Spořitelny vykonaly svou povinnost vůči státu
i když šlo o půjčku obrany státu,
a to aktivně i pasivně. Jsou zde dále stamilionová
věnování veřejným účelům,
na stavbu chudobinců, nemocnic, čítáren,
komunikací atd. To všechno bylo financováno
spořitelnami. Dovolte, abych jako jeden příklad
ze sta jiných uvedl, že v Č. Budějovicích
spořitelna milionovým nákladem vystavěla
chudobinec a že právě v těchto dnech
se končí výdlažba Masarykova náměstí
v Č. Budějovicích rovněž statisícovým
nákladem spořitelny. Čsl. spořitelny
si proto zaslouží všestranné podpory se
strany státu, ale s tou se všude neshledáváme,
neboť na př. 8 slovenských měst - já
si je dovolím jmenovat - jsou to Košice, Nové
Zámky, Prešov, Zvoleň, Topolčany, Michalovce,
Hlohovec a Prievidza - 7 let, některé dokonce 11
let čekají na povolení zřízení
spořitelny. Domnívám se, že je nutné,
aby se ministerské šuplíky urychleně
pohybovaly, a že je záhodno, aby se tyto věci
dostaly do běhu, poněvadž hospodářský
život na Slovensku toho nezbytně vyžaduje.
V určitých kruzích jeví se dokonce
nyní snaha oslabit hospodářské posice
spořitelen existujících. Varuji co nejdůrazněji
před takovými záměry, které
by hospodářskému životu republiky jen
ublížily.
A nyní mi budiž dovoleno reagovati několika
slovy na projev p. posl. dr. Köllnera. Mluvil o státní
policii ve zněmčeném území
způsobem, jako kdyby státní policie nebyla
ochranou občanů tohoto státu, nýbrž
instrumentem na pronásledování občanů
tohoto státu. Mluvil jsem na řadě shromáždění
v jihočeských obcích a městech za
účasti českého i německého
obyvatelstva a mám proto právo vydat svědectví
pravdě, že české i německé
obyvatelstvo vděčně, radostně a nadšeně
děkovalo vládě za rozhodnutí, že
do jihočeských měst přijde státní
policie. Jsem rád, že je mi poskytnuta příležitost
s tohoto místa dožadovati se pro město Jindřichův
Hradec zřízení státní policie.
Zdá se mně, že tyto stesky pánů
z henleinovské strany nejsou míněny zcela
upřímně, a naopak domnívám
se také, že i celá ta kampaň novinářská,
která směřuje k tomu, aby dokazovala jednostranný
postup vlády, pokud jde o zřizování
státní policie, je při nejmenším
směšná. Jako doklad naprosté objektivity
vlády mohu uvésti zřízení státní
policie v Čes. Budějovicích, kde, prosím,
němectví není žádný rozhodujícím
činitelem. Němců dnes v Čes. Budějovicích
je nejvýše jedna sedmina a, prosím, státní
policie v Čes. Budějovicích je zajištěna
a bude zřízena. Mám jenom prosbu, aby polooficielní
termíny, které byly dány pro nástup
státní policie, byly také dodrženy.
Budiž mi ještě jenom dovoleno, abych zde prohlásil,
že od neděle tohoto týdne nemám přílišné
důvěry v hloubku nacionalismu pánů
z henleinovské strany, a to od toho okamžiku, kdy
jsem obdržel kandidátní listiny do obecního
zastupitelstva města Čes. Budějovic a když
jsem zjistil, že kandidátní listina henleinovské
strany je od A až Z česká, naproti tomu kandidátní
listina německé soc. demokracie je psaná
německým jazykem. Zdá se mně proto,
že pánové z henleinovské strany měli
zájem buď získat české voliče,
nebo chtěli touto formou ukazovat loyalitu vůči
státu. Domnívám se ovšem, že takovýmto
způsobem loyalitu nelze prokazovat a proto pánové
prominou, jestliže také o hloubce jejich nacionalismu
vyslovuji zde pochybnost.
