Schůze zahájena v 15 hodin 30 minut.
Přítomni:
Předseda: dr Soukup.
Místopředsedové: Donát, dr Heller, Klofáč, Luksch, Trčka.
Zapisovatelé: Johanis, Stržil.
92 senátoři podle presenční listiny.
Zástupci vlády: min. předseda Udržal; ministři Bechyně, dr Engliš, dr Slávik, dr Spina.
Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Šafařovič, jeho zástupci dr Bartoušek, dr Trmal.
Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.
Oznamuji, že dal jsem dovolenou na dnešní schůzi sen: Ďurčanskému, Kotrbovi, dr Milotovi, Rovňanovi, Valouškovi, Volkovi, na tři dny sen. Foitovi.
Budeme nyní projednávati pořad jednání, a to:
Zprávu rozpočtového výboru o usnesení poslaneckej snemovne (tisk 345) k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona pre rok 1931. Tisk 350.
Navrhuji, aby o tomto odstavci pořadu jednání provedena byla jednotná rozprava, rozdělená na čtyři části, a to:
I část politickou, obsahující ze skupiny I (vlastní státní správa): kap. 1. President republiky a Kancelář presidenta republiky, kap. 2. Zákonodárné sbory a Kanceláře sněmoven, kap. 3. Předsednictvo ministerské rady, kap. 4. Ministerstvo věcí zahraničních, kap. 5. Ministerstvo národní obrany, kap. 6. Ministerstvo vnitra, kap. 7. Ministerstvo spravedlnosti a Nejvyšší soud, kap. 8. Ministerstvo pro sjednocení zákonův a organisace správy, kap. 9. Nejvyšší správní soud a Volební soud a ze skupiny II (Správa státních podniků), § 13 Státní tiskárny, § 14 Úřední noviny v Praze a v Bratislavě, § 15 Čsl. tisková kancelář, § 10 Vojenská továrna na letadla a § 11 Vojenské lesní podniky.
II část kulturní a sociální, obsahující ze skupiny I: kap. 10. Ministerstvo školství a národní osvěty, kap. 17. Ministerstvo sociální péče, kap. 18. Ministerstvo pro zásobování lidu, kap. 19. Ministerstvo veřejného zdravotnictví a tělesné výchovy, kap. 20. Odpočivné a zaopatřovací platy a ze skupiny II: § 7 Uhřiněvský školní závod zemědělský, § 8 Školní závod zemědělský v Děčíně - Libverdě § l6 Žabčický školní závod zemědělský, § 12. Státní lázně.
III část hospodářsko-dopravní, obsahující ze skupiny I: kap. 11. Ministerstvo zemědělství kap. 12. Státní pozemkový úřad, kap. 13. Ministerstvo průmyslu, obchodu a živností, kap. 14. Ministerstvo veřejných prací, kap. 15. Ministerstvo pošt a telegrafů, kap. 16. Ministerstvo železnic, a ze skupiny II: § 6 Státní lesy a statky, § 9 Státní báňské a hutnické závody, §. 4 Čsl. pošta, § 5 Čsl. státní dráhy.
IV část finanční, obsahující ze skupiny I: kap. 21. Ministerstvo financí, kap. 22. Nejvyšší úíčetní kontrolní úřad, ze skupiny II: §. 1. Tabákoví režie, § 2 Státní loterie, § 3 Státní mincovna v Kremnici, pak skupinu III: Podíl samosprávných svazků a fondů a Podíl silničního fondu na státních daních, dávkách a poplatcích, skupinu IV Správa státního dluhu a finanční zákon.
Navrhuji dále; aby řečnická lhůta byla stanovena pro každý klub tolikráte dvanácti minutami, kolik klub má členů.
Kdo s těmito mými návrhy souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Návrhy se přijímají.
Uděluji slovo panu generálnímu zpravodaji sen. Stodolovi.
Zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! Náš rozpočet na r. 1931 ukazuje zvýšenie 545 mil. Kč. Poneváč vývoj nášho hospodárskeho volumenu činí ročite 1 až 2 %, tak toto zvýšenie neplyne z normálného vývoja, ale z hromadného plnenia úkolov nových. Celé nové zaťaženie štátnej pokladnice robí 600 mil. Kč, lež boly dosiahnuté úspory v položkách štátneho dlhu. Týmito novými výdajami sa iste financie štátu zhoršujú. Lebo treba ešte mať, pred očima problém úhrady platov učiteľských, k tomu padá na váhu ešte otvorená otázka financií samosprávnych sväzkov, otázka bratrských pokladníc atď. Vnútorná štruktúra výdajov nie je podstatne zmenená. Sústava štátnych príjmov pre rok 1931 je nasledovná:
|
Výnosy štátnych podnikov |
|
|
činia |
1.376,614.000 Kč |
|
dane a dávky |
5.366,000.000 Kč |
|
clá |
1.247,000.000 Kč |
|
kolky a právné poplatky |
1.136,340.000 Kč |
|
ostatné správné príjmy |
77,873.000 Kč |
|
spolu |
9.843,827.000 Kč |
a sú väčšie oproti r. 1930 o 497 mil.
Tento prírastok okrúhle pol miliardy mohol byť preukázaný uvoľnením príjmových rezerv z rozpočtov predošlých.
Cele správne je poznamenané v dôvodovej zpráve finančného zákona a štátneho rozpočtu, že výdaje štátnej správy už pred rozpočtom na r. 1931 boly nepomerne vysoké.
Nič nedáva väčší a lepší náhľad do štruktury nášho štátnohospodárskeho života ako naše rozpočtové päťročie od r. 1926 do r. 1930. Keď hodíme retrošpektivne okom po tejto dobe, s obdivom vidíme; koľko finančných problémov bolo rozriešené. Odčinené bolo na daniach dopranných behom tohoto päťročia 789 mil., odmenená bola refundáciami pre vývoz daň uhoľná, obratová za pol miliardy. Umožnená bola reforma priamych daní s úľavou vyše pol miliardy. Tiež úhrada platového systému vyše miliardy. Ač práve na úhradu prispela jedine cukorná daň vo výške ročitých 200 mil. Behom päťročia bolo poukázané železniciam, poštám na investicie 1723 mil.
|
štátny dlh krátkodobý sa |
|
|
snížil v tomto období o |
2.554 mil. Kč, |
|
štátovkový dlh o |
1.545 mil. Kč, |
|
tedy spolu o |
4.099 mil. Kč, |
ba, dodnes asi o 5 miliard. Všetky tieto obnosy tvorily nové hodnoty reálné, konkrétné a mravné. Tu kladly sa aj základy toho, čo najviac v dobe kríze potrebujeme. Dobre vyškolený, dľa možnosti na najvyšší stupen zorganizovaný produkčný aparát. A tu práve nemožno, aby človek nevyslovil obdiv nad svedomitou prácou. Minister dr Engliš, ktorý železnou energiou pracoval na konsolidácii nášho hospodárskeho života. Zasluhuje uznania aj úradujúci minister financií za ťažkú prácu, vďačným srdcom musíme spomenúť aj predošlých šéfov min. financií Bečku, Sonntága, Vlasáka a nášho martýra Rašina. Naša hospodárska depresia je v podstate problémom cenovým. Čísla všetkých cien závisia predovšetkým na množstve zlata, ktoré je zvolené za peňažnú jednotku. Keby sa našlo také ložisko zlata, že by sa stalo tak všedným majetkom, ako je meď, tak by sa zmenila aj jeho smenná relácia proti všetkým statkom a všetky statky by v cene stúpaly. Nemení sa síce kovový, ale zväčšuje sa hodnotný obsah peňažnej jednotky. Tedy máme na krku druhú deflačnú periodu. Finančný výbor Sväzu národov vydal ohľadom kupnej síly zlata rapport: Berúc 30% krytie a organické zvýšenie monetárnej potreby od 2% ročite, musí sa už r. 1937 ukázat manco 6 milionov dolarov, ktoré by sa r. 1940 zväčšilo až na 34 mil. dolarov. Lež rapport poukazuje, že strachy sú prehnané, lebo je spôsob monetárne potreby zlata prispôsobiť ku disponibilnému stavu zlata. Na pr. keď by sa vnútorné platenie nedialo zlatom. Takže komisia myslí, že sám problém zlata netvorí produktivný problém, lež ovšem myslí, že ťažisko leží v dislokácii zlata.
