Místopředseda Mlčoch (zvoní): Dávám slovo následujícímu přihlášenému řečníku, jímž je pan posl. Široký.

Posl. Široký: Slávna snemovňa! Pán predseda vlády v prehlásení vlády okrem iného povedal aj toto: "Otázky menšinové môže úspešne upraviť jedine republikánska demokracia. Československo rieši tento problém spôsobom, ktorý plne odpovedá zákonom a mravným záväzkom štátu k jeho menšinám. Demokracia usporiada všetky problémy metodami demokratickými."

Tieto vety pána predsedu vlády sa vzťahujú na minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Na príklade postavenia národa slovenského v rámci Československej republiky chcem demonštrovať, že národnostná otázka sa rieši i tuná s hľadiska potrieb českého finančného kapitálu spôsobami nedemokratickými. Demokratický spôsob riešenia národnostnej otázky by bol, keby nečeské národy tejto republiky necítily nevýhodu toho, že nie sú príslušníkmi vládnuceho národa českého, a keby v hospodárskej politike vlády bola línia na hospodárske povznesenie, na hospodársku podporu slabších nečeských národov.

Minulosť, prítomnosť a línia budúcej vládnej politiky svedčí však o tom, že táto politika spočívala a spočíva na princopoch národnostného útlaku nečeských národov v tejto republike. Dôkazy? Prosím. Tak zvaný včlenovací proces Slovenska do národného hospodárstva československého šiel výhradne na úkor Slovenska. I podľa dra Imricha Karvaša počet pracovných síl, uvoľnených obmedzením provozu na Slovensku, môžeme mierne odhadnúť na 14.000 až 15.000. Tieto straty zaznamenáva slovenská robotnícka trieda do r. 1929. A čo potom v nasledujúcich rokoch nebývalej hospodárskej krízy?

A ako chce liečiť vláda tento neutešený stav hospodárskej situácie? Pán predseda vlády Hodža účelnú liečbu vidí v tom, že sa pomer štátnych dodávok približuje výrobným pomerom v jednotlivých krajoch. Tvrdenie, že dodávky sa približujú, je veľmi všeobecné. Nie sú to porovnávacie číslice, ale podľa všeobecných úsudkov zo štátnych dodávok do nedávnej minulosti pripadlo 5% na Slovensko. Tento stav bol pestovaný na úkor Slovenska napriek tomu, že daňový prínos do štátnej pokladnice zo Slovenska činí 20 až 25%. Tento stav bol udržovaný napriek tomu, že priemysel na Slovensku bol v prospech českého finančného kapitálu odbúraný a že v záujme ubiedneného národa vyžaduje o veľa viac, ako to, aby štátne dodávky sa priblížily výrobným pomerom v jednotlivých krajoch. Avšak dnešný stav zamestnanosti na Slovensku nevykazuje ani sebamenšie známky tohoto priblíženia.

A teraz sa podívajme, ako chce vláda pomôcť slovenským zemedelcom. Pán predseda vlády Hodža dôrazne upozornil na významné zabezpečenie cien zemedelských výrobkov na Slovensku a na snižovanie úrokovej miery. Zaiste sú to veľmi dôležité otázky. Ale uplatňujú sa v riešení týchto otázok vychvaľované metody demokratické: azda pomoc slabším krajinám? Veru nie. Nechcem sa zaoberať s vyslovenou triednou líniou agrárnej politiky vo všetkých otázkach, najmä však v otázke obilného monopolu a snižovania úrokovej miery. Chcem poukázať iba na to, že už i so všeobecného hľadiska národnostnej politiky malo byť pomožené pri stanovení cien zemedelských produktov a pri snižovaní urokovej miery predovšetkým slovenskej krajine.

Nechcem hovoriť všeobecne o postavení slovenského zemedelského ľudu, ani uviesť komunistický rozbor dnešného stavu výnosnosti pôdy na Slovensku, ale chcem citovať hlas "Sboru pre výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi". Inž. Zaťko vypočítal, že na 100 hektarov zemedelskej plochy žije na Slovensku 59,5 osôb, naproti tomu v Čechách 56.6 osôb. Jestli vylúčime z toho plochu venovanú pastvinám, obdržíme podľa výpočtu menovaného tieto číslice: na Slovensku 75 osôb a v Čechách 61 osôb. Z toho vyplýva, že zemedelská pôda na Slovensku je veľa viac zaťažená ako v Čechách. V ďalšom rozbore hľadí inž. Zaťko k výnosnosti pôdy na Slovensku a v Čechách a prichádza k záveru, že hrubý príjem jednej osoby patriacej k zemedelskému stavu je v Čechách asi o 64% vyšší než na Slovensku. Z týchto údajov je videť, že na Slovensku dáva pôda jednej osobe asi o 40% menší výnos ako v Čechách.

