Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Dalším řečníkem je pan sen. Kianička. Dávám mu slovo.

Sen. Kianička: Slávny senát! Do očí bijúca je pri prejednávaní tohoročného rozpočtu neúčasť vlády. Dosiaľ videli sme tu jedného či dvoch ministrov, nateraz nie je ani jedného Ba ani referenti, snáď ani pätina ministerstiev nie je -prítomná, tak držím za iluzórne prejednávanie, keď toto nemôžu si zaznamenať a zapamätať pre budúce rozpočty práve reprezentanti istých ministerstiev, ku ktorým členovia senátu hovoria.

Už 10. rok mám možnosť k rozpočtu hovoriť a za tých 10 rokov som hovoril, sa mi vidí, zbytočne, ako keby sme ani nepatrili do oblasti štátu, kde tisíce a tisíce slovenských remeselníkov a živnostníkov ktorí verne sú láskou spjatí k tomuto štátu, nedostali vôbec odpovedi na reči, ktoré naša strana vždy k rozpočtu mala. Preto rozhodol som sa, že tentokrát odbočujem od obvyklej rozpočtovej debaty a obmedzím sa len na tlmočenie hnevu a spravodlivej kritiky, ktorú si vláda a jej morálka plne zasluhuje.

Mimoriadna doba, ktorá na Slovensku má celkom iný spád než v historických zemiach, zanecháva hlbokú brázdu slovenským životom. Dnešné Slovensko je celkom iné než Slovensko pred 10 rokmi. Rozdiely sú tak veľké, že s obavou sa -často dívam na osud, ktorý je výsledok pomerov. Slovensko nikdy neoplývalo bohatstvom, blahobytom, ale nikdy toľko nehladovelo ako teraz. Zavedené sú obecné verejné kuchyne. Tieto nestačia. U nás na Slovensku veľkokapitál ako nepriateľ veškerého samostatného podnikania, odveký nepriateľ tohoto podnikania (Sen. Kindl: A lidstva vůbec!) a robotníctva vôbec, začal jeho úkol deliť na centralizáciu výroby a na racionalizáciu výroby. Túto centralizáciu začal po prvé pred 14 rokmi už na Krompašsku, Spiši a tak sukcesivne išiel do okolia po celom Slovensku, na maďarské hranice, Lučenecko, a odpútal a zcentralizoval výrobu ťažkú do historických zemí.

Týmto činom, ktorý spáchal veľkokapitál na Slovensku, celé kraje, celé doliny ľudstva robotného a remeselného prišly už vtedy pred 14 rokmi o obživu, boly ponechané osudu, a od 14 okov datuje sa už krivda a nedostatok. Slovenské živnostníctvo v týchto pomeroch udržiavalo sa ako tak nad vodou, ale pod vodu strkal ju daňový pres a daňová morálka vôbec.

Dnes živnostníctvo u nás na Slovensku je úplne vysiate. (Sen. Horák: Tady také, nejenom na Slovensku! - Sen. Kindl: To je všude! Střední stav bude zničen, říkal Marx!) Ja hovorím, čo sa dialo pred 14 a 10 rokmi. To nasleduje aj tu. To je proces celkom naturálny, cez ktorý musí prejsť celý stredný stav.

Teda toto živnostníctvo bolo takto vysiate, a ono predsa bolo zvyklé riadnemu občianskemu životu. Veď ja sám patrím do toho veku, kde zažil som, keď remeslo rozkvitalo. Ale, páni moji, keď dnes príde človek, remeselník, familiárne ku mne, abych ho zaviedol k okresnému náčelníkovi, že sa chce hlásiť o podporu pre nezamestnaných, vysvetlil som mu, že je to nemožné, keďže nepracoval v jednom ťahu tri mesiace. Hovoril, že pracoval pri silnici, ale že tá práca netrvala, že následkom neprajného počasia ich rozohnali a začali prácu na druhých krajoch. Tak tohoto remeselníka, chudáka, došikujem k okresnému náčelníkovi. "Pane okresný náčelník, hladujem celé leto s rodinou a živím sa horskými plodinami - ako vieme, bola hojná úroda - živím sa hubami." (Výkřiky sen. Kindla.) Súčasne žiadal okr. náčelníka, aby mu vyprostriedkokoval, aby jeho 16 ročná dcéra, ktorá leží na posteli následkom podvýživy, bola prijatá do nemocnice. Takéto obrázky sú u nás na Slovensku medzi živnostníctvom a obchodníctvom! Ono hanbilo sa posiaľ ukazovať, že je v takovej biede. A toto sú dôsledky centralizácie veľkokapitálu. K racionalizácii prejdem v ďalšej svojej reči. Zrovna sa zachveje človek nad tým, čo vidí a čo je mu sdeľované, keď ide medzi ľud.

V každom štáte so stredným stavom pokladnica štátna môže rátať priaznivejšie než s veľkým koncernom, veď v časoch zlých veľký koncern potrebuje pomoci štátu. Posiaľ remeselník a obchodník na štátu nežiadal nič a je to velikánska chyba, ktorá bola 16 rokov sústavne páchaná na strednom stave. Len maličký príklad: zákon o dani z mäsa. To je kapitola sama pre seba. Ja ako odborník dovolím si slávnemu senátu maličký obrázok doniesť a veľmi ľutujem, že nie je tu prítomný pán minister financií, ktorého medzítka tento zákon nespravodlivý tak urputne držia.

Vážení pánovia, r. 1920 bol vynesený zákon o dani z mäsa. Hneď na to 14 dní po uvedení tohoto zákona do života zišla sa v ministerstve financií komisia, ktorá určila smernice cien, aby sa podľa nich mohla vycierať daň z mäsa podľa tohoto zákona. Dnes, keď ceny upadly o 70%, táto daň vybiera sa práve tak ako sa vybierala po uzákonení. Podievajte sa na dôsledky! Podľa tohoto zákona jedno hovädo má mať 67% mäsa. My neraz dokazovali sme i porážkami v prítomnosti úradných osôb, že je to bliktra, že je toto jednoducho do zákona vpašovaná nepravda. Dokázali sme, že priemer je najvýš 50% a podľa mojich starých odborných skúseností by to nebolo ani 50%, ale by to skorej mohlo byť 48%. Teda čsl. vláda a jej minister financií berie nášmu stavu už 14 rokov to, čo mu neprislúcha, berie tých 17%, 19% až 20% peňazí. To ide do miliónov ročne. Páni moji, tento stav je sukcesivne z roka na rok za týchto 14 rokov ochudzovaný.

