Místopředseda dr. Heller (zvoní): Slovo dále má pan sen. Šelmec.

Sen. Šelmec: Slávny senát! Analýza dnešných hospodárskych. kultúrnych a sociálnych pomerov v našom štáte prezradzuje veľké diferencie medzi jednotlivými zemiami i medzi čiastkami republiky. Príčina tejto rôznice väzí hlavne v tom, že vývojový proces v bývalých čiastkach monarchie nebol rovnaký, bol on v zemiach západných celkom iný, ako bol v bývalom Uhorsku a tieto rôznice väzia i v charaktere kapitálu západných zemí a v kapitále býv. Uhorska a toho kapitálu, ktorý po prevrate na Slovensku sa octnul.

Odlišné hospodárske pomery a kultúrny vývoj nie je výsledkom prevratovým - ako by to chceli nepriatelia nášho národa a štátu doma i po svete dokazovať - ale je výsledkom zásahu činiteľov predprevratových, ktorí tak v býv. Rakúsku, ako aj v býv. Uhorsku intenzívne vplývali na vývojový proces politických a hospodárskych pomerov podľa individuálnych okolností geografických, geologických, etnografických, prírodných. historických, tradičných atď. atď. Je neodškriepiteľnou skutočnosťou, že v dôsledku odlíšnych zásahov týchto činiteľov je Slovensko i kultúrne, i hospodársky slabšie než Čechy a Morava. Príčinu hľadajme v spoločenskom živote býv. Uhorska. Po revolúciách r. 1848 a 1849 a po vyrovnaní habsburskej dynastie s Maďarmi r. 1867 pretiekal život v býv. Uhorsku korytom ustrnutých, konzervatívnych, reakčných a feudálnych názorov. Z nárokov na politickú moc maďarská aristokracia a šľachta nič nesľavila. Pospolitý ľud sa nedožil žiadnych hospodárskych, sociálnych uľahčení. Získala len jedna čiastka obyvateľstva, šľachta, a k nej pridružená čiastka meštiackeho obyvateľstva, ktorá mala pôdu v rukách, bola majiteľkou výrobných prostriedkov, prakticky bola nečinná, politicky sa vyžila a bola ľudu v Uhrách len na úkor. Pre politickú zaslepenosť a hospodársku zaostalosť a nepohyblivosť maďarských pánov bola praktická stránka života v Uhrách zanedbaná. Porevolučná Austria, k nej pripútané zeme České a Morava orientovaly sa hospodársky v dobe, keď nastal určitý politický kľud. Tieto zeme sa industrializovaly, bohatly, pribudlo im na politickej a hospodárskej váhe, kým Uhorsko s jeho aristokraciou a džentríctvom nielen hospodársky, ale aj kultúrne zaostalo. Viedeň povolila Maďarom v politike, v hospodárskom ohľade si však bývalé Uhorsko úplne podmanila. Za takýchto intenzívnych snáh uplatniť sa hospodársky a pri apatii na strane druhej vznikol do prevratu názor, že Rakúsko a najmä zeme České sú priemyselnou polovicou monarchie, kým Uhorsko a Halič s latifundiami aristokratov, strednej a drobnej šľachty, sú zemiami čisto agrárnymi. Pre praktickú nevyspelosť maďarských pánov klonilo sa všetko k pohybu na šikmej ploche. Ľud sa ožobračoval. Maďarskí páni politicky vyhrávali, maďarizovali, odnárodňovali. Chudobneli síce, ale nezadržiateľne a smele kráčali k vytyčenému cieľu: k ťegységes magyar államŤ, k jednotnému maďarskému štátu.

Len v posledných dvoch desaťročiach minulého storočia a na začiatku tohoto stoletia chopili sa v Uhrách rozumu, keď páni zbadali, že sú hospodársky využití, že sú zemou koloniálnou, že tržia za zemedelské produkty, za produkty svojich latifundií ceny, ktoré sú diktované konzumentmi priemyselných zemí bývalej monarchie.

R. 1906 vznikla silná kampaň proti rakúskemu priemyslu. Tulipánové hnutie vyhlásilo bojkot rakúskemu tovaru. Vzniklo heslo o potrebe samostatného maďarského priemyslu a žiadali zriadiť samostatné uhorské colné územie. Stavaly sa továrne, závody, budovaly sa železnice na území dnešného Slovenska, nakoľko len tu mohol vzniknúť priemysel, keďže Slovensko malo a má nevyčerpateľné rezervy prírodnej energie a bohaté ložiská rudy a mnohých vzácnych surovín. V dôsledku záujmov vládnych a politických faktorov vyvinul sa v býv. Uhorsku na území nášho Slovenska bohatý priemysel. Vynášaly sa špecielné zákony na jeho ochranu. Budúcnosť bývalého uhorského priemyslu odkrývala sa vo sľubných a priaznivých obrysoch.

Vypukla svetová vojna, ktorá tomuto mladému priemyslu nebola na osoh. Odborné robotníctvo bolo mobilizované, kapitál bol slabý, fabriky sa musely preorientovať a akomodovať vojenským cieľom a zostaly verné pôvodnému povolaniu len tie, kde sa vyrábäly produkty pre armádu potrebné a pre ktorú výrobu bolo surovín v býv. Uhorsku nadostač. Vojna a technika a s tým spojený racionalizmus urobily v priemyslovej výrobe svetovej úžasný chaos a prekot. Koloniálna výroba triumfovala nad výrobou domácou, reorientácia priemyslu išla veľmi ťažko. Odbytové pomery sa dôkladne zmenily. Možnosti umiestenia produktov čím ďalej tým viac riedly. Vzrastla bezohľadná konkurencia, nielen medzinárodná, ale i dnuka jednotlivých štátov. U nás sa ona prejavila veľmi ostro. Kapitálove a technicky ubohejšie zariadený priemysel slovenský musel ustúpiť a kapitulovať pred starším, lepšie a modernejšie vybaveným priemyslom v zemiach západných. Produkčný kapitál na Slovensku zväčsa ani nebol náš; keď bol cudzí, čiastočne sa odsťahoval, ale zväčša bol pohltený silnejším kapitálom západným. Úpadkom odbytových možností koncentrovala sa výroba v niekoľkých centrách západných zemí. Onemely naše továrne na Slovensku, zmenšila sa spotreba surovín, prestala práca v baniach, hutiach a lesoch. Špekulačný kapitál prispel k odbúraniu tohoto priemyslu koncentráciou výroby na území západnej polovice republiky. Slovenská výroba ostala od týchto konzumentných centier izolovaná nevyriešenými tarifálnymi diferenciami, úverovými ťažkosťmi, dodávkovými opatreniami atď. Zánik priemyslu tiahne za sebou úpadok zemedelskej produkcie, lebo náš zemedelec nemajúc žiadnych konzumných centier prestal predávať, lebo nebolo trhu, a chudák musí svoju výrobu vláčiť domov alebo ju musí predať veľmi nízko pod výrobnou cenou. Musíme hľadať prechod k zlepšeniu, lebo by nebolo ani aproximatívnej rovnováhy medzikrajinskej a medzizemskej, čo by bolo priamou príčinou ďaľších politických a psychologických odklonov a výkyvov. Hľadať tie cesty je teraz úkolom našich národohospodárskych sborov. Záujmy regionálne musia být rešpektované. Ťažký priemysel nesmie hľadeť na Slovensko ako na roľnícku čiastku republiky. Bolo by to opakovaním toho, čo bolo v minulosti v bývalom Uhorsku, v bývalej monarchii.