Aj keď uvedené číslice by nekryly ani zďaleka skutočný stav, faktom je, že postavenie zemedelského ľudu aj po zaistení zemedelských cien je neudržiteľný. Obilný monopol však ignoruje stav zemedelského ľudu na Slovensku a stanoví pre obilné produkty na Slovensku nižšie ceny ako pre zamoravské kraje.

Táto línia panskej politiky pre zemepánov a zbytkošov a línia národnostného útlaku sa uplatňuje i v politike snižovania úrokovej miery. Aký je skutočný stav? Politika cicania krvi slovenského ľudu dvojimi panskými pijavicami, pánmi českými a slovenskými, sa prejavuje okrem iného aj v úrokovej politike. Čím je väčšia bieda, tým sú vyššie úžernícke úroky. Sám Sbor pre výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi uvádza, že úroková miera na Slovensku a Podkarpatskej Rusi je vyššia pre všetky druhy úverov ako v západných častiach republiky. Ďalej, pokiaľ je všeobecne známo v odborných kruhoch, pohybuje sa priemerná úroková miera zo smenečných a kontokorentných pôžičiek medzi 9 až 11%. Túto úrokovú mieru môžeme považovať na Slovensku za normálnu. Je pravda, že sa vyskytuje tiež vyššia sadzba 12 až 14%. (Posl. Zupka: Dokonce 16%.) A ako ide dnešná vláda na pomoc najviac ubiednenému slovenskému zemedelskému ľudu? Pán predseda vlády dr. Hodža prehlásil, že zostáva zatiaľ rozdiel medzi vyššími sadzbami na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a nižšími sadzbami v Čechách a krajine Moravskosliezskej. To má byť to sľúbené oddluženie. So zrušením lex Polomky uvoľníte cestu exekútorom a vydáte majetočky slovenských domkárov a maloroľníkov bankovým pirátom.

Celková vládna politika a predložená osnova o štátnych financiách je výrazom národnej poroby nečeských národov, je výrazom drženia slovenského národa v nerovnoprávnosti. Nevyhovárajte sa, páni, že na Slovensko doplácate, že zo Slovenska je daňový prínos do štátnej pokladnice malý. Však niet žiadneho výkazu o vyberaných daniach od českých firiem a bánk, ktoré majú svoje filiálky na Slovensku. Spotrebnú daň a paušalovanú daň z obratu od všetkých firiem, ktoré majú iba filiálky na Slovensku, vybierate v historických krajinách. Kde platí firma Sfinx, kde firma Matador a iné závody? Kde platia svoje dane české banky, banka Živnostenská, Iegio atď. Platia ich v historických krajinách, a tieto obnosy nie sú vykazované ako dane zo Slovenska.

Vo vašich "demokratických spôsoboch", v národnostnej politike nemáte vraj peniaze na oddlženie, na investície a zlepšenie životnej úrovne ľudu, ale máte peniaze pre viac byrokratov vo štátnej správe na Slovensku, pre pomerne viac četníkov na Slovensku ako v historických krajinách, viac pre finančnú správu, viac pre exekútorov.

Vyriešenie národnostného problému Slovákov nespočíva v tom, či je ministerským predsedom Slovák, alebo Čech, ani v tom, koľko je ministrov Slovákov, či prezidentom Najvyššieho súdu je Slovák alebo Čech. Útlak jedného národa národom druhým sa nevyjadruje v sinekúrach, ale v porovnaní životnej úrovne, v porovnaní hospodárskej sily a sociálneho postavenia potlačeného národa s národom vládnucím, v rešpektovaní jeho osobitnej kultúry a reči.

Nuže, podívajme sa len na národnostnú politiku Sovietského sväzu. Nechcem uviesť celý rozbor. Poukazujem len na článok zpravodajcu "Lidových novín", ktorý uverejnil v minulých týždňoch rozbor o politike sovietskej vlády v krajine ukrajinskej a bieloruskej.

