Místopředseda Taub (zvoní): Dále má slovo p. posl. Stunda.

Posl. Stunda: Slavná snemovňa!

Z dosavádnej rozpočtovej debaty čerpám dojem, že sme my v tomto štáte veľmi nespravedliví voči sebe samým a nevieme dostatočne oceniť pomery, ktorých sme svedkami a za ktorých vláda republiky predkladá nám rozpočet do parlamentu k posúdeniu a schváleniu. Mám ten dojem, že nedostáva tuná dostatočného ocenenia konsolidácia našej republiky, s akou sa ani v súsedstve ani vo vzdialenejších europských štátoch žiadny národ, žiadna vláda, jedným slovom s akou sa žiadon štát pochváliť nemôže. Buďme si objektívni a povedzme si otvorene: I za týchto neobyčajne ťažkých pomerov sme oprávnení k určitému optimizmu, lebo, vážená snemovňa, štát, jeho občianstvo a jeho vláda, ktoré dokázaly i za týchto mimoriadne ťažkých pomerov to, čo sa dokázalo v poslednej dobe v našom štáte, áno, sme oprávnení s najväčším optimizmom pozerať sa i do tej budúcnosti, ktorá by mohla byť event. ešte humornejšia. A prejednávanie štátneho rozpočtu, podľa môjho názoru, je príležitosťou nielen k tomu, aby sme ukázali celému svetu ako sme my nespokojní, ale prejednávanie štátneho rozpočtu je príležitosťou aj k tomu, aby sme ukázali celému svetu, čoho je schopný tento štát, jeho občianstvo a jeho vláda.

Predovšetkým musím konštatovať s veľkou radosťou, že za týchto abnormálne ťažkých medzinárodných i domácich pomerov stojí v čele vlády Československej republiky Slovák, a nielen stojí, ale fakticky ju vedie, a vedie k radosti všetkých nás dobre, správne a s tempom, ktoré zahanbuje dokonca i režimy, o ktorých sa hovorí, že na túto dobu sú jedinečne dobré a správné.

Vážení pánovia, keď sa podívame na našu armádu, ako sa nám predstavila na manévroch na Slovensku, kde sme mali česť ju videť: všetka česť a klobúk dole. My na túto armádu môžeme byť pyšní a môžeme sa na ňu spoľahnúť v každom ohľade a v každom smere.

Ako sa budovala táto armáda? Budovala sa za najväčších obetí, s najväčšími ťažkosťami, za najväčšej hospodárskej krízy, ale vybudovala sa tak, že najkompetentnejší a najzodpovednejší činitelia mohli prehlásiť v Piešťanoch na záverečných cvičeniach armády: My sme dokonale pripravení na obranu tohoto štátu, jeho kľudu, pokoja a bezpečnosti jeho občianstva.

Vláda, v čele ktorej stojí Slovák, v týchto neobyčajne ťažkých pomeroch riešila už nie jeden taký problém, a riešila ho tak dobre, rýchle a na všeobecné uspokojenie a takým spôsobom, že z toho tiež môžeme čerpať ďalšiu dôveru, že táto vláda, ktorú vedie Slovák, je dobrá, že sa na ňu môžeme spoľahnúť a že jej môžeme dôverovať. Podívajte sa na všetky tie zahranične-politické problémy, ktorými je ohrožená celá Europa a celý svet. Vzbudily tie nejaké nepokoje, nejaký nekľud, necítia sa občania tohoto štátu bezpečnými? Je našou povinnosťou a naším dobrým právom dať na vedomie celému svetu, že tento štát sa môže spoľahnúť na svoje občianstvo vždy a vo všetkom už aj preto, lebo sa riadi princípom "suum cuique". Každému, čo mu právom a spravedlivosťou patrí. A bez rozdielu národnosti, dneska môžeme už povedať bez rozdielu aj územia a bez ohľadu na konfesie. Máme jednu jedinú podmienku: vernosť k tomuto štátu a vernosť k jeho demokratickému režimu, vernosť k jeho demokratickému zariadeniu.

Práve preto, vážená snemovňa, mňa včera trochu zarazila reč pána posl. dr. Tisu. Zarazila mňa preto, poneváč na jednej strane sa hovorí o slovenskom nacionalizme, čo je správne a dobré, a na druhej strane sa hovorí, že v dnešnej dobe strana, reprezentujúca tento politický smer, najnutnejšie potrebuje, aby bola prevedená autonomia.

