Nezávidím za dnešnej ťažkej hospodárskej doby položenie pánu ministrovi financií. S jednej strany sa žiada od neho, aby štátne dane čo najšetrnejšie inkasoval, s druhej strany nalieha sa na neho, aby všetky rôzne kultúrne, hospodárske, hygienické potreby čo najvýdatnejšie podporoval. Za dnešnej ťažkej mimoriadnej doby vieme, že nemožno všetky dane inkasovať a preto tomu primerane aj výdaje je treba obmedziť. Treba všade rozumne a účelne šetriť.

Daňová správa musí mať ohľad na existenčné pomery jednotlivého občana, nesmie ho zničiť, aby predpísanú daň z neho násilne vynútila, ale z druhej strany aj občania musia si za otázku svedomia pokladať dať nášmu štátu, našej vláde tie prostriedky, ktoré v dnešnej dobe tým viac potrebuje, čím ťažšie sú hospodárske pomery.

Naša strana, ktorá stojí, ako som hovoril, na základe krestanského,svetového názoru, drží sa toho, čo je zreteľne a jasne v Písme Svätom: >Dajte Bohu, čo je Božie<, a dajte v našich pomeroch republike, čo je pre republiku potrebné. Tedy dajte jej predpísanú daň, bez ktorej nemôže svoje úkoly plniť. Avšak i tieto dane musia byť spravodlivo vyrúbené a nemôžu byť tak vysoké, že by niekoho existenčne zničily. Žiadame prísnú daňovú morálku. Viac svedomia a poctivosti v predpisovaní a vymáhaní daní so stránky daňovej správy, ale viac svedomia pri platení daní so stránky tých našich občanov, ktorí viac hmotných statkov požívajú a svojej občianskej povinnosti bez ťažkosti môžu vyhoveť. Keď dnes ustavične hovoríme o hospodárskej kríze, o odbytovej kríze, o mravnej krize, nesmieme si nepovšimnúť aj krízy daňovej morálky. Základom každého štátu je a zostane na veky mravnosť a spravodlivosť. Beda tomu štátu, kde občania začnú jeho bernú správu upodozrievať, že pri vyrubování daní pokračuje nespravodlivo, dane vyrubuje v nemožnej výške a potom, dľa ľubovôle ich odpisuje.

A veľactený senát! Pod týmto dojmom stoja dnes mnohí naši občania na Slovensku. Zpráva, že finančné riaditeľstvo či ministerstvo odpísalo firme Stejskal asi 18 milionov Kč na daniach, 2, 3 týždne pojednávaná bola vo všetkých časopisoch a dostala sa i do tých najodľahlejších dedín Slovenska. Predstavte si, slávny senát, ako účinkovala táto zpráva na obecenstvo i tak už do veľkej miery podráždené. Tam na Slovensku sa dane prísne vymáhajú, dane na krízou postihnutých roľníkoch, remeselníkoch, obchodníkoch a raz na raz objaví sa v novinách zpráva, že sa odpisujú dane na miliony firme, ktorá má veľké dodávky štátu. Za nebezpečnú vec považujem, že pán minister financií túto zprávu tak neskoro dementoval. V takýchto prípadoch, keď noviny uverejnia takéto nepravdivé zprávy, finančná správa ihned má zakročiť a zprávu na pravú mieru redukovať, aby sa obecenstvo zbytočne nedráždilo.

Predstavte si, páni moji, na našich slovenských krajoch táto zpráva, že sa tu v Prahe jednej firme 18 mil. Kč daní odpustí a slovenskému roľníkovi, chalupníkovi alebo živnostníkovi zavesia na krk exekúciu snáď pre 20, 30, 50 alebo neviem koľko korún, ako ohromne zdrcujúce to účinkuje na našich ľudí na Slovensku. Pán minister financií v rozpočtovom výbore o daňových nedoplatkoch hovoril toto: Finančná správa vyhovuje oprávneným žadostiam a sťažnostiam. Nechce utiskovať sociálne slabého. Stojí však na zásade, že svoju povinnosť ku štátu musí plniť každý bez rozdielu. Ináč je vedený snahou, aby v tomto smere bol zjednaný postupne poriadok. Každú sťažnosť ministerstvo skúma, hľadá nápravu a presvedčí sa po prípade aj u dotyčného úradu, či je sťažnosť odôvodnená a či nie. Minister chápe, že orgány mnohokráť vo svojej horlivosti prekračujú hranice možnosti pri konaní svojej povinnosti a že je vzhľadom k hospodárskej situácii štátu vykonávaný istý nátlak, aby sa stala náprava a nedoplatky boly vymáhané. Prehlašuje ďalej i za úradníctvo, že v tomto smere pokračuje s najväčšou rigoróznasťou a nestrannosťou. Toto stanovisko môžem len schvaľovať a len to by som si prial, aby to nezostalo len hlasom volajúceho na púšti, aby to nezostalo len na papieri, ale aby dľa týchto smerníc skutočne v celej republike a najmä na našom Slovensku s najväčšou spravodlivosťou a horlivosťou sa pokračovalo. Ľud uzná, že je treba platiť, že štát bez daní sa neobíde. Len toho si žiada, aby bol upovedomený o tom, koľko daní má platiť, aby si to vopred pekne mohol rozdeliť a ked nie na raz, tak aby aspoň v čiastkach to poriadne platiť mohol. Keď voľakedy, tedy tak v tejto smutnej dobe musí sa brať zvláštny zreteľ na Slovensko. Okrem všeobecnej hospodárskej krízy Slovensko tohoto roku postihnuté bolo priamo katastrofálnou neúrodou.

