Sen. Stránský bol samozrejme ako pôvodca tohoto ťažkého porušenia verejného kľudu a poriadku zatčený a dodaný k súdu a tam na neho uvalená vyšetrovacia väzba. (Výborně!)

Ako dosiaľ, učiní vláda i naďalej čo jej síly stačia, odstraniť ťažkú hospodársku krízu alebo aspoň zmierniť jej dôsľedky. Jedným z prvých predpokladov tejto práce pre celý štát je zachovanie poriadku. (Hlučný potlesk. - Řečníku se gratuluje. - Výkřiky komunistických senátorů.)

Předseda (zvoní): Budeme pokračovati v rozpravě o prohlášení pana předsedy vlády.

Další slovo uděluji panu sen. Stodolovi.

Sen. Stodola: Slávny senát! Hovoriť dnes k hospodárskej krízi, reflektovať na jej všetky reflexy, následky, je problém ohromne komplikovaný, preto nie je možné zachytiť celú materiu a chcel by som povedať len niekoľko myšlienok a podnetov k vládnemu prehláseniu, niekoľko poznatkov, ktoré som zkusil ako pozorovateľ praktického života. K tomu pridružuje sa, že čas spechá, že riešenie, rešp. uľavenie kríze je štátnou sociálnou nutnosťou, že nemáme času, aby sme skúmali výrobné prostriedky, že opatrenie musí prijsť rychle a vydatne. My v tomto ohľade musíme sa učiť od národov, ktorí sú pokročilejší, s akou ohromnou vynaliezavosťou pracujú na zmiernení krize, vidíme to na pr. aj v Anglii, kde práve princ Waleský sa vydal do južnej Ameriky na dlhé cesty, aby zabezpečil odbytové trhy Veľkej Britanii.

Je istá vec, že máme veľkú odpovednosť. My sme si tejto odpovednosti povedomí a my sa jej nebojíme preto, poneváč nikto nemôže nám dokázať, že sme podľa najlepšieho vedomia a svedomia nechceli uľaviť krízu a sociálnu biedu. My ovšem hovoríme o plánovitej spolupráci, ale predbežne sú to len kamene, to nie je ešte žiadny chlieb. A preto je správna aj umiernenosť celého vládneho prehlásenia. To není nejaké hľadanie popularity, to nie sú sľuby, to sú striezlivé jednoduché slová, ktoré odôvodňujú celú prácu a postup vlády našej. Stále idú nové veľké problémy. Vidíme, že sčítanie ľudu nám donieslo len na Slovensku o 500.000 duší viac. Zabezpečiť im chleba je našou hlavnou povinnosťou. Vláda mala i smelosť riecť ľudu pravdu do očí a myslím, že vláda, ktorá panuje, musí mať tú smelosť a tak vláda, ktorá chce národu poslúžiť, musí byť vstave vzbudiť dôveru. Musí v každom ohľade riecť pravdu. Mohla by sa položiť otázka, na čo sú tieto debaty národohospodárske. A pri tom všetkom sú nekonečne potrebné, poneváč my môžeme konštatovať, že v týchto debatách a informáciách bude zosílené povedomie solidarity osudu všetkých výrobných vrstiev ako celku národa. Vidíme to na zasedavším zelenom týždni v Berlíne, ktorú konferenciu vítaly všetky časopisy i politické strany v Nemecku, poneváč je tam len jedna mienka, že len vtedy môže národné hospodárstvo mať zdravý podklad, keď je tu konzumná schopnosť zdravého zemedelského stavu.

Ráčili ste čítať na pr. slová jugoslávskeho ministra Marinkoviča v Ženeve v evropskom komitéte. On povedal, že není možné hľadať jeden kľúč pre opravu všetkých tých ťažkostí, že je to celý sväzok kľúčov. To platí i pre nás. Jestliže sa neurobí rýchle opatrenie, budeme žiť z vlastnej substancie.

Nemusím spomínať reflexie našej kríze poľnohospodárskej. Ráčte ísť po Podkarpatskej Rusi alebo po slovenskom východe a uvidíte, že v týchto krajoch panuje dnes skutočne krutá bieda. Čo sa robí v Čechách, to práve nedávno povedal jeden z našich nemeckých pánov kolegov, že 1 veľkostatkár 38 vagonov cibule vyviezol na trus. Ráčte vedeť, že na Slovensku úroda chmeľa jednoduše spočíva pod snehom.

