S radosťou konštatujeme v prejave pána predsedu vlády, že sľubuje brzké vypísanie verejných prác. Veľká nezamestnanosť a bieda, trvajúce na maďarských vidiekoch, činia nutným, aby tieto verejné práce boly čo najskôr vypísané. S radosťou konštatujeme, že vládny prejav ohlasuje zvýšenú sociálnu ochranu, a pri tejto príležitosti nech mi je dovolené ukázať na fakt špeciálne slovenský a podkarpatoruský, že ačkoľvek obraz prezidenta republiky je v každom úrade vyvesený, jeho ducha vo verejných úradoch niet, čoho by však demokraticky zariadená republika v prvom rade potrebovala, aby rôzné veci chudobného ľudu boly krátkou cestou vybavované. S radosťou spatrujeme tiež výzvu, ktorá si praje spoluprácu so všetkými národnosťmi v republike, keďže je treba vyrovnanej, pokojnej atmosféry a spolupráce, aby vážna hospodárska situácia mohla byť vyriešená i v našej republike.

Vo vzťahoch zahraničnopolitických súhlasí aktivistická maďarská menšina na 100 % s tým, čo pán zahraničný minister dr. Beneš činí v záujme europského mieru a europskej konsolidácie. Vo všetkých vzťahoch schvaľujeme zahraničnopolitickú líniu, ktorá chce utvoriť jednotu a spoluprácu francúzsko-sovietsko-malodohodovú, a sme presvedčení, že tie malé štáty europské, ktoré sú dnes ešte iného názoru, za krátko zakotvia tam, kde jedine budú správne a poctive slúžiť mieru.

S radosťou musíme konštatovať, že tiež oficiálna maďarská zahraničná politika zmenila svoj bývalý smer, keď v minulých mesiacoch priklonila sa k zahranično-politickému názoru, ktorý pán minister zahraničia dr. Beneš už 15 rokov hlása, keď hovorí, že najprv hospodárska spolupráca, a potom politické usmierenie. Vítame rámec československo-maďarskej obchodnej smluvy, a naším prianím je, aby z neho čo najskôr vybudovaná bola normálna obchodná smluva v záujme a v prospech obidvoch štátov. Zahraničnú politiku vlády tedy schvaľujeme.

Vo vzťahoch ku špeciálnej otázke maďarskej menšiny postrádam, že vládne prehlásenie nezabýva sa v tejže miere a zvlášte s nedostatky maďarskej menšiny, ako sa zabýva s vecmi nemeckej menšiny, ačkoľvek bolo by aj u nás dosť čo činiť, možná že viac než v krajoch nemeckých. Hľadám-li však príčinu, prečo je tomu tak, tu musím objektívne konštatovať, že to nie je celkom vinou vlády, ba odvažujem sa tvrdiť, že na tom nese vláda najmenšiu vinu.

Každý významný národohospodár a významný politik zistil, že miernenie a sanovanie krízy je možné iba v ceste vzájomnej dôvery. Poslanci Maďarov v stranách kresťansko-sociálnej a národnej po dobu uplynulých 16 rokov nezavdali príčiny a žiadnym spôsobom nedali podnet k tomu, aby vláda mala dôveru vôči ich politickej činnosti. Tiež nový parlamentný život zahájili a infikovali tou panskou politikou, ktorou od 16 rokov mrzačili maďarskú menšinu republiky.

Pred niekoľko dňami vyšiel v "Prágai Magyar Hirlape" prejav predsedu kresťanskosociálnej strany posl. Esterházyho, v ktorom píše, že "tradícia, štátotvorná schopnosť, rešpekt voči zákonu a loyalita maďarského ľudu cez tisícročie vychovávaného je taká, že sa hodí tento národ k tomu, aby spolupracoval so všetkými národnosťmi tejto republiky." Dokonale súhlasím s týmto prejavom pána poslanca. Je on naprosto pravdivý, avšak páni poslanci strany kresťanskosociálnej a maďarskej národnej strany nevykazujú tie kvality a mravy, ktoré vykazuje síce maďarský ľud, a oni vo svojej panskej nevychovanosti dopustili sa nevkusu, že zostali sedeť, keď nášho šedivého prezidenta celá snemovňa spontánne a s láskou zdravila.

