Na poli sociální politiky jsme se v posledních letech opozdili. (Hluk. - Předseda zvoní.) Musíme proto zrychliti krok, abychom dohonili státy, jimž jsme v prvních poválečných letech byli vzorem a které nás právě v posledních letech, dík hlubšímu porozumění pro sociální a hospodářské potřeby širokých vrstev předstihly. Ukazujeme tu především na nedostatečnou péči o přestárlé a jakékoli výdělečné práce neschopné osoby. Podle zákona o státních starobních podporách mělo se v prvních dvou letech vyplatiti na těchto podporách po 43 mil. Kč ročně. V r. 1929, kdy již zákon byl v platnosti, vydalo se necelých 30 mil. Kč. Bylo to možné jen proto, že se státní starobní podpory nepři znávaly osobám potřebným, že se v četných případech z nicotných a malicherných důvodů žádosti zamítaly a že se zákonu naprosto nevyhovujícím a ještě namnoze dával falešný výklad. Zde mělo býti 43 mil. Kč podle důvodové zprávy připojené k zákonu o státních starobních podporách. Zde bude zvýšení státních starobních podpor nutné a rovněž kategorickou nutností jeví se zrušení ustanovení zákona, podle něhož nutno odpočítávati chudinské podpory od státní podpory. Také je potřebí, aby osobám starým a přestárlým byl zajištěn právní nárok na tuto státní podporu.
Dnes je také zřejmo, že odůvodnění tohoto zákona o státních starobních podporách nebylo správné. Tvrdilo se, že stát nemůže více poskytnouti, avšak nyní se ukazuje, že stát bude míti prostředky, aby poskytl velmi značné příspěvky na pojištění exportních úvěrů a také na krupobitní a dobytčí pojišťovnu. Konečně mohly býti získány potřebné finanční prostředky, kdyby byly podchyceny ohromné zisky velmi četných průmyslových podniků, které v době konjunktury dosahovaly přímo závratné výše. Poukazujeme při této příležitosti na horentní zisky pivovarů, zejména velkých, které z nich vyplácejí vysoké dividendy, tvoří silné reservní fondy, poskytují vysoké částky na investice. Dokonce dochází k tomu, že přidělují nové akcie starým akcionářům zdarma.
Musíme proto litovati, že v tomto směru nestalo se v posledních letech nic a že také na poli péče o válečné poškozence nebylo učiněno jediné opatření, znamenající zlepšení bědné situace těžkých válečných poškozenou, vdov a sirotků. Kvitujeme proto s povděkem, že i v tomto směru má nastati změna a má dojíti k odčinění křivdy, která tím více bolí, že jí trpí lidé skutečně sociálně slabí. (Sen. Mikulíček: Snížíte práceneschopnost na 10%?) My se nebudeme ptáti vás, vy pro nás nejste směrodatnými, nýbrž potřeby pracujících vrstev. Jim jsme zodpovědní, ale nikdy ne vedení komunistické strany a nikdy vedení komunistické Internacionály! Není žádnou benevolencí, nýbrž povinností vlády, že také přistupuje k řešení krise zaměstnanecké. Musíme požadovati, aby upraveny byly poměry státních zaměstnanců a aby definitivně byla vyřešena otázka staropensistů. (Výkřiky sen. Mikulíčka. - Předseda zvoní.)
Jsme povinni připomenouti, že z účasti na produktivní péči o nezaměstnané byly vyřazeny obce a okresy. Neblahý zákon o finančním hospodářství svazků územní samosprávy č. 77 z r. 1927 znemožnil tuto péči, která právě v této době, kdyby mohla býti vykonávána, znamenala by velmi mnoho pro zajištění zaměstnání velkému počtu nezaměstnaných dělníků. Je přece v dobré paměti ještě, co v tomto směru vykonaly v letech 1923 až 1925 naše obce, města i okresy. Nyní, kdy zákonem z r. 1927 byla téměř znemožněna jejich činnost, nemohou prováděti práce a nemohou se zúčastňovati podniků, přispívajících k opatření aspoň přechodného zaměstnání dělnictva. (Výkřiky sen. Mikulíčka.)