Ovšem kríza nastala i preto, čo spomenul Brüning v Kolíne, že verejní činitelia i súkromníci si mysleli, že môžu po deštrukcii vojenskej ešte lepšie žiť než pred válkou. O vážnosti a nebezpečiach kríze vidíme najlepší doklad v štátoch juhoamerických, kde poruchy prešly do vážnych politických revolúcií.

Dôsledky kríze sú dvoje. V štátoch prevahou surovinových javí sa v cenovom poklese, v druhých vzrastom nezamestnanosti. S príčinami kríze zapodievajú sa naše najväčšie organizácie. Spoločnosť národov, medzinárodná obchodná komora a mnoho vedeckých pracovníkov. Jedni tvrdia, že je príčinou nadvýroba. V tomto ohľade bol by som tak smelý obrátiť vašu pozornosť na niekoľko indexových číslic z Ameriky. Keď vezmeme za predválečný index výroby zemedelské 100, po vojne ukazuje sa pre pšenicu pre Ameriku 168, pre Europu 87. Pre jačmeň pre Ameriku 211, pre Europu 77.

Často sa hovorí o racionalizácii. Nedávno nemecký minister obchodu o tejto veci hovoril a poukázal, že to je vlastne technický pokrok, ovšem on po vojne predstihnul konzumčnú schopnosť. Nechcem sa rozširovať ohľadom druhých thezí, ako je nedostatok zlata, rešp. teritoriálna distribúcia zlata a ohľadom distribučnej politiky.

Ale teraz jedna z hlavných otázok. Ak dlho bude trvať kríza? V tomto ohľade ešte najväčší národohospodári nie sú vstave to riešiť, ale je istá vec, čo som počul v Londýne v City, že progresívna linia môže prísť len z Ameriky. V minulom storočí boly dve epochy úpadku. Od r. 1825 do r. 1845, a od roku 1875 do r. 1895. To sú tie cykle. Ovšem dnes, keď celý život nepomerne rýchlejšie ide, rytmus práce je iný, nemožno s takýmto cyklom kríze počítať. Dnes celá sústava hospodárska podobá sa hospodárskemu stroju, ktorý sa má zmenšiť na menší rozmer, ale kedy ešte niesu všetky kolečká predimenzované a preto do seba riadne nezapadajú. Je istá vec, že i Slovensko trpí pod touto veľkou krízou. Štatistika nám ukazuje niekoľko profilov dnešnej našej výroby. Nebudem sa dlho zaoberať týmito štatistickými dátami, ale jedno kladem na uváženou, že ten slovenský hospodársky organizmus nie je tak slabý, ako by si to mnohí a snáď i v historických zemiach mysleli. Niekolko dokladov. Preklad celovagonových zásielok vykazuje za prvých 11 mesiacov na Slovensko r. 1930 1,803.586, čo je oproti 1,761.228 vagonov roku 1929 o 42.358 vagonov viac. Tedy u nás na Slovensku obrat železníc vlastne sa zväčšil. Čo to znamená? To znamená, že slovenské hospodárske teleso má dosť veľkú rezistenciu, že ideálne leží v dopravnom a výrobnom a komerčnom smysle, a že na základe toho tvorí veľké aktivum Československej republiky, ktoré aktivum je ovšem treba ešte ďalej a viac vybudovať. Ovšem štatistiky zo Slovenska ohľadom nezamestnanosti nepodávajú správny obraz nezamestnanosti. Na Slovensku štyrikráť sa nezamestnanosť zvýšila práve preto, že nemáme vybudovanú dokonalú sieť verejných zprostredkovateľní práce, o ktorú sa už roky usilujeme. Preto obraciam sa na vysokú vládu, aby pre túto sieť verejné zprostredkovateľne práce na Slovensku čím skorej vybudovať ráčila. Problém nezamestnanosti má ako poťah za sebou ohromnú demoralizáciu. Preto Stuart W. Rice správne hovoril: "Muž bez zamestnania je podobného psychologického typu ako muž bez vlasti." Pri nezamestnanosti na Slovensku a v celej Československej republike padajú na váhu ovšem otázky emigrácie. V tomto ohľade musí nastať lepší poriadok, než aký bol dosiaľ. Emigráciu musíme zreorganizovať, veď nemôžeme dodávať otrokov do južnej Ameriky, musíme zachovať našich emigrantov a preto v tomto smere odporúčam predovšetkými štátmi Franciu, kde sme rádi videní; riekli mi, že v južnej Francii možno dostať veľké teritórium, kde by naši kolonisti mohli ísť. Čo to znamená v tejto krízi, o tom by bolo škoda slova ztratiť.

