Hladiac k podstatným odchylkam úpravy trest. súdnictva nad mladistvými v českom a slovenskom práve je jedine na mieste srovnávať nie počet posúdených, ale celkový počet trestných vecí, v ktorých bolo zahájené proti mladistvému trestné pokračovanie.

Posledné štatistické dáta o počte týchto trestných vecí sú z r. 1928. v historických zemiach bolo r. 1928 zavedené proti nedospelým a mladistvým trestné pokračovanie pre zločiny, prečiny a priestupky v 13.908 prípadoch, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi proti mladistvým v tom istom veku v 10.514 prípadoch. Tiež tu týka sa štatistika z českých zemí vekovej skupiny od 10 do 18 rokov a štatistika zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi vekovej skupiny od 12 do 18 rokov. Na prvý pohľad je však vidno, že tu už ani v absolutných čísliciach nie je tak značného rozdielu.

Keď si prepočítame tieto absolutné číslice relativne opäť ku skupinám obyvateľov vo veku od 10 do 19 rokov, prichádzame k tomuto výsledku: Keďže v českých zemiach pripadá na 100 nedospelých a mladistvých 0.63 prípadov zahájeného trestného pokračovania, pripadá na Slovensku a Podkarpatskej Rusi na 100 mladistvých 1.2 prípadov, tedy počet takmer dvojnásobný. (Hlas: To je rozdíl!)

Pánovia, tento smutný pomer je ešte očividnejší, keď pozreme štatistiku . . . (Sen. Kindl: Kdybyste zavírali velké zloděje, to by jich bylo ještě více, ty špiritusníky a korupčníky!) Ešte príjdem k tomu, čakajte len. Keď pozreme štatistiku kriminality z Veľkej Prahy, kde je počet previnilcov z prirodzených dôvodov najväčší, a porovnáme-li si tento s číslicami štatistiky zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi, tedy prijdeme k tomuto záveru, že vo Veľkej Prahe pripadá na 100 nedospelých a mladistvých 0.84 zavedených trestných prípadov, kým na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 1.2 prípadov.

Ešte lepšie vyniká tento pomer v neprospech Slovenska a Podkarpatskej Rusi. keď pozreme štatistiku kriminality proti životu a na tele. Tu pripadá v českých zemiach na 100 nedospelých a mladistvých osôb 0.001 posúdených, kým na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 0.06. Tak stojí táto vec, a nie tak, ako to pán sen. dr Žiška nám vyprával. Vidíme teda, že pán sen. dr Žiška vybral si pre svoju potrebu neúplnú a jednostranne vypracovanú štatistiku a zabudol na to, že v posledných dobách počuli sme už voľačo o theorii tak zv. relativity Einsteinovej, podľa ktorej jednotlivé telesá na tomto svete nevyzerajú tak, ako sme si to my pred tým predstavovali. Podľa tejto veľmi zaujímavej teorie len vtedy môžeme s presnou určitosťou ustáliť beh, smer a rychlosť pohybu jednotlivých telies, keď ich porovnáme s inými telesami, keď totiž si povšimneme aj relatívneho pomeru medzi týmito telesami jestvujúceho, lebo jedine takýmto spôsobom prijdeme k správnemu a spoľahlivému záveru.

Z tohoto všetkého môžeme už teraz tvrdiť, že štatistické údaje pána referenta posl. dr Wintera sú skutočne správne a skutkom odpovedajúce, a môžem dľa toho s uspokojením konštatovať, kto sa mýlil v tejto otázke, či už - aby som používal vlastné slová p. sen. dr Žišky - povrchnosťou, alebo mal pri tom inú tendenciu.

Je pravda, že my na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi sa netešíme tomuto smutnému skutku a s najväčšou žalosťou musíme konštatovať tento neblahý pomer zločinnosti v neprospech Slovenska. Je to ale pravda, veľmi smutná pravda, čo má ale svoje dôvody v tom všeobecne známom skutku, že pomery na Slovensku a zvlášť v Podkarpatskej Rusi zďaleka niesú ešte tak konsolidované ako v zemiach historických, že bieda je u nás ohromne veľká, že nezamestnanosť (Sen. Kindl: Je to vláda pendreku!) so dňa na deň strašne sa zvyšuje a následok týchto neblahých hospodárskych pomerov je tá nepomerne väčšia zločinnosť.

