Předseda Bradáč.

Místopředsedové: dr Markovič, Langr, Košek, Onderčo, Mlčoch, Taub.

Zapisovatelé: Dubický, dr inž. Fulík.

259 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: předseda vlády Malypetr; ministři dr Dérer, inž. Dostálek, dr Franke, dr Krčmář, Najman, inž. Nečas.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupci Nebuška, dr Mikyška, dr Záděra.

Předseda (zvoní): Zahajuji 3. schůzi poslanecké sněmovny.

Sněmovna jest způsobilá jednati.

Nemocí omluvil se na týden posl. dr Staněk.

Přistoupíme k projednávání prvého odstavce pořadu, jímž jest:

Lhůtu řečnickou navrhuji podle usnesení předsednictva tak, aby pro celou rozpravu činila pro každý klub tolikrát 4 minuty, kolik má klub členů, nejméně však na klub 60 minut.

Na poslance mimo kluby připadá dohromady 30 minut.

Hospitanti se počítají do počtu členů klubu.

Jsou nějaké námitky proti tomuto návrhu? (Námitek nebylo.)

Není jich. Řečnická lhůta jest tedy podle něho stanovena.

Přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. posl. dr Szüllö, Šverma, Bródy, Frank, dr Fencik, Jaross, Sandner, Hlinka, B.Köhler, Szentiványi, Nitsch, dr Tiso, dr Clementis, Esterházy, Wollner, Petrášek, inž. Peschka; na straně "pro" pp. posl. Teplanský, Hampl, dr Klapka, Světlík, Bergmann, Beran, dr Macek.

Než udělím slovo prvému řečníkovi, žádám všechny ke slovu přihlášené paní a pány poslance, aby pokud možno přesně dodržovali ustanovení jedn. řádu a zvyklosti rozprav sněmovnách.

Zvláště žádám, aby byla vždy dodržována sněmovnou stanovená řečnická lhůta a aby bylo dodržováno ustanovení odst. 1, §u 44 jedn. řádu, podle kterého všichni řečníci smějí užívati psaných poznámek pouze k podpoře paměti a čísti smějí pouze klubovní prohlášení a citace označené udáním pramene. Řečníci, pokud dosud nejsou přihlášeni, nechť se hlásí buď ústně u předsedy v plenu - sněmovny nebo písemně.

Při přihlašování nechť vždy současně sdělí, zda se hlásí na stranu "pro" či "proti".

Upozorňuji dále na odst. 3 §u 45, podle kterého mohu jinému členu téhož klubu, mluvil-li již některý jeho klubovní kolega, uděliti slovo teprve tehdy, až promluvili přihlášení řečníci všech klubů, jejichž člen dosud k věci nemluvil.

Podle odst. 4 téhož §u 45, mohou si sice řečníci po oznámení toho předsedovi vyměniti místa, žádám však, aby řečnické přihlášky dály se po řádné rozvaze, aby pořad řečníků nemusil býti stále měněn a aby zbytečně nemusily býti měněny učiněné disposice.

Kancelář upozorní včas každého řečníka, kdy přijde na řadu; přes to prosím přihlášené pány, aby svoje pořadí si sami střežili a aby se zbytečně nevzdalovali ze zasedací síně a jejího nejbližšího okolí v době, kdy jim má - býti uděleno slovo.

Uděluji slovo prvnímu řečníku "proti", jímž je p. posl. dr Szüllö. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. dr Szüllö (maďarsky): Ctená posl. snemovňa! Ako prvý rečník tohoto nového Národného shromaždenia nechcem dať zavznieť ostrému tónu sťa prvému akordu. Prehlašujem však, že program pána predsedu vlády nás neuspokojuje. Tento program je len programom zvyklosti, usance-program, ktorý by mohol predniesť ktorýkoľvek min. predseda v ktoromkmkoľvek parlamente. Niet v ňom koncepcie, ani providencie, zvlášte však nie je v ňom to najdôležitejšie, s čím treba počítať, že totiž táto republika nie je štátom národným, ale štátom národnostným.

Chce-li československá vládna správa zachovať túto republiku štátom pevným, tu nesmie sledovať voči národnostiam politiku, ktorú podľa tvrdenia vlády sledovala stará monarchia a ktorej konce sme videli. Programom pána predsedu vlády a jeho strany je - ako to on sám povedal posledne vo svojom prejave uverejnenom v "Petit-Parisien" - že vraj tento štát vytvorili si Česi, a tedy že on patrí im.

