Posl. Stunda: Slávna snemovňa!

Jasné a kategorické prehlásenie pána predsedu vlády dr. Hodžu o vládnom pláne, podľa ktorého v najbližšej ako i ďalšej budúcnosti bude sa riadiť politika nášho štátu, nás naplňuje všetkých uspokojením, nádejou a optimizmom. Menovite jeho prehlásenie o demokracii, o našich vnútropolitických záležitostiach, ako i o medzinárodnom postavení Československej republiky stávajú sa nám kategorickým imperativom a cestou, ktorou jedine može kráčať statočný, poctivý a uprimný demokrat.

Práve preto s takým podivom sa to počúva, keď tu prednášajú o demokracii, o verejných poriadkoch, o hospodárskej politike, o nacionálnej politike kolegovia, ktorí by mali radšej vykládať o tom, čo vytvorily iné národy v predošlých 1000 rokoch, čo by sa dalo srovnať s tým, čo vytvoril národ československý v tejto republike. Ja by som bol býval veľmi zvedavý, keby boli tak objektivní a keby sa boli kolegovia podívali trošičku len do najbližšej minulosti a k najbližším súsedom a nám odôvodnili s ich stanoviska, ako je možné, že kým u nás o demokracii je možno prednášať, čo sa len páči a ľúbi, v určitých štátoch nech sa neopováži o tomto predmete, o tomto pojme len ani ústa otvoriť človek jednoduchý, pracujúci, robotujúci, lebo následuje mimoriadny súd, idú žaláre, väzenia, vylučovanie zo spoločnosti, z rodiny patričných národov.

S tohto stanoviska sa musíme dívať na oné prejavy, ktoré boly tu prednesené v predošlých dňoch z úst našich kolegov zo Slovenska, z politických strán opozičných, menovite zo strany maďarsko-národnej a zo strany kresť. sociálnej.

Predovšetkým konštatujem jedno: ich prejavy charakterizovaly také rozpaky, akých som ja ešte za uplynulých 6 rokov v tomto parlamente nevidel a nepočul. Predovšetkým pod tlakom menšinovej verejnosti maďarskej, ale i pod tlakom mravnej sily národa slovenského na Slovensku títo páni sa neopovážili celkom otvorene povedať: Nie sme priateľmi demokracie, lebo demokracia je najväčším nebezpečenstvom pre oné zámery a ciele, ktoré my 17 rokov v tomto štáte sledujeme. Nevedel by som tomu ináče rozumeť v prejave kol. Szentiványiho, ktorý medzi iným povedal toto: Ja neviem, či správne vykladám slová pána predsedu vlády, ktoré upravil na sudetskú-nemeckú stranu, ale z jeho slov som získal ten dojem, že pán predseda vlády nepokladá za možné, aby v Československej republike sa nachádzajúce národy tvorily neodvislé jednotné národy, ktoré ako neodvislé jednotné národy by sa stavaly neodvisle a jednotne proti alebo po bok ostatným národom.

Samo sebou sa rozumie, kol. Szentiványi je sbehlým politikom s dostatočnými skúsenosťami, ten sa vyjadril ešte dosť opatrne. Ale jeho mladý kolega, ktorý bol prvý na Slovensku, ktorý volal slávu Mussolinimu, Hitlerovi, keď prišiel Hitler, a začal nám vykládať o neonacionalizme, keď začal nám sdružovať mládež s určitými príznakmi výslovného fašizmu, tento kol. Jaross z Komáreňských Čiech nevedel býť tak opatrný. Nemá ešte tej skúsenosti, nemá ešte tých praktík, nemal ešte príležitosti sa im naučiť, tento povedal celkom otvorene: Áno, my chceme demokraciu potiaľ, pokiaľ slúži nám, ale žiadame ochrannú totalitu, aby nás tá demokracia nenakazila, čili my chceme v tejto republike taký dom, ktorý len z vnútra má kľúčku, aby sa z vonka nikto dnuka nedostal.