Pri príčinách kríze, zemedelstvo - hovorí Engliš - nemôže sa priblížiť cenám obilia Ameriky a Ruska, lebo by muselo upadnúť do extenzívneho hospodárenia. Zemedelstvo, myslí Engliš, môže počítať s trvalým poklesom, ale môže existovať pri cenách snížených, úmerne cenám priemyselným. Poneváč je ale hlavná príčina kríze deflačná, preto sa bude tomu musieť prispôsobiť celá výroba. Ovšem jeden činiteľ, a to je dlh, ten sa neprispôsobí, ale zhodnotí a bude tvoriť zvýšenú kvótu výrobného nákladu. Preto je tak vážne, že sme behom posledných 5 rokov boli v stave štátný dlh snížiť aproximativne o 5 miliárd.
Než by som pristúpil ku formálnej stránke rozpočtu, nech mi bude dovolené predovšetkým urobiť malú analyzu dnešného všeobecného hospodárskeho stavu. Že sme v kríze všeobecnej, tak výroby agrárnej a priemyselnej ako aj konzumu, čím miením distribuciu, je známo.
Čo najviac ide na nervy, je stálé kolísanie, je nestálosť, tedy opak stability svetového hospodárstva. Vidíme pesetu, mexikánsky strieborný dolar. Veď ešte ani valuty nie sú štabilizované, aj Lord Abernon v obchodnej Komore Liverpool za príčinu kríze drží cenu zlata a medzinárodné dlhy. Preto musí sa jestvujúce zlato rácionálnejšie a múdrejšie obhospodáriť, a čo je hlavné, rozdeľovať.
Ohľadom medzinárodných dlhov hovorí, že Amerika je ešte primladý kreditor, ktorý nemá ďosť zkúseností. Múdry kreditor umožňuje splácanie dlhov. Kdežto Amerika uvaluje na dlžníkov vysoké clá a súčasne tlačí dolu cenu tohoto tovaru zvyšovaním ceny zlata. Ako následok kríze vidíme ohromný revolučný presun cenovej hladiny sveta. Príčina neštability je, že postrádame vôbec fixnú cenovú bázu vo svetovom hospodárstve. Totiž kríza ešte neni na spodku úplne. Amerika je dnes bez cenovej báze. Od tých čias, akosa cez noc výdelky kurzové zmenily v burzové ztraty, nenašla sa ešte fixná báza. Vzdor sníženia cien ešte nenašiel sa kontakt s kupujúcim publikom. Veľký amerikánsky trh inflatorným prekročením svojej vnútornej nákupnej hodnoty platil za surovizne svetového trhu ceny, ktoré ďaleko presahovaly ich hodnoty.
A tu vidíme následok. Práve som navštívil jeden veľký obchodný dom, ktorý konštatoval, že kakao na pobreží Afriky, to je to zlaté pobrežie, kleslo posledné 2, 3 dni zo 64 na 34 funtov, totiž jedna tuna stála 64 libry a teraz stojí 34 či 32 libry. To je tá neštabilita, na ktorú som vzpomínal.
Je samozrejmé, že hospodárska kríza zasiahla tiež Československo. Doterajšie úsilie, riešiť tento problém, dá sa rozdeliť na dve skupiny, a to u zemedelskej výroby a u priemyslu. K tomu sa pričleňujú snahy obchodu. Prvú etapu by sme mohli nazvať etapou snáh po zvýšení cien zemedelských produktov, ktorá v poslednom štadiu prechádza v úsilie zábraniť ďaľšiemu poklesu.