Při té příležitosti dožaduji
se na panu ministru vnitra, aby do Čes. Budějovic
pokud možno brzy byla umístěna četnická
letka. Letiště máme v náležitém
pořádku, poloha Čes. Budějovic pak
četnické letky bezpodmínečně
vyžaduje. Důvěřuji v objektivitu pana
ministra vnitra a pevně věřím, že
nám vyjde vstříc právě tak
jako při dalším požadavku, to jest zdvojnásobení
četnického automobilového oddílu,
neboť rozsah obvodu tohoto oddílu - od Klatov až
po Jindřichův Hradec - je pro jeden četnický
oddíl příliš veliký a dožadujeme
se proto zvýšení počtu sil a přidělení
dalšího služebního auta.
Na panu ministru nár. obrany dožaduji se náhrady
za dělostřelecký pluk, který byl z
Č. Budějovic přeložen. Město
tímto opatřením bylo mimořádně
hospodářsky poškozeno, a poněvadž
znám porozumění pana ministra nár.
obrany pro jižní Čechy, pevně věřím,
že při dobré vůli najde se cesta k opatření
rovnocenné náhrady pro uvedené město.
Tento požadavek není žádnou demonstrací,
nýbrž jen otázkou objektivního postupu
vojenské zprávy k městu, které při
každé příležitosti prokázalo,
jak si váží československého
vojska, které je posádkou v jeho zdech.
Konečně bych ještě prosil pana ministra
nár. obrany, aby nám byl nápomocen při
vybudování dálkové silnice Č.
Budějovice-Týn n. Vlt.-Praha, která po soudu
vojenských odborníků je důležitým
komunikačním prostředkem s hlediska vojenského.
A závěrem obracím se na celou vládu
s prosbou, aby věnovala mimořádnou pozornost
kulturním, hospodářským a soc. potřebám
jižních Čech a vlídně posuzovala
naprosto věcné a střízlivě
uvážené požadavky, tlumočené
opětovně a opětovně ústředním
úřadům jihočeskými regionalistickými
institucemi, neboť v důsledku nedostatku pracovní
příležitosti, zaviněného i v
době konjuktury nepříznivou polohou a chudobou
kraje na suroviny, vylidňují se jižní
Čechy tak, že tato skutečnost stává
se vážným problémem státním.
Avšak nejen státním, nýbrž také
národním, všimneme-li si procentuálního
poklesu českého živlu v obcích pohraničního
území. Místo dlouhého výčtu
stačí, upozorním-li na markantní případ
šumavského městečka Vimperka, kde hrozí
pro pokles českého obyvatelstva na obecním
úřadě jednojazyčné, německé
úřadování.
Věřím v dobrou vůli vlády a
věřím proto v hospodářskou
obnovu krásného jihočeského kraje,
který si zaslouží všestranné pomoci
již pro svůj dobrý, pracovitý, přičinlivý
a - mám právo to řici - trpělivý
lid. (Potlesk.)
Místopředseda Langr (zvoní): Dále
je ke slovu přihlášen p. posl. Široký.
Dávám mu slovo.
Posl. Široký: Slávna snemovňa!
Každý demokrat a pokrokový človek je
opojený pocitom radosti pri čítaní
rečí zástupcov sovietskych sväzových
republík a zástupcov autonomných republík
Sväzu sovietskych socialistických republík,
prednesených na VIII. mimoriadnom sjazde sovietov.
Každý zástupca neruského národa
s radosťou hovorí o vymoženostiach jeho krajiny,
s pýchou hovorí o výsledku rozumnej národnostnej
politiky Sovietskeho sväzu, ktorá politika priviedla
národy Sovietskeho sväzu k blahobytnému sociálnemu
a národnostnému rozkvetu. Boli by sme šťastni,
keby nám, zástupcom nečeských národov,
bola už daná možnosť hovoriť tiež
s pýchou o našich vymoženostiach, o hospodárskom
a kultúrnom rozvoji nášho národa, o
výsledkoch rozumnej demokratickej národnostnej politiky.
Menovite v tej napiatej medzinárodnej situácii rádi
bysme s povďakom chceli konštatovať, že otázka
národnostná, tá s hľadiska obrany republiky
tak významná otázka je už na tolko demokraticky
upravená, že národy tejto republiky bez rozdielu
sa postavia do protihitlerovského a protirevizionistického
tábora. Žiaľ, tieto možnosti nám
nie sú dané. Ba čo viac, s formovaním
známeho frontu reakčných činiteľov
v Československu ako aj s pripravovanými útokmi
zahraničných fašistických mocností,
hitlerovského fašizmu a maďarského revizionizmu,
sú aj tie doposiaľ vydobyté vymoženosti
krajne ohrozené.