Najstarší ľudia hovoria, že sa nepamätajú na takú neúrodu, aká ich tohoto roku zastihla. Najmä západné Slovensko okolo Trnavy, Galanty, Nových Zámkov najviac trpelo touto živelnou pohromou. A preto títo ľudia i viac to cítia, ako naši Slováci na strednoma severnom Slovensku, na tých hornatých krajoch, kde už viac privykli střednej úrode. Ale tu na západnom a južnom Slovensku, kde za riadnych pomerov na jednom katastrálnom jutre 12, 14, 15, 16 q obilí dosiahli, keď v tomto roku len štvrtú, piatu čiastku toho majú, tak, pánovia moji, tu je hotová roľnícka katastrófa. Roľník na týchto krajoch dnes tak je zadlžený, že sa ani pohnúť nevie. Pôdu, ktorú obrábal, má už dlhami zaťaženú. Nejeden roľník prišiel ku mne z okolia Trnavy a žaloval sa mi: >Mám 10 uhorských, to je asi 7 kat. jutár pôdy. Na tejto pôde mám už 50-55.000 Kč dlžoby. Čo mám urobiť, veď ani na tie úroky sa mi neurodilo.< A jako má okrem toho ešte 5-, 6- lebo 7člennú rodinu vydržovať? Následkom poklesu cien obilia klesajú stále i ceny pozemkov a keby to chcel i predať, aby aspoň čiastku dlhov vyplatil, nenajde kupca, ktorý by to kúpil. Dnes už tak malá poptávka je po pôde a po prenájme, že ani tí, co do prenájmu chcú dať, ani ti, co chcú odpredať, nenajdú na to kupcov, lebo nikto nevie, aké pomery môžu prísť. Nikto nemôže kalkulovať, nikto sa nechce na 6 rokov zaviazať a čaká, čaká, až sa to voľajako vykrištalizuje. Máme na to príklady, že na pr. mesto Trnava, ktorá má tiež isté pozemky a dáva ich do prenájmu, naposledy, keď vypísala dražbu, horko ťažko dva ľudia sa našli, ktorí sa uchádzali o prenájom tej najlepšej pády. A dokázané je, že roľník ku pr. na skalickom kraji i pri 10 až 15 kat. jutár je pasívny. Najžalostnejšie ale to vyzerá na tom Žitnom ostrove s tými našimi kolonistami. Tí sú ozaj v najžalostnejšom, najzúfalejšom stave. To bol veľký omyl, keď sa nahore v Prahe myslelo, že tento Žitný ostrov je raj, že to je najlepšia pôda, že sa tam toľko žita urodí, lebo sa to práve Žitným ostrovom volá. To bola tá nešťastná nehoda. Boli tam posielaní, boli tam prilákaní ľudia, ktorí tamnojšie pomery nepoznali, prišli tam s malým kapitálom, dostali prídel 20-30 honov, pravda, na dlžobu si to vybrali, družstvá im tam zasa na splátky postavily domy, hospodárske budovy, i hospodárske stroje dostali na splátku a toto všetko mali z tej úrody pomaly vyplácať. Prišiel jeden rok horší ako druhý a tento posledný rok ich dorazil. S plačam chodia žalovať po Bratislave a prosia, aby ich odtiaľ vyslobodili, že radšie tam nechajú ten svoj uložený kapitál, že radšie obetujú jeho čiastku, len aby sa odtiaľ mohli nejako vyslobodiť. V záujme týchto kolonistov naše ministerstvo, je pravda, zakročilo. Dostali z tej osivovej akcie na osivo, ale to zrnie, čo dostali, to si mnohí somleli na chlieb, lebo to je prednejšie než pamätovať na osivo. Ani tie splátky, ani tie úroky platiť nemôžu, a jestli týmto ľuďom sa nedá všeobecné moratorium na platenie daní, tí ľudia tam úplne zahynú. Preto i ja so svojej strany pripojujem sa k tomu návrhu a vyzývame ministerstvo zemedelstva i Štátny pozemkový úrad, aby týmto ľuďom pomohly poskytnutím im moratoria.

