do týchto škôl chodilo v tej istej dobe 433.309 žiakov. Keď porovnáme počet žiakov pripadajúci na jednu školu, poťažne jednu triedu a jedného učiteľa, dostaneme pre jednotlivé zeme republiky tieto čísla: Na jedného učiteľa pripadá v Čechách 27 žiakov, v zemi Moravskosliezskej 37 žiakov, na Slovensku 50 žiakov. Ako z priehľadu je patrné, sú pomery ohľadne počtu žiactva pripadajúceho na jednu školu, poťažne triedu a učiteľa, na Slovensku pod celoštátnym priemerom, ktorý sám pre seba tiež nie je uspokojivý. Keby však Slovensko v tomto ohľade malo aspoň dosiahnuť celoštátny priemer, bolo by treba otvoriť nových 1806 tried a zamestnať o 1774 učiteľov viac. Pri ubohom stave ľudových škôl a pri naprostom nedostatku meštianskych škôl vyskytne sa nám otázka, prečo bolo možné zaviesť ideálne pomery v školstve zemedelskom? Týchto škôl je 28 slovenských a 2 maďarské, spolu teda 30. Na týchto 30 školách je 1.029 žiakov, čo znamená, že na jednu školu pripadá 36 žiakov. Celkový počet tried je 47, z čoho vyplýva, že na jednu triedu pripadá 23 žiakov. Pri počte 90 učiteľov pripadá na jedného učiteľa 12 žiakov. Kdeže je ten pomer k učiteľstvu na ľudových školách?

Kultúrne vyrovnanie oboch národov predpokladá, aby za účelom zvýšenia úrovne slovenského ľudového školstva aspoň na úroveň v historických krajinách boly nedostatky odstránené, aby konečne sa pristúpilo k stavbe slovenskej techniky a aby bola zriadená školská rada pre Slovensko pri vylúčení reakčných činiteľov.

S hľadiska potrebného sblíženia slovenského a českého národa k obrane republiky vedľa hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho zrovnoprávnenia slovenského národa s národom českým, ako k základne pozbavenia účinku separatizmu, treba prikročiť k demokratickému štátne-administratívnemu vyrovnaniu medzi krajinou Českou a Slovenskou. Je priamo urážajúce že po 18ročnej existencii republiky štátna správa sa riadi podľa starých uhorských feudálnych zákonov, že shromažďovacia sloboda slovenského ľudu je potlačovaná reakčnými agrárnickými okresnými náčelníkmi podľa uhorského shromažďovacieho zákona. Prieči sa zásadám demokracie, že vôľa ľudu v samosprávnych orgánoch, v obecných zastupiteľstvách nemôže sa prejaviť v dôsledku existencie byrokratického systému obecných notárov, ktorí svojvoľne suspendujú usnesenia týchto ľudom volených orgánov, ľud vydierajú poplatkami za žiadosti a za úradné výkony. V záujme demokratického spolužitia slovenského a českého národa je treba previesť demokratickú unifikáciu zákonodarstva, rozšíriť právo samosprávnych orgánov a demokratizovať verejnú správu na Slovensku. Ide o to, aby bol pozbavený účinku seperatizmus, aby bol pozbavený účinku maďarský iredentizmus.

Bolo by však pre republiku a demokraciu osudné, keby v pomere k maďarskej menšine v Československu boly prijaté tie zásady potierania maďarského iredentizmu, ako doporučuje národné sjednotenie a menovite Stříbrný. Táto fašistická skupina českej reakcie doporučuje uplatniť ďalekosiahle represálie proti tunajšiemu maďarskému ľudu vo forme potlačenia všetkých demokratických práv maďarského ľudu, potlačenie maďarského jazyka, maďarskej kultúry, maďarských škôl atď. Pre ľahšie pochopenie veci treba ukázať aj na to, že práve skupina pána Stříbrného je puszipajtásom p. Esterházyho a Jarossa. Bolo by to politikou prilievania oleja na oheň. Maďarský iredentizmus, maďarský reviozionizmus nie je možné vykoreniť policajnými, reakčnými opatreniami, tým, že maďarský ľud žijúci v Československu má byť trestaný za pánsku politiku budapeštianskych pánov, ale jedine tým, že maďarský ľud dostane všetké práva, dostane chleba a pôdu a že národnostné požiadavky tohoto ľudu budú splnené.

Jestliže revizionizmus má určitú pôdu aj medzi tunajším maďarským ľudom, tak tento stav je zapríčinený predovšetkým politikou tých rozvratných kartelárov a monopolistov, veľkostatkárov a českých zbytkových statkárov, ktorí priviedli maďarský ľud do sociálnej a hospodárskej nerovnosti, do stavu druhoradých občanov tejto republiky. Jestliže maďarský iredentizmus má účinok v maďarských okresoch tejto republiky, tak je to preto, poneváč demokrati ustupovali pred požiadavkami českého šovinizmu a uzákonili opatrenia, ktoré znemožňujú voľné užívanie maďarskej reči v úradoch a pri súdoch, poneváč deti maďarských rodičov nemôžu navštevovať školské vyučovanie v materinskej reči, pretože štátne služby sú pred občanom maďarskej národnosti uzavreté, pretože desaťtisíce príslušníkov maďarského národa sú aj dnes šikanované neudelením štátneho občianstva.

Je záujmom republiky mimoriadne zdôrazniť, že slovenský národ nemá pražiadneho záujmu na potlačení maďarského ľudu, že chce s ním žiť v bratskom sväzku a svorne s ním tvoriť pevnú hrádzu proti maďarskému fašistickému revizionizmu.

Jedinou spoľahlivou a účinnou cestou je dôsledné potieranie kartelárskej a veľkostatkárskej politiky českých a slovenských reakcionárov, spoľahlivou cestou je zaistenie občianskej rovnoprávnosti a demokratických slobôd. K tomuto však treba jednoty robotníckej triedy a sústredenia všetkých demokratických síl a organizácie ľudu. Jednotný a ľudový front a ním vytvorený ľavicový režim zaistí všetko to, čo ľudu a republike je treba s hľadiska úspešnej obrany demokracie a republiky pred úkladmi domácej i zahraničnej reakcie. (Potlesk poslanců komunistické strany.)