Po vecnej stránke môžeme zmeny rozlišovať na kvantitatívne a kvalitatívne. Zvýšenie volumenu rozpočtu, o ktorom už bola reč, je otázkou prvého druhu.
Keď máme na mysli, čo napísal Colm vo svojej > Volkswirtschafitliche Theorie der Staatsausgaben <, že totiž časť výdajov štátnych namená v podstate len presun kúpnej síly vnútri tržného hospodárstva, môžeme zmeny v našom rozpočte na r. 1931 v naznačenom smere hospodárskosociálnom len vítať. Výdaje na účely hospodársko-dopravno-sociálne majú najviac povahu výdajov produktívnych a reproduktívnych.
Ďalej treba venovať pozornosť - menovite v dobe ťažkej hospodárskej situácie - rozvrstveniu štátnych výdajov čo do povahy výdajov osobných a vecných.
Osobné výdaje obnášajú v rozpočte na r. 1931 úhrnom 4.218 mil. Kč a sú oproti roku 1930 vyššie cca o 327 mil. Kč, t. j. o 8,1 %. Osobné výdaje nemôžeme posudzovať len ako režijnú položku verejného hospodárstva, ale tiež - a to špecielne v dobách hospodárskej depresie - ako konjukturálno-politický faktor. Prevažná väčšina z nich znamená totiž zaistenie nominálne stálý dôchod, ktorého kúpna sila pri klesajúcich cenách sa zvyšuje. Odbytovej kríze môže sa tu čeliť, keď gážisti kupujú ten istý tovar v stejnej, alebo zvýšenej miere ako pred tym, alebo keď poklesom cien uvoľnené čiastky dôchodu vynakladajú na nové potreby.
Nemecká štatistika podľa ktorej platy, renty, mzdy a pod. z verejných pokladníc v posledných rokoch robily takmer konštantnejednu štvrtinu národného dôchodu, vypočítala, že kúpna sila verejných gáží a rent bola v druhom štvrťroku 1930 cca o 150 mil. mariek, tedy o viac než jednu miliardu Kč, väčšia než vo druhom štvrťvoku 1929.
Podla Woytinskeho žije dnes viac než 50 % obyvateľov Europy zo mzdy alebo slúžneho, pri čom v kategorii štátov t. zv. agrárnych, ako Jugoslavia, Poľsko, Bulharsko atď. toto percento klesá pod 40 %, ale v iných štátoch, na pr. v Anglii, stúpa až na 79 % výdelečne činného obyvateľstva. Keďže toto percento v Nemecku je 66, u nás 59, nebudú diferencie v konjukturálnych účinkoch verejných osobných výdajov, ako boly nemeckou štatistikou naznačené, ani u nás podstatne veľké.
Woytínsky tvrdí, že 60 až 70 % všetkých tých spotrebných statkov, menovite priemyselných hromadných výrobkov, ktoré europské továrne prinášajú na trh, nachádza odbyt práve v radoch robotníkov a úradníkov, lebo tieto triedy s výnimkou časti zamestnancov zemedelských, ktorí dostávajú platy in narura, sú pri nákupoch odkázané takmer výlučne na trh.
Štátné hospodárstvo je len výsekom hospodárstva verejných sväzkov vôbec. Musíme preto pri posudzovaní významu funkcie verejnej spotreby pre národné hospodárstvo vziať do ohľadu vecné výdavky ostatných verejných sväzkov. Tu pristupujem k 3 1/2 miliarde vecných výdavkov štátnej správy cca 5 miliárd vecného nákladu podnikov, viac než pol miliardy investicií podnikov, takmer 1/4 miliardy silničného fondu, ďalej vecné výdaje zemí bližiace sa 1 miliarde a obcí vo výške asi 3 miliárd. Keď by sa ďalej ešte pripočítaly vecné výdaje záujmových sväzkov a iných korporácií s povahou verejnoprávnou, na pr. sociálne ustanovizne a pod., dostúpila by cifra úhrnného verejného vecného náklaďu výšky 15 - 20 miliárd Kč, čo reprezentuje viac než celú štvrtinu národného dôchodu.
