Předseda (zvoní): K této druhé, kulturní a sociální části podrobné rozpravy o státním rozpočtu a finančním zákoně není již nikdo přihlášen, rozprava o této části jest tedy skončena. K věcné poznámce přihlásil se p. posl. inž. Karmasin. Dávám mu slovo.

Posl. inž. Karmasin (německy): Slavná sněmovno! Pan dr. Kozák mi v některých případech vytkl nepravdy. Jsem tudíž nucen tyto případy opraviti.

Vytkl mně, že jsem položil Lindavu do okresu zábřežského. Správně jsem řekl Lindava u Potštátu, pravděpodobně jde zde o přeslechnutí, jak z protokolu vyplývá. Dále mně vytkl, že jsem do Špindlerova Mlýna umístil český školní palác, který tam vůbec nestojí. V celém těsnopiseckém zápisu není slova o školním paláci. Vysvětlil jsem toliko, že z Vrchlabí musí býti sváženy děti státním autobusem do Špindlerova Mlýna, ačkoliv ve Vrchlabí jest česká škola, aby česká škola ve Špindlerově Mlýně byla zaplněna. Dále jsem neřekl, že v Českých Zlatníkách jsou některá ministerstva zúčastněna propagandy pro českou mateřskou školu. Naproti tomu jsem řekl, že tam jakýsi pensionovaný úředník jménem Svoboda béře ministerstva za záminku, jak ze zápisu nesporně vyplývá. Neřekl jsem to, abych vám něco vyprávěl, nýbrž v naději, že ministerstvo školství a nár. osvěty a příslušné ministerstvo se chopí této příležitosti, aby tyto věci vyšetřilo a úředníka pohnalo k odpovědnosti, jako ostatně jsem uvedl všechna data v naději, že konečně jednou budou skutečně vyslyšena. To nám není nic platné, uvádíme-li je v novinách a na schůzích, když se nevyšetřují. Zde je místo, kde konečně mají býti vyšetřena, ale prosil bych, aby šetření bylo věcnější, než jak to učinil pan dr. Kozák.

Konečně chtěl bych se ještě zcela krátce vrátiti k poměrům na Slovensku. Výslovně jsem uznal, jak vidíte (ukazuje zápis) na polovině stránky zápisu, že česká vláda německému živlu na Slovensku vrátila školy. Je velmi lehké mluviti o 183% přírůstku v německém školství, když tam dříve vůbec žádné školy nebyly. Je to skutečnost, že jak nám, tak ostatním menšinám byly dány znovu školy, že byl učiněn první krok. To jsem výslovně zjistil. Ale zjistil jsem, že byl učiněn jen první krok, že se sice daly školy, ale že maďarský školský zákon, který sloužil k pomaďaršťování, nebyl změněn, nýbrž že ještě dnes, 18 let po vzniku republiky, tento školský zákon platí, aby nám znemožnil zakládání mateřských školek a škol. To je nemožný stav. Tenkráte, r. 1918, vláda, tehdejší státníci dali neuvěřitelně dalekozrakým způsobem německému živlu na Slovensku a na Podkarpatské Rusi aspoň podíl na kulturní samosprávě. Dnes se ukazuje, že se chtějí znovu zavésti staré zákony, které sloužily pomaďaršťování. Zdá se, že je to typický příznak naší doby, že tehdejší časy, kdy lidé ještě horečně leccos zakládali, minuly a nyní mají nastati časy, jaké byly v Maďarsku, když se tam nejostřeji pomaďaršťovalo. To jako věcnou poznámku k jednotlivým případům.

Když se dr. Kozák vyjádřil, že má těchto stížností až po krk, mohu já jenom prohlásiti, že i my máme těchto stížností až po krk, a nemohu k tomu nic jiného říci než to, že po ničem netoužíme, než abychom si nemuseli již stěžovat, nýbrž aby nám všechny naše školní požadavky byly konečně povoleny. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Přistoupíme ke třetí části podrobné rozpravy, to jest k části hospodářské, dopravní a finanční, ve které jsou obsaženy: Kap. 11. Ministerstvo zemědělství, kap. 12. Ministerstvo průmyslu, obchodu a živností, kap. 13. Ministerstvo veř. prací, kap. 14. Ministerstvo pošt a telegrafů, kap. 15. Ministerstvo železnic, kap. 19. Ministerstvo financí, kap. 20. Nejvyšší účetní kontrolní úřad. Skupina II. Správa státních podniků. Skupina III. Podíly na státních daních, dávkách a poplatcích. Skupina IV. Správa státního duhu. Finanční zákon.