Oživenie slovenského priemyslu nie je mysliteľné bez zásahu štátu. Zákonodarstvo, vláda, ústredné úrady musia vyrovnávať protivy dodávkové, daňové, úverové, dopravné atď. Záujmy štátu nesmú byť podriadené záujmom exportného kapitálu a nesmie sa uplatňovať jedna výroba a vo všetkom na úkor produkcie druhej. Kompenzačné obchody vznikly z myšlienky nahradzovať obchodnú smluvu, ktorá bola Maďarsku vypovedaná. Vzniklo to z tej myšlienky, že je treba slovenskému a podkarpatoruskému drevárstvu pomoci, ale vidíme, že už i tieto možnosti odbytu sú vyvlastnené textilným priemyslom, a teraz, keď je reč o nových 50 mil. na kompenzačné obchody, vsúva sa tam už priemysel sklársky na úkor drevárskej výroby na Slovensku, na úkor statisícov rodín zamestnancov drevárskej produkcie na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Ťažký priemysel hatí oživenie baníctva na Slovensku. Senátné plénum prijalo rezolučný návrh nášho klubu, kde sme žiadali, aby bolo zavedené clo na ochranu domácej výroby, totiž clo na dovážanú meď. Návrh leží však neplodne v zásuvkách a ruda leží úhorom; zatím čo platíme veľké miliony za cudzie tovary, za cudziu surovinu, naše haviarstvo biedačí a je bez práce. Ministerstvo nár. obrany by malo tejto vzácnej surovine venovať zvláštnu pozornosť, aby sme boli nezávislí v prípade potreby, ktorá za dnešných pomerov medzinárodných nie je vylúčená, ba klepe na dvere. Otázka oživenia práce v baniach na rtuť nie je bezvýznamná a národohospodárske ústavy naše žiadajú, aby bola tejto otázke tiež venovaná zvýšená pozornosť. Je žiaducné, aby ministerstvo obchodu venovalo tým otázkam zvýšenú pozornosť, aby nebolo vo výlučných službách ťažkého priemyslu. Úpadok slovenského priemyslu má u nás povážlivé sociálne následky. Zemedelstvo nemôže zamestnávať prepustené sily z priemyselnej produkcie. Zemedelstvo môže zamestnávať len toľko ľudí, ako to dovoľuje poloha a charakter zemedelskej pôdy. Značná čiastka obyvateľstva na Slovensku živila sa zárobkom v remeslách, v závodoch, na pilách, v obchode, v lese, v baniach, v hutiach atď. Roľnícky sa obrába hlavne len južné a západné Slovensko. Väčšia čiastka územia je zalesnená alebo je pastviskom. Tam sa nemôže hovoriť o racionálnom zemedelstve a zemedelskom obrábaní pôdy, len v tých čiastkach, ktoré sa vnorujú údoliami riek do hornatých krajov Slovenska. Nemôže byť na Slovensku žiadnej reči o rozšírení zemedelskej pôdy a o pritiahnutí ďaľších pracovnych síl do zemedelskej výroby, lebo by to išlo len na úkor lesov. Vykácenie ďaľších lesov a zmena kultúry nie je pre Slovensko vhodným prostriedkom na vyriešenie sociálnej biedy

Vývoj zemedelskej výroby je u nás možný iba v smere intenzity, a tu potrebujeme zásah štátu a jeho pomoc. Jednostranné využívanie produkčných možností má neblahé následky v zamestnávaní pracovných síl. A tu prichádzame k otázke generačnej.

Otázka zamestnávania mládeže je dnes svetovým problémom. Má ju každý národ. Ona je tým ťažšia, čím je národ kultúrnejší a čím ostrejšie sa pociťuje v štáte hospodárska kríza. Povážlivý stav generačnej otázky naplňuje nás veľkými starosťami do budúcnosti o našich mladých ľudí. Na psychologickom vlnobití v slovenskej verejnosti má značný podiel neistota a obava o budúcnosť mladej slovenskej generácie a vôbec mladej domácej generácie. Neide tu len o mládež školovanú, ale ide o mládež pospolitú, lebo remeslá, priemysel, fabriky, obchody nedávajú už dnes žiadné zamestnanie mladým ľuďom. Máme prípady, že vysokokvalifikovaná mládež utieka sa do každej možnosti práce, hlásí sa, aby sa mohla osamostatniť, aby odbremenila domácnosti, ktorým je len na ťarchu a ktorým snižuje životnú úroveň. Počet nezamestnanej mládeže na Slovensku rapídne stúpa a podstatne sa ona ani potom nesníži keď niektorí úradní faktori prestanú jednostranne vybavovať žiadosti o zamestnanie. Boj mladých o umiestenie sa vo verejnom živote je veľmi prudký. Naša mladá generácia. ktorá už dávno zanechala prednáškové siene univerzít a vysokých škôl, tedy mládež akademická, bojuje nielen za existenciu - ale sa bije i za ideologické mety, aby dosiahla určitých posudkov o problémoch hospodárskych a politických cestou vlastných poznatkov a skúseností. Vnorila sa do života, aby si utvorila posudok vecný, spravodlivý a presný. Na tento proces sa dívam s veľkou dôverou, lebo vychádza nielen z vekového rozdielu starých a mladých, ale i z potreby kritiky svetových názorov staršej generácie. Vždy sú predo mnou slová dr Osuského, ktorý povedal mládeži študujúcej v Paríži: ťNeviem, či ste si úplne vedomí toho, že vy budete musieť z toho nášho oslobodeného národa niečo urobiť. Spomínam si na veľkú štátnickú múdrosť Mojžišovu. keď vyvádzal národ izraelský z Egypta, vtedy povedal, že s ľuďmi, ktorí boli zvyklí otročiť a ktorí sa v porobe zrodili, sa nedá zakladať slobodný štát. Preto ich vodil 40 rokov po púšti, aby stará generácia bola nahradená novou, slobodnou. Prial bych si, aby sme aj my mohli ten náš národ vodiť tak po púšti a založiť štát s novou generáciou, ktorá nezakúsila otroctva.Ť

