Ďalej je problém svetových dlhov, mobilizácia zámorských úverov, sníženie úrokomeru, premenenie dlžôb na dlhodobé splátky, zmenšenie medzinárodných dlžôb.

Ďalej je to otázka hodnoty zlata a stabilizovanie cien, návrhy na regulovanie, zväčšenie a zmenšenie spoločného úveru, aby sa následkom toho ešte viac nezakolísala medzinárodná cenová hladina.

Regulovanie ceny zlata medzi štátmi majúcimi najviac zlata v tom smysle, aby vážený cenový index najdôležitejších surovín v pomere ku 1 kg zlata bol utvorený a aby tento hodnotný pomer bol stále zachovávaný, teda akoby metrová miera mien a hodnôt. Je žiaducné, aby londýnska konferencia obsiahla konkretn ý rezultát. Takto pokračovalo by sa v politike z Lausanne. Prípravné komité medzi iným konštatovalo, že chybuje ešte vždy korelácia medzi cenami produktov priemyselných a zemedelských. My to stále cítime, ale zaujímavé je, že v Kanade, teda u našej najväčšej konkurencie zemedelskej - spomeniem pšenice Manitoby - klesol index agrárnych produktov z čísla 100 z r. 1926, v septembri r. 1932 na 47, kdežto index priemyselných produktov zostal na 71. V tom práve väzí skaza amerikánskych farmárov. Keď vezmete do ohľadu, že aj kanadský dolár sa klatí, kolísa, tak potom každý musí uznať, že ochrana nášho zemedelstva je nutná. Veď vidíme na pr., čo má za následok klesnutie cien valút, keď zahájily japonské textilné továrne už tuhý boj s našou produkciou, keď vidíme ich úspešnú konkurenciu s našim tovarom.

Tiež prípravné komité pri londýnskej konferencii zabývalo sa voľnosťou pohybu kapitálov. Lež konštatovalo, že nutne je prísť na stabilný medzimonetárny systém. Prišlo na to, že je to ešte vždy zlato, ktoré by bolo najlepším podkladom takéhoto systému. Konferencia londýnska bude teda hľadať podmienky, ktoré by umožnily všetkým štátom vrátiť sa ku zlatému štandardu. Dolár rozhodne žiada, aby sa aj funt vrátil ku zlatému štandardu, lebo jedná sa o možnosť lepšej konkurencie a o zmenšenie nezamestnanosti. Nutné je, aby v Londýne bola dohovorená jednotná konvencia a aby táto bola potom ratifikovaná en bloc. Potom každý štát bude nachádzať sa v alternatíve: alebo tiež ratifikovať túto konvenciu, prijať jej záväzky, ale môcť použiť aj všetky jej výhody, alebo túto konvenciu neratifikovať a tým stáť mimo spoločnosti hospodárskej národov, ktorú práve londýnska konferencia má utvoriť.

Slávny senát, hovorí sa dnes často o kríze individualistickej alebo kapitalistickej hospodárskej sústavy. K čomu treba podotknúť, že nedostatok funkcie základných zákonov kapitalistického hospodárstva a ich nerešpektovanie priostrily krízu. Snaha vyradiť v celej oblasti cenovej, či ide o ceny statkov, peňazí, práce i devisy voľnú hru zákona poptávky a nabídky, snaha o podlomenie funkcie ceny, ktorá je základným regulátorom a regulátorom najvýš účinným kapitalistického hospodárstva, umožnila, že kríza prepukla až v r. 1929 a že nadobudla takého rozsahu a vyvolala tak málo korektúr, ktoré inokedy včas samočinne vystupovaly a vynucovaly obrat vývojový. Kríza preto není argumentom, že by bol sklamal individualisticko-kapitalistický poriadok, a to preto nie, že práve v celej tejto dobe základné zásady individualisticko-kapitalistického poriadku nemohly fungovať. Kapitalizmus ako taký bol premenovaný v akýsi nevyjasnený hospodársky systém s rôznorodými prvkami. To ovšem neznamená, že nežiadame revíziu dravého kapitalizmu a že i cieľ kapitalistický musí slúžiť sociálnym myšlienkam a potrebám. (Sen. Ant. Novák: Jak to chcete udělat?) Výroba kapitalistická musí slúžiť záujmom sociálnym, to je jasná vec.

Slávny senát! V poslednej časti svojich vývodov nech je mi dovolené, aby som tak povedal, v káblovom štýle venovať pozornosť niektorým hlavnejším kapitolám nášho rozpočtu. S celkovým vývojom hospodárskym súvisí u nás úzko osud druhej rozpočtovej skupiny štátnych podnikov, ktoré majú prispieť 1.419 mil. k úhrade rozpočtových tiarch. Vážnym problémom je rozpočet podniku štátnych dráh, ktorý je, ako som už spomenul, vedľa daňovej sústavy druhou kardinálnou otázkou udržania rozpočtovej rovnováhy. Počíta sa so stratou proti rozpočtu na r. 1932 vyššou o 444 mil. Kč. Keď by sme na r. 1933 kalkulovali dľa známych údajov o dennom výdaji 11 mil. Kč a príjmu 8 mil. Kč, bol by ročný schodok väčší a blížil by sa k 1 miliarde Kč. Táto kalkulácia -je prirodzene odvisla od vývoja hospodárskych pomerov a od eventuelných úsporných a reorganizačných opatrení, ale ukazuje vážnosť železničného problému a ohrozenie rovnováhy celého rozpočtu bez akýchkoľvek ilúzií.

V rozpočte na r. 1933 máme - bohu vďaka - pre nové dráhy preliminované na dráhu Červená Skala - Margecany 51 mil. Kč. Na výstavbe tejto dráhy ukazujú sa najlepšie posledné udalosti v Polomke. Centrálne Slovensko. Gemer a tieto kraje sú na základe drevárskej krízy skutočne na pokraji hladu a pre tú príčinu tento obnos musí sa nájsť predovšetkým zo sociálnych ohľadov a potom i z druhých, o ktorých sa tuná nechcem rozširovať.

U uhlia pre lokomotívy je preliminované o 68 mil. Kč menej, čo sa odôvodňuje očakávaným menším výkonom, ale hlavne výhodnejšími cenami, docielenými pri nákupe uhlia. Bolo by si priať, aby podiel slovenského uhlia handlovského a čakanovského bol pri uhoľných dodávkach zväčšený z ohľadu na veľký nezamestnanosť a chudobu tých krajov.