Ke slovu o této části rozpravy přihlášeni jsou na straně "proti" pp. posl. Suroviak, Petrášek, dr. Hodina, Synek, inž. Schwarz, Bródy, Danihel, Knebort, inž. Richter, Zápotocký, dr. Wolf, Köhler; na straně "pro" pp. posl. Hrubý, Brukner, dr. Mareš, Kunz, Tichý, Zischka, Slavíček, Rechcígl, Rodovský, Říčář, Hladký, Mrskošová, Benda, Dlouhý, dr. Kossey, Fel. Kučera, Csomor, Nemec, Révay, Ešner, Neumeister, dr. Markovič.

Dávám slovo prvnímu řečníku na strane "proti" p. posl. Suroviakovi.

Posl. Suroviak: Slávna snemovňa! Návrh rozpočtu na r. 1936 pri kapitole dopravnej vykazuje stratu 696 mil., teda o 31 mil. viac ako minulého roku. Keď prehliadneme návrh rozpočtu na budúci rok, zbadáme, že vykázany schodok, deficit, v skutočnosti nejestvuje. Predpokladáme, že vykazovanie deficitu pri dopravnej kapitole prichádza snáď do pozornosti niektorým činiteľom, ktorým na tom záleží.

Vezmeme si za príklad len železnicu Žilina - Rajec. Na tejto trati jestvuje cementárka, ktorá továreň denne posiela 40 až 50 vagonov, takže len táto továreň celú trať vypláca. Návrh rozpočtu však vykazuje, že i na túto trať sa dopláca. Pán minister železníc v svojej zpráve v techn.-dopravnom výbore dňa 26. novembra prehlásil, že najúspešnejším rokom konjunktúry bol rok 1929; vtedy sa dosiahlo zisku 140 mil. Kč. Táto číslica zisku nedokazuje len najlepší rok konjunktúry, ale dokazuje i dobré hospodárenie pri železniciach.

Na čelo rezortu železničného pre r. 1929 prišli pánovia, ktorí nijak nemohli sa spriateliť so železničným rezortom, ktorí zavádzali súkromú autobusovú dopravu a štátnu autobusovú dopravu zastavovali. Slovom konkurenti boli na čele železničného rezortu. Občianska vláda od r. 1929 vykazovala značný zisk vo štát. hospodarení. Od tej doby na pr. podnik štát. železníc s roka na rok má väčší schodok i vtedy, keď na zamestnancoch sa usporilo. Dobre kritizuje hospodárenie železníc "Časopis československého úřednictva železničního", ktorý hovorí (čte): "Státní závěrečný účet za r. 1933 ve svém výkladu výslovně konstatuje:

Snížení výdajů bylo dosaženo jednak úspornými opatřeními vlády, hlavně však snížením zaměstnaneckých platů podle zákona č. 204/32. Táž účetní uzávěrka z r. 1933 uvádí, že srážky ze zákona č. 204/32 za rok 1933 činily u stát. zaměstnanců 226 mil. Kč a u zaměstnanců stát. podniků 156 mil. Kč, čili úhrnem 382 mil. Kč. Ze stylisace není zřejmo, zda běží jen o aktivní zaměstnance, či jsou-li v tom zahrnuti i zaměstnanci v pensi. V této částce není také asi zahrnut vánoční přídavek, který činil asi 190 mil. Kč. Rovněž v této částce nejsou zahrnuty zvýšené pensijní příspěvky o 2%, což činí asi 60 až 70 mil. Kč a rovněž nejsou v této částce zahrnuty interkalární úspory nad normální 2%, které jenom u železničního podniku za r. 1933 činily více než 77 mil. Kč. K tomu přistupují ještě dřívější úspory na vedlejších platech železničních zaměstnanců, které byly provedeny před zavedením vánočního příspěvku a které činily zhruba asi 55 mil. Kč. Shrneme-li všechny tyto úspory na veřejných zaměstnancích, shledáváme, že činily za r. 1933 okrouhle asi nejméně 940 milionů Kč.

