Místopředseda Langr (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. dr Clementis. Dávám mu slovo.

Posl. dr Clementis: R. 1923 bol tejto snemovni predložený zákon a bol ňou tiež prijatý, ktorý niesol meno "Zákon na ochranu republiky". Za 13 rokov existencie tohoto zákona bolo podľa neho odsúdených na tisíce a tisíce príslušníkov pracujúcej triedy všetkých národov tohoto štátu. Boly vedené masové procesy proti príslušníkom Sväzu komunistickej mládeže len preto, že to bola mládež antifašistická. Za púhu formálnu príslušnosť k tomuto Sväzu boly podľa zákona na ochranu republiky odsúdené stovky a stovky mladých robotníkov a roľníkov. V mene republiky podľa zákona na ochranu republiky boli odsúdení tí, ktorí prejavili svoje sympatie voči Sovietskému sväzu, boli odsúdení v mene republiky a podľa zákona na ochranu republiky tí, ktorí volali, dajmne tomu, výkriky: Nech žije Sovietsky sväz.

Pýtam sa vás, pánovia, toto bola ochrana republiky alebo či to bola ochrana niečoho celkom iného, napriek tomu, že tento zákon sa volá zákonom na ochranu republiky. Dnes, dúfam, ani sociálne demokratickí sekční šéfovia z ministerstva spravedlivossti by si netrúfali tvrdiť, že praks, ktorá sa vyvinula na základe tohhoto zákona, najmä pri odsudzovdzovaní antifašistov ako aj tých, ktorí propagovali priateľstvo so Sovietskym sväzom, je činnosťou v prospech republiky, že by bola činnosťou na ochranu republiky.

Máme v tomto i v inom obore veľmi smutné skúsenosti so zákonmi, ktoré boly vami vynášané, a preto nie je div, že sa hocijakou titulkovou demagogiou nedáme pomýliť.

Tlač a páni rečníci, ktorí nám tu adresovali svoje slová, rozmýšľali asi takto a volajú na nás: "Ako môže byť pravdivé a úprimné, čo vy hovoríte o obrane republiky, keď sa nestaviate za tento zákon, za túto osnovu, ktorú my predkladáme, ako môžete byť proti špionáži, keď nehlasujete za tento zákon, ktorý sme vám my predložili? Samozrejme, že tento zákon sme vypracovali my - hovoria vládnucí páni - samozrejme, že my ani čiarku nezmeníme na tomto zákone, ačkoľvek sme predložili na stovky pozmeňovacích návrhov, samozrejme, že dokonca ani opravu tlačovú by sme na z áklade vášho návrhu nepreviedli. Vašou povinnosťou je, pre tento zákon bez kritiky hlasovať." Taká je mentalita, také je myslenie týchto pánov.

Dokonca sa vyskytly určité hlasy, ktoré tvrdily, že naše stanovisko voči týmto osnovám je útokom na priateľstvo voči Sovietskemu sväzu. Dokonca mnohí, ako na pr. dnešné "Lidové noviny" stotožňujú stanovisko komunisstov so stanoviskom Henleinovcov. Chcem povedať pár slov na adresu pána dr Stránskeho, ktorého orgánom sú "Lidové noviny". Pán dr Stránský v ústavne-právnom výbore celkom jasne, nedvojsmyselne prehlásil: "Je pochopiteľné, že komunisti majú záujem na obrane proti hitlerizmu. Veríme im, že to myslia poctive, ačkoľvek nesúhlasíme s ich rôznymi návrhmi." A teraz prichádza jeho orgán a primitívne demagogicky, usným spôsobom a vedome chce stotožňovať stanovisko komunistov, tak jasné a tak jednoznačné, so stanoviskom Henleinovcov. S takou demagogiou, vážení pánovia, v tak vážnej veci si na nás neprídete.

Na siedmom sjazde komunistickej strany súdr. Gottwald povedal veľmi závažné a veľmi dôležité slová. Podtrhol, že na tommto sjazde sa sišli zástupcovia národností: českej, nemeckej, slovenskej, ukrajinskej, maďarskej a poľskej, podtrhol, že sú to zástupcovia tých pracujúcich vrstiev, ktoré najviac cítia národnostný útlak českej, aj vlastnej buržoazie, ktoré najviac cítia útlak sociálny. A napriek tomu všetkému, napriek tomuto zásadnému a nekompromisnému stanovissku voči buržoazii českej, i vlastnej, sjednotili sa zástupcovia na tej zásade, že je nutná, že je potrebná obrana tohoto štátu i republiky pred útokom zahraničného a domáceho fašizmu.