Čo sa ďalej Slovenska týče, je to otázka dobytka. Dobytok klesá. Následkom katastrofálneho sucha nie je dostatočného krmiva, slama je tak drahá, že 1 q stojí až 50 Kč, že ten roľník, ktorý má dobytok, nie je vstave slamu si zakúpiť a preto rád by odpredal ten dobytok. Ale keď ho vo velkom množstve ženie na trh, tak cena toho dobytka klesá a on, len aby niečo utržil, musí ho odpredať, poneváč si netrúfa ho cez zimu prezimovať, a na jar bude nútený nový dobytok za drahú cenu si kúpiť.

Zaujímavý je prípad jednoho roľníka, ktorý obrába 30 kat. jutár a nemôže docieliť pri tohoročnej minimálnej úrode ani 7.000 Kč príjmu a preto - ako on sám hovorí - za takých okolností by žiadny nemal podliehať dôchodkovej dani. Finančné úrady maly vyslať svojich dôverníkov, aby sa na vlastné oči presvedčili, že je zle. Štátnu pokladňu - píše ďalej - nech futrujú boháči a nie chudoba, ktorá už nemá ani na kúsok chleba.

Okrem roľníckej krízy nachádza sa v katastrofálnej situácii na Slovensku aj vinohradníctvo. Vinohradníci toho roku boli ubití z časti živelnou pohromou ľadovcom v Pezinku, Grinave, Sv. Juri okolo Bratislavy a pri tom nepomerne veľkým nákladom sú nútení pôdu obrábať. Boli by rádi, keby mohli letošné víno predať vo veľkom za 2 Kč a v malom za 3 Kč za 1 liter, ale nieto kupca. Aký čistý zisk môžu mať z vína pri tom veľmi nákladnom obrábaní pôdy? Proti tomu musí platiť vinohradník paušalovanú daň z vína, obratovú daň 1,40 Kč od litra, pozemkovú daň so všetkými prirážkami, takže tento hospodársky rok končí sa pre neho s tými najväčšími stratami. Dávky tieto nechce pán minister snížiť, ačkolvek boly vtedy ustálené, keď víno bolo i po 14 Kč. Dnes kleslo na 3 Kč, ale dane predsa zostávajú na tej samej výške. Musíme žiadať dôrazne upravenie tejto otázky, hlavne sníženie paušalovanej dane z obratu a obmedzenie dovozu cudzozemského vína.

V podobnej kritickej situácii sú naši zahoráci, pestitelia ranných zemiakov z okresov Bratislava, Malacky, Senica a Skalica na Slovensku. Pred prevratom mali dobré odbytište vo Viedni, ale dnes ochranárské clá zamedzily takmer úplne vývoz do Viedne. Veľkým konkurentom im je Itália. Dožadujeme sa, aby dovoz ranných zemiakov z Italie bol obmedzený na najnižšiu mieru, lebo naši pestitelia ranných zemiakov môžu na jar plne zásobiť konzum v našej republike.

I v záujme našich zahradníkov chcem tu slovo prehovoriť. Žiadame, aby bol aspoň obmedzený príchod bulharských zahradníkov do nasej republiky. Sú to naši bratia Slovani, sme k nim blízki sväzky krvi, národnosti, musíme sa k nim bratsky chovať, ale predsa vždycky v prvom rade musíme pamätať na záujem našich zahradníkov. Oni prichádzajú na Slovensko, vezmú si tu do prenájmu veľké priestory, neplatia od tých zamestnancov ani úrazové poistenie ani nemocenské, čím prirodzene lepšie vedia konkurovať s našimi zahradníkmi, ktorí snášajú za svojich zamestnancov sociálne bremená. Je pravda, že sú úsilovní a pracovití ľudia, pracujú od úsvitu do pozdného večera, je pravda, že zásobujú i náš trh lacnejšími zeleninami, ale ide to všetko na úkor našich domácich zahradnikov. Naši zahradníci, keď chcú dať prez čas pracovať, musia i robotníkom pres čas platiť a preto nevedia s tými Bulhary konkurovať.

Podobne dovoľujem si upozorniť i na slovenských podomových obchodníkov a žiadame, aby im bolo umožnene pri jednaniach o obchodné smluvy s cudzími štáty prevádzať podomový obchod i za hranicemi našej republiky.