Dnes, keď sa zídu na jarmok mäsiari, príde tam exekútor. Na Slovensku minulý mesiac vo Feledinci prišiel exekútor a ten si myslel, že mäsiari majú našpikované harmoniky. Previedol osobnú prehliadku u jedného a našiel 20 Kč, ktoré mu sobral. Pravda, že chuť na tisíce, ktorú mal, mu sklesla, lebo mäsiari sú vysiatí. Následkom tohoto vysiatia mnohý neutŕži toľko, aby mohol vopred tú daň zaplatiť. My nie sme zastánci toho, aby sme hájili delikty proti zákonu. Stojím na čele krajinského sväzu udzenárov a mäsiarov desať rokov a vychovávam mojich členov, a by to nerobili, lebo je to protizákonné a není to čestné. Prosím, uvediem prípad, keď takýto človek je podozrelý z dôchodkového priestupku. Náš dôchodkový trestný zákon bude v budúcom roku jubilovať storočia svojho vydania, lebo bol vydaný r. 1835 za niekdajšej rakúskej éry; ani v Rakúsku nepoužívali ostrosti tohoto storočného zákona proti živnostníkom a obchodníkom, ktorého ostrie upotrebuje dnešný finančný režim. Stalo sa v prípade jedného človeka, že sa stal podozrelým, lebo kúpil od svojho kolegu štvrtku mäsa a pozabudol spýtať si sprievodku - to je jednoduchý priestupok - a na základe tohoto priestupku bolo mu hlásené, čo píše náš odborový časopis Zemskej jednoty v Čechách:

"Bolo nám hlásené, že v 10 hod. večer vnikli dôchodkoví úradníci do súkromného bytu rezníka, proti nemu bolo dôchodkové podozrenie, avšak finančná správa nemala žiadnych presných dát. Títo zrízenci odobrali sa až do ložnice manželov so zatýkacím rozkazom a mali na obvineného uvaliť väzbu. Poneváč tiež mal byť odoslaný do sídla okresného finančného riaditeľstva, ktoré bolo značne vzdialené od bydliska obvineného, bol odsúdený do mestskej šatlavy úplne zavšivenej a zamorenej ešte iným hmyzom, aby druhý deň bol transportovaný do kriminálu."

Páni moji, neusmievajte sa, to sú zdrcujúce faktá! To nie je ani trošku na smiech! Druhý deň vo väzbe sa dokázalo, že sú tam držaní ešte iní kolegovia. Nastaly nočné výsluchy, inkvizície nočné, pánovia, pre priestupok jednoduchý, kde bolo na všetkých naliehané, aby v upúšťacom riadení - to je ten ich maslag - zaplatili čiastky desiati, triciati, ba mnohoráz aj státisícové. Proti obvinenému, ktorý je úplne nemajetný, boly jediné dôkazy, že na odoberané mäso od iných rezníkov nemal t. zv. pôvodné stvrdzenky, ako som o tom hovoril, a bolo žiadané, aby on zaplatil tisíc Kč pokuty za to, že bude prepustený. Keď dotyčný zdráhal sa túto pokutu zaplatiť, povolal vyšetrujúci sudca manželku a naliehal na ňu, aby si opatrila čiastku 5.000 Kč za svojho manžela, chce-li ho mať doma. Túto čiastku složila manželka obvineného, na kolenách prosila s plačom prednostu vyšetrovania, aby jej dovolil rozmluvu s uväzneným manželom, že on má vyplatené závdavky na dobytok, aby jej sdelil adresy, aby neprišiel o peniaze. Vyšetrujúci sudca odmietol plačiaciej žene túto rozmluvu, ač dôchodkový zákon podobné rozmluvy povoľuje, týkajú-li sa správy živnosti zadržaného, ale v tomto prípade bolo to odmietnuté z toho dôvodu, len aby on musel zaplatiť pokutu. Manželke bolo zkrátka prehlásené, len nech prinesie 5000 Kč a môže mať manžela ihneď doma a môže s ním mluviť, čo chce. Zúfalá žena zohnala pôžičkou potrebný peniaz, o čom jej muž nemal ani tušenia, ale musel prehlásiť, že sa vzdáva ďalšej obhajoby, a bol potom prepustený. Dôchodkoví vyšetrovanci naprosto nepodliehajú právomoci súdu, majú mať zvláštne, oddelené miestnosti väzobné a smú si za svoje peniaze kupovať i stravu podľa zákona. I iný zločinec, je-li vyšetrovaný, než dôjde k riadnemu súdeniu jeho prípadu, smie sa sám stravovať, čo v tomto prípade dôchodkovým vyšetrovancom povolené nebolo. (Výkřiky.)

Tí boli nútení pojedať väzenskú stravu, čo je neslýchané, a toto nariadenie so strany finančnej správy bolo dané jedine preto, aby pod dojmom utrpenia a žalárnych svízelov boli nútení platiť tisícové pokuty. Vrchol všetkého bolo, že ako ostatní zločinci boli vedení k pohlavným zdravotným prehliadkam, čoho nebol ušetrený ani 65 ročný starý zachovalý živnostník. Páni moji, to sú... (Sen. Horák: A když jsme si na to stěžovali u povolaného činitele Hugo Bonara, vrchního finančního rady, ten to schválil!) dôsledky týchto zákonov a ja čo najrozhodnejšie s tohoto miesta protestujem proti tomuto režimu, ktorý zavádza takéto kruté, neľudské, nestydaté vyšetrovanie a tresty.

Vážení pánovia! Slávny senát! Prejdem na tú racionalizáciu. Rozpínavosť veľkého kapitálu a zvlášte firmy Baťa nepramení už z konkurenčného boja, lebo je ožobračené vyše 50.000 obuvníkov presnú cifru počtu obuvníkov nemohol som sa dozvedeť ani v ministerstve financií. Myslím, že ožobračený obuvnícky stav i s jeho pomocníkmi dozaista činí 100.000 ľudí. Týchto 100.000 ľudí proti finančne tak silnému kolosu, čo znamená? Rozpínavosť a dravosť firmy Baťa je podporovaná morom zhnitej morálky vlády a jej koalície. Sme štátom priemyselným, ale moc finančných kolosov, tak sa zdá, je silnejšia než vláda a jej strany. Všade cítiť nemorálny diktát, všade je skrytý nepriateľ živnostníctva a obchodníctva. Pocítili sme, že vo vládnej osnove zákona o zákaze správkarieň fabrík vláda podlieha a podľahla diktátu jednotlivca. Len za tri roky chcete zrušiť správkarne, len v ojedinelých prípadoch chcete zakázať veľkoobchody nemeckých emigrantov po celej republike? Sme presvedčení, že tri roky práve stačia, aby bieda dovŕšila spokojnosť polovice občianstva tohoto štátu.