Nuž veru to nie je mentalita maďarského ľudu. Ľud maďarský úprimne miluje prezidenta Masaryka a nesrovnávalo by sa s dôstojnosťou ctenej posl. snemovne, kebych jediné zbytočné slovo prehovoril o tom, čo vie každý v republike, len páni Esterházyovci a Szüllöovci nie, ktorí zahajujú svoju politickú činnosť tým, že vrážajú dýku do srdca tých, s ktorými by mali spolupracovať na blahu republiky a jej národov. Je pre tých pánov veľmi príznačné i to, že túto vec vo svojej tlači zamlčujú a ani jediným slovom nezmieňujú sa o tejto svojej pošetilej a ničím neomluviteľnej demonštrácii, avšak starajú sa o to, aby noviny v Budapešti a v Maďarsku prinášaly sťaby senzácie, čo robia Esterházyovci a čo robia Szüllöovci v československom parlamente. To je prierys politiky, ktorú tuná robia tí páni 16 rokov nie v prospech maďarskej menšiny v republike.

Obviňujú nás tým, že sme stranou podporujúcou vládu. Právom sa tážem, či nie je šľachetnejším, poctivejším a životaschopnejším úkolom byť podporou pražskej vlády československej, než podporovať pánov, ktorí pomáhajú vláde v Budapešti na úkor republiky?

Pán posl. Szentiványi pred nejakým dňom prehlásil s tohoto miesta: "S tohoto miesta ďakujem za prejav Maďarov, uvržených v osud menšinový." Tážem sa, k čomu toto popichovanie po 16 rokoch? Bol to osud historický, ktorý nasledoval na svetovú válku, a odvážim sa povedať, že to bolo dobré rozhodnutie osudu! Bolo ono dobré s hľadiska tunajších národov, lebo keby sa nebolo tak stalo, dnes by sme už stonali pod podpätkami pruských čižiem.

Pán posl. Jaross povedá: "Maďarská národná idea môže len sosíliť, len k národnej jednote všemaďarskej môže postupovať." Dovoľte, páni, maďarské opozičné strany už od mesiacov prehlasujú, že sa snažia o národnú sebaúčelnosť. Ja prehlasujem, že bude o veľa správnejšie prekrstiť tento pojem na národný sebaklam. My vieme, čo znamená národná sebaúčelnosť. Jestliže to, páni, neviete, prečítajte si, čo hovoril Gömbös pred krátkou dobou v budapešťskom parlamente, keď mluvil o národnej sebaúčelnosti, o jednotnosti strán a najhlavnejším jeho požiadavkom bolo, aby sociálna demokracia bola likvidovaná.

My sa nechceme dostať do likvidácie a preto nechceme národnú sebaúčelnosť maďarských grófov a pánov veľkostatkárov, lebo to je sebaklam. Konečne čítam v liste "Prágai Magyar Hirlap" toto (čte): "Maďarský aktivizmus, vnucovaný ohňom a železom, medovým motúzkom a terorom, lichotením a korbáčom, úvodníkmi a chatrnými kortešskými liečkami, nemôže sa postaviť na nohy." Dovoľte, páni, abych bez akejkoľvek vášne tuná, s najodpovednejšieho miesta republiky mohol konštatovať, že bezmedznejším cynizmom ešte nebol vládny aktivizmus opozíciou obviňovaný. Lebo kebych sa mal rozpovedať o tom, čím maďarskí páni agitovali v posledných voľbách na maďarských krajoch, volalo by to po prokurátorovi. Tážem sa, kto to bol, čo povedal, že príde ten veľký pán na bielom koni, čo povedal, že tieto voľby sú plebiscitom, a jestli že sa tento podarí, tedy Slovensko sa prinavráti Maďarsku.

Je to podlý kortešský tryk, je to balamútenie ľudu, je to nezodpovedná demagogia; o tomto mluvte, páni, odvažujete-li sa nás obviňovať, že sme pracovali nemravnými kortešskými nástrahami medzi aktivistickým maďarským obyvateľstvom.

V Československej republike hlási sa k životu nové Maďarstvo, nové Maďarstvo objavuje sa na kolbišti politického života a od toho okamihu prestáva neblahý stav, že od rokov odvažujú sa tuná mluviť v mene celého maďarského národa tí, ktorí majú k tomu najmenej práva. Nabudúce budú sa museť páni uspokojiť s tým, že budú môcť mluviť len v mene svojich strán a budú museť uznávať to legalizované Maďarstvo, ktoré prichádza do politiky republiky aspoň s takou silou, ako páni kresťansko-sociálni, lebo pravdivá je číselná štatistika pána ministra Hodžu o volebnej porážke maďarských strán a nemluvia pravdu páni zo strany kresťansko-sociálnej a z maďarskej národnej strany.