Pri našej celej doprave - a tu mi tanie na mysli budúce ministerstvo sjednotenej dopravy - by som žiadal čo najväčšiu pružnosť! Hospodársky život plyne nezadržateľne, je niečo živého a organického; degresívna a progresívna konjunktúra, cenové problémy dovozu a vývozu, zavedenie nových dopravných technických vymožeností prinášajú veľmi častú zmenu. Tiež nutne všade hľadať, ako som pred tým spomenul, nové finančné pramene aj v našej tranzitnej doprave, aby sme využili geografickú polohu nášho štátu.

Ovšem zaujímať bude slávny senát, že čo sa týka štruktúry tarifálnej bolo Slovensko ťažko poškodené, lebo po prevrate vyberaly štátne dráhy za dopravu 1 tonového kilometra o 110% viacej ako v historických zemiach. Preto rozhodne žiadame, aby pri novom generálnom tarife pri reforme sa na toto bral ohľad a predovšetkým hlavne na diaľkové tarify, aby sme mohli pripútať našu perifériu k centru a centrum zase tam.

Podnik čsl. pošty má preliminovaný zisk 54 mil. Kč, t. j. o 15 mil. Kč viac než v minulom roku. Zvýšenie zisku má byť docielené tým, že výdaje provodzovacie boly snížené.

Investičný rozpočet obnáša 110 mil. Kč, t. j. asi o 84 mil. Kč menej než vlani a má byť uhradený z vlastných prostriedkov. V hospodárení tohoto podniku osvedčil sa úsporný systém hospodárenia podľa skutočných plánov, pri čom boly rozlišované 3 druhy výdajov. Výdaje zakladajúce sa na právnych tituloch, výdaje nezbytne nutné k udržovaniu prevozu a výdaje fakultatívne.

Tu nutne upozorniť, že investície kábelové sú efektívne rentabilné a že rozhodne by veľmi prospely jednak nezamestnanosti, jednak nášmu vsunutiu do medzinárodného svetového hospodárstva.

Podnik štátnych lesov a statkov počíta so ziskom cca 1,500.000 Kč, pri čom výdaje robia 544 mil. Kč. Investičné výdaje sú menšie o 260 mil. Kč než v lanskom preliminári. Nakoľko doterajší spôsob odpredaja dreva nevyhovoval, bola pripravená reorganizácia vo forme ústrednej československej predajne dreva. V rámci tejto reorganizácie treba zaistiť záujmy Slovenska a všetkých složiek drevárskeho obchodu a drevospracujúceho priemyslu, s ktorými bude ústredňa v obchodnom styku.

My vítame skomercializovanie drevárskej výroby, lebo kríza drevárska nám na Slovensku zapríčinila zvláštne sociálne poruchy, čo som už pred tým spomínal. Tu skutočne ministerstvo zemedelstva pracuje a koná prácu priamo priekopnícku.

Oproti drievejším rozpočtom znamená III. skupina štátneho rozpočtu na r. 1933 podstatnú zmenu, ktorá z nej robí najvážnejšiu otázku tohoročného rozpočtu.

Volumen tejto skupiny je 2748 mil. Kč proti 1821 mil. v minuloročnom rozpočte. Zväčšenie rezultuje z troch nových položiek, z ktorých 2 boly zaradené pod -titulom mimoriadnych priechodných opatrení. Sú to: 125 mil. Kč na úhradu schodkov miestnych dráh a na zálohy Košicko-bohumínskej dráhy, 700 mil. Kč na podporu v nezamestnanosti a konečne 925 mil. Kč na učiteľské platy.

Finančné hospodárstvo samosprávy, a tu už prechádzam zasa k finančným otázkam, je aj v tomto rozpočte vážnou otázkou. Zadĺženie okresov obnáša cca 1500 mil. Kč, z toho viac než 1000 mil. Kč v Čechách, 257 mil. Kč v zemi Moravsko-Sliezskej a 15 mil. Kč na Slovensku. Tiež obecné hospodárenie zápasí s finančnými ťažkosťami. Rozpočtové hospodárstvo obcí končilo r. 1931 neuhradenými schodkami v Čechách 61 mil. Kč, v zemi Moravsko-Sliezskej 29 mil. Kč, na Slovensku 84 mil. Kč a v Podkarpatskej Rusi 2 mil. Kč.

Prichádzam teraz, slávny senát, ku skupine IV. Skupina IV. je venovaná štátnemu dlhu. A tuná vidíme tiež sníženie výdajov na 1996 mil. Kč oproti 2160 mil. Kč v minulom rozpočte. Na úrok a úver vnútorného dlhu pripadá 1739 mil. Kč, na zahraničný dlh len 243 mil. Kč. Pre túto príčinu je viac menej stabilita našej koruny zabezpečená. Naša Národná banka veľmi dobre vie o každej väčšej grupe zahraničnej, ktorá by podnikala útok na našu korunu, a v tomto ohľade, ešte raz vyzdvihujem, bolo pokračovanie našej finančnej správy múdre a primerané.

Spomeniem ešte niekoľko kapitol a síce tých najhlavnejších. Pri predsedníctve ministerskej rady vítame zriadenie hospodárskeho oddelenia, lebo tým sa blížime k utvoreniu hospodárskeho plánu. Pri ministerstve zahraničných vecí spomeniem, že potreba tohoto ministerstva je o 30 mil. Kč menšia než v minulom rozpočte. Medzinárodná odzbrojovacia konferencia a svetová konferencia hospodárska a finančná budú významnými udalosťami, na ktoré sa musíme riadne pripraviť. O pakte Malej dohody budeme hovoriť ešte pozdnejšie.

Tu musím vyzdvihnúť, slávny senát, že ministerstvo zahraničných vecí má ťažký úkol vytvoriť naše obchodné smluvy. S nášho stanoviska veľmi padá na váhu smluva s Maďarskom, a tuná konštatujem, že mimo tých 20.000 vagónov palivového dreva, o ktorých už dohoda bola stvorená, práve teraz sa zasa utvorila dohoda ohľadom vývozu reziva za 3 mil. Kč, ďalej v devízovej komisii sa práve v týchto mesiacoch jednalo a skoncovalo asi o 10 mil. reziva a 5 mil. guľatiny. My to vítame, pretože, ako som hovoril, na Slovensku asi 150.000 rodín a direktne alebo indirektne asi jeden milión duší v najchudobnejších krajoch závisí práve od drevárskeho priemyslu.