Vážení pánovia! V Amerike Hoower, krorý vlastne zvíťazil na platforme prosperity, dnes chce krízu a nezamestnanosť riešiť tým, že práve na tieto výdavky klade najväčšiu váhu a vyzýva samosprávné sväzky, aby investovaly a tým pracovaly proti nezamestnanosti.
V tejto súvislosti treba poukázať na to, že účasť Slovenska na štátnych dodávkach nedosahuje primeraného percenta a že treba preto predlžiť t. zv. slovenskú výhodu. So žalným srdcom musím spomenúť, že Slovensko platí ako poplatník 15 % ako daňový koeficient, ale ako dodavateľ dostáva ten 4 % štátnych zadávok. Ponechávam to vašemu súdu, slávny senát.
V Nemecku odhadujú vecné a hospodársky prospešné výdaje verejné na 10 až 11 miliárd mariek, čo znamená asi 1/5 netto hodnoty celkovej produkcie hmotných statkov nemeckého národného hospodárstva, obnášajúcej cca 55 miliárd mariek. Vidíme, že verejné hospodárstvo vystupuje ako veľký odberateľ, ale konjunkturálna veda varuje pred preceňovaním možností ovlivnenia konjunktúry primeryným rozdelením týchto dodávok. Isté je, že tvoria mocný zdroj zakázok a podporujú odbytovú stabilitu.
V Nemecku bol v dôsledku hospodárskej depvesie vypracovaný t. zv. Arbeitsbeschaffungsprogramm, totiž program k zadováženiu práce, dľa ktorého majú byť plánovite prevedené mimoriadné práce v obore železníc a obecné stavby núdzové. Finančné zaistenie tohoto programu bolo uložené, spoločnosti pre verejné práce t. zv. Offentliche Arbeiten A. G.
Ráčte preminúť, že tak mnoho sa zaoberám Nemeckom, ale je-li jeden štát, jehož štruktura, je podobná nášmu, je to práve Nemecko, ktoré má tiež na vysokom stupni stojace zemedelstvo a priemysel.
U nás máme jednak v rozpočte samom na investicie preliminovaných v podnikoch a správe 1.965 mil., s úhradou 1.905 mil. Kč z bežných príjmov, jednak ďalšie prostriedky vo zvláštnych fondoch jestvujúcich alebo pripravovaných. Čím menej nádeje na zlepšenie v súkromných hospodárstvach, tým väčšia je potreba zrýchliť tempo a rozmnožiť program verejných prác. Ide tu menovite o silnice, vodné práce a meliorácie, rešp. o tri fondy: Silničný, hospodárský a melioračný. Bolo by iste v záujme veci, keby silničný fond sa stal finančným ústredím. V Nemecku hovorili o ústrednej silničnej banke, v Rumunsku majú autonomnú pokladnicu štátnych ciest, v Italii t. zv. Azienda nutonoma statale della strada pre všetky záležitosti silníc a keby táto finančná jednotná základna bola doplnená jednotnosťou po stránke technickej.
Na Slovensku máme 5890 km krajinských ciest a len 2016 km štátnych. Z toho ovšem vychádza ten náš požiadavok, aby čím viac cest bolo inkamerované, soštáťnené.
Obdobné požiadavky máme ohľadom připraveného vodohospodárskeho fondu, ktorý by už teraz mohol byť inštrumentom produktívnej podpory v nezamestnanosti. Urgujeme jeho uzákonenie, ale v takej forme, aby Slovensko participovalo úmernou čiasťkou, a nie ako je v doterajšej dôvodovej zpráve osnovy uvedený len 3 mil. na 280 km Váhu, kdežto na 150 km Labe je 38 mil. Kč ročne. Správne zdôraznil pán minister Dostálek, že vodocestný fond by mohol najviac čeliť nezamestnanosti. Na Slovensku potrebujeme tiež technický personál, ktorí musíme zabezpečiť vybudovaním slovenskej vysokej školy technickej. Vodohospodárské a melioračné práce, na ktoré je v rozpočte asi 75 mil. Kč, sú nutné na Slovensku vo výmere 460.000 ha. Vodné toky Slovenska a Podk. Rusi zaplavujú okrúhle 180.000 ha. zemedelskej pôdy v nížine dunajskej a tisskej. S vďakou kvitujem prehlásenie pána ministra Bradáča, že na Slovensku a Podk. Rusi sú tieto práce v prvom rade potrebné ako podmienka pre zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva. Ovšem treba fondy čím skôr uviesť v život, lebo doba je dnes najvhodnejšia a potreba najväčšia.