Samosebou sa rozumie, za týchto okolností demokracia a demokrati Československej republiky, specielne na Slovensku podľa toho sa budú museť zariadiť, lebo vážení pánovia, neide, aby sme my pri svojej demokratickej statočnosti a poctivosti si nechali pľuvať do tváre a dať si vysmievať pre našu slabosť a pre našu ústupčivosť, lebo keby tomu nebolo tak, potom by sa nevykladalo tu o demokracii tak, ako sa skutočne vykladá.

Kolega Szentiványi apostrofoval nás agrárnikov a pána predsedu vlády dr. Hodžu v tej súvislosti, že politika, ktorú vláda v zemedelskom ohľade robí, je škodlivá pre Slovensko a špeciálne že poškodzuje maďarskú národnú menšinu na južnom Slovensku. Keď som počul tieto slová, priamo som žasnul. Keď som počul z úst pána kol. Jarossa, že čo znamená monopol a iné zariadenia a opatrenia štátne, vládne, zákonodarné atď., tak som nevedel, čo si mám myslieť o týchto ľuďoch, ktorí si dovolia v tomto parlamente také nehoráznosti prednášať. Nech je jasno i naľavo i napravo a celej verejnosti: Pánovia, taká je naša demokracia, taká je naša Československá republika, ktorá si dovolí nasledovné veci. V posledných 4 rokoch t. j. od r. 1930 do r. 1934 v oných 18 okresoch na južnom Slovensku, ktoré sú skoro výlučne Maďarmi obývané, urodilo sa priemerne ročne 2,221.700 q pšenice. V rokoch 1930 až 1933 bola priemerná cena tohoto obilia, teda pšenice, 120 Kč, čili ročne v týchto okresoch na južnom Slovenssku obývaných týmito pánmi, dostala maďarská národná menšina z našej zemedelskej politiky 266,604.000 Kč ročne. Prišiel monopol; a tu čo sa stalo? Vyšlo monopolné nariadenie, proti ktorému sa brojí po okresoch, v tlači a pri súkromých i verejných společnostiach, a tento monopol naraz zvýšil ročnú kupnú cenu z 266 mil. Kč na 322 mil. Kč, čili táto agrárna politika, proti ktorej tuná broja, táto Československá republika, táto demokracia, tento demokratický právny, vládny a zákonodarný poriadok nasypal za jeden jediný hospodársky rok, to je 1933 a 1934 maďarským statkárom, ktorí jedine tu mluvia s tejto tribúny, len za pšenicu 55,542.500 Kč viacej. (Posl. Zápotocký: Řekněte, co z toho dostali slovenští dělníci?) To sa chcem práve, pán kolega, spýtať. Teraz čo dali títo páni, ktorí chcú mať totalitu maďarského národa, maďarskému zemedelcovi, robotníkovi, obchodníkovi a duchovnému proletariátu? (Posl. Zápotocký: To jsou výsledky vaší koaliční politiky, to jste nacpali do krku maďarským statkářům, a slovenského dělníka jste okradli!) To nie. Ručím za to, že za slovenského zemedelského proletára sme pozitívne stokráť viac vykonali ako vy. (Posl. Zápotocký: Co jste pro něho vykonali?) Nemám času, aby som vám to vypočítal (Výkřiky), budem mať inokedy príležitosť k tomu. Ale vážení pánovia (Výkřiky.), je vám tuná iná zaujímavosť. Kol. Jaross naraz vystúpil s dvoma návrhy. Jedon sa týka pomenovania obcí na južnom Slovensku a druhý návrh sa týka ústavného zákona proti odnárodňovaniu maďarskej národnej menšiny na Slovensku.