Ministerstvo nár. obrany má v rozpočte na rok 1932 o 57 mil. Kč menej. Vážnosť medzinárodných pomerov nedovoľuje zatiaľ radikálnejšie úspory. O armáde dobre riekol Š v e h l a, že cieľom jej je aj výchova občanov ušľachtilých, vzájomne znášanlivých a vyzdobených všetkými cnosťami demokratických republikánov. Na každom mladom človeku zo Slovenska, ktorý slúžil v armáde, je to badať na jeho charaktere, vystupovaní a držaní sa.

Potreba ministerstva vnútra je 646 mil. Kč oproti 697 mil. Kč v roku minulom. Tento rezort býva niekedy označovaný ako ministerstvo vnútornej obrany. Mimoriadny rozsah agendy tohoto ministerstva je daný zásadou tzv. generálnej kompetencie.

Pri ministerstve spravodlivosti musím vyzdvihnúť, že mimoriadne pomery priniesly neočakávaný vzrast práce uloženej súdom. Počet exekúcií na pr. vzrástol proti r. 1927 o 72%, počet licitácií o 115%, počet konkurzov o 113%, počet insolvencií o 104%, počet civilných sporov o 30%. Naproti tomu robí rozmnoženie konceptných síl len 19%.

Rozpočet ministerstva školstva bol snížený o 34 mil. Kč, t. j. na 979 mil. Kč. Táto čiastka nepredstavuje úhrnný výdaj na školstvo a kultúru, lebo vo skupine III. je ešte 925 mil. Kč na učiteľské platy, takže celkový náklad na školstvo a kultúru, pokiaľ na ňu má ingerenciu ministerstvo školstva, činí 1.965 mil. Kč.

Národné školstvo bude aj naďalej vykazovať zvýšenú potrebu, lebo počet žiactva, menovite na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ohromne rastie. U stredných a vysokých škôl javí sa stabilizácia poslucháčov, čomu sa s ohľadom na krízu mládeže môžeme len tešiť.

Náklad na stavbu národných škôl vyžiadal si v Čechách 540 mil. Kč, na Morave a v Sliezsku 327 mil. Kč, na Slovensku 264 mil. Kč. Berúc do ohľadu, že je Slovensko v tomto smere o mnoho viac potrebné, žiadali by sme si my slovenskí ľudia, aby tieto cifry boly opačné. Jestliže imanie kultúrne u jedného národa je jeho duchovnosť, tak skutočne Slovensko nadobudlo v tomto ohľade veľké fondy. I v ťažkej dobe krízy musíme znova akcentovať, že pravá demokracia musí sa opierať o vzdelanie a kultúrny pokrok. Pravou podstatou demokratického rázu nášho štátu nemôže byť než politika kultúrna. Demokracia bez vzdelania stáva sa demagógiou. Škola ovšem urobila ešte niečo druhého, a síce vystrojila našu mládež, dnešnú generáciu všemi zdrojmi vyššej kultúry, potrebnými na zdolanie ťažkých problémov a boja o vlastnú existenciu, ktoré ju očakávajú.

Ministerstvo zemedelstva vykazuje sníženie o 32 mil. Kč a celkovú potrebu 198 mil. Kč. Za terajšej zemedelskej tiesne je dvojnásobne boľastné každé sebemenšie sníženie prostriedkov tohoto rezortu. Pestovanie tabaku na Slovensku, ktoré je v terajšej dobe jediným výnosným zemedelským výrobkom, je nutné podporovať aj ďalej prevzatím štátnej záruky za prostriedky potrebné k prevedeniu výstavby družstevných tabakových sušiarní. Mimoriadne živelné pohromy vyžadujú si zvláštnych opatrení. Sprostredkovanie práce zemedelskému a lesnému robotníctvu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi naráža na značné ťažkosti vzhľadom na nepriaznivú situáciu domáceho a zahraničného trhu práce.

Vítame, že komasačné oddelenie krajinského úradu započne s novými sceľovacími prácami. Za centrálny problém zemedelskej politiky považuje sa úprava zemedelského úveru. Už som spomenul, že je úrokomer tou rukoväťou, ktorou mašinista púšťa lokomotívu napred.

Riešenie zemedelskej krízy nemôže byť regionálne, ale v širšom rámci aspoň celoštátnom a potom ovšem aj svetohospodárskom. Zemedelská kríza vystupuje na Slovensku ostrejšie, nielen v dôsledku prevažne zemedelského rázu, drahých tarifou a neupravených, resp. nedostatočne upravených právnych pomerov pozemkovej držby a jej zaistenia, pozemkového katastru a pozemkových kníh, ale tiež specielne v dôsledku nedostatku lacného úveru. Musím spomenúť, slávny senát, že u nás sa ešte nachádzajú pozostatky z Bachovej éry, že gruntové knihy sa nachádzajú tam, kde boly pred 80 letmi. Konštatujem, že zemedelské školstvo blahodárne naukuje na Slovensku. Je toho treba, lebo prof. Reich, ktorý bol nedávno na Slovensku, poukázal, že výnosnosť pšenice na Slovensku je o 50 rokov pozadu za historickými zemami a čo sa týče výnosnosti výroby žita, je táto o 40 rokov na pozadu, ako to býva v Čechách. Je to preto, že chybuje kapitál, a v tom ohľade je nutne nasadiť všetky páky, aby Slovensko investíciami zemedelskými sa stalo rentabilnejšie než je dnes.

Podstatne zmenšená kúpna sila slovenských zemedelcov má reflexy na platobnú schopnosť iných výrobných a obchodných vrstiev. Čo sa týče štátneho pozemkového úradu robí redukcia 2,951.000 Kč, úrad má ešte i teraz vážne úkoly povahy distribučnej, stabilizačnej a záverečnej. Zapracovaný aparát bude možné použiť k prácam zemedelským ako na pr. sceľovanie, meliorácia, úprava katastru. Lesná reforma má ešte viac než ¹/₄ mil. hektáru lesnej pôdy pre samosprávne sväzky.

Teraz prichádzam k ministerstvu obchodu. Vítame tuná predavším založenie exportného ústavu. Spomenul som, že scvrknutie volumena nášho zahraničného obchodu nekonečne cítime i vo výsledkoch nášho obchodu vôbec. Nemožno dostatočne prízvukovať, že keby každý občan kupoval len domáce výrobky, keby každý obchodník snažil sa nabídať len domáci tovar, tak nášmu hospodárstvu by sa hodne uľahčilo. Tu nutne hľadať tie t. zv. debouchés, teda v situácii vnútornej.