A jestliže komunistická strana je reprezentantkou veľkej časti pracujúcich vrstiev všetkých národov tohoto štátu a jestliže napriek tomu máte pre jej stanovisko len niekoľko flašinetových, prázdnych fráz, jestliže nepocpochopíte vážnosť tejto situácie, jestliže neviete iným spôsobom ako demagogickým reagovať na to vážne myslené stanovisko, potom je zrejmé, že sa demaskujete a že ukazujete, komu a čiej obrane má slúžiť predložená osnova.

A takto jednáte v dobe, kedy skutočná obrana národov republiky voči zahrani. čnému fašizmu je tou najaktuálnejšou otázkou dňdňa. Cítime to zvlášte vo zvýšenej miere my na Slovensku. Slovensko je priesečníkom imperialistických a revizionistických snáh ako Horthyovských, tak aj plukovníkov Beckových, Slovensko je teritoriumom, ktoré je dôležité nielen so stanoviska strategického ako kontrola spojenia severu s juhom a západu s východom, ale Slovensko je tým teritoriumom, ktoré je tiež, ako vidíme, dôležitou položkou pri čachrovaní rôznych pánov, ktorí by chceli zmeniť mamapu strednej Europy. My komunisisti na Slovensku sme veľmi jasne prehlásili: nevydáme národy Slovenska fašizmu, jasne sme prehlašovali a prehlašujeme na Slovensku: Nevydáme ani jednednej chalupy do rúk Horthyových a plukovníkov Beckových.

No, heslom, jednoduchým a holým heslom sa ešte žiadna obrana nevyhrala, a najmä sa nevyhrala obrana, ktorá má smerovať proti takej sile, akú reprezentuje militaristický a imperialistický fašizmus v súsedných štátoch. Proti tejto sile je treba postaviť tiež silu reálnu. Nestačí heslo, treba postaviť takú silu, ktorá by bola morálne, pojmove a historicky nadradená barbarskému militaristickému drillu fašistickému. A takouto silou môže byť len sebavedomá, voľná, dobrovoľne disciplínovaná a somknutá sila pracujúcich más národov tohoto štátu.

A teraz s tohoto stanoviska sa vás pýtame, aké predpoklady boly vytvorené, aby táto sila mohla zasiahnuť iniciatívne, aby táto sila v tejto situácii mohla vystúpiť. Veď vami predkladaná osnova zákona práve hrdúsi všetku túto silu, je priamo svieracou kazajkou na túto silu, veď tak, ako tá osnova zákona vyzerá, je výronom strachu pred touto silou a nie je jej uvoľnením a rozpútaním.

Ale my zo Slovenska by sme mali ešte niekoľko špeciálnych otázozok k vám. Hovoríme, nestačí všetko toto, je potreba ďaleko viac vytvoriť pre predpoklady správnej a zaistenej sebaobranny. Keby sme mali vyratúvať všetko to, čo sa v tomto obore stalo alebo nestalo, bola by to veľmi smutná kapitola. A túto liniu navrhovaná osnova nielen že nelikviduje, ale v 100% nej miere ďalej podržiava.

Napočúvali sme už tuná, v časopisoch a všade o tom, ako je potrebná unifikácia práva na Slovensku, napočúvali sme sa o tom, ako musí byť odstránená kuratela nad samosprávou vo forme notárov, napočúvali sme sa o rôznych osnovách, ale napriek všetkým týmto rečiam ešte dnnes na Slovensku ohľadom najdôležitejších demokratických práv ľudu, ohľadom práva shromažďovacieho a spolkového rozhoduje sa podľa zákona bývalého magyar belügyministera. Rozhoduje sa podľa zákonov maďarských, podľa zákonov panských, ktoré boly vydané na gniavenie národnostných práv a na gniavenie demokratických práv maďarskéhu ľudu. Dnes ešte stále platia tieto nariadenia.