Považujeme za svou povinnost prohlásiti, že jedním z důležitých úkolů našich musí býti snaha po snížení tíživých břemen, zvláště pak nepřímých daní. V rozpočtu, který nám byl předložen a na jehož zpracování jsme neměli přímého vlivu, není k tomu přihlíženo. (Vykřikl/ sen. Mikulíčka.) Chceme proto věřiti, že na příště bude již jinak a že bude dbáno také v tomto směru, aby největší křivdy, které jsou křivdami sociálními, byly odstraněny. Věříme také, že při všech pracích, které nás očekávají, bude brán náležitý zřetel k potřebám širokých potřeb obyvatelstva tohoto státu. Uznáváme loyálně, že nová vláda, řídící se jiným duchem, nežli dřívější občanská vláda, již určitou práci na poli hospodářském a sociálním vykonala, a že připravuje další práci, ze které má také vzejíti prospěch pracujícím vrstvám a státu.
Svoji činnost neomezíme pouze na platné spolupůsobení a zasahování do všech otázek hospodářských, sociálních a kulturních. Budeme se zároveň zasazovati o to, aby v našem životě veřejném a politickém uplatněny byly zásady politické čistoty a morálky. (Výkřiky sen. Mikulíčka.) Jestliže bylo v rozpočtovém výboru poukázáno na jednotlivé zjevy, třebas v ministerstvu nár. obrany, které nemohou přispěti k posílení důvěry a zvýšení morálky, které jsou důkazem nezdravých poměrů, budeme usilovati ó to, aby tyto zjevy vymizely i za cenu, že musí býti odstraněni jedinci, kteří je způsobili nebo zavinili. Víme, že zde i jinde narazíme na značné překážky, ale naproti tomu prohlašujeme, že máme nejenom vůli, nýbrž i dostatek síly, abychom je odstranili.
Nejde pouze o čistotu a morálku v našem veřejném a politickém životě se zřetelem na ponuré zjevy, vyskytující se na důležitých a odpovědných místech v některých úřadech. Nám půjde také o čistotu, morálku i v našem nejvlastnějším politickém životě, nám půjde o to, abychom se zasadili o znemožnění ponurých a ošklivých zjevů, které do našeho dělnického života zanáší stále a stále a snaží se udržeti nikomu neodpovědné vedení komunistické strany, které hazarduje s existencemi dělnictva, které provádí politické experimenty a které... (Výkřiky sen. Mikulíčka: Fuj! Já ti donesu pendrek!).... také za toto jednání bude zodpovídati. (Sen. Mikulíček: Takový bývalý analfabet Dundr, protekční děcko, volá na dělnictvo pendreky!) My si Čistotu v nejvlastnějším živote uplatníme, ale jsou lidé. kteří nejsou střízliví a s nimiž nelze vůbec mluviti. Nemluvím o pendreku. Jako jsme se dovedli s vámi vypořádati v továrnách a dílnách, tak se s vámi vypořádáme ještě jiným způsobem, bez pendreku, vlastními silami. (Sen. Mikulíček: Za hradbou policajtů, ale sami o sobě jste zbabělí!) My jsme si svůj zápas s vámi vybojovali a vybojujeme. (Sen. Mikulíček: Ať žije pendrek Dundr!) Jsou lidé, kteří nejsou střízliví a k nim patří sen. Mikulíček. (Sen. Mikulíček: Já nevím, kolik jsi toho ty vychlastal!)
Předseda (zvoní): Volám pana sen. Mikulíčka k pořádku! (Sen. Mikulíček: On řekl, že nejsem střízlivý! Když řekne, že na dělníky patří pendrek, musí mne to rozčíliti!)
Sen. Dundr (pokračuje): Konstatuji, že jsem o pendreku vůbec nemluvil, a jestliže něco podobného tvrdí sen. Mikulíček, vědomě tvrdí nepravdu. (Sen. Mikulíček: Řekl, že se musí zakročiti přísně proti komunistické straně!) Mluvil jsem proti vedení komunistické strany, které hazarduje s existencemi dělnictva, které provádí experimenty s existencemi dělnictva, které je zbavilo podpory v nezaměstnání atd.
Prohlásil jsem to již dříve a zdůrazňuji to i dnes, že chceme pracovati, řídíce se netoliko rozhodnutím, nýbrž příkazem našeho voličstva. Proto, jsou-li proti nám podnikány útoky a vytvářeny z politických nebo jiných příčin nepříznivé nálady, nedáme se ničím a nikým vyprovokovati. Jdeme cestou, kterou jsme si sami určili a která se ukázala býti správnou. Víme, že jsme při posledním politickém zápase získali určitou politickou moc a jsme na tolik loyální, že na tuto svoji moc hřešiti nechceme a nebudeme. Nedopustíme však, abychom byli podceňováni a aby vůči nám nebyly dodrženy podmínky nezbytné loyality.
