Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím o kľud. (Výkřiky posl. Siváka.)

Prosím pána kol. Siváka, aby zachoval kľud.

Posl. Teplanský (pokračuje): .... aby to odpovedalo dnešným našim národohospodárskym pomerom. Musíme uznať, že národohospodárske hodnoty klesly až o 50% u zemedelstva. Jestli klesly tieto národohospodárske hodnoty o 50%, tak bude treba i s touto otázkou sa vyporiadať.

Pozemková reforma narobila na Slovensku nových hospodárov. Títo noví hospodári, keďže pozemková reforma zastihla mnohých už v dobách dekonjunktúry, bude potrebné, aby títo ľudia boli za každých okolností na pôde zachovaní. Jestli by sme ich na pôde nezachovali, tak rozširovali by sme ďalej rady nezamestnaných.

Úverová otázka je palčivou otázkou celého nášho národného hospodárstva, vážení pánovia. Preto musíme postupovať ďalej v tom, v čom postupovala vláda v minulom parlamentnom období. Ovšem s rychlejším tempom musíme robiť politiku hospodárskeho vyrovnania. Nemôžeme trpeť, vážení pánovia, aby sme videli, že určité odvetvia našej výroby sa pohybujú na 9- až 12násobku, kým na druhej strane vidíme, že u mnohých sa to prejavuje na štyr-, päti- až šestinásobku. Tieto rozdiele v záujme ozdravenia nielen stavu zemedelského, ale celého nášho národného hospodárstva musia byť odstránené. Musíme odstrániť, čo hatí rozvoj, čo hatí podnikanie. A musíme uznať, že je treba v prvom rade sa starať o zdravú úverovú politiku. Vážení pánovia, nemyslím to len na zemedelstvo, mám tuná na zreteli i priemysel, mám na zreteli i živnosti.

Vážení pánovia, naše obeživo dnes reprezentuje asi 5 miliard. Bude treba vhodným opatrením starať sa o peňažnú plynulosť. Bude treba, aby sme si spravili poriadok v prvom rade s papiermi štátnymi. Neni možné poskytovať vysoký úrok od štátnych papierov a dovolávať sa regulovania úrokovej miery. Dokiaľ štát bude platiť vysoký úrok, ťažko by sme dospeli k určitej regulácii, a preto po tejto stránke prehlásenie pána predsedu, kde sa zmienil, že i tuná sa budú poriadky robiť, vítam.

Najtvrdším a najťažším úkolom dnešnej doby je nezamestnanosť. Racionalizácia nám vysunuje nové a nové sily z práce. Dostavujú sa síce určité známky zlepšenia, tu a tam, ale všeobecne musíme ešte dnes uznať, keď nepočítame len nezamestnaných, z tých nezamestnaných máme mnohých otcov rodín, ale keď počítame aj počet rodín, že je to prez 2 mil. ľudí, ktorí sa živia a živoria podporami. Stroj nesmie byť, hovoril bych, trvalou kliatbou našej ľudskej spoločnosti. Racionalizácia musí priniesť určitý podiel nielen pre toho, kto podniká, ale i pre toho, kto pracuje. V rozpočtovej rozprave vlani pán minister dr Czech prehlásil, že na pr. v uhoľnom hospodárstve, v uhoľnej ťažbe racionalizácia pokračuje tak, že už dnes 94% uhoľnej ťažby obstaráva technika. Ľudské sily sa vyraďujú. Náš hospodársky plán musí riešiť v prvom rade otázku nezamestnanosti. Vážení pánovia, ja to otvorene ako zástupca roľníckej strany prehlašujem, že máme na tom záujem, lebo vieme, že dokiaľ ľudia budú hladoveť, naše produkty zemedelské nenajdú odbytu. Sú to spojité nádoby, ktoré tesne súvisia. (Posl. Široký: Ako by ste to riešili?)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím pána posl. Širokého, aby nerušil.