Policia na Slovensku a okresní náčelníci vždycky vedia vyťiahnuť tie najzapadlejšie a najzaprášenejšie maďarské reakčné zákony, jestliže sa jedná o to, likvidovať alebo nejakým spôsobom porušiť voľné shromažďovacie alebo spolkové práva, zvlášte pracujúcich vrstiev. Že akú eskamotáž robia okresní náčelníci s týmito zákonmi, o tom by sa daly rozprávať celé romány. Máme okresných náčelníkov, ktorí systematicky zakazujú naše prejavy asi s takýmto odôvodn ením: Pretože v celom okrese je pomerne dobrá zamestnanosť, nie sú potrebné schôdze, ktoré by odvádzaly robotníkov od zárobku, ktoré by odvádzaly ich záujem na iné veci. - A preto sa schôdza nepovolí. Druhý okresný náčelník zakazuje schôdzu s odôvodnením, že v okrese je veľká nezamestnonsť, a popovolenie takejto schôdze by zase nepriamym spôsobom vzrušilo mysle. Takýchto prípadov je na stovky a na fúry.

Čo vyvádza posledné týždne jeden okresný náčelník v Brezne, to je špeciálna kapitola, o ktorej sa chcem zmieniť. V brezňanskom okrese odohrával sa nedávno hrdinský štrajkový boj. Robotníkom, drevorubačom a furmanom platila štátna lesná správa tak mizerné mzdy, že nebolo divu, keď v tomto kraji ľudia si vyvárali staré drevené solničky, pretože nemali si za čo kúpiť soľ. Tento boj bol vedený, ako je známe, víťazne, skončil zatiaľ určitými dohodami. A zase je to štátna lesná správa, ktorá nedodržuje tieto dohody, a niet zákona, niet narin adenia, niet četníka, ktorý by došliapol na túto lesnú správu, aby dohoda bola dodržovaná. Naproti tomu dnes sú zaplavované dediny Horehronia stovkami trestných príkazov. V Šumiaci, jednej z najúbohejších dedín Slovenska, bolo ich vydané 70 až 100. Na akom základe? Na tom, že po čas štrajku sa schádzali drevorubači a furmani, aby sa radili, či je možné ďalej viesť štrajk, či sa môže likvidovať a či je možné prijať podmienky lesnej správy. Schádzali sa známi so známymi, a teraz proti všetkým, snáď proti tisícom, boly vydané tieto nariadenia s odôvodnením, že sa zúčastnili verejných prejavov, ktoré neboly úradne zahlásené, a mnohých z účas tníkov pokutovali i dva razy alebo tri razy 20 až 30 korunami. A tak, čo lesná správa bola donútená po úspešnom štrajku vyplatiť týmto robotníkom, má okresný úrad vyinkasovať na "výpalnom". A teraz páni prichádzajú s návrhom zákona, ktorý dáva skoro neobmedzenú moc týmto pašom Slovenska, okresným náčelníkom, ráčte si predstaviť, s akým nadšením potiahne pracujúci ľud Slovenska pod vedením týchto okresných náčelníkov, ktorých mal šťastie poznať z tisícov a tisícov trestných rozkazov, pokút atď.

Pred nedávnom vyšlo pozoruhodné dielo plukovníka čsl. generálneho štábu Moravca o válečných možnostiach strednej Europy. Jestliže páni neradi počúvajú naše argumenty, bolo by pre nich veľmi poučné, keby si toto malé dielko prečítali. Dozvedeli by sa tam niečo o predpokladoch sociálnych, ako to on hovorí, o morálnych predpokladoch úspešnej obrany. Súdr. Gottwald tuná prečítal včera zásady, na ktorých môže spočívať skutočne úspešná ľudová obrana. A v duchu tohoto návrhu aj my zo Slovenska voláme: Je treba, je najvyšší čas, aby v tejto situácii, kedy zahraničným faši zmon m je ohrožená existencia a ďalšia bytnosť predovšetkým českého a slovenského národa, konečne boly zlikvidované všetky tie skutočnosti, ktoré rozdeľujú zmienené dva národy, ktoré rozdeľujú pracujúcich týchto dvoch národov.