V snahe o správnu politickú a hospodársku orientáciu nepodľahla mládež v metode myslenia kategorickému imperativu ani jednej politickej strany, ona sa prihlásila k programu jednotlivých politických strán, je ich súčiastkou, ale všade si ponechala slobodu kritiky a zaniesla so sebou generačný problém a myšlienku potreby čiastočnej revízie ideologie tam, kde badá škodlivú ustrnutosť a nehybnosť. Musíme s uspokojením konštatovať, že sa mládež vo valnej väčšine odklonila od škodlivých extrémnych smerov. Orientuje sa nacionalisticky nielen z podnetu ideového, ale i z podnetu existenčného. Tento nacionalizmus v našej mládeži opiera sa o princip uplatnenia oprávnených kultúrnych, hospodárskych a sociálnych nárokov slovenských v rámci čsl. štátu a politickej národnej jednote. Usiluje sa odstrániť všetky zhubné vlivy, ktoré sú v ceste tomuto vývoju. Naša mládež je za zdravý a rozumný regionalizmus. Má program domáci a v tom je neústupná.

Existenčné momenty sú dnes nepopierateľne priamymi príčinami boja za regionálne požiadavky slovenské. Obsadzovanie miest úradníckych. zamestnaneckých, najmä posledne u četníctva a vo finančnej stráži, sú vzpruhou k ďaľšej a prehĺbenej akcii v boji za odstránenie nedôvery k Slovákom, prehnanej a farizejskej starostlivosti niektorých činiteľov štátnej verejnej správy o existenciu štátu. - Vo veci nastal potešujúci obrat: Na podnet ministra dr Milana Hodžu zriadil pán ministerský predseda a celá vláda osobné referáty pri min. rade o slovenských pomeroch, aby sa mohla vláda opierať o spoľahlivé a uprímné referáty o Slovensku. Čím vyhlo by sa v budúcnosti mnohým veciam, mnohým nesprávnostiam, ktoré sú dnes hlavným prameňom nespokojnosti, príčinou šarapatenia politických zurivcov na úkor národa, Slovenska a samého štátu. Keby sa referáty v ministerskej rade iba obsadily osobami a bol by stvorený len rámec, nič by sa nedosiahlo a celá vec by bola len bengálom. Rámcu však treba dať náplň. V osobnom referáte je zavedená presná evidencia neumiestenej mladej akademickej generácie slovenskej. Štatistiku k nej nech dodáva a nech ju doplňuje krajinský úrad cestou zvláštneho oddelenia pre sprostredkovanie zamestnania pre vzdelanú mládež, analogicky, ako to robí sprostredkovateľňa práce pri praktických zamestnaniach. Túto evidenciu si predstavujem ako hlavného činiteľa, ktorý by sa v Prahe, vo všetkých rezortoch štátnej a verejnej správy a vo všetkých štátnych podnikoch informoval a ktorý by sa aj postaral o vakantné možnosti a spravodlivé umiestenie mladých Slovákov, ktorí si žiadajú existenciu.

Takto celkom určite sa dosiahne postupného vyrovnania sociálnych a politických protív a zlomí sa hrot šípov, ktoré z čechofobských lukov vystrieľúva prehnaná opozícia do všetkého, trebárs by išlo i o najlepšie, najužitočnejšie a najspravodlivejšie veci. Takýmto spôsobom určite stroskotá Jehlicskova propaganda po Europe, že Slováci necítia sa v Československom štáte doma, a prestane Milotay v ťMagyarságuŤ ponúkať Slovákom autonomiu. Generačný problém vynúti si u kompetentných činiteľov štátnej verejnej správy značné reformy, ktoré dodnes neboly prevediteľné pre špeciálné záujmy niektorých politických strán.

A tu len bežne sa zmieňujem: 1. o potrebe revízie kvalifikácie najmä tých úradníkov, ktorí si zadovážili kvalifikáciu dodatočne a zastávajú funkcie dôležité a významné pre verejný život; 2. o otázke zamestnaných manželiek, ktorá musí byť parlamentom pretriasaná i vtedy, keby išlo o životný záujem niektorej politickej strany; 3. o znemožnení niektorým politickým stranám komplektovať si kader voličov importovanými úradníkmi a zamestnancami zo zemí mimoslovenských. Musí byť uplatnená zásada, že len domáci človek má právo obsadzovať miesta, ktoré sa na Slovensku uprázdnia. V prvom rade sa to týka miest prednostenských. Keby sa pokračovalo v doterajšej praksi, nás mladý človek zo Slovenska by dosiahol podobnej pozície len asi za 100 rokov. S prebytkami personálnymi v zemiach západných sa musí operovať tak, aby sa upevnila spoločná základna, na ktorej chceme dosiahnuť ideál národnej jednoty, a aby sa vyhlo odstredivým výkyvom akýchkoľvek extrémov.

Výchova mládeže nesmie byť experimentom. Netýka sa moja poznámka reforiem školských, lebo neznáme ich výsledok. Je možné, že sa ceľkom dobre osvedčia. Len treba venovať pozornosť najhlavnejšiemu momentu vo výchove mládeže, a to je moment vlastenecký a náboženský. Bez týchto dvoch faktorov nedosiahneme ideálu charaakteru, čo má byť ústredným cieľom výchovy školskej.