Naši Maďari chcú prevádzať rozumnú reálnu politiku a nechcú sa ubierať ani jedným ani druhým extrémom. Nechcú fabrikovať sťažnosti a nechcú agitovať na fórach zahraničných. Tu na pôde republiky chceme robiť politiku poctivú, vzpriamenú maďarskú politiku menšinovú, ktorá bude na prospech maďarskej menšine, ale bude prospešná tiež pre Československú republiku. My máme dôveru k vláde a preto prehlásenie vlády prijímam. (Potlesk.)

Místopředseda Košek (zvoní): K slovu je dále přihlášen pan posl. Csomor. Uděluji mu slovo.

Posl. Csomor (maďarsky): Veľavážená posl. snemovňa! Pri prvej príležitosti, kde mám česť v tomto parlamente prehovoriť v mene maďarského ľudu v Československu, ľudu pokrokového ducha a demokratického cítenia, plním len svoju povinnosť, keď v mene maďarského ľudu pokrokového ducha a demokratického cítenia slávne prehľasujem, že áno, my sme privrženci tejto republiky a republikánskej demokracie, ktorej základy položil pán prezident Masaryk (Potlesk.) a určil jej základné smernice.

S úprimným a statočným srdcom chceme a budeme pôsobiť a pracovať na tom, aby táto demokracia pevne obstála proti snahám a jalovým pokusom tej triedy historickej, ktorá demokracii ukladá o život a chcela by jej vykopať hrob. My sme si povedomí toho, čo je životným záujmom maďarského ľudu ako menšinového národa, aby v tomto štáte, v tejto republike vládol duch demokracie, lebo len tam, kde je demokracia, len tam má národ menšinový právo a možnosť, aby mohol svoju lepšiu budúcnosť v duchu demokracie a prostriedkami demokracie vybudovať.

A preto sa nestotožňujeme s tou politikou a s tými počiny, ktoré počiny uskutočňujú a ktorú politiku hlásajú už 16 rokov maďarská národná strana a krajinská strana kresťansko-socialistická. Nestotožňujeme sa s tým preto, lebo maďarský ľud potrebuje práce a pomoci a nie ľubozvučných rečí.

Môj kol. posl. Szentiványi povedal pred niekoľko dňami s tohoto miesta, že oni, t. j. maďarské strany opozičné, nemohli zabrániť pauperizácii maďarského ľudu. Táto predstava nie je správna, lebo faktom je, že Szentiványi a druhovia 16 rokov nielen že neboli vstave zabrániť zchudobneniu maďarského ľudu, ale svojou škodlivou prácou priamo pomáhali zchudobneniu toho maďarského ľudu. Pomáhali tým, že v dobe, keď po skončení svetovej vojny zavanul svetom historický vývoj, v ktorom staleté tróny sa zrútily a kráľovské koruny padaly do prachu, v ktorom tisícročné štátne hranice podľahly zmenám a vznikly štáty nové, medzi nimi i táto demokratická republika, ktorá dala práva a slobodu tunajšiemu ľudu a tunajšiemu Maďarstvu - tu Esterházyovci, trieda historická, plakali na zrúcaninách pamiatok minulosti na miesto toho, aby sa prihlásili k práci výstavby a aby maďarskému ľudu opatrili chlieb, prácu, mier a kľud.

Trieda historická od doby ustavenia štátu systematicky vyvražďovala dôveru voči tomuto štátu z duše maďarského ľudu. V prostredí vonkovského obyvateľstva vytvorila myšlienkovú atmosféru, dľa ktorej tento štát, táto republika nemá práva existenčného. Povedali, že je to len niečo prechodné, a jestliže sa niektorý Maďar v tomto štáte hlásil k tvorivej práci, ihneď ho obviňovali, že nie je Maďar, že je zradcom Maďarstva. Tážem sa, akým výsadným právom privlastnili si páni to, aby oni mohli určovať, kto je dobrým a kto je špatným Maďarom?

Maďarský ľud môže len tomuto štátu a jeho demokracii ďakovať, že má ľudské práva, a tiež páni zo strán kresťansko-socialistickej a maďarskej národnej môžu len tejto demokracii ďakovať, že sú tuná a že takto môžu hovoriť, lebo keby nebolo demokracie, vtedy by oni tuná neboli a nemohli by takto hovoriť.

Ctená posl. snemovňa! 85 % maďarského ľudu živí sa priamo či nepriamo zemedelstvom. Živototvornou silou a vyživovateľom maďarského ľudu je tá sladká matka pôda a preto posvätnou povinnosťou každého Maďara je, aby s inojazyčnými obyvateľmi tohoto štátu, ktorých životnou existenciou je tiež len pôda, v rámci tohoto štátu spolupracovali v záujme ochrany hodnoty výťažku tejto pôdy. (Potlesk.)