Prohlašujíce, že budeme hlasovati pro rozpočet na rok 1930, zdůrazňujeme zároveň, že nebudeme dělati, co by mohlo škoditi pracujícím vrstvám a co by mohlo význam celé pracující třídy tohoto státu zmenšovati. Naše práce a naše činnost byla vždycky a v každém případě seriosní a svědomitá a poctivá.
Taková bude také nyní i v budoucnu a nepochybujeme, že dojde náležitého ocenění a zhodnocení ve všech vrstvách pracujících, jichž jsme zástupci a pro něž vykonati vše, co je y našich silách, považujeme za svoji nejpřednější a nejdůležitější povinnost. (Výborně! - Potlesk.)
Předseda (zvoní): Dále má slovo pan sen. Ďurčanský. (Ostrá kontroverse mezi sen. Mikulíčkem a sen. Ani. Novákem. - Hluk.)
Sen. Ďurčanský: Slávny senát! (Hluk. - Rôzne výkriky.) Dnes, kde už mnoho rečníkov robilo tu bilanciu o finančnom stave našej republiky a prednášalo výklady a priania do budúcnosti, prichádza rad na mňa ako na Slováka a roľníka. Neprichádzam sem na tribúnu ako stranník, predpojatý, ale skôr v pevnom úmysle, aby som mohol poukázať na nezdravé stránky nášho života finančnéhov štátneho a verejného a žiadať dôrazne čím skoršiu nápravu. (Ostrá kontroverse mezi sen. Mikulíčkem a senátory čsl. strany soc. demokratické.) Vážení pánovia, je to zákonodarná sieň, alebo je to putyka?
Vážení pánovia! My sa musíme už raz preorientovať. Nesmieme nazerať na kritika ako na nepriateľa štátu. Práve naopak. Veď keď by som bol nepriateľom a neprajníkom štátu, nebudem jeho chyby bičovať, ale naopak budem sa z nich tešiť, aby v nich čím skôr zahynul. S týmto predpokladom chcem poukázať na chronickú chybu nášho rozpočtového systému a dotknúť sa najpálčivejšej otázky dneška, poľnohospodárskych krízí.
Čo nás predovšetkým zarazí hned pri povrchnom prezretí rozpočtu, je to, že rozpočet podržuje výšku, ktorej dosiahnul roku 1929, to je 9 miliárd korún. Pri prvom pohľade by sme usudzovali, že je to dobrým znakom, lebo hospodársky život podľa toho vyzerá byť stabilizovaným. Vo skutečnosti tento stav znamená vlastne zvýšenie rozpočtu a zaťaženie občanov, keď si všimneme zemedelskej krizi, ktorá nás zasiahla a následkom toho zchudobnenie širokých vrstiev ľudu hlavne na Slovensku, zmiznutie peňazí. K stabilizácii rozpočtu sa prikročilo, ale výška jeho neodpovedá nosnosti našej hospodárskej situácie. Jestli hospodárske pomery sa na Slovensku budú aspoň 5 rokov normálne vyvinovať, tak náš hospodársky život tejto výšky snáď snesie. Bolo by už na čase, aby zodpovední činitelia začali gazdovať. Už bolo y potrebné snížiť rozpočet jednotlivých ministerstiev a niektoré z nich i zrušiť. No ale nášmu slávnemu politickému systému občas počet ich zdá sa byť primalým. (Místopředseda Trčka převzal předsednictví.)
A pozrime dnu do rozpočtu, srovnajme ho, ako je rozdelený na jednotlivé ministerstvá a srovnajme položky niektorých ministerstiev. Hneď nájdeme, že rozpočet ministerstva národnej obrany zaberá 1750% celého rozpočtu. Smutné je to, ale je to skutečnosťou, že dnes, keď sa po rôznych konferenciách len a len o miere jedná, dnes keď zaťaženie rozpočtu každoročne stúpa, lebo štát novým a novým potrebám musím zadosť učiniť, dnes keď náš štát na r. 1929 platí skoro 5 mil. na organizáciu Spoločnosti národov, dnes rozpočty všetkých štátov sú preťažené výdavkami na zbrojenie. Toto je smutným požiadavkom bezpečnosti štátnej, hoci je to iróniou doby Spoločnosti národov a Kelogovho paktu, najmä keď to srovnáme s položkami určenými k rozvoju hospodárstva, ktoré je prameňom rozpočtu, tak ku pr. s položkou ministerstva zemedelstva s jeho 2,59 %.