A tuná musím sa dotknúť i výchovy v armáde. Čoskoro sme posledným demokratickým štátom v strednej EuropeVývoj našich politických, kultúrnych a hospodárskych pomerov od počiatku samostatného štátneho života pretiekal smerom snášanlivosti a mierumilovnosti, a preto verní k demokratickým zásadám štátnej ústavy a k všetkému tomu, čo v medzinárodnych reláciách mierové smluvy vytvorily, v budovaní našej brannej moci opierati sme sa dosiaľ o defenzívny princip. Avšak hospodárske a politické pomery svetové, europské a najmä stredoeuropské nútia nás k tomu, aby sme si dosavádné názory na naše postavenie v strednej Europe zrevidovali. Udalosti posledných dvoch rokov presvedčujú nás o tom, že od principu pasívnej obrany štátu musíme prejsť k zásade aktívnej obrany a pohotovosti na každý prípad. Podľa tejto zásady musíme si vybudovať brannú moc, aby sme sa neocitli prekvapenými a nezabezpečenými pre náš pacifizmus vtedy, keď okolo nás všetko je ozbrojené až po zuby i technicky i psychologicky.

Potrebujeme armádu silnú duchom, výchovove, počtom i technicky, a preto musíme jej dať všetko, čo ona k aktívnej obrannej povinnosti potrebuje. Každý občan nášho štátu má vedeť, že politickou garanciou slobodného štátneho života je silná armáda. Náš roľnícky ľud je si tohoto veľmi dobre vedomý a z tohoto presvedčenia plynie jeho vedomie k povinnostiam vzdor všetkým životným ťažkostiam dnešnej ťažkej doby

Náš vonkovský ľud si cení význam vojska po každej stránke života a preto je preplnený úctou a láskou k všetkému, čo armáda tvorí. On vie, že zárukou jeho slobody je láska k vlasti, úcta k armáde a silná armáda. (Potlesk.)

Místopředseda dr. Heller (zvoní): Slovo má pan sen. Pocisk.

Sen. Pocisk: Slávny senát! Poslednú dobu, hlavne čo Nemci vystúpili zo Spoločnosti národov, zvýšili maďarskí revizionisti nielen doma, ale hlavne za hranicami rozsiahlu propagačnú činnosť za revíziu mierových smlúv. Tiež na Slovensku pozorujeme, že poslednú dobu rôzné maďarské a iredentistické živly zvýšily svoju propagandu za pripojenie Slovenska k Maďarsku. Medzi týmito maďarskými revizionistickými naháňačmi je tiež aj pán posl. Szentiványi - recte Klimo - ktorý vo svojej džentríckej namyslenosti domnieva sa, že Československá republika je eldorádo, kde kadejaký politický šarlatán môže beztrestne podkopávať fundamenty tohoto štátu. Myslím tu na levický prípad, kde asi v mesiaci máji toho roku vydržiaval posl. Szentiványi verejné ľudové shromaždenie, ktoré ako predseda zahájil podľa ťPester LloyduŤ tým, že sa opýtal prítomných: ťPýtal sa vás niekto, či chcete byť Čechoslovákmi?Ť ťNie! Ť - zahrmela jednohlasná odpoveď zástupu. ťČo sa vám staloŤ - pýtal sa ďalej posl. Szentiványi keď že ste boli napriek tomu pripojení k tomuto štátu?Ť ťKrivda! Ť volal zástup. Ďaľšia otázka Szentiványiho znela: ť Chcete, aby táto krivda bola zasa napravená?Ť a odpoveď znela podľa zprávy ťPester LloyduŤ: ťChceme! Ť - Nuž každý z nás, kto pozná bezprostredne Maďarsko, vieme si predstaviť, že koľko kriminálu by bol dostal za podobné výroky slovenský poslanec uhorského parlamentu a čo by sa stalo s poslancom za podobné výroky v dnešnom Maďarsku.

Slávny senát! Vzhľadom k tomu, že sa tu jedná pri tejto maďarskej revizionistickej kampani o vyložený útok proti Slovensku a jednotnosti Československej republiky, nech mi je dovolené jako Slovákovi a zástupcovi slovenskej pracujúcej triedy s tohoto miesta zaoberať sa obšírnejšie touto aktuálnou otázkou.

Maďarsko nezabúda na utrpené straty a snaží sa, aby na ne nezabudlo ani jeho obyvateľstvo a ani ostatný svet. Každá príležitosť, ktorá sa na europskom politickom obzore naskytne, je dobrá propagande, aby trianonská smluva bola revidovaná. Civilné a vojanské časopisy maďarské sú stále plné úvah o tom, vydávajú sa veľmi obratne nepísané a sostavené brožúry a knihy, ktoré majú dokázať, aká krivda bola na Maďarsku spáchaná. Pripomínam tu len zbežne, že na sjazde maďarských inženierov, konanom v apríli minulého roku v Budapešti, vyzýval protektor spolku arcivévoda Jozef inženierov, aby presvedčili svojich kolegov v cudzine, že je len jedna záruka mieru a rozkvetu práce, a to je revízia trianonského mieru. ťSnažím sa,Ť povedal, ťpriblížiť riešenie tejto otázky ku konečnému výsledku.Ť Ani v jednom tomto časopise, brožúre a knihe nenajdeme ináč pomenované dnešné Maďarsko ako ťCsonkamagyarországŤ - ťZmrzačené MaďarskoŤ. To je výraz, ktorého sa v tejto propagačnej literatúre výhradne používa a tiež ktorého užívajú rečníci i v odborných prednáškach nielen doma, ale i za hranicami. V nedávno vydanej brožúrke ako prílohe vojenského časopisu ťMagyar Katonai SzemleŤ sa dokazuje, jaká krivda sa stala Maďarom novými hranicami so zreteľom na obranu štátu a vyznačuje sa tam na mape našej republiky Slovensko len tečkovane a s poznámkou ťodtrhnuté severné MaďarskoŤ. Tieto tiskoviny môžeme nazvať ešte pomerne slušnými. Maďarsko však vydáva propagačnú tlač doma a za hranicami, ktorá sa hemží tými najpodlejšími nadávkami na Československú republiku a na jej exponovaných vedúcich činiteľov. Touto propagačnou tlačou maďarských revizionistov, ktorá je pašovaná v hojnom množstve tiež aj na Slovensko, nechávajú sa zneužívať už či vedome alebo zhlúposti i niektorí slovenskí verejní činitelia, ktorí sú platení československým štátom.