Páni moji, k tejto veci chcem zaujať stanovisko, a to z nasledovných dôvodov. Do tej doby, dokiaľ sa bude nadhadzovať táto otázka, ťažko konsolidovať Slovensko. A není-li Slovensko dneska ešte konsolidované tak, ako by mohlo byť, tak toho príčinou je jedine to, že Hlinkova slovenská ľudová strana nenašla ešte svoj pomer k nášmu vládnemu a koaličnému systému a bohužiaľ nemôže najsť ten správny pomer ani v dobe, kedy v tomto štáte predstavuje túto koalíciu a túto koaličnú ideologiu, o ktorej tu hovoril pán posl. dr. Tiso, a zpomedzi dnes žijúcich najväčších Slovákov vedľa Andreja Hlinku práve dr. Milan Hodža. Je to priamo tragický moment v živote malého a mladého národa, keď sa dve historické osobnosti, dvaja historickí mužovia nevedia stretnúť nielen citove, nielen pre šťastlivejšiu budúcnosť slovenského národa, ale hlavne v záujme riešenia tohoto problému tak, aby to bolo na prospech Slovenska a národov na Slovensko príslušných a predovšetkým Československej republiky.

A tu by som si dovolil na niečo upozorniť, a to je toto: Pán posl. dr. Tiso stále vychádza z určitej filozofie, o ktorej, bohužiaľ, nemôžeme celkom presne ustáliť, či tá filozofia je bližšia teologii, alebo či tá filozofia je bližšia právnickej a špeciálne ústavne-právnickej vede. Mňa to mýli preto, pretože sám som konal teologické štúdiá, a raz sa mi zdá, že hovorí teolog, a druhý raz sa mi zdá, že hovorí právnik verejného a ústavného práva.

Vážená snemovňa! Ja k tejto otázke zaujímam stanovisko čiste s toho hľadiska, že tak ako dneska vyzeráme pri všetkom nacionalizme slovenskej ľudovej strany, je neodškriepiteľným faktom, že na republiku sa dívajú cez túto skutočnosť jednak z Varšavy a jednak z Budapešti. Ale aj z Berlína. Záujem by bol práve opačný. Kol. Sidor si praje tiež, aby sa ten opačný záujem uplatňoval. Bolo by i v záujme samého Maďarska a Poľska, aby sa ináč pozeraly na nás a aby sme sa konečne dostali bližšej k sebe. O tom pozdejšie niekoľko slov. Nie je im to možné dotiaľ, dokiaľ môže Varšava a Budapešť špekulovať na to, že tento štát nie je definitívny a že tento štát nie je konsolidovaný, lebo veď v tomto štáte je štátotvorný národ, ktorý ešte nenašiel k štátu, ktorý spolutvoril, svoje miesto. A to z týchto dôvodov: predovšetkým mi odpusťte, že ako teolog sa púšťam do tejto diskusie, ale dovoľujem si tak učiniť preto, lebo mám čo do činenia s teologom. Som neobyčajne rád, že je tuná prítomný tak významný Slovák, tak neobyčajne vynikajúca osobnosť národa slovenského, ako je Andrej Hlinka. 30. októbra 1918 národ slovenský i ústami Andreja Hlinku vyslovil sa raz navždy: My suverenitu národa slovenského prenášame na Československú republiku. (Posl. Sidor: To Andrej Hlinka nepovedal!) Ale neprotestoval. Ja vám niečo poviem: Keď som prichádzal zo Švajciarska domov, už vo Viedni boly plné noviny, inšpirované články z Budapešti, že nebyť Hlinku a Hodžu, to všetko by sa nebolo mohlo stať. Je to historický fakt. Jedným slovom 30. októbra 1918 národ slovenský spontánne s tou najväčšou radosťou povedal: suverenitu národa - to je niečo výnimečného v medzinárodnom práve - prenášame na jednotnú Československú republiku, na jednotný československý štát. (Posl. Sidor: Ale kde to bolo povedané?) V Martine. (Posl. Sidor: Prečítajte si to lepšie!) Prečítal som si a shováral som sa s vtedajším svedkom, akým bol nebožtík Samuel Zoch, s ktorým som o tom viedol niekoľko rozhovorov, a ďakujúc jeho pamäti som o tejto veci informovaný tak, aby som sa ako gentleman mohol o túto informáciu oprieť.