K opatreniam, ktoré majú preklenúť kritickú dobu, patria tiež úverové akcie chystané vládou. Je to jednak 150 mil. hospodársky kredit, ďalej úver zemedelský živnostenský, exportné úvery priemyselné a lacný úver ľudový. V odborných kruhoch sa odhaduje úverová potreba Slovenska asi na 1 3/4 miliardy Kč.
Naliehavosť naznačených bezprostredných úkolov nesmie nás nechať zabudnúť na 3 veľké problémy našich najbližších rozpočtov: na úhradu učiteľských platov, na sanáciu bratských pokladníc a definitivnú úpravu financií samosprávnych sväzkov. Tento posledný považujem pre jeho silné reflexy na celé národné hospodárstvo a vzáujme súbežného vývoja jednotlivých územných sväzkov za najdôležitejší. Do jednania rozpočtového spadá nábeh k jeho riešeniu: novela zákona č. 77/1927. Zo stanoviska slovenského máme niekoľko poznámok k zvolenému postupu.
Novelizácia zákona o finančnom hospodárstve samosprávnych sväzkov nevyhovuje potrebám Slovenska, pretože riešenie je príliš generelné. Vývoj slovenských samosprávnych sväzkov bol iný než v zemiach mimoslovenských. V Čechách a na Morave ide vlastne o sanáciu zadlžených sväzkov, na Slovensku musíme umožniť a zabezpečiť úver pre komunálnu činnosť investičnú.
Ťažká finančná, situácia samosprávy je z veľkej časti menovite na Slovensku zapríčinená nedostatkom v organizácii finančnej správy. Sborník Englišov obsahuje cenné námety k reorganizácii finančnej správy vôbec. Na Slovensku trpí finančna správa menovite nedostatkom zapracovaného personálu a vhodných ubikácií. Vo stave právnych úradníkov finančnej správy na Slovensku je systemizovaných 237 miest; z ktorých je obsadené len 190. Tento nedostatok právnicky školeného personálu pociťuje finančná správa veľmi citeľne, zvlášť pri prevádzaní reformy katastru, poneváč kladie na personál priamo nadľudské požiadavky. Kvalitná práca a individuelné posúdenie poplatníkov, ktoré zdôraznuje Engliš, nie je možné pri tomto stave konceptných síl.
Tiež nepriaznivé drahotné a ubytovacie pomery aj v menších mestách slovenských zradzujú od vstúpenia do bernej služby. Je všedným zjavom, že požadované nájomné za celkom skromný byt činí ročných 4.000 až 6.000 Kč, tedy 30 až 40 % pôžitkov úradníka VII, prípadne VI plat. stupnice. Počet technických úradníkov merníckych pre pozemkový kataster nedosahuje ani polovičky systemizovaného stavu. Slovenský kataster je po celej republike chýrny svojou namáhavou prácou, ktorá sa od každého požaduje, známe tu aj ťažkosti ubytovania a stravovania. Nie je možné očakávať zlepšenia skôr, kým nebude na Slovensku sriadená technická vysoká škola.
Obdobné pomery sú v súdníctve a administratíve. Výstavbu nových justičných budov a úradnu pre krajinský úrad v Bratislave treba čo najviac urýchliť. V iných oboroch treba za terajších hospodárskych pomerov najväčšiu pozornosť venovať otázkám zemedelským. Zemedelské vzdelanie má na Slovensku mimoriadny význam hospodarský. Predválečný počet škôl vzrastol sice na 30 so 45 triedami, ale to nestačí. Potrebujeme ďaľšie nižšie školy hospodárske, školy hospodyňské, treba ďalej pečovať o zvýšenie návštevy škôl a zracionalisovať dosavádnu rozsiahlu mimoškolskú činnosť o zemedelskom poradníctve.