Účinky tejto propagandy sme mohli najlepšie sledovať pri príležitosti Pribinových osláv v Nitre. Pribinovské oslavy maly byť cirkevnými a celoštátnými oslavami a maly ukázať kultúrnemu svetu jednotnosť Čechov a Slovákov, ale tieto oslavy sa zvrhly pričinením katolíckeho farára a posl. Hlinku vo verejný škandál. List, ktorý písal nuncius Ciriaci posl. Hlinkovi a jeho obsah bol len dôkazom toho, že tento verejný škandál mal ďalekosiahlejšie dôvody, ktoré boly celkom istotne inšpirované činiteľmi, -ktorí majú blízko k maďarskej propagačnej kancelárii. (Sen. Janček: Čo by sa bolo stalo, keby tam nebol Hlinka? Odpovezte mi!) Najsmutnejšou kapitolou pri týchto oslavách bolo, že i evanjelický farár, posl. Rázus, nechal sa v jeho politickej ješitnosti ztrhnúť a zapriahnuť do cudzích politických záujmov. Útok na pribinovské oslavy, ktorý sa síce podaril len čiastočne bol rafinovane pripravovaný a mal ukázať svetu nejednotnosť Čechov a Slovákov, čo malo slúžiť maďarským revizionistom za jeden z hlavných argumentov, ktorým by dokazovali neinformovanému svetu na koľko Maďari majú pravdu, keď Slovensko žiadajú nazpäť. Nemienim sa zaoberať otázkou, či tomuto škandálu mohlo byť so strany úradov zabránené, ale jedno musím ako svedok s tohoto miesta zdôrazniť, že posl. Hlinka a vedúci činitelia jeho strany museli si byť vedomí toho, že tento škandál môže škodiť prestyži Československej republiky a jej vedúcich činiteľov tak doma ako aj za hranicami a že nepriatelia Československej republiky budú tento incident využívať ako argument vo vlastný prospech a na škodu nášho štátu.

Nechcem sa obšírnejšie zaoberať otázkou modu vivendi, ktorý maďarskí revizionisti na čele s ostrihomským primášom, arcibiskupom Serédym - recte Sapulčík - snažia sa za každú cenu prekaziť. Tu neide len o riešenie otázky církevných veľkostatkov, ktorá bude museť byť konečne s Vatikánom vyriešená, ale ide tiež hlavne o rímsko-katolické ľudové školy, ktorých otázka sa nás Slovákov bezprostredne dotýka a bude museť byť v záujme slovenského dorastu čím skôr vyriešená. Vyriešiť túto otázku považujem za jeden z najdôležitejších problémov, poneváč len tak budeme môcť dospeť k jednotnosti Čechov a Slovákov a upevniť tým fundamenty tohoto štátu. Že maďarskí revizionisti majú eminentný záujem na tom, aby otázka cirkevných škôl a tiež otázka veľkostatkov neboly vyriešené, je len pochopiteľné. Pri otázke školskej preto, ponevač nemôžu potrebovať v súsedstve kultúrny národ, nielen slovenský, ale tiež i maďarskej menšiny ktoré iste postupom doby stanú sa vzorom i maďarskému národu, ktorý nebude možná udržovať politicky, hospodársky a kultúrne v tom stave, v akom sa nachádza dnes. Ale záleží maďarským revizionistom pochopiteľne tiež aj na tom, aby integrita hraníc, aspoň čo sa týka cirkevných majetkov, ostala i naďalej v bývalom stave, keďže sa im nepodarila - zmena hraníc politických. Domnievam sa, že všetko toto posl. Hlinka a ostatní osnovatelia nitrianskeho škandálu museli veľmi dobre vedeť.

Kto vlastne je hlavným pôvodcom a vodcom tejto revizionistickej propagandy? Je to hrstka vysokej a strednej šľachty, ktorá behom dejín Uhorska z rôznych končín Europy sa usadila v Uhorsku a olúpila uhorské roľnícke obyvateľstvo o najúrodnejšiu pôdu a v pravom smysle ho zotročila. Títo propagátori integrity hraníc býv. Uhorska všade a pri každej príležitosti dokazujú svetu, že maďarský národ má nielen na základe svojich tisícročných dejín právo a nárok opanovať ostatné národnosti bývalého Uhorska, ale tiež na základe svojej kultúrnej vyspelosti. Nuž akože to vyzeralo a vyzerá ešte dnes s tou maďarskou kultúrou? Je predsa všeobecne známé, že uhorská šľachta ešte koncom 17. a začiatkom 18. storočia používala latinu ako dorozumievaciu reč a všetky uhorské úrady a tiež snemovňa dorozumievaly sa výlučne latinou. Zákony boly písané a vynášané len v latinskej reči. (Místopředseda dr Hruban převzal předsednictví.) Uhorská šľachta maďarskou rečou plne opovrhovala a nazývala ju rečou nekultúrnou, ktorou sa dorozumieva len sedliactvo a cigáni. Jestli ale maďarská reč bola predsa povznesená na tú kultúrnu úroveň, na ktorej je dnes, má maďarský národ čo ďakovať svojim géniusom, ktorí vyrástli z ľudu a nie z maďarskej šľachty. Je preca všeobecne známé, že maďarskú literatúru, písanú v maďarskom jazyku, uhorská šľachta nielen že nepodporovala, ale priamo ňou opovrhovala. To sú známé faktá, ktoré sú doložené maďarskými historikmi.

A tu musím, vážené dámy a páni priamo zdôrazniť, že to, čo sa krylo a ešte dnes kryje pod heslom: ťMagyar állameszme - maďarská štátna ideaŤ, je priamym výsmechom kultúrneho sveta, je to systém na zotročenie a úplné vyhubenie národností, ktoré pred vojnou žily pod svätoštefanskou korunou a ešte i dnes tam žijú. Je preca všeobecne známé, že v bývalom Uhorsku žilo pomimo Maďarov sedem národností, a to: Slováci, Nemci, Rumuni, Chorvati-Srbi, Rusíni a tiež niekoľko stotisíc Slovincov. Na týchto národnostiach, ktoré iste maly staršiu a vyspelejšiu kultúru, ako bola maďarská, a ktoré tvorily v bývalom Uhorsku väčšinu, páchali zastanci maďarskej štátnej idee ten najsurovejší a najbestiálnejší zločin proti prírode tým, že im ubierali ich materinskú vyvinutejšiu reč, než bola reč maďarská a tým ich vrhli do bezkultúrneho otroctva a hospodárskej katastrofy. Bola to šialená politika maďarskej aristokracie a džentry, ktorá sa musela vypomstiť na jej pôvodcoch a za ktorú musí dnes trpeť celý maďarský národ a hlavne jeho pracujúca trieda. Nechcem spomínať všetky tie útrapy, prenasledovania a žalárovania slovenských národných buditeľov a priekopníkov slovenskej sociálnej demokracie za slobodu politickú kultúrnu a hospodársku slovenského ľudu. Je to všeobecne známa historia. Spomínam to len preto, aby som poukázal a zdôraznil s tohoto miesta ohromný rozdiel pomerov v našej demokratickej republike a v bývalom a dnešnom oligarchickom Maďarsku.