Budem veľmi krátky. Nie je možné, aby národ, ktorý v historickej chvíli spontánne ako národ štátotvorný vyhlásil, že sa zrieka svojej národnej suverenity, aby ten samý národ ihneď nastúpil cestu ideologie opačnej a po 18 rokoch sa dožadoval na vláde, parlamente a republike, aby mu tá suverenita bola nazpäť vrátená. Viete, čo to znamená? To by mohlo byť raz osudné nie pre Čechov, ale pre Slovákov a pre slovenský národ. Z toho by mohlo vyplynúť - a v tom je veľké nebezpečie, - že jedného krásneho dňa by niekto mohol prísť a povedať: My na Slovensku s našou suverenitou disponujeme. Raz sme ju preniesli na Československú republiku, ale teraz to odvolávame a prenášame ju na iný štát, po prípade na iný národ.

Ale v dnešnej dobe Slovensko potrebuje predovšetkým iné veci. Potrebuje dobrú správu, dobrú zemedelskú politiku - a tá sa chválabohu robí - dobrú priemyselnú politiku, chlieb a kultúru. (Výborne!) Pánovia, ráčte odpustiť, že prednášam po našich shromaždeniach toľko otrepanú frázu, ale pýtam sa, kto by tú autonomiu zaplatil? Chudobný slovenský ľud by na autonomiu nestačil.

Druhá vec, ktorú by som si dovolil vytknúť p. dr. Tisovi, je táto: Pán posl. dr. Tiso sa tu včera zmienil - hoci nespomenul mena pána min. predsedu Hodžu - že Hodža je nedobrý Slovák. Rád by som sa opýtal Slovákov, kto je lepším Slovákom, dr. Hodža či dr. Tiso? Na tom nám, pánovia moji, veľmi záleží, lebo dokiaľ je tu Hodža a vedľa neho Hlinka, vieme, na čom sme na Slovensku, keď sa podívame na juh alebo na sever; ale keby raz nastúpili cestu. ktorou kráčal Hodža a Hlinka, pokiaľ sa týka tých najvyšších záujmov slovenského národa takí, ktorí by začali hlásať, že ani ten Hodža nebol dobrým Slovákom, lebo chcel vládnuť, a Hlinka že nebol dobrým Slovákom preto, poneváč mnoho žiadal pre slovenský národ, páni moji, bolo by s nami zle. Viete, aký ohromný význam má otázka, keď sa tvorí mladý štát: aké sa kladú tradície? A keď sa podívam na túto otázku sub specie aeternitatis, tak, páni moji, klobúk dole pred Hodžom, ale klobúk dole i pred Hlinkom. Ja nechcem narážať na nejaké osobné vzťahy, ale čo ostane v tej ďalekej budúcnosti z prítomnej doby? Historia bude vedeť o Hodžovi a o Hlinkovi, ale, páni moji, historia nebude vedeť o pánu dr. Tisovi, a my sa musíme dívať na tieto otázky sub spesie aeternitatis.

Pán posl. dr. Tiso hovoril o určitej ideologii koaličnej a ju kritizoval. Naopak, ja som zasa na pr. pyšný na to, že je to práve Slovák, ktorý tvorí určitú ideologiu, ktorej tento štát tak veľa potrebuje. A to z dvojakých dôvodov: Z dôvodu demokracie a z dôvodov kresťanskej lásky. Lebo čo je Hodžova ideologia koaličná? Súčinnosť všetkých ľudí dobrej vôle. (Předsednictví převzal místopředseda Košek.)

A ja by som povedal: Kto si raz uvedomí túto otázku, rešp. podstatu tejto jeho ideologie koaličnej a je dobrým demokratom a kresťanom, tak, páni moji, bude sa snažiť dostať sa do tej ideologie a do tej koaličnej súčinnosti, kde sa stretne roľník, robotník, živnostník, intelektuál, kňaz, učiteľ, jedným slovom celý národ. A verte mi, že zasa historia hádam, nebude vedeť o tom, že pán posl. dr. Tiso nesúhlasil s takouto súčinnosťou, ktorá prakticky vyjadruje akciu kresťanskej lásky a spolupráce, ale o ideologii Hodžovej budú si hovoriť ešte potom, keď ani my, t. zv. stredná generácia, nebudeme. (Výkřiky poslanců slovenské ľudové strany.) Podívajte sa, pán kolega, to sú veci, ktoré sa posudzujú, - ako sa hovorí, pod zorným uhlom večnosti, a my, ktorí sme u koliebky tohoto malého dieťaťa, tejto republiky, my sa musíme dívať už u tej koliebky pod zorným uhlom večnosti, t. j. jej budúcnosti stálej a večnej. (Výkřiky poslanců slovenské ľudové strany.)