Úspora další byla na platech a pensích učitelských, na něž téměř 3/4 přispívá stát a která činila 97 mil. Kč. Tedy s touto úsporou, můžeme říci, státní pokladna ve svém hospodářství za r. 1933 uspořila na veřejných zaměstnancích 1.040 mil. Kč. Naproti tomu výnos ostatních úsporných opatření je skoro mizivý. Zpráva nejvyššího účetního kontrolního úřadu číselně ho ani neuvádí.

Přes tuto přímo ohromnou úsporu v osobních vydáních na veřejné zaměstnance hospodářství státní na rozpočet končilo se pokladním schodkem 1.507 mil. Kč. Připočteme-li ještě schodek na výdaje nepreliminované, který činil 160 mil. Kč, shledáváme, že státní hospodářství za r. 1933 skončilo se úhrnným pokladničním schodkem 1.703 mil. Kč. Uvážíme-li nyní, že platy veř. zaměstnanců před těmito úsporami nečinily ani 80% platů, které měli veřejní zaměstnanci před válkou, a že těmito úspornými opatřeními skutečný příjem veřejných zaměstnanců klesl asi na 65% předválečných příjmů a že ještě při tom pokladniční schodek činil přes 1.700 mil. Kč, pak nemůžeme se zhostiti dojmu, že státní hospodářství přes velmi tíživou situaci vydávalo peníze přímo opulentně. Špatný stav státní pokladny byl jednak vysvětlován výdaji na nezaměstnané, jednak a hlavně tak řečeným schodkem železnic, který ve skutečnosti nikdy neexistoval a neexistuje ani dnes."

Schodok pričítaný železniciam je schodkom iných štát. rezortov a iných podnikov, ktoré železnice potrebujú a účet s ňou nevyrovnávajú. Keď podnik štát. železníc slúži každému štát. podniku, môžeme povedať, že tento rezort nie je obchodným podnikom, ale všeužitočným.

Pán minister železníc v technicko-dopravnom výbore prehlásil, že váhu klade len na zosilnenie svršku trati a nemyslí na stavbu staníc, alebo na nejaké stavby iné, lebo že financie to nedovolia a že sa bude ďalej snášať tá ostuda, ktorá leží na tých starých staníciach v hlavných železničných uzloch. V prvej rade sa jedná o stavbu nádražia a staničnej budovy v Žiline a v Bratislave, na ktorých staniciach v jednej chvíli prichádza 4, 5 ba i viac vlakov a kde je cestujúce obecenstvo, ktore medzi vlaky voľne chodí, vystavené nešťastiu preto, poneváč podzemné chodby tam nejestvujú.

Na Slovensku stanice pre financie nie je možno stavať, ale za to v Olomouci, v Českej Třebovej a inde sa stavajú ostošesť. Potrebné je rozmnožiť i koľajové autobusy. Máme skúsenosti, že keď niektorý autobus sa pokazí, nie je náhrady a obecenstvo, ktoré chce na istý termín niekde byť, nemôže odcestovať, musí čakať, až prijde náhradný autobus niekdy o poľudňa, ba i neskoršie. Naša železníca na Podkarpatskej Rusi medzi Terešvou a Trebušanmi je na území rumunskom. Nehovoriac len o strategických dôvodoch pre budúcnosť, ale nepríjemné je i cestujúcemu obecenstvu nášho štátu, keď medzi spomenutými stanicami vo vozoch nad nimi s "bajonety auf" stojá rumunskí vojaci. Aby táto neprijemnosť prestala, je žiaducné, aby sa naša vláda diplomatickou cestou domáhala pripojenia otázneho územia k našej republike, alebo naša železničná správa vynasnažila sa postaviť hlavnú trať s Terešvy cez Neresnice do Rachova, alebo do Jasiny. Na železničnej čiare medzi Leopoldovom a Račisdorfom je len jedna koľaj, bárs je to na hlavnej trati. Nútnosť druhej koľaje vyžaduje každodenne meškanie vlakov a to nielen v lete, ale aj v zime, lebo sa stáva, že vlaky na staniciach musia čakať a tým sa doprava zamešká, najma v tejto dobe, keď prichádzajú nám snehove záveje. Ďalej potrebu koľaje dokazujú i nešťastia, ktoré sa staly v Brestovanoch a v Pezinku. A konečne zo štrategických dôvodov sa vyžaduje, aby hlavné mesto Slovenska, ktoré je tesne na hraniciach, malo také spojenie, aby to opovedalo potrebám v kritickej dobe.