Reč Mussoliniho v Miláne a reagencia v revizionistických
fašistických kruhoch v Budapešti veľmi jednoznačne
odhaľuje pravú skutočnosť.
Slovensko je najživejším predmetom boja zahraničných
fašistických imperialistov. O kožu slovenského
národa a o osud tunajšieho maďarského
ľudu jednajú predstavitelia stredovekého barbarstva
bez neho. A ako je jednoznačné úsilie fašistických
revizionistov, tak jednoznačný je aj postoj komunistickej
strany proti tomuto revizionizmu. Nevydáme národy
Slovenska, nevydáme ani jednu dedinu maďarskému
fašistickému revizionizmu, maďarskému
fašizmu. Maďarský revizionizmus neusiluje iba
o navrátenie maďarských krajov do uhorskej
ríše Svätoštefanskej koruny, ale aj o porobenie
celého horného územia a chce vztýčiť
nad Tatrami symbol maďarského feudálneho fašizmu.
Táto politika a toto úsilie maďarských
revizionistov sú známé aj tým činiteľom
slovenského nacionalizmu, ktorí horlili pre fašistickú
Italiu a ktorí obdivovali "mužnú"
politiku Mussoliniho. Veríme, že táto skupina
bola vystúpením Mussoliniho pre fašistickú
revíziu na úkor národnej existencie slovenského
národa veľmi "prekvapená". Veríme,
že z prekvapenosti nemohla priklincovať stanovisko "slovenského
nacionalizmu" k revizionistickým snaženiam fašistického
Maďarska a potrebovala dlhšiu dobu na zotavenie. Ale,
ako je vidieť, bola iba dobrosrdečnosť z našej
strany veriť, že tento "nacionalizmus" bude
privedený k rozumu. Fašistická Italia dala
názorné ponaučenie všetkým o
úcte barbarského fašizmu k malým národom.
A napriek tomu všetkému ten istý "nacionalizmus"
horlí pre spojenectvo Hitlerovského Nemecka s fašistickým
Japonskom, vraj proti Kominterne.
Československu hrozí útok Hitlera, hrozí
mu puč so strany Henleinovej. Československu hrozí
fašistická revízia. Národom Československa
hrozí fašistická vojna so všetkými
jej hroznými dôsledkami. (Hlasy: Hlinka byl nadšen,
jak v Habeši pokračuje italská armáda!)
Ako nezmenene tečie Dunaj vo svojom koryte, tak nezmenene
prúdi sympatia vedenia Hlinkovej slovenskej ľudovej
strany k fašistickým štátom, k podpore
snaženia nemeckého, italského a poľského
fašizmu. Menovite v boji proti Sovietskemu sväzu a jeho
zahraničnej politike stojí táto kľuka
v predných radoch Hitlerovskej propagandy. Raz na vždy
treba, aby si uvedomili všetci, že spojenectvo Československa
so Sovietskym sväzom je záujmom bezpečnosti
a nezávislosti Československej republiky. (Posl.
Srba: Pro vojenský rozpočet však hlasovati
nebudete!) Budeme hlasovať pre vojenský rozpočet,
akonáhle bude ľavý režim, akonáhle
bude armáda vo spoľahlivých rukách.
(Výkřiky posl. Srby.) Spojenectvo Československa
so Sovietskym sväzom je potrebné predovšetkým
Československu, pretože "bezpečnosť
Sovietskeho sväzu nezávisí od papierových
dokumentov a zahranične politických kombinácií.
Sovietsky sväz je sám dosť silný a táto
sila bude ešte stále vzrastať prijatím
novej ústavy" - ako to bol povedal zahraničný
komisár Sovietskeho sväzu súdr. Litvinov. Mierové
spojenectvo Československa je potrebné na uhájenie...
(Výkřiky.)
Místopředseda Langr (zvoní): Prosím
o klid.
Posl. Široký (pokračuje): ...demokratickej
republiky, na uhájenie slovenskej krajiny pred útokom
fašistického imperializmu a maďarského
revizionizmu. Kto to nechápe, chtiac nechtiac zapredá
Slovensko zahraničným fašistickým záujemcom.