Dôležitým krokom ku zveľadeniu vývozu je poisťovanie vývozných úverov. Treba vyzdvihnúť, že dosiaľ k žiadnym stratám nedošlo. Okrem toho sa jedná aj o štátne záruky za úvery cudzím štátom, dosiaľ 376 mil. Kč.

Tempo práce v obore obchodnej politiky je pomalé v porovnaní s potrebami doby. Vedenie obchodnej politiky neobmedzuje sa dnes len na uzavieranie obchodných smlúv. Dnes je súrne potrebné aby všade tam, kde máme clearing, bolo čo najmenej prekážok, aby clearing pôsobil znesiteľnými platobnými lehotami. Kompenzačné obchody treba považovať za východisko z núdze. Sem spadajú do ohľadu štátne dodávky. V tomto ohľade je rozhodne treba, aby bola prevedená evidencia štátnych dodávok.

Životnou otázkou stavu živnostenského je tiež zaopatrenie osobného prevodzovacieho úveru za mierny úrok.

Pri kapitole ministerstva verejných prác mám povinnosť poznamenať, že má snížený rozpočet o 195 mil. Kč, čo znamená cca 25%. Sníženie týka sa tiež fondového hospodárstva, menovite fondu silničného, vodohospodárskeho a elektrizačného. Medzi najviac postihnuté položky patrí tiež civilné letectvo, mosty a investičné výdaje na stavbu budov civilnej verejné správy. Produktivitu výdavkov na Slovensku - keď sa bude jednať o veľkom programe investičnom - najlepšie dokazujú čsl. dunajské prístavy. V r. 1931 prijala štátna správa plavebná za preklad tovarov, ktorý je obstarávaný v réžii štátu a za prepožičanie skladíšť a prenájom pozemkov v prístave bratislavskom v celku 4.5 mil. Kč. Čsl. dráhy prijaly na dopravnom a vedľajších poplatkoch okrúhle 65 mil. Kč, príjem colnej správy na clách a vedľajších poplatkoch a dávkach činil okrúhle 192 mil. Kč. Na mzdách prístavných robotníkov vyplatilo sa okrúhle 4.5 mil. Kč. Tuná vidíme, vážený senát, aké veľké potencie hospodárske - sa oslobodily v centrálnej Európe našimi mierovými smluvami.

Pokiaľ sa týče ministerstva soc. pečlivosti, má potrebu 863 mil. Kč (cca o 9¹/₂ mil. Kč menšiu než vlani). Dôsledky hospodárskej tiesne sú specielne v tomto rezorte znateľné. Počet nezamestnaných vzrástol na 739.876 osôb. Dnes je ich už viac, takže dnes už v niektorých priemyselných odvetviach na začiatku roku, na pr. v porceláne, je 70% robotníkov nezamestnaných. Štátne ochranné opatrenia vyžiadaly si v r. 1932 obnosu 813 mil. Kč, z ktorých pripadlo 493 mil. Kč na zákonnú pečlivosť o nezamestnaných podľa gentského systému, 225 mil. Kč na štátnu akciu stravovaciu a zbytok na iné pomocné akcie. Naliehavá je otázka úpravy pracovného trhu, ktorú má riešiť osnova zákona o sprostredkovaní práce a ovšem tuná hlavne padá na váhu predovšetkým investičná pôžička, ktorá musí byť dobre psychologicky i vo verejnosti pripravená Nová investičná pôžička snáď bude musieť byť vybavená všetkými možnými výhodami a snáď by mohla byť kombinovaná i s daňovými nedoplatkami.

Pri ministerstve verejného zdravotníctva poznamenávam, že má nižší preliminár o 3,482.000 Kč. Potešiteľné je, že položky na podporu asanácií, menovite na stavby vodovodov, na kanalizáciu nemusely byť snížené. Tieto stavby sú menovite na Slovensku veľmi potrebné. Naproti tomu bola snížená subvenčná položka na stavby nemocníc, ačkoľvek je všeobecne pociťovaný nedostatok postelí v nemocniciach, hlavne na Slovensku.

V r. 1932 obnášal úbytok návštevy v čsl. lázňach cca 30%. Tuná všetky naše súkromné sily musíme venovať na zväčšenie návštevy našich utešených zemí.

Pri ministerstve financií môžem poznamenať, že vykazuje potrebu 2.491 mil. Kč, t. j. o cca 181 mil. menej než v minuloročnom preliminári. Príjmy tohoto rezortu sú preliminované cca o 734 mil. Kč menej a majú obnášať 8.085 mil. Kč. Už z tejto cifry je možné urobiť si predstavu o rozsahu agendy tohoto rezortu. Zodpovedný úkol bol uložený tomuto rezortu ustanovením čl. XXIII. finančného zákona, ktoré má slúžiť k tomu, aby pri realizácii štátneho rozpočtu na r. 1933 sa prikročilo k reštrikcii výdajov v tom momente, ak sa ukáže, že príjmy nedosahujú rozpočtom očakávanej výšky. Pán minister financií má ohromnú zodpovednosť a my všetci, koľko je nás, musíme ho podporovať, aby tento rozpočet nešiel tou cestou, ako pred tým a aby bol úplne pristrihnutý dôchodkom a ovšem podľa možnosti životným praktickým potrebám. Prirodzeným predpokladom účinnosti tohto ustanovenia je loyálna kooperácia všetkých štátnych úradov manipulujúcich štátnymi peniazmi. V agende daňovej je najpálčivejším problémom likvidácia daňových nedoplatkov, obnášajúcich viac než 7 miliárd Kč. Ohľadom požadovania preukazu o zaplatených daniach pri vydávaní devízových osvedčení vyskytujú sa početné sťažnosti. Rezumé možno formulovať v tom smere, že rozpočet na r. 1933 je dobrým predpokladom ozdravenia štátneho a súkromného hospodárstva, jeho číselné presuny sú výmluvnými dokladmi odhodlanosti k hospodárnosti vo verejnej správe, jeho rovnováha dokumentom bolestných obetí.

Rok 1933 bude dôležitým medzníkom v našich rozpočtoch. Úsporná komisia parlamentná a reorganizačná komisia vládna budú musieť kontrolovať zabezpečiť rovnováhu štátneho hospodárstva v r. 1933, ale tiež pripraviť predpoklady pre budúci rozpočet, pri čom musia mať stále pred očami, že proti r. 1929 vzrástlo zaťaženie novými štátnymi ťarchami dľa tohoročného rozpočtu o 2.100 mil. Kč.

