Místopředseda Langr (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. Ursíny. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. Ursíny: Slávna snemovňa! Pán predseda vlády v svojom vládnom vyhláseni povedal, že vo voľbách nezvíťazila koalícia, ale že vo voľbách zvíťazila demokracia. Ale opozičné strany najviacej, tak sa zdá, zaoberaly sa s touto časťou jeho prehlásenia. Pozrime sa na to tedy celkom otvorene, či vo voľbách postupovalo sa demokraticky a či nie. Voľnosť shromažďovacia narušená nikde nebola, každý mal úplnú voľnosť prejavu. Shromaždenia sa nikomu nerušily, ba naopak mám dôkazy na to, že četníctvo veľmi energicky, ba môžeme povedať bezohľadne bránilo možnosť zadržania opozičných shromaždení. Turč. Sv. Martin, kde osemnásteho, deň pred voľbami, zadržala verejné shromaždenie ľudová strana s národnou, je toho najlepším dôkazom. Tam zástupca úradu hľadel 3/4 hodiny utíšiť shromaždenie, aby mohli páni rečníci hovoriť, a ja tvrdím, že kebych tam bol ja išiel ako koaličný kandidát, že moja schôdza bola za tú dobu päťkráť rozpustená. Četníctvo s celou brutalitou a bezohľadnosťou zakročilo, aby shromaždenie bolo zadržané. A takto sa postupovalo všade. Dokumentovanie, že vraj demokracia pri voľbách bola narušená, lebo sa hádzaly sklenice, a že ju narušila vláda, to je trochu divná argumentácia. Dokazovať, že demokracia bola narušená preto, že tu sedia Henleinovci a že maďarská opozícia sa udržala, to je tiež, myslím, troška divné dokumentovanie, lebo veď to je práve dôkaz, že demokracia vo voľbách narušená nebola. Ja sa domnievam, že sa tu demokracia často chápala až príliš voľne, že čo chvíľa tí, ktorí demokraciu nechápu tak, ako majú, chceli, aby sa zvrhla v anarchiu. Myslím, že stačí na dôkaz toho len to, že po maďarských krajoch - a zaiste toho spomenie aj môj kolega Csomor - chodili s namaľovanými plakáty, na ktorých viseli republikánski Maďari, ktorí sa opovážili postaviť sa na stanovisko tejto republiky. (Slyšte!) Vpredu Csomor a za ním druhí. Stal sa prípad, že zástupca úradu bol ohrožovaný preto, že chcel zadržať na shromaždení poriadok a pokoj. Takto sa demokracia chápať nemá, lebo je to na škodu jej samotnej.

Vážená snemovňa! Bolo tu dokazované, že koalícia utrpela porážku. Tvrdím, že je to absolutná nepravda. Vládnuť v dobách najväčšej hospodárskej biedy, brať na seba odpovednosť za všetko, čo zamedziť ani možné nebolo a čomu sa predísť nedalo, čo sa prevalilo celým svetom, a pri tom tak nepatrné straty koalovaných strán - to oprávňuje k tomu, že koalované strany oprávnene môžu povedať, že vyhraly tento volebný boj, ktorý podnikaly opravdu demokraticky a voľne.

Reči o zneužívaní úradov absolutne neobstoja. Sú desiatky, sta štátnych úradníkov, ktorí sa postavili proti vládnym stranám, ale keď porovnáme zástoj štátnych úradov, ich oporu koalovaných strán, prídem k presvedčeniu, že ani zďaleka nedosiahla opora toho, čo za niektoré politické strany urobila cirkev s jej niektorými funkcionármi. (Tak jest!) Ja mám, vážená snemovňa, na to dôkazy, že sa volaly ženičky do kostola, kde prosím sa im nakladalo, kde majú hlasovať. A mám na to dôkazy a zápisnice sú na školskom referáte o tom, že učiteľ v cirkevnej škole povedal, že deti príslušníkov republikánskej strany nepatria do cirkevnej školy a tie následkom toho sa staly predmetom opovrženia, výsmechu a bolo niekoľko týždnov, čo sa do školy nemohly ukázať. (Posl. Florek: Kde to bolo?) V Orave, pán kolega, zápisnice sú na školskom referáte. (Posl. Florek: Obce!) Áno, tam je to, ja vám to poviem.