Len ešte jednu malú poznámku. Keby som ja bol býval ministrom pána prezidenta - Osloboditeľa, no, to by som bol veľmi zlým služobníkom, keby som sa bol o svojom gazdovi tak vyjadril, ako sa vyjadril pán posl. dr. Tiso. (Posl. Sidor: Sú ministri štátu a nie prezidenta!) U pána prezidenta - Osloboditeľa, prezidenta Masaryka bol ministrom pán dr. Tiso, za jeho prezidentstva, pán kolega, nevykrúcajme si to, podstata zostáva tá istá. Nie je možné stavať najväčšieho živého muža tohoto národa do jedného radu s nejakými handliermi, a my proti tomu protestujeme, poneváč my s tým súhlasiť nemôžeme, už aj preto nie, pretože ten prezident - Osloboditeľ má niečo spoločné so slovenským národom.

Ťažké pomery domáce by vyvstaly, nebyť tejto medzinárodnej situácie. Vážená snemovňa! Podľa môjho názoru všetka ťažkosť naša, ťažkosť strednej Europy a Europy vôbec vyplývá z toho, že národ tak početne silný, tak neobyčajne schopný, tak mimoriadne kultúrny, ako je národ nemecký, nemôže sa dostať do toho postavenia v Europe, ktoré by mu ináč objektívne prináleželo. A je to tragédia nielen národa nemeckého, ale z tejto tragédie vyplýva ďalšia tragédia celej Europy. Kde je vina? Myslím, že vina je na jednej i na druhej strane. Nebudem rozobierať túto tézu, len poznamenávam: Podívajte sa! Dnes štát nemecký, národ nemecký, jeho vláda, je to jedno, lebo tam je totalita, vede svetovú akciu proti boľševikom pod titulom ochrany kresťanstva a europskej civilizácie. Človek si dá na veciach záležať, študuje a prichádza k rôznym zaujímavým historickým dokumentom. Bertrand Russel tvrdí, že keby nebolo kresťanské cisárske Nemecko prepašovalo Lenina a Trockého do Ruska, nikdy by nebolo bývalo ruského boľševizmu. Teraz naopak Nemecko sa organizuje proti tomuto boľševickému ťaženiu Ruska, ktoré v prvom rade ďakuje svoju existenciu cisárskemu kresťanskému Nemecku. A kto ju organizuje? Toto ťaženie na ochranu europskej civilizácie a kresťanstva organizuje filozof moderného pohanstva, novodobého paganizmu, Rosenberg. A s kým sa spojuje? Spojuje sa Wotan s Budhom na ochranu kresťanskej civilizácie proti boľševizmu. Sme proti takýmto metodám nemeckej zahraničnej politiky, lebo takéto metody môžu viesť znova k novej katastrofe a tragédii národa nemeckého a tým zasa k tragédii celej Europy.

Sme proti boľševizmu, sme za kresťansku kultúru a civilizáciu, čili aby som povedal takto: Budeme pracovať s každým na tomto svete, kto pracuje na dorozumení národov na kresťanskom spolunažívaní, láske Kristovej a sme proti každým svetovým prúdom, ktoré ohrožujú slobodu človeka, slobodu svedomia, slobodu presvedčenia.

Pánovia! Pokiaľ sa týka Ruska, aby bolo jasno, za vojny nám išlo o kresťanské cárske Rusko, ktoré rozbilo pomocou Lenina a Trockého cisárske kresťanské Nemecko, dnes ide rozložiť boľševické Rusko nár. socialistické Nemecko. Nám ide predovšetkým o Rusko a ruský národ. (Výborně!)