Posl. Teplanský (pokračuje): Budem pánu kolegovi vďačný, keď sa po mne prihlási ku slovu a povie s tohoto miesta, ako by to on riešil. Vďačne bych sa poučil. Ako to máme riešiť, ja idem na to. Dľa môjho názoru v prvom rade bude treba vrátiť nášmu vonkovu ľudí, ktorí z vonkova odišli preto, lebo tam boly pomery zlé. V dobách dobrej konjunktúry nášho priemyslu boly to celé tisícky ľudí, ktorí išli z vonkova. Naša štatistika odhaduje počet týchto až na 300.000. Účelnou zemedelskou politikou bude treba týchto ľudí, ktorí z vonkova išli do mesta, vrátiť zpäť vonkovu. To je jedna časť.

Ale je treba sa starať, aby život vonkova po stránke hospodárskej a sociálnej sa lepšil, aby nám ďalší rad ľudí z vonkova neutiekol do mesta. Pán kolega sa pýtal, ako bych to riešil. Zdôrazňujem, vážení pánovia, jestli by sa vláde nepodarilo zamedziť ten príliv z vonkova do mesta, ako sa to dialo v dobách minulých, všetko teoretizovanie a všetky plány by musely solhať. To kladem na prvé miesto.

Vážení pánovia, dovoľte, abych sa niekoľko slovami zmienil o stave nášho živnostníctva a remeselníctva. Máme vzťahy k tejto vrstve preto, lebo je to stredná, malá vrstva, a na dedinách sme jeden na druhého aj v živote národohospodárskom odkázaní. Ja neidem zakrývať dnes, že tento stav remeselnícky a živnostnícky trpí (Výborně!), že mnohých remeselníkov, ktorých som videl zdravých, vidím ich dnes hospodársky chorých, vidím, že táto dôležitá vrstva nám upadáva. A, vážení pánovia, dnes nebudeme smeť trpeť, aby naši drobní živnostníci a remeselníci boli ohrožovaní veľkými kapitalistickými podnikami. (Výkřiky.) Musím zdôrazniť, že je treba, keď sa dovolávame spravodlivého rozdelenia dôchodov, že tuná musíme hľadeť poriadky urobiť. Nie je možné trpeť, aby jedon mal všetko a druhý nič. Vidíme, že niektoré firmy majú stá filiálok, vidíme, že niektoré podniky majú rôzné filiálky a majú živností až 10, 20. My vidíme, že na pr. koncesie majú niektorí bohatí ľudia, majú to niektorí ľudia, ktorí majú svoje pôvodné zamestnanie, ktoré by im stačilo pre výživu. Vidíme niektoré staviteľské podniky, ktoré majú na pr. 40 oprávnených remeselných živností. Jedon nesmie mať desať lyžíc k obedu a druhý ani jednu. Revízia živností musí byť na týchto zdravých zásadách, vážení pánovia, prevedená.

Zdravý stredný stav je základom, bych povedal, nášho štátu. Tie veľké mamutie koncerny po stránke hospodárskej a po stránke štátnofiškálnej neznamenajú to, čo sa mnohoráz vo verejnosti tvrdí. Taký mamutí podnik naraz zo špekulatívnych dôvodov skrachuje, poškodí nám peňažné ústavy, poškodí nám štát, zavre búdu a ide preč. (Tak je!) Musíme mať na zreteli záujmy tisícov drobných ľudí pred takýmito veľkými podnikmi.