Aká je cesta k tomu? To nie je cesta našich Čechoslovákov, to nie je cesta našich imitátorov bývalého "magyar állameszme", ktorí si vymýšľajú pojmy nejakých zvláštnych štátnych národov len preto, aby sa mohlo hovoriť o nejakom väčšinovom alebo menšinovom národe. Táto cesta definitívne skrachovala. Nie je to ale ani cesta tak zvaných autonomistov, cesta tých, ktorí síce vedia na nejakého českého učitelíka na Slovensku vychrliť tie najväčšie nadávky, ale ktorí, keď prídu do Prahy, sedia s pánom Stříbrným, s pánom Kramářom a s pánom Preissom.

Sledujeme roky a roky všetky reči a články našich autonomistov, počúvame ich reči, ale nepočuli sme ešte ani raz krivého slovana nejakého Preissa alebo Kramářa - práve naopak. Nepočuli sme zlého slova na tých, ktorých hospodárska politika likvidovala Krompachy, ktorých hospodárska politika hnala slovenský robotnický ľud proti četníckym bodákom a puškám. (Posl. Sidor: Nečítate Slováka!) Môžete mi povedať, pán kol. Sidor, jeden príklad, že by ste boli kritisovali Kramářa alebo Preissa? Budem vám povďačný, keď nám to predložíte.

Podľa nášho názoru cesta k likvidovaniu tejto otázky je taká cesta, také vyrovnanie, aké bolo národnostné vyrovnanie národov Sovietskeho sväzu. I tí najväčší nepriatelia Sovietskeho sväzu dnes nemôžu popierať fakt, že národnostná otázka bola tam dokonale a v úplnej forme vyriešená. Je samozrejmé, že prvým predpokladom so strany českého národa je uznať samobytnosť slovenského národa. Je samozrejmé, že ďalším predpokladom je spolupráca pracujúcich vrstiev týchto národov na spoločných záujmoch. Tedy nie páni Kramári, Stríbrňáci ani nie ružomberská dynastia rozriešia túto otázku, ale rozrieši ju pracujúci ľud československý a pracujúci ľud slovenský. (Potlesk komunistických poslanců.)

Aby boly vytvorené predpoklady k takému priateľskému likvidovaniu tohoto sporu, je potrebné vytýčiť a dožadovať sa v každom ohľade národnostnej, hospodárskej, sociálnej a kultúrnej rovnoprávnosti všetkých národov tohoto štátu v duchu ich práva sebaurčovacieho. Je potrebné a veľmi súrne, aby predovšetkým na Slovensku boly konečne odstránené tie poburujúce a zahanbujúce maďarské zákony, maďarské nariadenia, ktoré boly dobré na potlačovanie slovenského ľudu, ale ktoré aj dnes ešte vyťahujú agrárni okresní náčelníci, zvlášť proti pracujúcemu ľudu. Je konečne tiež potrebné, aby bola likvidovaná praks pri určovaní štátneho občianstva, prípad Genykov, prípady tých, ktorí veľmi často dlhé roky žili na Slovensku a ktorým teraz z akéhosi nápadu četníckej stanice je odpierané štátne občianstvo a sú šupovaní za hranice.

Bolo by však detinské mysleť, že len tieto domáce predpooklady by stačily k vedeniu účinnej obrany proti imperialistickému fašizmu okolných štátov. Plukovník Moravec vo spomenutej publikácii asi takto odhaduje vojenské možnosti v strednej Europe. Hovorí, že pri srážke jednako technicky vyzbrojenej, voj ensky kvalitatívnej a kvantitatívnej čiastky, keď na jednej strane by stál meštiacky liberalizmus a na druhej fašizmus, šance víťazstva by boly na strane fašizmu; ale keby na jednej strane stál fašizmus skvele vyzbrojený dobrou výzbrojou a materiálom, a na druhej strane s tou samou výzbrojou a materiálom Sovietsky sväz, Sovietsky sväz by mal nekonečnú prevahu nad takto vyzbrojeným fašizmom. (Potlesk komunistických poslanců. - Výkřiky.) Ráčte si přečítať to dielo plukovníka Moravca, v ktorom výslovne hovorí (čte): Na strane Sovietskeho sväzu je to plus tá veľká idea, tá historicky progresívna sila, ktorá pomohla francúzskej revolúcii viesť úspešné boje, ktorá aj dnes Sovietsky sväz stavia do popredia národov a štátov. A preto otázka pomeru k Sovietskemu sväzu je pre nás na prvý pohľad otázkou najdôležitejšou, otázkou pre obranu a pre možnosť ďalšieho života slovenského národa prvoradou.