Je mi trápne dokazovať, že klasický vzor demokratického štátu, Francia už dávno sa postarala o zrušenie veľkoobchodu, je mi trápne tvrdiť, že živnostníctvo v Paríži usporiadalo jedinú protestnú schôdzu proti rozpínavosti finančne silných jednotlivcov a táto jediná schôdza stačila pre vládu, aby učinila konec diktátu veľkoobchodníkov, lebo si bola vedomá, že ísť v ústrety strednému stavu znamená chrániť štát. Totiež je v Nemecku, to isté s určitými zmenami je i v Jugoslavii a k podobnému zákazu dojde i v Poľsku. Prečo tieto štáty chápu bolestný výkrik stredného stavu, prečo v týchto štátoch vláda prišla už dávno na to, že vzrast podnikov finančne silných jednotlivcov nikdy neznamená vzrast štátnych príjmov, lebo veľkopodniky zasahujú svojou mocou do ministerstva financií, aby im snížilo milióny daní.

Pánovia, ako som informovaný, keď Baťa teraz podnikol ten bačkorový plebiscit - tak to nazvali obuvníci veľmi priliehavo - v ten čas, vážený senát, tento "Dům služby" naslužboval dohromady na 6 až 7 miliárd reprezentujúceho majetku a kapitálu. Je známo, že v Praze vo dvoch bankách má 500 mil. v hotovosti ako rezervu.

Pánovia, tých 50.000 obuvníkov - povedzme tú cifru, odhadnime to tak, keď ministerstvo to nedoviedlo, ač som sa obrátil na rôznych referentov v tom ministerstve - keby ich nebol zničil Baťa so svojou racionalizáciou a svojou teroristickou silou i cez mŕtvoly nielen samostatných živnostníkov, ale i cez mŕtvoly ich rodín, detí, keby Baťovi tento štát nebol umožnil, aby naslužboval, ak on hovorí, jednu miliardu, dozaista tých 6 miliárd by bolo zarobilo obuvníctvo v celom našom štáte. Som zvedavý, čo by bol min. financií povedal, že toto živnostníctvo, tých 50.000 obuvníkov, keď by mu bylo donieslo z tých 6 miliárd len 4 ak nie 5 miliárd do štátnej pokladny. Vidí to u toho jednotlivca? Či není čas, či to není memento pre vládu a finančný erár, aby už raz zhatil rozpínavosť a ničenie celých légii ľudí, ktorí do ich práce dali vždy všetok svoj um, dali svoje srdce, aby vytvorili pre štát produkt, ktorý robí dobré meno jemu i za hranicami?

Zamyslíte sa, či obrovské zisky veľkopodnikov nie sú ziskom okrádajúcim štát o patriace mu dane? Premýšľajte, či súkromý monopol Baťov nemal už dávno zrevidovať svoju činnosť, ktorá je komédiou s verejným mienením? Študujete, páni, či postoj firmy Baťa na príklad, ktorá svojím spôsobom osobuje si moralizovať československé hospodárstvo, je nie zahrávaním si s výsostným osudom štátu? Je nie na hanbu tej vláde, ktorá trpí, aby pán Baťa bagatelizoval 984.000 živnostníkov, obchodníkov a trhovcov v štáte našom?

Ešte maličký obrázok z batiády. Keď ideme proti ľuďom, ktorí v celých légiách idú z núdzovej práce s krompáčom na pleciach, podívajte sa medzi tie rady, vidíte tam pospolu živnostníkov, obchodníkov, dnes i hodinára som tam videl. To sú následky. Obuvník, ktorý pracoval so svojím pomocníkom, na slovo vzatý, na svetových výstavách vyznamenaný zlatými medailami a diplomy, dnes čupí sám na trojnožke, díva sa a čaká, kto mu donesie roztrhané bačkory k oprave. Keď vidíte proti hore, proti ktorej idete, približovať sa čierny bod - ide tam voľačo proti vám - zbadáte, že je to kára a na tej káre, keď bližšie prídete, vezie suché haluze obuvník s manželkou. Najnovšie je rozmnožená jedna nová živnosť, maličké cirkulárky, čo drevo režú. To ťahajú za sebou obuvník a jeho žena. To sú dôsledky batiády v našom štáte.

Naša vláda previedla devalváciu koruny, aby vyrovnala rozdiely koruny voči druhým menám, ale zabudla asi vykalkulovať, koľko náš priemysel a obchod bude nútený doplácať na vývoz. Čo to bolo krásnych písačiek po vládnych časopisoch, že vraj naša vláda ukáže u nás nekupuje, ale znehodnotenie naza rozčarovanie, keď sa zistilo, že vláda nevidela si ani pred nos, aby vycítila, čo bude nasledovať. Zahraničie nielen že u nás nekupuje, ale zhodnotenie našej koruny využíva. Síce naša platobná bilancia je v posledných časoch aktívna, avšak toto ešte neznamená, že Československo je vzorom finančnej politiky v Európe. Naopak za cenu nesmiernej domácej biedy obyvateľstva, ktoré zvlášte na východe republiky ide v ústrety hladujúcej zime, koalícia s jej politikou pácha experiment za experimentom, na ktorý pospolitosť, zvlášte poplatnícka, dopláca.

To znamená, že každý vlivný zásah dnešnej koalície do pomerov prejavuje sa v stálom zhoršovaní položenia poplatníckej vrstvy. Prosím, nájde sa medzi vami niekto, kto bude ukrutne vášnivo obhajovať hospodárstvo vlády a koalície, pri čom bude so slávou spisovať, že náš štát je skutočne vzorom proti iným? Nepochybujem, lebo koalícia má takýchto advokátov mnoho, ale nech sa nezabúda, že Československo je vzorom pre iné štáty pokiaľ sa týka verejných bremien poplatníctva. Nikde nemáte také množstvo daní ako n nás. Nikde není živnostník a obchodník tak pritlačený k stene ako u nás, a že mám pravdu, o tom slávny senát iste nepochybuje.

A keď budeme pokračovať v takomto usmernenom hospodárstve ďalej, dopracujeme sa výsledkov, ktoré nespokojné vrstvy zaženú do tábora krajných pravicových živlov - k fašizmu. Veď vývoj ukazuje veľmi správne, že politika agrárneho tlaku na verejnosť má za následok na príklad útek od tejto strany. Je to prirodzené, poneváč už celý čas na pr. nedostala sa do parlamentu iná osnova než osnova agrárnická. U nás sa pracuje tak, aby tri štvrtiny národa boly nespokojné. Nezávidím zemedelcom v tejto dobe ničoho, ale moja skromnosť súdi, že mimo zemedelcov existujú v štáte tiež iné vrstvy, ktoré si právom zasluhujú tak ohľady ako zemedelci.