Ctená posl. snemovňa! Dovolávam-li sa toho, že 80 % maďarského ľudu žije zo zemedelstva, tu s radosťou vítam a vďaky vzdávam pánu ministerskému predsedovi, že vo vládnom programe stavia do výhľadu zvýšenú ochranu zemedelstva. Tento jeho prejav s radosťou vítam a v mene pokrokového a republikánsky smýšľajúceho maďarského ľudu žiadam ctenú vládu, aby ona učinila zemedelstvo výnosnejším. Bude-li zemedelstvo výnosnejšie, tu bude môcť gazda viac platiť robotníkovi, a maďarskému robotníkovi dostane sa slušnejšej mzdy, ošatenia a ľudského živobytia. (Výkřiky posl. Vallo.)

Maďarský ľud je si dobre vedomý toho, že nemôže sa honiť za vysnenými vidinami. Život Maďarstva a existencia maďarského ľudu závisí v tejto republike od toho, zda sa bude môcť zapojiť do tvorivej práce demokratickej vlády. My maďarskí roľníci si prajeme, aby sme po nesmiernych utrpeniach a mizeriách, ktorých následky ešte dnes pociťujeme, národy z týchto utrpení vykúpili, chceme, aby sa národy sblížily v láske, mieru a svornosti a nie v nenávisti.

Ctená posl. snemovňa! Maďarský ľud po tejto stránke - v určitých vzťahoch - nemohol dosiaľ svoju vôľu vyjadriť, lebo tunajšia historická trieda so svojou kňazskou - česť výnimkám! - asistenciou, za spolučinnosti kostolnej kazateľne spôsobila pokrokovému Maďarstvu hanbu. Páni posl. Jaross a Esterházy sa ponosovali, že tu vraj niet demokracie. Je to svätúškarstvo, oni de facto nepotrebujú demokracie, nepotrebujú tej demokracie, ktorá zabezpečuje maďarskému ľudu slobodu, ktorá činí možným, že maďarský ľud môže užívať svojich práv daných mu ústavou, ktorá umožní, aby z toho vyplývaly požehnanie, blahobyt, pokoj, kľud pre celú republiku a v nej tiež pre maďarský ľud. (Potlesk.)

Maďarský ľud, ctená snemovňa, nepozostáva len z grófov a tried historických. Maďarská národná menšina chce nažívať tuná poctivým a uprimným republikánskym životom. Maďarský ľud pokrokového ducha a republikánskeho cítenia lpí na svojej hrude, tu chce žiť v tejto demokracii a v tejto slobode.

Zabezpečenie zvýšenej ochrany výnosu pôdy je istou zárukou blahobytu štátu. Má-li sa dobre zemedelec, zvýši sa kúpna sila zemedelskej vrstvy, zveľadia sa práce a zveľadia sa tým i príjmy občianstva.

Vedľa rentability poľnohospodárstva požadujem tiež úpravu zemedelských dlhov, lebo to bude bezpečnou zárukou demokracie. Ale požadujem tiež prísny zákrok oproti protištátnym živlom, aby sa nemohly opakovať prípady, k akým dochádzalo pri posledných voľbách, že totiž maďarské strany v maďarských krajoch agitovaly plakátmi, na ktorých vojak vyťahuje na šibenicu roľníka, ktorý sa opovážil hlasovať na kandidátku č. 1.

Tých niekoľko grófov a magnátov a niekoľko odnoží historických tried, ktorí sú ešte tuná, spôsobilo maďarskej národnej menšine v republike nesmierné škody. Demokracia, ktorá im to umožňuje a dovoľuje, nám neimponuje. My sa dožadujeme toho, aby sem sa vzťahujúce paragrafy zákona boly prísne používané, aby maďarská národná menšina mohla svoje ústavou zabezpečené práva ľudské pokojne uplatňovať v záujme svojom i v záujme blaha republiky. (Potlesk.)

Místopředseda Košek (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen pan posl. dr. Stránský. Uděluji mu slovo.

Posl. dr. Stránský: Slavná sněmovno! Nemohu si se svými hlasivkami dělati naději, že mne bude tak dobře slyšet jako kol. Csomora, doufám však, že mně za to bude lépe rozumět. (Veselost.)

Slavná sněmovno! Vládní prohlášení, o kterém končíme rozpravu, nabylo určitého specifického zabarvení zmocňovacím zákonem. Vláda nám naznačila, co podle jejího mínění se má dělat, ale zároveň dala si sněmovnou udělit příkaz, aby to dělala sama - podle starého pravidla: Poruč, a udělej sám! - Nám nezbývá, než vyčkat.