Nie je sporu o tom, že tieto opatrenia maly za konečný účel zvýšiť kupnú sílu zemedelského obyvateľstva a tým umožniť vystupovanie tejto skupiny konzumentstva na našom trhu. Hospodárska depresia, ktorá sa objavila v plnej nahote r. 1930, ukázala, že zvýšenie konzumenčnej schopnosti nášho trhu vyžaduje aj iné opatrenia. Poznali sme, že ceny určitých produktov neklesaly a tým zostrovaly a predlžovaly depresiu. To platí predevším o článkoch priemyslových. Naskytla sa myšlienka a myslím správna, obnoviť rovnováhu na trhu tým, aby ceny priemyselných produktov sa nížily, to znamená, že rovnováha by sa zaistila pri nižšej sústave hospodárskych čísiel. V prvom rade sa obrátila pozornosť na pohyb veľkoobchodných cien najdôležitejších surovín a na otázku odolnosti maloobchodných cien. Na druhej strane pri klesajúcej tendencii ostatných cien podlamuje sa konzumenčná schopnosť nášho trhu. Zásah vlády do cien je nutný. Je však otázka, o koľko procentov, poneváč dosiaľ snížená cena není, aspoň dostatočne. To padá na váhu pri cemente a uhlí. Pri uhlí to nie otázka mzdy, ako otázka distribucie. Sníženie cien u surovín a polotovarov, rešp. výrobkov u výrobcov nemôže mať väčšieho vlivu na oživenie nášho trhu, pokiaľ sa toto sníženie neobjaví tiež v malom obchode. To znamená v cenách, ktoré platí spotrebiteľ. Toto správne pochopilo ministerstvo obchodu, keď sriadilo komisiu pre racionalizáciu obchodu. Ide hlavne o články, ktoré sú pre domácnosti najdôležitejšie. U chleba a pečiva, aj u iných potravinárskych článkoch. Sníženie týchto tovarov nám umožní prispôsobenie mezd k nižšej sústave hospodárskych čísiel. Keď robotník bude platiť svoje potrebné články lacnejšie, nebude sa brániť sníženiu miezd, pretože jeho reálna mzda ostane zachovaná. Je samozrejmé, že nebude možné snížovať mzdy, pokiaľ v malom obchode ostanú ceny nezmenené.
Sníženie cien a tým obnovenie rovnováhy je prvým predpokladom oživnutia nášho hospodárskeho života. Toto oživenie nastane zosilnením vlastného trhu a zväčšením konkurenčnej schopnosti nášho tovaru za hranicami. Vzostup konjunktury je najúčelnejšou zbraňou proti nezamestnanosti, ktorú však, a to si musíme uvedomiť, nebude v stave úplne odstrániť, pretože pokračujúca racionalizácia bude stále viac a viac rozmnožovať počet nezamestnaných.
My vidíme, že i u nás chce sa nezamestnanosti odpomôcť investičným programom a že sa tým chce zmeniť podpora nezamestnanosti v produktívnu. Ovšem u nás to ide v užších driekach, kdežto v Nemecku podľa Dietricha chcú urobiť investičný program na 8 miliárd mariek, tedy na 64 miliárd korún. Ovšem oni majú vyše troch milionov nezamestnaných, lebo racionalizácia výroby ďaleko predstihla konzum.
Rozpočet obsahuje na budúci rok v správe a podnikoch okrúhle 2 miliardy na investície. Nemožno robiť nových emisií pre investície, aby sme neporušili ustálený kurz štátnych papierov. Predsa budú štátne investície rozšírené asnáď o ďaľšiu miliardu tým, že budú rozšírené novšie možnosti fondu silničneho, vodohospodárskeho a melioračného.
Ďalej padá na váhu, keďže chcem prejsť hlavne na hospodárske otázky, otázka kapitálového hospodárstva. Platobná bilancia Československa sleduje zaujímavú čiaru. Zahraničný obchod priniesol r. 1929 platobnú bilanciu s aktivom len 60 mil. Kč, ovšem predtým od 1925 až 1929 vykúpili sme z cudziny 3.330 mil. Kč cenných papierov.
Ku tvoreniu kapitálu prispieva cudzinecký ruch a úspory vysťahovalectva. V cudzineckom ruchu podľa dr Smutného r. 1929 boli sme aktívnými 100 mil. Kč. Príjem z odsťahovalectva odhaduje štátny úrad štatistický vlani na 606 mil. Kč.
Ďalej padá na váhu ako predpoklad produktivity aj podpora exportu. Pri rozprave o exporte padajú velmi na váhu predovšetkým prostriedky komunikačné a tu chcem vzpomenúť, že budeme museť ísť na more, budeme museť vybudovať sukcesívne, pomalu námornú paroplavebnú spoločnosť na Dunaji - na oceáne, to už je veľká dimenzia. Rozhodne budeme museť zachytiť časť prevozu z Odesy, Levanty, Trapezuntu a Smyrny. Francúzsky minister Flandin riekol zcela správne, že Československá republika je na vysokom stupni výkonnosti a produktivity, len že jej chybujú organizácie exportu. V tejto musíme počítať ovšem i naše veľtrhy, ktoré práve dnes v čase núdze zasluhujú najväčšiu pozornosť; na pr. Dunajský veľtrh bol v stave hodný počet cudzincov už pritiahnuť.
Ďalšia cesta ku podpore exportu musí diať sa urýchleným prejednávaním pripravovaných zákonov o poisťovaní vývozných úverov, o garancii za dlhodobé úvery a o exportnom ústave.