Tento štát bol utvorený mierovými smluvami po svetovej válke, avšak do tohoto štátu neboli inkorporovaní len Česi, ale tiež iné národnosti. A preto chcem tuná pribiť, že my tunajšie národnosti žiadame odpoveď na otázku, zda ste chceli i nás za členov tohoto štátu, alebo zda ste chceli len územie, kde my bydlíme? Z odpovedi na túto otázku sa totiž dozvieme, ako zamýšľa vláda dodržať slávny sľub daný národnostiam.

Musím s tohoto miesta konštatovať, že naše práva, zaručené mierovými smluvami a smluvami menšinovými sú síce na papieri, avšak v živote neexistujú. Lebo musím s tohoto miesta konštatovať, že v celom kultúrnom programe vlády vidím smer, ktorý chce Maďarom a Slovákom zabraňovať, aby sa oni vo svojej vlastnej kultúre mohli vzdelávať mimo rámca škôl ľudových. (Posl. Kopasz [maďarsky]: Kiež by len Slováci v Maďarsku mali tol,ko práv, koľko ich máte vy!) My musíme mať viac práv z určitého hľadiska, pán posl. kolega, lebo my máme určitý servitut, a to je menšinová smluva, ktorú zachovávať je povinnosťou vlády.

Musíme konštatovať i to, že v programe pána predsedu vlády nespatrujem kautély ani po tej stránke, do akej miery ide politika so štátmi obklopujúcimi republiku, a nevidím kautely ani po tej stránke, že by zahraničná politika vlády bola takou, ktorá by efektivne dokazovala, že sleduje dorozumenie so štátmi súsednými, dorozumenie, ktoré pán minister zahraničia Beneš stále zdôrazňuje, ktorému však dosiaľ pri každom kroku zabraňuje. Pred rímskou konferenciou, keďže je ona tak veľmi dôležitá, dúfali sme pozitívnejšie prejavy, a to tým väčšmi, lebo za dnešných akcií vo svete je to umožnené, a keďže od spôsobu, ako sa táto politika zachová, závisí tiež spôsob, ako budú naše národnosti vo svojich bojoch voči vláde pokračovať.

S podrobnosťmi vládneho programu budú sa zaoberať ostatní rečníci nášho klubu. Ja pokladám iba za potrebné, abych jakožto predseda spoločného poslaneckého kľubu zemskej strany kresťansko-socialistickej a maďarskej strany národnej prečítal túto deklaráciu. (Čte):

"Národy somknuté v našich stranách na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v terajších voľbách ospravedlnily správnosť našej politiky. Konštatujeme so zadosťučinením, že masy našich voličov sotrvávajú na stanovisku politiky opozičnej a pobádajú nás, aby sme i my sotrvali ďalej na doterajšej ceste našej politiky a na tejto ceste dopomohli národom Slovenska a Podkarpatskej Rusi k spokojnejšej a blaženejšej budúcnosti.

Trváme nezmenene na požiadavku sebaurčovacieho práva národov. I tým chceme dať výraz tomu, že len na základe vážne chápanej a institučne zaistenej národnej rovnoprávnosti, kresťanskej morálky a demokracie predstavujeme si zdravé umiestenie našich národov medzi ostatnými národy republiky. Ústavnými prostriedky a v rámci platných zákonov budeme stále dožadovať sa našej rovnoprávnosti a ... (Posl. Široký [maďarsky]: A budeme lízať Čechom päty!) V lízání pät musíte nám dávať hodiny, lebo my sa v tom nevyznáme. S najväčšou energiou, s vierou v našu pravdu, poctive budeme bojovať a budeme klásť odpor politike vládneho režimu, ktorý z poza hesiel demokracie utvoril diktatúru vládnej väčšiny.

Nová vláda neodvodila dôsledky z volieb a chce vo správe štátu používať tých istých prostriedkov, ktorých používala dosiaľ. Tieto prostriedky a tieto metody nehodia sa k tomu, aby vyrovnaly protivy plynúce z národnej, sociálnej, kulturnej a hospodárskej štruktúry štátu a aby vyriešily z toho plynúce veľké otázky. Preto chováme nedôveru voči vláde a preto prehlašujeme najostrejší boj opozičný." (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Uděluji slovo dalšímu přihlášenému řečníku "pro", panu posl. Teplanskému. Prosím, aby se slova ujal.