Zemedelské družstevníctvo reprezentované 1824 družstvami má na Slovenska veľkú missiu, menovite v obore úverníctva a výroby. Prevádzanie podnikov melioračných, regulačných a vodovodných prinesie nielen Slovensku, ale celému štátu veľké národohospodárske zisky Stavby vodovodné sa na Slovensku vzmáhajú. Pre budúci rok je pripravený projekt, skupinového vodovodu vo Zvolene s rozpočtom 13 mil. Kč. V ministerstve zemedelstva sú prejednávané podniky melioračné, regulačné a vodovodné zo Slovenska asi za 140 mil. Kč. Pred prevratom zanedbané východné Slovensko je tu tiež zastúpené. Správne je, že silničnému fondu dávajú sa väčšie prostriedky, na rok 1931 je preliminár 208 mil. Kč oproti 137 mil. v roku 1930, ale sníženie položky na podpory k zlepšeniu neštátnych silníc zo 136 mil. Kč na 85 mil. Kč 700 tisíc postihne v prvom rade Slovensko, ktoré má najviac neštátnych ciest. Na Slovensku je potrebné vybudovať asi 1.300 km magistrál a spojek silničných.
Riešenie otázky náhrady boľševických škôd je tiež naliehavým, stejne ako výplata vkladov u bývalej uhorskej poštovej sporiteľne. Ministerstvu zahraničia prislúcha zásluha, že urýchlilo prevádzanie úmluvy ešte pred ratifikáciou Poľska a zariadilo, že od 2. novembra t. r. sa začalo s prevádzaním úmluvy o rozluke.
Pre ženy, vdovy a deti našich emigrantov má veľký finančný význam prevádzanie t. zv. kompenzácií, t. j. vymáhanie odškodnenia úrazového a úmrtného našími zastupiteľskými úradmi.
Sriadenie stavebného fondu pre vysoké školy dáva nám nádej, že uskotočnenie univerzitného mesta v Bratislave na pozemkoch Lafranconi urobí konec terajšiemu nedostatku a mizérii univerzitných miestností.
Národné divadlo pražské má na krytie prevozného schodku, ako vidíme z rozpočtu, 14,4 mil. Kč. Slovenské Národné divadlo či v Bratislave či v Košiciach by potrebovalo tiež primeraný obnos. Divadelníctvo na Slovensku má nielen umelecký, ale špecielne buditeľský a národne výchovný význam.
Naše živnostníctvo na Slovensku bojuje už roky ťažký existenčný zápas, zostrený hospodárskou. depresiou. Na tomto poli propadá štátu iniciativa, lebo ide o zachovanie stredných vrstiev a zabránenie zproletarizovaniu kvalitnej, výrobnej složky. Máme tu niekoľko požiadavkov: Je potrebné:
1. Dokončiť vecné vystrojenie štátneho ústavu pre zvelaďovanie živností v Turč. Sv. Martine.
2. Založenie Ústredia živnostenského družstevníctva urýchliť a dotovať ho vyššími ročnými príspevkami.
3. Podporovať snahy o modernizáciu živnostenskej práce a živnostenských dielní.
4. Vo zvýšenej miere podporovať študíjné a zkušebné zahraničné cesty živnostníctva.
5. Je treba previesť zákonité zaistenie stavobných pohľadávok živnostníctva.
Doporučoval by sem, aby každý rezort sostavil plán na niekoľko rokov, podľa ktorého by požiadavky slovenské mohly byť systematicky riešené.
Úhradová výplň pre veľkú časť našich budúcich úkolov bude museť byť hľadaná v úsporách výdajov v prvom rade na poli administratívy. Ekonomizácia správy je nielen problémom peňažnej rentability, aleje veľkým problémom etickým.
