Ja by som poukázal, ako to bolo v starom zákone daňovom. Bol som 18 rokov v obecnom zastupiteľstve a vtedy všetky dane mi išly, jako krajinské, jako župné, jako okresné, tak obecné, do rúk a nemal som za to nič len dôveru ľudu. A tieto dane, vážený senát, rozpísal notár; čo bolo treba štátu, dalo sa štátu, čo bola treba stolici, dalo sa stolici, čo okresu, okresu. Ale prirážky zostaly k dišpozícii v obci, s ktorými sme nakladali so všetkými voľne a čo bolo treba, všetko sme si voľne spravili. Dnes pod heslom slobody prirážky sa môžu vybrať až do 300 % včuľ, ale obec nimi nevládne, musí ich poslať šekom do Prahy a keď sa tam sústredia, ak obec chce jednu lávku spraviť, musí ich pýtať nazad. Tu je Slovensko ukrátené, lebo tie peniaze, keď som mal 18.000 až 20.000 prirážok za starého režimu, dal som ich do bánk pro dobro obce, ale dnes odídu šekom do Prahy. Hoci príjde 40.000 až 50.000 prirážok z jednej obce, tá obec nemá z toho nič. Vidíte, že tam sme ukrátení.

Pán predrečník kol. Žiška, profesor, tu hovoril, ako sa zaujíma, aby sa železničné tarify zmenšily. To by bolo na čase. Že pán minister povedal, že by to toľko a toľko bolo deficitu, ja by som tu jednu radu dal. Učme sa zasa od starého. Za starého režimu budapešťské riaditeľstvo železníc malo 34.000 km železnic a malo 738 úradníkov. Dnes má riaditeľstvo v Bratislave 21 tisíc km a je tam asi 1.340 úradníkov! Je trochu mnoho tých sekčných šéfov a veľmi mnoho vrchných radov, lebo pozri sa, vážené shromaždenie, slávny senát, prepúšťali ubohých, ktorí pracujú za 10, 12 Kč, ale z tých veľkých ani jedného neprepustili. Keď sa človek veze, vyzerá to tak, že z jediného okna kúkají dva vrchní radovia a z druhého 2 sekční šéfovia. Potom ta železnica nemôže byť sebestačná. Tú sebestačnosť musíme sami prizvukovať, ale v tom nie je sebestačnosť, že máme drahé železnice. To ešte sebestační nie sme. Tam sa má začať gazdovať. Poukážem na železnice ďalej.

Som z pohraničia. Na pohraničí bývam, mám dosť ťažkú úlohu, ale abych vám poukázal, ako sa tam pokračuje s poplatníkmi v tejto ťažkej dobe. Šáhy boly župné mesto, sú tam všetky župné budovy hotové, máme tam finančné riaditeľstvo, berný úrad, okresný úrad, so všetkým to bolo vystrojené. Ale čo spravili? Všetko dali do Krupiny. V Šahách nie je teraz nič, tam stojí velikánsky župný dom prázdny a v Krupine nemajú kde bývať. A čo ďalej spravili? Mal som 15 km do Šiah, okresného sídla, ale teraz musím ísť 65 km a mnohý musí ísť 15 až 20 km, ba od Modrého Kameňa, kde nie je železnice, 60 až 70 km. Šahám to vzali, že vraj sú maďarské. Mali bysme byť takými šikovnými praktickými politiky, ako sú Maďari. Ti v tom inak pokračovali: dali do slovenských mest maďarské úrady a tam maďarčili. Tak by maly pokračovať i naše úrady, aby tieto mestá poslovenčily. To nie je múdra politika.