Zabezpečenie našich rozpočtov nesmie sa diať jedine z fiskálneho, ale aj z hospodárskeho ohľadu.

Ku tejto kapitole znova citujem pána ministra Trapla, že nie je možno sa obísť bez obetí a musí ich niesť obetavo každý, kto má záujem na tomto štáte a kto chce prispieť k tomu, aby sa skoro dočkal lepšej budúcnosti. Jednou z prvších povinností občianstva je nešíriť nedôveru. Koľko starostí by bolo ušetrené, keby sme nemali ustrašencov, ktorí pri prvej nepriaznivej zpráve vyberajú peniaze z peňažných ústavov a ponechávajú ich doma. Zhoršujú tým stav už dosť obťažný, zvyšujú krízu úveru, nútia peňažné ústavy, aby udržovaly zbytočne veľké pokladničné hotovosti, pripravujú spoluobčanov o skyvu chleba, ktorú by mali, keby dostali prácu pri zlepšených možnostiach úveru. Každý občan má v terajšej ťažkej dobe vzorne plniť svoje povinnosti ku štátu.

Slávny senát! Ja končím. Dnes má primát ekonómia a existencia každého človeka je prikovaná na dynamiku hospodárstva. V čom je dnes naša spása? V najvyššej aktivite. Vo zväčšenej výkonnosti. Veď my dnes všetci nekonečne viac pracujeme než pred vojnou. Či nevidíme, že sa naši dobrí ľudia, ako Slovák riekne, vo štverňach vyvalili? Či vás nebolí srdca, vážení pánovia, keď nevidíte viac medzi nami takého Viškovského alebo Sáblíka? Kde dokonal Sáblík? Na električke uprostred činnosti zachytil ho anjel smrti a odniesol vo svojich náručiach na miesto večného kľudu.

V dnešnej dobe padnú na váhu fundamentálne komponenty nášho žitia a bytia. Predovšetkým národná, sociálna a hospodárska štruktúra nášho štátu jeho konštrukcia, otázka, zda ukázaná bola dostatočne rezistencia oproti kríze. Či vedúci naši ľudia konajú svoju povinnosť. Či v ľude nachádza sa dosť ukáznenosti, mravnosti a sily, aby sa pružne prispôsobili ku zmeneným pomerom. Myslím, že áno, lebo keď pozorujem beh života v Československej republike i na Slovensku, nevidíme žiadny rozklad, ani na Podkarpatskej Rusi, spoločenskej štruktúry.

Organizačný pakt Malej dohody najlepšie ukazuje, že sme politicky nie dezorganizovaní. O tomto pakte píše najlepšie "Temps", že týmto zblížením upevňuje sa nová úmluva síl schopných uži točne pracovať o veci mieru. Nikto z rozumných - píše "Temps" - nemôže to týmto štátom mať za zlé, lebo snahy o zmenu mierových smlúv budia krajne veľký nedôvera obavu do strednej Európy a tým znemožňujú ovšem aj kľudný vývoj. A "Times" poznamenáva, že jednotnosť Malej dohody týmto je upevnená a že intrigy v tomto smere maly vo skutočnosti v zápätí práve opačný účinok. Týmto ovšem je dané aj naše stanovisko oproti revízii. Pre nás sú mierové smluvy, spečatené krvou našich najlepších mužov, nenarušiteľnou sviatosťou.

Ďalej nás môže dôverou do budúcnosti naplňovať, keď vidíme, že nie sme finančne vyčerpaní. Naše štátne zadĺženie dľa mienky veľkých finančníkov neide nad mieru. Riadnymi anuitami doposiaľ klesalo. Naše úspory vzdor všetkému rastú, a toto je zjav veľmi vážny. Lebo veď na pr. aj v druhých štátoch nechybuje na obežive, ale chybuje na kapitále. Kapitál nemožno natisknuť, kapitál sa musí v ťažkej práci usporiť. My sme solventní a nimi aj zostaneme, platíme na deň a hodinu aj Amerike. Podklad našej valuty je tradícia práce, čistota rodinného života a cnosti nášho národa. Preto keď ťaháme bilanciu nášho štátu, prídeme vždy na veľké mravné a aj hospodárske rezervy. Nie, vážení pánovia, mravne nie sme rozvrátení. Tieto symptómy sú zjavné, sú neodškriepiteľné, sú sústredené v odhodlanej vôli bojovať do krajnosti za našu existenciu, za zabezpečenie našej slobody a neodvislosti.

Slávny senát, tým som skončil. Poznamenávam, že debata v rozpočtovom výbore senátu dokázala v úvode už konštatovanú vážnu ochotu k najkladnejšej spolupráci všetkých složiek štátu na budovaní spoľahlivého základu štátneho hospodárenia. Rozpočet bol prejednaný ako po stránke všeobecnej, tak detailnej, všetky jeho kapitoly, skupiny a finančný zákon. V rozpočtovom výbore senátu bol rozpočet spolu s finančným zákonom schválený vo znení prijatom poslaneckou snemovňou.

Slávny senát, rozpočtový výbor senátu dovoľuje si navrhnúť, aby rozpočet na r. 1933 spolu s finančným zákonom bol slávnym senátom schválený podľa tisku čís. 976 senátu. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): O státním rozpočtu a finančním zákoně, jakož i o státním závěrečném úctu republiky Československé za rok 1931 spolu s účty státního bytového fondu a dávky z majetku zahájena bude společná rozprava podle usnesení včerejší schůze senátu.

Zahajuji první, politickou, část rozpravy.

Uděluji slovo prvému řečníku, přihlášenému "proti", panu sen. dr. Korláthovi.

Sen. dr. Korláth (maďarsky): Vážené dámy a pánovia! Po celé desaťročie bolo obľúbenou témou diplomacie a tlače štátov, ktoré nadobudly víťazstva vo svetovej válke, diskusia o zodpovednosti za váľku. Štáty veľkej a Malej dohody, ktoré odbavujú pravdu slovom mocenským a nedbajú vôbec skutkov historických, činia za štyrročné prelievanie krvi zodpovednými centrálne veľmoci. Ale od niekoľko rokov ako keby bolo zamĺklo slovo v ústach ľudí opojených víťazstvom. Prestalo vyplazovane jazyka od tých čias, kedy celý svet bol zamorený biedou nazvanou hospodárskou krízou, ktorá rovnako dolieha na víťaza i premoženého. Pri tom "pragmatistom", ktorí s takovou záľubou pretriasajú otázku odpovednosti za váľku, ani na myseľ nepríde nadhodiť otázku, kto nesie zodpovednosť za dnešnú hospodársku mizériu. A predsa chceme-li dnešné hospodárske zlo šanovať, musíme hľadať príčiny choroby.