My z našej strany s potešením vitáme tento zákon, lebo máme za to, že s ním kliestí si čsl. zákonodarstvo nové, moderné cesty a že blahý účinok tohoto zákona objaví sa na celom poli utvárania zákonov. My od tohoto zákona neočakávame len to, že bude mať blahý účinok na výchovu mládeže a na ďalší vývoj jej osudu a že veľa mladých ľudských duší budeme môcť zachrániť pre budúce ľudské spoločenstvo, ale zároveň svrchovane hodnotíme účinky, ktorými bude tento zákon svojím moderným vznešeným duchom pôsobiť na úrady, zvlášte na štátne zastupiteľstvá a súdy. Zákon však zostane mrtvou literou, jestliže vládna správa justičná nedovedie postaviť do jedného bojovného šíku všetky sociálne ustanovizne, bez pomoci ktorých stáva sa prevedenie tohoto zákona takmer nemožným. (Sen. Kindl: Fašistická vláda nám zavřela do kriminálu sen. Stránského! Proto ho nepustíte, protože jste fašisti, je to diktatura fašistů! Pan kolega sedí v kriminále! - Předseda zvoní.)

A preto očakáva vládnu správu justičnú veľký úkol v tom ohľade, aby dnešnú ľudskú spoločnosť prebudila zo ztrnulosti, aby vyvolala v nej záujem o význam tohoto veľkolepého zákona (Sen. Kindl: Abychom vám nerušili klid a pořádek!), aby nielen štátneho zástupcu a sudcu, ale i rodičov, učiteľov, lekárov, filozofov, zkrátka všetky triedy spoločenských vrstiev pribrala do práce, ktorá smeruje ku záchrane dnešnej mládeže. (Hluk. - Předseda zvoní.)

Musím dať za pravdu pánu senátorovi dr Holitscherovi, ktorý zdôrazňoval, že praktické prevedenie tohoto zákona nebolo by bez spolučinnosti lekárskeho sboru úplné, ba podľa môjho názoru najdôležitejším úkolom by bolo, aby mladiství, ocitnuvší sa pred súdom, boli predovšetkým podrobení lekárskemu vyšetreniu, aby predovšetkým lekár vyslovil svoj názor, či čin mladistvého nebol ovlivňovaný nejakou zdedenou, alebo nahodilou chorobou a zda by nebolo vhodné od sudcovského pokračovania snáď upustiť a odovzdať mladistvého previnilca do liečenia. Spolučinnosť rôznych dobročinných, humanitných a sociálnych ustanovizní (Sen. Kindl: Velkozloději jezdí klidně v automobilech po republice a zákonodárci jsou v kriminále! - Předseda zvoní.) bolo by treba nezbytne zaistiť a bolo by veľmi správnym, keby štátna správa tieto sociálne inštitúcie donútila, aby jej prispely pomocou, a to tak, že by mladistvých previnilcov podporovaly, príslušne umiesťovaly a určovaly smer ich výchove. (Hluk. - Předseda zvoní.)

Vládna správa justičná musí si najsť spôsob, aby spolupráca týchto dobročinných inštitúcií vhodne sa na tomto poli uplatňovala, lebo vieme veľmi dobre, že veľa práce, času a peňazí, premárňuje sa na také účele, ktoré ani zďaleka nie sú tak blahé a významné, ako záchrana a ďalšia výchova mládeže.

Takáto úprava tejto otázky je tým aktuálnejšia, lebo tento zákon (Hluk. - Předseda zvoní.) bez zákona o pečlivosti o dieťa nemôže svoj úkol celkom splniť, nemôže vyhovieť požiadavkám, ktoré od neho bez podmienky očakávame, a tedy sme donútení (Sen. Kindl: Ti by vám poděkovali, ti černoši, kdyby to viděli!), aspoň zatýmne, abysme tieto sociálne inštitúcie postavily do služieb tohoto zákona. (Sen. Kindl: Vezměte si Kerenského na to!)

Čo do složenia súdu mladistvých pokladal by som s mojej strany za správnejšie, keby súdca z povolania bral v senáte účasť len ako predseda a ako referent, avšak pridal by som k nemu dvoch laických prísediacich, lebo veď bez toho možno sa obávať, že sudca z povolania svojou povýšenosťou a auktoritou bude pôsobiť príliš veľkým vlivom na toho jediného laického prísediaceho, ktorého zákon k súdu pripúšťa. Pokladal by som ďalej za potrebné i to, aby pri ťažších trestných činoch, ktoré by ináč patrily pred porotu, súdil mladistvých 5členný senát, lebo veď v 4člennom senáte nemôže sa určitý názor ani vytvoriť a tiež hlasovanie môže byť bezvýsledné.