Je pravdivé síce to príslovie: Jestli chceš pokoj, pripravuj sa na boj. Dnešná moderná vojna a vyzbrojenie armády potrebuje veľkých nákladov. Avšak i tá najvyspelejšia armáda bez vojska odhodlaného a obetavého, bez obyvateľstva, na ktoré sa môže plne opierať, znamená málo. Veď vieme, že vojna dnes je vojnou národa s národom a nie len vojnou vojsk. Na tento druhý predpoklad bezpečnosti štátnej treba prinajmenej takí dôraz klásť a mal by byť i v rozpočte znateľnejším. Zdá sa mi totiž, že ten minimálny požiadavok, ktorý udajne musí byť na vojsko venovaný, bol privysoko odhadnutý.
Ale všimnime si ministerstva vnútra. Ta nájdeme niečo, čo bezpečnosť štátu nevyžaduje a čo zbytočne náš rozpočet zaťažuje. Nájdeme tam položky 159 miliónov na políciu a 281 miliónov na četníctvo. Bol by som veľmi vďačný tomu, kto by mi povedal a podal vysvetlenie, že aký je rozdiel medzi štátom, ktorý sa nazýva policajným, a našou republikou? Veď odhliadnuc od policie a četníctva, celá politická správa i s ministerstvom vnútra stojí nás 2,9 % - 250 miliónov - a súdnictvo 3,33 % - 305 miliónov - za to však polícia a četníctvo 4,7 % - 440 miliónov - celého rozpočtu.
Slávny senát! Keď tak nad týmito číslicami sa zamyslím, začínam pochybovať o štátnickej múdrosti vás Cechov, a zdá sa mi to tým divnejší, keďže ste sami mali príležitosť zbadať, že voľnosť, sloboda, štát, ktorý sa drží len pomocou četníckych bodákov a policajných obuškov, nemá pevného podkladu. Pevný podklad štátu treba v niečom inom hľadať. Vernosť, odhodlanosť, lásku ku štátu týmto spôsobom nevzbudíte v nikom, skorej vyvoláte odpor.
Podotýkam totiž, že polícia je jediným oborom takmer v rozpočte, kde Slovensko hodne presahuje jemu patriacich 19 % vydaných v republike na políciu. V ostatných prípadoch podobného nemáme. Polovicu toho. čo venujete na políciu a četníctvo, obráťte na rozvoj hospodárskeho života Slovenska, na regulovanie, odvodnenie, melioráciu, komasáciu a aj ľud bude spokojenejší, lebo sa bude lepšie mať, menej bude nezamestnaných a vysťahovalcov, aj bude mať pokoj od tajných a policajtov a i bezpečnosť bude tou polovicou četníkov a policajtov práve tak zaručená, ako teraz.
A čo máme povedať ku finančnej stráži, četníkom a železniciam, kde sa Slovák vôbec dostať nemôže.
Áno, lebo máme dôkazy, keď Slovák sa pýta u pohraničnej stráže, alebo u četníctva; keď prišiel od vojska, bolo mu všetko sľubované, ale teraz úradný lekár mu dal svedectvo, že je neschopný, na základe toho všetko nm zamietli, ale, prosím, schopný bol v tom roku manévry robiť, a ukázalo sa, jestli je schopný. Jestli takto budete robiť, môžete byť istí, že si Slovákov v celku odpudíte.
Slávny senát! Dobrobyt, blahobyt a spokojnosť štátu je hlavnou zárukou bezpečnosti, lásky ku štátu, a nie policia a četníctvo. Týmto má byť len podradná úloha pridelená. A tu by som p. ministrovi financií odporúčal, aby tú ním spomínanú radikálnu ekonomizáciu začal z tejto strany. Veď by som ani nebol veril tomu, že celá položka ministerstva zemedelstva činí 2,6 % a samá policia a četníctvo 4,7 % rozpočtu. Treba tu ešte poznámok? Myslím, že číslice hovoria jasne.