A teraz o tých železniciach. My tiež platíme na tie železnice, ale poukážem vám, že tých mnoho vrch radov nevedia sostaviť ani cestovný poriadok. Mnoho sa na nich plní to porekadlo, že mnoho kuchariek polievku presolí..(Tak jest!) Sostavili cestovný riad, podľa ktorého Bolo spojenie od Nov. Zámkov od 4 hod. ráno na Parkán, na Šáhy, do Zvolena, ale sostavili nový cestovný riad a spojenie je také, ktoré ide od Nov. Zámkov, vlak prijde do Šiah a pred 1/2 hodinou ten vlak pustí sa na Zvolen, takže cestujúci ubohý človek, keď chce jeť do Krupiny, musí na noc do Šiah, tam buďto nocovať, alebo musí o 2. alebo 3. hod. vstať, aby došiel k tomu vlaku vo dne. Takto sa pokračuje na Slovensku, a keď si sťažujeme, prosím vás pekne, hovoríte, že nemáme pravdu.

Je hospodárska kríza, okolo ktorej sa točí dnes celý svet. Čiastočne som poukázal, ako vykoristily dane platiacich roľníkov. Nemôžem zamlčovať, že sú aj ešte iné veci. A síce tu je nemocenská pokladňa, ktorá je tiež v týchto veciach nemilásrdná. Poukážem len na to, jaké je to nesprávne jednania. Na pr. ja nemôžem mať sezónných robotníkov. Ja to nevydržím, ja dnes najmem delníka, ktorý mne nastúpi v pondelok a v sobotu ide von. Ja ho musím prihlašovať, alebo keď nepracuje, odhlašovať. Keď mám 10 nádeníkov, musím 10 ľudí ráno hlásiť a večer odhlašovať. U iného to tiež tak ide. Tí ľudia nič z toho nedostanú a ja som musel platiť 1465 Kč nemocenskej pokladni. Keď to porátam, v celom mojom hospodárstve neviem vyťažiť a toľko obilia odpredať, abych zaplatil len na nemocenskú.

Včil počujme, ako sa tam gazduje. Kúpili za 380.000 v Šahách dom, potom ho predali asi za 150.000, ale postavili nový za 3 mil. v Krupine. Ubohý človek keď tam chce do nemocenshej pokladne dojsť, musí 60 km k doktorovi. Takto sa to nemôže pokračovať, aby každý ubožiak musel taký kus cesty cestovať. Takto centralizujete a vycuciavate ľudí. Je tam jedon statkár, Wertheimer sa volá. Je pravda, má vyše 800 kat. jutár a ten dal nemocenské 52.000 Kč, ale musí si domáceho lekára a lekárňu držať. Má ale tiež ťažkosti, že keď sluha onemocnie, musí ho viezť 20, 30 km ďaleko. Preto vy páni od soc. demokracie mali by ste tak saciálne smýšľať. Keď ti páni vedia automobily jazdiť a polovať, miesto aby hľadali a chytali neprihlásených ľudí, mali by ste dať auto lekárovi, aby dvakráť týždne mohol prijeť do dediny, či je tam niekto chorý. To má byť.

Ďalej bych poukázal, ako sa slovenským roľníkom pomohlo vo včulajšej hospodárskej kríze, pri tejto katastrófe. V mojom kraji sú 4 statkári. U jednoho je zamestnané 28 býrešov, čo činí do 140 ľudí robotníkov, na druhom je zamestnané 16, to je tiež do 40 ľudí. V tom jedinom notariáte sa urodilo o 46 vagonov menej ako vlani pri zlom roku. Podali sme si žiadosť. Ako máme hospodáriť, keď na celý notáriát nám poukazali 20 q, že vraj ten, kto má 50 jutár, nemá nárok. To je správné? Veď jeden, čo má 50 či 100 jutár, chová koľkých ľudí, ubohých proletárov a kde to má vziať? Keď ho zničíte, zničíte i ten ľud rad radom. Prišiel jeden gazda z Vyškovca a stažuje si: Pán senátor, čo bude? Mám 120 jutár a nechcú nič dať. Nezasejem ani zrnka. Kam to prijde? Tak sa hovorí a keď tieto krivdy tu prednášame poviete, že vraj sme nebezpečni, že sme proti republike, proti štátu. Uznajte, že vládu a moc my nemáme v rukách, my Slováci, máte ju vy a tak musíme len vám na srdce klepať. Inak nemôžeme, lebo nevládneme ani na Slovensku, ani tu. My Slováci nevládneme ani v našej vlastnej dedine, lebo na to poukážem, že my dnes nemôžeme sa ani citiť, že by sme boli v demokratickom štáte, že by sa u nás sociálne smýšľalo. Pozreme minulosť. Keď obecný predstavený dal svedoctvo, alebo rychtár a notár, tedy na celom svete ne smel sa ich podpis zrušiť. Dnes dajú svedoctvo rychtár a všetci radní i prezident, trebárs Slovenska, ale prijde četník a čo on riekne, to platí a všetko môže zničiť.