Zemedelstvo, správne riekol minister Bradáč, že musí postaviť svoju výrobu na vedecký podklad.
Tiež štruktúra obyvateľstva musí sa všemožne udržať. Nemožno predsa trpeť exodus, útek z kraja do mesta, aby často zemedelstvo nemalo delníctva, ale oproti tomu bolo zaťažené daňami a platením na quasi vlastných nezamestnaných príslušníkov zemedelských po mestách.
Pre zemedelstvo má ovšem ohromný význam aj úver a vítáme sľub ministra Bradáča, že, jestliže je jedna možnosť rýchlej a výdatnej pomoci v zemedelstve, že je to lacný úver. Vieme, ako ťažko iné zeme bojujú, inak ovšem príde práca kuliho a nemožná konkurencia.
O význame družstva nemusím hovoriť. Držím za potrebné organizácie, ovšem práve tak váhu kladiem aj na delnické kooperativy. Ale súčasne ako človek prakse - som už bezmála 45 rokov v praksi - musím varovať pred tými tendenciami, ktoré by chcely vypriahnuť taký stav, ako je obchod. Ovšem moje slová sa vzťahujú jedine na solidný obchod, nesolidný obchod treba všemožne potierať.
Kríza je u nás, ako to vo všeobecnosti vidíme, niečo menšia, než inde, totiž len pomerne menšia, ona je krutá, inde je ovšem zúfalá. Máme i my toho dosť. Rastúca nezamestnanosť delníctva, zmenšený volumen hospodárstva, naše exekucie daňové po dedinách, naše zmenšenie vkladov a tým aj zastavenie tvorenia kapitálu sú toho ťažké zjevy.
O zemedelstve nemusím mnoho hovoriť. Stačí spomenúť, že jeden väčší statkár, Weiner, aj meno vám poviem, vyhádzal 38 vagonov cibule na hnojisko. A že jeden z našich kolegov, tu sedí, jeden senátor, tiež mnoho a mnoho hektárov cibule zaoral, že na Slovensku hnije kapusta - zelí - na poliach a že na slovenskom východe následkom toho nemáme odstupňované tarify, mnoho a mnoho vagonov jablčiek po osadách shnilo. Prečo? Poneváč na Slovensku ešte potrebujeme odstupňovaných tarifov, čo sa musí vybudovať na podklade čiste vedeckom. (Sen. Ant. Novák: Jablka nejsou levná!) To si pripíšte tarifom na Slovensku, pane kolega! Keby tarify boly tam také, ako to v Čechách delnictvo potrebuje, máte tu o 50 % lacnejšie jablká, než platíte. Ale takto žiadny to nechce. (Sen. Plamínková: Kdo si hrozny objednal odtamtud, dostal je lacino!) Milostivá, ale takhľa ani bravy nechcú jablčká žrať. Ale ráčte rozumeť. Objednáte-li ich z družstva, na pr. z Prešova, uvidíte, že ich dostanete o mnoho lacinejšie.
Prečo sme nie v tak zúfalej krízi, ktorá hrôzou naplňuje človeka? Preto, lebo jestvuje ešte veľká tradícia československého národa a národov túto republiku obývajúcich. Za to nekonečne mnoho musíme ďakovať aj významu nášho verejného života a našej štátnosti. Predovšetkým pánu prezidentovi, ďalej práci našej vlády a našim ministrom. Či nevideli sme to najlepšie na príklade pána predsedu Švehlu? Nevidíme to aj na príklade dnešného predsedu, že nešanuje v práci nikoho a najmenej nešanuje seba, čo sa týče jeho zdravii? Ďalej môžem ďakovať súcosti našich finančných ministrov. Držali kormidlá prímočiarne vo smerniciach našich tradicií. Konečne môžem ďakovať čiste svedomitej práci nášho štátneho úradníctva, či administrativného a ťažkej práci našich ministerstiev. K tomu nutno počítať veľké výdobytky našej demokracie, ktoré náš ľud vedú, držia a nedajú prijsť pod kolesá. Je to predovšetkým pozemková reforma a jestliže jedna velká idea bola spásonosná, tak je to táto. Či náš slovenský roľník nebol na takej lodi pred tým, ktorá už vysielala tie hrozné značky. S.O.S., preto každý súdny človek musí cítiť obdiv nad prácou velmi talentovaného jeho šéfa, jeho úradníctva za pomerne tak krátku dobu, v ktorej zpracovali tak ohromnú materiu, nejdokonalejšie v centrálnej Europe.