Vzniknú-li v mnohočlennej a dobre situovanej rodine spory a pravoty, sožerú spory imanie a všetci členovia rodiny ocitnú sa na žobráckej palici. Toto nebezpečenstvo možno odvrátiť len tak, nájde-li sa medzi rozhašterením a spor vedúcim príbuzenstvom jeden múdrejší človek, alebo prihlási-li sa jeden úprimný a blahovoľný priateľ rodiny, ktorý zavčas upozorní sporné strany na krajné nebezpečenstvo a prevedie bez advokátov, sudcov a sporov poctivú deľbu medzi súrodencami, delbu, ktorá každého zúčastneného uspokojí a nezanechá trň ani v jedinom srdci. Sleduje-li však niektorý člen rodiny národov ešte vždy svoje osobitné cestičky a na miesto vážnej práce a budovania blahobytu rodiny žije životom márnotratným a ľahkomyseľným, predsa len dostaví sa zasa nebezpečenstvo krajnej skazy pre rodinu, ač solidarita ostatných národov snaží sa ho omluviť a kryť.

Jestliže zvíťazivší "pragmatisti" chcú tuná vedome zamlčať otázku zodpovednosti, povieme my, že najvážnejšou príčinou dnešnej hospodárskej krízy svetovej je to, že členovia veľkej rodiny štátov európskych nepodaly si úprimnú priateľskú pravicu po svetovom požiare zvanom svetovou válkou, lež zvíťazivší, - ichž víťazstvo, ako teraz vidno, bolo veľmi víťazstvom Pyrrhusovým, - rozkazom zvaným mierovou smluvou chceli dať zaplatiť škody spoločne spôsobené porazenými a mocenským slovom utvorené nové štátne jednotky sa domnievaly, že porazení vo svojom osude vazalskom teraz už až do nekonečných dôb budú ich zaopatrovať všetkým dobrým, aniž by oni, t. j. víťazovia, museli pracovať na znovavybudovaní. A teda boly spáchané dve chyby. Prvou bolo to, že na miesto úprimného zmierenia a jednotnosti v deľbe boly nastolené mierové diktáty, ktoré nielen v tele Európy, ale takmer v tele celého sveta zanechaly trny spôsobivšie zánety a rany hnisajúce, a druhou chybou je, že tak zvaní víťazi chceli byť živí na účet porazených.

Chyby mierových diktátov začínajú nahliadať už i tí, čo ich diktovali; je to vec verejne známa a bolo by škoda utrácať o tom slova. My zákonodarci z Podkarpatskej Rusi a Slovenska nespočetnekrát od prevratu poukazovali sme na chyby mierových diktátov, a neopomenuli sme použiť ani jedinej príležitosti, aby sme vypočítali tiež chyby zariadenia a hospodárenia nového štátu. Učinili sme tak nielen preto, lebo vláda v prvom rade zo statkov vyprešovaných z tunajších národných menšín kŕmila národ väčšinový, ale i preto, lebo sme predvídali, že tie násilné mierové diktáty budú mať hrozné následky, ktorými rovnako budú postižené všetky národy Európy a celého sveta, - zvíťazivšie i porazené, vládnuce i menšinové. Našimi nevyslyšanými slovy chceli sme práve odvrátiť tieto zlá.

Od poldruhého desaťročia hlásame a požadujeme úspornosť v štátnom rozpočte a rovnaké, spravodlivé rozdelenie statkov verejných medzi národmi vo štáte. Do akej miery boly naše napomínajúce slová na mieste, toho dôkazom je i práve prejednávaný rozpočet na r. 1933. Na hĺbkovom bode hospodárskej krízy vláda sa už síce dovtípila, že je treba sporiť, avšak pred stranami väčšinovými sa priznala, že nie je vstave sostaviť rozpočet úspornejší. Vláda nemôže si odvykať veľkopanských zvykov, a preto koaličná sedma chopila sa rozpočtu a začala ho škrtať. Na tejto práci však nebolo a nebude požehnania, lebo ač členovia sedmičky čestným slovom navzájom zaviazali sa ku zachovávaniu tajnosti, že nikdy nikomu neprezradia, čo sa od ministerských odborových prednostov dozvedia, že totiž tá či oná položka nie je určená k tomu, čo je tam vytlačené, lež k tajným politickým zbraniam, k podporovaniu vládnej tlače a podobným "užitočným" veciam, ktoré nemožno verejne do rozpočtu zaradiť, a prez to všetko pred nami, nezasvätenými opozičníkmi nie je tajnosťou, že sníženie rozpočtu nebolo úprimné ani vážne. Uvediem len jeden príklad: paušál v štátnych úradoch na písacie potreby je i dnes ešte tak veľký, že, ako som to už minule vyrátal, všetci úradníci, počínajúc ministrami a končiac školníkmi, četníkmi, zriadencami a hájnikmi, museli by čo deň to noc škrabať a na stroji klepať, aby mohli spotrebovať papier a písacie náčinie, ktoré by bolo lzä nakúpiť za sumy k tomu účelu preliminované. Keďže však četník musí vykonávať i pochôdzky a školník musí občas i zametať, je zrejmé, že takto "ušetrený" paušál na písacie potreby upotrebí sa na iné také veci, ktoré nemožno verejne do rozpočtu pojať. Bolo teda škoda tej prísahy na zachovanie tajomstva, lebo i "bez zrady" vidíme dobre i my opozičníci, že na určitých stranách pokračuje sa v plytvaní peňazí ďalej.

Predložený núdzový rozpočet, ktorý je rozpočtom zmätkov a útrap, a nie rozpočtom úprimnej sporivosti, ospravedlňuje kritiku opozície, vykonávanú od poldruha desaťročia. Keby naše napomínajúce slová neboly bývaly aspoň čiastočne vyslyšané, bol by býval dnes v republike docela iný život.

Po dlhý rad rokov prosili, žiadali sme o pracovný program, ktorý by sa vzťahoval na územie celého štátu. Práca zákonodarstva vyčerpáva sa dnes v odhlasovaní štátnych rozpočtov, vo vynesení niekoľko nedonosených hospodárskych zákonov - miešanie múky, pečenie chleba, - a v tom, že chrlí na obecenstvo celú lavínu zákonov, ktorými sa dane zvyšujú, zavádzajú dane nové a zostruje sa berné pokračovanie.