Sú, pravda, v rozpočte našom i väčšie položky, ktoré však musíme ponechať v tej výške, v akej sú. A síce je to najväčšia položka rozpočtová na zúročenie a umorenie nášho dlhu. Tam nájdeme na pr. položku 17.5 mil., ktoré do r. 1935 musíme platiť Anglii za reparáciu sibírskych vojsk. Druhá väčšia položka sa týka Spojených štátov Severoamerických, ktorým podľa úmluvy z r. 1923 máme platiť až do r. 1987 nateraz malicherných 110 miliónov, ktoré postupne vstupnú až na 200 miliónov.
Podľa najnovších u jednaní pristupuje k tomu 37 ročných splátok 20 miliónových Itálii. Podobne 10 miliónov francúzskych frankov cez 50 rokov Francii. A musíme pripomenúť tu 80 miliónov, ktoré budeme platiť ako poplatok oslobodzovací. Nateraz v celku ročne pre náš rozpočet znamená zaťaženie vo výške asi 1/4 miliardy. Neidem tu polemizovať, chcem čisté konštatovať, že plat za oslobodenie nás veľmi prekvapil, kdežto p. minister dr Beneš s rozhodnosťou vyhlásil v poslednom čase pred novinárskym zpravodajcom francúzskym - uverejnené v časopise >Le Journal< - že žiadneho dlhu oslobozovacieho platiť naša republika nebude. Na koho však môže sa vzťahovať za týchto okolností lepšie než na náš zúfalý výrok Marinkoviča, ministra Juhoslávie, hovoriac o haagskych u jednaniach: >To je dôkazom, že verejná mienka európska má dve miery, jednu, ktorou merá tým, ktorých právom alebo neprávom považuje za blízkych, druhú, ktorou merá tým, ktorí sa zdajú mať pre ňu menší význam. To je poučenie, ktoré si musia všimnúť Slavjani a všetky národy východnej Európy. Nevyjavil tým zrejme, že to, čo bolo v Haagu, bolo skôr porážkou než kompromisom? Neviním tým jedine nášho pána ministra dr Beneša. Bola by to zlomyseľnosť. Obviňujem tu celý náš systém a všetkých, ktorí sa zúčastnili vyjednávaní mierových smlúv. Je nám veľmi dobre známo, že po čas jednaní o mierové smluvy, v dobe keď sa náš záborový zákon objavil r. 1919, maďarská delegácia prišla pýtať záruky od zástupcov mierovej konferencie, ktorá postavila na roveň čs. štátnych občanov s maďarskými pri pozemkovej reforme. Náš zákon totiž robil rozdiel. Delegácia maďarská dostala od predsedu mierových konferencií nejasnú odpoveď, ktorá však dostačila, aby smiešané rozhodčie súdy sa prehlásily kompetentnými. Tu sa ukázali naši odborníci slabými a neznalými vážnosti chvíle, lebo predovšetkým ich úlohou bolo na možnosti pamätať.
Preto plne súhlasím s p. ministrom dr Benešom, keď hovorí o jednotnom postupe Malej Dohody. Nezávidím jeho položenie, v akom sa nachádzal v Haagu. Skutočne bolo na čase, aby tieto spory o pozemkovú reformu boly likvidované, ale že dali k nim podnet svojim zavinením naši zástupcovia na mierovej konferencii, bolo by nemiestnym popierať.
Keď si tak teraz všimneme tých fondov A a B, ktoré majú slúžiť odškodneniu, či už majiteľov vyvlastnených pozemkovou reformou, či už základín alebo železníc, tu musíme uvažovať. Veď do týchto fondov, odhliadnuc od príspevkov, ktoré majú Malodohodové štáty dať a ktorými prispeje Maďarsko, majú platiť i Francia, Anglia a Itália. Neviem, ako to chápe, ale u mňa i pri najlepšiej vôli sa zdá byť pochybným, že by p. Snowden naraz bol ochotný nielen zrieknuť sa nároku na maďarských reparáciách, ale ešte i doplácať, aby naša pozemková reforma nebola dotknutá, keď tak pred pár mesiacmi sa v Haagu bil za každý milión. Není náš liberačný dlh nepriamym odškodnením maďarskej šlachty a okľuka vymyslená lén preto, aby naši zástupcovia mohli hrdé pred verejnosť vystúpiť? Otázky fondov ďalej dotýkať sa nejdem a ani nemôžem, keďže otázka táto není ešte vyriešená a môžem sa dočkať trpkých zklámání.