Len si nutno predstaviť, čo by sa bolo dialo na Slovensku, v zemi latifundií, ktoré by dnes iste prešly na podklad extenzívneho hospodárstva. Čo by sa bolo robilo na Slovenskom východe v zemi emigrácie a zvýšenej populácie, aký ohromný socialný a národohospodársky význam má pozemková reforma, to vidíme dnes.
Preto musíme v záujme vnútornej kúpnej síly, v záujme samého priemyslu a delníctva stáť aj pri každom vyjednávaní obchodne-politickom na stráži. Práve 10 dní, čo hovoril zástupca Nemecka Posselt v Gëneve, že Nemecko bezohľadne stojí na záštite svojho priemyslu, svojho zemedelstva, svojho delníctva. Ovšem do budúcnosti pri tom sa už ukazuje, ako to Angličania hovoria, že tie ťažké mraky majú také srieborné okraje. Je to práve tá konferencia cukerná v Bruselu. Vidíme, že veľké internacionálné síly pracujú, aby aspoň v niektorých odvetviach bola kríza zastavená. Ovšem nedali sme sa omámiť skvelým výsledkom nášho rozvoja mynulého, nedáme sa sklátiť ani reverzom dnešných dňov. Ohromné vážky svetových konjunktúr idú hore, idú dolu, ale jazýčkom na tejto váhe je vždy zdatnosť a mravná tradícia jedného národa.
Prejdem k formálnej stránke nášho rozpočtu. Život verejných hospodárství v jednotlivých štátoch vyvinuje sa vždy viac so zreteľom k medzinárodným pomerom a pod vlivom postupujúcej medzinárodnej solidarity hospodárskej a finančnej. Dnes žiadny štát nemôže si dovoliť politiku > splendid isolation < ani snívať o preludoch Thünenovho izolovaného štátu.
Medzinárodná podmienenosť a vzájomná závislosť jednotlivých štátov, čí v ohľade národohospodárskom, alebo v obore verejných financií núti štátne sväzky k istej súbežnosti čo do úkolov a prostriedkov a má svoj veľký vliv na rozpočtové úkoly a výdaje štátu, ktoré nemôžu byť trvale v rozpore s medzinárodnou situáciou.
Podnety k takýmto zmenám rešp. akomodáciám zračiacim sa predovšetkým na výdajovej stránke, štátnych rozpočtov môžu byť rôzne. Raz je to kategorický imperativ: safety first - armáda - inokedy je to dôsledok medzinárodných smlúv - platy zo záväzkov, úkoly sociálne - zachovanie súťažeschopnosti atď.
Zreteľ k medzinárodným pomerom a predovšetkým k svetovej hospodárskej situácii je dnes spoločným znakom štátnych rozpočtov takmer celého sveta.
Hospodárska tieseň vyvolala mračná rozpočtových starostí: kríza hospodárska hrozí krízou rozpočtov. Boj o zachovanie rozpočtovej rovnováhy je spoločným ohlasom finančných ministrov a rozpočtových debát. Takmer každý deň prináša zprávy o najrôznejších opareniach jednotlivých štátov smerujúcich k tomuto cieľu. V Italii na pr. usniesla sa ministerská rada na radikálnom prostriedku 12 až 35 %ného sníženia platov štátnych a verejných zamestnancov, poneváč majú behem prvých 4 mesiacov bežného rozpočtového roku uhradiť schodok 729 mil. lir. Nemecko, kde rozpočet bol jednou z hlavných príčin vládnej kríze a musel byť dekretovaný ríšskym prezidentom, hľadá východisko v prenikavých škrtoch rozpočtových. V Anglii bolo nutné uhradiť schodok vo výške asi 42 mil. libier, t. j. asi 6.888,000.000 Kč v rozpočte 1930/1931 jednak siahnutím na fondové prostriedky, jednak zvýšením daní, a to predovšetkým zvýšením dane dôchodovej.