Najlepším dokladom je úradná štatistika maďarská za školský rok 1925/1926. Dľa tejto štatistiky nemajú Slováci v Maďarsku ani jednej slovenskej materskej školy, ačkoľvek chovancov slovenských bolo v tomto školskom roku na všetkých materských školách 3220 a v nasledujúcom roku 3366 slovenských detí. Teda potrebuje niekto jasnejší doklad, ako je úradná štatistika maďarská, že v Maďarsku sa slovenské deti systematicky už od najútlejšieho veku maďarizujú? Tie isté pomery sú na školách ľudových (obecných). Podľa tej istej úradnej štatistiky bolo slovenských detí na štátnych obecných a rôznych cirkevných ľudových školách v školskom roku 1926/1927 zapísaných 12.354 a z týchto len 6.355 na ľudových školách, rímsko-katolíckych a evangelických, kde je maďarčina úradným vyučovacím jazykom a slovenčina len ako vedľajší predmet. Týchto cirkevných škôl, ktoré si cirkvi musia vydržiavať samy, je 45 so 106 učiteľmi. Ostatných 6.000 detí chodí do čisto maďarských ľudových škôl, kde slovenčina je vôbec vylúčená. Ale i v t. zv. slovenských cirkevných školách ktoré sú typu ťCŤ a ktoré školská správa maďarská vedie v štatistike na ukázku ako školy menšinové len preto aby sa mohla vykázať pred cudzinou, že i v Maďarsku sú školy menšinové, sa deti systematicky maďarizujú, a preto slová Björnsonové, ktoré vyslovil dávno pred vojnou o Uhorsku, že totižto Uhorsko má najväčší priemysel v maďarizácii, boly a sú i dnes na 100 % pravdivé. A práve tak ako boly školy fabrikami maďarizácie, platilo to a platí i dnes o maďarských úradoch a súdoch, kde sa výlučne len maďarsky úradovalo a úraduje a všetky záležitosti občanov boly a sú len v maďarčine vybavované a doručované. Vieme si predstaviť, že čo to znamenalo pre slovenského človeka, keď sa dostal do styku s takým maďarským úradom alebo súdom.

Vážené dámy a pánovia, nech mi je dovolené naproti tomu uviesť niekoľko číslic z našej školskej a osvetovej štatistiky, za ktorú sa Československá republika pred celým kultúrnym svetom iste nemusí stydeť. Podľa školskej štatistiky školského r. 1932/33 je maďarských ľudových škôl na Slovensku a v Podkar. Rusi 859 s 2065 triedami, meštianskych 18 so 110 triedami, stredných škôl a učiteľských ústavov maďarských je 8 štátnych a 2 neštátne s 99 triedami. Odborných maďarských škôl je: 2 obchodné akademie, 1 obchodná škola, 2 kupecké školy pokračovacie, 2 verejné s jednoročným obchodným kurzom, 1 štátna priemyselná škola, 6 živnostenských škôl pokračovacích a 1 odborná škola pre ženské povolania. Taktiež je v Bratislave ťMaďarská spoločnosť pre vedy, literatúru a umenie v ČSR.Ť.

Srovnávame-li percentuelne počet ľudových škôl maďarských s počtom obyvateľstva národnosti maďarskej v Československej republike, je výsledok nasledovný: V školskom r. 1930/31 mali Maďari 5.46% všetkých obecných škôl v Československej republike, ačkoľvek obyvateľstva maďarského bolo 5.57 % a žiactva 5.65 %. Je len samozrejmé, že podľa zákona všetky tieto školy maďarských menšín sú rovnako so školami slovenskými štátom úplne vydržiavané alebo subvencované. Teda maďarské menšiny v Československej republike majú v plnej miere možnosť sa v ich materinskej reči vzdelávať, kým Slováci v bývalom Uhorsku a v dnešnom Maďarsku nemali a nemajú ani jednej štátnej ľudovej školy, a církevné školy, ktorých bolo do prevratu asi 100, museli si sami bez každej štátnej subvencie vydržiavať.

Kto poznal po prevrate školskú mizeriu a analfabetizmus na Podk. Rusi a v niektorých čiastkach východného Slovenska a srovnáva postupné klesanie analfabetizmu za posledné 3 až 4 roky na týchto územiach, musí s uspokojením konštatovať, že štát, t. j. ministerstvo školstva a nár. osvety vykonalo za tak krátku dobu a vykoná tiež aj do budúcna v rámci možnosti svoju povinnosť. Dľa štatistiky ministerstva školstva a nár. osvety boly poriadané kurzy v r. 1929/30 pre deti na Podk. Rusi, ktoré z rôznych príčin nemohly riadne navštevovať školy. Týchto kurzov bolo v tom istom školskom roku 219 s 11.561 deťmi. v r. 1930/31 227 kurzov s 11.869 deťmi a v r. 1931/32 170 kurzov s 9.176 deťmi. Tieto kurzy boly postupne zariadené na riadné školy a preto počet kurzov stále sa zmenšuje, takže počet nezaškolených detí na Podk. Rusi v roku 1931/32 snížil sa na 4.585, ačkoľvek v r. 1922/23 bolo ich na 35.835, tedy výsledok za krátku dobu výborný.

Ten istý pomer sa nám javí tiež aj v ľudovej výchove na Slovensku a Podk. Rusi, poriadanej Osvetovým sväzom, poťažne okresnými sbormi a miestnymi komisiami, ktoré sú pod dozorom ministerstva školstva a nár. osvety a sú ním tiež aj subvencované. K vôli zaujímavosti uvediem aspoň niekoľko číslic o činnosti tejto ľudovej výchovy. Tak na pr. Osvetový sväz pre Slovensko uskutočnil od r. 1919 do r. 1932 1.586 podnikov a navštívilo ich 1,160.819 osôb. Osvetové sbory usporiadaly za tu istú dobu úhrnom 189.643 podnikov, z ktorých bolo 88.400 prednášok a kurzov a 111.243 iných kultúrnych podnikov. Dľa týchto uvedených číslic môžeme s dobrým svedomím a bez zveličovania tvrdiť, že všetky podniky usporiadané Osvetovým sväzom a osvetovými sbory na Slovensku a Podk. Rusi navštívilo za celú tú dobu 12,650.000 osôb.