Varovali sme pred nebezpečným zemedelským moratoriumom, poneváč správne sme tvrdili, že je krajne jednostranné a nevyhovujúce štruktúre hospodárstva. Moratórium jednej vrstvy je extrém. Moratórium zemedelcov nepomôže zemedelcom, lebo už dnes čaká na nich tisíce exekúcií. Je to nezmysel zastaviť povinnosť platiť úroky a splátky na dlžobu v bankách a družstvách peňažných, poneváč tieto ustanovizne spravujú dnes okolo 60 miliárd národného majetku, ktorý týmto moratoriumom sa znehodnocuje. Kto neplatí banke úroky a splátky, je odbavený. Práve tento týždeň zhováral som sa s jedným bankovým direktorom, ktorý hovoril, ako trpia peňažné ústavy týmto moratoriumom, a že zemedelci mnohí ukladajú peniaze ako vklady, ale úroky neplatia. To isté deje sa aj s daňami.

Pre živnostníctvo a obchodníctvo ste nezaviedli moratórium, lebo toho nemôžete potrebovať. Razom by sa ukázalo, že berné správy a úrady nemajú práce potom. Nemali ste toľko svedomia voči strednej vrstve, abyste ju chránili pred zánikom tiež nejakou slevou. Ba naopak vo verejnosti preskakujú zprávy, že v zime koalícia chce prísť s novými daňami na verejnosť a síce pod kepienkom rôznych potrieb fondov. Poplatníctvo sa má na čo tešiť.

V okolných štátoch uvažuje sa o deflácii daní, a u nás o zavedení nových daní. U nás sa všetko za tejto slávnej vlády robí naopak. Neni ďaleká doba, kedy jednotvárna bilancia vládnej politiky zvrhne sa len na ďalšie sľubovanie. Iného už roky nevidíme, len že sa sľubuje a nič sa nekoná, ledaže by sa mohlo nazývať pre celý štát osožnou prácou bumplovanie so záujmami zemedelcov. Uznajte, páni, že umlčanie a habanie, konfiškovanie tlače nemôžeme považovať za pozitívny čin vlády, u znajte páni, že problematickú cenu má tiež dobrodenie zákona o zatváraní obchodov. Uznaj, slávny senát, že zákon o umelých tukoch, že osnovy mliečne boly prevedené na nátlak zemedelských vrstiev, ďalej novela sociálneho poistenia bola prevedená v prospech veľkostatkov, ďalej obilný monopol, to všetko je nátlak na ostatné zemedelské vrstvy. Táto jednostrannosť však aj prináša svoje ovocie. Nič ich nemôže zachrániť od strát, len zmena politiky. Je už však pozde, lebo ľud začína chápať, že agrárnici si k posilneniu svojej moci vymohli zmocňovacie zákony, aby odstavili parlament a aby si mohli v tomto štáte robiť, čo chcú.

V tomto tanci samovoľnosti im smelo a udatne pomáhajú socialisti. Je to politická zlepenina, ktorá vyárendovala si štát a poplatníctvo. Stredné výrobné vrstvy živnostenské a obchodné dnes budujú na svoju ochranu mohutnú jednotnú frontu. Staneme si proti vám ako rovnocenní partneri a zmeráme sily. Uvidíte, že budete za vaše experimenty pykať, poneváč už dnes je zjavné, že vaše zásahy prinesú len zbytočné zdraženie najpotrebnejších článkov dennej potreby.

Ako vyzerá tá sľubovaná úverová pomoc? Zase len tak, aby z nej malo osoh zemedelstvo a druhé vrstvy nič. Vy si však predstavujete náramne jednoducho oddlženie zemedelcov. Jednoducho chcete nadiktovať, že toľko a toľko musí ten ktorý peňažný ústav spustiť zo svojho pohľadávania; a stanovili ste si už aj plán, ktorého prevedenie zapríčiní obrovské ťažkosti peňažných ústavov. Sú to sústavne vedené útoky proti druhým vrstvám a preto veľmi šíri sa nespokojnosť medzi ľudom.

Živnostníctvu a obchodníctvu už dlhé roky sľubujete zadovážiť úver. Posiaľ sme videli len omrvinky, ale čo máme na pr. povedať, že taká veľmoc, ako je Ústredná soc. poisťovňa, ktorá by mohla čiastku svojho majetku uvoľniť pre živnostenský úver, sa ani len nehne a máme zistené, že živnostenských uchádzačov o úver zväčša odmieta.

Úverová chudokrevnosť voči nám je strašná. Nám, strednému stavu, ktorý je nositeľom súkromného podnikania, sa odmieta dnes všade finančná pomoc. Vláda ani v tomto najožehavejšom nazeraní na dnešnú situáciu živnostníctva a obchodníctva neučinila poriadok, poneváč preťažila koalíciu osnovami, ktoré sú príliš triedne, než aby mohly slúžiť dobru celého poplatníctva. Živnostník len je dobrý na to, aby dával dane, ktoré tečú do fondov mliečnych, silničných a všelijakých iných.

Živnostníctvo a obchodníctvo má dnes ťažké peniaze za štátom, ktoré nemôže dostať. Z našich kruhov vyšiel návrh, aby vláda zaoberala sa možnosťou eskortovať pohľadávky za štátom. Odpoveď sme dostali, ale smiešnu, jednostrannú, lebo pomáhať živnostníctvu a obchodníctvu nepatrí do programu a krámu vlády.

Pánovia, takéto hospodárstvo musíme zatracovať, také šafárenie odmietame s najväčšou rozhodnosťou. Sme už presýtení krívd a pracujeme preto na zmene pomerov týchto medzi ľudom. Živnostenská strana pri prvej príležitosti vyrazí, aby svoj hnev spravodlivý ukojila. Máme obrovské schôdze po celom štáte, naše presvedčenia a naše rady mohútnia, nezastavíme sa na polovičnej ceste. Hlboké naše národné cítenie, mravná oprávnenosť nášho boja, to všetko nás zaväzuje zo všetkých síl bojovať proti režimu, ktorý v týchto ťažkých dobách doráža živnostnícko-obchodnícky stav.

Nevšímate si Slovenska. Tam stalo sa mnoho zmien. Ľud vyčerpaný biedou zúfa, ale to vy nečujete. Staráte sa len o peniaze pre svoje účely, chránite len jednu triedu, najviac dve, ostatné necháte ľadom. Najviac zmôžete sa k udavačstvu, že ten či onen živnostník by mohol platiť dane. Žijeme v pomeroch plných mravnej hniloby, plní upodozrievania a nedôvery.