V predošlej kapitole svojej reči som dokázal, že vaša národnostná politika, pokiaľ ide o zmiernenie dôsledkov kapitalistického hospodárstva na Slovensku, o zmiernenie neutešeného postavenia robotníkov, roľníkov a stredného stavu vôbec a inteligencie, bola a je skúpa. Nemôžem však to tvrdiť o vašich t. zv. bezpečnostných opatreniach. (Předsednictví převzal místopředseda Taub.) Ako základ k svojim vývodom beriem rozpočet ministerstva vnútra na r. 1936. Pokiaľ ide o tento rozpočet, skutočne nemožno tvrdiť, že by sa v tomto rozpočte neuplatňovala štedrosť dnešnej koaličnej vlády v pomere ku krajinám potlačených národov. Keď bereme za základ sčítanie ľudu z r. 1930, na základe rozpočtu ministerstva vnútra pripadá na 10 tisíc obyvateľov tejto republiky nasledujúci počet úradníkov politickej správy: v Čechách 4.8, na Morave 5.2%, na Slovensku 9.5%, na Podkarpatskej Rusi 8.8%. Na 10.000 obyvateľov tejto republiky pripadá tento počet četníkov: V Čechách 7.7, na Morave 9.4, na Slovensku 11.9, v Podkarpatskej Rusi 13.1. Pokiaľ ide o úradníkov finančnej správy, pripadá na 10.000 obyvateľov tento počet: V Čechách 16.1, na Morave 14.4, na Slovensku 20.9, v Podkarpatskej Rusi 23.

Vláda pre odôvodnenie tohoto stavu nemôže najsť demokratické argumenty. Aké iné argumenty môže vláda uviesť ako nútnosť zabezpečenia kľudu a poriadku? Vláda nemôže tvrdiť, že potrebuje na Slovensku viac četníkov a úradníkov finančnej správy preto, poneváč štátna hranica na Slovensku je dlhšia ako v Čechách. Tento argument neobstojí. Na čo inšieho treba viac úradníkov finančnej správy na Slovensku, ako na zvýšené vypresovanie daní a poplatkov? Načo inšieho treba viac četníkov, ako na "liečenie" biedy slovenského ľudu četníckymi stanicami? Načo inšieho viac úradníkov politickej správy na Slovensku, ako na stráženie reakčného maďarského shromažďovacieho nariadenia bývalého uhorského ministra vnútra z r. 1913 a k tomu, aby obmedzovali shromažďovacie právo proti fašistom na Slovensku? Bojovať proti nebezpečenstvu zahraničného a vnútorného fašismu vašimi metodami nie je možné a nevedie k úspechu. Udržovať naďalej dnešný stav policajného a četníckeho systému na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, to ženie vodu na mlyn iredentistom a slovenským nacionálnym šovinistom. Dajte ľudu na Slovensku chlieb a prácu, dajte mu protifašistické práva, dajte slovenskému a maďarskému ľudu rovnoprávnosť s národom českým.

V súvise s rekonštrukciou vlády naskytá sa otázka, kto sa zmenil. Povedali sme už, že my komunisti máme odôvodnenú nedôveru voči tejto vláde. Táto vláda je protiľudová, jej čiastka je zárodkom koncentrácie najreakčnejších síl tejto republiky.

Pán predseda vlády veľaráz zdôrazňoval svoju demokratickosť, ale svedčia jeho prvé činy o tejto jeho politickej orientácii? Prvým jeho činom je, že vyjednáva s reakčnou klikou vedenia Hlinkovej ľudovej strany o vstupe do vlády. Korigovala vedúca klika ľudovej strany svoju dosavadnú politickú líniu? Nie. Táto klika nenávidí všetko, čo je robotnícke, marxistické, komunistické. Nenávidí Sovietsky sväz a jeho mierovú politiku, nenávidí spojenectvo Československa so Sovietskym sväzom. V zahraničnej svojej politike sa orientuje na vojnovú politiku plukovníckej Varšavy.

Tieto elementy reakcie majú tvoriť súčasť dnešnej koalície. Táto klika sa nezmenila. Kto sa tedy zmenil? Hlinkovskí Ras Gugsovia sú nebezpečenstvom v opozícii a budú nebezpečnejší vo vláde. Dr. Tiso a Pružinský v januári budú už ministrami. My však kladieme otázku najmä na socialistické strany: Koho berete do vládnej koalície? Je príčinou vstupu ľuďákov do vlády "vlastenecké cítenie" ich vodcov? Azda snaď snaha skutočne pomôcť slovenskému národu? Nikdy.