Konečne by sa už malo pristúpiť ku stavbe projektovanej železnice z Plav. Sv. Mikuláša do Jablonice. Sme svedkami, že v tomto okolí sa konajú vojenské cvičenia, železničnú prepravu v tejto dobe potrebujú a nedaj Bože, v prípade nejakého konfliktu, nebolo by odpovedné spojenie so severnými čiastkami našej republiky. Z tých istých dôvodov sú potrebné železničné spojky medzi Brezovou pod Bradlom a Myjavou, taktiež z Myjavy cez Radošovce do Skalice alebo Holiča. Konečne z Oravského Podzámku alebo z Tvrdošína do Polhory. Na stavbu spojky Zlaté Moravce-Zbehy v rozpočte je venované pre rok 1936 70 milionov Kč. Táto spojka má byť dľhá 32.1 km a so stavbou sa má započať koncom prvého polroka r. 1936. Bude to významná železnica, lenže táto trať zo štrategických dôvodov zo Zlatých Moraviec mala by ísť na Nitru, lebo v Nitre sú posádky a tak dopravovanie vojska by bolo v prípade nejakého konfliktu rychlejšie.

Pán minister železníc vo svojej zpráve v technicko-dopravnom výbore medzi iným hovoril (čte): "Pre ďalšiu potrebu bol prijatý väčší počet úradníckych ašpirantov, tiež v záujme zaistenia nutného dorastu. Taktiež dorast sa doplňuje pre službu traťmajstrov, návestných majstrov a hlavne strojvodcov. Bol prijatý väčší počet šoférov silničných motorových vozidiel." Ďalej hovoril: "Pomery zamestnancov, ktoré sa zaslúžili o to, že zlé doby prekonávame bez otrasov a bez komplikácií, sú upravené príslušnými normami a danou systemizáciou. Keďže od poslednej systemizácie uplynula už dlhšia doba, práve sa skúmajú predpoklady pre novú systemizáciu. Personál sa skutočne snaží vo všetkých odvetviach pôsobiť uvedomele k tomu zlepšeniu a ten duch je v ňom železničnou správou podporovaný."

Teda čo sa týka prijímania ašpirantov, spôsob ten zatracovať musí každý, a to nielen Slovák, ale aj Čech, mimo soc. demokratickej strany stojací. S tohoto miesta konštatujem, že ašpiranti k železnici boli prijímaní pod plášťom pána ministra železníc. Prijímaní boli v 99% prívrženci soc. demokratickej strany. Do prvej skupiny pri prijímaní boli zaraďovaní prívrženci spomenutej strany a do druhej skupiny, v ktorej okamžite neprijímali, boli zariaďovaní nesociálni demokrati a Slováci. Dosiaľ u železníc ešte nejestvoval taký hrozný Slovákov odstrkujúci režim ako dnes. Strannícke jednanie na celej čiare železničiarstvo mimo soc. demokratickej strany stojace až veľmi cíti, že na čele železničného rezortu stojí osoba ministra, ktorý je poslancom soc. demokratickej strany.

V poslednej dobe dostal som dopis od významného človeka z Bratislavy, kde sa píše (čte): "Stala sa táto vec: Prijímali sa inženieri do služieb čsl. štátnych železníc. Mal som medzi žadateľmi náhodou jedného mladého inženiera, Slováka, ktorého, hoci si podal včas žiadosť, zariadili do druhej skupiny, o ktorej bolo teraz rozhodnuté, že nebude prijatá. Zdá sa, že v tejto skupine bola väčšina slovenských inženierov. O tom, ako sa prijímalo, že o tom rozhodoval osobný tajomník pána ministra a že hlavnou vecou bola legitimácia soc. demokratickej strany, iste viete. Vyžiadajte si štatistiku prijatých a neprijatých a interpelujte to. To je dobrá príležitosť upozorniť na pomery v železničnom podniku a na tú stranníckosť. Nemožno trpeť, aby nám dávali inženierov neslovákov, keď v podniku dnes či zajtra nebude inženierov a Slováci sa hlásia. To je otázka vážna. Zajtra vám to urobia so stredoškolákmi i s robotníkmi." Veľavážení pánovia, toto je hlas veľmi vážny v tejto dobe.