Hovoril som o nekalej súťaži bulharských zahradníkov, tak bolo by potrebné zakročť i proti nekalej súťaži cudzích podomovych obchodníkov, hlavne Bosniakov, ktorí poškodzujú nielen našich podomových, ale aj usadlých obchodníkov. Podla zákona a podomovom obchode je podomkárenie cudzincov v naše republike zakázané a predsa benevolenciou našich úradov, dovoľuje sa odobieranie ozaj veľmi skrovnej výživy našim malým, drobným ľuďom. Pán minister sociálnej pečlivosti chcel riešiť, lepšie odbyť tento problém poukazom na to, že i naši ľudia sú zamestnaní v cudzine. Ja myslím, že v žiadnom štáte nepostupuje sa tak benevolentne proti cudzincom ako v našej republike. Postarajme sa o zaistenie práce a zárobku v prvom rade našim občanom, a len potom môžema i starajme sa i o cudzích, keďže i iné štáty to tak činia. Veď ani zahraničie sa nás nepýta o povolenie, keď omedzuje príliv našich vysťahovalcov a šikanuje našich emigrantov. Prosím, aby ministerstvo sociálnej pečlivosti uvedomilo si svoju veľkú odpovednosť voči našim nezamestnaným, najmä na Slovensku.

Veľactený senát! Na Slovensku túto zimu čakáme vyvrcholenie hospodárskej krízy. O počte nezamestnaných máme len púhe dohady, veď ani vlastne úradov nemáme na to, ktoré by nám to presne spísaly, a štatistika je neúplná. Je isté, že vo skutočnosti bude ich viacej, ako to štatistické výkazy budú ukazovať. Príčiny toho sú okrem všeobecnej svetovej krízy i specielne slovenské: tá katastrofálna neúroda, nedostatok krmiva, nízka pracovná mzda našich robotníkov, tá okolnosť, že naši sezónni robotníci v lete na tých úrodnejších krajoch nemohli si zadovážiť ani dostatočne obilia, ani peňazí, aby prezimovali, ti sa vrátili na trenčiansky, oravský, liptovský, turčiansky kraj bez obilia a bez peňazí. V lepších rokoch vždycky si toľko zarobili, že keď oni skromní boli, vedeli prezimovať tohoto roku, následkom neúrody odpadli od toho a vrátili sa domov s prázdnyma rukama. Na tých bude treba pamätať a štát nesmie sa pred nimi uzavierať, ale štedrou rukou musí im ísť na pomoc.

Potom kríza slovenského drevárstva. Následkom bezosmluvného stavu s Maďarskom z našich stredných, severných i východných krajov Slovenska nemôže sa drevo vyvážať. Ti ľudia by rádi v horách i lesoch pracovali, ale není možnosti, nikto ich nevolá a neprijme do práce a preto tam živoria.

Ďalej každý týždeň čítame, že tá či oná továrňa prepúšťa toľko a toľko delníkov. I tí, ktorí snáď ako smluvní delníci pracujú u železnic v dielňach, sa obávajú, a žijú v ustavičnom dráždení, či skutočne nebudú prepustení a neprijdú-li i o ten malý plat, ktorý tam dostávajú.

Pán minister sociálnej pečlivosti musí urobiť zvláštné opatrenia ku zmierneniu tejto katastrofálnej nezamestnanosti a na záchranu našich robotníkov od smrti hladom. Pamätuje sa na to núdzovými prácami i stravovacou akciou. Žiadame, aby tieto núdzové práce boly prevádzané predovšetkým tam, kde je toho najväčšia potreba. Nech vláda dá sa presne informovať od okresných náčelníkov, nech presne vykazuje počet nezamestnaných v každej obci, nech robí plány, jaké núdzové práce sa tam dajú prevádzať a ministerstvo sociálnej pečlivosti nech tam ide s najváčšou rýchlosťou na pomoc.

Dnes sme v decembri teprve na začiatku zimy a kde už boly tieto práce nariadené, tam je skutočne boj o prácu. Keď okresný náčelník alebo cestár nemáže prijať všetkých ľudí do práce, idú si sťažovať k okresnému náčelníkovi, že sa pokračuje stranicky tak a tak, že on bol z práce vylúčený, takže na mnohých miestach i ruvačka sa stala, že jeden či druhý bol z núdzovej práce vylúčený.