Pán minister Machník vo svojej reči nepovažoval za potrebné ani sa len zmieniť slovíčkom o tejto najdôležitejšej složke úspešnej obrany. A preca, kto chce vážne hovoriť o nejakej obrane, ten si musí predstavovať konkrétne nepriateľa, musí vedeť, proti čomu má smerovať tá obrana. Nebude sporné aspoň medzi ľuďmi, ktorí majú troška otvorené oči a ktorí nie sú skutočne zadubení, že jediným nebezpečím je tu útok fašistický, a proti tomu fašistickému útoku sa spojiť a opierať o Sovietsky sväz je jedinou možnou záchranou, jedinou možnou zárukou úspešnej obrany.

Napriek tomu mnohí z pánov zvlášte včera tu spomínali a prednášali smiešne invektívy o tom, že vraj komunisti rozrušujú túto obranu, že komunisti sú tí, ktorí znemožňujú spoluprácu Československa so Sovietskym sväzom. Vážne na takéto otázky odpovedať by bolo sosmiešňovať samého seba. My ale poukážeme na tie okolnosti, na tie skutočnosti, na tie tendencie a sily, ktoré chcú znemožniť túto spoluprácu Československa so Sovietskym sväzom. Je pravda, už v poslednej dobe štátne zastupiteľstvá nepodávajú obžaloby a súdy neodsudzujú rôznych ľudí, ktorí volajú: "Nech žije Sovietsky sväz, nech žije Stalin." Ale dodnes ešte stále sú odsudzované desiatky a desiatky tých, ktorí jednoducho štatisticky v suchej forme referujú o pomeroch v Sovietskom sväze a len troška ich porovnávajú s pomerami u nás. A na druhej strane, jestliže sú takto trestaní a odsudzovaní tí, ktorí šíria objektívne predpoklady spolupráce, je poponechaná úplná voľnosť štvať a hanobiť Sovietsky sväz. Je s amozrejmé, že naši ľudáci s gustom plne využívajú tejto slobody, a je samozrejmé, že denne a denne môžeme čítať najostrejšie útoky proti Sovietskemu sväzu v "Slováku", "Slovenskej pravde". (Posl. Sidor: Volajte na nás štátneho zástupcu!) Nevolám na vás štátneho zástupcu, my chceme len voľnosť slova, to nám stačí, aby sme vás mohli vyvracať. (Posl. Sidor: Máte viacej voľnosti tlače ako my.)

Tedy je treba túto otázku skutočne veľmi vážne posudzovať, je treba si odpovedať to, či priateľstvo so Sovietskym sväzom je takou osudovou otázkou slovenského národa alebo nie, alebo či je správna koncepcia zahraničnej popolitiky, ktorú nám rozvinul pán posl. Sidor. Pán posl. Sidor už niekoľkokráť prorokoval na našu adresu, pamätáme sa, že pred voľbami nám sľuboval, že celý národ bude stáť za ním, keď sa bude jednať o vykynoženie komunizmu na Slovensku; ale výsledok Sidorovho proroctva bola skutočnosť, že naša strana vzrástla na Slovensku vtedy o 60.000 hlasov.

P. posl. Sidor niekoľkoráz už tiež tvrdil, ako celý slovenský národ je proti priateľskej politike voči SSSR. Keby však previedol plebiscit nie na Slovensku, ale vo vlastnej strane, zistil by, že je skutočne generálom alebo feldvéblom bez vojska, poneváč by našiel strašne malý zlomok hlasov, ktorý by túto jeho katastrofálnu politiku chcel podporovať.