Máme za to, že tento zákon je bezpodmienečne dobrý aspoň na určitú dobu. Je však bezo sporu, že i toto zákonodarné dielo môže byť len dočasné a že musíme počítať tiež s tým, že po určitej dobe musíme učiniť kroky ďalšie a tento systém vo forme vhodnejšej vybudovať.

Najdôležitejšie úkoly očakávajú tu praktický život. Musíme vychovať sudcovský sbor, (Sen. Kindl: Ti jsou vychováni, ale fašisticky!) ktorý by bol predurčený k tomu veľkolepému úkolu, aby mladú generáciu chránil pred (Sen. Kindl: Třídní justicí!) zkazou a úplnou zpustlosťou. Musíme utvoriť sbor štátnych zástupcov, ktorí by boli sprostení akýchkoľvek predsudkov a nervozity a pokladali by za svoj úkol záchranu dorastajúcej generácie a nesnažili by sa o to, aby mladistvý bol bez podmienky trestaný, (Sen. Kindl: Podle kterého zákona se střílelo v Radotíně do těch dětí?) ale aby ďalšej zločinnosti bolo zabránené. Je tedy veľmi správné, zabýva-li sa stále vecou mladistvých takýto zvláštny súd, lebo tým sa dopracujeme toho, že sudca pozná detskú dušu, rozpozná detské poklesky, porozumie mládeži a chápe všetky jej chyby i cnosti.

Tu je tedy treba najmä poctivých a chápajúcích ľudí dobrého srdca, a len v druhom rade sudcov z povolania a štátnych zástupcov. Som presvedčený, že podarí-li sa vzbudiť záujem ľudskej spoločnosti voči tejto šľachetnej veci a podarí-li sa nám uviesť do pohybu rôzne sociálne ustanovizne a bude-li nám na pomoc i tlač, ktorá zvlášte má veľký vliv na utváranie štátneho života, v tomto prípade dobré účinky zákona nevystanú a možná že za krátku dobu budeme môcť počuť zprávu, že pomocou tohoto zákona podarilo so nám vychovať novú generáciu, ktorá ochotne a obetave zaraďuje sa v šik v záujme blaženejšieho a lepšieho rozmachu štátneho a spoločenského života. (Potlesk. - Výborně!)

Předseda (zvoní): Dalším řečníkem je pan sen. Rovňan.

Sen. Rovňan: Slávny senát! Návrh zákona o trestnom súdobníctve nad mládežou č. 374/31 Hlinkova ľudová slovenská strana v senáte neodhlasuje. Zkúsenosť je majstrom života, hovorí príslovie. Tento návrh zákona postráda opravdivé prostriedky, ktorými by sa odpomohlo častému previneniu mládeže. Chceme-li docieliť polepšenia nad poblúdeňou mládežou, musíme vedieť, čím. Medzi osobou a osobou trestný čin páchajúcou je veľký rozdiel, a medzi pohnútkami, ktoré osoby k trestnému činu privádzajú, je ešte väčší. Sudca vážne sa musí vžiť do týchto dvoch okolností, aby v duchu spáchania trestu vyniesol spravodlivý rozsudok, však taký svedomitý rozsudok, ktorý pohne dušou trestný čin spáchajúceho a ukáže previnilcovi cestu, po ktorej má kráčať, aby sa vedel chrániť od spáchania podobného trestného činu.