Predovšetkým konštatujem jedno: Keď o tom hovoril, vyslovil som s tým súhlas a ja sa toho súhlasu držím aj teraz. Lebo čo sa stalo? Naša byrokracia na Slovensku, práve tak ako byrokracia v Čechách, keď si nevedala inako pomôcť, tak jednoducho prevzala, u vás z Rakúska a u nás z Uhorska, tú najšpatnejšiu praks. A ako svojho času Maďari urobili z Konuše Lovasfalva, z Vysokej Magasrév a z Polánky Sárosmezö, tak samo sebou sa rozumie, naša byrokracia, ktorá si naraz uvedomila, že je v Československej republike, si myslela, no tak teraz, čo sme robili v Maďarsku, obrátime a budeme to robiť na Slovensku. Ovšem to nie je správné. Tým menej je to správne, že skutočne v Čechách, v tak zv. nemeckých oblastiach tomu tak nie je. Samo sebou sa rozumie, že štátu patrí bezpodmínečne to právo, aby boly za každých okolností nápisy v reči štátnej. Ale to je našou mravnou povinnosťou, aby sme v tomto ohľade jednali skutočne demokraticky voči maďarskej menšine. Lebo dovoľte, uvediem taký okres, ako kráľovochlumecký, kde náhodou československá štátna myšlienka má v okresu relatívnu väčšinu, preca len tí ľudia si zaslúžili toľko, aby, keď sa vrátia z ďalekej cesty, trafili domov. To sú prirodzené požiadavky. Ale pán posl. Jaross mi postavil jednu otázku: Keď ja súhlasim s týmito jeho kroky a s týmto jeho návrhom, prečo podporujem vládu? Ja túto otázku vrátim. Pýtam sa pána Jarossa, koho mám ja v tomto štáte, v tejto republike, podporovať? Preca máme vládu z vôle ľudu. Máme vládu našu, o tej rozhodoval ľud, tá vláda bola menovaná prezidentom voleným zástupcami z vôle ľudu zvolenými. Koho máme teda podporovať? Podľa kol. Jarossa, keď túto vládu nemôžem podporovať, zbýva nám dvojaká voľba: Nejakého diktátora, alebo nejakého monarcha! Tak to nie je, pán Jaross! My budeme za každých okolností a za každých podmienok podporovať len a výhradne vládu z vôle ľudu. (Výborně!)

Za druhé, sú vraj nedostatky. No preca len nejakým naivám sa dá vykladať, že sú dokonalé pomery v ľudskej spoločnosti, dá sa vykladať, neviem kde a v akom Kocúrkove, že je vláda na svete, ktorá by bola v stave robiť konkurenciu Všemohúcemu, ale my vieme, že vláda z vôle ľudu môže konať, môže postupovať, robiť a vykonávať nápravu a zlepšenie len za podmienky spolupráce všetkých nás, tých najdrobnejších práve tak, ako i tých najmohútnejších. Potom plynie z tohoto stanoviska kol. Jarossa následovné: My Slováci i Maďari, ktorí sme tu z vôle i maďarského pracujúceho roľníckeho ľudu, ktorým tí opustení, tí biedni, tí strádajúci ľudia plačú a sa ponosujú, sme tí, ktorí im pomáhajú, ale čo robia páni zo slávnej opozície? Tí tým ľuďom dávajú si spievať, to je nie vtip a nie je príležitosti seba menšej, aby si pánovia pod tlakom kultúrnej, mravnej, hospodárskej a sociálnej moci nenakomandovali raz na východné Slovensko, raz do Nových Zámkov, raz do Levíc celé vyparádené dediny, a ľudia, ktorí mnohoráz nemajú čo do úst, sa musia obliecť a pod tlakom, ako som hovoril, kultúrnym, mravným a politickým tam ísť, lebo tam je tá ohromná príšera, proti ktorej ešte naše demokratické zariadenie neukázalo dostatočne pevnej ruky. Ale pozor, lebo môžu nadísť čo chviľa iné časy a podstatné zmeny.

Vážená snemovňa, toto je to najmrzkejšie, čo som vôbec v živote zažil, keď sa robí nátlak a priamo teror na slobodu svedomia chudobného človeka - a toto sa na južnom Slovensku robí. Ja by som bol býval veľmi rád, keby som bol mal tuná všetkých pred očami, lebo by som sa ich bol opýtal, čo všetko hralo tak vydatnú rolu po čas volebnej kampane. Keď si tuná žalujú na našu administratívu, hovoril by som, že tá administratíva bola ako holubica milá a laskavá ku všemu, čo sa tam odohrávalo. Prečo? Lebo tá administratíva sa vyvíja, chvála bohu, smerom a vo smysle demokratickom. Lenže na jedno zabúdame, totižto že proti vitriolu nestačí ružová voda!