Posl. Teplanský: Slávna poslanecká snemovňa, dámy a pánovia! Pán predseda vlády včera za súhlasu všetkých roduverných občanov tohoto štátu a menovite koalovaných strán predostrel pracovný program novej vlády. Musíme uznať, ktorí poznáme národohospodárske pomery tak v našom štáte, ako tiež vývoj národohospodárskych a politických pomerov v našom zahraničí, že sostovovať pracovné programy v dnešnej zodpovednej a ťažkej dobe nie je ľahkou vecou. Nestačilo by, slávna poslanecká snemovňa, ovšem len sostaviť pracovný program, ale musíme mať dostatočnej dobrej vôle, sily a odhodlanosti k loyálnej spolupráci, a to všetky složky tohoto parlamentného života, všetky politické strany, ktoré majú na zreteli blaho štátu a zdarný vývoj našej drahej vlasti, Československej republiky. Nestačilo by, vážené dámy a pánovia, len zostať pri slovách, bude treba, aby sme priložili ruku k dielu, aby tento program sostavený stal sa i skutkom.

Najväčším hriechom v politickom živote je politická slepota. Vážení pánovia, preto zdôrazňujeme túto okolnosť, lebo vieme, že vývoj našich národohospodárskych pomerov v našom štáte nemôžeme odlúčiť od vývoja zahraničných národohospodárskych a politických pomerov. Naša zahraničná politika od počiatku založenia tohoto štátu, ako veľmi správne zdôraznil pán predseda vlády, je vedená v znamení mieru, je vedená v znamení kľudu. Voláme každého k spolupráci, chceme s každým spolupracovať. Táto základna v našom demokratickom živote platí tak na vnútrozemné pomery ohľadom spolupráce, ako tiež na zahraničné. Vzdor tomuto velkému úsiliu, dámy a pánovia, ovš em musím konštatovať, že vývoj našich zahraničných pomerov nedospel ešte tam, kde by sme ho chceli mať. My vidíme, ako to bolo i vo vládnom prehláseni zdôrazňované, a opakoval to novozvolený pán predseda snemovne Bradáč, že tie zahraničné pomery vzdor tomu našemu veľkému úsiliu a spolupráce v mnohých štátoch v Europe nedospely tam, kde bysme i ch chceli mať. Ešte stále sa nestretáme s politickým kľudo, ktorý je predpokladom zdarného politického vývoja, a vidíme ešte na mnohých stranách nejasnosť. Videli sme, že menovite v posledných dobách, keď sa jednalo o ozdravenie politických pomerov str.ednej Europy, sme mali nádeje, že po poradách v Stresse problém stredoeuropský bude rychle vyriešený. Vidíme, že zasiahly zasa iné svetové udalosti do toho a nie vinou našou sa rozrešenie tohoto vážneho problému vzdor našej dobrej vôle stále odďaľuje.

Treba, slávna snemovňa, opravdu ľutovať, že náš bratský slaviansky národ poľský, naša slavianska krv ešte nevidí v nás bratský národ. My vidíme, že vývoj politických pomerov v Poľsku nespeje tam, kde by sme ho chceli mať, nie vinou našou, a máme nádeje, že konečne i Poľsko nahliadne, ako to posledné udalosti ukazujú, že bude v nás videť spriatelený štát, lebo však osud nášho národa je tesne spojený s osudom Poľska. Jestli by sme stratili slobodu my, historia nás učí, že i Poľsko by ťažko udržalo svoju slobodu. Preto sme tu jeden na druhého odkázaní a verím, že pomery po tejto stránke sa budú vyjasňovať, a Poľsko bude v nás videť bratský národ slaviansky a postaví sa na zdravú základnu slavi anskej spolupatričnosti.

Tešíme sa z priateľských stykov so všetkými štátmi Europy. Menovite sme videlí, že posledné dni náš pán minister zahraničia rozšíril túto základnu o sovietské Rusko. Dnes máme spriatelený veľký štát, sovietské Rusko, a naväzuj eme s ním nielen poolitické, ale aj obchodno-hospodárske styky. Po tejto ceste budeme ďalej kráčať.