Vidíte, vážení pánovia, kde je tu tá demokracia, kde je to sociálne smýšľanie. A preto ja, vážení, nechcem tu dľho hovoriť. Na čo? Však je to zbytočné, lebo prosím vás pekne, mám tu ešte mnoho poznámok, čo by všetko človek mohol tu prednášať, ale len vám rieknem, že dnes k rozpočtu pre budúci rok rozprávať je zbytočné. Máme už mnoho skúseností získaných za 12 rokov, ktoré nám toto potvrdzujú. Veď predsa rozpočtová debarta je záležitosťou takou, že by sme mali my nahliadnuť do toho, ako ten štát hospodári a mali by sme mať možnosť tu, že keď niečo nie je na mieste, mali by sme to opraviť.

Ale u nás toto sa inak deje. A preto, vážení pánovia, tieto debaty a tieto sťažnosti, keď už nie teraz, aspoň pre budúci rozpočet by maly byť brané v úvahu, ale u nás to nejde. Žial Bohu, už 12 rokov sa tak deje a nie je náprava a nie je nádej, že by nastala náprava. Je pri tom najviac samozreřmé, že u nás v senáte a v poslaneckej snemovni zavládla nezajímavosť. V žiadnom druhom štáte sa to nedeje. So všetkých týchto dôvodov sa mi zdá zbytočné tu hovoriť, ale ako zvolený senátor mám morálnu povinnosť voči svojim voličom a celému národu slovenskému, som morálne zaviazaný pred historiou, abych tu konštatoval, že my, celá strana ľudová, sme prorockým hlasom volali: Dokiaľ až Catilino budeš zneužívať našej trpezlivosti?

Vážení pánovia, slávny senát, my v tejto hospodárskej krízi mali by sme začať trochu hospodáriť, a síce tam, kde by sa to dalo bez všetkých porúch. Riekneme si, zda by nemohlo byť vtelené ministerstvo sociálnej pečlivosti do ministerstva zdravotníctva a ministerstvo verejných prác do ministerstva vnútra? (Souhlas.) Prosím vás pekne, ze 16 ministerstiev dosť by bolo 10 ministerstiev. To by sme mnoho uhospodárili.

Táto kríza nezavládla len na Slovensku, tá kríza ide celým svetom. A anglický kráľ, keď videl, že v Anglii zavládla hospodárska kríza, dopisom zriekol sa polovičky platu a podobne urobili i jeho dvorani. I náš slávny pán prezident tiež zo svojho platu upustil. Preto ja by som ešte poznamenal, že snáď z tých 19 milionov by sa mohla ešte nejaká položka škrtnúť v tak ťažkej biede a kríze. Preto, vážení pánovia, ja som čiastočne poukázal na krivdy, ktoré boly spáchané na slovenskom robotníkovi, rolníkovi vôbec bez rozdielu a poukázať ešte môžem na priemysel, na ktorý škoda spomínať. Ten zomrel, industria zomrela. Nie je tu žiadneho porozumenia so strany vládanych pánov a vôbec i tento rozpočet nám v budúcnosti pre naše Slovensko nič dobrého nesľubuje. (Sen. Havránek: To není pravda!) Ja vám to odôvodním, 100°/o ne vám to môžem dokázať, vážený pán kolega, o koľko sme obraní len při meliorácii, pri regulácii potokov a všetkých veciach (Sen. Havránek: Dali 18 milionů Kč na meliorace!) To není nič proti tým milionom, ktoré bych mohol citovať, Ale debatovať nebudem.