Teraz dovoľte, aby som sa zaoberal prejavom kol. Esterházyho, tým viac, poneváč tí predošlí dva páni reprezentujú maďarský totalitný nacionalizmus, ako sa Jaross k tomu priznáva, a tento zasa tiež tuná bombarduje republiku za práva maďarskej národnej menšiny. Je to kresť.-sociálna strana, ktorá si nárokuje právo byť uctievaná akožto reprezentantka najväčšej mravnej, svetonázorovej a náboženskej sústavy a najvyššej verejnej morálky.

Zatiaľ niečo osobného. Kol. Esterházy tuná uviedol známy prešovský incident, kde sa srazila východoslovenská národná Slovač s tamojšími t. zv. šaryšskými gentríky, ktorí majú historické pomenovanie "šviháci". Pán Esterházy, reprezentant a predseda strany, ktorá reprezentuje nota bene i Slovákov a Nemcov, privrženca to kresťanov, katolíkov, opovážil sa v tejto snemovni predniesť výraz "kultúrni gangsteri". Dovolím si s tohoto miesta upozorniť p. kol. Esterháza, že jeho výraz "kultúrny gangster" do československej snemovni nepatril, nepatrí a nebude patriť. Tento výraz patrí do nočných lokálov, do barov - neviem či kol. Esterházy si tie výrazy práve tam neosvojil - ale do československej snemovne tento hnusný, nekultúrny, ordinárny výraz zo západnej Ameriky, z Texasu, nepatrí. (Potlesk.)

Práve tak ako nesvedčí sa na kultúrneho a inteligentného človeka na slávnosť prezidenta Československej republiky, pred ktorým sa korí celý svet, nesvedčí sa do slávnostného sálu Vladislavského ísť v pumpkách, ako sa pán kultúrny gróf Esterházy dostavil na onú voľbu, lebo, pánovia, v pumpkách sa už nesvedčí ísť ani do nočného lokálu, ani len do baru. A tento človek prijde a začne vykladať o nedostatkoch kultúry, o nedostatku škôl a vzdelávacich ústavov na Slovensku!

Dovolím si mu niečo zacitovať. Je to maďarské, ja to budem čítať slovensky, tým viacej budem tak konať, lebo stalo sa nedávno týmto pánom, že z ich tábora mládež sa usniesla v Rimavskej Sobote: Páni, v pražskom parlamente vy budete hovoriť slovensky! My nemáme z toho nič, že vy tam prednášate svoje krásne poviedky maďarsky, keď vám Česi a Slováci nerozumia! No Slováci ešte, ale Rybárik, ako mladší, rozumie už málo, a keď my starí všetci pomreme, nebude im rozumet nikto. Uložili im to, a oni tohoto príkazu neposluchli.

A teraz o tom školstve, za ktoré nás toľko bijú a prenásledujú a poháňajú, že podporujeme túto vládu. Táto vláda sa takto stará o maďarské školstvo: K 1. septembru 1918 bolo na území Slovenska - ja bych prosil, aby menovite kultúrni činitelia českí venovali trošíčku pozornosti týmto dátam - 987 štátnych, obecných a erárnych škôl. Bolo ale 2631 cirkevných škôl, dovedna 3641 národných škôl. K 1. septembru 1918 zpomedzi cirkevných škôl bolo 6.7% slovenských, to ostatné všetko bolo maďarské. (Posl. Teplanský: Vôbec žiadnych nebolo!) No, medzi nami budiž rečené, boly niektoré katolické a evangelické školy, kde sa slovensky náboženstvo vyučovalo. No my sme takí dobráci, že pripúšťame, že tomu tak bolo. Naproti tomu r. 1931 k 1. septembru už bolo 1637 štátnych obecných a erárnych škôl, 2432 cirkevných škôl, zpomedzi ktorých maďarské boly 18,1%. Samo sebou sa rozumie, že tento Kulturträger gróf zbadal jedno: Maďari majú nárok ešte na 3% v pomeru k Slovákom. Lenže nezbadal ešte niečo, že totiž na Slovensku cirkvi nie sú v tom položení, aby ďalšie školy tvorily, budovaly a vydržiavaly, poneváč na druhej strane pánom Esterházyovcom by nebolo vhod, aby tie církve prišly bližšie ku štátu a dorozumely sa s ním, oni sa postavili na nemožné východisko: Na jednej strane štvať církvi od štátu, ale na druhej strane mu vytýkať, že sa nestará dosť o školy, nad ktorými má vládu cirkev. Tak by som mohol pokračovať, ale ešte k vôli pánu Esterházymu stratím tu niekoľko slov.