Schvaľujeme názor a návrh pána min. predsedu, že treba znemožniť zneužívanie podpôr v nezamestnanosti, lebo vidíme v tom zločin páchaný na ubohých nezamestnaných. I my sme všade zato, v prvom rada k práci, pokiaľ je možná, a teprve, keď neni možno dať im prácu, nech sa im dá podpora v nezamestnanosti. Prirodzeno bolo by dobre, keby sa naše úrady prv boly postaraly o nejaké plány núzových prác, ktoré by sa maly prevádzať. Dnes už v poslednom mesiaci riekajú: Nemáme žiadneho takého vypracovaného plánu, nemáme už možnosti niečo užitočného podnikať, musíme im dať len opravovať cesty, zametať ulice a neviem, čo iného, aby sa ukázalo, že niečo sa robí. (Místopředseda Votruba převzal předsednictví.)

I to je dobré, nech sa len tá zásada drží, podporu len za prácu dávať.

Slávny senát! V nedeľu bude zahájený prevoz na železnici Handlová-Horná Stubňa, tým sa splňuje konečne naša dávna túžba a jedon z veľmi význačných železničných požiadavkov slovenských a ja za svoju povinnosť pokladám, abych vyslovil verejne vďaku všetkým činateľom, ktorí prispeli akýmkoľvek spôsobom na vybudovanie tejto dôležitej trati. Prosím, aby sa nezabudlo na ďaľšie požiadavky našich železníc a aby podľa finančnej možnosti štát pokračoval vo stavbe tak závažnej trati, Červená Skala-Margecany.

Pri tejto príležitosti, čo už aj iný môj kolega zo Slovenska učinil, musím prizvukovať požiadavku prepočítania zelezničných tarifov a soštátnenie, aspoň postupne, 17 súkromných dráh slovenských, čo by prispelo ku zmierneniu krízy a k oživeniu priemyslu a obchodu na Slovensku. Zatým budeme ustavične pracovať až konečne k riešeniu tejto otázky prijdeme. Už sme mali ohľadom toho aj poradu pri národohospodárskom ústave v Bratislave a tam sa ministerstvo železnic postavilo na stanovisko, že dnes z finančných dôvodov nie je možno toto previesť, poneváč by to znamenalo úbytok asi 40 milionov pre železnice.

Páni moji, tak veľká a dôležitá otázka, ako je otázka železníc na Slovensku, kde, ako som spomenul, máme 17 súkromných dráh a na každej dráhe sú iné tarify, a tovar, keď ide cez tieto súkromné trati a je preložený na štátné a zasa na súkromné, prepočítanie pôsobí veľké obťaže slovenskému priemyslu a obchodu a následkom toho aj krízu na Slovensku.

Konečne mal by som sa zmieniť aj o požiadavkoch slovenských živnostníkov. Títo sa budú pomaly počítať medzi proletárov. Obuvníci už sú aj tými. Súrnej pomoci potrebujú však aj iní živnostníci, ako: krajčíri, koliari, bednári, kováči atď. Teším sa nadejou, že ustanovený bol subkomitét pri poslaneckej snemovni pre riešenie požiadavkov živnosti obuvníckej. Toto sa môže stať vydaním zákona na ochranu a podporu malopodnikania oproti náporu veľkovýroby. Živnostnictvu je treba pomôcť zvláštnym zákonom na ochranu živnosti.

Veľactený senát! Keď toto predniesol som tuná, ako zvláštné naše požiadavky, činím to vždy z toho dôvodu, abych upozornil kruhy tuná v Prahe na to, že keď my tu isté naše požiadavky prizvukujeme a isté krivdy prednášame, nerečníme to z nejakej zloby proti republike, nečiníme to preto, aby sme rekriminovali, ale skutočne z tej uprímnej snahy, aby sme našli porozumenie. My chceme v tej najlepšej dohode a shode pracovať na pozvenutí Slovenska. Mnoho sa vykonalo, hovoríme a prizvukujeme ešte raz, ale my sa v tej práci nezastavíme, ďalej pojdeme, a žiadam a prosím, aby s námi jako s rovnými vo všetkom sa nakladalo.

A ešte na jednu takúto krivdu slovenskú musím upozorniť. Je to totiž otázka štátnych dodávok. Naši podnikatelia, naši remeselníci si žalujú, že nevedia konkurovať, že sú vylučovaní, že nedostanú od štátu práce atď. A my sa ich pri každej príležitosti musíme zastať a musíme tu prevádzať tú zásadu, aby aj v tomto ohľade nastalo úplné zrovnoprávnenie a aby Slovák, keď ináč odpovie podmienkam, našiel aj pri štátnych dodávkach prácu.