Vidíme, že sa Slovensku z tohoto rozpočtu málo sľubuje, že si musíme každú našu i malú požadavku vydobývať, dohadovať a preto prehlašujem menom našej strany, že za rozpočet hlasovať nebudeme. (Potlesk, senátorů slov. strany ľudové.)

Místopředseda Votruba (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen pan sen. Fidlík.

Sen. Fidlík: Vážený senát! Dnes všetky stránky politické rozhodujú nad prostriedky finančnými, s ktorými sa má sanovať celý štát a všetko občianstvo tohoto štátu podľa tohoto rozpočtu má byť všem vyhovné.

Rôzné strany priznávajú, že chcú chrániť všetky vrstvy a všetkým odpomôcť, ale nie je možné, aby všetkým vyhovely.

Je samozrejmé, že je v Československej republike triedny boj. Na jednej strane sú robotníci, maloroľníci, živnostníci, na druhej strane kapitalisti a finanční bankéri. Dnes už stoja v triednom boji i vrstvy, o ktorých sa ešte pred rokom ani nemyslelo, že budú v triednom boji stáť. Ja ako človek zo Slovenska musím hovoriť o pomeroch slovenského robotníctva, malorolníctva a živnostníctva. Rečníci zo Slovenska, ktorí hovorili predo mnou, už prednášali sťažnosti, ktoré boly aj vyvracané, ale vo skutečnosti rozdiel medzi Slovenskom a zdejšími zemami je. Niektorí mienia, že sa merá jedným loktom ako Slovensku, tak aj Čechám alebo Morave, ale to nie je pravda. Dnes robotník alebo maloroľník zo Slovenska už hovorí, že Slovensko není Slovenskom, že je vyrabované po stránke hospodárskej, finančnej, politickej i kultúrnej.

Vážený senát! Je isté, že Slovensko bolo postižené veľkou pohromou, totiž neúrodou, ktorá tamojšiu biedu a hlad ešte znásobuje. Priemyselné robotníctvo je bez práce, každú chvíľu počúvame, že je ten či onen podnik zastavený. Drevársky priemysel je vôbec zastavený, železiarne sú odbúrané atď. Tým trpí potom nielen malý živnostník, obchodnik, ale trpí tým nadmieru pri tej ohromnej neúrode aj maloroľník. Práve vtedy, keď bolo vypoťítané, že tá kritická neúroda prenikne na celé západné a stredné Slovensko, bol parlament na dovolenej a senát tiež. Už vtedy naša komunistcká strana vyzvala ministra vnútra, aby nechal svolať parlament, aby sa svolal senát a aby sa rýchlo jednalo o tejto otázke, že prijde katastrofálna neúroda, aby mohlo byť maloroľníkom pomožené, lebo keď maloroľník cítí biedu a hlad, cití sa hlad aj medzi priemyselným robotníctvom.

A čo sa tedy stalo? Vtedy sa nerobilo nič; aby sa odpomohlo tejto veľkej kríze a brede. Vtedy sa nebral ohľad na tých maloroľníkov, že sú postižení neúrodou. Bralo sa to ľahko. Ale náš senát a parlament prelenošil celé tri mesiace, čo sa nič nerobilo a teprve teraz sa prichádza k rýchlemu uskutočneniu rozpočtu, aby čím skôr prišiel pod strechu, aby sa mohlo povedať, že je rozpočet hotový a ďalej sa bude podľa rozpočtu tak dávať, ako je pre ktoré vrstvy tam uložené.