Československá vláda zriadila od prevratu pre 3/4 milionov Maďarov v 614 maďarských obciach knižnice a je len niekoľko dedín, kde ešte knižnice nemáme, aníž by som sa chcel vmiešať do vnútorných pomerov maďarských, konštatujem, že v Maďarsku pre 8 1/2 mil. Maďarov sú tie knížnice v 1760 obciach a nie sú v 1618 obciach, tedy asi v polovici všetkých obcí. To je ten rozdiel, ktorého si pán Esterházy nechce všímať. (Posl. Dubický: Máme v imunitním výboru 10 žádostí o vydání pro štvaní proti státu!) Pan kol. Esterházy v Prahe stále vyzdvihuje: stojím na pôde zákona a zákonitosti. Toľko rázy bych sa nerad vo zbývajúcej časti svojho života dostal do konfliktu so zákonom ako človek, ktorý každodenne prísahá, že stojí na pôde zákona.

Mohol by som takto pokračovať, ale pre nedostatok času odpusťte, páni kolegovia, abych sa ho ešte zpýtal: je to zvláštne, celá katolická verejnosť na Slovensku je neobyčajne zvedavá, čo vykonala v cirkevne-politických otázkach najkresťanskejšia, najkatolickejšia, najsocialistickejšia strana, ktorej predsedou je kol. Esterházy. Celú verejnosť uisťoval, že to nemôže a nesmie inak dopadnúť, než ako to on chce. Zatým čo sa stalo? Diametrálne inak to dopadlo. Ale ja ako mandant katolickeho ľudu maďarského na Slovensku sa pýtam, kto ponese zodpovednosť za tie všetky škody, ktoré ich cirkevnou politikou na Slovensku boly spôsobené menovite na úkor a veľkú škodu maďarského katolicizmu?

A teraz ešte totalita, neonacionalizmus a kresťanský socializmus. Vážené dámy a pánovia! Kým kol. Jaross bojuje za totalitu, aby medzi maďarské obyvateľstvo žiadna iná idea nevnikla, len neonacionalistická. Neviem, ako to je, veď títo páni ani medzi sebou nie sú totalitnými. Pán Esterházy je dobrým Maďarom a kresť. socialistom a pán Jaross je dobrým Maďarom, ač práve veľmi rád bysom sa dozvedel, ako prišli tí Česi ku Komárnu, či s Arpádom prišiel tam nejaký Čech, ktorý niesol to meno Jaross. Tá totalita mi je nepochopiteľná.

