Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím o kľud.

Posl. Teplanský (pokračuje): Vážení pánovia, myslím, že to slovenská ľudová strana uzná, že po 17 rokoch bude treba jasne povedať, v čom je a ako tej autonomii slovenská ľudová strana rozumie. Dosiaľ to povedané nebolo, dosiaľ to nebolo ešte formulované a nie je ani dnes. (Výkřiky posl. Siváka.)

Vážení pánovia! Uznávam, že personálna politika na Slovensku následkom toho, že zriadenie krajinské dáva určitú zákonitú pravomoc nášmu prezidentovi a výboru, že táto pravomoc ... (Výkřiky posl. Siváka.) - pán kolega, budem o tom hovoriť v mnohých prípadoch je obmedzovaná. Je obmedzovaná v tom, že v posledných dobách následkom úsporných opatrení prezident slovenskej kraj iny, ktorý má právo menovať úradníkov tak krajinského ako okresného úradu do šiestej platovej stupnice, každé takéto obsadenie musí hlásiť do Prahy, do centrálnych úradov a musí byť vyžiadaný súhlas. Pravdou je, že prezident má toto právo zákonom zabezpečené a centrálne úrady celkom nezákonite, protizákonite nerozhodujú o zásadnej otázke, či má byť toto uprázdnené miesto zaplnené, ale škrtajú prezidentom navrhnuté osoby, a máme prípady, že prezidentom navrhnuté osoby nie sú akceptované. A tu celkom jasne prehlašujem - a hovorím to v mene naší strany a v mene celého Slovenska, - že toto trpeť nebudeme. Čo zákon dáva prezidentovi, to musí byť aj dodržiavané. (Souhlas.)

Vážení páni, toto sa nestáva len na Slovensku, shľadávame takéto zjavy i na Morave a v Čechách. O tom hovoril včera aj v prehlásení pán predseda vlády a jasne zdôrazňoval, že pravomoc zákonitej našej samosprávy sa bude museť dostať na zdravú a rozšírenejšiu základnu. Ja uznávam, samospráva slovenská od r. 1927 vykonala kus užitočnej práce. Ja som tam tiež sedel v tej samospráve, ešte v župnom zriadení. Po stránke hospodárskej a kultúrnej sme my všetci súhlasili a za súhlasu slovenskej ľudovej strany bola táto samospráva uzákonená. Jestli nám po stránke administratívnej dnes nevyhovuje a jestli túto administratívnu formu treba rozšíriť, prosím, o tom sa dohodneme, proti tomu nehovorím, s tým na 100% súhlasím. (Výkřiky.) Uznávam tiež, vážení pánovia, že po stránke osobnej sa mnohokráť objavujú zprávy, ktoré mätia našu verejnosť. Kolegovia, nejdem brániť to, keď sa uprázdni zriadenecké miesto, že sa stávajú tu a tam prípady, že Slovák je opomíjaný. Týmto nemôžeme obviňovať reprezentantov nášho štátu, pán kolega, treba účelným upozornením a spoluprácou tieto nezdravé zjavy nášho verejného života odstrániť. (Výkřiky.) Kolegovia, posledne sme obsadzovali 114 miest stavebných inženierov na Slovensku. V národohospodárskom ústave, kde sedí i pán poslanec Sivák, dobre sa vie, že sme si vzali za úkol evidenciu nezamestnanej slovenskej inteligencie. (Hlasy: Kolik jste jich umístili?) Ani jedného na tieto miesta stavebných inženierov, poneváč sme nemali a nenašli za celý rok ani jedného kvalifikovaného Slováka, ktorý by sa bol hlásil. (Výkřiky. - Hluk.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím o kľud.

Posl. Teplanský (pokračuje): To je pravda, páni poslanci, ktorí tam pracovali, sú svedkami. Obsadili sme 113 miest Čechmi a 1 Rusínom. A keď sme hľadali agronomov a ja som sám mal záujem, aby do môjho volebného kraja prišiel agronom-Slovák ... (Výkřiky.) Kľud, pane kolego. Stojím za tým, čo hlásam. Hľadali sme agronomov inženierov, hľadal som agronoma inženiera, Slováka. Hľadal som ho pol roku a bol bych pánu posl. Sivákovi veľmi vďačný, keby mi jedného Slováka agronoma-inženiera, ktorý má aspoň jednoročnú prax, ohlásil. Zajtra bude umiestený. Rok ho hľadám a nenašiel som ho. Uznávam, vážení páni, že maturantov slovenských máme nezamestnaných, ale, drahí kolegovia, na miesto politických rozporov a na miesto takýchto výkrikov dajme si hlavy dohromady a mluvme si pravdu a otvorene. Podívajte sa, kolegovia. Dnešná doba sa na Slovensku ujíma tak, že chlapci nevyštudujú a s maturou sa hlásia do nemocníc a do všelijakých verejných ústavov za písarov. Tieto miesta sú systemizované na nižšie školy.