Vážený senát! Padly tu hlasy a musím zrovna hovoriť o tej podpore vtedy, keď parlament nezasedal a nezasedal senát, ale chytili to vládní novinári do rúk, že vláda sa stará o výpomoc malým roľníkom. Áno, novinári robili pomoc a konec ku koncom, aká to bolapomoc? My ju tuná musíme odhlasovať! Hovorilo sa, že sa dá tým poškodeným roľníkom, ktorí utrpeli neúrodou, osivo jesenné prípadne jarné, hovorilo sa im po druhej stránke, že sa im oddialia dane na pol roka, eventuelneže štát poskytne pôžičku pre tých, ktorí nebudú môcť tieto dane platiť. Pánovia, taká pomoc maloroľníkom nestojí za nič, lebo tí maloroľ níci to prehliadnu, čo je to za pomoc, jestli sa mu dá to osivo jesenné alebo jarné; aby si je pod istou cenou vyrúbal za 150, prípadne 160 Kč za 1 q. Maloroľníci si povedali sami pre seba: Ďakujeme tej vláde za takú pomoc, keď nám osivo dá za 150, prípadne 160 Kč, keďže on predáva za 100 alebo za 90 Kč a k tej pôžičke, akú mu ponúkli, keď ju nebude môcť splatiť, prirátajú sa mu procentá a keď ju nesplatí, bude ju následovať exekútor, ako následuje i teraz.

A práve pre to, že sa robí nespokojnosť na Slovensku, my ako strana dnes tiež chránime a chránili sme maloroľníkov tiež vždy, keď majú byť postihnutí touto vládnou politikou. Áno.Tu je vládna politika, tu sa sľubuje, rozpočet sa odhlasuje, ale nič sa nevyhovie. Vždy sa hovorí ešte tento rozpočet bude taký a na rok sa má zlepšiť. A týchto rokov už bolo 13, ale nevyhovelo sa, nič pracujúcej triede ani maloroľníkom, ani živnostníkom.

Pánovia, mám doklady a tie nie sú falzifikáty, ale sú to doklady práve také, ako nejaké prílohy. Hovorilo sa, aby sa zasiahlo na okresných úradoch, aby tieto úrady ako výkonné úrady maly priehľad na tých, ktorí sú lebo nie sú schopní platit dane aby pôsobily na berné správy, keď nemôžu maloroľníci platiť, aby im bolo odpomožené.

Vážení pánovia! Mám tu veľa prípadov takých daňujúcích, ale vám posadím materiál len zo dvoch obcí. Jedna obec je pri Rožňave, Henkovce, ktorá má len na 400 obyvteľov, má 33 exekúcií. Druhá obec je Hôrka, ktorá má 1126 obyvateľov a tam je vypísané 32 exekucií. Tedy toto je už doklad, ako sa zachádza s daňujúcími a ako sú schopní maloroľníci platiť dane. U nás sa hovorí, že štát je, jestvuje, poplatníci dane platiť musia, ale nebral sa ohľad tam, kde sa nemohlo platiť. Keď prizná niekto dane, miesto aby mu berná správa uznala, že si túto spravodlive posadil, podľa svojich príjmov, berné úrady vyrcíbujú dane čisto samovoľne, ako samy chcú.

Vážený senát. Nebudem citovať všetkých 65 žiadostí, budem citovať len jednu. Ako tieto žiadosti znejú?

Okresný úrad v Rožnave. Dole podpísaný Ján Duran, roľník v obci Henckovce, obraciam sa týmto so žiadosťou na okresný úrad, aby bolo exekučné pokračovanie za dlžnú daň v obnose Kč 1427,15 proti mne zastavené a oslobodil mi zabavené dva voly.