Hovoril o kolonizácii, že oni budú viesť najväčší boj proti event. kolonizácii. Hovoril o tom kol. Szentiványi, hovoril o tom kol. Jaross. Szentiványi je potomok slávneho českého rytiera Bohumíra. Páni, ktorí následkom kolonizovania hrajú rolu v Československu, naraz príjdu a protestujú proti kolonizácii. Je to ironia osudu. Ale idem o krok ďalej. Pán kol. Jaross 16 rokov nás bije za to, že my, ktorí máme česť vedľa slovenského roľnického ľudu požívať dôvery aj maďarského ľudu, sme sa nestarali, aby maďarský ľud aspoň niečo dostal z pozemkovej reformy. Na to by som odpovedal, že páni statkári dávali postrašeným podpisovať prázdné hárky, ľud sa podpisoval, že áno, nárokujeme kus zeme, na ktorej sta rokov pracovali naši otcovia ako poddaní otroci. A keď po niekoľko týždňoch tí samí roľníci nastrádali si pár korún a vydali sa na cestu do Prahy, tu sa naráz vysvetlilo, že sa podpísali, že nič nežiadajú z pozemkovej reformy. Ráčte dovoliť, akú predstavu môže mať o celej mravnej atmosfére v týchto kruhoch ľud, je-li možno takto jednať. Ale tí t. zv. hodžisti preca len nie sú takí šviháci, ako sa o nich hovorilo, a síce preto, že sa zasa preriekol pán kolega Jaross, keď hovoril toto: Na Slovensku bolo rozparcelované 130.000 ha pôdy, z tých 130.000 ha pôdy dostali Česi a Slováci 110.000 ha. A kto dostal tých ostatných 20.000 ha? Preca Habešanov sme tam nemali. Dostali to maďarskí roľníci. Som veľmi rád, že tento dokument mám.

Páni apostrofovali pána predsedu vlády, že nevyjadril sa specielne o maďarskej menšine. Ako sa mal vyjadrovať? Veď lepšie jej rozumí, ako oni všetci dohromady. On je tam viac doma, ako ktokoľvek z vás. A čo sa týka povinností, o žiadnych povinnostiach nemôže byť reči. Pán predseda vlády dobrovoľne preca len založil voči maďarskému roľníkovi svoj účet, tak ten účet v tejto souvislosti vykazuje neobyčajne značné preplatky už dosiaľ. Ja sa pýtam, ako budete vy odpovedať, ako budete vy reagovať na tie preplatky, ako sa mu vy odmeníte? Je mi len uprimne ľúto jedného, totiž toho, že bol odstavený od kormidla maďarskej národnej menšiny dr. Szüllö. Niekedy som s ním v zásadách nesúhlasil, ale je to jedinečne talentovaná hlava s neobyčajnou nadanosťou a ohromnými skúsenosťmi a teraz vidíme, ak to inak šlo za jeho vodcovstva. Odstavili ho, lebo nesnesú jeho talentu, jeho politickej múdrosti.

Vážení pánovia, budem museť končiť, lebo čas je už u konca. Ale ráčte dovoliť, je tu jedna vec, ktorú preca len nemôžem opomenúť. Jedná sa o prejav kol. Porubszkého o našich hraniciach, o našej armáde. Najradšej by som to prečítal maďarsky, lebo tam je videť toho ducha, v ktorom sa zrkadlí, čo do toho kol. Porubszky vložiť chcel, lebo preklad sotre to najjemnejší. Kolega Porubszký sa pýta p. ministra zahraničia a p. ministra národnej obrany: minister zahraničia tvrdí, že je neobyčajné mierové ovzdušie v celej Europe, a minister nár. obrany preca žiada pre zdokonalenie národnej obrany Československej republiky horentne peniaze. A teraz pán Porubszky predkladá Československej snemovni túto tézu: Keď prítomné hranice Československej republiky sú oprávnené a definitívne, potom nie je potrebné, aby jej hranice chránila mamutia armáda, a keď sú pochybné tieto hranice vo svojich právnych základoch, potom o udržaní týchto hraníc alebo neudržaní týchto hraníc iste rozhodnú zahraniční faktori.

Pánovia moji, môžete si predstaviť, ako vypadá tá mluva doma v tom pohraničí. Potom si môžeme domysleť, ako to vypadá s tým základom zákona, na ktorý sa denne stavia kol. Esterházy a naň prísahá.