A tu mi prijde na um latinské porekadlo vzťahujúce sa na trestného sudcu: malé punit qui ideo punit quod peccatum, sed ne peccetur - t. j., že zle súdi sudca, keď len preto súdi, že sa stránka previnila, ale sudca taký rozsudek má vyniesť, aby stránka podobný čin viac nespáchala. Toto príslovie má byť poučením nielen pre sudcov pri vynášaní rozsudku, ale aj pri usnášení zákonov pre zákonodarcov, lebo zlo je vždy zlom bárskym a z akýchkoľvek pohnútok je spáchané, tedy zákony majú byť také, ktoré ľud nielen poučujú o trestnom zákone a o výške trestu za čin previnený, ale dávajú mravný základ duši, ščepia do sŕdc už mladých duší božský zákon znejúci: Miluj bližného svojho ako seba samého. Tu sme nie malé deti, abysme nevedeli predvideť a predpokladať hrozný morálny význam tohoto božského príkazu a účinku v páde toho zachovania pri zmenšení trestných činov - mravného života človek ani nepotrebuje trestný zákon a v množnom počte to má znieť tak: štáty, pozostávajúce z občanov mravného života, trestné zákony ani by nepotrebovaly, ale errare humanum est, je tiež latinské porekadlo, a preto potrebný je tento zákon, máme sa však usilovať, abysme docielili tú možnosť u občanov, by sa v trestných činoch v čím menšom počte previnily. A chcem poukázať na tú krátkozrakosť, ktorá vedie dosť zle skoro celým svetom, zvlášť naše vlády, ktoré nielen že nechcú vedieť o možnosti vykantrenia náchylnosti k páchaniu zla, ale kráčajú cestou, ktorá posmeľuje mládež k tomu, aby nemala možnosti sa dozvedieť o týchto

vznešených božských príkazoch, vedomím a zachovávaním ktorých vedela by sa chrániť zlých skutkov. Myslím, každý že je na čistom, na čo cielim, že na vyučovanie náboženstva a mravnú výchovu mládeže.

Mnoho sa hovorí a robí proti církevným školám, zvlášť katolíckym, činia to spolky svobodnorozumárske a voľnomyšlenkárske, ako aj vlády a štátníci týmto duchom naplnení. Kto nezná alebo nechce znať vznešený základ citu proti blížnemu, nie je čud, že nie je podporovateľom týchto mravných naúk Kristových. Tieto nauky poučujú a nútia človeka kráčať po svedomitých chodnikoch, komu ale svedomie smrdí a svedomitý chodnik je úzky, kto najde všetko len v záľube, bahne nemravnosti, v ľudskej rozkoši nemravného sveta, kto nechce byť opravdivým priateľom každého svojho spolubližného, zvlášť núdzu trpiaceho chudobného, komu je všetkým len hmota, zábava, nadutosť a vladárenie nad utisklými, ten iste nebude napomáhať církevné školy, vyučovanie náboženstva a mravne sa chovať proti každému jednému spolubližnému. Áno, chýba nám mravná nauka k životu a preto potrebujeme rôzne trestné zákony. Ďalšie latinské porekadlo praví: Esse oportet ut vivas, non vivere, ut edas, k čomu ja ešte dodávam: Esse oportet ut cogites, non cogitare, ut pereas, t. j. treba žiť, nie však žiť, aby sa len jedlo, k čomu dodávam: treba aj rozmýšľať, ale tak, aby rozmýšľanie ku zkaze nepriviedlo. A toto je ten rozdiel výchovy v církevných a necírkevných školách. Na církevných školách vyučovanie náboženstva a mravouky je povinné, služí za prvý povinný predmet, okrem toho učiteľské sily sú volené, odporúčané z vedenia života mravného.

Nemravnost učiteľa tresce sa disciplinárne a môže mať za následok trestu prepustenie služby. Žiak v cirkevnej škole nielen že sa musí učiť k mravnému životu, dostáva tam aj pekný príklad a výchovu od svojích učiteľov, k vedeniu mravného života - nútených. V cirkevných školách žiak musi sa modliť, do kostola chodiť, na cirkevných obradoch účasť vziať; počúvať musí kázne, mravnopoučné prednášky, a navštevovanie opačných - tedy prednášok a t. ď., žiakovi cirkevnú školu navštevujúcemu, je prísno zakázané. So žiakom z takejto školy do života prepusteným, trestný súd málo alebo nič nebude mať do činenia, sťa vojakom, dlhšej dobe ostrej discipline podriadeným a podrobeným; disciplinovaný vojak vystupuje mužne tak za seba, ako za spolublížného a keď treba aj za vlasť, k čomu len to pripomeniem, že už aj vojanskej discipline svedomite sa podrobí a tú nasleduje zas len mravne vychovaná mládež.