Tú istú kultúrnu pečlivosť venovala Československá republika tiež aj organizácii ľudového knihovníctva na Slovensku a Podk. Rusi. Na základe štatistiky z r. 1932 je na Slovensku 3.334 politických obcí a z týchto sú vo 2.810 obciach zriadené obecné knižnice s počtom 492.839 sväzkov kníh, 148.191 čitateľov a 1,100.120 pôžičiek. Rusínske knižnice má 11 obcí, 367 čitateľov a 4.010 pôžičiek. Nemecké knižnice má 77 obcí s počtom 48.260 sväzkov kníh, 4.956 čitateľov a 63.262 pôžičiek. Maďarské knižnice má 601 obcí s počtom 139.343 sväzkov, 35.991 čitateľmi a 320.213 pôžičkami. Samozrejmé, že tieto obecné knižnice boly z 80 % len po prevrate zariadené a financované štátom. Je všeobecne známé, že za bývalého Uhorska žiadne obecné knižnice štátom zariadené a financované vôbec nejestvovaly. Jestli niektorá obec mala knižnicu, tak si ju vybudovala a udržiavala sama. Toľko po stránke kultúrnej. Myslím, slávny senát, že nie je v strednej Europe štátu, ktorý by bol za tak krátku dobu pre svoje obyvateľstvo venoval takej kultúrnej pečlivosti ako venovala Československá republika pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. Že vyžiadalo si to enormných nákladov, je samozrejmé.

A nechcem, slávny senát, uvádzať podrobné číslice, ktoré sa týkajú všetkých ostatných kultúrnych a najmä hospodárskych zariadení. Spomeňme, čo bolo vynaložené na vybudovanie štátnych a okresných silníc a ciest na Slovensku a Podkarp. Rusi. Táto investícia na stavbu, prestavbu a udržovanie hradských na Slovensku až do r. 1930 činí úhrnom 690,907.948 Kč, z ktorého obnosu prispel štát 52.7 % a zbytok bývalé župy a po ich zániku zem slovenská. Takto by som mohol, slávny senát pokračovať a uvádzať stámilionové investície do výstavby bratislavského a komárenského prístavu, stámilionové obnosy na výstavbu železníc, nech je to Zvolen-Krupina, Veselí-Nové Mesto n. V., Handlová - Horná Štubňa, Červená Skala-Margecany a druhej kolajnice Devinská Nová Ves-Kúty atď., neuvádzajúc ani miliardové investície do štátnych budov a do budov postavených na základe zákona o stavebnom ruchu a podobne. Z tejto miliardovej štátnej podpory boly postavené v mestách, mestečkách a obciach celé štvrti pre štátnych úradníkov a ostatnú pracovnú triedu. Ani nechcem v čísliciach uvádzať, koľko škôl ľudových, meštianskych a stredných sa postavilo na Slovensku a Podkarpatskej Rusi za podpory štátu. Keby si niekto vzal tú prácu a preštudoval štatistiku, som presvedčený, že by dospel k výsledku, že bývalé Uhorsko ani za 100 rokov neinvestovalo na Slovensku a Podkarp. Rusi také obnosy zo štátnych prostriedkov, ktoré investovala Československá republika za 15 rokov.

Uhorsko si postavilo síce v pomerne krátkej dobe hlavné mesto s prepychovými grófskymi a inými palácmi, čo malo omráčiť kultúrne štáty Europy, ale z míze celej ostatnej krajiny, ktorá následkem toho bola ponechaná napospas v stredovekovom stave. Tiež jeho umele vypestovaný priemysel zo štátnych subvencií a iných rôznych výhod, ale bez tradície a náležitých hospodárskych podmienok bol vybudovaný v tom predpoklade, že keď sa rakúsko-uhorská monarchia rozpadne, aby Uhorsko mohlo pokračovať v svojej imperialisticko-expanzívnej politike. Preto maďarská oligarchia potrebuje k tejto svojej politike odtrhnuté územia s 13 milionovým nemaďarským obyvateľstvom. ktoré by i naďalej v bývalom otrockom poddanstve robotovalo, poneváč dnešné 7milionové Maďarsko im na túto ich veľkopanskú a imperialistickú politiku nestačí. Je preca všeobecne známé, že maďarská aristokracia a fideikomis mrtvej ruky vlastnily 70% tej najúrodnejšej pôdy bývalého Uhorska, ktorú ale museli z veľkej časti dať do prenájmu preto, poneváč nevedeli sami na nej hospodáriť a preto tiež potrebovali vysoké ochranné clá na zemedelské produktv. V celej strednej a západnej Europe nebolo poľnohospodárske robotníctvo tak zotročené a vyssiavané ako na týchto latifundiách maďarských magnátov. A hlavne to bolo slovenské robotníctvo, ktoré v otrockej poddanosti za mizernú odmenu robotovalo na týchto veľkostatkoch. Dôsledky tohoto stavu prevzali sme na prinavrátenom Slovensku. Ako sme sa snažili ich odstraniť, naznačil som už v mojej reči.

Každý z nás sa bude ešte dobre pamätať, keď bol ešte Bethlen maďarským ministerským predsedom a keď poslal svoju manželku do Londýna na propagačné turné, kde sa zdržovala niekoľko mesiacov a kde presvedčovala svojou aristokratickou rafinovanou výmluvnosťou nielen anglické konzervatívne kruhy, ale tiež anglických socialistov o mierumilovnosti (Výkřiky komunistických senátorů. - Místopředseda dr. Hruban zvoní.) a demokratičnosti maďarskej šľachty. (Hluk)

Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Prosím o klid.

Sen Pocisk (pokračuje):.. a snažila sa vyvrátiť tvrdenia, ktoré Seton Watson o národnostných pomeroch v Uhorsku pred vojnou napísal. Na koľko mala paní grófka v Londýne úspech, najlepším dôkazom toho bola nabubrená Rothermereova akcia (Výkřiky sen. Mikulíčka.), ktorá síce stála maďarský štát ohromné miliony... (Sen. Mikulíček: Ať to nečte!)

Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Prosím o klid a pana řečníka prosím aby pokračoval v řeči.