Končím. Končím tým viac, lebo predošlý pán kolega mňa veľmi poučil, čo je to trpezlivosť. Preca len poukážem na určité zjavy, ktoré s našeho stanoviska, so stanoviska strednej Europy nás naplňujú akousi nádejou. Predovšetkým musím konštatovať jedno, že v samom Maďarsku mládež z rôznych táborov, ale specielne z táborov katolíckych dožaduje sa dôkladnej vedeckej revízie tisícročných dejín bývalého Uhorska. Ja toto úsilie vítam, lebo viem veľmi dobre, že už od tej doby, čo historikovia Szegfü a Homan otvorili oči vedeckej verejnosti o tom všetkom, čo sa za tých 1.000 rokov odohrálo, docela ináč sa dívajú i v Maďarsku na Slovákov, na Nemcov, na Rumunov a Juhoslovanov.

Ďalej žiada verejnosť ešte toto, a to by bola aksi sústavná práca, ktorá by posvietila na to, prečo sa musela tá monarchia zrútiť, vedená súc grófmi s neobyčajnými tradiciami. Je to chvalitebné preto, lebo to uverejnil vládny časopis, najvládnejši denník 1. decembra tohoto roku a tam sa dočítame takýchto vecí (čte): "Celé desatiletia panovaly v Maďarsku len heslá. Nielen naši politikovia a vodcovia strán, ale aj naši učenci, vedecké ústavy a duchovní vodcovia často zanedbávali svoj úkol odhaliť a spracovať najdôležitejšie problémy našej zeme, čo bez pochyby tiež prispelo k tomu, že národ celé desatiletia žil v ilúziách a nemal tušenia o veľkých krizách, ktoré driemaly pod povrchom. Pred válkou mali sme celé desaťletia času spracovať najvážnejšie problémy, otázky menšinové, pozemkovej politiky, vysťahovalectva, verejného zdravotníctva a soc. politiky."

Vážená snemovňa, predstavte si štát, kde desaťletia a desaťletia na tieto veci vôbec nemysleli.

"Nielen, že sme tieto veľké problémy nechali neriešené, ale ani sme si neujasnili ich podstatu a význam. Maďarská stredná vrstva žila celé desaťletia v iluzii, že v habsburskej monarchii je osud maďarstva na večné časy zaistený, že menšiny u nás nikdy nebudú dosť silné, aby sa nám postavily na odpor. Mysleli sme si, že maďarský ľud rastie, množí sa a síli, takže bude môcť vzdorovať každému nebezpečenstvu. Teraz, po zrútení historického Uhorska, vidíme, že toto naše sebavedomie malo veľmi chabé základy, a uznávame už, že málo kto z nás si umel svojho času utvoriť správnu predstavu o veľkých a osudových otázkach maďarskeho ľudu."

Slávna snemovňa, taká je situácia. Ale je to veľmi zaujímavé, keď človek sa potom dočíta od takého grófa Bethlena následujúcu kritiku o Gömbösovi a terajších pomeroch v Maďarsku: "Tlač je zterorizovaná, verejná mienka nesmie ani ceknúť. U nás v našom štáte už ani dýchať neslobodno."

Predsevzal som si, že sa nebudem do vnútorných pomerov tohto štátu miešať, jednoducho preto, poneváč sa dívam na tento štát dvojakýma očima, a síce ako na štát, ktorý nesie na svojom tele, na svojom živote toľko parazitov, koľko sme ešte nevideli, ktorí sú odpovední za celú svoju minulosť a za všetkú tú biedu, chudobu a za sociálne strašne vypadajúci ľud. Mňa tam nepustia; nielen mňa, ale iných, preto som odkázaný na iných, možná že sa mýlim.

Samosebou sa rozumie, to sú cesty pomýlené. Prechodne im vždycky prijde niečo na pomoc, či je to Sársko, či je to taliansko-habešský konflikt, kedy síce skočia raz do Londýna, ale raz zase do Ríma, potom zasa do Waršawy a do Berlína, ale svet sa nedá šidiť a my tiež sa nedáme šidiť. My, ako hovorím, na svojej demokratickej ceste republikánskej za každých okolností vydržíme a nikedy nechceme znať nad sebou inú vládu a nikedy nebudeme ochotni podporovať inú vládu, ako vládu z vôle ľudu, vládu z vôle ovládaných. (Potlesk.)