Proti mojím údajom, iste najdú sa námietky, že čo je nútené, to nemôže byť dobré, zdravé a t. ď. Že to vo všeobecnosti nie je tak, na osvetlenie aj toho sa prinavrátim, aby som však rukoväť neztratil, chcem sa zmieniť niečo o necirkevných školách, bez úmyslu napadania tamojších síl vo všeobecnosti, ako to aj odôvodním, česť a pochvala ešte dosť veľkému počtu výnimkám, lebo dnes ešte aj na necirkevných školách najdú sa učitelia, profesori zachovalých mravov. Takýto svoju mravnosť zadržia, ako aj usilujú sa v takomto smysle s mládežou zachodiť. Teda ako je to vo všeobecnosti v necirkevných školách?

Náboženstvo nielen že nie je povinné, ale učenie toho žiakovi na vôľu je dané, tedy, ak nechce sa učiť, nemusí. Čo vie tedy takýto žiak o viere, o mravouke, o Bohu? Iste len to, čo počuje od nevercov, ateistov, ku ktorým má voľný prístup, ba na počúvanie takýchto prednášok iste je povzbudený, - o čo sa neznabohovia postarajú. Či môže čo takýto neverec o Bohu predniesť, v ktorom sám neverí, alebo si Boha len tak podľa vôle predstavuje?

Je samozrejmé, že na necirkevné školy prihlašujú sa za učiteľov a profesorov také sily, ktoré na cierkevných školách nemôžu sa prihlásiť a uplatniť, na pr.: ktorí sa náboženstvo neučili, ďalej ktorí pre nemravný život nemohli by sa na cirkevných školách uplatniť; ktorí opustili vieru, no a pritom aj mravne zachovaní.

Vďaka Bohu, že na necirkevných školách dnes ešte mnohí mravne zachovaní vyučujú, ktorí si za povinnosť držia zo svojho presvedčenia i svojích žiakov k mravnému životu poučiť. Týchto počet ale čím diaľ tým viac sa zmenšuje, lebo mladá generácia prepúšťava sa do života viac už v slobodnom duchu a v slobodnomyšlienkárstve poučená.

V necirkevných školách sa tedy žiactvo nemodlí; kostol nenavštevuje, ak nechce; náboženských a len mravných prednášok sa nezúčastňuje, nedostáva napomenutie opačných sa chrániť. Žije a chová sa podľa príkladu svojich predstavených. A tak už z tohoto vidíme, čo znamená vo školách upotrebiť len mravných učiteľov, profesorov, prednášateľov.

Na vysoké školy došlej mládeži, keď aj mravne bola potiaľ zachovaná, hrozí nové protináboženské nebezpečie, nehovoriac ani o tých, ktorí už ako beznábožní dostali sa na vysoké školy. Takíto potom už ako úplne diplomovaní neverci, ateisti opustia svoje vysokoškolské študiá. Dosť smutné, ba pre nás veriacich žialné, že naša vláda podporuje kde len môže protináboženské, protikatolícke hnutie, zvlášte na Slovensku. Katolícke

gymnáziá nám vláda odobrala a rad radom odobiera tiež elementárné školy.

Dr Pražák, profesor cirkevných práv na bratislavskej univerzite, prednáša podľa knižky dr Havlíčka, známeho ateistu. Keď sa už nebere ohľad na 80% počet slovenského katolíckeho obyvateľstva, prečo sa nemenuje na toto miesto aspoň jedon neutrálne smýšlajúci človek, čo by mohlo slúžiť k uspokojeniu všetkým náboženstvám?

Poďme ale po nevereckých následkoch. Čo privedie človeka k proletariátu? Mnohí dajú za odpoveď: Chudoba, takúto odpoveď bez výnimky dajú sami už proletári. V čom sa ale ztotožňujú všetci proletári? Že sú všeci nevercami. Tedy predpoklad byť proletárom predchodí byť nevercom. Veriací, keď ostane byť chudobným, k proletariátu zriedka sa pripojí. Skutočnosť moje slová úplne dokazuje a kryje. Tedy čo docieľuje vláda s nenapomáhaním a postavením sa proti náboženským školám? Vychovávanie samého proletariátu.

Aby sa tedy počet proletariátu verejne nevychovával, navrátiť sa treba k viere, k poznaniu Boha, k úcte spolubližného. Áno. Základ mravov, pestovanie mravného života má sa zaštepiť ešte do nevinných, nepokazených sŕdc malých dietok, školákov, slovom mládeže. Dobrým, mravným základom založená mládež aspoň zväčša podrží svoju mravnosť aj v dospelom živote. Takto vychovaná mládež je základom nielen svojej poctivej a blaženej budúcnosti, ale je pilierom aj samej vlasti, hľadí tú nie do záhuby doniesť, opačne na jej rozkvitnutí podľa svojich síl pracuje.