Veľmi vítam, že sa uskutočnila v posledných dňoch obchodná smluva so súsedným Maďarskom. Viackráť bolo na tomto odpovednom mieste zdôraznené viacerými odpovednými politikmi tohoto štátu, že i voči Maďarsku sa chceme chovať demokraticky, chceme aj s Maďarsk om spolupracovať a ja ako Slovák menovite by som vítal, keby Maďari upustili od hesiel revizionistických, ktoré hatia hospodárske sblíženie dvoch súsednych štátov, ktoré sú zivotne jeden na druhého odkázané, a veľmi by sme sa tešili, keby z našich hôr slovenských to slovenské drevo na základe patričného dorozumenia sa mohlo vyvážať do Maďarska.

Ale maďarský národ a maďarskí politickí vodcovia si musia uvedomiť jedno, že kým tam bude hlásaný duch revizionistický a kým mládež v tomto smere tam bude vychovávaná, že táto výchova a že táto cesta nevedie ku sblíženiu, ale bude sa dobrá shoda na základe týchto zjavov odďaľovať a budú to len úmluvy časové. Aby sa pomery vo strednej Europe po stránke hospodárskej ozdravily, všetky snahy revizionistické musia prestať raz a navždy.

Naše menšiny v našom štáte musia si uvedomiť jedno, že naša ústava zabezpečuje našim menšinám plné práva, že naše menšiny, keď porovnávajú svoje pomery hospodárske, kúlturne a sociálne so súsednými štátmi, musia uznať, že sú vybavené dobre. A že sú dobre vybavené, toho dôkazom je i složenie nášho parlamentu. Vidíme tu zástupcov nemeckej, maďarskej a poľskej národnosti. Jestli by sme neboli demokratmi, tedy tieto menšiny by tuná nemohly sedeť a rozhodovať. Preto je záujmom naších menšín, a to hlásam ako na adresu našich bratov Nemcov, tak tiež pre Maďarov, aby si uvedomili, že demokratická forma tohoto štátu ich chráni a dáva im naprostú možnosť spolupráce. Jestli by útočili a zničili demokraciu, tak príde, ako sme videli v iných štátoch - a takú situáciu si nežiadame - forma iná, tak že by z tejto spolupráce naše menšiny musely byť vylúčené. Naše menšiny, menovite nemecká, v posledných voľbách chcely sa domáhať svojich politických práv na základe totality. Každá totalita národnostných menšin musí vyvolať totalitu a koncentráciu československých strán. Toho si musia byť naše menšiny vedomé. Preto nemôžeme si ničoho iného želať, ako uprimnú spoluprácu demokratickú, aby sa naše menšiny vyvarovaly všetkých tých národnostných bojov, lebo týchto nepotrebujeme, ale v dnešnej dobe aby sme si hľadeli základny hospodárskej spolupatričnosti a spolupráce.

Keď skúmame výsledky posledných volieb, ako o tom včera bolo hovorené vo vládnom prehlásení, tak môžeme prehlásiť, že posledné voľby sa vyslovily za zachovanie demokratickej formy tohoto štátu. Posledné voľby ukázaly, že niektoré koalované strany, ktoré v tomto štáte 6 rokov vládly za veľmi ťažkých pomerov, prvýkráť boly zastavené v svojom postupe. Toto je také jemné upozornenie našej demokracie a preto, vážení pánovia, keď nám aj voličstvo dalo za pravdu a demokratická forma a koalovanéstrany, ktoré za minulých 6 rokov za veľmi ťažkých hospodárskych pomerov braly odpovednosť i pri voľbách za osudy tohoto štátu, je treba si tohoto jemného upozornenia všimnúť a je treba, aby všetky stavy tohoto štátu a tohoto parlamentu si podaly navzájom ruky a aby sme na základe úsilovnej a intenzívnej spolupráce hľadeli ťažkosti dnešnej doby odstrániť. (Předsednictvi převzal místopředseda dr Markovič.)