Sama medzinárodná associácia oproti nezamestnanosti vyniesla rezolúciu, podľa ktorej žiada kontrolu emigrácie v každej zemi riadnymi orgánmi, ktoré by boly v úzkom spojení s úradom pre umiestenie emigrantov, reglementáciu emigrácie detí, obligatórne smluvy pre vysťahovalcov k vôli zabezpečeniu paritného zachádzania s tamojšími robotníkmi a prípravy veľkých medzinárodných dohôd pre sťahovanie.

Vážení pánovia! Práve dnes pre slovenskú krízu nezamestnanosti je to ohromne vďačný a požehnaný program, pre našu vládu. V nemeckej i v našej tlači bola spomenutá a je vedená zaujímavá diskusia o zkrátení pracovnej doby ako prostriedku proti nezamestnanosti. Woytinský, známy štatistik došiel na základe štatistických šetrení k výsledku, že medzi zkrátenou dobou pracovnou a nezamestnanosťou je negativna korelácia. Nemyslím, že by to bolo cele tak keď človek študuje americké zprávy, vidíme, že Amerika počíná zavádzať nový kratší pracovný týždeň a že v Nemecku práve v tieto dni stala se dohoda v ríšskom sväzu delníkov cigaretovej industrie v Nemecku, aby sa pracovalo na miesto 8 hodín len 42¹/₂ hodin a podľa tohoto stylu pracuje 28.000 delníkov a tento styl sa má rozšíriť i na továrne kartonážné. On za 42¹/₂ hodiny dostane taký plat, ako kdyby pracoval za 45 hodin, poneváč továrne pri tomto systéme 5denného týždňu niečo usporily. V Amerike Magnus Alexandr prezident national industrieconference boardu, tedy priemyslového sväzu, plaiduje za 5 dňový týždeň, ovšem vo všetkých podnikoch. Doposiaľ pracuje podľa tohoto stylu v Amerike 200.000 delníkov, medzi nimi Ford, ktorý toto dobrovoľne zaviedol. Ford pracuje efektivne 5 dní v týždni, majú 40 hodin.

Vážení pánovia, i v stavebnom priemysle je 180.000 delníkov, ktorí pracujú v zkrátenom pracovnom týždni. Ovšem padá na váhu, že tie priemysle, kde je kontinuita provozu, majú to ťažšie. Riekol som, že ta výkonnosť za 40 hodín neni menšia než za 48 hodín. Ja sám ako delník pracoval som v Amerike a pravda, že v Amerike vykoná práce za 35 hodín, keď chce, ako inde za 45 hodín, poneváč sa pracuje s chuťou a veľkou výkonnosťou a všetky prostriedky technické sú na najväčšom stupni. Samo sebou sa rozumie, že by 5-denný týždeň nemohol byť aplikovaný na zemedelstvo. V Amerike konštatovali nutnosť 5-dňového týždňa predovšetkým v litografickom odvetví, poneváč toho jednoho dňa využívali na reparatury, takže provoz 5-denný je istý. Vieme, čo to znamená, kde sa každý týždeň dávajú stroje do poriadku. Ovšem Amerika sama je tej rady, aby sa v tomto ohľade pokračovalo veľmi opatrne, poneváč je vraj ešte krátka doba, aby mohly v tomto ohľade tieto pokusy mať už dostatočný a riadny výsledok.