Slávny senát, uspokojivo sa nás dotklo, že naše ministerstvo zahraničia zmenilo svoj názor vo veci škôd, spôsobených bolševickým vpádom na Slovensko, ako by tieto nepatrily pod likvidáciu války, a odškodného sa pridržiava. My, Slováci sa pridržiavame tohoto a veríme, že pol až 3/4 miliardy škôd, spôsobených u nás. bude nahradených nášmu Slovensku. Vlastne tých 80 miliónov ročne, ktoré má platiť daňujúci ľud, platí za novú šľachtu agrárnu, ktorá vznikla po prevrate. Bolo by tých 80 miliónov len tak pochopiteľné, keby z tohoto sociálne nutného a hospodársky potrebného diela mal niečo ľud, široké vrstvy. Nestalo sa tak, najmä nie na Slovensku. U nás pozemková reforma sa odkladala, by agrárna strana podržala čím dlhšie vábca, ktorým mala ku sebe pripútať hlasy slovenského ľudu. Tedy reformovala sa a reformuje sa tu stranícky, ba čo je ešte väčšia chyba, hľadí sa tu na náboženstvo a ku tomu robia sa tu noví šľachtici. Najväčšou vinou začiatkov našej republiky bolo, že najväčšieho a sociálneho a hospodárskeho diela užilo sa stranícky. Nám Slovákom a katolíkom republika vždy zostane týmto dlžná, lebo sa tu spáchala prvá a najväčšia krivda a nespravedlnosť na nás Slovákoch, ktorí máme byť rovnými občanmi tohoto štátu, keď ste kolonizovali Čechov na našich nížinách a keď ste tvorili nových šľachticov a veľkostatkárov z prišelcov zpoza Moravy. My katolíci sa s týmto nespokojíme, lebo sme obchádzaní pri tomto národnom diele, jako ho radi menujete, a z nás činíte občanov druhého riadu. Ako k tomu prijdeme my Slováci, keď ročne 24.000 sa nás vysťahuje, čo tvorí 70 % všetkých vysťahovalcov republiky, hoci tvoríme len 23 % všetkých obyvateľov republiky a ročne tisíce prisťahovalcov prijde sa darmo usadiť na nasej zemi a dnes za to musíme platiť milióny, že sme ukracovaní. Ako k tomu prijdeme my katolíci, keď húfy nás utekajú do fabrík a baní francúzskych, do Argentíny a Kanady, aby vláda donášala evanjelikov z Juhoslávie. Toto vy nazývate demokraciou?
Povedzte mi, prosím vás, je ešte nejaký rozdiel medzi tým, čo Anglia a Francia robí vo svojich kolóniách a čo vy robíte s nami? Nemôžme s týmto postupom súhlasiť a neuspokojíme sa, keďže cieľom pozemkovej reformy bolo práve zobrať pôdu tým, Čo pôdu neobrábajú, a dať ju tým, ktorí na nej pracujú. U nás sa však pozemková reforma prevádza protizákonne, lebo zbytkové statky, ktorých sa toľko narobí, koľko vlivných agrárnikov treba obdariť, sa prideľujú ľudom všetkých iných zamestnaní okrem roľníkov. Dnes na Slovensku sa stvorí zbytkový statok 300jutrový, nový majiteľ si zakúpi auťák, traktor, jednu kravu a jedon pár koni a je plne presvedčený, že dobre gazduje. Ale ani nesľobodno mu to zazlievať, veď na roli nikedy nerobil, so statkom zachádzať nevie. Úroda je podobná. Potom prídu exekúcie, nútená správa. Tieto prípady sú na dennom poriadku. Týmto obrábaním nedocielime toho, čo bolo jedným ospravedlnením pozemkovej reformy, že tisíc hektárov v rukách maloroľníka obživí 100 ľudí a tisíc hektárov v držbe veľkostatkára iba 200.
Slávny senát! A tu sme sa dostali k zásadnej chybe nášho života hospodárskeho. Pred svetovou vojnou slov >pozemková reforma< sa užívalo ku zvýšeniu a zlepšeniu zemedelskej výroby. Po vojne ale zabudli u nás obzvlášť na pôvodný smysel týchto slov.
