Slávny senát! Avšak čo vidíme v rozpočte na rok 1930? Počet miest systemizovaných činí v celku 40 inženierov v zemedelsko-technickej služby a 17 miest pomocných úradníkov toho istého oboru. Pre, melioračný fond sa preliminuje v rozpočte pre celú republiku 30 miliónov, okrem toho na úpravu vodných tokov a podporovanie strojníctva 42 miliónov, dohromady 72 miliónov. Akou čiastkou bude v tejto ozaj nepatrnej sume účastné Slovensko, dozvieme sa až na rok. Veľké nádeje si však robiť nemôžeme, súc poučení minulosťou.

Podobne sa má vec i v titule 2 rozpočtu ministerstva zemedelstva. Bolo by veľmi zaujímavé sa dozvedeť, akou čiastkou z 50 miliónov venovaných v minulom rozpočte na priamu pečlivosť o roľníka bolo účastné Slovensko, a snáď pikantné dokonca, čo sa z nich dostalo Slovákom. Občas zo štatistík sa dajú zistiť dosť zaujímavé veci podobného rázu, ale skrytím Slovákov pod klobúk československý v rubrikách štatistiky sa dá vyhnúť zisteniu mnohých nepríjemných skutočností.

Preto z tejto príležitosti rozhodne žiadam slávnu ministerskú radu, aby v štatistikách Slováci boli uvedení pod zvláštnou rubrikou, na čo máme plné právo, ktoré nestrpí žiadnej diskusie.

Slávny senát! Ďalším veľkým a nespravodlivým obťažením roľníka sú zásadné chyby v zákone o starobnom a invalidnom poistení. Zákon, ako ho definovali stredovekí učenci, je rozumným nariadením, slúžiacim ku všeobecnému prospechu. Zákon o sociálnom a starobnom poistení za okolností, za akých sa prevádza, tejto pravde nezodpovedá. Nie žeby som bol proti nemu, proti jeho podstate a účelu, ktorému má slúžiť. Práve naopak. Veď všimnime si len spôsobu vyrubovania príspevkov. Ročný plat sluhov rozvrhne sa pri počítaní na 300 dní a takto dosiahnutý výsledok slúži za základ vyrubenia poplatku. Takýmto spôsobom vytvorí sa umele vyšší základ, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Veď zemedelstvo není priemyselný podnik, u ktorého tento spôsob je prípustný. V gazdostve sluha i v nedeľu musí ošetrovať a kŕmiť dobytok. Obilie nezraje podľa toho, či je niektorý deň nedeľou, sviatkom alebo všedným dňom. Pri tôni ale tento umele zvýšený základ sa znásobí neprávom 365 dňami; keď sa jedná o platenie. A podobne sa pokračuje pri sluhoch platených mesačne až štvrťročne. Tým sa pácha na poľnohospodárovi nespravodlivosť veľká. Keď robotník zamestnaný v továrni nedostane plat na nedeľu, kedy nepracuje, sluha v gazdovstve však áno. Na to sa však v zákone nepamätovalo a preto treba priniesť nápravu. K tomu pristupuje, že sluha, keď onemocnie, dá ho zaviesť majiteľ 10 až 25 km ku lekárovi, za to však nedostane náhrady. Keď však obuvnícky učeň onemocnie, najme si povoz a dostane náhradu od poisťovne.

Poznám jedon prípad, kde na 700 kat. jutrový majetok ročne pripadne 55.000 Kč nemoc, a starobného platiť majiteľovi. Môže roľník za týchto povinností jestvovať? Toto je taký fakt hospodársky, že uteče celý kapitál a že sa nebudeme môcť hnúť.

Ku tomu pristupuje ešte druhá zásadná chyba, a síce chyba v organizácii poisťovní. Toto je druhý prípad po pozemkovej reforme, ktorý nám poukazuje na to, že kam vedie zpolitizovanie tých ustanovizní, na ktorých má celý štát vrcholný záujem. Veď, aby som bol priamym, u nás to tak vyzerá so sociálnym a starobným poistením, ako by bolo vynájdené jedine k vôli úradníkov a sinekúram, ktoré určité politické strany udeľujú svojim verným príslušníkom. Veď nepomerne malé procento z výdavkov ide na lekárov a lieky so srovnaním, čo sa platí úradníctvu. Lekári sú zle platení, majú nariadené lacné lieky predpisovať, a len tým si viem vysvetliť odpoveď môjho sluhu, keď som ho posielal ku lekárovi, lebo ho kôň do nohy kopnul: >A či ja budem celý deň kone naháňat, aby som od lekára dostal jedon aspirín?<