Ako som už riekol, je to dôsledok technického pokroku, racionalizácie. Práve nedávno Brüning mluvil v Kolíne, že racionalizácia, totiž nahradenie delnictva stroji šlo pri rýchle a preskočilo konsumpčni schopnosti. To je známe, o tom nemusím mluviť, ale chcem poukázať na najnovších prameňoch, aké úspory v delnictve znamenajú tieto stroje. Na pr. tehliari predtým delali jeden za hodinu 450 kusov, teraz jeden stroj za hodinu 40.000, ďalej pri vysokých peciach dnes jeden človek delá to, čo predtým delalo 42 ľudí, alebo dnes delajú dva, čo predtým delalo 128 ľudí. Tak ovšem vidíme príčiny toho ťažkého zjavu. Musíme ísť ďalej a pred očíma držať, že racionalizácia výroby není len problém peňažitý, rentability, ale je to tiež problém mravný. Ona nesmie ísť tak ďaleko, aby sa človek stal ešte viac otrokom hmoty. Na Slovensku pri nezamestnanosti budú hrať veľkú úlohu, samo sebou sa rozumie, práce verejné, práce v továrňach a dodávky. Tu by som prochádzal zasa k tým starým sťažnostiam a starým žalobám, ktoré sme už toľkokráť prednášali. Je pravdou, že keď platíme najmenej 15% daní, že zasluhujeme viac dodávok, než 4¹/₂%. Mohlo by sa to zariadiť tiež tým spôsobom, že by sme participovali na alikvotné čiastky potreby celoštátnej a vec by tiež pomáhala riešiť zásada limitovania pri dodávkach. V tomto ohľade je skutočne treba spolupráce všetkých poslancov a senátorov štátotvorných strán zo Slovenska. Naša strana, ktorej členom mám česť byť, bude na tomto poli pracovať a najbližšia budúcnosť ukáže, že sa snáď nebudeme dívať len za hviezdami, že nás nepovedú len halucinácie a fantazie, že sa dostaneme skutočne na podklad hospodárský, poneváč budeme chceť vždy všetci poctive nášmu ľudu slúžiť. A vás všetkých prosím, aby ste nám pomáhali. (Hlas: Je potřebí, aby nás vláda podpořila!) Znáte, pane kolego, príslovie: Pomoz si sám a každý ti pomôže. Istá vec je, že investicie sú pre zamestnanosť velice významné. Podľa ministra dr Engliša činia 1.965 mil., zo ktorých 1.905 mil. má sa uhradiť z bežných prostriedkov. Ale tu, slávny senát, prichádza stále človeku na rozum, zda je to správné, aby sa takmer celý investičný náklad, určený pre generácie, uhradžoval z bežných prostriedkov. V tom je istá nesprávnosť, lebo nutno rozhodne presunúť časť na úhradu úverovú a síce tým spôsobom, že by sme kontrahovali veľkú vnútornú pôžičku. Myslím, že budeme museť apelovať na to, aby tie kvóty investične boly správné a aby sa ani, vážení pánovia, nezapomnelo na Podkarpatskú Rus, lebo nemôže nám nikto vyrvať zo srdca poctivú a uprimnú oddanosť a priateľstvo, ktoré máme k ľudu na Podkarpatskej Rusi.

Myslíme-li na investicie, tedy predovším je nutno brať ohľad na investicie silničné, poneváč na Slovensku je nutno úplne od základu postaviť 1.500 km silnic a prestaviť 1000 km štátnych ciest. Silničné potreby Slovenska pre najbližšie desaťročie môžeme odhadnúť na 1 miliardu. Po stránke produktivity najviace rentabilné sú investície melioračné; k prevedeniu meliorácií je potreba pôžičky a hlavne pôžičky zahraničnej. To práve udelali chybu v Nemecku, že krátkodobé zahraničné pôžičky použili na stavbu silníc. My musíme i k tomu prísť, že siahneme k zahraničným pôžičkám dlhodobým a pri týchto pôžičkách padajú predovším na váhu meliorácie. Na Slovensku je potrebné meliorovať 790.000 ha oračiny, 203.000 ha lúk, 5.000 ha zahrád, 156.000 pašienkov a 6.000 ha močiarov. Tieto práce vyžadovaly by náklad asi 4.487 milionov Kč, ale výnos pôdy by sa tým zvýšil ročne o 1.200 milionov. (Sen. Kroiher: 1.200 mil. čeho?) Československých korún. (Sen. Kroiher: Koruny nelze dávat na pole! A když výrobků bude více, budou lacinější!) O to menej dovezeme pšenice zo zahraničia, pane dekane. Nemôžeme sa kľudne dívať na to, aby najúrodnejšia pôda nebola náležite využitkovaná. Máme lesnu pôdu, kde 30 rokov nemusíme do pôdy nič dávať, len brať výťažky, máme černý močiar na slovenskom východe, na ktorom sa môže pestovať kultúra ako v Číne. Pri odpovedajúcej kulture máme na Slovensku ešte jednu možnosť prevádzať veľké investície. Ráčíte veľmi dobre vedieť, že samosprávné sväzky na Slovensku majú veľmi ťažkú situáciu, sú zaostalé. Nemajú žiadne vodovody, školy, dláždenie, obecné domy, kanalizáciu, nemocnice, elektrizáciu atď. A je to zaujímavé, že kým na pr. potreba slovenských obcí, ktoré čítajú 3.479, obnášala na pr. v r. 1927 298 mil. Kč, zatým čo české druhé obce v republike v historických zemiach potrebovaly 4 miliardy. Tedy tu práve vidíme ten ohromný rozdiel, tú našu kulturnú zaostalosť v každom ohľade.