A konečne pojďme ďalej. V Bratislave sa uprázdnilo miesto prednostu stanice, Bratislava hlavné nádražie. O toto miesto sa uchádzalo 12 úradníkov. Na intervenciu odpovedalo prezídium ministerstva železníc takto (čte): Oznamujeme vám zdvorile, že rozhodnutím pána ministra bol menovaný prednostom dopravného úradu v Bratislave vrch. inšpektor František Dvořáček. Slovenský uchadzač, v poriadku uchadzačov na prvom mieste, nemal riaditeľstvom priznanú náležitú spôsobilosť. - Páni, keď má odpovedajúcu kvalifikáciu, najdú iný kútik, keď je politicky spoľahlivý - nemal kvalifikáciu dobrú, kdežto medzi uchadzačmi v terne bol na prvom mieste a tak to bolo i predostreté ministerstvu železníc.

Že terajší soc. demokratický režim pri železniciach pre Slovákov je krutý, dokazuje to štatistika o počte o podľa mien zamestnancov službu konajúcich u slovenských riaditeľstiev; na príklad u bratislavského riaditeľstva z 583 zamestnancov máme len 73 Slovákov, a to z 82 vysokoškolských úradníkov máme len 6 Slovákov, z 205 maturantov len 28 Slovákov a z 296 zamestnancov ostatných kategorií máme len 39 Slovákov. Štatistika podrobnejšia je u mňa k dišpozícii, kto by neveril, nech si ju pozre.

V košickom riaditeľstve železníc z 547 zamestnancov máme len 167 Slovákov, a to z 65 vysokoškolských úradníkov 14 Slovákov, zo 182 maturantov 77 Slovákov a zo 401 zamestnancov ostatných kategorií Slovákov je len 75. Veľavážení pánovia, táto štatistika dokazuje, že v centre obidvoch riaditeľstiev železníc na Slovensku všetkých zamestnancov je 1130 a z toho len 240 Slovákov. Je toto jasný obraz o prednosti Slovákov na Slovensku, o ktorej sa toľko hovorí?

A teraz pojďme ďalej. Za terajšieho režimu pri železniciach správny sbor je sostavený z 90% príslušníkov sociálne demokratickej strany a v ústrednej rade železničnej zo Slovenska nenajdete so sviečkou v ruke ani jedného odborníka. Podľa tu uvedených dát o stranníckom režime pri železniciach a v odstrkování Slovákov uchádzajúcich sa o miesta a výhodnejšie zadelenie, žiadame pána predsedu vlády, ako šéfa všetkých rezortov, o zamedzenie stranníckosti u železničného rezortu, a ako Slováka tiež, aby do života uviedol tú povestnú prednosť Slovákov na Slovensku. Ale my sme aj za to, jestli na Slovensku niet uchadzača Slováka, vtedy nech to dostane brat Čech, ale Čech zo Slovenska, a nie z historických zemí.

Ďalej vo výborovej zpráve pán minister hovorí, že zamestnanectvo i v zlej dobe svoje povinnosti prekonáva bez otrasov a komplikácií a že značná čiastka personálu je preťažená. Teda keď personál napnul všetky sily, napnul ich v záujme nášho štátu, ale nie v záujme svojho zdravia. Zdravie ničil pre nedodržiavanie zákona o pracovnej dobe vtedy, keď železničná správa soc. demokratickou stranou upodezriavaných a to mladých zamestnancov penzionovala a náhradu u vlády nežiadala. Len úsilovností drobného zamestnanectva možno ďakovať, že v železničnej doprave nenastala nijaká komplikácia.

Že zamestnanectvo je značne preťažené, tomu vo veľkej miere na príčine je nezodpovedná systemizácia; dosavádna systemizácia krky láme tak robotníkovi, zriadencovi, podúradníkovi, ako aj úradníkovi. Z nižších kategorií nemôžu byť menovaní pre nedostatok systemizovaných miest, takže zostávajú zamestnanci smluvnými po dobu 10 až 15 rokov, a tak potom strácajú i roky v penzijnom fonde strávené vo smluvnom pomere.