Áno, k uhájeniu demokracie a republiky treba ešte
viac utužiť spojenectvo so Sovietskym sväzom. K
tomu má a musí smerovať zahraničná
politika Československa. (Hluk.)
Místopředseda Langr (zvoní): Prosím
o klid.
Posl. Široký (pokračuje): K tomu
istému cieľu treba však pozbaviť účinku
separatizmus, federalizmus a autonomizmus a pracovať k udržaniu
a rozšíreniu demokracie, k utuženiu bratského
sväzku všetkých národov tejto republiky
proti fašistickému útočníkovi
na podklade prevádzania demokratickej národnostnej
politiky vo všetkých smeroch. A ako denne sa vedú
útoky na zahraničnú politiku Československa
cieľom podrobenia republiky fašistickému Berlínu,
podobne pokračuje sa v prevádzaní tej hospodárskej,
sociálnej a národnostnej politiky, ktorá
tomuto nutnému sblíženiu národov hatí
a ktorá udržuje nečeské národy
republiky v nerovnoprávnosti. (Hlasy: Udržuje v
demokracii!) V nerovnoprávnosti, pán kolega!
A je to politika 900 kartelov, politika fabrikantov, liehovarníkov,
veľkostatkárov, politika Živnostenskej banky
a Agrobanky.
Politika týchto pánskych rozvratníkov viedla
aj k tomu, že väčšina slovenského
národa, robotníci, roľníci, živnostníci
a inteligencia, je udržovaná vo stave nerovnoprávnosti,
vo stave druhoradých občanov tejto republiky. Národnostná
politika našej strany je nazvaná, žiaľ aj
demokratickými činiteľmi, za demagogickú,
vraj preto, že neprijímame koncepciu jednoty československého
národa, a preto, že stojíme na stanovisku osobitnosti
národa slovenského. Pre toto naše tvrdenie
sú dané všetky vedecké predpoklady a
aj skutočnosť, že väčšina slovenského
ľudu cítí sa byť osobitným národom.
Nie je možné hovoriť o jednotnom národe,
keďže najprimitívnejšie predpoklady jednoty
nie sú dané, ba čo viac, keď po 18 ročnej
existencii republiky hlavným argumentom proti nutnému
zvýšeniu sociálnej a kultúrnej urovne
Slovenska uvádza sa nedemokratický argument, že
na Slovensko sa dopláca. Od kedy platí v demokratickom
zriadení, že hospodársky slabší
národ nemá dostávať podporu od hospodársky
silnejšieho národa?
Nemáme možnosť zistiť, či skutočne
dopláca štátna pokladňa na Slovensko.
To podľa nášho názoru ani nie je dôležité.
Treba počítať s reálnou skutočnosťou,
že je záujmom demokracie a republiky, záujmom
odrazenia fašistických a revizionistických
útokov, aby veľmi rozhodne bolo prikročené
k hospodárskemu, sociálnemu, kultúrnemu a
štátne administratívnemu vyrovnaniu medzi slovenským
a českým národom, medzi všetkými
národami Slovenska a národom českým.
A to vyrovnanie treba previesť aj vtedy, keby štátna
pokladňa musela doplácať pre tieto šľachetné
demokratícke účele.
Dôsledky kartelárskej politiky, dôsledky politiky
českých a slovenských fabrikantov sú
strašné práve na Slovensku. Hospodárske
oživenie priemyslu na Slovensku súvisí vo veľkej
miere s požiadavkami ministerstva národnej obrany.
Je pravda, že je teraz menej nezamestnaných ako pred
rokom. To však nemá za následok podstatné
zlepšenie sociálnej úrovne ľudu, ba naopak.
Napriek určitému hospodárskemu oživeniu
celková životná úroveň klesá.
Prosím, dôkazy: Kým v r. 1929 takmer polovica
robotníctva mala vyššiu mzdu ako 18 Kč
denne, tak dnes iba 1/3 z počtu 270.000 robotníkov
obdrží denne viac ako 18 Kč a mzdová
hladina 2/3 robotníctva je pod 18 Kč denným
zárobkom. Je notoricky známe, že priemerná
mzdová hladina robotníckej triedy na Slovensku je
o 20 % nižšia ako v historických krajinách.