Vážení pánovia! Mňa ako Slováka zaujímajú po stránke politickej, hospodárskej, kultúrnej a sociálnej najviac pomery sslovenské. S tohoto odpovedného miesta som, myslím, hovoril pri prejednávaní štátneho rozpočtu a vtedy som uprimne s tohoto miesta žiadal svojich kolegov zo slovenskej ľudovej strany, že nebude možno, aby sme my Slováci a Česi, ktorí sme stvorili tento štát, ktorí sme sa zúčastnili tak v domácich, ako aj zahraničných odbojoch, ktorí sme na jednej strane videli nášho vrele milovaného prezidenta Masaryka a nášho zahraničného ministra Beneša a na duhej strane sme tam mali nášho bohatiera Štefánika, sa nedohodli, že bude potrebné, aby slovenská ľudová strana konečne formulovala v záujme svojom vlastnom, v záujme Slovenska i v záujme celého národa, že vlastne čo autonomiou rozumie.

Vážení pánovia! Myslím, že to bol pán posl. dr Tiso, miestopredseda slovenskej ľudovej strany, ktorý 28. novembra hovoril s tohoto odpovedného miesta a vtedy apeloval na strany národného charakteru, aby zaujaly stanovisko k autonomii. Ja, vážení pánovia, zvlášte túto otázku spomínam ako Slovák, lebo nechcem sa jej vyhýbať a tiež sa jej nechcú a nesmú vyhýbať žiadne politické strany, ktorým záleží na rozvoji a blahu celého štátu a menovite Slovenska.

Vážení pánovia! K autonomii žiadne nové stanovisko zaujímať nemusíme. Naše stanovisko k autonomii je veľmi známe a ja s vďakou musím kvitovať, že p. posl. dr Tiso, ktorý tuná hovoril s tohoto zodpovedného miesta, hovoril, že považuje jednotné zákonodarstvo za prepotrebné v tomto štáte, že nemyslí takú autonomiu, ktorá by bola legislatívna. To zdôraznil s tohoto miesta pán dr Tiso. Po tomto zdôraznení my, ktorí poznáme politické pomery, sme si ujasnili a boli sme a sme presvedčení aj dnes, že slovenská ľudová strana nezamýšľa žiadnu takú autonomiu, ktorá by viedla k dualizmu, ktorá by chcela roztrhnúť tento štát na dve čiastky, a preto, keď tuná hovoril - myslím, že to bol p. dr Mičura z lidovej strany - v mene Slovákov vyhlásil, že na tomto podklade môžeme jednať, našli sme dorozumenie a chápeme, že na základe zemského zriadenia, ktoré je na Slovensku ešte mladé, môže rozšírená administratívna pravomoc žiadosti a túžby slovenskej ľudovej strany, ale aj naše akosi na zdravú základnu postaviť a splniť, bez toho, že by sme tuná museli hovoriť o takej autonomii, ktorou si ľudia, povedzme si uprimne - a menovite vo volebnej kampani - vysvetľujú škodlivým smerom protištátnym v mnohých prípadoch. (Výkřiky posl. Siváka.) Pán kolega nemám príčinu nepravdu hovoriť. (Posl. Sivák: Uveďte prípady!) Prípady, prosím. (Posl. Sivák: Prosím, konkretné prípady uviesť!)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím o kľud.

Posl. Teplanský (pokračuje): Prosím, ja viem, že vy pánovia, ktorý tuná reprezentujete slovenskú ľudovú stranu, sa tomu bránite. Zprávy vonku, na dedinách, prosím, vyznely takto: "Vyhrali sme voľby; kedy pôjdu Česi preč zo Slovenska?" Toto nesmie byť, pánovia. Takto sa autonomia vysvetľovať nesmie. (Posl. Čavojský: Uveďte, kto to povedal!) Nie vy, ale ľudia. (Posl. Čavojský: Viete, čo povedal pán minister Hodža v Martine, že musíme štvať, lebo nám v Prahe nerozumia! - Výkřiky.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím o kľud.

Posl. Teplanský (pokračuje): Vážení pánovia! Sme dospelí ľudia, odpovedný ľudia, a musíme si vyjasniť túto vec. Ja preto spomínam tieto veci, že by bolo ako v záujme Slovenska, tak i celého štátu, aby sme po 17 rokoch - to uznávajú všetci, ktorí rozumne rozmýšľajú, že nemôžete brať záruku za každého voliča, ako ja tak i vy - jasne formulovali otázku autonomie. Nemôžeme 17 rokov trpeť, aby sa táto otázka prenášala v našom politickom živote, ale je potrebné .... (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.)