Čo sa týče slovenského priemyslu, vážení pánovia, bojuje s veľmi ťažkými ťažkosťmi. Predovšetkým je to dražší úver, za druhé sú to dražšie tarify, za tretie trpí aj pod obchodnou politikou. To je celkom jasná vec. Tu nám bude treba uľahčiť konkurenčné podmienky priemyslu, alebo na jeho miestach vybudovať náhradný priemysel, nutno pomôcť priemyslu i zlacineniu pohonných síl. Padá na váhu elektrizácia. Bude treba na strednom Váhu vybudovať továrňu na dusíkaté látky.

O železniciach chcem spomenúť, že konečne teraz vďaka ministru Mlčochovi sa buduje dráha Červená Skala-Margecany. Ovšem, my myslíme, že nie je potrebí, aby sa budovala 5-6 rokov, ale aby bola čím skôr za ňou vybudovaná dráha Prešov-Vranov-Užhorod. Nemôžeme tam predsa ten ľud dať úplne zpauperizovať. Ovšem k tomu prijde v záujme urychleného prepočítania miestnych železníc na tak, ako je tomu v Čechách, aby to bolo podľa spravedlnosti. Ako vidíme i potreby železnic vedú ku potrebe veľkej vnútornej pôžičky.

Ohľadom úveru škoda by bolo slov ztratiť.

Zemedelská kríza a hlavne na Slovenskom Vychode vystupuje ostrejšie nieľen v dôsledku prevážne zemedelského rázu zeme drahých tarifov, neupravených rešp. nedostatočne upravených právnych pomerov pozemkovej držby a jej zaistenia, pozemkový kataster a pozemkové knihy, ale špeciálne tiež v dôsledku nedostatku lacného úveru. Zemedelský majetok v bývalom Uhorsku bol obťažený najviac krátkodobými dľžobami zmenkovými s úrokomerom 19% až viac. Starý nevýhodný zákon maďarský o konverzii súkromých dľžôb je ešte dnes v platnosti. Úverová potreba roľníkova stúpla po prevrate. Úverová potreba pri prevádzaní pozemkovej reformy na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi sa odhadovala na pol miliardy Kč. Slovensko nemalo ľudových peňažných ústavov typov komunálnych, sporiteľní, a okresných hospodárskych záložní, a preto, vážení pánovia, slovenský roľník behom posledných dvoch rokov vyplatil viac na úrokoch o 1 a ¹/₂ mil. ako roľník v historických zemiach a toto mu chybuje. Vážení pánovia, to je rezerva, ktorú slovenský roľník nemá. Celé Slovensko stojí bez rezerv, to je naše najväčšie nešťastie, lebo po prevrate nemohlo mať Slovensko takú konjunktúru ako historické zeme. Nie, že by sme Vám závideli, my to prajame, lebo v jednote je naša sila, a historické zeme sú aj oporou Slovenska.

Pre živnostníctvo je určená osnova zákona o sriadení ústredia živnostenského družstevníctva, ktorým sa má docieliť značného zjednodušenia organizácie zemedelského družstevníctva a odstrániť mnoho prekážok z cesty rozvoja najmä družstevníctva úverného.