Pravda, pozemková reforma v našom smysle sa ľahšie prevádzala, nestála nič, slúžila za agitačný prostriedok, ale na to, že roľnícka výroba sa má zvyšovať a zdokonalovať, aby bola na výške konkurencie, sa málo dbalo. A len nedbanlivosťou najvyššieho stupňa sa mohlo stať to, že naše národne hospodárstvo sa dostáva do krízy. Užívam vedome slov >národne hospodárstvo< a nie zemedelstvo, lebo som si vedomý toho, že všetky složky života hospodárskeho sú tesne spiaté, sú a reťaz, z ktorých v páde oslábnutia i len jedného ohnivá dostavuje sa nebezpečie pre celý hospodársky život. Keď táto zásada je pravdivou, dotýka sa tým väčšou mierou nášho hospodárskeho života.
Veď musíme si byť po čas celého jednania o týchto otázkach plne vedomí, že výrobca jedného produktu je spotrebiteľom výrobkov druhých producentov. Tento moment je u nás 'obzvlášť dôležitý preto, že naše hospodárstvo je veľmi závislým na cudzine a našou povinnosťou je ale tento zjav zmierniť. Vieme totiž, že na celom našom obrate 103 miliárd cudzina je účastná 40%ami. Poznáme ďalej i tú skutočnosť, že miera životná nášho obyvateľstva nedosahuje výšky západoeurópskych štátov. Teda môže byť zvýšená. Na túto dôležitú skutočnosť by sa malo pamätať, keď sa jedná o kríze zemedelskej, od riešenia, ktorej závisí zmiernenie nerovnováhy nášho národného hospodástva. Veď pozdvihnutím životnej úrovne roľníckych vrstiev môžeme postupne zmenšovať našu závislosť na cudzine. Vieme totiž, že všetkého nášho vývozu 86 % tvoria výrobky priemyselné. Vieme i to, že určité odvetvia priemyslu musia vyvážať i cez 50 % svojej výroby. Neni nám neznáme ani to, že dnes, keď už náš zahraničný obchod pár rokov snaží sa preniesť svoje pôsobenie na vzdialenejšie štáty, predsa Nemecko svojou účasťou na ňom, a síce vývozom vyše než 27 %, Maďarsko a Rakúsko 7 % a 17 %, teda 50 až 55 % zaujíma dôležité miesto. Žiadon iný štát by v tej miere nepocítil nepriaznivú konjunktúru, ako naša republika. Proti žiadnemu štátu snáď prípadne nemajú tak dôležitú zbraň politickú susedné štáty, ako proti nám. Naša hospodárska nerovnováha je dedictvom starého Rakúsko-Uherska a našou povinnosťou je učiniť nápravu. Všetkým vám je dobre známo, ako dôležitú složku našej výroby tvorí zemeďelstvo. Viete i to, že 20 miliárd nášho národného bohatstva tvoria roľnícke movitosti a nemovitosti bez lesov. Všetci ste si vedomí, čo to znamená v ťažkých dobách medzinárodného života byť sobestačným. Dobre vám je známo i to, že štátne príjmy ako od všetkého tohoto sú odvislé. Toľkoto dôležitých otázok, keď si všimneme v celku republiku. A čo, keď si všimneme Slovenska? Po prevrate a od tej doby, keď kde aký priemyselný podnik zanikol, keď množstvo robotníkov zostalo bez práce, vašou jedinou odpoveďou bolo, že slovenský priemysel' je umelý, že nemá budúcnosti, že Slovensko má byť zemedelské, budúcou komorou republiky. Dnes, keď už množstvo podnikov zahynulo, prichádza rad na roľníkov. Slovenský rolník potrebuje ráznej a rýchlej pomoci, lebo nech príde ešte jedon taký lacný odpredaj, nech ceny nestupnú, Slovensko bude na kraji priepasti. Slovensko už obetovalo svoj priemysel, Slovensko obetovalo množstvo svojich synov, ktorí každoročne z neho odcházajú, Slovensko obetovalo všetko, čo len mohlo pre republiku. Pánovia moji, ďalej už obetovať nebudeme a nemôžeme. Obeť má len dotiaľ smysel, dokiaľ sa deje cieľom dosažiteľným. Stále obetným baránkom byť nemôžeme. Je rad na vás, páni Česi. Slávny senát! Veď konečne nežiadame nič, čo by bolo nemožného, nič ťažkého, len pochopenia, dobromyseľnosti, ako v na sem záujme, prinajmenej v tej istej miere vo vašom vlastnom záujme a nielen v prospech roľníctva, ale i v prospech stabilizácie nášho celého hospodárskeho života, v záujme priemyslu. Vážení pánovia! Veď všimneme si celej otázky tak, ako je a uvážime tie opatrenia, ktoré vláda mieni podniknúť, a možnosti, ktoré poskytuje náš štátny rozpočet, sme si vedomí pri tom tej skutočnosti, že dnešná poľnohospodárska kríza je krízou svetovou. Avšak pokiaľ v iných štátoch, vo Francii, Anglii Dánsku a Holandsku, tedá i v priemyselných štátoch, vynášaju opatrenia v prospech roľníka a dokiaľ Spojené štáty usnášajú sa na zákonoch roľníctvu prajných a ťažkými milionami ho podporujú, dokiaľ silné socialistické Nemecko, so socialistickými stranami v čele idú v ústrety roľníctvu, zatiaľ u nás okrem krásnych prejavov nemôžeme sa dočkať ničeho.