P. posl. Sidor vo svojej reči citoval Štúra, Pia XI., Štefánka, Kordača atd. a sháňal u nich argumenty. Je dnes skutočne časové sa zastaviť u mena Štúrovho. Uisťujem posl. Sidora, že sa nemienim dovolávať rusofilstva Štúrovho, nemienim citovať jeho zdrcujúce slová kritiky o katolicizme, ale chcem sa chytiť podstatnej otázky, chcem porovnať pánov, ktorí dnes vystupujú pod menom tradície Štúrovej, ktorí dnes na Slovensku chcú robiť politiku pod titulom, že sú žiaci Štúrovi, so skutočným štúrizmom ale nemajú nič spoločného. Štúr je veľkou osobnosťou dejín slovenských, a keď sa dnes toľko o ňom hovorí, keď sa dnes rozpráva o jeho pomníkoch, keď dnes niektorí páni považujú za potrebné, aby oslavu Štúrovu v takej forme inspirovali, že inspiruj ú mládež vytľkať obloky na židovských krajzleroch, aby ju inspirovali protestovať proti nejakým hlúpym filmom, keď považujú za potrebné viesť prázdne reči, zatiaľ čo sa nepostarali o vydanie Štúrových spisov a o zhodnotenie jeho historickej úlohy, tak si dovolím aspoň stručne s poučením pre dnešok vám predviesť paralelu medzi Štúrovou politikou v tej dobe a situáciou slovenského národa, v ktorej sa dnes ocíta. Je akási analogia medzi tým. My komunisti a úfam všetci socialisti na Slovensku uznávame, že Štúr spravil veľké revolučné dielo zavedením spisovného jazyka slovenského, že tým umožnil rozžitie sa slovenského národa, že tým vytvoril predpoklad pre kultúrny a prípadne i materiálny rozvoj slovenského národa. V čom spočíva tragický omyl Štúrov a na čo mohol doplatiť slovenský národ svojou existenciou, to bola politika Štúrova. Štúr, tento ľudový revolucionár, tento v podstate protifeudalistický revolucionár sviazal osud slovenského národa s najreakčnejšou mocnosťou feudálnou, s dynastiou rakúskou a cárskym Ruskom. Ako na to doplatil slovenský národ, že dostal 1000 zlatých na Maticu, ktorú mu maďarská buržoazia zlikvidovala, každý dobre vie. V tej dobe Štúr zle rátal, keď sa spojil s reakčnými medzinárodnými živly. A dnes stojí slovenský národ pred tou istou osudovou otázkou, či sa má spojiť s reakčnými svetovými živly, ktorých by bol slovenský národ príveskom a pozdejšie aj obeťou, alebo či sa má pripojiť k pokrokovým silám medzinárodným, ktoré znamenajú možnosť ďalšieho plného kultúrneho i sociálneho rozvoja slovenského národa. Jestli Sidorovci odpovedajú na túto otázku ešte horším omylom než Štúr, je zrejmé, že ich politika je katastrofálna, že je politikou, ktorá by mohla viesť slovenský národ do ďaleko horšej situácie, než do akej sa dostal po r. 1848. (Posl. Sidor: Hovoríte ako Čechoslovák!) Bol by som rád, keby ste tuná povedal, v čom je ten čechoslovakizm?

Vážení pánovia, otázka obrany je, ak už bolo viacej rečníkmi z našej strany tuná povedané, osudovou otázkou, ku ktorej zaujímame v zásade stanovisko kladné. Jestli napriek tomu naše všetky návrhy a naše všetky reči sú odbývané demagogiou, sú odbývané takou hnusnou a sebavedomou demagogiou, ako je na pr. dnešné ich stotožňovanie so stanoviskom Henleinovcov, je škoda viac o tom témate s vami diskutovať.