Túto slovenský národ urážajúcu
mzdovú politiku chcel by som demonštrovať na
príklade drevárskeho priemyslu. Zárobok jedného
robotníka v roku konjunktúry činil v Čechách
26.70 Kč, na Slovensku 22.52 Kč a v krízových
rokoch v Čechách 24.87 Kč, na Slovensku iba
17.80 Kč. Mzdy teda na Slovensku neboly iba absolutne nižšie
ako v historických krajinách, ale boly snižované
v krízových rokoch ešte viacej, a to v historických
krajinách o 8 %, na Slovensku ale o plných 22 %.
Myslím, že uvedené príklady stačia
k odôvodneniu spravedlivej požiadavky, aby urýchlene
bola prevedená úprava mzdovej hladiny na základe
vyrovnania tejto k úrovni mzdovej hladiny v historických
krajinách. Vláda k tomu možnosti má.
Žiadame vydať pre Slovensko platný zákon,
alebo vládne nariadenie na podklade zmocňovacieho
zákona, ktorým na úkor kartelov a fabrikantov
sa mzdové vyrovnanie prevedie. (Předsednictví
převzal místopředseda Mlčoch.)
Tá slovenská bieda ukáže pravú
tvár, keď sa bližšie podívame na
životné možnosti roľníckeho ľudu.
Podľa výkazu Štátneho štatistického
úradu je počet rodinných príslušníkov
poľnohospodárskeho povolania, ktorí majú
byť vydržiavaní živiteľom rodiny, o
1/3 vyššie ako v historických krajinách.
Pri tom výnosnosť hektarovej pôdy je na Slovensku
o veľa nižšia. Zemedelské závody
do 1 hektaru tvoria 21 % všetkých zemedelských
usadlostí. Ani jedna z tých usadlostí nemôže
uživiť majiteľa. Od 1 do 5 ha tvoria 44 % všetkých
usadlostí. Väčšina týchto usadlostí
môže iba čiastočne uživiť majiteľa.
Čo to znamená? Znamená to toľko, že
2/3 maloroľníckeho ľudu na Slovensku nenajde
výživu na obrábanej pôde. Zemedelské
obyvateľstvo však vzrastá. O roku 1920 stúpol
počet zemedelského obyvateľstva na Slovensku
o 5 %, kým v historických krajinách počet
týchto klesol o 13 %. Maloroľnícka pôda
nemôže uživiť zemedelské rodiny, ale
ani slovenský priemysel ich nemôže umiestiť
vo výrobe. Kdeže má teda hľadať obživu
tento ožobračený zemedelský ľud?
Dôsledok tejto politiky agrárnych mocipánov
je, že usadlosti domkárov a malých roľníkov
na Slovensku sú strašne zadlžené. Zadlženie
zemedelských usadlostí obnáša: pri závodoch
do 2 ha 3.192 Kč na 1 ha zemedelskej pôdy, od 2
do 5 ha 1.889 Kč na ha, od 5 do 20 ha 1.235 Kč
na 1 ha. Čo očakáva pri dnešnej politike
roľnícke masy? Čaká na nich po vypršaní
moratoria vyvlastnenie v prospech českých a slovenských
bánk.
Áno, tak sa podlamuje protifašistická obranná
schopnosť rozhodujúcej časti slovenského
národa. A vedľa utrpenia roľníkov ako
za feudalizmu životná úroveň zemerobotníctva
je nepopísateľná. Veľkostatkárski
otrokári, Česi, Slováci, Maďari, Židia
a katolíci postupujú vo vykorisťovaní
zemerobotníctva práve tak. Miesto všeobecných
úvah dovoľte, aby som citoval z "Nástupu",
z časopisu slovenských nacionalistov, ktorí
položenie zemerobotníctva na cirkevných veľkostatkoch
zapríčinili sami a ktorí strašnú
situáciu zbiedačeného ľudu chcú
zneužiť k svojim reakčným cieľom.