Vážení pánovia, druhá vec - to tiež patrí k nezamestnanosti, preto to spomínam - sú investície. Náš štát, naše verejné autonomné sväzky podníkajú investície. Preto to spomínam, lebo náš zadávací riad sa nestará v dostatočnej miere o ochranu toho, kto tie investície prevádza - to je náš robotník. Vážení pánovia, videli sme i na Slovensku zjavy, že sa veľké práce podnikajú, prišly tam stroje a ľudia zostali po boku. Náš zadávací ríad musí byť zmodernizovaný, musí byť zverejnený a musí byť postavený pod verejnú kontrolu, aby sa nám neobjavovaly smutné zjavy korupcie. (Tak je!) Musíme mať tiež na zreteli, že nie vždy tá firma, ktorá je lacná, je dobrá. Máme veľmi smutné skúsenosti po tejto stránke, že lacné fi rmy v mnohých prípadoch prácu nedokončia, narobia štátu a prípadne samospráve škody. (Souhlas.) Ďalej, lacná firma sa hojí a lieči na biede toho delníka. Jestli rozpočet nestačí, tak potom sa ubere na mzde delníkovi. (Výkřiky posl. Špačka.) Na prvé miesto klademe produktívnu pečlivosť a aby táto produktívna pečlivosť mohla byť zdarne prevádzaná, musí byť decentralizovaná. Vítam v poslednej dobe snahy ministerstva soc. pečlivosti, že tieto decentralizačné snahy sa začínajú uplatňovať. Aby sa investičné práce riadne mohly prevádzať, musí byť vybudované riadné centrum, ktoré by obstarávalo tieto práce, prevádzalo tieto práce a staralo sa účelnou decentralizáciou o rozdelenie.

Na prvé miesto bych kladol komunikácie. Ako Slovák bych sa primlúval za ten program a plán komunikačný, ktorý bol pre Slovensko stanovený ešte r. 1920, kde sme vzali do programu severnú magistrálu, ktorá je dlhá cez 399 km, kde sa má dostavať 174 km nových silnic a kde je dosiaľ hotových 28 km, totiž 16%. Stredná magistrála dlhá 365 km; má sa tuná vystavať 219 km nových silníc, vybudovalo sa dosiaľ 30 km 647 m, t. j. 14% od r. 1920. Južná magistrála 548 km dlhá, malo sa vystavať 338 km, hotové je dosiaľ 107 km, t. j. 31%. Podunajská magistrála, dlhá 357 km, nanovo malo sa vystavať zhruba 242 km silníc a hotové je 51 km 884 m, t. j. 21%. Z toho je videť, že tieto práce postupujú veľmi pomaly. Všetkých spojek magistrál a ostatných štátnych silníc a ciest vybudovalo sa na Slovensku 72 274 km za 42 195 mil Kč.

Keď by sa pri stavbách malo postupovať dosavádnym spôsobom na Slovensku, bude potrebné len na prevedenie najnutnejších stavieb na magistrálach, pre ktoré sú už detailné projekty pripravené, 20 rokov, a na realizáciu horeoznačeného programu, do ktorého boly pojaté len tie najnaliehavejšie stavby, by sme potrebovali 40 rokov, to je tedy spolu 60 rokov.

Vážení pánovia, toto je veľmi dlhá doba, a kto pozná pomery komunikačné a výsostné záujmy štátu, uzná, že je to v záujme štátu a v záujme jeho obrany, aby komunikácia aj v záujme cudzineckého ruchu prišla na Slovensku tiež čo skôr do náležitého poriadku. A že toto tempo výstavby musí byť urychlené. Je v záujme Slovenska, aby sa tieto veci urychlene riešily. Keďže každý stavebný náklad magistrál sa hradí z mimoriadnych rozpočtových položiek štátneho rozpočtu, je potrebné, aby dotovanie týchto položiek bolo primerané, aby patričné položky ministerstva ver. prác neboly s roka na rok stenčované, ale aby sa dostaly na výšku z r. 1931, na 125 milionov Kč. Ja sa dovolávam toho, aby táto základna, ktorá v posledných rokoch je stenčená natoľko, že takmer nedostávame ani polovicu, aby sme sa k tejto základne 125 mil. Kč vrátili.