Pri novej systemizácii do ohľadu treba brať tieto ťažkosti a miesta systemizovať podľa hodnoty práce. Na pr. také stanice ako Turany, Lubochňa, Lipt. Teplá, Obyšovce atď. podľa dopravných alebo komerčných jednotiek maly byť v 5. platovej stupnici systemizované. Ako sme sa dozvedeli, budúca systemizácia, o ktorej tak mnoho hovorí strana pána ministra železníc, bude ešte horšia než dosavádna. Tá systemizácia sa bude vzťahovať len na tie kategorie, ktoré dosiaľ nemaly systemizáciu.

Čím ďalej tým horšie je zásobený personál čiastkami služobného odevu. Nový vydaný predpis bezohľadne predlžuje dobu nosenia obleku a obmedzuje prídel. Služobný oblek dnes je z tej najhoršej látky a vôbec predpísanej dobe k noseniu nevyhovuje. Zamestnanci každomesačne ledva dočkajú výplaty, ktorá nestačí ani na to najnútnejšie. Zamestnanci sú povinni 2 mesiace vopred objednať si drevo a uhlie a zaplatiť ho v hotovosti vtedy, keď zamestnanec skutočne ťažko čaká na výplatu, ktorú dostane až desiateho. To je nemožný stav pre drobný personál.

Aby namáhavá práca personálu i v skutočnosti bola honorovaná, ako to uznal pán minister železníc, personál žiada podľa svojho zasadnutia v Žiline a v Košiciach zo dňa 28. septembra 1935 toto: "Nech je novelizovany platový zákon čís. 103/26 a vládne nariadenie č. 15/27". Veľavážení pánovia! Keď bola občianska vláda, pamätujeme sa všetci, že soc. demokratická strana a vôbec socialistické strany to boly, ktoré priamo útočily na predsednícky stolec. Kričaly, aby sa previedla novelizácia zákona č. 103 a vládneho nariadenia č. 15. Na každom zasadnutí robily kriky a dnes, keď sú vo vláde, že by previedly to, čoho sa domáhaly, ani sa im to nesníva, trebárs sú tam, že by mohly, keby chcely, personálu pomôcť. "Nech vláda splnomocní slovenské riaditeľstvá železníc dľa na Slovensku vykázaných potrieb menovať pre všetky kategorie zamestnancov a to rozhodne na prvom mieste Slovákov a Rusínov." A teprv, keď tých není, Čechov. "Žiadame, aby ministerská rada uvoľnila prijímanie do služieb železničných do všetkých kategorií, kde sa javia nedostatky personálu, aby sa takto zabránilo porušovaniu zákona o 8 hodinovej pracovnej dobe, aby sa dostalo tým dlhodobým sezónnym smluvným robotníkom konečne trvalého miesta u železnice. Žiadame, aby do služieb železničných na Slovensku a Podkar. Rusi prijímaní boli výlučne Slováci a Rusíni. Nech sa vláda usnesie, aby drevopriemyselná škola vo Spišskej Novej Vsi bola uznaná za odbornú školu zodpovedajúcu žiadaným podmienkám pri prijatí, alebo zadelení k traťmajsterským, potažne staviteľským kategoriám u železnice a to tým skôr, keďže absolventi spomenutej školy majú i predbežné vzdelanie 4 tried meštianskej školy. Súčasne žiadame zradenie zámečnicko-priemyselnej majstrovskej školy na Vrútkach v hlavnej dielni, ktorá mnoho rokov blahodarne účinkovala a železničná správa si vychovávala zámečnicky a strojvodcovsky dorast, čím rodinám železničnych zamestnancov pri biednych platoch bolo umožnené svoje dietky lacnejšie dať vyučiť a pri železnici umiestniť, takže pri umiestňovaní do železničných služieb prednosť maly deti železničnych zamestnancov."

Veľavážení pánovia! Železničná správa nedávno zaviedla 50%nú sľavu pre vojenských a četníckych gážistov v činnej službe a ich rodinných príslušníkov. Pri tomto sa malo mysleť i na rodinných príslušníkov železničných zamestnancov svojho rezortu, ktorí prekročili predpísanú hranicu veku a ktorí rodičom sedia na krku ako nezamestnaní. Malo by im byť umožnené, že by mali nejakú cestovnú výhodu cieľom hľadania zamestnania. A konečne sme zvedaví, pre akú príčinu táto 50%ná sľava nebola rozšírená i na ostatných štát. zamestnancov iných rezortov? Títo tiež slúžia štátu, prečo majú byť obchádzaní?