Slávny senát! Teraz prejdeme so slovenskej otázky zasa na otázky všeobecné. Neistota vo svetovom hospodárstve stále ešte trvá a v tom je hlavná príčina, že akcia tá, ktorá ide na zmenšenie cien, je tak ťažká. Amerikánsky producent nemá ešte doposiaľ pravý kontakt s konzumom, nie je ešte vstave, to by som povedal, určiť ceny. Však vidíte, že každodenne na burzách je ohromný rozdiel nie istotne na burzách pražských, my sme rukama, nohama viazaní na zahraničie, na pr. dnes diktujú burzy: Ranqoon na ryžu, London na kaučuk a metaly, Chicago na pšenicu, New York na bavlnu. Tu som pri súvise výroby a mzdy. Mzdy tvoria jednu z hlavných nákupných rezerv nášho vnútorného trhu. Ale márné slová. Len pri veľkej konštruktívnej a harmonickej kollaborácii kapitálu a prace bude môcť nastať obrat, bude rásť produkcia, spotreba, výnos kapitálový, úspory a dôchodky a tým i prameň stáleho príjmu a aktivity nášho rozpočtu.

Ovšem pokles cien je nielen otázka zmenšeného zisku, obchodu, mzdy delníka, zárobku podnikateľova. Tu padajú ešte mnohé veľké predpoklady a smernice, na pr. otázka distribúcie, daní, tarify, úvery a múdra obchodná politika, na čo ešte prijdem, organizácia obchodu, výmena tovarov, administrácia, vedecká organizácia práce, výkonnosť, sporivosť, typizácia, standardizácia a hlavne mravnosť hospodárska.

Brüning nedávno v Kolíne v Nemecku žádal predovšetkým vyrovnanie medzi cenami prvovýroby zemedelskej a druhými spotrebami. Jedine takto, hovorí, prijdeme ku snížení cien výroby. Tu nesmie sa jednať jedine o sníženie mzdy. Toľko nežiada. Snižovanie mzdy musí byť rozmyslené, podľa Brüninga prevedenie musí sa stať v dohode s udržaním nákupnej hodnoty obyvateľstva. Ináče prijde sa do podobného začarovaného kruhu ako s prenáhlením racionalizácie. Už risky minister obchodu Schreiber hovoril, že podkladom každého dobrého národného hospodárstva je zdravé zemedelstvo.

Sem padajú i otázky daní. Dobre viete, že dnes je štát kompaňonom bez každého rizika. Dr Gustáv Stolper, jeden z najväčších ľudí v národnom hospodárstve v Nemecku posledne v Hessen Nassau na zasedaní nemeckej demokratickej strany veľmi správne riekol, že aj v daňovej politike zmenily sa náhľady. Už nemožno tvrdiť, že by o daňovej štrukture, na pr. direktné dane, boly vždy sociálné a spotrebné dane antisociálné. Najlepšie odstupňovaná, štaflovaná, dôchodková daň môže byť menej sociálna ako niektoré spotrebné dane, ako na pr. dane z alkoholu, z tabáku, ktorým se jednotlivec môže vyhnúť.

Hlavná vec je, aby sa uvoľnili hospodárské síly čo najviace. My nemôžeme ináč než kapitalisticky produkovať, lenže úloha štátu je potom dôchodky štátu sociálne rozdeľovať. Toto je ta harmonia dnešnej modernej výroby, ale to patri už k rešeniu kríze europskej.

A aby chaos bol ešte väčší, vynoruje sa nová štruktura obchodnej politiky, preferenčné clá. Podľa Flandinovej mienky o regionálnych smluvách v Europe je nutno previesť reformu obchodnej politiky, aby sa týmto čelilo krízi. Musí ísť všetko na podklade Sväzu národov, aby regionálné separátné dohody, mohly tvoriť základné kamene rekonštrukcie.

Dr Riedl jeden z vedúcích národohospodárov rakúskych hovorí, že Ženeva by konečne trpela, aby sa doložka najvyšších výhod a kolektívne klauzule obišla vývoznými a dovoznými spoločnosťmi. Žiada výminky z klauzule najvyšších výhod. Podľa Trendelenburga, vedúceho človeka nemeckého obchodu, by možné bolo o preferenčnom systéme len vtedy hovoriť, keby štáty na podklade najvyšších výhod stojace s tým súhlasily. A aj vtedy nutno do povahy podľa neho brať, či tie zeme, ktoré pre obilia žiadajú preferencie, by daly zodpovedajúce kompenzácie.