Neide len o zmenšenie onej zjavnej režie, ktorú vidíme v rozpočte, ale mnoho záleží na tom, aby občianstvu styk s úradmi neukládal prílišných obetí a nepodväzoval úživnosť. Ide tu, ako správne zdôraznit pán minister Slávik, o ideál moderného úradu a moderného úradníka, jedná sa ale tiež o t. zv. > scientific management <, ktoré je v prvom řade stav ducha. Ekonomizácia nesmie sa stať zmechanisovaním duši a nesmie viest k tomu, aby sa človek ešte viac stal otrokom hmoty, ako na našu dobu krásne upozornil jeden z arcikňazov.
Príjmovú stránku nášho rozpočtu treba hodnotiť ako so stanoviska rozpočtovej politiky, tak s hľadiska národohospodárskeho.
A teraz by som prechádzal na poslednú časť svojej reči. Zvýšenie príjmov o 497 mil. Kč má byť dosiahnuté bez podstatných zmien daňových inštrumentov a príjmovej skladby rozpočtu mobilizáciou rezerv, ktoré sme jasne videli v posledných záverečných účtoch. Uvoľnením týchto rezerv, vzniklých väčšinou z podceňovania príjmov v preliminároch, zaisťuje sa aktivita rozpočtu.
V daňovej štruktúre nenastávajú podstatné zmeny, ale tendencia vzostupu daní obchodných menovite u dane z obratu je zrejmá.
Moderné učenie finančnej vedy podstatne zoslabilo význam delenia na priame a nepriame dane a tým tiež zúžilo možnosť a narušilo priliehavosť konkluzií o význame a dôsledkoch priamych daní, čo do rozvrstvenia daňových ťiarch na vrstvy sociálne slabšie a silnejšie, pretože ako výstižne uvádza známy odborník prof. Mann, v horoskope každej dane čítame, že platiteľ a nositeľ dane nemusia byť identické osoby a pretože tiež daň zo mzdy, teda daň sociálne slabších vrstiev sa presunuje.
Ďalej treba uvážiť, že po válke nastaly takmer vo všetkých štátoch isté strukturálné zmeny príjmovej sústavy štátnej, ktoré znamenajú, že priame dane prestaly byť hlavným zdrojom úhradovým štátnych rozpočtov. Význámnejším činiteľom staly sa dávky, rešp. příjmy, ktoré sú dostatočne pružné a prispôsobujú sa celkovému hospodárskemu stavu štátu. T. zv. dane obchodové a specielne daň z obratu prevzaly významnú funkciu v príjmovej sústave. (Místopedseda Klofáč převzal předsednictví.).
Dľa štatistiky prof. Woytinského o percentuálnom rozdelení štátnych príjmov je podľa relativného významu priamych daní na prvom mieste Holandsko, 53,2 %, potom Anglia 52 % a Spojené Štáty Severoamerické 48,4 %. Na colnom dôchodku je z veľkej časti vybudovaná úhrada vo Švajciarsku, 74,7 %, vo Finsku 30,9 %, v Australii 46,7 %. v Britskej Indii 46,6 %.
Nepriame dane, medzi ktoré sa tu počítajú spotrebné dane v užšom slova smysle, štátné monopoly a obratové dane, robia dľa Woytinského v Nemecku 59,2 %, v Rakúsku 48,9 %, v Sovietskom Rusku 44,1 %, vo Francii 40,4 %, v Italii 39,7 %, v Poľsku 37,1 %, v Jugoslavii 37,5 %. U nás je úhrada z nepriamych daní nižšia než v sovietskom Rusku, Rakúsku a Nemecku. Dľa rozpočtu na r. 1931 obnáša u nás kvota priamých daní 28,79 %, spotrebných daní 34,55 % a obchodových 33,66 %.
Prvé dáta o účinkoch daňovej reformy našly správnej korektivy v podrobnej štatistike Štátneho úradu štatistického, dľa ktorej máme u dôchodovej dane 67,02 % samostatných poplatníkov a 32,98 % zamestnancov. Dľa povolania pripadá na zemedelstvo 31,96%, na priemysel a živnosti 26,94%, na obchod, peňažnictvo a dopravu 19,07 % a na štátnych a iných verejných zamestnancov 13,96 %. Na Slovensku máme dokonca 47 % všetkých poplatníkov dôchodovej dane z radov samostatných zemedelcov.