Vážení pánovia, toto preto hovorím, keď hľadáme inženierov, ktorých niet, aby naša mládež bola povzbudená, aby študovala a nespokojovala sa len s maturou, poneváč sa chceme dostať nielen na podradné miesta, ale chceme tiež rozhodovať. To pán kolega uzná, že s meštiankou alebo strednou školou sa nijako rozhodovať nemôže. (Výkřiky. - Místopředseda dr Markovič zvoní.) Kolegovia, my sa dorozumieme. Tu preca nie sme na volebných schôdzach, tu musí prestať demagogia, tu si musíme všetko vyjasniť a povedať pravdu do očí. Vážení kolegovia, pýtam sa vás ako poslancov, či sa nestretáte s takými zjavy i vy? Meštianska škola za starého režimu bola prípravňou pre také nižšie kategorie zamestnanecké. Dnešná meštianska škola není nič iného než akýsi vyšší stupeň ľudovej školy. Iste aj pán kolega Sivák ako človek, ktorý na kultúrnom poli pracuje, má tie isté slasti, čo ja, že dievčatá a chlapci, skončivši meštiansku školu žiadajú kategoricky od nás, aby sme ich umiestili do úradov. Prečo to hovorím? Nie je to vinou pána posl. Siváka, alebo Teplanského, ale je to vinou vo výchove, vo škole. Je treba, aby naše meštianske školy nedávaly nádeje žiakom, ktorí skončia 3 meštianky, že sa môžu hlásiť za veľkého úradníka. Meštianska škola ako vyšší stupeň ľudovej školy dáva základné vzdelanie, ktoré má tam zostať na vonkove,

na tej dedinke, a nie všetko utiecť do mesta. Keď by sme to takto robili, ako ja som prehlásil na mnohých schôdzach, poneváč v Čechách, na Morave a v Nemecku má každý delník meštiansku školu, to by sme museli mať toľko úradníkov, koľko je ľudí. (Výkřiky posl. Špačka.)

Vážení pánovia, ja som pevne presvedčený - ja tuná nehovorím zo žiadnych demagogických dôvodov, ja hovorím čiste z lásky k vlasti a nepopieram ani túto lásku ľud,om zo strany ľudovej, ale musia uznať, že táto otázka spolupatričnosti, spolučinnosti, súručenstva a spolupráce sa musí vyjasniť. (Potlesk.) Ja som po nitrianskych udalostiach o tom hovoril a bol som za to, aby sme sa o týchto otázkach dohovorili a aby sme sa sblížili, lebo to vyžaduje záujem štátu a záujem Slovenska. Žiadne kriky, žiadne zloby, žiadne pletichy a žiadne nadávky tieto pomery nezlepšia, iba kľudná spolupráca, úvaha, a verím, že sa stretneme na styčnom bode takom, ktorý zachová jednotnosť a pevné základy tohoto štátu, a je potrebné menovite v dnešných dobách, aby žiadny roduverný Slovák a žiadny roduverný Čech tomuto štátu nerobil opozíciu. (Potlesk.)