Pro rozpravu o vládním prohlášení, myslím, že bylo charakteristické, že projevy nás, koaličníků, kteří jsme mluvili a kteří budeme hlasovat pro vládní prohlášení, byly prosty příliš plamenných akcentů; a na druhé straně jste si jistě, vážení páni kolegové, všimli, že také oposiční projevy - a já si troufám to tvrdit dokonce i o nejradikálnějších projevech, komunistických - byly proti tomu, jak jsme zvyklí zde slýchat, ztlumeny. (Výkřiky posl. Vallo.) Bylo to, čemu se říká v hudbě "con sordino", s nasazeným tlumítkem, na kterém kol. Vallo už teď nic nemůže změnit. (Veselost.)

Na oposiční projevy se strany české a slovenské není celkem mnoho co odpovídat. Já bych chtěl říci na projevy mluvčích se strany ľudové, zejména na projev posl. Andreje Hlinky, že jsme neslyšeli bez jistého dojetí slova "snili jsme o tomto státě v maďarských žalářích". To šlo od srdce! A my víme, že je to i pravda. A proto není mezi námi nikoho, kdo by si nepřál, aby tato oposičnost se orientovala k našemu státu a k naší vládě kritičtěji než dosud, a kdo by si nepřál, aby k té práci, kterou musíme konat, přibyla pomoc každého, kdo opravdu s tímto státem cítí. A já říkám, bez ironie, že se domnívám, že tato oposičnost - ještě než listí se stromů spadne - bude ještě ztlumenější, než byla včera, a že roztaje s prvními sněhy. (Posl. dr. Slávik: Nech je to pravdivejšie než Vilémove slová!)

Co se týče projevu p. dr. Kramáře, tedy jste všichni, kdo jste jej slyšeli, byli svědky, že tento projev byl obrácen více a skoro výhradně do minulosti. Prohlášení vlády, o kterém tato debata se vede, je obráceno do budoucnosti. Řeč pana dr. Kramáře se vlastně tímto prohlášením neobírala. Já bych proto chtěl, poněvadž sám se chci držet věci, odpověděti jenom maličko na podivnou poznámku, podivnou z těchto úst, poznámku, která položila otázku: co stály jednotlivé strany volby. Pan dr. Kramář připomněl, že když sám r. 1891 kandidoval po prvé do parlamentu, stály prý ho volby, tuším, že řekl 10 zlatých (Hlasy: Pět zlatých!) - tedy pět zlatých. A řekl to s jakýmsi steskem a s jakousi stížností na to, co teď politické strany dávají na volby. Já bych vůči tomu, slavná sněmovno, chtěl konstatovati jenom jedno, že vyčištění jednoho pražského domu od nálepek, které tam byly nalepeny stranou p. dr. Kramáře, stálo možná více, než ty jeho první volby v devadesátém prvním roce. Myslím, že nemusím dále rozvádět, co to znamená, my víme přece, jaký náklad právě tato strana věnovala na volební agitaci. Ale když už o tom mluvím, chtěl bych zároveň říci toto: Tragika, pánové, je v tom, že některé strany netoliko mají mnoho prostředků na volební agitaci, ale že mají také členy, kteří bez volební agitace - a to je horší zjev - dovedou působit na cizí mysli ne přesvědčováním, nýbrž nátlakem. (Výkřiky.) Podívejte se, za celé knihy mluví takový pracovní sáček (ukazuje sáček) dělníka, kterému se tímto pracovním sáčkem sděluje, že se mu vyplácí na konec týdne za všechnu práci, kterou ten týden vykonal, 73 Kč. (Hanba!) Ale tento sáček se mu dá jeho zaměstnavatelem, který se v tomto případě jmenuje pan Bernacký, do ruky s velkou štampilkou 16 a polepený s druhé strany agitačními nálepkami. (Výkřiky odporu. - Hlasy: Co je to za teror?) Já vám hned povím, pane kolego, vy se mne ptáte, co je to za teror. (Hluk. - Různé výkřiky. - Místopředseda Košek zvoní.) Ptáte-li se mne, co je to za teror, řeknu vám: Ta šestnáctka sama a ty nálepky, to ovšem není ještě žádný teror, ale tomu dělníku se přece tím zřetelně připomíná, co to znamená, když pan továrník bude nebo nebude spokojen s výsledkem voleb; a myslíte-li, že je to v pořádku, tedy se vás zeptám, co by řekl ten továrník, kdyby mu dělníci polepili jeho mašiny svými dvojkami, trojkami, čtyřkami a pětkami. (Výkřiky.)