Vieme, že zlá spoločnosť infikuje aj dobrého, a moc to závisí od samého prednášajúceho zloducha. Počuje-li dieťa niečo zlého od seba - rovného, nedá tomu veľkej vážnosti; je to ale povedané a prednesené od jedného vážneho, do úradu postaveného človeka, zvlášť učiteľa, profesora, tedy svojho predstaveného, dá tomu vernosť. A preto nie aby sa mal umlčať človek zlé semeno rozsievajúci, naše vlády tak rečeno podporujú rozsievačov kúkolu.

Že len v náboženstve a v mravoch vychovaná mládež môže byť stľpom svojej vlasti, mnohí politikovia sa osvedčili. V bežnom živote krásny, sledovať hodný príklad nám dal rakúsky prezident Miklas, ktorý v minulý rok účasť vzal v púti svojich veriacich na milostivnom mieste v Mariazellu; tam držal pútnikom reč, vo ktorej predniesol, že žijeme v dobe nebezpečnej tak pre jednotlivca, ako pre národ. Preto je nám - hovorí ďalej - dnes stonásobne potrebná ochrana Všemohúceho a milostnej matky Cellskej, a končil svoju reč následovne: Najväčšiu starosť majme v národe o mládež. Vo výchove a škole nemôžeme byť dosť svedomitými, starostlivými a činnými. Takto jeden prezident. Kto by mal pochybnosť o tom, že pohnútka rakúskeho prezidenta nebola opravdivým činom republikánskeho smýšlania, naplnená a prehľbená citom lásky proti spolubližnému a rodolásky, za šťastnú budúcnosť svojej vlasti?

Podobne sa osvedčuje v svojich pastierskych listoch dr Kordač, terajší pražský arcibiskup. Keď vysokoučenci tak bežného života ako z minulosti na temate: "Že len mravný život občanov ktorejkolvek vlasti može priniesť šťastlivú a istú budúcnosť" sa dohodli, čudujem, že toto napomenutie neslúži mementom i pre naše vlády.

Túto nevšímavosť pripísať musím zaslepeniu očí našich štátnikov, vedených zlatým teliatkom, tedy hmotou. Áno, dnes len hmota a hmota, za akýchkoľvek podmienok.

Isté štáty, ako Holandsko a Belgicko, dobrým príkladom môžu slúžiť ostatným štátom Europy. Dnes na nohy začína stávať aj Francia, ktorá účinkovanie reholníkov opäť povolila, lebo zistila, že kňažstvo čo učitelia náboženstva, viery a mravouky z tohoto ohľadu nikdy nemôže byť škodcami vlasti, opačne len vychovateľmi morálnych síl. Pod vedením týchto vychovať sa môže len mravná mládež. A preto pod dozorom kňazov stojace církevné školy len podporovať by sa maly. Náboženské sochy, upomínajúc nás na svojich predstaviteľov a na ich mravné vyučovania a sledovania, majú sa ponechať v najväčšej úcte, nie ale rúcať a vyhadzovať. Dnes u nás je to opačné, miesto mravných sôch vystavujú sa obrazy predstavujúce a zobrazňujúce nemravnosť z zbudzovaniu sa pomýlenia. Z takýchto obrazov posilňuje sa mládež len v nemravnosti; nevhodné filmy sú toho istého účinku. Po takýchto zkúsenostiach nech sa vlády nečudujú, že sa proletariát množí a množia sa tým aj zločiny.

My, Slováci, máme dobré a pozoruhodné príslovie: Bij ma manko, kým som ja Janko; až budem Jano, namlátím ťa, mamo. Áno, človek do života má ostať Jankom a nemá dozrieť za Jana. Divý stromček nikdy nedonesie ušľachtilé ovocie, ale áno, keď ho hneď za mlady u koreňa zaočkujeme, bár korene má divé, jeho nadzemné výhonky sú už šľachtené a donesú vždy len dobré ovocie. A tu poukazujem, že aj nútený čin k dobrému môže mať len dobré následky.