Vážená snemovňa, ale i viac my vieme, s akou bezohľadnosťou sa zachovaly nadriadené cirkevné vrchnosti voči tým kňazom, ktorí chceli podoprieť svojím postupom roľnícku stranu. Takého bezohľadného teroru nedopúšťal sa žiadny štátny úrad voči svojim podriadeným úradníkom, takého niet a, vážená snemovňa, to nie sú prázdné slová, tam sú doklady. (Posl. Kendra: Prekladanie!) Nič sa nestalo, pán kolega!

Vážená snemovňa, keď to všetko srovnáme, tak vidíme, kto narušoval demokraciu a kto mal dosť sily, morálnej sily, ukáznenosti, aby tú demokraciu nenarušil. Vážená snemovňa, ja som povedal, že žijeme v dobách najväčších hospodárskych ťažkostí. Bolo tuná niekoľkoráz menovite opozičnými rečníkmi dokázané, že za ajhľa 17 rokov trvania republiky, čo že ste vykonali? A čo sa stalo v štátoch s dlhoročnou, storočnou tradíciou, ako tam zaľahly hospodárske biedy! Tak sa zdá, že páni z opozície zabúdajú na to, že naše oslobodenie národné ešte nedonieslo so sebou úplné oslobodenie hospodárske. A je niečo iného, keď hodnoty hospodárske sú v rukách dobrých, oddaných príslušníkov národa, a vtedy títo idú po ruke štátnym orgánom, snažia sa, usilujú zmierniť tie jej ťažkosti, chcú dať kúsok chleba človeku, poneváč majú záujmy ako jeho bratia, majú záujmy na tom, aby pomery národné a štátné vyvíjaly sa dobre. Ale u tých, ktorí vlastnia hospodárske podnikanie a sú nielen nepriateľmi nášho národa a štátu, u tých je tomu pravý opak. S týmto museli naši vládni činitelia zápasiť, ale ja by som upozornil na jednu našu opozíciu a špeciálne našu slovenskú opozíciu. Mne sa zdá, že na túto časť národného oslobodzovacieho boja, vážení priatelia, ste zabudli. Tam treba napnúť sily, aby sme pomáhali dobudovať hospodárske oslobodenie nášho národa. (Výkřiky posl. Sidora.) Áno, vy byste bol býval radši, keď by tie veľkostatky, tak sa zdá, boly zostaly v rukách, ktoré ich vlastnily, a, pán kolega Sidor, ja som vás upozornil na jednu výzvu vo "Slováku", ktorú ste napísali pred nitrianskymi slávnosťmi, kde ste písali doslovne toto: "Tí, ktorí zaslúžili šibenicu, dostali zbytkové majetky a iné výhody." Ale, pán kolega, zamyslite sa nad tým, čo to znamená. Roduverným synom národa by ste dali šibenice!

Vážená snemovňa! Takto sa tieto veci majú a ja tvrdím, že bude dobrej spolupráce Čechov a Slovákov treba, aby hospodárske oslobodenie národa bolo dobudované. Ale ešte iný ťažký a zodpovedný úkol pripadá našej vládnej moci. Pri vzniku našej republiky, tak to tvrdievam, prišly do nej jednotlivé súčiastky odchylných hospodárskych, sociálnych a kultúrnych pomerov, ale tvrdím: Najvyšším úkolom štátu je vyrovnať tieto diferencie v čase čím kratšom, lebo toto je bezpodmienečným predpokladom homogénnosti našej republiky.

A, vážená snemovňa, nie je možno zatvárať oči pred tým faktom, že sa mnoho vykonalo. Ktokoľvek z opozície nechce uznať toto pozitívne, tak buďto vedome alebo nevedome zatvára pred tým oči. Ja bysom opozíciu, a zase slovenskú, upozornil špeciálne na to, že sme my za roky snažili sa z prostriedkov štátnych vyrvať, vytrhnúť pre Slovensko čím viacej, aby sa povznášal hospodársky, sociálny a kultúrny pokrok. Bez hospodárskeho povznesenia to absolutne očakávať nemožno. (Výborně!)

Vtedy, prosím, oni povedali, že materializujeme ľud, že ho vychovávame k hmotárstvu, že hmotnými výhodami budujeme pozície strán, a po čase prišli a povedali: štáte, vyúčtuj, čo si dal Slovensku a čo Slovensko dalo tebe. Ale keď niekto bol, kto sa staral o to, aby štát Slovensku dal, takto sa chovali, nehlediac k tomu, že sami sa o to nepričinili.