Základom nášho národohospodárstva v našom štáte je rozpočet. Keď podávame štátny rozpočet, sme si vždy vedomí toho - a o tom tu obšírne hovoril pri prejednávaní štátneho rozpočtu kol. Remeš - že je to len rámec pre naše národohospodárstvo. Ja veľmi vítam prehlásenie pána predsedu vlády, lebo náš rozů počet by zostal nevyrovnaný, mrtvý, jestli by vláda a všetky politické strany tohoto štátu sa nepričinily o to, aby nastalo oživenie práce, aby nastala rentabilita zemedelského podnikania, a aby náš delník mal spravedlivú mzdu, ďalej aby sme nemuseli snižovať stále volumen životných potrieb nášho úradníctva, aby sme v dostatočnej miere chránili náš stredný stav, naše remeselníctvo a živnostníctvo. Po tejto stránke zemedelská politika v našom štáte učinila krok. Zriadili sme obilný monopol za súčinnosti všetkých koalovaných strán. Tento obilný monopol, proti ktorému sa kričí, odstránil špekuláciu, ktorá sa vtierala medzi zemedelcov a konzumentov. (Výkřiky.) Kolegovia, mňa presvedčovať nebudete, ja dobre viem, keď som na Trnavsku ako hospodár predal na jeseň svoje obilie za 70 Kč, že to isté obilie moji konzumenti platili v januári a februári 120-125 Kč. Je videť, že na 1 q tu bola disparita 40 až 50 Kč, z ktorej nemal nič konzument, ani delník, ani zemedelec. Preto toto opatrenie vítam a bude treba toto opatrenie prehĺbiť, zjednodušiť po stránke administratívnej a bude treba menovite odstrániť dišparitu cenovú, ktorá sa prejavovala medzi Slovenskom a historickými zemiami.

To je tiež veľmi ťažká otázka, lebo to súvisí s naším mlynárskym priemyslom. Vážení kolegovia, my musíme tu mať na zreteli i záujem nášho priemyslu. Priemysel mlynársky pri jednotných cenách, jestli by nebolo určité vyrovnanie umožnené, by musel zaniknúť. Tarifove výhodne postavené mlýny v Čechách by ľahko konkurovaly ďaleko pri Mukačeve, pri Košiciach stojacím mlýnom, preto tuná sa musí najsť vhodná cesta. A vážení pánovia, v útvare nášho štátu je povedané všetko. Nie je tu zlej vôle, je tu dobrá vôľa, ono sa to ľahčie hlása ako robí. Budeme hľadeť všetci, aby táto dišparita v záujme ozdravenia nášho zemedelstva na Slovensku bola odstránená.

Faktom je, sme zistili, že pri obilnom hospodarení i pri tých prísnostiach dozoru bolo načierno somleté asi 50.000 vagonov obilia. Toto podlamuje zase zdravú konkurenciu, dôveru a tieto zjavy musia byť odstránené. Máme prebytky jačmeňa, asi 6.000 vagonov - není to tak veľký prebytok ako hlási sa síce v novinách tendenčne, že sú ohromné zásoby, ale aký by to bol hospodár, keby nemal zásob? Veď ešte do žatvy nemá nik na čele napísané, aké príde počasie, a žatva môže byť oddialená a vlhká, mnohoráz to obilie nové sa musí vysušovať a my rátame, vážení pánovia, že je treba pre konzum asi 20.000 vagonov mesačne. (Výkřiky. - Místopředseda dr Markovič zvoní.) To je faktum, že toto opatrenie je dobré a toto opatrenie budeme zdokonaľovať, tak v záujme konzumenta ako v záujme zemedelskej výroby. (Posl. Sivák, který přišel na řečnickou tribunu a ukazuje krabičku se zkaženou pšenicí: Pán kolega, toto je zbožie obilného monopolu, ráčíte riecť, prečo je také?)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím, aby pán posl. Sivák nevyrušoval rečníka.

Posl. Teplanský (pokračuje): Ja sa pýtam roľníkov, aj privržencov tej politickej strany, za ktorú stranu sem pán Sivák doniesol pšenicu, že vraj je to z monopolu, či nesúhlasia s cenami monopolu? To nie je dôkaz! V tak veľkej rodine roľnickej sa vždy najdú nesvedomití ľudia. Jestli si niekto pšenicu neopatrí, aby nebola sneťovitá (Potlesk.), tak za to monopol nemôže, to je darebáctvo hospodára a nesvedomitosť, že takú snetivú pšenicu ide odovzdávať, vlhká, zlá pšenica, ktorá môže skaziť celý sklad. Nestojí to nič iného než 1 kg ledku a trochu vápna, alebo dať ju vysušiť.

Na tom nemá vinu monopol, treba ľudí vychovávať a poučovať ich, aby takéto veci a škody ďalej nerobili.

Keď porovnáme ceny zemedelskej tržby, musíme uznať, že naše zemedelstvo od r. 1926 ztratilo 34 miliard Kč. Táto čiastka sa prejavuje ako v konzume, tak i pri odbyte priemyslových článkov, a zostrila nám krízu. Preto bude treba všetko vykonať, aby nielen pri cenách obilia, ale aj živočišnej produkcie nastala určitá štabilizácia cenová. (Tak jest!)