Rozpočet na r. 1935 prišiel pred verejnosť za podezrelej tichosti, čo značne neprispieva k vyjasnení u vládnej politiky. Nemôžem sa zbaviť dojmu, ako by tu šlo o taktiku, ktorá má zamlčať jednu skutočnosť. Rozpočet je zvýšený proti tomuto roku vo výdajoch o 336 mil. Kč, a o tú istú čiastku i v príjmoch. Nechápeme, že v dobe všeobecnej horúčky šetrenia vláda zvyšuje rozpočtovú číslicu o úctyhodnú sumu. Bližším badaním zistili sme na pr., že v podrobnostiach sa rozpočet na r. 1935 značne zmenil. Nás najviac zaujíma s hľadiska poplatníckeho, či zvýšené príjmy nebudú sa dobývať na poplatníckej vrstve živnostensko-obchodníckej. Neni nám možné s pokojným svedomím povedať, že vláda s pokojným svedomím povedať, čet. Zvýšené výdaje predpokladajú zvýšené príjmy. Príjmový rozpočet na jednu vrstvu vrhol reflex pocitu sklamania, poneváč na pr. výnos štátnych podnikov na r. 1935 je o 182 mil. menší, čo znamená, že tieto podniky sú trvalo neudržateľné a konečne to, že tento úbytok bude musieť zaplatiť poplatníctvo.

Pri daniach priamych vláda si trúfa príjem zvýšiť o 313 mil., u dane z obratu o 7 miliónov, u poplatkov a kolkov o 53 miliónov a ostatné príjmy o 22 miliónov proti rozpočtu na r. 1934. Musí to byť zaujímavé, že koalícia kalkuluje s tak ľahkým svedomím o príjmoch, ktoré predsa za dnešných pomerov nie sú odôvodnené. Zvýšené príjmy u priamych daní sú neočakávateľné a je treba pripísať vláde na ťarchu, že hospodársky stav daňových príjmov je jej neznámou oblasťou, poneváč jej predpoklady ďaleko nesrovnávajú sa s výpočtom, ktorý previedli naši odborníci.

Hrubý výnos najhlavnejších daní ráta a predpokladá tiež zvýšený príjem. Daň z obratu, prosím, je zvýšená o 157 miliónov Kč. Tento skutok, páni, u tejto najnespravodlivejšej dane ukazuje jasne, aké slová padaly v podnikateľskej vrstve v poradách pri rozpočte. V tomto zvýšení obratovky vidíme a predpokladáme, že vláda hodlá v novom roku započať s perzekúciou stredných výrobných vrstiev, proti čomu už teraz čo najrozhodnejšie protestujeme. Odôvodňujem svoje tvrdenie tiež skutočnosťou, že vláda ráta sohnať na úrokoch zo zameškania a pokutách ďalších 90 m il. Kč a potom finančná správa hodlá vraj z nedostatku personálu prijať do svojich služieb ďalších 3.000 úradníkov, čo svedčí o strojených honičkách na podnikateľské vrstvy živnostenské a obchodnícke. Varujem vopred pred nerozmysleným postupom vlády, ktorá by mohla byť rada, že soženie na dani z obratu za dnešných pomerov to, čo sa sohnať dá a nie hnať na ostrie noža kalkulovanú nemožnosť. Hrubý výnos dane obratovej, 2.435,000.000 Kč, je strašnou obžalobou vlády a koalícia, poneváč nič nevystihuje vládnu politiku lepšie, ako tento štát ničiaci hazard.

Slávny senát! Ukázal som len na niekoľkých cifrách nemožnosť dnešného vládnutia. Nech mi je dovolené preto ďalej sa rozhovoriť o zahniezdenom zvyku u nás, že o zásah štátu a jeho pomoc sa dnes uchádza kde kto. Robotnícka trieda chce uzákonenie minimálnej mzdy, zemedelci po monopole túžia po oddlžení, fabrikanti štátne úvery na podporu vývozu do Ruska, a mohli by sme pokračovať takto do nekonečna. Je vám iste známe, že vrstva živnostensko-obchodnícka volá už 16 rokov po spravodlivosti, zvlášte vrstva živnostenská na Slovensku, ktorá je vyriadená z výrobného procesu jednak zlou komunikáciou slovenskou a jednak nedôverou k nej, zvlášte so strany štátnych úradov, ktoré majú v moci štátne dodávky. Už vlani strana naša postavila požiadavok, aby zverejnenie štát. dodávok bolo prevedené. Ďalej iste nie z dôvodov zištných žiadali sme mierne a dnešným pomerom vyhovujúce sníženie daňových bremien. Dnes prichádzame znova s požiadavkám zákazu veľkopodnikov a zriaďovania ich filiálok. Páni, z týchto našich žiadostí posiaľ ani jedna nebola prevedená, nedivte sa potom, že sa živnostníctvo po celej republike búri.

Sme si vedomí, že naša hospodárska politika stojí pred ťažkým úkolom, lebo vyhovieť vrstve podnikateľskej, živnostensko-obchodníckej nebolo zvykom v našom štáte. Dnes naše požiadavky tlačí do popredia spontánny nástup živnostníctva a obchodníctva proti režimu. Je nezmyslom preto, že niekto dovoľuje si tvrdiť, že strana živnostenská sa spojí s niektorou inou stranou. Nieto záruky, ktorá by nás mohla zlákať, niet koncepcie krome našej, ktorá by nám vyhovovala. Živnostníctvo 16 rokov opustené zvyklo si už na tvrdú regulu našej demokracie, že musí si pomôcť samo. Mali sme už dosť politiky, ktorá stav živnostenský stále odsunovala na druhú, vedľajšiu koľaj. Žiadame vyrovnanie v politike, žiadame uznanie našich spravodlivých požiadavkou - a potom sa môže jednať s nami ako rovný s rovným. Prv nie.

Pokiaľ sa týka slovenskej otázky, želám si z hĺbky svojej duše, aby zbytočným vetrením prestalo sa hazardovať s osudom štátu. Bez Slovenska republika neznamená vo svete mnoho. Preto je veľmi potrebné, aby štátna správa, vláda a parlament si uvedomily, že v záujme štátu musia sa robiť ústupky slovenským želaniam, lebo len táto rozumná cesta utuží štátnu jednotu. Neni trvalo možné odsunovať vyriešenie slovenského problému. Otázka chleba mladej slovenskej generácie je otázkou osudu štátu. Dajte chleba našim deťom, aby sa vo svojom štáte cítily ako doma

Opakovať slovenské požiadavky tu nebudem. Každému rozumnému občanovi tohoto štátu sú ony známe. Preto končím a vyzývam vládu, aby čelila s najväčšou rozhodnosťou proti šíraciemu sa revizionizmu trianonského mieru. Náš spoločný štát, štát Čechov a Slovákov, žiadna moc nevymaže z mapy Európy. Odkazujeme svojim nepriateľom, že Československo je pripravené. Za každú ranu v budúcnosti vrátime dve a nedovolíme, aby sa nám do našich vnútorných pomerov miešali druhí. Strana živnostenská je stranou vrelej lásky k národu, z nás každý jeden postaví sa na svoje miesto vždy a za každých okolností. Preto by sme radi už raz videli, aby panujúci režim zmenil svoj kurs voči nám, lebo sme rovnakí synovia tohoto národa a štátu ako každý druhý.