Naproti tomu nedeje sa nič, čo by obecenstvo zvlašte očakávalo. Človek nájde dnes už pre celú knihu materiál o národnej jednotnosti českého a slovenského národa, čo je ovšem otázka až desiateho riadu pre priemyselného delníka z kraja čáslavského i slovenského baču oravského. Ale členovia vlády od poldruha desaťročia ani prstom nehnuli, aby úver na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi bol rovnako tak lacný, ako v privilegovaných zemiach historických. Dnes je v tejto relácii taký nepomer, ktorý ťažko padá na váhu pri posudzovaní jednotnosti tohoto štátu. Peňažné ústavy na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi pracujú na podklade 12%nom, ale s výlohami stojí úver 14 a 16%. Na tomto podklade vráti dlžník kapitál veriteľovi za 7 rokov. Za ďalších 7 rokov zaplatí opätne celý kapitál, avšak jeho dlžoba trvá nezmenene ďalej. Dlžník v zemiach historických môže na podklade 7 až 8%nom - platí-li práve toľko, ako dlžník na Slovensku alebo v Podkarpatskej Rusi - za 14 rokov umoriť i kapitál. Tento rozdiel v úrokomere znamená pre hospodárstvo české a moravské minimálne 100%nú úsporu, lebo takto situácia dlžníka pred Moravou a za Moravou môže byť znázornená pomerom 1 : 2, keďže dlžník na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi zaplatí svoju dlžobu obnosom najmenej dvakrát tak veľkým, ako dlžník v Čechách a na Morave.

Avšak práve takú vedomú nemohúcnosť prejavuje vláda -i pri odstraňovaní disparity vo výrobe zemedelskej a priemyselnej. Náš gazda by nelnul k vysokým cenám obilia a dobytka, keby mohol lacno kupovať svoje priemyselné potreby. Myslím tu na reglementáciu kartelov, v tomto smere však nedošlo ešte ani k pokusu.

Na poli verejných prác, stavieb silničných a železničných, prác melioračných, vodoregulačných, elektrizácie, zriaďovania nemocníc a iných sociálnych ustanovizní požadujeme poldruha desaťročia spravodlivú participáciu Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Vládny režim však ani tuná nedbal o štátnu jednotnosť, lebo ako som to už pred rokmi, na kongrese v Berehove dňa 14. októbra 1928, vyrátal, Podkarpatská Rus a Slovensko boly ukrátené o ťažké miliardy, a depauperizácia, ožobračovanie týchto zemí bolo programom vládnej správy finančnej. K tomuto hriešnemu odstrkovaniu Slovenska a Podkarpatskej Rusi priznal sa teraz verejne pán minister Hodža v rozpočtovom výbore a omlúval to tým, že u nás nebolo tých autonómnych orgánov ktoré by boly mohly verejné práce prevádzať ako podnikatelia. Je to zlomyseľná predstava druhu Hodžového. Zlomyseľná preto, lebo československá vláda centralistická je príčinou toho, lebo autonómia Podkarpatskej Rusi existuje ešte i dnes len v mierovom diktáte a v mŕtvych literách ústavnej listiny, ale zvlášte zlomyseľná je preto, lebo za hriechy a nedbalosť centralistickej vlády chce činiť zodpovedným ten podkarpatoruský ľud, ktorý už od poldruha desaťročia volá po autonómii. Ale zvlášte zlomyseľná je táto mluva z úst ministra Hodžu, ktorý tak sám osobne, jak so svojou stranou a svojimi straníckymi ministrami bol najurputnejším odporcom akýchkoľvek autonomistických, samosprávnych snáh.

Vláda ešte ani dnes neupustila od depauperizačnej politiky na Slovensku, ba po tejto stránke priamo zúri neúprosnými daňovými exekúciami. Odníma i tú poslednú hotovosť, ktorá sa ešte u obecenstva nachádza. Vláda pri tomto svojom počínaní dovoláva sa horentných daňových nedoplatkov. Nie je mi možné i h výšku kontrolovať, toľko však viem, že generálne finančné riaditeľstvá v Bratislave a Užhorode a ministerstvo financií v Prahe pod siedmi zámky držia uschované tajomstvo, koľko z týchto berných nedoplatkov pripadá na zeme historické a koľko na náš úbohý ľud. Keď však uvážime, že vláda pomocou nie práve najlačnejších svojich propagačných orgánov a nie práve bezpríkladnou skromnosťou vytrubuje do celého sveta, aké neslýchané obeti snáša pre Podkarpatskú Rus - keďže snáď poskytla colné a dopravné výhody pre dovoz 10 vagónov núdzovej kukurice, avšak kukuricu dala si od Verchoviňana zaplatiť, - nemôžeme z toho odvodzovať iné, než to, že bilancia berných nedoplatkov je pre zeme historické nepomerne nepriaznivejšia, ako pre Podkarpatskú Rus. Keby to vláda mohla tvrdiť, iste že by propagovala, že Podkarpatská Rus dane neplatí. S touto nepravdou však vláda predsa len sa neodváži vytasiť. A keďže z toho robíte také tajomstvo, musíme deduktívne konštatovať, že v zemiach historických sú berné nedoplatky absolútne i relatívne o veľa väčšie, ako v Podkarpatskej Rusi a na Slovensku.

Sleduje-li vláda ohňom i železom svoju deflačnú politiku, musí k tomu prispôsobiť i svoju daňovú reformu. Deflácia znamená vlastne, že medzi hodnotou výroby zemedelskej a priemyslovej a hodnotou peňazí nastal taký rozdiel, taký odsun, na základe ktorého lzä konštatovať, že peniaze v porovnaní s hodnotou pôdy, plodiny a výrobku majú prinajmenšom trojnásobnú hodnotu toho, akú maly pred niekoľko rokmi. Z toho logicky dôsleduje len to, že obdrží-li gazda a maloživnostník za svoje výrobky len tretinu toho, čo dostal pred 3 - 4 rokmi, vtedy i štát musí svoje nároky v rozpočte snížiť ako na stránke príjmovej tak i na výdavkovej. V opačnom prípade - ako sa situácia dnes v skutku utvára po smiešne nepatrných škrtoch v rozpočte - tak zvané zákonité dane doliehajú na poplatníkov najmenej trojnásobnou nesnesiteľnou ťarchou a tak stáva sa daň pri všetkej svojej zákonitosti nesnesiteľnou a nemorálnou. Neprajem si inflácie, lebo ona by mohla mať zhubné následky, ale požadujem, aby sa vláda postarala o zarazenie postupu deflácie, o vyrovnanie rozdielu medzi hodnotou peňazí, ktorá vzrástla v dôsledku deflácie, a medzi cenami pôdy, výrobkov a priemyselných tovarov, čo musí - i keď nie infláciou - prevedené byť každopádne takými finančno-politickými opatreniami, ktorými by bolo obeživo nezbytne rozmnožené a tým nezrovnalosti medzi hodnotou peňazí a tovaru mohly by byť odstránené. Pokým sa tak nestane, dotiaľ rôzne zjavy hospodárskej mizérie budú sa zväčšovať a vláda potom nech nehľadá príčinu stále množiacich sa výbuchov krajnej rozhorčenosti ľudu v politickej deštrukcii strany komunistickej a opozičných strán maďarských a nemeckých, ale nech sa podíva na obmedzenosť svojej krátkozrakej hospodárskej politiky, ktorá činí vládny režim u ľudu priamo nenávideným.