Skúmajme najprv politický smysel vstupu ľudovej strany do vlády. Úsilie slovenskej ľudovej strany pri vstupe do vlády sa vyjadruje v snahe byť hnacou silou československej reakcie, úsilie ľudovej strany je odbúrať spolu s druhými reakcionármi demokratické práva ľudu, pôsobiť zmenu v zahraničnej politike Československa a podriadiť Československo záujmom fašistického Poľska. Konečne v sociálnej politike pôsobiť pre reakčné riešenie sociálnych otázok ľudu. "Tatranský Slovák" zo dňa 6. júna uverejňuje 32 podmienok Hlinkovej ľudovej strany pre vstup do vlády. Medzi podmienkami sú skutočne pre slovenský ľud veľmi prospešné požiadavky, ako na príklad sníženie daňových paušálov, zaistenie cien živočišnej výroby a krmív, úprava roľníckych a živnostenských dlžôb; pri prevádzaní produktívnej pečlivosti o nezamestnaných nech sa berie mimoriadny zreteľ na väčšiu chudobu Slovenska. Tieto požiadavky sú určené pre verejnosť, ale ani v týchto požiadavkách už nenajdeme požiadavku autonomie, ako tuná to formuloval pán dr. Tiso v nedávnej svojej reči. Ľudová strana, rešp. vedúca klika ani tieto požiadavky, ktore boly tuná uverejnené a ktoré neobsahujú požiadavok zákonodarného sboru pre Slovensko, nebrala vážne.

O tom nás názorne poučujú pánom predsedom Hlinkom vlastnoručne písané podmienky. Čo požaduje pán predseda Hlinka? 1. Úpravu platových a služobných pomerov učiteľstva neštátnych verejných škôl ľudových a občianskych. 2. Vydanie cirkevných majetkov. 3. Menovanie sudcov Slovákov pri nejvyššom správnom súde v Prahe. 4. Menovanie univerzitných profesorov Slovákov. 5. Postupne vrátiť katolícke stredné školy na Slovensku, už aj z ohľadu hospodárskeho. 6. Spravedlivý zákon školský o ľudovom školstve na tom základe, že štát prevezme udržovanie cirkevného školstva. 7. Úpravu slovenskej reči na Slovensku. Zabezpečenie slobody svedomia a tlače. 9. Úhradu zapríčinenej hmotnej a mravnej škody pre Slovensko. 10. Zastúpenie Slovákov v celoríšskych administratívnych a súdnych inštituciách.

To sú požiadavky, ktoré boly formulované pánom predsedom Hlinkom. Ako je videť, podmienky sa redukujú na sinekúry. Ale ani tieto sinekúry ľudová strana neobdrží a uspokojí sa s malými reformnými opatreniami, ako ich už naznačil pán predseda vlády Hodža. Čo tieto reformy budú obsahovať? Predovšetkým zriadenie krajínskej školskej rady pre Slovensko; odstupňovanie železničných taríf; vybudovanie zemedelských komôr a likvidovanie ponitranských a volebných persekúcií. Tieto požiadavky ľudovej strany budú splnené. Keďže politické podmienky formuľované ľudovou stranou vláda nesplní, prečo vstúpi potom ľudová strana okrem pre spomenuté politické príčiny do vlády? Politický smysel vstupu ľudovej strany do vlády je, aby hnala vývoj do prava, aby bola stlpom reakcie. Vstúpi aj preto, poneváč ľudová strana potrebuje veľmi súrne peniaze. Ako si opatril Hlinka doposiaľ peniaze? Nuže, nech hovorí sám prelát Hlinka. V dopise na pána Karola Sidora píše pán Hlinka toto (čte): "Na zasadnutie sa pripravte, musí vám dokázať spojenie s Hodžom." Totiž pán miestopredseda, podpredseda dr. Tiso má dokázať spojenie Hlinku s Hodžom. "Nástup nech svoje povie o pánu podpredsedovi. Ja mu dám výkaz účtov mojich, budete mrznúť. 375.000 na účastinách Lev odpísal 350.000, z Ameriky som doniesol 600.000. To šlo len na "Slováka". Čo dal pán podpredseda?"

Tie obnosy však nestačia. Hlinka dopláca každoročne len na svojho "Slováka" 500.000 Kč. Hlinkove novostavby v Ružomberku ako kultúrny dom, sirotinec, mestská nemocnica a knihtlačiareň "Lev" krachujú. Ubúda groša, preto ide Hlinka do vlády.

Na tomto príklade vidíme najjasnejšie politickú morálku. Keď pokladnica jednej politickej strany je prázdna, vstúpi do vlády a sanuje tak podniky a stranu. Ale o politickej morálke samého vedenia ľudovej strany svedčia aj iné okolnosti. Rečníci ľudovej strany na Slovensku štvú Slovákov proti židom, ale od tých istých židov berú judášske peniaze. Nechcem hovoriť o intervencii pána preláta Hlinku v prospech najžidovskejšej firmy "Offa". Poukazujem iba na prípis prezidentu zemskej finančnej správy pre Slovensko, č. IV 2/733/35 zo dňa 26. februára 1935. Opätne nechám hovoriť pána preláta Hlinku, ktorý vo svojom dopise na Karla Sidora píše toto (čte): "Poznamenávam, že žiaden politik okrem Budaya nič nedal. Nemá práva sa do financií miešať". - Tu Hlinka žiarlive naráža na dr. Tisu, keď tento v lete v Bánovciach žiadal Hlinku a dr. Sokola, aby vyúčtovali s financiami strany a s volebným fondom. "Financie strany som nikdy nemanipuloval. Kde (však on) dáva židovské príspevky? Čo sa stalo s koncesiou v Užhorode? Do videnia. Veci veďte energicky a rozumne. Váš Andrej Hlinka, predseda."