Žiadam okresný úrad, aby proti tejto exekúcie zakročil na patričnom mieste, túto zastavil a navrhnul odpustenie dlžných daní, poneváč ako maloroľník následkom ťažkej hospodárskej krízy nemôžem živiť seba a svoje rodinu, nie to, že by som bol vstave zaplatiť dlžné dane. Nech nás všetkých maloroľníkov, ktorých ročný dôchodok nečiní viac ako 16.000 Kč, od dane oslobodia a nech exekvujú boháčov, ktorí za daň dlhujú. Žiadam okresný úrad, aby mojej žiadosti láskave vyhovel a som v úcte dokonalej Duran Ján. (Hlas: Vyhovel tejto žiadosti okresný úrad?) Nevyhovel. (Hlas: To je hrúza. / Nedal im ani písommú odpoveď a jednoducho to odvrhol.

Tu máte všetky žiadosti podpísané, ja ich nebudem citovať všetky menovite. Duran Ján, Hanckovce, 1.427 Kč, má zabavené dva voly, Murza Josef, 609,65 Kč, zabavené dva voly, Baštak Ondrej, 9116,75, 2 kone, Doves Ondrej, 176 Kč, 1 jalovicu, Gyuran Andrej, 380,50 Kč, 2 voly, Duran Andrej, Hranec, 248,48 Kč, nemá udané zabavenie, Ďuran Bastak, 419,80 Kč, 1 jalovicu, Nemec Andrej, 144,80 Kč, 1 vola, Hudak Štefan, 399,90 Kč, 2 kravy, Petergár Andrej, 1932 Kč, 2 kone, Andrej Doveš-Kuderak Prední, 176 Kč, 1 jalovicu, Andrej Gallo, 303 Kč, 2 voly, Fafrak Andrej Gallo, 273 Kč, 1 jalovica, Kalina Jan-Fafrak, 5482 Kč, 2 voly, Doves Št., 108,45 Kč, 1 kravu, Fafrak Juraj, 1.109,90 Kč, dva voly, Fafrak Andrej, 580 Kč, 1 jalovicu, Andrej Duran Petrieka, 195,50 Kč, 1 kravu, Kalina Andrej Bistran, 831,60 Kč, 2 bíčky, Janšo Andrej Predni, 1859,75 Kč, 2 voly, Šimony Andrej, hajduk, 2.400 Kč, 2 kone, Lestak Jan, Tesa, 195,35 Kč, 1 kravu, Urbárni spol. i s razítkom, 1.713 Kč, 1 kravu, Kolarík Stefan, 432,65 Kč, 1 sviňu, Evangelická církev, 1,006,60 Kč, 1 kravu, Sudák Janova, 671,90 Kč, 1 kravu, vdova Kalinová, 509 Kč, neudáva, Hudak Štefan, 177 Kč, neudáva, Michal Duran Baštak, 1.101,40 Kč, jednu kravu, Petergáč Ján, 230 Kč, neudáva, vdova Beluš Jánová, 623 Kč, jednu kravu, Faprak Štefan, 243 Kč, neudáva.