Dokiaľ sa domácnosť štátu nezariadi na tieto snížené hospodárske cifry, dotiaľ márne budú zákony, zavádzajúce nové dane a zvyšujúce dane doterajšie, márne bude ohňom a mečom prevádzané vymáhanie daní a exekúcie rovnajúce sa konfiškácii, - peniaze rozpočtom preliminované nevplynú proste preto, lebo medzi ľudom nieto hotovostí. Neodôvodnenými a menovite hromadne prevádzanými bernými exekúciami podporuje ostatne finančná vládna správa čo najúčinnejšie zostupnú tendenciu cien tovarov. Dnes i ten, kto má ešte dajaké peniaze, bol by blázon šatiť sa u krajčíra a kupovať potraviny v tržnici; musí len postrehnúť vhodnú príležitosť a nakúpi šatstvo a potraviny v najbližšej bernej dražbe za desatinu ceny. Nezná-li vláda milosti voči jednotlivým poplatníkom, mala by už z vyšších hospodárskych hľadísk - keby bola vstave ich poznať, - zastaviť činnosť revíznych a lietacích komisií a berné exekúcie a astronomické číslice daňových nedoplatkov musí položiť na reálnejšiu bázu odpisovaním a odpúšťaním daní a povoľovaním platenia splátkového.

Od tých čias čo mizérie krízy zjavily sa v zemedelstve, zdôrazňovali sme stále, že eminentnou povinnosťou vlády je tiež prispieť pomocou tým, čo s krízou zápasia. Zákonodarstvo vynieslo v r. 1931 a 1932 zákon o podporách osobám postihnutým živelnými pohromami. Poškodenci podali svoje žiadosti pred dvoma rokmi, a ešte i čakajú, stále čakajú na úrokovú pomoc, ktorá však nechce prichádzať. Čo vláda pod týmto titulom poskytuje, to nie je o veľa viac ako nič. Tak gazdovia v Jenkovciach obdržali na jutro snáď 10 - 12 Kč podpory, a predsa utrpeli povodňou a suchom 100%nú škodu. A berný úrad vzal za základ dane výnos 700 Kč z jutra pôdy gazdov, ktorí utrpeli škody živelnými pohromami.

V jednom vláda vyniká: v tak zv. byrokracii finančnej politiky, ktorá však bez hospodárskej politiky, spočívajúcej na pevných základoch, nestojí za nič. Finančníkom je tuná každý. A to neskonalo planým finančníkom, ač každý o sebe myslí, že je Rašinom. Obehu bankoviek stále ubýva, ovšem, potom ani dane nie sú riadne platené. Konečným rezultátom tejto politiky mohlo by byť, že obeh bankoviek scvrkne sa na minimum, že koruna československá bude do 80 až 90% krytá zlatom, avšak korunu tú budú ukazovať len vo výkladných skriniach. Dnes spôsobí značnú starosť rozmeniť v menšom meste bankovku 500 korunovú a na dedine bankovku 100 korunovú. Hospodársky život však vyvráti zo základov tieto výpočty.

Požadujeme-li vážny, podrobný pracovný program, smerujúci tiež k pomoci poplatníkovi, nepožadujeme tým nič nemožného. Veď v bližších štátoch susedných i v štátoch odľahlejších vidíme, že vlády každým možným prostriedkom spechajú k pomoci zadĺženej produkcii.

Netvrdím apodikticky, že pomocné metódy, podniknuté v iných štátoch, osvedčily sa bez výnimky výborne, môžu byť medzi nimi snáď opatrenia naprosto pochybené, avšak inde deje sa predsa len niečo, a už povedomie toho, že oko vlády starostlivo bdie nad záujmami obyvateľstva, dopraje občanom do istej miery ukľudnenie a teda opatrenia, ktoré s hľadiska hospodárskeho môžu byť pochybnej ceny, majú aspoň priaznivé, ukľudňujúce morálne účinky, čo už samo o sebe je hodnotné. Vláda poľská zahájila boj proti kartelom. V Nemecku spatrujeme pravú hypertrofiu hospodárskych a finančných núdzových nariadení. V Maďarsku je zavedené čiastočné moratórium pre zemedelcov, ktoré znamená výhodu tiež pre financie štátu. Výhod tohoto moratória môže použiť len ten, kto usporiadal svoje dlžoby verejné. V Československu ovšem nepostačí toto zemedelské moratórium a bolo by ho treba položiť na širšie základy. Neprajem si moratória všeobecného ktoré by mohlo privodiť zmätky na peňažnom trhu, avšak nezbytne nutne pomôcť dlžníkovi, ktorý bez vlastného zavinenia nemôže platiť. Podmienkou toho môže byť stanovené usporiadanie daní, čo by i pre štátnu pokladňu bolo výhodné. Týmto spôsobom by sa mohol štát najsnadnejšie dostať ku svojím pohľadávkam. Poplatník ovšem, ktorý môže platiť, musel by byť z výhod každého moratória vylúčený. Týmto postupom ani úverový styk by nebol ochromený, a naopak, tí, čo nie sú v stave platiť, snažili by sa tiež usporiadať svoje dlhy voči štátu. Tieto veci nechce vláda československá brať v úvahu. A predsa hromadami hospodárskych mŕtvol a hrobitovom úpadkov, nútených vyrovnaní a insolvencií nemožno štát spravovať a udržovať. Táto povedomá nemohúcnosť a nečinnosť má deprimujúci účinok tiež na všeobecnú náladu, čo skôr či neskôr povedie ku zlu.