Slávny senát! Druhou nespravodlivou okolnosťou, ktorá veľmi zaťažuje výrobu roľníka, obzvlášť slovenského, je nespravodlivé odanenie a svojvôla úradníkov. Slovenský gazda darmo sa ohradzuje a dokazuje, že nemal taký dôchodok a obrat, aký mu v bernom úrade svojvoľne stanovili, daň sa vyrubí, exekúcia sa prevede, alebo pod jej hrozbou daň je nútený zaplatiť. Nad daňovou morálkou sa denne narieka, ale koreň zla sa nehľadá na pravom mieste. Vyrubujte dane spravodlivé, nech úradník pri ich vyrubovaní nejedná s predpokladom, že údaje sú nesprávne, že je zavádzaný, snižte základ daňový na mieru, aby roľník bol v stave tú daň zaplatiť bez poruchy hospodárskej a môžte byť presvedčení, že morálka daňová sa zlepší.

Veď pripomeniem, čo len jedon prípad, ktorý je vrcholne nespravodlivý. Slovenský gazda zväčša svojich robotníkov v zboží vyplatí, žatvu tiež prevedie za časť vymláteného obilia, príjem z toho nemá a preto predpis obratovej dane v tomto páde je nespravodlivý.

Tiež čim skorej treba zrevidovať tarify železničné na Slovensku pre zemedelské výrobky. Veď veľmi dobre nám je známe, že železničné výhody, dané zahraničnému obiliu a dobytku, snižujú clom dosiahnutý rozdiel, takže ku príkladu 34 halierový rozdiel v cle a obratovej dani scvrkne sa na 24 halierov. K tomu musíme ešte dodať, že tarify na perifériách sa nachádzajúcich slovenských staníc sú o mnoho vyššie. Slávny senát! Všimnime si ďalej, ako draho musí slovenský roľník kúpiť stroj a umelé hnojivo, prípadne uhlie. Nadmieru vysoké je dovozné sliezskeho uhlia na Slovensko.

Místopředseda Trčka (zvoní): Upozorňuji, že vaše řečnická lhůta uplynula!

Sen. Ďurčanský (pokračuje): Však proto už len čítam a nehovorím. Tým český gazda i priemyselník sa očitá v dôsledku menšej vzdialenosti vo výhode. Naša vláda vzala pod ochranu kartel tovární na umelé hnojivá a tieto zneužívajú tejto politiky. Roľník slovenský trpí drahotou umelého hnojiva. Jestli štát nezakročí proti týmto spôsobom, výroba sa zhorší, klesne i odbyt a továrne tieto dostanú sa do krízy. Umelé hnojivá aspoň nitrogénové a káliové by bolo potrebné bezo cla pripustiť. Veď klesnutie v užívaní umelých hnojív má veľký vliv na množstvo výroby poľnohospodárskej. Jedna obec spotrebovala na 17 vagónov ledku a superfosfátov. Dnes nekúpi nič. Takéto následky má poľnohospodárska kríza.

Slávny senát! Pri všetkých zaťaženiach výroby, pri opatreniach slovenský roľník sa posudzuje podľa pomerov roľníka českého. Nech sa už jedná o odanenie alebo o rôzne potreby, výhodné postavenie českého dorábateľa slúží za základ. Pripomnime ešte, v akej nevýhode je slovenský roľník ohľadne úveru voči roľníkovi z Čiech, kde možnosti úverové sú nepomerne snadnejšie a lacnejšie. Avšak ako na Slovensku sú iné spôsoby výroby, iné možnosti, tak i možnosti zpeňaženia sú rozdielne v neprospech slovenského roľníka. Aby som poukázal na naše nevýhody, pripomeniem dorábanie repy. Nielen, že rolník na Slovensku dostane pri jednom metre repy o 3,50 K menej, než roľník v Čechách, ale dajú mu aj menej melasu a preškov. Na akom podklade sa robí tento rozdiel? Prečo vláda nedbá tohoto? Predsa je dokázané, že repa na Slovensku, odhliadnuc od repy dorobenej na Žitnom ostrove, má tú istú akosť, ako repa dorobená v Čechách. Ako je tu možné, že vláda trpí takéto vykorisťovanie slovenského dorábateľa? Prečo nedá preskúmať túto skutočnosť smíšenou komisiou? Prečo slovenský roľník má byt ukrátený o 20% voči roľníkovi českému práve v tom, čo tvorí jeho čistý zisk? A zdá sa odvážia vládni činitelia popierať, že nemajú na kartel cukrový vliv, alebo tvrdiť, že nemajú o týchto nesprávnostiach vedomosti? Predsa vládne kruhy, ak len trochu zodpovednosti cítia v sebe, by malý vedeť, že chudobný slovenský ľud potrebuje príležitosť, aby si mohol zarobiť na každodenný chlieb.