Toho by si maly všimnúť vlády a nerobiť ťažkosti k vybudovaniu církevnych škôl. Dočítal som sa, že zemská banka mala zakázané dať pôžičky církevným obciam k použitiu ich k výstavbe církevných škôl. A preto keď vláda už nemá byť na pomoci, aspoň nech nerobí prekážky. Lebo čo znamená vystavať církevnú školu v obci? To, že veriaci tejto cirkvi odaňujú sami seba s ťarchami, spojenými s výstavbou a udržovaním tejto budovy a s platom učiteľa. Činia to veriací z čistého toho presvedčenia, že len mravne vychovaná mládež môže sa dožíť lepšej budúcnosti tak pre seba, ako pre verejnosť a pre svoju vlasť.

V čom spočíva základ latinským básníkom ospievanej "aurea aetas", doby zlatej? V normálnom položení ľudstva. Napomínajú nás dejiny, napomínajú nás historici k vedeniu mravného života, aby sa jeden štát vedel udržať - a naše pokrokárstvo všade sa usiluje uplatniť, len nie v pokroku mravov. Humanizmus a socializmus čo pokrok má byť výrostkom toho už spomenutého božského príkazu, bysme blížneho k seba samému rovno milovali. Každý druhý humanizmus a socializmus čo pokrok, keď nie je výrostkom toho, je len falzifikátom. V opravdivom kresťanskom duchu vychovanou mládežou súdobnictvo málo by malo čo do činenia a v tomto duchu vedené krajiny postrádaly by proletárov. A preto opakujem: "Esse oportet ut cogites, non cogitare, ut pereas." Treba zaviesť a zabezpečiť mravnú výchovu mládeže, mravný život občanov, slovom treba vyniesť zákon pre ochranu mravov a hned menej bude previnilcov tak so strany mládeže, ako aj dospelých a žaláre, nemocnice, ústavy choromyselných, polepšovacie ústavy môžu byť prázdné. Navštevujme húfne církevné školy, navštevujme kostoly, mravne poučné prednášky, majme opravdový cit proti nášmu každému spolubližnému bez výminky a tedy odpadne naša návšteva nielen súdobných siení, ale aj návšteva a trpenie žalárov, nemocníc, choromyselných a polepšujúcich ústavov a hned menej by mali práce četníci aj policajti. Len toto je radikálné riešenie otázky

súdobníctva nad mládežou. Tohoto sa pridržujme! (Výborně! - Potlesk senátorů strany ľudové.)

Předseda (zvoní): Byly mně podány dostatečně podporované pozměňovací návrhy sen. Nedvěda a druhů.

Prosím pana tajemníka o jich přečtení.

Zástupce sen. tajemníka dr Bartoušek (čte):

V §u 1 se odst. 2, 3, 4 a 5 nahrazují zněním:

"(2) Dopustí-li se nedospělý činu jinak trestného, může soud nedospělého pokárati nebo zůstaviti jeho potrestání rodině."

K §u 2:

V odst. 1 budiž výraz "osmnáctý rok" zaměněn výrazem "21. rok".

Odst. 2 znějž takto: "Mladistvý není však trestán také, dopustil-li se činu z bídy nebo z pohnutek třídního boje, kterého se súčastnil na straně proletariátu proti buržoasii. Zejména nesmí býti mladistvý trestně stíhán pro pouhou příslušnost k proletářské třídní organisaci."

§ 4 budiž škrtnut.

V §u 5 buďtež škrtnuty odst. 2. a 4. Odst. 3 budiž pak doplněn zněním:

"Při činech spáchaných z bídy a z pohnutek třídního boje, kterého se mladistvý súčastnil na straně proletariátu proti buržoasii, může být odsouzen k trestu pouze podmínečně."

V §u 6 budiž odst. 1 doplněn ustanovením: "nebo jde-li o čin spáchaný z bídy anebo z pohnutek třídního boje, jehož se mladistvý súčastnil na straně proletariátu proti buržoasii."

V odst. 2 §u 6 budiž škrtnut výraz "nebo škole".

§ 7 budiž doplněn zněním: "Při činech spáchaných z bídy nebo v třídním zápase, jehož se mladistvý dopustil, bojuje na straně proletariátu proti buržoasii, musí soud trest uložiti podmínečně."

Odst. 4 budiž škrtnut, stejně jako v odst. 5 ustanovení: "ne však o více než o dvě léta" až do konce.