Ďaľší soznam je z obce Gemerská Horka. Ölvös Sabari János bol exekvovaný na 500 Kč, synovi zabavili v práci plat. Vajda Lászkó, 54 Kč, nič nemá, v práci bol mu zabavený plat. Tóth Juliana, 600 Kč, 2 kasne, 1 postel. Bačo Marton, kolko neudal, ale je mu exekvovaná celá úroda na dane. Lehockí Jánoš, 962 Kč, jednu kravu. Stor Barna Pál, 102 Kč, zabavené zo mzdy, Bercz Lajos, 2.486 Kč, zabavené zbožie. Bačo István, 214 Kč, zabavené zo mzdy, Nagy János, 550 Kč, jedno teľa. Cako Ján, 399 Kč, zabavené zo mzdy. Balogh Jáúos, 350 Kč, jednu kravu. Barna Lajos, 480 Kč, 2 svine. Székely Jozef, 626 Kč, jednu kravu, Vajda Jozef, 155 Kč, zabavené zo mzdy. Franek Mihálné, 280 Kč, zábavené zo mzdy. Cako Jozsefné, vdova, 76 Kč, neudáva. Gubička Béla, 266 Kč, neudáva. Ambrus Pál, 434 Kč, neudáva. Magyarodi Lajos, 176 Kč, 1 sviňu, Vaš Pál, 98 Kč, neudáva. Vajda Márton, 600 Kč, 1 kravu. Körösi Jánosné, vdova, 444 Kč, jednu kravu. Varga János, 600 Kč, kravu. Farkas Jánosné, vdova, 700 Kč, krávu. Knolmajer Ferenc, 190 Kč, kravu, Farkas János, 420kč kravu. Fakaš Antal, 584 Kč, kravu. Sabari Andrásné, 510 Kč, kravu, Bačo Jánosné, 38 Kč, kravu. Šimon János, 230 Kč, kravu. Štuber Ján, 170 Kč, kravu.

Vážený senát! To sú cifry, ktoré ukazují, v jakom hospodárskom stave sú naši malí roľníci. A tuná z tých lavíc pán kol. Šelmec hovoril, že maloroľníci sú postižení neúrodou, ale tam aby sa našli prostriedky v tomto štátnom rozpočte, aby sa venoval väčší obnos pre malých roľníkov, tam kol. Šelmec už nebol, ale naopak mluvil, že čo akcia bola vytýčená pre malých roľníkov, že dostanú osivo za peniaze a oddialenie daní na pol roku; iste s tým sa dobre nevyjadril, ale vyjadril sa tým, že niektoré obce na vidieku buďto sabotovali túto akciu, alebo že z nenávistí národnostnej alebo akej poviem, to predniesol.

Vážení pánovia, tí malorolníci dnes hovoria tak, že není to žiadna pomoc, čo vláda sľubuje, jestli nám sľubuje za 150 Kč metrák osiva ako podporu, oni hovoria: My ďakujeme za to. Lebo oni vidia, že táto vláda, ktorá tento zákon robí, dáva takú pomoc maloroľníkom len preto, aby sa týmto maloroľníkom zastrely oči. Keby opravdu vláda chcela pomôcť, tak by mohla doviezť obilie za maximálné ceny ako zahraničné obilie z Rumunska, kde stojí 1 q 48 frankov. Vláda by mohla pomôcť, keby odpísala dlžné dane, ako naša strana navrhuje, tým, ktorí nie sú schopní platiť. Keď podávame také návrhy, iste to nerobíme preto, aby sa dane odpísaly tým, ichž príjem robí miliony do roka, ako sú banky, ktoré vyplácajú velké dividendy, alebo taký Baťa. Tu s tohoto miesta sa hovorilo, koľko by mal Baťa platiť dane, ale on neplatí. Preto rolníci a robotníci vidia, že to neni žiadna pomoc, a búria sa. A keď my tieto návrhy podávame, tu ako na výsmech z niektorých strán sa tu hovorí, najmä, sociální demokrati to pravia, že my všade robíme len otrepané fráze, keď mluvíme o jednotnej fronte delníkov a roľníkov. Avšak našou povinosťou je, aby sme ich postavili do jednotnej fronty a organizovali ich proti dnešnej vláde, keď už to nejde po dobrom. Lebo vy keď, máte pomáhať, nepomaháte, ale posielate proti robotníkom četníkov. Dnes už i roľníci pojdú na ulice a budú demonštrovať spoločne s nezamestnanými a budú sa dobývať společne svojich práv a lepšieho postavenia. A preto dnes už nedostačia len sľuby, dnes žiadajú robotníci nezamestnaní, aby sa poskytly prostriedky, aby sa utvárala práca. Maly by sa škrtať také položky v rozpočte, ktoré sú zbytočné. Je ich dosť. V poslaneckej snemovni sa škrtly položky na 400 mil., a to by sa melo obetovať na prácu, ale nie na militarizmus a na zbrojenie. Stále sa hovorí o mierovch konferenciách a o Sväzu národov a o tom, aký má byť mier, ale vlastne jedrná sa len stále o väčšie zbrojenie. Tie prípisy a memorandá nie sú nič platné, dokial, sa v každom parlamente, či v Československu, alebo v Poľsku, Francii, alebo v Amerike, alebo kde sa ti pánovia schádzajú budú odhlasovávať v rozpočte veľké položky na zbrojenie. Mohlo by sa tiež usporiť na čertníkoch a na emigrantoch, našlo by sa iste dosť peňazí, aby sa mohly prevádzat práce melioračné, odvodňovacie átď. A tak by robotníci nepotrebovali podporu, lebo by mali prácu. Ale jestliže delník nemá práce, nemá chleba, nemá čím ošatiť dieťa do školy. A tak je marné volání, aby sa zdvihol kultúrny stav, keď delník nemá prostriedkov, aby svoje dieťa posielal do školy, aby ho mohol obliecť a nasýtiť. Následok toho je, že deti nechodia do školy, ač zákon to nariaduje. Ano, taký zákon by sa mal vydať, aby chudobné deti mohly chodiť do školy a aby mohly byť riadne oblečené, a predovším, aby delník mailprácu. Iste by potom vždycky nenechávali svoje dietky mimo školy. Prijde i k tomu, že iste nebude takýchto sťažností, že budú rozhodovať robotníci a roľníci. Iste, že sa potom nájdu i prostriedky. Ale dokiaľ je kapitalistická vláda, dokial je kapitalistický poriadok, samozrejme, tam sa nenajdú prostriedky, aby sa mohly takéto akce sanovať, ktoré sú pre robotníkov a roľníkov výhodné.