Slávny senát! Mám česť vyhlásiť menom svojho klubu a strany, že budeme hlasovať z predloženého rozpočtu za kapitoly: hlavy štátu, parlamentu ako demokrati sme za demokratický parlament - a za národnú obranu, ktorá národná obrana zasluhuje všetkej podpory. Za ostatné neni nám možné hlasovať a z toho dôvodu považujte náš postup za protest proti krivdám, ktoré na nás pášete. (Potlesk.)

Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Musím upozorniti pány řečníky na § 44 jedn. řádu, aby se celé řeči nečetly. Odstavce nebo nějaké citáty, nějaká data, to ano. Prosím, aby tento paragraf se přece jen respektoval.

Dalším řečníkem je pan sen. dr. Korláth. Dávám mu slovo.

Sen. dr. Korláth (maďarsky): Ctený senát! Rozpočet republiky Československej r. 1935 nerozlišuje sa čo do štruktúry a formy vôbec od štátneho rozpočtu na r. 1934, rozvržený je totiž na štyri hlavné skupiny, ktoré sú: 1. vlastná štátna administratíva, 2. administratíva štátnych závodov, 3. participácia na štátnych daniach a prirážkach a 4. skupina správy štátnych dlhov.

Nový rozpočet v porovnaní so staršími je dôsledný i v tom, že len v niektorých jeho kapitolách nachádzam presný výkaz o zvláštnych potrebách štátnej administratívy Podkarpatskej Rusi, a v tom, akými obnosy prispieva obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi ku spoločným štátnym bremenám, ktoré sú: dane, poplatky, clá atď. A bol by už zvrchovaný čas, aby vláda po tejto stránke zjednala poriadok so zvláštnym zreteľom na to, že behom roku, ktorý sa chýli ku koncu, nie jeden, ale viac aktívnych ministrov sľubovalo, že zakrátko bude oživotvorená autonómia Podkarpatskej Rusi.

Je tomu jeden rok, čo pán predseda vlády na tvrdenie autonomistických strán slovenských, že vraj Slovensku sa dostáva menej, než čím ono prispieva k nákladom spoločnej domácnosti, odpovedal vo svojom parlamentnom expozé niekoľko desaťmiliardovým číslom, avšak ihneď sám konštatoval, že jeho ciferné dáta sú len približné, že však uložil štatistickému úradu, aby zostavil čísla presnejšie. Vtedy sme úfali, že vláda nám posvieti i na "doplatky" ústredia na Podkarpatskú Rus, ale žiaľbohu táto naša nádej sa behom jedného roku rozplynula. A poneváč i tento rozpočet tvári sa dosť tajne, čo sa tejto otázky týka, tu sme teda i naďalej odkázaní iba na naše výpočty a naše dohady.

Bolo by opravdu škoda utrácať veľa slov o tom, do akej miery je pasívny tento aktívny rozpočet na r. 1935, ktorý so svojimi výdavky 7.983 miliónov a príjmy 7.985 miliónov končí prebytkom 2 miliónov Kč. Veď ani hlavný parlamentný zpravodaj rozpočtu neodvážil sa obhajovať toto aktívum a konštatoval, že závisí od vývoja hospodárskych pomerov, zda cifry rozpočtové budú dodržané.

Záverečné účty po dobu štyroch rokov končily ťažkou stratou stámiliónovou, ač na pr. v r. 1933 daňové nedoplatky, likvidované pôžičkou práce, obohatily štátnu domácnosť neočakávaným príjmovým prebytkom 540 mil. Kč. Len pán minister financií zostal podľa svojich slov povedaných v rozpočtovom výbore nezmeneným optimistom a neochvejne verí, že jeho berní vykonávatelia predsa budú môcť preliminované príjmy vyhrabať z rumov celého hospodárskeho života. Tu už je o veľa mužnejšie otvorené priznanie expozé predsedu vlády, že vraj "zlepšenie hospodárskych pomerov nemožno ešte pokladať za definitívne".

Výdavky nového rozpočtu vykazujú oproti r. 1934 zvýšenie 352 miliónov Kč. Chválitebná je každým pádom snaha, aby 150 mil. Kč použité bolo k umorovaniu starých štátnych dlhov a 128 mil. Kč k umorovaniu kapitálu pôžičky práce, avšak prizeráme-li k tomu, že veru dnes len veľmi málo súkromných dlžníkov bude vstave umorovať svoje kapitálové dlhy a že situácia štátnych závodov podľa konštatácie úradného zpravodaja je "v celku neutešená", tu opravdu nechápeme veľký optimizmus pána ministra financií, kde on sľubuje čiastočné umorenie starých štátnych dlhov.

Avšak pán minister financií oznámil vo výbore i to, že "neprerušil pojednávania zahájené s niektorými cudzozemskými finančnými činiteľmi strán kontrahovania novej pôžičky". A totiž zabýva sa plánom, vypísať novú štátnu pôžičku. Vo všednom živote rieka sa tomu, že jednou záplatou sa kryje druhá.

Potreba prezidenta republiky a jeho kancelárie činí 13,975.800 Kč, čo je o 147.000 menej než tohoročná potreba. Táto rozpočtová kapitola počíta v r. 1935 na príjem 2,588.500 Kč proti príjmu 2,480.000 tohoto roku.

Vzhľadom k tomu, že kancelária prezidenta republiky je rozdelená na kanceláriu civilnú a vojenskú, bolo by žiaducné, aby do štátneho rozpočtu zaradený bol i rozpočet zvláštneho podkarpatoruského oddelenia kabinetnej kancelárie. Podľa môjho vedomia kabinetná kancelária má zvláštneho podkarpatoruského referenta a teda podkarpatoruské oddelenie kabinetnej kancelárie mohlo by byť i rozpočtovo zriadené. V tejto otázke nie sú ani tak závažné ohľady hospodárske a finančné, ale o veľa závažnejšie sú ohľady verejnoprávne, akým je autonómia Podkarpatskej Rusi ktorá podľa letošného vážneho prejavu niekoľko ministrov je otázkou najbližšej budúcnosti, a teda nech sa otázka táto vyjadrí tiež v rozpočte hlavy štátu a jeho kabinetnej kancelárie. Táto kapitola vykazuje pasívum 11,369.300 Kč.