K §u 8:

V odst. 3 budiž škrtnuto ustanovení "a dolejší hranice" a odstavec doplněn po škrtnutí slov: "a dolejší ne více než jeden rok" ustanovením: "dolejší sazby se neomezují".

V odst. 4 škrtá se ustanovení:

"Snížení trestu pod uvedené dolejší hranice je nepřípustné."

V §u 9 se škrtá odst. 3.

V §u 10 se škrtá odst. 2 a nahrazuje se zněním:

"Soud nemůže vysloviti vypovědění nebo vyhoštění z celé republiky."

§§ 11 a 12 se škrtají.

K §u 13:

Odstavec 2 budiž doplněn zněním:

"Vždy však musí mladistvý býti zavřen ve věznici, která je nejblíže jeho bydliště."

Odst. 3 a 4 buďtež škrtnuty.

K §u 14:

Odst. 1 budiž doplněn zněním:

"Za pracovní výrobky a výkony musí se jim dostat alespoň takové mzdy, jaká je obvyklá v příslušném oboru. Každé náboženské a vlastenecké ovlivňování je zakázáno. Vězňům ze řad pracujícího lidu musí být umožněn styk s dospělými vězni, kteří byli odsouzeni pro svůj třídní boj proti buržoasii. Těmto vězňům musí býti ponechána volná volba zaměstnání, četby a psaní a právo přijímati aspoň jednou týdně návštěvy a právo, aby se mohli samostatně stravovati.

Odst. 2 budiž škrtnut a odst. 3 upraven takto:

(2) "V zájmu vězně samého nebo v zájmu spoluvězňů musí být trest zavření výjimkou vykonán částečně nebo úplně v samovazbě, žádá-li za to vězeň ze řad pracujícího lidu."

§ 15 budiž škrtnut.

§ 16 budiž nahrazen zněním: "Proletářské organisace zabývají se péčí o vězně ze řad pracujícího lidu (Rudá pomoc). Mají neomezené právo navštěvovati vězně, vyšetřovat jejich stížnosti a přání a poskytovat jim veškerou hmotnou a právní pomoc."

§§ 17 a 18 buďtež škrtnuty.

K §u 19:

Čís. 2 budiž upraveno takto:

"2. Podmínečné propuštění proletářských vězňů je přípustné při všech trestech."

Čís. 3 budiž škrtnuto.

Čís. 4 budiž upraveno škrtnutím druhé poloviny věty: "nesmí však činiti méně než rok."

Čís. 5 budiž škrtnuto.

V čís. 6 buďtež škrtnuta slova: "Při tom může prodloužiti služební dobu" až do konce.

§ 20 budiž škrtnut.

K §u 21:

V odst. 1 budiž termín "v polepšovně" nahrazen termínem "ve vězení" a odst. 1 budiž doplněn zněním:

"Budiž mu poskytnuta strava podle jeho výběru, možnost pohodlného ležení a neomezené vycházky na čerstvý vzduch atd."

Odst. 2 budiž nahrazen zněním:

"Ukáže-li se, že další věznění mohlo by být na újmu jeho zdraví, musí být propuštěn, třeba tu nebyly ostatní podmínky pro to předepsané." Odst. 3 a 4 buďtež škrtnuty.

K §u 22:

V odst. 1 budiž poslední věta nahrazena zněním:

"Za pracovních podmínek obvyklých v odvětví, které si mladistvý proletářský učeň zvolil. Po dobu nezaměstnanosti vyplácí mu stát plnou podporu."

Odst. 2 budiž škrtnut.

§§ 23 a 24 buďtež škrtnuty.

V §u 25 buďtež škrtnuty odst. 2 až 5.

V §u 26 budiž termín "pět let" nahrazen termínem "jeden rok" a termín "deset let" termínem "pět let".

K §u 27:

V odst. 1 budiž nahrazen termín "deset let" termínem "pět let" a termín "pěti let" termínem "jednoho roku", jakož i termín "dvou let" termínem "tří měsíců".

V odst. 4, bod 4. budiž škrtnuta v poslední větě část: "neb ochranná výchova v ústavě."

Odst. 5 budiž škrtnut.

K §u 28:

V odst. 1 budiž termín "18. roku" nahrazen termínem "21 roků" a škrtnut konec věty: "náležející k příslušnosti okresního soudu".