Nikdy ste nečuli zemedelca, že by bol chcel na úkor konzumenta vyvolávať nejaké vysoké ceny. Ale ide o štabilitu. Jestli niekto je praktickým hospodárom a počtuje, tak musí uznať, že pri týchto neštabilizovaných cenách mnohoráz výkrm sa naprosto nevyplatí a naši hospodári utekajú od výkrmu, čo je nebezpečným zjavom nášho národohospodárstva. Preto, vážení pánovia, ničoho iného si nemôžem priať, len to jedno, aby sa opatrenie ohľadom živočišnej produkcie stalo čím skôr zákonom.

Objavily sa články, že sa zdražujú udzeniny a určité články pre konzumentov. Nič takého nemám na zreteli a verím, že pri dobrej vôli a snahe a spolupráci nás všetkých nebude príčin pri dnešných cenách, ktoré sú až 40 % pod priemer proti predválečnému volumenu, aby zdražovaly sa udzeniny. Jedinú príčinu, veľké daňové zaťaženie, ktoré robí u 1 kg až 30 %, bude treba odstrániť a určité dávky a poplatky snížiť, aby sa ceny v konzume nezvyšovaly.

Keď hovorím o hospodárskom pláne, musím poukázať, že naše Slovensko a veľká časť Moravy je jako stvorená pre pestovanie olejnatých rastlín. Ale je treba, aby rentabilita pestovania olejnatých rastlín bola zabezpečená. Keď sme našli cesty k speňaženiu pri obilovinách, tak musíme najsť tieto cesty aj pri olejnatých rastlinách. Cesty speňaženia, ktoré dnes máme, nie sú zdravé, a preto doporučujem, aby hodnotné krmné odpadky olejnatých rastlín zostaly v okresoch, kde je treba zriadiť lisy. Túto cestu v záujme ozdravenia nášho národohospodárstva budeme museť nastúpiť.

Ako všade, i tuná sa nachádzajú špekulanti. Akí špekulanti? Nie drobný sedliak, ten nikdy nešpekuloval, ale sú to, vážení pánovia, veľkostatkári. Znám také prípady, že veľkostatkári na Slovensku nasiali až 60 % pšenice svojej osevnej plochy. Keď tedy plánovať, tak budeme museť plánovať a kontingentovať výrobu pšenice u týchto veľkých, aby nerozširovali osev pšenice na úkor drobných zemedelcov. (Výkřiky: Čo bude na severnom Slovensku, na Orave, Liptove, Spiši atd,.?) Jestli sedliaci dole odumrú a nebudú môcť kupovať a podnikať, tak aj oravský sedliak bude ešte viac hospodársky odumierať.

Hovorím-li o štabilizovaných cenách živočišnej produkcie, mám na zreteli i oravského sedliaka. Včera sme tu podali návrh ohľadom zverejnenia krupobitného poistenia. Vieme, že dnešné finančné prostriedky sú slabé, že sa s nimi nevystačí, majú-li sa všetky tieto veci riešiť, voláme, aby krupobitné poistenie bolo zverejnené.

Keď hovorím o štabilizovaných cenách v zemedelstve, musím spomenúť jednu čiernu škvrnu nášho verejného hospodárskeho života. Bude treba v záujme širokých vrstiev nášho zemerobotníctva, aby mzdy poľnohospodárskych robotníkov boly minimalizované. Stretol som sa so zjavy, že sa zemerobotníkom platí 4, 5 Kč denne. To sú mzdy malé, ktoré musia byť upravené. (Výkřiky: Kdo je platí?) Nesvedomití ľudia! Jestli sú i moji, chrániť ich nebudem. Politická legitimácia nechráni nikoho. Fakt je, že také zjavy som shľadal a že, mluvím-li o štabilizácii cien, je treba, aby sa myslelo aj na toho, ktorý na tých poliach pracuje.

Poneváč kolektivné smluvy sa prakticky sjednávajú tak, že mnohoráz politické licitačky zapríčiňujú, že zostáva bezosmluvný stav, je treba, aby vláda na základe zmocňovacieho zákona určila minimálne mzdy pre naše zemerobotníctvo. (Různé výkřiky.)

Vážení kolegovia! Dôležitou súčiastkou nášho národohospodárstva je vinárstvo na Slovensku. Plocha našich viníc obsahuje 10.529 ha. (Různé výkřiky.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím, aby pán posl. Sivák nevyrušoval rečníka.