U priamych daní je dôležitá otázka techniky a morálky. Známy náš odborník dr Meisel hovorí: > Zákon o súvislosti daňovej techniky a morálky a ich vliv na výnos daní je zákonom absolutným, neznajúcim výmienok. Otázka budúcnosti našej daňovej kultury a daňového mieru, môže byť rozriešená len vedou; alebo zvláštnym výzkumným ústavom, ktorý by hospodárske dáta vedecky objektivne posudzoval a dával k dišpozicii verejnej kritike. <
Chcem ešte spomenúť, že naša obchodná politika stojí pred novými úkoly. Nepomer, ktorý nastal medzi výrobnou a nákupnou, nie spotrebnou, kapacitou ľudstva, snažia sa vedúci činitelia vyrovnať práve pomocou obchodnej politiky. Hľadajú sa nové její formy od dosavádnych - ktoré zdá sa nestačia - odlišne, ba aj diametrálne s nimi sa rozchádzajúce. Poukazuje sa na nemohúcnosť s malými prestávkami už 70 rokov trvajúcich medzinárodných obchodných dohôd spočívajúcich na zásade doložky o najväčších výhodách. Tento > régime égal < nestačí už, ako sa zdá, novému zrýchlenemu a častejšie sa meniacemu tempu moderného hospodárskeho života. To znamená zrýchlené tempo väčších rentabilných investicií, menovite na Slovensku, kde zprístupnily by sa prírodné bohatstvá a zamedzila emigrácia. Toto tempo mohlo by sa postaviť na širšiu úverovú bázu, lebo dnes už služba nášho štátneho dlhu nie je tak napiatá.
Štátny rozpočet je pre nás súčasne, slavný senát, generálnou reviziou štátneho hospodárstva a výhľadom do budúcnosti. Tento výhlad nie je v tomto roku tah dobrý, ako v minulosti, ale nie je to zjav príznačný len pre náš štát. Situácia mnohých iných štátov je ďaleko horšia. Tá okolnosť, že v rokoch dobrej konjunktury hospodárili sme opatrne, že naša štátna pokladňa mala koncom r. 1929 takmer 3 miliardy Kč k dišpozicii, oprávňuje nás iste skôr k optimizmu, než k pesimizmu.
Prial by som si, aby tá debata, ktorá sa rozpradie, viedla sa z vysokého zorného úhla jednotnej fronty solidarity, ktorej protaginistom je náš pán prezident, a čo stipuloval svojho času predseda Švehla, keď riekol, že sa právom môže riecť; že práca vykonaná od začiatku našej republiky vykazuje vzostupnú líniu pokroku k demokracii a humanite, k mieru, spravodlivosti a poriadku.
Slávny senát! Po prejednaní rozpočtu a všetkých jeho kapitôl a skupín s prílohami a finančným zákonom bol tento rozpočet v schôdzi rozpočtového výboru dňa 10. decembra b. r. schválený vo znení prijatom snemovňou poslaneckou, a rozpočtový výbor si dovoľuje navrhnúť, aby rozpočet tento na rok 1931 spolu s finančným zákonom bol slávnym senátom schválený podľa tlačiva 345 senátu. (Potlesk.)
Místopředseda Klofáč (zvoní): Přikročíme k rozpravě o prvé části, politické.
Uděluji slovo panu sen. dr Hilgenreinerovi.
Sen. dr Hilgenreiner (německy): Senátoři, senátorky! Krátce před ukončením roku, co do času omezen, zahajuje senát ve svém plenu porady o rozpočtu pro rok 1931. Jaký zájem senát nalézá u vlády, ukázalo se právě v tomto okamžiku, kdy při výstižném, obsáhlém referátu pana generálního zpravodaje větsinou nebyl přítomen ani jediný člen vlády. Nechá-li si to většina líbiti, jest její věcí. My z oposice musíme se spokojiti tím, že to zde konstatujeme.