Prehľad po rozpočtoch význačnejších europských štátov ukazuje, že rozsah výdajov a rozpočtové volumen sa v posledných rozpočtoch podstatne zväčšilo. Tak na pr. vzrástly výdaje: V Nemecku v rozpočte na r. 1930 na 96.874 mil. Kč oproti výdajom v rozpočte na r. 1929 vo výške 66.456 mil. Kč; t. j. o 30.418 mil. Kč, rešp. o 45,7 %. Vo Francii v rozpočte na r. 1930/31 na 66.643 mil. Kč oproti výdajom v rozpočte na r. 1929 vo výške 60.110 mil. Kč, t. j, o 6.533 mil. Kč, rešp. o 10,8 %. Ďalej vzrastly výdaje v Anglii, Italii, v Belgii; v Sovietskom Rusku v rozpočte 1929/30 vzrastly na 197.730 mil. Kč oproti rozpočtu 1928/29 vo výške 135.596 mil. Kč, t. j. o 64.134 mil. Kč, rešp. o 48,1 %.
Pri srovnaní percenta zvýšenia rozpočtu s inými štátmi, ktorých rozpočtové čísla už boly vzpomenuté, vidíme, že nevybočujeme zo strednej cesty. Pred nami je Sovietské Rusko so 48,1%, Nemecko so 45,7 %, Belgia s 29 %, Finsko s 12,3%, Francia s 10,8 %, Jugoslavia s 9,7 %, Švajciarsko s 9 %, Lotyšsko s 8,3 %, Rakúsko so 7,2 % a Grécko so 7 %.
Pomer výdajových číslic k obyvateľstvu zračí sa tu v zaťažení jednoho obyvateľa u nás 722.69 Kč, v Maďarsku 1.044.97 Kč, v Holandsku 1.095.75 Kč, v Belgii 1.502.81 Kč. v Rakúsku 1.548.26 Kč.
Uvedené dáta nasvedčujú tomu, že v medzinárodných reláciách nebude náš rozpočet pôsobiť nepriaznivým dojmom. Ale to nám nemôže stačiť. Musíme dbať, aby rozpočtové čísla zapadaly harmonicky predovšetkým do rámca nosnosti nášej státnej domácnosti, rešp. nášho národného hospodárstva. A tu si musíme v prvom rade uvedomiť, že naše odborné hospodárske kruhy už pri minuloročných rozpočtoch poukazovaly, že naše štátne rozpočty sú vypiaté takmer o jednu miliardu Kč nad nosnosť nášho hospodárstva.
Konštrukcia nášho rozpočtu vyhovuje ako potrebám štátného hospodarenia, tak srovnávacím účelom medzinárodným, lebo je vybudovaná na prirodzenej a vedeckej biparticii hospodárstva kolektivistického - verejná správa - a individualistického - podniku -. Rozpočtová technika sa neustále zdokonaluje, takže sa takmer každoročne pri zachovaní rámca rozpočtu pociťuje nutnosť menších vnútorných preskupení.
V tabelárnej časti je to teraz - nehľadiac na štylistické a podradné zmeny - zrušenie a rozdelenie bývalej kapitoly 22 (všeobecná pokladničná správa), vo finančnom zákone sú pre slovenského pozorovateľa zaujímavé predovšetkým dve zmeny: Jedna z nich, uvedená v článku XX, znamená prielom zásady, že nevyčerpané ročné čiastky - zatiaľ aspoň v obore vysokého a menšinového školstva - neprepadajú, čo je aspoň čiastočné splnenie slovenských požiadavkov, druhá zmena intenduje prenechanie výnosu osobitnej slovenskej dane zo zbrane a polovačky zemi slovenskej.
Pre celý finančný zákon a štátne hospodárenie vôbec je dôležitá novota čl. VII, ktorá znamená uloženie povinnosti úspornosti a hospodárnosti vo forme najsilnejšieho imperativu zákona. Napiatosť rozpočtu, soslabená nosnosť národného hospodárstva a opatrnosť rozpočtová vyžadujú také dôrazné akcentovanie tejto zásady štátneho hospodárenia.
Praktické prevedenie tejto zásady by bolo usnadnené, rešp. zaručené, keď bysme mali už podrobnejšie predpisy so zákonnou sankciou o hospodárení s rozpočtom, t. zv. finančný riad. Urýchlená kodifikácia a unifikácia tejto materie bude iste k prospechu nieľen právneho života a rozpočtového hospodárstva, - menovite po stránke kontroly, čo pri záverečných účtoch bolo s niektorých strán zdôraznené, - ale tiež myšlienke československej jednoty, keďže sa jedná o základné normy.