Posl. Teplanský (pokračuje): Ja sa pýtam roľníkov, aj privržencov tej politickej strany, za ktorú stranu sem pán Sivák doniesol pšenicu, že vraj je to z monopolu, či nesúhlasia s cenami monopolu? To nie je dôkaz! V tak veľkej rodine roľnickej sa vždy najdú nesvedomití ľudia. Jestli si niekto pšenicu neopatrí, aby nebola sneťovitá (Potlesk.), tak za to monopol nemôže, to je darebáctvo hospodára a nesvedomitosť, že takú snetivú pšenicu ide odovzdávať, vlhká, zlá pšenica, ktorá môže skaziť celý sklad. Nestojí to nič iného než 1 kg ledku a trochu vápna, alebo dať ju vysušiť.

Na tom nemá vinu monopol, treba ľudí vychovávať a poučovať ich, aby takéto veci a škody ďalej nerobili.

Keď porovnáme ceny zemedelskej tržby, musíme uznať, že naše zemedelstvo od r. 1926 ztratilo 34 miliard Kč. Táto čiastka sa prejavuje ako v konzume, tak i pri odbyte priemyslových článkov, a zostrila nám krízu. Preto bude treba všetko vykonať, aby nielen pri cenách obilia, ale aj živočišnej produkcie nastala určitá štabilizácia cenová. (Tak jest!)

Nikdy ste nečuli zemedelca, že by bol chcel na úkor konzumenta vyvolávať nejaké vysoké ceny. Ale ide o štabilitu. Jestli niekto je praktickým hospodárom a počtuje, tak musí uznať, že pri týchto neštabilizovaných cenách mnohoráz výkrm sa naprosto nevyplatí a naši hospodári utekajú od výkrmu, čo je nebezpečným zjavom nášho národohospodárstva. Preto, vážení pánovia, ničoho iného si nemôžem priať, len to jedno, aby sa opatrenie ohľadom živočišnej produkcie stalo čím skôr zákonom.

Objavily sa články, že sa zdražujú udzeniny a určité články pre konzumentov. Nič takého nemám na zreteli a verím, že pri dobrej vôli a snahe a spolupráci nás všetkých nebude príčin pri dnešných cenách, ktoré sú až 40 % pod priemer proti predválečnému volumenu, aby zdražovaly sa udzeniny. Jedinú príčinu, veľké daňové zaťaženie, ktoré robí u 1 kg až 30 %, bude treba odstrániť a určité dávky a poplatky snížiť, aby sa ceny v konzume nezvyšovaly.

Keď hovorím o hospodárskom pláne, musím poukázať, že naše Slovensko a veľká časť Moravy je jako stvorená pre pestovanie olejnatých rastlín. Ale je treba, aby rentabilita pestovania olejnatých rastlín bola zabezpečená. Keď sme našli cesty k speňaženiu pri obilovinách, tak musíme najsť tieto cesty aj pri olejnatých rastlinách. Cesty speňaženia, ktoré dnes máme, nie sú zdravé, a preto doporučujem, aby hodnotné krmné odpadky olejnatých rastlín zostaly v okresoch, kde je treba zriadiť lisy. Túto cestu v záujme ozdravenia nášho národohospodárstva budeme museť nastúpiť.

Ako všade, i tuná sa nachádzajú špekulanti. Akí špekulanti? Nie drobný sedliak, ten nikdy nešpekuloval, ale sú to, vážení pánovia, veľkostatkári. Znám také prípady, že veľkostatkári na Slovensku nasiali až 60 % pšenice svojej osevnej plochy. Keď tedy plánovať, tak budeme museť plánovať a kontingentovať výrobu pšenice u týchto veľkých, aby nerozširovali osev pšenice na úkor drobných zemedelcov. (Výkřiky: Čo bude na severnom Slovensku, na Orave, Liptove, Spiši atd,.?) Jestli sedliaci dole odumrú a nebudú môcť kupovať a podnikať, tak aj oravský sedliak bude ešte viac hospodársky odumierať.

Hovorím-li o štabilizovaných cenách živočišnej produkcie, mám na zreteli i oravského sedliaka. Včera sme tu podali návrh ohľadom zverejnenia krupobitného poistenia. Vieme, že dnešné finančné prostriedky sú slabé, že sa s nimi nevystačí, majú-li sa všetky tieto veci riešiť, voláme, aby krupobitné poistenie bolo zverejnené.