Rozpočet poskytuje příležitost sestaviti finanční a politickou bilanci roku. To je tentokrát tím zajímavější, ježto skoro přesně od jednoho roku jest u vesla nová vláda a nová většina, jíž náležejí strany, jež na činnosti dřívější vlády a dřívější většiny provozovaly nejostřejší kritiku. Vynasnažím se tedy abych ve všeobecných rysech - podrobnosti - přenechávám svým pánům kolegům - nastínil finanční a politickou bilanci tohoto roku.
Když jsme naposledy v březnu byli pohromadě abychom zajistili rozpočet pro rok 1931, prohlásila nám veliká část většiny: Příští rozpočet bude naším rozpočtem, nikoli více diktovaným od finančního ministra, příští rozpočet bude rozpočet, přizpůsobený kritickým poměrům a bude to sociální rozpočet, při kterém státní příjmy více nežli dosud budou rozdíleny pro sociální účely. Tedy dobře, zkoumejme jednou předložený rozpočet po těchto třech stránkách!
Měl to býti vlastní rozpočet většiny, nikoli více diktovaný finančním ministrem. Ale co vidíme? Ve své znamenité řeči v poslanecké sněmovně stěžoval si předseda rozpočtového výboru dr Černý trpce do toho, že poslanecké sněmovně není popřáno změniti byť jen jedinou cifru v rozpočtu. Pánové, od koho pak vlastně závisí uplatniti zde vliv? Závisí to skutečně výhradně od ministra financí? Došli jsme již tak daleko, že se v této příčině mluví o československé tradici a že se staví proti anglické a že se říká: u nás není možno, co v Anglii bylo odedávna zvykem, ostatně nejen v Anglii, nýbrž také v jiných státech. Po této stránce ukázaly se sliby dřívějších kritiků vesměs býti lichými sliby. Ministr financí držel také tentokráte hůl: > Pudlíku skákej! <, a rudí a zelení a žlutí et tutti quanti skákali. Trošku se vrčelo a mručelo, ale pokaždé se skákalo přes hůl. A to je tím podivnější, ježto se tentokráte při rozpočtu událo něco nového. Pan ministr financí zakalkuloval do rozpočtu daně a dávky, které v okamžiku, když byl rozpočet v poslanecké sněmovně předložen, ještě vůbec nebyly povoleny, již předem od poslanecké sněmovny přijal povolení a přes to žádal, že se v rozpočtu nesmí škrtnouti žádná cifra. To přece znamená vykonávati diktaturu, která je parlamentu nedůstojna.
K tomu přistupuje ještě něco jiného. Kdyby se alespoň při závěrečných účtech chtěla vykonávati přísná kritika, kdyby se alespoň tam chtělo přihlédnouti k tomu, zdali skutečně povolených peněz bylo užito k tomu, k čemu byly povoleny a zdali zde nebylo neoprávněného překročování! Ale co vidíme pokaždé? Že závěrečné účty daleko překročují to, co bylo povoleno, a přesto se hladce, také nynější většinou, schvalují. Takovýmto způsobem snižujeme před veřejností hlavní právo parlamentu, povolovati a kontrolovati roční příjmy. Dokud zde nenastane obrat, lituji pana generálního zpravodaje a pány zpravodaje a všechny pány, kteří v poradách konají tak znamenitou práci, poněvadž celá ta práce většinou zůstává bez účinku a bez úspěchu.
Druhá věc. Rozpočet tohoto roku měl býti rozpočtem krise. Měl se vzíti zřetel k těžce ohrožené situaci našeho národního hospodářství. To znamená, že se pokud možno vystříháme zbytečných výdajů, že pokud možno roční výdaje stlačíme pod dosavadní výměru. V březnu tohoto roku prohlásil pan ministr financí a generální zpravodaj, že náš rozpočet je příliš vysoký, že ho musíme snížiti. A čeho se dožíváme od ministra dr Engliše a nynější vlády a její většiny? Že rozpočet o dobrou půl miliardy zvyšují. Je to rozpočet krise? Všude volá vláda: dolů s cenami! A sama zostřuje daň z výdělku, daň z obratu, zvyšuje tarify na poště, na dráze atd. a činí, co jen může, aby výrobu zdražila. Jak zde může vláda přistoupiti k soukromému podniku a říci > dolů s cenami! <, když sama ničím nepřispívá k tomu, aby ceny mohly snadněji klesati?