Ovšem obchodná politika musí byť postavená na podklade spravodlivejšej reciprocity. Pri riešení kríze padá predovšetkým na váhu distribucia. Je isto, že solidný obchod je prepotrebný. Ale preto treba bojovať proti illegálnemu obchodu, ktorý nemá existenčné právo u nás. Ovšem obchod je v ťažkej situácii, lebo kým vo výrobe a priemysle sa všetko koncentruje, obchod sa ešte viac trieští, atomizuje. Tam sú režia a mrtvé položky zaťažujúce kalkuláciou, ktoré vlastne znemožňujú, aby ceny klesly, čím sa zväčšuje sám obchod a atomizuje. V Nemecku sme videli, že stúpil že 60 na 100%. Sám Hoower konštatoval, že počet osôb po vojne zamestnaných v obchode sa zväčšil proti predválečnej dobe osmkráť, v priemysle len štyrykrat. Ovšem hospodárske otázky účelnej techniky odbytu tovaru stávajú sa opäť problémom, ako zvýšiť obrat pri nezväčšenom predajnom párate a snížiť pri tom náklady režie. Obchod nemôže použiť strojov, ale k tomu má prácu s irracionelnými činiteľmi, ktorý sa volajú pán konzument so svojimi nevypočítateľnými sklonmi, náladami, rôznym stupňom vzdelania, premenami módy a sezony. Ťažište je u konzumenta, ktorý si musí prispôsobiť svoj vkus normalizovanému a štandardizovanému výrobku. (Místopředseda Votruba převzal předsednictví.)

Prejdem teraz k obchodnej politike a blížím sa ke konci mojej reči. Cele správne poznamenáva vládné prehlásenie význam obchodných a právnych pomerov s druhými štátmi.

Nemusí nik dlho zapodievať sa s nár. hospodárstvom, aby nevedel, že nezamestnanosť môže zmierniť sa hlavne vytvorením múdrej obchodnej politiky. Nemusím hovoriť, že v obore národohospodárskom to znamená vývoz zadovozenia devisí pre každý štát. Musíme uznať, že v tomto ohľade vykonalo naše ministerstvo zahraničných vecí veľmi mnoho. Taktiež naše hospodárske organizácie - kde môžeme hovoriť, že sme prišli tak ďaleko, že sa nehľadí na hospodárske predpoklady a záujmy, ale kde sa najde istý kompromis a plateforma, aby sa tieto predpoklady dohovoru utvorily. Nutno len do povahy brať, že medzi 48 štátmi, ktoré reprezentujú 92% svetoveho obchodu, sme na 14 mieste, ba že po Nemecku máme najviac medzinárodnych konvencií. Ale tuná pripadám na jednu palčivú otázku. Myslím, že aj Maďarsko na základe interdependencie záujmu a solidarity, ktoré dnes dominujú svetovým hospodárstvom, musí aj priisť k tomu presvedčeniu, že je to jeho životný záujem, aby medzi Maďarskom a Československou republikou bola na podklade spravodlivej reciprocity smluva uskutočnená. Maďarsko darmo bude opierať sa na druhé odbytné trhy. Čítame podľa "Berliner Tagblattu", že návšteva Bethlena vo Viedni skončila sa neúspechom politicky i hospodársky. Dr Schober nedal sa vtiahnuť do bloku fašistického a hospodársky čaká práve zo strany Rakúska Maďarsko veľké nemilé prekvapenie, keďže obilné clá v Rakúsku môžu byť prohibitivné a hodne vyššie než u nás. Darmo sa bude opierať Maďarsko o Nemecko. Import maď. múky do Nemecka je vobec nemožny. Osobne mám česť znáť ministra Schiele, ktorý berúc do ohľadu ohromnú zadlženosť nemeckého zemedelstva, má viazanú maršrutu. Má tým viac ľahčie postavenie, keďže vlani malo Nemecko aktívnu exportnú bilanciu v zahraničnom obchode vo výše 14 miliard Kč. Ministr Schiele išiel ďalej a utvoril plán osevu, "Reichsbestellungsplan", ako oni hovoria. Tento plán pracuje proti záujmom Maďarska, poneváč chce zmenšiť osev žita, cukrovej repy a ovsa o 125.000 ha a na týchto 125.000 ha chce zaviesť kulturu pšenice, a na ďalších 100.000 hektarov kulturu jarnej pšenici. Maďarská vláda mylne predpokladá, že sme núteni podľahnút našimi požiadavky. Je pravda, že je tu nebezpečie, že konzument průmyslových produktov v Maďarsku najde si nový prameň úveru a dodavateľa. Ale palica má 2 konce, to iste platí aj na odberateľov maďarských zemedelských produktov u nás, lebo nesmíme zapomínať, že zavedenie nových priemyslových značiek je o mnoho ťažší úkol, než presedlanie na produkty agrárne, ktoré sú internacionálne štandardizované.