Mal by som ešte pár slov povedať k ďalšej otázke, a síce k osnove zákona o špionáži. My komunisti poukazujeme na to, že špionáž je takým sprievodným zjavom kapitalistického poriadku, akým sprievodným zjavom je vojna. Dokiaľ bude kapitalizmus, dotiaľ bude nebezpečie vojny, dokiaľ bude nebezpečie vojny, do tej doby bude existovať špionáž. Tie zákonné opatrenia, ktoré už existujú, a tie zákonné opatrenia, ktoré sú navrhované, iste nestačia, najmä v tej forme, ako sú navrhované, na zlikvidovanie tejto otázky. Veď je v tom groteska, jestliže niektorý bedár, niekto, ktorý z dešperátnosti ukradne bezvýznamný plánik nejakého revolveru, je odsúdený k 15ročnému žaláru, zatiaľ čo akcionári, banky a fabrikanti lifruj ú na tisíce týchto zbraní do zahraničia. Tým sa nič nestane, ešte dostanú slevy na dane a vývozné prémie. To je duch tohoto zákona, to je nebezpečie v tomto zákone, proti ktorému sa práve staviame. My sa celkom jasne a energicky ohradzujeme odo všetkého, čo sa nazýva špionážou. Ale na druhej strane poukazujeme veľmi energicky na nebezpečie, ktoré navrhovaná osnova, najmä v §§ 5, 6 a 7 znamená alebo by mohla znamenať pre revolučné a proletárske elementy tohoto štátu. Máme skúsenosti o tom, ako často rôzné adminnistratívne úrady už niekoľkoráz celkom absurdným, za vlasy pritiahnutým spôsobom pokúšaly sa skonštruovať špionážne procesy proti komunistom. Pamamätujeme sa na prípad Bárov, Liebscherov a iných, kde členovia komunistickej strany sedeli pre špionáž vo vyšetrovacej väzbe dlhé mesiace, aby na konec celá obžaloba hanobným spôsobom skrachovala. (Posl. dr Novotný: Co Vodička?) Nechajte toho, pane, neznám vás, ale pove dzte, kde ste bol v tej dobe, keď Vodička sa bil ako legionár za český národ, kde ste bol vtedy, keď Vodička bol ranený u Zborova, kde ste bol v tej dobe, keď Vodička rázne vedel bojovať proti rakušáctvu? Kde ste bol?

Vážení, mohli by sme citovať priamo seriál takýchto pokusov provokačných, kde policia s agentmi provokatérmi a trestanými individuami, ako to bolo v Jablonci, pokúšala sa skonštruovať špionážne procesy proti komunistom. Musím konštatovať, že sa len preto podarilo odraziť tento útok proti komunistickej strane, poneváč sa tých obžalovaných ujala obhajoba telom i dušou, ujala sa ich politicky.

A teraz prichádza osnova zákona, ktorá celkom chce porušovať voľnost obhajoby, ktorá chce všetky zásady voľnej obhajoby znemožniť. Politicky a triedne uvedomelá obhajoba, ktorá je jedine v stave rôzne pprovokácie odraziť, má byť vylúčená registrovaním obhájcov pripustených k obhajobe v špionážnych procesoch. Samozrejme, že z toho registru vypadnú advokáti, ktorí takúto obhajobu môžu viesť. Toto zrušenie advokátskej slobody deje sa vraj z tých dôvodov, aby sa nedostal procesný materiál do rúk nepovolaných osôb.

Na predsedníctvo snemovne došlo mnoho memoránd z právnických kruhov, došlo memorandum advokátskej komory v Prahe, memorandum Právnického sdruž enia v Prahe a iných odborných organizácií. Vo všetkých týchto elaborátoch je ukázané, akým blufom je tvrdenie, že vraj preto majú byť kontrolovaní a vylučovaní advokáti vo špionážnych procesoch, aby sa nevyzradzovaly tajomstvá. Ako je ale kontrolovaný súdny úradník, ako je kontrolovaný rad osôb, ktoré sa dostávajú k týmto spisom? Pre tých kontrola neexistuje, ale majú byť vylúčení advokáti, ktorí sú zárukou, hoci čiastočnou, že nebude tohoto zákona zneužité pro politické provokácie a že ho nebude zneužité na základe udaní rôznych agentov provokatérov. Celý rad prípadov možno citovať na to, ako nemožným spôsobom ssú vedené už za daného stavu špionážne procesy, kde na pr. t. zv. odborník od bratislavskej policie podáva nie znaleckú mienku, ale priamo posudky, rozhoduje o vine alebo nevine obžalovaného. To má byť ešte vo zvýšenej miere prevádzané a zaručené podľa navrhovanej osnovy. Tedy systém obidvoch týchto návrhov zákona je ten, že smeruje proti niečomu celkom inému, než ako je v tituloch oboch zákonov.

A preto komunistická strana celkom jasne a nedvojmyselne hovorí na adresu všetkých demagogov a štváčov, ktorí proti nám najmä pri tejto príležitosti idú: Nedáme sa zastrašiť, pôjdeme stoprocentne za naším presvedčením, ktoré je presvedčením veľkej časti pracujúceho ľudu všetkých národov tohoto štátu. (Potlesk komunistických poslanců.)