Keď tak často sa zamyslím nad tým opozičným stanoviskom našich slovenských autonomistov, napadne mi jedna malá historka, ktorá sa odohrala raz na Spiši. Jeden starček, náš roľník, hovoril takto: "Zavolal si mňa pán farár a povedal mi: ťPočúvajte, prečo ste vo vláde, prečo ste s tými vládnymi stranami?Ť A ja som mu odpovedal takto: ťPán farár, tak sa zdá, že naše cesty sa už nestretnú. Keď oni boli vládny, ja som bol protivládny a teraz, keď sú oni protivládny, ja budem vládny." (Potlesk.)

Vážená snemovňa! Jednoducho, proste naznačeno, toho ducha, ktorý opozíciu žene ta, kde je... (Posl. Kendra: Prečo nám nepoviete, prečo politizujete s pokladnicami?) Vy ste tie pokladnice chceli zabiť dlhé roky. Keby sme boli spravedliví, tak by sme politizovali, ale my nepolitizujeme.

Toto sú faktá, skutočnosti, a ja chcem s tohoto miesta zdôrazniť, že ja s vďakou kvitujem to vyhlásenie vlády, že chce napomáhať hospodárskemu rozvoju Slovenska a Podkarpatskej Rusi, že chce urychliť všetkými možnými prostriedkami, aby Slovensko hospodárskym vývojom dosiahlo tej hospodárskej úrovne, a tvrdím, tým i tej sociálnej a kultúrnej úrovne, na ktorej sú Čechy a Morava.

Ja tak len letmo upozorňujem, že je tu ešte hodne otázok, ktoré treba riešiť rychlejším tempom. Tam máme železničné tarify, odstupňovanie na dialku tak, aby naša republika bola jeden pevný hospodársky celok, tam máme podporovanie vzniku podnikania na Slovensku. Nemyslím subvenciami (Hluk. - Místopředseda Langr zvoní.), ale tým, že sa mu dá možnosť existencie; tam máme ešte vo veľkom merítku potrebné práce regulačné, výstavby ciest, Dunaj, ktorý je tak ohromne dôležitý pre našu republiku - a my so záujmom sledujeme vyšetrovanie, ktoré sa tam vedie v otázke, ktorá rozviruje slovenskú verejnosť. Žiadame, aby bolo s celou prísnosťou prevedené a náprava urobená, áno, my chceme, aby tá kontrolná časť, ktorá tam patrí, bola oddelená od toho hospodárskeho; ten stav, ktorý teraz panuje, je nemožný.

A vážená snemovňa, my otvorene, s celou určitosťou hovoríme, že áno, sme si vedomí svojej odpovednosti a trváme na tom, aby tento hospodársky vyrovnávací proces čím rychlejším tempom splnil úplne svoj úkol. My nezatvárame očí ani pred tou skutočnosťou, o ktorej menovite zase naši autonomisti slovenskí hovoria, že vraj nám je jedno, či slovenský človek dostane miesto alebo nie. Sme na tom stanovisku, že toľko miest, koľko sa na Slovensku uvoľní vo verejných službách, má byť zaplnené uchadzačmi slovenskými. Slovákmi v prvom rade a Čechmi zo Slovenska. A vážená snemovňa, my sme aj za to, keď treba, aby ten sjednocovací vývoj splnil svoj úkol, aby sa naši vymeňovali, nech idú slovenskí ľudia do Čiech a na Moravu a nech prídu českí ľudia k nám na Slovensko i na ďalej. Ale sme aj za to, aby aj do centrálnych úradov dostal sa primeraný počet slovenských ľudí, toľko, koľko ich je treba a koľko podľa percentuálneho počtu obyvateľstva ich má tam byť. My nezatvárame očí ani pred tým, že staly sa so strany centrálnych úradov nesprávnosti alebo aj krivdy, ale my máme dosť chlapskosti a mužnosti na to, aby sme ich odstránili bez toho, že by sme vyvolávali rozbroje, nesváry alebo bratovražedné boje medzi Slovákmi a Čechmi. (Výborně!)