Slávny senát! A nazrime do rozpočtu a štatistiky a všimnime si každodenného života, uvidíme, že v tom malú je ešte Slovensko ukrátené. Veď jedinou príčinou dnešnej zemedelskej krize a veľkosti jej zvláštne na Slovensku sú okolnosti, za ktorých slovenský roľník vyrába. Je všeobecne známo, že podmienkou zvýšenej výroby a jej akosti je, aby obyvateľstvo bolo znalo možností, ktoré mu poskytuje hospodársky život, aby vedelo čim viac vyťažiť, zkrátka, aby bolo odborne vzdelané. Na nás Slovákov radi hovoríte, že sme kultúrne zaostalí, zato ale nás pri zemedelských odborných školách ukracujete. Radi tvrdíte, že Slovensko je hospodársky zanedbané, za to ale čo vidíme? Zemedelsko-technická služba odhaduje, že 970 tisíc hektárov pozemkov u nás čaká na odvodnenie, 250.000 ha na zavodnenie, na zceľovanie čaká 2 mil. ha, a dalo by sa tým získat 493 tisíc ha. Ďalej veľké úkoly regulačné malý by byť splnené. Z tohoto bolo málo vykonané. Samozrejme, že i tu sme boli ukrátení. Veď podľa úradných dát vo >Zprávach verejnej služby technickej z r. 1928< nájdeme, že na podporách na tieto účele v republike bolo vyplatené 244 mil., z toho pripadlo na Slovensko len 14 mil., teda len 6 %. Z toho vidíme, že účasť Slovenska je nepomerne malá i čo do ohľadu nosnosti daňovej, i čo do rozlohy Slovenska, i čo do pomeru plôch, ktoré by bolo možno reguláciami a melioráciou získať. Zásady hospodárske, keď ich pozeráme z vášho centralizačného hľadiska, by nás viedly k tomu, že tam treba investovať, kde investícia môže najviac doniesť za minimálnych, nákladov, v tomto páde na Slovensku. Veď je známe, že meliorácia a zlepšovanie pôdy vôbec sa prevádza postupne od plôch, ktoré vyžadujú najmenšieho nákladu, ku plochám, ktoré pohlcujú postupne viac a viac kapitálu. Keď by ste nám pridelili nie 6, nie 18 %, k čomu naša nosnosť daňová nás oprávňuje, a nie ani 35 %, k čomu by nám rozloha Slovenska dávala nárok, ale keď by ste nám dali 70% všetkých podpôr venovaných na investície v republike, k čomu nás oprávňuje všeobecná hospodárska zásada, v tom páde by sme uverili vašim zásadám centralizačným. Dokiaľ nás budete ukracovať, dokiaľ za naše peniaze budete meliorovať v Čechách a na Morave, dokiaľ historické zeme budú jedinými smernicami pri politike hospodárskej, pri investíciách a podporách, zatiaľ každý Slovák nezaslepený a dobromyseľný len autonomistom môže byť. Veď vy ho k tomu sami nutíte. Veď vo zpráve Melioračného sväzu pre Slovensko čítame, že keď tieto práce budú v doterajšiej rýchlosti postupovať, že ani za 500 rokov sa nedočkáme toho, že by Slovensko bolo zmeliorované, a ani za 1000 rokov neprevedie sa komasácia na Slovensku. Žiadame preto, aby pre Slovensko bol dostatočný počet inženierskych miest systemizovaných, aby prídely štátnym rozpočtom nám pridelené mohly byť zužitkované a prípadne, že by sa tak nestalo, aby boly pre budúci rok zachované pre Slovensko. Ďalej je nutným a spravodlivým, že by nám bolo pridelené to, o čo sme boli v minulých 10 rokoch neprávom ukrátení.