O rozpočtovej kapitole zákonodarných sborov a kancelárií Národného shromaždenia musím to isté povedať. Je všeobecne známe, akú rolu hrá pri obsadzovaní miest úradníkov a zamestnancov kancelárií Národného shromaždenia straníckopolitický kľúč. Všetky väčšinové české strany majú v úradníckom sbore svojich "dôverníkov", avšak príprava autonómie Podkarpatskej Rusi ešte nepokročila tak ďaleko, aby v úradníckom sbore niektorej snemovne Národného shromaždenia bolo učinené miesto niektorému významnému odborníkovi verejného práva, ktorý by svoju činnosť mohol venovať veľmi pomaly pokračujúcej veci autonómie Podkarpatskej Rusi. Mohlo a malo by to byť vyriešené i pri všetkých snahách po úspornosti, ktorými boly potreby zákonodarných sborov znížené o 982.000 Kč na 36,286.500 Kč.

Veľkou podporou pre najnovšie autonomistické sľuby ministrov by bolo, keby v rozpočte zákonodarných sborov i za cenu rozhodnej finančnej obeti bolo postarané tiež o snem Podkarpatskej Rusi. Štátna domácnosť dopláca z daní 36,104.500 Kč na Národné shromaždnie.

Tiež u rozpočtovej kapitoly predsedníctva ministerskej rady musím opakovať, čo som práve povedal. Nechcem sa vmiešavať do otázky autonómie Slovenska, avšak ako o kuriozu musím sa zmieniť o tom, že ačkolvek strany centralistické zatracujú požiadavok autonómie ako atentát proti jednotnosti štátu, napriek tomu možno pričítať ako - síce veľmi slabučký - výsledok práce autonomistov na Slovensku, že v tomto roku bol v ministerskom predsedníctve zriadený zvláštny referát pre veci Slovenska.

Bolo by naozaj veľmi dôstojnou inauguráciou dnes už za veľmi krátku dobu sročnej autonómie Podkarpatskej Rusi, keby pre ňu bol sriadený zvláštny odbor v ministerskom predsedníctve. Stačilo by, keby polovica toho 10 miliónového dispozičného fondu, určeného pre "nepredvídané" výlohy a v záverečnom účte ani "dodatočne" podrobne nevyúčtovaného bola venovaná tomuto účelu, a tu by i v ministerskom predsedníctve mohly byť zahájené vážne práce autonómie. Zaniklo by nanajvýš niekoľko vydržovaných vládnych novín, avšak tie by nikto neoplakával.

Predsedníctvo min. rady bude pracovať v budúcom roku s potrebou 37 mil. 056.400 Kč a teda oproti tohoročnému rozpočtu chce usporiť 1,042.500 Kč. V tejto kapitole min. predseda a jeho úrad spotrebuje 16,720.100 Kč, potreba štátneho štatistického úradu činí 20 mil. 226.300 Kč a ústavný súd - preto, lebo sa po dobu 16 rokov ani neustavil - spotrebuje na nevyspytateľné účely 110.000 Kč.

Pán min. predseda húževnato obhajoval vo výbore činnosť komisie, ktorá po dobu desať rokov pracuje na zhospodárnení štátnej správy a ktorá ešte i dnes spotrebuje ročne 130.000 Kč. O práci tejto komisie slyšali sme i so strany vládnej väčšiny len posmešné poznámky. Suma 130.000 Kč v 8 miliardovom rozpočte je síce mizivo malou položkou, avšak cez to i s takýmto malým obnosom možno niečo produkovať, i keď to zhospodárnenie tak pomaly sa pohybuje dopredu. V tejto kapitole je výnosným len titul štatistického úradu, nakoľko za svoje publikácie dúfa prijať 13,530.000 Kč. Mám za to, že tento príjem mohol by byť snadno zlepšený, keby štatistický úrad rýchlejšie pracoval.

Štatistické lexikóny sčítania ľudu v r. 1930 nie sú ešte ani dnes po 4 rokoch dohotovené. Napriek sľubom a pre javom, že predseda vlády nariadil konečne štatistické spracovanie verejných dodávok a verejných prác, dodnes ani v hrubých rysoch nedostali sme zprávu o tom, ako boly medzi jednotlivými zemami rozdelené obnosy, venované verejným dodávkam a prácam. Musíme upozorniť pána predsedu vlády, že splnenie sľubu, ktorý nám dal pred dvoma rokmi, nedostalo sa ani o krok dopredu.

Rozpočtová kapitola ministerského predsedníctva vykazuje ostatne pasívum 23,526.400 Kč.

Potrebu ministerstva vecí zahraničných zvyšuje rozpočet na r. 1935 oproti tohoročnému o 10,000.000 Kč, t. j. na 132,980.100 Kč.

Zaujímavé je odôvodnenie zvýšenia rozpočtu. Podľa dôvodovej zprávy je zvýšenie skôr zdanlivé než skutočné, lebo prevažná časť preliminovaného obnosu je určená pre cudzozemsko na platy diplomatov a vzhľadom na devalváciu bolo by treba ho zvýšiť ešte viac, a to o 20,000.000 Kč. Je to zvláštna úspornosť, ktorej nikdy neporozumie poplatník, voči ktorému exekútor neberie v úvahu zákony devalvácie.

Dôvodová zpráva zdôrazňuje mimo toto stále vzrastajúcu významnosť politickej propagandy zahraničnej. Aký je tento program a ako pôsobí, na to dostatočne posviecuje okolnosť, že už nielen opozícia, nielen lesní robotníci a pltníci na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ale i Vládní poslanci a senátori - pán sen. Stodola a druhovia vo schôdzi verejno-hospodárskeho sboru v Šariši požadujú uzavretie obchodnej smluvy s Maďarskom. Ba požaduje to i pán minister Hodža, za jehož účinného vlivu vypovedala československá vláda starú smluvu. A to dobre dotované ministerstvo vecí zahraničných zriaďuje nové zahraničné zastupiteľské úrady na dialnom východe v Singapure a v južnej Amerike.

Ministerstvo vecí zahraničných počíta s nezmeneným príjmom 6,080.000 Kč a teda tento rezort vykazuje pasívum 126,900.000 Kč.