Vážená snemovňa! Pán minister dr. Tiso vo svojej včerajšej reči apostrofoval nás, slovenských členov parlamentu t. zv. čsl. strán, aby sme sa vraj osvedčili, že či sme sa prihlásili na Slovensku ku svojmu slovenskému národu alebo nie, poťažne, aby sme sa osvedčili tí, ktorí sme hovorili za čsl. jednotu. Vážená snemovňa, škoda, že nie je tu pán minister dr. Tiso; ja som sa mu chcel dnes prihlásiť, chcel som sa mu osvedčiť, že ja som sa na Slovensku prihlásil ako syn slovenského národa a že sa i tu hlásim k nemu a že sme sa my hlásili k slovenskému národu, vážení priatelia, vtedy, keď mnohí z vás sa k tomu národu nehlásili a hlásiť nechceli. (Výkřiky posl. Kendry.) A keď je on na to zvedavý, že ako si my predstavujeme vývoj našej čsl. veci, tak mu to poviem takto: My chceme, aby hospodársky, sociálny a kultúrny vývoj v republike našej išiel tak, aby nastalo i kýžené sjednotenie oboch tých, na ktorých bedrách leží a ležať bude tento štát, Československá republika. (Tak je!)

Vážená snemovňa, chceme, aby absolutná spravedlivosť, ktorá v republike našej panuje, panovala a panovať bude, aby pomohla hospodársky povzniesť Slovensko, Slovákom aby sa meralo vždy spravedlivo, aby všetko to, čo im patrí, dostali (Výkřiky.), a z tohoto spravedlivého, objektívneho postupu aby vyrástla duševná jednota, jednota sŕdc a duší, ktorá v konečnom dôsledku prejaví sa národnou jednotou úplnou. (Hlasy: Kedy?) To je otázka vývoja, ale my nechceme to, čo vy, my nechceme, aby sa priepasť hĺbila, my nechceme vyvolávať rozkol, kde ho netreba, my nechceme stavať umelé hrádze politickým autonomizmom tomu, čo má byť k sebe a má byť spojené a jednotné. (Potlesk.)

Vážená snemovňa, takto jasne, ako tu, som to hovoril i na Slovensku. Pán kol. Vančo, čo je nám jasné, vám nikdy jasné nebude. Kto chce, rozumie, kto nechce, rozumeť nebude ani vtedy, keď mu to vysvetlíte sebalepšie a jasnejšie. Opozícia naša stále poukazuje na to, že čo všetko nám ešte chýba, na všetky nedostatky, ale to, čo by bolo bývalo, keby Slovensko bolo tú politickú autonomiu malo, to i keby chcela, nevedela by nám povedať; ale i keby vedela, ani vtedy by nepovedela. (Výkřiky posl. Dembovského.) Tak to je to.

Ja sa vás pýtam a zase len mojich priateľov z opozičného tábora slovenského, či hospodársky rozvoj roľníckeho Slovenska by bol lepšie možný, keby ono bolo izolované i po stránke hospodárskej od Čiech a Moravy, či by sme nezašli na tie koľaje, kde sú štáty roľnícke? (Výkřiky.)

Místopředseda Langr (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Ursíny (pokračuje): Či by Slovensko nedostalo sa pri hospodárskej izolácii ta, kde sú štáty zemedelské, Poľsko, Bulharsko, Juhoslávia atď.? Je samozrejmé, že toto záujmom Slovenska byť nemôže a nebude. A z týchto príčin my nebudeme za politickú autonomiu. Ja vás, menovite vás, aspoň väčšinu, nechcem upodozrievať alebo neupodozrievam, aby som hovoril jasne, že by ste s tou politickou autonomiou chceli rozbiť republiku, ale, vážená snemovňa, či nemáme z historie poučenie, že rozkol i vtedy, keď tí, ktorí ho zavinili, nechceli to urobiť, doviedol do poroby v prvom rade národy slovanské? Nejde len o samú mienku, ale ide o dôsledky. Človek mieni dobre a vykoná zle a podľa našej mienky i keď dobre mieniete, to by boly konce. My sme si dobre vedomí zodpovednosti voči národu a voči štátu, aby sme tie isté cesty nastúpili. Ja vás ubezpečujem, že ich nenastúpime.