Samo sebou sa rozumie, že táto medzinárodná politika potom privádza do rozpakov i menšie národy. Páni moji, človekovi je tak smutno dívať sa na ten tanec, ktorý sa tancuje vo strednej Europe. Podívajte sa, vlani celé Maďarsko prísahalo na Berlín, dnes celé Maďarsko prísahá na Rím, a práve 10 rokov je tomu, keď celé Maďarsko prísahalo na anglického lorda Rothermerea. Táto medzinárodná situácia mäte modzgy, mýli národy, dostávajú sa na zlé cesty. Zatiaľ je vec tak jednoduchá! Chceme-li byť v podunajskej pánvi slobodní, a chce-li byť slobodný nielen národ československý, rumunský a jugoslávsky, ale chce-li byť slobodný tiež národ maďarský, tak tú slobodu a neodvislosť si môžeme zaistiť proti sobeckým záujmom západoeuropských veľmocí jedine v naprostom dorozumení, v naprostom sväzku na základe vzájomnej pomoci a podpory, budeme-li robiť opravdovú stredoeuropskú politiku na vlastnú obranu, na obranu našich súsedov. Jedine táto cesta vede k lepšej budúcnosti našej, i lepšej budúcnosti našich súsedov. Toho zárukou je dnes Malá dohoda, a bolo by nám veľa vítané, keby sa podarilo tou cestou, ktorou sa dneska kráča, dostať sa bližšie k Poľsku a konec koncov keby sme sa mohli konečne dohodnúť aj s Maďarskom a Rakúskom.

Keď sa človek na to pozerá objektívne a na základe určitých historických skúsenosti, osud nešťastného maďarského národa nie je nič iné, než reťaz sklamaní, katastrôf a nešťastí. Ale toto nešťastie plynie práve z toho, že stredná Europa, bližšie rečené podunajské štáty a národy, neprišly ešte k poznaniu, že Taliansko nie preto miluje Maďarov, lebo chce byť dobrým strýkom, ale chce sebe pomôcť, to Nemecko nie preto miluje Maďarsko alebo to Rakúsko, že im chce pomôcť; chce v prvom rade pomôcť sebe. Sú štáty - a pravdepodobne medzi nimi i my - ktoré sú dobrým adutom, trumfom pre niektoré veľmoci, ktoré dohromady o nás veľa nestoja. Páni moji, nie je to smutné, tak si zahrávať s osudom národa, ako si zahráva Rím na príklad s Maďarskom? Veľké vyhlásenie, veľké gesto, všetko vám vrátime, pozveme vás do Ríma, aby sme ešte s vrúcnejšou láskou prejavili, ako vám prajeme, a v Ríme sa povie: Rjeka? Fiume? To nemôžeme vrátiť. Choďte do Viedne, tam vám dajú Burgenland! Idú do Viedne, kde im hovoria, nielen že vám nedáme Burgenland, i Šoproň je náš, dokonca aj pod Budapešťou máme Nemcov. Nebolo väčšieho nadšenia, ako keď prijali maďarského nebožtíka min. predsedu Gömbösa v Berlíne. A dnes, pretože maďarská vláda nedovoľuje organizovať hakenkrajclerov v Maďarsku, je plný celý svet krikom listov "Völkischer Beobachter" a "Angriff", ako pohansky utláčajú v Maďarsku nemeckú menšinu. A keď sa nepodarila cesta do Ríma a Viedne, tak zástupca pána min. predsedu okamžite balil v Budapešti, a myslím, že práve dneska je na ceste do Berlína, jednak aby sa omluvil za Rím a vynadal Rakušanom, že nechcú dať Burgenland a privlastňujú si Soproň a ostatné nemecké osady. A my, ktorí se tak venujeme s takou pečlivosťou (Místopředseda Košek zvoní.) maďarskej menšine a jej právam, ktoré si skutočne zasluhuje taký pracovitý národ maďarský...

Místopředseda Košek (zvoní): Upozorňuji pana řečníka, že již řečnická lhůta minula.

Posl. Stunda (pokračuje): Hneď skončím. Mám ešte jednu poznámku. Je to taká nechutná vec, nerád o tom hovorím, ale je potrebné, keď sa práve z kruhu aristokratov v našom parlamente zavádzajú spôsoby, akých sa dneska neužíva ani po dedinských krčmách. Mám na mysli, ako kolega Csomor a Schulcz tuná už uviedli, kolegu Esterházyho, ktorý si nerobí česť, ani svojmu maďarskému národu, ale tiež ani svojej národnej menšine a nerobí ju tiež ani svojmu aristokratizmu. To nie sú kresťanske mravy, takým opovržlivým spôsobom tu hovoriť o roľníkoch a robotníkoch maďarských, ako si dovolil kolega Esterházy v rozpočtovom výbore, to naša demokracia je rozhodne na vyššej úrovni civilizácie a kultúry a jemných spôsobov vyjadrovania ako tisícročná tradícia aristokratická.