"Nástup" píše (čte): "Tak
je tomu často aj u iných cirkevných majetkov,
ktoré sú vo väčšine v židovských
rukách. Nie je výnimkou, keď títo za
60 kg raži majú v prenájme katastrálne
jutro zeme z cirkevných pozemkov vtedy, keď za prenájom
inde platia sa až 3 q pšenice od jedného kat.
jutra. Nie je to hanba, keď z cirkevných majetkov
tučnie Žid, zakiaľ katolícky ľud
nemá z nich nijaký priamy osoh? V okolí Topoľčian
800 kat. jutár ornej pôdy cirkevných rolí
majú už 25 rokov v prenájme bratia Löwy,
pochopiteľne Židia, vtedy, keď celé stovky
tunajšieho ľudu sa roky a roky túlajú
svetom. Zásluhou tejto taktiky vidíme tú
iróniu, že na cirkevných statkoch v XX. storočí
platí sa denná mzda 7 až 8 Kč za prácu
od svitu slnka do jeho západu. Nie je to hanba, keď
otec musí z toho živiť 8- až 9člennú
rodinu? A v práci sa s ním zaobchodí ako
za Jánošíka".
Pri tejto situácii roľníckeho ľudu žiadame
učiniť koniec tejto vlastizradnej politike reakčných
veľkostatkárov. Žiadame rozhodne predĺženie
moratoria až do uzákonenia úplného oddlženia
maloroľníkov podľa predloženého návrhu
KSČ. Žiadame, aby iredentistickému rozvratníctvu
bol urobený koniec konfiškáciou veľkostatkárskej
pôdy maďarských iredentistov, aby zbytkové
statky českých zbytkových statkárov
boly zabrané a rozdelené chalupkárom a malým
roľníkom, aby pozemková reforma, ktorá
na Slovensku ani dokončená nebola, bola urýchlene
prevedená. Žiadame zriadiť podľa demokratických
principov zemedelskú radu a zvýšenú
podporu pre zlepšenie výnosnosti pôdy.
S poukazom na sociálnu biedu základných vrstiev
národa som dokázal, že slovenský národ
nemá hospodárske a sociálne predpoklady pre
svoj nutný kultúrny rozvoj. To je jedna stránka
národného života. Druha stránka je,
ako dnešný režim sa stará o kultúrne
zariadenia. Na tú druhú stránku chcem poukázať
so stavom slovenského školstva.
V školskom roku 1934/35 bolo 3212 slovenských ľudových
škôl s 8635 triedami a s 8572 učiteľmi.
Do týchto škôl chodilo v tej istej dobe 433.309
žiakov. Keď porovnáme počet žiakov
pripadajúci na jednu školu, poťažne jednu
triedu a jedného učiteľa, dostaneme pre jednotlivé
zeme republiky tieto čísla: Na jedného učiteľa
pripadá v Čechách 27 žiakov, v zemi
Moravskosliezskej 37 žiakov, na Slovensku 50 žiakov.
Ako z priehľadu je patrné, sú pomery ohľadne
počtu žiactva pripadajúceho na jednu školu,
poťažne triedu a učiteľa, na Slovensku pod
celoštátnym priemerom, ktorý sám pre
seba tiež nie je uspokojivý. Keby však Slovensko
v tomto ohľade malo aspoň dosiahnuť celoštátny
priemer, bolo by treba otvoriť nových 1806 tried a
zamestnať o 1774 učiteľov viac. Pri ubohom stave
ľudových škôl a pri naprostom nedostatku
meštianskych škôl vyskytne sa nám otázka,
prečo bolo možné zaviesť ideálne
pomery v školstve zemedelskom? Týchto škôl
je 28 slovenských a 2 maďarské, spolu
teda 30. Na týchto 30 školách je 1.029 žiakov,
čo znamená, že na jednu školu pripadá
36 žiakov. Celkový počet tried je 47, z čoho
vyplýva, že na jednu triedu pripadá 23 žiakov.
Pri počte 90 učiteľov pripadá na jedného
učiteľa 12 žiakov. Kdeže je ten pomer k
učiteľstvu na ľudových školách?
Kultúrne vyrovnanie oboch národov predpokladá,
aby za účelom zvýšenia úrovne
slovenského ľudového školstva aspoň
na úroveň v historických krajinách
boly nedostatky odstránené, aby konečne sa
pristúpilo k stavbe slovenskej techniky a aby bola zriadená
školská rada pre Slovensko pri vylúčení
reakčných činiteľov.