Bolo tu hovorené o istej demoralizácii, a to bývalý člen vlády hovoril, že vláda, celá koalícia je demoralizovaná, že získavala hlasy na Slovensku svetrami, cukrom atd. Oč išlo? Republikánska strana spravila sbierku a rozdelila pre svoje dietky... (Posl. dr. Slávik: Dávno pred voľbami!) Áno, to bolo dávno pred voľbami a naši priatelia tu prítomní so strany ľudovej povedali: Choďte, berte a hlasujte s nami. A ja sa vás pýtam (obrácen k posl. Sidorovi), kto demoralizoval, pán kolega, my alebo vy? Tedy takto to vypadá s tou demoralizáciou a ináče to vypadá s tým, kto nedemoralizuje. Ale odvolávalo sa tiež, vážená snemovňa, na určitý prísľub už zosnulého veľkého nášho štátníka Švehlu, že prisľúbil menovanie určitého počtu členov do krajinského zastupiteľstva slovenského. Myslím, že páni kolegovia priznávajú, že ten sľub narušený nebol, a my sme presvedčení, že ani v budúcnosti narušený nebude. Ale práve títo pánovia urobili pakty, živí medzi živými, pakty na písme a nedodržali ich. (Slyšte!) Prosím, dostali ste memorandum, vo ktorom ste upozornení, že máte povinnosť a záväzok dodržať pakty, ktoré ste spravili, lebo že sa pôjde s tými pakty pred verejnosť a prípadne pred riadné súdy republiky. A tam - nechcel som ani na tu vec upozorniť, ale je to tak - hrali zástoj tí, ktorí majú viac dôvodov k tomu, aby dohody, i keď sú nie na písme, ale len morálne záväzky, dodržali. Hovorili ste o našej strate na Slovensku, ktorí zastupujeme strany československé, a keď dáte národniarom druhý mandát a Kurťakovcom tiež druhý mandát, ktorého sa dožadujú podľa vašich záväzkov, tak ste stratili pomerne viacej ako my. (Výkřiky posl. dr. Sokola.) Martinko, ja viem o memorandume, ktoré vám poslali.

Ale vážená snemovňa, ja chcem zakončiť. Chcem upozorniť na to, že tieto veci nás nepomýlia, že pôjdeme touto cestou ďalej a že vládne prehlásenie prijímame v celom jeho znení a že veríme, že jedine táto cesta je možná, že áno, bude u nás vládnuť režim demokratický, že nepôjdeme tými cestami, ako sa to stalo, že jeden váš aktívny člen klubu hovoril, že u vás je volanie po diktatúre, ktorá by sa musela obrátiť proti vám, lebo sme videli v súsedných štátoch, že tam tí, ktorí demokraciu kritizovali, keď sa zmocnili vlády, tú demokraciu zavrhli a odkopli. My pôjdeme i ďalej touto cestou ako zástupci pracujúceho ľudu, lebo to je jediná možná správna cesta. S vládnym prehlásením úplne súhlasíme a od vytýčeného cieľa sa neuchýlime. (Potlesk.)

Místopředseda Langr (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. Schulcz. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. Schulcz (maďarsky): Ctená snemovňa! K vládnemu prehláseniu pána predsedu vlády premluvím v mene maďarských robotníkov, pokrokových občanov a intelektuálov. Hovorím v mene tých Maďarov našej republiky, ktorí si vytýčili cieľ, aby v pospolitosti so všetkými národnosťmi v republike pracovali na prosperite republiky a jej národov.

Sú tri hľadiská, z ichž peršpektívy chceme rozoberať prejav pána predsedu vlády, a to hľadisko vnútropolitické, zahraničnopolitické a špeciálne hľadisko maďarskej menšiny. Čo do hľadiska vnútropolitického v prvom rade s radosťou vítame všetky záväzné prejavy, ktoré vyznievajú o ochrane demokracie. Je naším presvedčením, že demokracia a demokratické zariadenie sú životnou podmienkou pre menšiny. S hľadiska nášho vývoja a s hľadiska našej hospodárskej a politickej prosperity pokladáme za nadovšetko dôležitejším, aby sa tieto demokratické zariadenia chránily a zachovaly, a práve preto zaujímame čo najostrejšie stanovisko proti akejkoľvek národnej sebaúčelnej diktatúre. A to preto, lebo dejiny nás poučujú, že každé diktatorické zariadenie, ktoré slúži národnej sebaúčelnosti, defrauduje v prvom rade práva menšinové a zničí v prvom rade kultúrne možnosti národných menšín. Maďarská robotnícka trieda, pokrokové občianstvo a inteligencia prajú si z vládneho prejavu politiku silnej ruky na ochranu a udržanie demokracie. (Předsednictví převzal místopředseda Košek.)