A preto hovorím: my sa spojíme cez vaše chútky s roľníkmi a živnostníkmi a utvoríme jednotnú frontu a možná, že zanedlho z tejto tribúny budú hovoriť i čistí maloroľníci, ale nie doktori a pravotári ako ich zástupcovia, a budú rozhodavať o tých veciach, ktoré sú im potrebné. A práve preto, s tejto tribuny hovorím, moji predrečníci hovorili v čísliciach o rozpočte, ale nie o takých, ako ste hovorili vy naša strana za tento rozpočet hlasovať nebude.

Místopředseda Votruba (zvoní): Přerušuji rozpravu, jakož i projednávání pořadu schůze.

obdržel na tento týden sen. Teschner.

mezi schůzí:

Tisk 665. Usnesení posl. sněmovny o vládním návrhu zákona (tisk 1523), jímž se mění daň ze zapalovadel (tisk 1530).

Tisk 666. Usnesení posl. sněmovny o vládním návrhu zákona (tisk 152:2), jímž se prohlašují dočasně neúčinnými ustanovení zákona o výrobě chleba (tisk 1532 ).

Tisk 667. Usnesení posl. sněmovny o vládním návrhu zákona (tisk 1531), kterým se prodlužuje lhůta k označení elektrických podniků, jež mají býti přeměněny na podniky všeužitečné (tisk 1539).

Tisk 668. Usnesení posl. sněmovny o vládním návrhu zákona (tisk 1315), kterým se zmocňuje vláda, republiky Československé, aby převzala státní záruku za zápůjčky všeužitečných elektrických podniků v zemi Slovenské, a kterým se povoluje užíti dílčích dlužních úpisů na tyto zápůjčky vydaných k ukládání nadačních, sirotčích a podobných kapitálů [tisk 1527).

Senát přijal návrh místopředsedy Votruby, aby se příští schůze konala za 5 minut po této schůzi za účelem

Schůze byla skončena

ve 20 hod. 2 min.