Sen. Pocisk (pokračuje):.., ale jej výsledok, ako je známé, rovnal sa nule. (Sen. Mikulíček: Neumí-li mluvit, ať toho nechá!) I teraz gróf Bethlen bol na propagačnej ceste vo Francii a Anglii, kde hlavne v Londýne na prednáškach (Sen. Mikulíček: V rozpočtovém výboru denuncoval, že to Kindl čte!) presvedčoval falošnými dokladmi a argumentami anglických štátnikov a politikov o nutnosti revízie trianonskej smluvy, kde údajne, dľa zpráv ťPester LloyduŤ, mal mať vo všetkých anglických politických kruhoch neočakávaný úspech. Čo je ale najzaujímavejšie na tejto Bethlenovej ceste je to, že si vzal so sebou do Londýna katolíckeho farára Jehlicsku, tohoto posväteného zradcu a vyvrhela slovenského národa,... (Výkřiky senátorů strany komunistické.)

Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Prosil bych o klid. (Sen. Mikulíček: Ať řečník nečte, podle jednacího řádu to nejde!)

Pane kol. Mikulíčku, nevyrušujte. Upozornil jsem pana řečníka, aby řečnil.

Sen. Pocisk (pokračuje):... ktorý mu mal pomáhať presvedčovať anglické katolícke kruhy o tom, na koľko sú Slováci utlačovaní Čechmi a že následkom toho je treba urýchlene previesť revíziu trianonskej smluvy, aby Slovensko čím skôr sa mohlo pripojiť k svojej tisícročnej bývalej vlasti. (Sen. Mikulíček: K čemu je jednací řád?)

Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Prosím o klid.

Sen. Pocisk (pokračuje): To je celý smysel maďarskej revizionistickej propagandy. Najsť široké teritorium, obyvateľstvo, ktoré by otročilo pre ukájanie chútok hŕstky magnátov. Maďarská aristokracia vedela vždy... (Sen. Mikulíček: Račte použíti jednacího řádu!)

Místopředseda dr Hruban (zvoní): Upozornil jsem pana řečníka, aby řečnil. Račte pane řečníku pokračovat v řeči.

Sen. Pocisk (pokračuje):.. náležite využiť aj manželstvo s bývalým Rakúskom a na jeho konto sa priamo koristnickým spôsobom bez práce obohacovať. (Výkřiky senátorů strany komunistické)

Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Upozorňuji. že podle §u 44 jedn. řádu není dovoleno celé řeči číst. Mohou se číst pouze poznámky nebo citáty, ale ne celá řeč. (Výkřiky sen. Mikulíčka.)

Prosil bych. nevyrušovat. Konám svoji povinnost a prosím, aby mne nikdo nevyrušoval.

Prosím, pane řečníku, račte pokračovat.

Sen. Pocisk (pokračuje): Keď odmietame ideologiu maďarskej oligarchie a celého dosiaľ žijúceho feudalizmu, nesmieme na druhej strane zatvárať oči pred hospodárskou skutočnosťou. Aj s týmto Maďarskom musíme najsť cesty k hospodárskemu sblíženiu, lebo som presvedčený, že i sám maďarský ľud, ktorý je dnes ešte v otroctve maďarskej oligarchie, vymôže si a prevezme oťaže maďarského štátu a že s týmto maďarským národom bude môcť - Československá republika vo shode spoločne vo strednej Europe v podunajskej pánvi pracovať. (Výkřiky sen. Mikulíčka.)

Hospodársky i politicky obrodené Maďarsko umožní harmonické nažívanie všetkých štátnych celkov podunajskej pánve. Nielen vo vlastnom záujme, ale aj v záujme mieru chceme tieto snahy podporovať, ale musíme mať záruku, že aj na druhej strane je dobrá vôľa. Dosavádna činnosť maďarských zodpovedných činiteľov k tomu neukazuje. (Výkřiky senátorů strany komunistické.) Možno ľutovať, že nenadišiel dosiaľ vhodný čas, aby skutočnosťou sa naplnily prorocké slová, ktoré pred 26 rokmi vo viedenskom parlamente vyniesol vtedajší poslanec a terajší náš predseda súdr. dr Soukup. (Stálé výkřiky sen. Mikulíčka.)

Bolo to dňa 11. decembra 1907 na schôdzi ríšskej rady, kde vtedajší sociálne demokratický poslanec z Čiech a terajší náš predseda senátu, súdruh dr Soukup, predniesol plamennú, ba povedal by som priamo historickú reč v ktorej apeloval na svedomie Europy a v ktorej svojou klasickou (Výkřiky sen. Mikulíčka.) výrečnosťou zastal sa slovenského národa. ktorý žil v otrockej porobe pod jarmom uhorskej oligarchie Poslanec súdruh dr Soukup končil svoju reč následovne: (Výkřiky sen. Mikulíčka.)

Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Teď můžete číst, to je citát.

Sen. Pocisk (pokračuje): ťPracujme v této veliké epoše rodění se nové doby na těchto velikých úkolech dneška a budoucna,....Ť (Výkřiky sen. Mikulíčka.)

Místopředseda dr. Hruban (zvoní): To může čísti, to je citát. (Výkřiky komunistických senátorů. - Sen. Mikulíček: On čte celou řeč!)

Sen. Pocisk (pokračuje): ť... abychom po dlouhých staletích těžkých krisí položili první základy k velkolepému,....Ť (Stálé výkřiky komunistických senátorů.)

Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Nevyrušujte pana řečníka, cituje řeč pana sen. dr Soukupa.

Sen. Pocisk (pokračuje): ť.... na právu a svobodě, na politické demokracii a národnostní autonomii zbudovanému mezinárodnímu svazu všech národů kolem Dunaje, v zájmu všech nás, v zájmu evropského míru, v zájmu kultury a největších statků civilisovaného lidstva.Ť (Sen. Mikulíček: A čti dále!)

Keď som ako Slovák povďačný za to, že pred 26 rokmi na pôde viedenského parlamentu ujal sa český soc. demokratický poslanec nás Slovákov, (Sen. Mikulíček: A čti dále!) som dnes aj hrdý na to, že môžem s toho miesta poďakovať ministrovi školstva, Slovákovi súdr. dr Dérerovi za jeho krásnu a výslednú prácu, ktorú koná ako minister v záujme Slovenska a Podkarpatskej Rusi a záujme pracujúcej triedy a utlačovaného slovenského národa v bývalej maďarskej monarchii. (Sen. Kindl: To už je tečka!)

Vážený senát! Ja som nevyrušoval ani pánov kolegov ani paní kolegyne, keď svoju reč z tohoto miesta čítali. A preto ja tiež som si niektoré stati dovolil napísať a s toho miesta predčítať. Preto myslím, že kolega Mikulíček nemá žiadneho práva mne tu akcentovať, abych ja niektoré svoje stati s toho miesta neprečítal. (Výkřiky. - Souhlas.)

Tým končím.