Keďže mi doba tak vypršala, ešte sa musím zmieniť o Maďarsku. Aby bolo jasno. Nie je v Maďarsku tak, ako sme o ňom informovaní. Je tam dnes už vrstva, ktorá, keby sa dostala demokratickými slobodami ku slovu, tak určite som presvedčený, že sa s tým Maďarskom dorozumieme. Toľko revolučného, toľko demokratického a toľko ľudského sa tam objavuje v poslednej dobe, že som žasnul, keď som čítal reč a prednášku významného jezuitského pátera dr. Ladislava Varghu, lebo do tej doby som neveril, pokiaľ som si mohol mysleť, že toto budí nejaké boľševické buňky, ale keď to povedal dr. Ladislav Vargha, významný reprezentant konservatívneho, náboženského a katolíckeho svetového názoru, tak som skutočne nadobudol to presvedčenie, že Maďarsko a maďarský národ sa vyjadruje nie tak, ako to počúvame.

Místopředseda Košek (zvoní): Upozorňuji pana řečníka, že řečnická lhůta mu již uplynula.

Posl. Stunda (pokračuje): Ja si dovolím predniesť ešte tri krátke poznámky. Slovenská konsolidácia vyžaduje, aby krajinský prezident a krajinský úrad dostal väčšiu pravomoc, za druhé, aby bola na východnom Slovensku vybudovaná opravdová expozitúra krajinského úradu - bohužiaľ, že nemám času odôvodniť prečo - a konečne, aby za tú ťažkú prácu, ktorú koná na Slovensku četníctvo a policia, bola táto služba primerane zhodnotená a odmenená.

Ináč by som nakonec len upozornil, aby niekto iný neopomenul, že pojednávame rozpočet Československej republiky za premiérstva Slováka, dr. Hodžu, v dňoch, keď oslavujeme blahej a slávnej pamäti Kollára, Slováka, ktorý postavil ideologiu slavianskej pevnej bratskej vzájomnosti. (Potlesk.)

Místopředseda Košek (zvoní): Uděluji slovo následujícímu řečníku, kterým je pan posl. B. Köhler.

Posl. B. Köhler (německy): Prázdná sněmovno!

Jednou z rozhodujících otázek československé vnitřní politiky jest nesporně otázka národnostní. Od doby, kdy existuje komunistická strana, potíráme národnostní politiku, jak ji provádí vláda, protože tato politika jest potlačováním všech nečeských národností v tomto státě, protože neslouží nikomu jinému než českému velkokapitálu a velkostatkářství a jest osudná pro všechny národnosti, včetně české. Politika národního útisku štve národy Československé republiky proti sobě a žene vodu na mlýn fašistů všech národností tohoto státu. V nynější době, kdy jest republika a demokracie vážně ohrožena domácím i cizozemským fašismem, protestujeme tím energičtěji proti pokračování v politice útisku národností v tomto státě. Pokračování v národním útisku podkopává obranu demokracie a republiky.

V posledních měsících různí státníci dali všelijaké sliby v tom směru, že národnostní poměry v republice mají býti zlepšeny. President státu Beneš prohlásil ve své liberecké řeči, že se musí v národnostní otázce něco státi. Předseda vlády Hodža prohlásil rovněž, že vláda něco učiní, aby způsobila zlepšení národnostního poměru. Nestalo se dosud nic. Ze slibů, které byly učiněny, nic nemáme. Takových slibů bylo již učiněno velmi mnoho. Jde o to, aby bylo skutečně jednáno. V posledních týdnech učinili mladoaktivisté nesmělý pokus zachytiti znovu národnostní otázku. V řadách soc. demokratů a nár. socialistů způsobilo vystoupení mladoaktivistů malou ozvěnu. Z těchto řad byly mladoaktivistům dány nezávazné sliby. V "Přítomnosti" a v "Právu lidu" můžeme občas něco čísti, články, které se zabývají národnostními poměry, nesnesitelnými poměry v republice.