A nyní třetí věc. Měl to býti sociální rozpočet. Bylo úmyslem bohatěji ukojiti sociální nároky nežli v dřívějším rozpočtu. A co vidíme? Rozpočet je zvýšen, jak jsem již řekl, o dobrou půl miliardy. Mnoho-li však z toho získalo ministerstvo sociální péče? Ministerstvo sociální péče při tomto plus získalo jen 40 milionů Kč, nic více. 40 milionů ušetřilo ministerstvo sociální péče u invalidů, o tento obnos byl invalidní příspěvek v rozpočtu snížen, takže vlastně celkem má pro sociální potřeby jen o 80 milionů více, z čehož 50 milionů připadá pro nezaměstnané. Ze zvýšení o půl miliardy jen 40 milionů více pro sociální účely! Vezmu-li k tomu ministerstvo zdravotnictví s 11 miliony a maličkost u ministerstva zásobování, obdržím plus v obnosu 55 milionů Kč, nic více. Tak si sociální rozpočet nepředstavuji! Představuji si, že většina, která má skutečně na mysli sociální hlediska, snaží se pokud možno snížiti neproduktivní výdaje státu. Co nás mnozí z nynější většiny obviňovali z militarismu, poněvadž jsme povolili ozbrojovací fond, ničeho neškrtli na vojenském zbrojení! A co vidíme? Vojsko stojí v rozpočtu pro rok 191 se stejným obnosem, totiž 1.400 milionů, a k tomu přistupuje ještě mnoho jiného, co dohromady činí asi 2 miliardy. Při tom bylo ze stravování škrtnuto 28 milionů a přesunuto na letectví, které se vlastně má, platiti z ozbrojovacího fondu. Myslíte, že se těchto 28 milionů u vojska uspoří? Naopak, při závěrečném účtu 1931 uvidíte, že se těchto 28 milionů počítá, jako překročení při naturáliích. Neboť roku 1928 napočítalo se přes rozpočet 18 milionů více za naturálie, roku 1929 o 40 milionů více za naturálie. Proč? Poněvadž, jak doznáno, se k naturáliím strká všechno, co jinde z povolených peněz nelze poříditi. (Výkřiky.) Skutečně sociální rozpočet byl by se musil vrhnouti na jiné věci, na příklad aby státní podniky, které nesou jen pakatel 20 milionů, svou výrobu zvýšily, aby celé státní hospodářství bylo racionalisováno, aby se nevyhazovaly peníze pro stranické účely a aby se všude měl na mysli jen zájem státu. Úspory takto získané byly by se mohly přesunouti na sociální účely, aniž by rozpočet byl zvyšován. Ale způsob, jakým se postuovalo, je přímo obžalobou všech, kdož nám pro rok 1931 slibovali sociální rozpočet.
Kamkoli pohlédnu, musím zjistiti, že se velké sliby rozplynuly v páru, co zbývá, je velké finanční pasivum, takže náš rozpočet pro příští rok přes zvýšení o půl miliardy končí jen přebytkem 5 milionů. Počítáme-li, že na příklad příjmy na daních pro prvních 9 měsíců tohoto roku v Čechách samotných činí o 470 milionů méně než r. 1929, obáváme se, zdali tento rozpočet pro příští rok při malém rozpětí 5 milionů větších příjmů ukáže se ve skutečnosti positivním, a zdali pan ministr, který se tolik chlubil stabilitou svého rozpočtu, nedožije se smutné skutečnosti, že rok 1931 skončí se zjevným pasivem, čehož by zajisté v zájmu státu bylo dlužno vážně litovati a čehož si nikterak nemůžeme přáti.