Veľactený senát! V týchto ťažkých dobách, ktoré nastávajú na Slovensku, bude Slovensko čerpať mravnú silu aj z toho náboženského ducha, ktorý tam ešte panu je, a tento ho bude udržiavať, aby neklesol a nezúfal, ale aby, keď aj ťažké časy prijdú, aby ich prežil trpezlivo, s oddanosťou do vôle božej. (Potlesk.) V tomto vidíme my veľkú štátnu hodnotu nášho kresťanského svetového názoru. Kresťanský svetový názor tu vykoná neoceniteľňú službu aj v myšlienke štátneho poriadku, a toto kresťanstvo vie aj na tie srdcia účinkovať, na ktoré štát svojimi protriedkami nevie pôsobiť.

A ku koncu musím spomenúť ešte i jeden potešiteľný zjav. Na Slovensku chystáme sa k osláveniu jednej události, ktorá v kulturnom význame je prvotriedna. Chceme osláviť ten rok, keď na Slovensku roku 830 alebo 831, 832 bol postavený prvý kostol. Máme o tom bezpečné historické zprávy, že okolo r. 830, za prvého panovníka moravského prišiel z Bavorska arcibiskup na Slovensko, aby tam posvätil prvý kostol. Je tomu 1100 let. (Sen. Mikulíček: Proč tam přišel? Za ním hned šli němečtí vojáci. Za misionáři jdou vojáci a pak kořalka!) No, a potom prijdete vy! (Potlesk. Sen. Mikulíček: No, a když budete pořádat tu slavnost, pomůže to nezaměstnaným na Slovensku?) Aj tá pomôže.

Místopředseda Votruba (zvoní): Neračte vyrušovat řečníka!

Sen. dr Žiška (pokračuje): Páni moji, z tejto události my chceme oceniť našu minulosť, lebo nám pravda dokazuje, že patríme medzi tie najstaršie kultúrné národy, že sme verní boli tomu dedictvu, ktoré nám misionári na Slovensko priviedli, keď pripojili náš národ k západnej kultúre. Aj táto slávnosť povznesie ten ľud, aj sociálne mu pomôže, táto slávnosť posilní ho v jeho národnom i ľudskom povedomí a prispeje k tomu, aby sme my vedeli si oceniť svoju minulosť a pridržali sa toho základu, na ktorom sa náš národ až dosiaľ udržal. (Sen.Mikulíček: Nebyl to ten Karel Veliký Slovanobijce a nynější svatý?) Karel Veľký to nebol, to bolo už po jeho smrti, Je videť, že nepoznáte historiu. (Sen. Mikulíček: Vy ovšem chodil jste do škol 20 let, já jenom 6!) Ja len v tej nádeji, že v tomto rozpočte najdú sa vždycky pramene, v tej nádeji, že tento rozpočet bude sa prevádzať v prvom rade k zmierneniu sociálnej biedy, že bude sa prevádzať k podpore nezamestnaných, prijímam ho a budem preň hlasovať. (Potlesk. Výborně!)

Místopředseda Votruba (zvoní): Uděluji dále slov o dalšímu řečníku, jímž je pan sen. Ďurčanský. (Hluk. Zvoní.) Prosím o klid!

Sen. Ďurčanský: Vážení pánovia, slávny senát! Vždycky je obyčajom pri rozpočtovej debate každého rečníka, že tu prednese všetky svoje sťažnosti, stesky, ktoré on cítí s jeho ľudom. Lebo prečo je oprávnený k tomu? Lebo práve rozpočet je ten, ktorý zasahuje každému poplatníkovi do jeho vačku a ktorý ho môže zničiť alebo ešte udržať a preto, vážení pánovia a slávny senát, keď tu i od mnohých rečníkov boli kritizovaní predrečníci mojej strany, ohradzujem sa proti tomu, že by boli snád rečnili preto, že sú proti štátu. To nie je pravda. Poukazovali na krivdy, ktoré sa páchajú na národe slovenskom a na krivdy, ktoré sa páchajú na určitých vrstvách národa slovenského.