Keď hovorím o štabilizovaných cenách v zemedelstve, musím spomenúť jednu čiernu škvrnu nášho verejného hospodárskeho života. Bude treba v záujme širokých vrstiev nášho zemerobotníctva, aby mzdy poľnohospodárskych robotníkov boly minimalizované. Stretol som sa so zjavy, že sa zemerobotníkom platí 4, 5 Kč denne. To sú mzdy malé, ktoré musia byť upravené. (Výkřiky: Kdo je platí?) Nesvedomití ľudia! Jestli sú i moji, chrániť ich nebudem. Politická legitimácia nechráni nikoho. Fakt je, že také zjavy som shľadal a že, mluvím-li o štabilizácii cien, je treba, aby sa myslelo aj na toho, ktorý na tých poliach pracuje.

Poneváč kolektivné smluvy sa prakticky sjednávajú tak, že mnohoráz politické licitačky zapríčiňujú, že zostáva bezosmluvný stav, je treba, aby vláda na základe zmocňovacieho zákona určila minimálne mzdy pre naše zemerobotníctvo. (Různé výkřiky.)

Vážení kolegovia! Dôležitou súčiastkou nášho národohospodárstva je vinárstvo na Slovensku. Plocha našich viníc obsahuje 10.529 ha. (Různé výkřiky.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím o kľud.

Posl. Teplanský (pokračuje): Naše vinárstvo máme v 1250 obciach. Keď počítam, že 1 ha zaestnáva dvoch robotníkov, a počítam mzdu jedného robotníka na 5.000 Kč, môžem ustáliť, že naše vinárstvo dáva 100 mil. Kč zárobku nášmu robotníctvu. Dnes zamestnávame v našom vinohradníctve asi 40.000 robotníkov. Mám dôkazy, že plocha našich viníc by sa dala zväčšiť asi o 10.000 ha, to by bolo ďalších 20.000 ľudí. Keď to fiškálne soberiem, môžem ustáliť, že vinárstvo je veľmi rentabilné podnikanie pre štátnu pokladňu. Naše vinárstvo len na dani pozemkovej odvádza štátu 400.000 Kč, na dani obratovej 600.000 Kč, ďalej prirážky k obecným a krajinským daniam 1,800.000 Kč. Uvádzam len slovenské číslice. Skonzumujeme dohromady asi 500.000 hektolitrov vína a z toho je domáceho pôvodu 400.000 hl v celom štáte. Keď bereme za základ daň nápojovú, tak vážení pánovia, je 32 mil. Kč, ktoré dostáva štátna pokladňa na nápojovej dani. Paušál z obratu 60 halierov je 24 mil., zemská prirážka 8 mil., obecné prirážky 10 mil., tak môžem povedať, že naše vinárstvo odvádza štátu úhrnom 80 mil. Kč. (Výkřiky.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím o kľud.

Posl. Teplanský (pokračuje): Keď prepočítame zaťaženie, tak ustálime, že 1 ha viníc je zaťažený 4.000 Kč. Slávna snemovňa! Prečo spomínam túto vec? Preto, že pri ukončení minulého parlamentného obdobia sme sa sotkali so zjavy, že sa chystalo zvýšenie dane z vína. Tieto číslice dokazujú, že naše vinárstvo je tak zaťažené daňami, že žiadné zvýšenie novými daňami nesnese. A budeme museť pomýšlať, aby dane z vína boly postupne odbúravané.

Vážení pánovia, vo vládnom prehlásení pán predseda vlády sa zmienil o zadlžení. Fakt je, že nielen naše zemedelstvo, ale všetky stavy v tomto štáte sú zadlžené, ale zemedelstvo prežívalo dekonjunktúru prv, preto shľadávame, že aj pri najusilovnejšej práci sú vonku na našich dedinách ľudia, ktorí sú tak ťažko a neprimerane zadlžení, že nemôžu dnes ani úroky platiť. Usporiadanie tejto otázky, vážení pánovia, je nielen otázkou nášho zemedelstva, ale je to i otázka štátu a je to otázka veriteľov. Nikdy sme nehlásali, aby sa toto oddlženie dialo na úkor vkladateľov. Nechcem poškodzovať našich vkladateľov, ale pri dobrej vôli sa najde cesta, aby menovite splátky na úrok a úmor boly tak stanovené ..... (Výkřiky.)