Potreba ministerstva nár. obrany činí 1.280,000.000 Kč; zvýšenie oproti r. 1934 činí teda plných 53,043.500 Kč. Podľa dôvodovej zprávy na jedného obyvateľa v Československu pripadá z vojenských bremien ročne len 86 Kč, kým v Belgii 203, v Nemecku 143, v Rakúsku 124, v Rumunsku 111, v Maďarsku 111 a len v Juhoslávii menej, t. j. 70 Kč. Musím konštatovať, že do tohoto výpočtu sa dostala ťažká chyba. Štátny rozpočet totiž i mimo rezortu národnej obrany obsahuje veľmi značné položky vojenské, tak vojenský odbor kabinetnej kancelárie v 1. kapitole 397.500 Kč, v kap. 4. titul 2, vyslanectvá, je preliminované 37,655.900 Kč, z čoho počítajúc len 5%, činí 1,882.775 Kč, v §§ 1 - 3 titulu 4 "zpravodajstvo", počítajúc z toho len 10%, činí 2 milióny, v kap. 6 na políciu 157,050.400 Kč, na četníctvo 260,585.800 Kč, v kap. 13 doplatky ministerstva obchodu na vojenskú obuv zhotovenú maloživnostníkmi 2,655.000 Kč, na propagandu a podporu priemyslu továrenského 900.000 Kč, v kap. 14 na verejné práce, skúšky strelných zbraní 151.400 Kč, na štúdium dusíku 5000 Kč, na letectvo 36.000.000 Kč, na stavbu silníc a mostov, ktoré slúžia zväčša k účelom strategickým, úradne prihlásených 105 mil. 635.800 Kč, v kap. 16 na dráhy, na súrne vybudovanie trati Morava - Slovensko 300.000.000 Kč, v kap. 17 na sociálnu pečlivosť a pečlivosť o vojenských invalidov 319,478.800 Kč, v kap. 19 na penzie vojenské 21,400.000 Kč a v kap. 20 na ozbrojovaní fond 315.000.000 Kč. Úhrnom teda činí 1.524.042.475 Kč obnos venovaný účelom odzbrojovacím, a nezaradený do rozpočtu národnej obrany, avšak pojatý do rozpočtu tak, že i laik to spozoruje, jestliže s pozornosťou číta ciferné stĺpce rozpočtu a ich odôvodnenie.

Avšak kdeže je ešte 100 miliónové pasívum vojenskej továrne na lietadlá a lesného hospodárstva delostreleckých strelníc? Takýmto spôsobom nie 86, ale bezmála 200 Kč pripadá z vojenského rozpočtu na jedného obyvateľa, a teda vojsko republiky ide hneď po armáde belgickej. Je to bremeno, ktoré sa dá sotva vysvetliť dlhými hranicami štátnymi a ťažkou strategickou polohou. Takéto závratné zbrojenie by i za normálnych či dobrých hospodárskych pomerov bolo povážlivé.

Investície nár. obrany, a to stavby silníc, mostov a železníc, boly by prípustne len vtedy, keby sa nimi mala opatriť práca nezamestnaným.

Príjem resortu nár. obrany 7,800.000 Kč nie je príjmom oproti výdavku 1.280,000.000 Kč. Táto kapitola rozpočtu je najpasívnejšia.

V rozpočte ministerstva vnútra, 645 mil. 1 99.300 Kč, shľadávame prvé stopy autonómie Podkarpatskej Rusi. Ačkolvek by nás nesporne tešilo spatriť i v centrálnom rozpočte ministerstva vnútra, koľko pripadá zo sumy 13,819.000 Kč na pečlivosť o našu autonómiu, nesmieme si toho všímať a musíme sa uspokojiť s tým, že na plat guvernéra Podkarpatskej Rusi je zaradený do rozpočtu obnos 77.800 Kč.

Z potreby politických úradov 208 mil. 365.500 Kč dostáva sa zemskému úradu v Užhorode a našim okresným úradom 10, 961.300 Kč, z potreby polície 157 mil. 950.400 Kč dostáva sa nám 5,702.000 Kč, z toho na platy detektívov v Podkarpatskej Rusi 822.000 Kč, z celoštátnej potreby četníctva 260,585.800 Kč pripadá na četníctvo v Podkarpatskej Rusi 8 mil. 669.400 Kč.

Ministerstvo vnútra ostatne snaží sa sporiť, nakoľko jeho rozpočet na r. 1935 je skoro o 12,000.000 nižší než v r. 1934. Ešte väčšie úspory bolo by možno docieliť zmenšením počtu četníkov. Ministerstvo vnútra, zrejme vzhľadom na hospodársku krísu, očakáva v budúcom roku len 3,788.100 Kč vlastného príjmu oproti príjmu 6,000.000 Kč v r. 1934.

Na resorte spravedlnosti chce vláda v r. 1935 usporiť 8,600.000 Kč oproti potrebám v r. 1934, ač justícia československá potrebuje ročne úhrnom len 277,110.700 Kč, teda o niečo viac než štvrť miliardy, kdežto četníctvo a polícia, tykadlá spravedlnosti, potrebujú raz toľko. Vychádzajúc z týchto číslic bolo by veľmi ťažko dokazovať tézu, že instítia est regnorum fundamentum, a tým väčšmi sa dokazuje tým zásada "Macht geht vor Recht".

Podľa pána ministra spravedlnosti neodvislosť sudcov je v plnej miere výborne zabezpečená. Dajme tomu, že má pravdu, ale prečo teda nechce tú to neodvislosť ešte lepšie upevniť uzákonením nepreložiteľnosti a poskytovaním riadneho sudcovského platu? Veď sudcovská neodvislosť, ktorej je sverený osud nášho majetku, naša osobná sloboda ba i osud ľudského života, sú hodnoty, ktorých nikdy nebude dostatok. Jestliže vojsku nestačí to množstvo kanónov, letúnov, tankov - veď -urguje ešte i stavbu opevnení - prečo by sme nedali súdu ako ochrancovi našich najhodnotnejších statkov čo možná najväčšiu neodvislosť? Tento náš požiadavok bol by ozdobou demokracie, čo sa však nedá docela povedať o dnešnom stave a pomeroch sudcovskej neodvislosti. Dobre dotovaný, od vládnej moci opravdu neodvislý sudcovský sbor je najlepším obrancom a záchrannou tvrdzou demokracie.

Z mnoho závad súdnictva chcel bych vyzvať pozornosť pána ministra len na jeden. Za starodávna, v iných štátoch i dnes, bola sverovaná funkcia vyšetrujúceho sudcu len skúseným starším sudcom. Bolo by veľmi zaujímavým a cenným štúdiom vykázať revíziou jednotlivých trestných vecí, koľko zbytočnej práce a nákladov pôsobí to, jestliže z vecí bagatelných vzrastajú v dôsledku neskúsenosti vyšetrujúceho sudcu obrovské trestné procesy.