A ja, vážené shromaždenie a vážení pánovia, neprichádzam na túto tribúnu s tým, abych tu štval a nadával. To nie je mojim cieľom. A nebudem ani o Čechoch, ani o Moravanoch, ani o Maďaroch a Nemcoch hovoriť, budem len prednášať krivdy, ktoré znám ako Slovák, roľník a poukážem na to, ako sa na Slovensku zachádza s roľníkmi a vôbec s každou vrstvou na Slovensku. Vážené shromaždenie, buďme si vedomi toho, že roľník bol vždy podkladom a udržovateľom štátu. Keď ešte ani industria nebola industriou, štáty vynikaly bohatstvom a prečo? Lebo boly dobre a pevne založené na základoch pevných, hospodárskych. Bohužial, dnes je tomu ináč! Dnes je aj industria už roľníctvu treba, lebo je rolníctvo tiež na industriu odkázané, lebo sa časy zmenily. A vážené shromaždenie, teraz môžem svobodne povedať to, že roľníci by ešte túto krízu neboli tak ťažko niesli, ako nesú dnes. Ale čo bolo príčinou nášho štátu hneď pri jeho utvorení, že roľníkov v prvom rade ožobračil, kde ich mal rešpektovať? Kto bol ten, ktorý by bol mohol prvý pomôcť? Roľník. Vážení pánovia zo sociálnej demokracie i z agrárnej strany, vy ste boli činitelia a zakladatelia hneď parlamentu r. 1918 a 1919. Aký zákon ste vyniesli na úkor toho drobného roľníka? Zákon o kolkovaní peňazí, ktoré si usporili. Vzali ste im polovicu peňazí. Vyniesli ste zákon o dávke z majetku a z prírastku na majetku, ča vyrástalo tomu roľníkovi na majetku. Vážení, vyniesli ste dávku múčnu, daň od umeleho hnojiva a to všetko ste vybrali do koruny a dnes je roľník bez krajcara, stojí v biede, nemá čím platiť. To bol podklad krízy. Roľník by tou krízou nebol tak trpel, ako dnes, keby bol zachovaný pevný finančne. Všetko to čo mal, mu sobrali. A pánovia, čo prišlo ďalej? Prišlo to, že dane sa chcely zreformovať, lebo zákon vám nebol dobrý. Vyrvali ste z rúk, prosím vás, dane notárom a obecným predstavenstvám a keď budeme odsuzovat Maďarov, ja ich nechválím, ale musím jedno riecť, že tak šikovný, praktický zákon, ako bol daňový zákon maďarský, nedá se vymysleť ani lepší. Tam každý občan za dva krajcary dostal daňovou knížku a vedel, koľko má platiť, aká je jeho daňová povinnosť, čo by mohol platiť a co platiť má.

A prečo to bolo dobré? Každý rok obecný starosta, notár a 4 úradníci sadli si koncom roku, alebo začiatkom roku, aby u každého občana poznali jeho pomery, či to bol remeselník, rolník, obchadník, zaradili ho do určitej kategorie, ako jeho pomery poznali. A dnes, ako ste videli, týchto ľudí dali ste na pospas finančnému riaditelstvu a berným správam. A prosím, čím sa vyrúbily dane, než prišla úprava z brucha? Vyrubujúci komisári narobili toľko za drahé peniaze, že potom museli 3-4 roky opravovať apelácie.

Ako vyzerá tento problém daňový, nemôžem uvádzať. Vyzerá práve tak, ako ten poľský židák. Keď chce 300 korún za kabát, a keď mu sľúbíte 50, už sa toho chytí! Tak to vyzerá. Tak nemôže byť daňový zákon. Ten musí mať pevný podklad, na pevnom daňovom zákone nedá sa nič meniť. Zákon daňový má byť najšikovnejší a najpraktickejší zákon. Vážení, ako to vyzeralo? Drahí mojí páni kolegovia! Prišlo sa na to, že je treba novelizácie daňového zákona. Páni, hneď som sa ujal slova a hovoril som, že tento zákon sa mi neľubí preto, že má 402 paragrafov a 45 trestných. A drahí moji kolegovia, buďte si vedomí toho, že v tom zákone je povedané, že každý má si prihlásiť svoj dôchodok. Bolo by to na mieste. Ale pýtam sa pánov kolegov a slávneho senátu, kto je to z občanov, aby znal tých 402 paragrafav preštudovať, keď ani samy berní úradníci a finančné riaditelstvá nevedia, ako postupovať. Prosím, takto sa pohodí na pospas ubohý ľud. A čo vám poviem ďalej. Keď dnes si každý občan prihlásí svoj dôchodok, tak sa mu neverí v našom štáte. Neverí sa nikomu, lebo keď prihlásí ubožiak remeselník, roľník atď. 30,000, no áno, keď priznal 30.000, iste má 50.000, riekne nemilosrdný finančný úrad. Uvádzam ako dôvod, čo so mnou spravili, a ja som na to prišiel, keď som išiel náhodou za druhými intervenciami. Mám majetok a poviem, čo som mal. Mal som 5 vagonov zbožia. Na to mám 10 sluhov, urobil som zo svojho lesa 1 1/4 jutra a viete, pekne priznal som všetko do krajcara. 10 vagonov, i to, čo tým sluhom dávam. A drahí mojí kolegovia, viete, čo mi napočítali? Prišiel mi prípis, že v mojom priznaní nastaly pochybnosti, abych to znova ohlásil a ja som neohlásil a drahý moji, poslal som im všetky kvitancie a všecky knihy. A víte co? Spravili mi to z brucha a spravili mi 30 vagonov namláteného zbožia, že som mal 212.000 korún obratu. A ja riekal: pánovia, predajte sluhov, predajte všetok dobytok, všetko, jestli obrátíte 212,000. A 212.000 vypíšu mi obratovej dane a dôchodovej dane! Takto sa pokračuje na Slovensku. A ďalej vám hovorím, ako sa pokračuje: mám životnú skúsenosť, že boli dobrí gazdovia a sú tam v tých obciach, že majú 140-180 jutár. Počas jestvovanie nášho štátu tak sú zadlžení, že by predali a nemajú komu. Dali by za 2.000 Kč jutro, ktoré bodo pred 3 rokmi za 6 až.7.000 Kč platené, čo vraj nikdy nebolo.