U maďarskej vlády je otázka prestyže predimenzovaná. Toto musí prestať. Nemusíme podotýkať, že u nás každý človek, a znám vašu mienku v tomto ohľade, vie ctíť veľké ctnosti maďarského ľudu, že náš cieľ je s našimi súsedmi v najlepšej dohode nažívať. Že chceme šetriť práva našej maďarskej minority, ktorej prospech viac dávame, ktorá z novej konštelácii hospodársky viac ťaží než náš človek a ktorej kulturný vývoj je našim zákonodarstvom zabezpečený. My stojíme na základe ideologie Sväzu národov aj ohľadom minorít. Jako to riekol minister Beneš v Paris midi. Ovšem my nemáme nič z pauperisacie maďarskej, bohatstvo súsedov je aj naše bohatstvo. Nás velice teší utvorenie našej obchodnej smluvy s Rumunskom. Je to príklad dobrej vôle dvoch spriatelených štátov, keďže by za niekoľko dní došlo k obchodnej dohode. Smluva bola utvorená na základe režim egal. Táto smluva je silným faktorom konsolidačným a významným aktom priateľstva, smluva je na 3 roky nevypovediteľná a tým zabezpečuje istú štabilitu. Rumunsko ako zemedelský štát postavil sa úplne na podklad našich zákonov.

Tým vraj vítame túto smluvu, poneváč poskytuje našemu textilnému priemyslu odbyt, ktorého vývoz obnáša vyše 50% celkového našeho vývozu do Rumunska. Čo nás však teší pri tomto postupe, je utuženie nášho starého priateľstva.

Najmä my Slováci nikdy nesmieme zabudnúť naše spoločné boje za demokraciu, za volebné právo v maďarskom parlamente. Mená Maniu, Vajda Pop, ktorý nám prišiel na naše národné voľby do Liptova osobne pomáhať, zostávaju nám milými. Nezabudneme na veľké zásluhy, ktoré nám po čas vojny preukázal tiež Take Jonescu, tiež Bratianu, a za sympatie, ktoré našej vlasti stále preukazuje vznešená kráľovská rodina a rumunské nár. shromaždenie; za to sme vďační.

V akých smerniciach má ísť náš vývoj, aby sme čelili krízi? Je to vybudovanie mzdových, duchovných a hmotných podkladov. Veľký kolobeh produkcie a konzumu podporiť, postaviť ho na bázu spravodlivej rentability a odmeny všetkých súčastnených. Náš štát vybudujeme na zdravých hospodárskych, finančných základoch. Všeobecný záujem musí zvíťaziť nad záujmom stavovským. Sporiť aj v štátnom hospodárstve. Tu nemožno stále podávať do parlamentu návrhy na stamilionové, ba miliardové podpory. Bude nutno, aby bolo jasno, aby bolo distigvované medzi pravdou a nepravdou, medzi skutočnosťou a agitáciou.

Aj štátne hospodárstvo musí byť úplne konsolidované; je nebezpečnejšie, ked sa v jednom národe rozšírí, že štát môže všetko dať, všetko trpeť. Naše ďalšie smernice musia ísť vo smerniciach hosp. demokracie. Poslanec Stegerwald hovoril, že emancipačný boj delnictva nemá za svoj cieľ jedine politiku a materielnú stránku, ale i silnú stránku duchovnou a mravnú. Odborárstvo musí byť spolutvorčí živel. V odborárstve nemecké delnictvo nestojí viace na podklade triedneho boja, ale naopak na podklade kolaborácie a syntheze práce.