Sťažovať si však musím na zlozvyk následkom dosávadnej systemizácie, že na niektorých väčšich staniciach v dňoch silne frekventovaných býva otvorená len jedna osobná pokladnica vtedy, keď moc ľudí chce odcestovať. Následkom toho je, že to robí zlú krv u obecenstva. Keď je to obchodný podnik, nech tam aj vládne potom obchodný duch.

Konečne v poslednej dobe badáme, že dielne a správkarne na Slovensku pomaly sa redukujú a práce sústredňujú sa v historickych zemiach. Stroje zo Slovenska nech opravujú sa v dielňach na Slovensku. Moc zámečníkov, býv. železničiarov potľka sa ulicami bez práce vtedy, keď sa hlása, že Slováci majú prednosť na Slovensku.

Čo sa týka dopravy v našom štáte, ako som hovoril aj v techn. dopravnom výbore, uvažovať treba na slúčenie všetkej dopravy v našom štáte, aby tam patrily železnice, pošty, plavba, letectvo atď. Na čele tohoto rezortu nech by stál odborník, ako generálny riaditeľ a politik by mal len dozor nad tým rezortom.

Slovensko po stránke hospodárskej, ako my Slováci všetci vieme, je veľmi slabé. Keď v Prahe pozreme po hlavných uliciach, vidíme, že nádherné veľké domy, ktoré ani nie sú tak staré, sa rúcajú a stavajú sa nádherné paláce dnes. Zato vidíme, že asi všetky peniaze zo Slovenska putujú sem, a že si tu dovoľujú nádherné budovy stavať a Slovensko krváca. (Hlasy: To si nechte, pane kolego, spočítat! Je vidět, že jste rozpočet vůbec nečetl!) Ten rozpočet nechajme. Vieme, koľko je venované na Slovensko. Pojdem ďalej. Na regulácie, ktoré sa majú diať, do rozpočtu pred 2 rokmi bolo vzaté 10 milionov Kč na reguláciu Váhu. Ale tento obnos sa nevyčerpal ani jedon rok z toho kapitálu. Pre akú príčinu? Lebo sa asi tento obnos obracá inde. (Posl. Polívka: Asi? Politik musí hovoriť pravdu!) Asi. - Akosi inde, poneváč u nás ich nie je. U nás regulovať treba mnoho na Slovensku. Pánovia, keby ste rozmýšľali nad tým, že koľko milionov sa vyhadzuje na isté fondy, že koľko milionov vyhadzujú tie isté fondy, z ktorých nemáme nič. Bolo by treba, tých ľudí, ktorí nemajú práce, dať do regulácií, aby pracovali z fondov nezamestnaných, za peniaze z fondov, aby išli na prácu a vydelali si. Ľudia na Slovensku mali by prácu. Taká rieka ako Váh a jej odbočky si vyžadujú regulácie. Čo rok veľké vody ničia ich okolie. Veď v horách voda nebere zeme, ale len v rovinách.

Teraz cesty. I v technicko-dopravnom výbore som povedal: Pánovia, v Čechách a na Morave z krajinského rozpočtu len dve až tri% je na cesty, ostatné ide zo štátnej pokladnice, zo štátneho rozpočtu, kdežto na Slovensku zo slovenského rozpočtu ide medzi 45 az 50% na cesty, takže na iné veci, na stavby atď. rozpočet nestačí.

A konečne hovorilo sa v technicko-dopravnom výbore pred 2 rokmi o splavnení Váhu. Veď je to škoda, takú rieku ako Váh, ktora má spojenie s Dunajom a tiež dolu, nechať bez splavnenia. V rozpočte bolo spomenuté, že toto splavnenie má byť prevedené po Žilinu, ale vôbec nič sa nerobilo. V rozpočte sa sľubuje, ale nič sa nedeje.

Konečne, čo sa týká tej nezamestnanosti a myšlienky slovenského národa. My prehlašujeme, že slovenský národ nechce nikdy almužnu, ale prácu, lebo chce pracovať, nie almužniť. Tým som skončil.