Jedon 75ročný starec, pravda, Maďar, prišiel ku mne a plakal. Hovorí maďarsky: Pane senátor, 75 rokov mám, otec mi zanechal 160 jutár, i kebych bol chcel riadne zaplatiť, nemohol sem, dnes stojím pri 180.000 Kč zadlžený. Takto sa vyčerpali ľudia.

V čom je kríza? Pozrime si minulosť. Každý narieka. Narieka sa vo výboroch, tu v parlamente, že vraj boly katastrófy a pohromy. Boly, to každý uznáva, ale pohroma od pohromy je zavinená prírodou a všechno se musí vziať do povahy. Ale aká je to pohroma, ked na jutre sa urodilo až 15 q obilia, dnes sotva 2, 3, 4 q, ale finančné riaditeľstvo vypisuje 700 až 900 Kč na jutro ako čistý katastrálný výnos, čo je päťkráť toľko, čo sa utrží za zbožie. Takto sa s námi zachádza. A keď to človek tak tu hovorí, riekne sa, že sme proti štátu. Niesme proti štátu, my sme pre tento štát ale štát nesmie byť k nám tak nemilosrdný, aby takýchto úradníkov platil.

A preto vráťme sa nazad. Mali by sme sa učiť z minulosti. To posledné prevádzanie daňové nestálo prv štát nič. Dnes je tam 10-20 úradníkov, ktorí nemajú ani kvalifikáciu ani povedomie, čo je daň, lebo keby mali to povedomie, nemohli by to tak spraviť. Poviem náhodou: 80 jutár toho lesa mám. Jedno jutro mi povolila vysaditiť horná správa a oni mi z toho vymerali prez 800 Kč dôchodkovej dane. To není zdravé jednanie a potom, keď to tuto hovoríme, sme buriči proti republike.

Vtedy vám povieme, kto to prevádza. Sú to vaši ľudia a preto, keď by ste dobre vedeli, akých ľudí ste tam poslali, vy by ste ich sami kritizovali. Česť výnimkám a sláva mnohým, ale za mnohých vám riekam, že dobré meno českého národa vám kazia. A ked, my takto hovoríme, nezlobte sa, my to hovoríme z čistej duše.

Vážené shromaždenie! Pán kolega Sechtr tiež tu zdôraznil a zmienil, že vraj keď obec spraví rozpočet, že ho musí predložiť okresnému úradu a okresný úrad krajinskému úradu ku schváleniu. Tieto úrady majú právo rozpočet buď prijať alebo vrátiť. Páni kolegovia, ja sa pýtam, keď to v tej obci tak je a musí to tak pokračovať, prečo to nie je tiež pri rozpočte v slávnom senáte, alebo v poslaneckej snemovni? Keď tento návrh na ten rozpočet sa sostaví, keď aj to ten výbor prejedná, my máme byť najvyššie fórum, ktoré ho máme prijať alebo neprijať, a oprávnení máme byť, aby sme ho kritizovali. Neviem, čo včulaj rieknete k tomu, že v hospodárskej kríze dnes dávame o 10 milionov viac na policiu, než vlani? Toto je zlý znak. V hospodárskej kríze nás stoja četníci a palicia 45 mil. Ja by som iný názor v tejto veci mal, vážení páni kolegovia. Rozpočet by som tak sostavoval, aby bola spokojnosť ľudu a aby sme mohli na policiu šetriť, i na četníkoch. 240 milionov mohlo byť dosť. Tak by sa mala kríza riešiť, aby ľud nebol utiskovaný, nebol prenásledovaný nesprávnymi daňami. To by bolo na mieste u nás. Ale je to naopak. Jak je dobre, musíš čušat, a jak je zle, musíš tiež čušať. Keď nie, je tu policia a četníctvo.