Na vicinálnych cestách máme 1891 mostov, z ktorých je drevených 1284. Keď soberiem dĺžku všetkých mostov na Slovensku, ktorých dlžka činí 12.778 km, na drevené mosty pripadá na Slovensku 9.147.79 km vicinálnych ciest - to je zvláštna kapitola, o ktorej tuná v parlamente bolo hovorené na základe súrnej interpelácie slovenských poslancov, touto interpeláciou sa zabýval dopravný i rozpočtový výbor a mámesľub, ktorý za všetkých okolností musí byť dodržaný, aby stavba týchto vicinálnych ciest, ktorých v 77 okresoch na Slovensku je úhrnom 6.634 km 680 m pri 803 vicinálnych skupinách, bola tiež vybudovaná a aby tieto silnice boly zokresnené. Ja po tejto stránke môžem zdôrazniť, že pri sanácii samosprávy dostalo sa Slovenskej krajine prídelu, ktorým má byť sanácia samospr ávy od 1. ledna 1936 prevedená, 31 mil. Kč. Keď sme sa domáhali tohoto prídelu, mali sme zvlášte na zreteli, aby sme Slovenskej krajine uľahčili, aby sa práve prevádzané stavby na týchto vicinálnych cestách patričným spôsobom mohly zapodporiť. Vo smysle návrhu krajinského výboru zo Slovenska má byť inkamerovaných 2527 km silníc na Slovensku. (Posl. Sivák: To ste už mohli previesť, však ste boli vo vláde!) Keď vy ste boli vo vláde, tak ste to tiež hneď nepreviedli.

Ministerstvo ver. prác v oficiálnych poradách samo sa postavilo za program, že je potrebné 1200 km inkamerovať. Je třeba, aby sa s touto inkameráciou raz započalo po stránke investičných prác.

Keď hovorím o programe, musím tuná zvlášte vyzdvihnúť dôležitosť vodohospodárskych a melioračných prác, lebo tieto práce zamestnávajú tisíce robotníkov, a to nekvalifikovaných, a tak by sa na niekoľko rokov odpomohlo a odstránila by sa nezamestnanosť.

My sme v minulom parlamentnom období položili základňu pre tieto práce a zriadili sme vodohospodársky a melioračný fond. Vážení pánovia, dotácia tohoto fondu je slabá. Šetrenie na tomto mieste nie je správné, tuná by sa nemalo šetriť. Je treba, vážení pánovia, venovať pozornosť melioračným a vodohospodárskym prácam, hlavne Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktoré po tejto stránke boly za starého maďarského režimu naprosto zanedbávané. Slovensko do r. 1934 malo 1.300 km vodohospodárskych úprav a na 90.000 ha boly prevedené meliorácie s nákladom 333 mil. Kč. Môžem tedy povedať, že je to len zlomok celej potreby. Keď porovnávam tieto pomery s historickými zemiami, musím zdôrazniť, že je tuná Slovensko ešte ďaleko za potrebou. Musíme hľadeť, aby úprava rieky Váhu a Moravy rychlejším spôsobom postupovala. Mám na zreteli, aby Dunaj bol splavnený medzi Komárnom a Trnovcom. Spomeniem tuná aj práce prestavby dunajského prístavu. Tento prístav má význam nielen s hľadiska Slovenska, ale aj s hľadiska celoštátneho.

S týmito vodohospodárskymi a melioračnými prácami tesne súvisí tiež komasácia, scelovanie pozemkov. Kto pozná pomery komasácie a neblahý stav katastru na Slovensku, musí mi dať za pravdu. Usporiadanie týchto vecí má základný význam pre celé národohospodárstvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Roztrieštenosť pozemkovej držby a spory, ktoré sa z tohoto titulu medzi obyvateľstvom vyvolávajú, zapríčiňujú chudobu a ohrožujú úver. Na Slovensku máme scelovať 950.000 ha pôdy, t. j. 66% plochy. Zisk, ktorý by sme týmto scelovaním docielili, odhadujú odborníci na 430.000 ha. Čo by to značilo po stránke národohospodárskej, o tom sa nebudem rozširovať. Pravda je, že to nie je len záujem zemedelstva samého, ale aj záujem fiškálny a štátny. Čo však znemožňuje tieto práce na Slovensku a Podkarpatskej Rusi? Zákonná úprava, ktorá nevyhovuje ani po stránke administratívnej, ani po stránke technickej. Nový zákon o scelovaní musí byť za každých okolností ešte v tomto parlamentnom období pripravený a uzákonený.