S hľadiska potrebného sblíženia slovenského
a českého národa k obrane republiky vedľa
hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho zrovnoprávnenia
slovenského národa s národom českým,
ako k základne pozbavenia účinku separatizmu,
treba prikročiť k demokratickému štátne-administratívnemu
vyrovnaniu medzi krajinou Českou a Slovenskou. Je priamo
urážajúce že po 18ročnej existencii
republiky štátna správa sa riadi podľa
starých uhorských feudálnych zákonov,
že shromažďovacia sloboda slovenského ľudu
je potlačovaná reakčnými agrárnickými
okresnými náčelníkmi podľa uhorského
shromažďovacieho zákona. Prieči sa zásadám
demokracie, že vôľa ľudu v samosprávnych
orgánoch, v obecných zastupiteľstvách
nemôže sa prejaviť v dôsledku existencie
byrokratického systému obecných notárov,
ktorí svojvoľne suspendujú usnesenia týchto
ľudom volených orgánov, ľud vydierajú
poplatkami za žiadosti a za úradné výkony.
V záujme demokratického spolužitia slovenského
a českého národa je treba previesť demokratickú
unifikáciu zákonodarstva, rozšíriť
právo samosprávnych orgánov a demokratizovať
verejnú správu na Slovensku. Ide o to, aby bol pozbavený
účinku seperatizmus, aby bol pozbavený účinku
maďarský iredentizmus.
Bolo by však pre republiku a demokraciu osudné, keby
v pomere k maďarskej menšine v Československu
boly prijaté tie zásady potierania maďarského
iredentizmu, ako doporučuje národné sjednotenie
a menovite Stříbrný. Táto fašistická
skupina českej reakcie doporučuje uplatniť
ďalekosiahle represálie proti tunajšiemu maďarskému
ľudu vo forme potlačenia všetkých demokratických
práv maďarského ľudu, potlačenie
maďarského jazyka, maďarskej kultúry,
maďarských škôl atď. Pre ľahšie
pochopenie veci treba ukázať aj na to, že práve
skupina pána Stříbrného je
puszipajtásom p. Esterházyho a Jarossa.
Bolo by to politikou prilievania oleja na oheň. Maďarský
iredentizmus, maďarský reviozionizmus nie je možné
vykoreniť policajnými, reakčnými opatreniami,
tým, že maďarský ľud žijúci
v Československu má byť trestaný za
pánsku politiku budapeštianskych pánov, ale
jedine tým, že maďarský ľud dostane
všetké práva, dostane chleba a pôdu a
že národnostné požiadavky tohoto ľudu
budú splnené.
Jestliže revizionizmus má určitú pôdu
aj medzi tunajším maďarským ľudom,
tak tento stav je zapríčinený predovšetkým
politikou tých rozvratných kartelárov a monopolistov,
veľkostatkárov a českých zbytkových
statkárov, ktorí priviedli maďarský
ľud do sociálnej a hospodárskej nerovnosti,
do stavu druhoradých občanov tejto republiky. Jestliže
maďarský iredentizmus má účinok
v maďarských okresoch tejto republiky, tak je to preto,
poneváč demokrati ustupovali pred požiadavkami
českého šovinizmu a uzákonili opatrenia,
ktoré znemožňujú voľné užívanie
maďarskej reči v úradoch a pri súdoch,
poneváč deti maďarských rodičov
nemôžu navštevovať školské vyučovanie
v materinskej reči, pretože štátne služby
sú pred občanom maďarskej národnosti
uzavreté, pretože desaťtisíce príslušníkov
maďarského národa sú aj dnes šikanované
neudelením štátneho občianstva.
Je záujmom republiky mimoriadne zdôrazniť, že
slovenský národ nemá pražiadneho záujmu
na potlačení maďarského ľudu, že
chce s ním žiť v bratskom sväzku a svorne
s ním tvoriť pevnú hrádzu proti maďarskému
fašistickému revizionizmu.
Jedinou spoľahlivou a účinnou cestou je dôsledné
potieranie kartelárskej a veľkostatkárskej
politiky českých a slovenských reakcionárov,
spoľahlivou cestou je zaistenie občianskej rovnoprávnosti
a demokratických slobôd. K tomuto však treba
jednoty robotníckej triedy a sústredenia všetkých
demokratických síl a organizácie ľudu.
Jednotný a ľudový front a ním vytvorený
ľavicový režim zaistí všetko to,
čo ľudu a republike je treba s hľadiska úspešnej
obrany demokracie a republiky pred úkladmi domácej
i zahraničnej reakcie. (Potlesk poslanců komunistické
strany.)