Tedy Hlinka sám priznáva, že Tiso a jeho klika prijímala a prijíma peniaze od židov za vymáhanie koncesií. (Posl. dr. Sokol: To je lož!) Pán kolega, počkajte, však ja vam to ukážem. (Místopředseda Taub zvoní.)

O skorumpovanom vedení Hlinkovej strany svedčí však aj nasledujúci doklad (čte):

"Klubu poslancov slovenskej ľudovej strany (k rukám p. tajomníka Ševčíka, ďalej pánu ministrovi v. v. dr. Tisovi v Bánovciach), Praha.

Na základe dosiaľ získaných dôverných zpráv o činnosti p. sen. J. Janíka, dovoľujem si vám nasledujúce sdeliť: Pán sen. Janík využitkuje svoje postavenie ako senátor k tomu, aby vykonával rôzne intervencie za veľké odmeny, a to nie členom strany, ale za veľké sumy, a to poväčšine Maďarom a Židom. Tak na pr. vybavil u finančného riaditeľstva v Banskej Bystrici záležitosť Eugena Ragályiho, veľkostatkára z Gortvy, od ktorého si nechal zaplatiť odmenu do desaťtisícov korún, vzdor tomu ale intervenciu nevybavil úspešne. Taktiež previedol intervenciu pre obchodníka Telesnického v Rim. Sobote, kde taktiež len peniaze vyzdvihnul, ale nevykonal nič pozitívneho.

V r. 1931 soznámil sa s vdovou Mariou Gergelyovou, majiteľkou mýtneho mlyna v Hajnáčke, ktorej sa nabídnul, že jej záležitosť ohľadom dávky z majetku a daňovú iste vybaví u finančného riaditeľstva v Banskej Bystrici. Vidiac, že paní Gergelyová žije vo veľmi sporiadaných pomeroch, nabídnul sa tiež k tomu, že vybaví jej pozemkovú záležitosť so železničným erárom." Tuná sú toho doklady.

Ale čo mám povedať o kresťanskej láske vedúceho činiteľa ľudovej strany? Každému je známo, že Hlinka ošmeknul národniarov, že nedal im mandát, ačkoľvek im patril podľa úmluvy a podľa počtu hlasov. V "Ľudovom deníku", keď sa o tej veci písalo, poznamenali sme toto na adresu posl. Hlinku (čte): "Pán prelát, viete, že sú doklady, ktoré vás a vašu kliku kompromitujú menovite v tom, že Vančo mandát nedostal a čo ste vy dostali, aby ho Vančo nedostal? Nadišiel čas. Ideme s dokladom na svetlo božie. Tu ho máte." A ja vám prečítam tento doklad (čte):... Ľudová banka v Ružomberku. K vôli poriadku dovoľujeme si uctive sdeliť, že sme obdržali od predsedníctva min. rady prostredníctvom pošt. sporiteľne v Prahe obnos Kč 100.000, ktoré sme uložili na novú vkladnú knížku nášho ústavu podľa príkazu nášho hl. riaditeľa p. Ant. Mederlyho pod čísl. 34/136 b. na m. Základina r. k. sirotínca a starobínca (P. M. R.) a túto uložili sme do depozita "Rím. kat. sirotínec a starobínec, tu účet II." Zvláštnu depozitnú potvrdenku o tejto vkladnej knížke nevydávame. (Posl. dr. Sokol: Čo to má spoločného s mandátom Vančovom?) Jednak tých 100.000 Kč a myslím, že by ste mali vysvetliť, čo má spoločného ministerská rada so sirotíncom? Na čo je tu ministerstvo soc. pečlivosti? (Posl. dr. Sokol: Ale čo to má spoločného s mandátom Vančovom, to mi povedzte!) Ja práve kladiem otázku, že kto nám ešte vysvetlí? My sme vysvetlili, vy však doklady iné nenajdete, niekto mal asi záujem na tom, aby Vančo nestal sa poslancom. To pokiaľ ide o Vančov mandát.