Keď beriem, vážení pánovia, za podklad ďalšie práce investičné, musím vyzdvihnúť naše vodovody. Máme pres 20.000 obcí, ale vodovod má len 2.321 obcí. Keď beriem do ohľadu pomery na Slovensku, zriadili sme od prevratu 70 vodovodov s nákladom 34,192.694 Kč a studní sme vybudovali 28 s nákladom 405.000 Kč. Keď porovnáme tieto pomery s inými štáty strednej Europy, vidíme, že po stránke hygienickej i hospodárskej bude treba tieto práce v celom štáte, ale menovite na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi prehĺbiť.

Čo sa týka ďalších prenikavých investíc, doporúčal by som zdokonaliť elektrickú sieť. Keď mám na zreteli, že komunikačné vady odrazu nebudeme môcť odstrániť, doporučujem, aby odľahlé horské kraje v celom štáte boly spojené telefonickou sieťou, aby v prípade potreby tamojším ľuďom mohla byť poskytnutá pomoc.

Hovorím otvorene a mužne o všetkom, čo sa týka rozvoja podnikania a čo vyvoláva nespokojnosť. Tuná musím spomenúť otázku daňovú. Veľmi správne tu náš pán generálny zpravodaj Remeš obšírne hovoril o daňových veciach. Na 100 % súhlasím, ale (Posl. Sivák: je však treba pracovať!) správne, ako hovorí kol. Sivák, nemôžeme len hovoriť, musíme pristúpiť i k činom. Náš daňový systém je nemožný a neprijateľný. Je to papierová práca, ktorá zaťažuje menovite drobných zemedelcov a úrady.

Vážení pánovia, ja tuná zdôrazňujem, že kus autonomizmu rozumie sa práve v týchto daniach. Je treba naše daňové predpisy zjednodušiť, naše daňové zákony nesmú byť robené len pre úradníkov, ale aj pre prostých, jednoduchých ľudí. Úplne súhlasím s vývody zpravodaja rozpočtového výboru kol. Remeša, ktorý hovoril, že nebude sjednaná náprava vo výbere daní v našom štáte dotiaľ, dokiaľ výber daní nebude decentralizovaný. Musíme výber daní decentralizovať. Ten človek, ktorý dane vyberá, musí byť oboznámený s hospodárskymi pomery našich ľudí. Nie je možné, aby bola robená naďalej táto papierová práca. Nie je možné a je to v záujme drobného roľníka, živnostníka a iných vrstiev, ale aj v záujme štátu samého, lebo, vážení pánovia, pri dnešnom daňovom systéme drobnými položkami je naše úradníctvo tak zaťažené, že na veľké veci nestačí. 6 miliard daňových nedoplatkov je najlepším dôkazom, že tuná bude treba sjednať nápravu. Teoria je inakšia a život je tiež inakší. Vážení pánovia, preto navrhujem s tohoto odpovedného miesta (Hlasy: Čujme!), aby z členov rozpočtového výboru bola vytvorená komisia, ktorá by si pribrala úradníctvo a živel praktický a aby táto komisia pripravila za súčinnosti odpovedných činiteľov zásady pre odstránenie týchto závad a pre sjednodušenie daňových predpisov. ( Výkřiky.)

Vážení pánovia, som si vedomý toho, že u nás, a myslím, že i v mnohých krajoch v Čechách a na Morave, je tento daňový systém naprosto neudržiteľný, a tuná se bude museť sjednať náprava. Keď hovorím o účelnej šetrnosti, musím spomenúť jedno: Jestli hospodár kontroluje svoje hospodárstvo nielen po stránke potreby cifernej, ale aj po stránke materiálnej, tak je potrebné, aby aj toto bolo zavedené v našom štáte. Máme najvyšší kontrolný úrad, máme tam 132 úradníkov. Po stránke cifernej sa to nejako zreviduje, ale musíme mať v najvyššom účetnom kontrolnom úrade i odborných ľudí, ktorí tie miliardy, ktoré štát vydáva na svoje investície, budú revidovať nielen po stránke účetnej, ale i po stránke materiálnej. Preto tuná bude potreba nápravu rozhodne sjednať. (Předsednictví převzal místopředseda Langr.)

Všeobecne uznávame a hovoríme o mnohých príčinách, o komplikovanosti a ťažkopádnosti našich úradov. Reforma verejnej správy musí pokračovať rychlejším tempom. Bude treba vymedziť kompetenciu jednotlivých úradov. Vítame usnesenie ministerstva financií, ktoré konečne v daňových veciach rozšírilo kompetenciu našich berných správ, takže dnes sa mnohé odvolanie na prvej inštancii vybavuje. Čo sme vykonali proti nečinnosti úradov dosiaľ? Veľmi málo. Keď berieme za základ § 92 našej ústavnej listiny, musíme previesť zásadu o ručení štátu za škody spôsobené nezákonitým a nedbalým úradovaním. Vážení pánovia, dokiaľ tuná nebude zavedený poriadok, tieto nedbalosti a netečnosti sa tu a tam stále budú objavovať. Vo Francii bola zavedená devolúcia; keď úrad do 4 mesiacov nerozhodne, má právo občan sa odvolať na vyššiu inštanciu. Podobný spôsob by bolo treba zaviesť aj u nás. Je nemožné, aby sa prevádzajúce nariadenia k zákonom vydávaly po rokoch. Na pr. bol vydaný zákon v r. 1926 a 3. apríla 1935, teprve po 7 rokoch vyšlo prevádzajúce nariadenie k tomuto zákonu. Toto, veľavážení pánovia, je nemožné omlúvať.

Keď hovorím o racionalizácii, mám na zreteli, že na pr. nemáme vo stavebných veciach ešte jednotného stavebného poriadku a nemáme na Slovensku dosiaľ ani jednotný stavebný štatút. Krajina slovenská ho len včul pripravuje. Bolo ba treba, vážení pánovia, aby jednotný štatút a jednotný stavebný zákon bol raz uzákonený. Bolo by treba, vážení pánovia, vyriešiť jednotné smernice našich peňažných ústavov na Slovensku čo do počtu a tiež čo do rozvrstvenia. S vďakou kvitujem, že sa nám konečne podarilo previesť prehĺbenie evidencie štátnych dodávok. Po stránke národohospodárskej sa dovolávame a chceme ustáliť, aký podiel majú brať jednotlivé zeme na štátnych dodávkach. Dnes už evidencia vo všetkých centrálnych úradoch sa prevádza. Vítam prehlásenie pána predsedu vlády, že cestou obchodných smlúv sa budú odstraňovať ťažkosti cudzineckého ruchu. Bude treba, aby sme týmto veciam venovali zvýšenú pozornosť.

Vážení pánovia, po stránke národohospodárskej musím s vďakou kvitovať, že sa prikročí k odstupňovaniu tarifov. Vážení pánovia, nakoľko veci znám, nemôžem to pripísať len na účet ministerstva železníc, lebo znám, že ministerstvo železníc, ktoré tiež ťažko zápasí s dnešnou ťažkou hospodárskou krízou, v rámci svojho vlastného rozpočtu nemôže túto vec vyriešiť. Preto bude treba súčinnosti všetkých vládnych činiteľov.

Vážení pánovia, nech je mi dovolené ešte niekoľko slovami sa zmieniť o našom poplatkovom systéme. Náš poplatkový systém sa pomalu dožíva 85ročného jubilea. Keď porovnáme dnešný hospodársky život s pomerom, ktorý sa prejavoval v našom hospodárstve pred 50 rokmi, musíme uznať, že ten život pred 50 rokmi bol iný než dnes. Náš poplatkový systém má 85 rokov a my nemôžeme trpeť, aby tieto zastaralé základy boly stále predlžované, ale je treba ho modernizovať a novelizovať. Dovolávame sa toho, lebo niet dôvodov, aby na Slovensku a Podkarpatskej Rusi platily vyššie sadzby pri doručení obchodnej korešpondencie pred civilnými súdy. My u nás na Slovensku na základe tejto roztrieštenosti máme vyššie sadzby. Bude tu treba previesť zdravú unifikáciu.