Pozemková reforma nás vydedila, takže náš Slovák zo severu, z obcí, z ktorých na sezónne práce odchádzalo až 50%, nedostal ani zeme, ale zostal aj bez práce. U nás není tak, ako v Čechách, v každej druhej dedine továrňa, kde by našiel zamestnanie. Slovenský priemysel vyzerá ako po zemetrasení. Za týchto okolností nebude od veci, keď tu uvediem malý výpočet, ktorého by si mali i socialisti všimnúť. Každý hektár repou osadenej pôdy znamená 120 pracovných dní.

V našej republike cukrová repa dorába sa na 260.000 hektároch, čo znamená 23 mil. pracovných dní a v 260 továrňach jej zpracovanie zamestnáva mnoho tisíc robotníkov. Uvážme spotrebu umelého hnojiva, prešky, melasy a samých 10 miliónov metrov cukru, doprava na železnici a máme na pamäti dôležitosť tohoto odvetvia výrobného. Kam pôjde však ten robotník Slovák, keď dorábateľov na Slovensku donutíte, aby výrobu zanechali? Není táto špekulácia cenová v neprospech Slovenska prevádzaná so súhlasom zodpovedných kruhov, aby zase len Slovensko doplatilo na ťažkú konjuktúru cukernú? Nevyžaduje spravedlnosť, aby pomernú časť týchto odbytových ťažkostí snášaly aj historické zeme? Kríza chovu dobytka dotýka sa vo zvýšenej miere Slovenska. K tomu i pánom socialistom by malo byť známe, že hlavným zárobkovým zdrojom chudobného Slováka roľníka bol práve tento obor výroby. Pred válkou roľník predal svoj vytrápený dobytok páleníkovi, ktorý ho vykŕmil. Dnes nemá ho komu odpredať. Ako nemá komu odpredať svoje ovocie, lebo zvláštnym paušalizovaním liehovej výroby a nespravodlivými nariadeniami a zbyrokratizovanými úradníkmi tuto nás ukracujete. Jedon rok som mal 25 g ovoce, preškov z vína. Prišli financi a povedali, že pálenica nezodpovedá a nakázali, abysom to zničil. Podal som žiadosť, aby mi bolo povolené v druhej pálenici ten terkeľ vypáliť. Oni hovorili, že kontingent je vyčerpaný a tak som musel 25 q ovoce hodiť do hnoja. Druhého roku som mal 15 q ovoce a zase som musel celú prácu vysypať do hnoja. Taktu nás podporujú.

Místopředseda Trčka (zvoní): Pane kolego, upozorňuji opětně, že vaše řečnická lhůta je vyčerpána.

Sen. Ďurčanský (pokračuje): Však už som hneď hotový. Dôležitým zdrojom príjmu pre najväčšieho úbožiaka bolo dôchovanie ročne jedného - dvoch ošípaných ku odpredaju. Ešte i žena maloživnostníka takto vedela dosiahnuť vedľajší dôchodok. Tento dôchodok, ako i dôchodok z chovu dobytka, znemožňujú výhodné možnosti, ktoré má zahraničie, aby nás týmto zásobili bez veľkých obetí colných. Pravda, socialistické kruhy s tým plne súhlasia. Tak ku pr., jestli sa nemýlim, socialistický >Večerník< z 20. februára medzi iným hovorí toto: >Ceny, dovezeného mäsa z Ruska sú tieto: pri dovoze nasoleného mäsa loco Triest činí cena 8 Kč za 1 kg. Vylúhovaním soli ztráca mäso 18 %. v malom odpredáva sa toto mäso u fy Chmel za 16 Kč. Nutno zdôrazniť, že obyčajné mäso českých prasat sa predáva dnes za 26 Kč za 1 kg. Každému je tedy jasný patrný rozdiel cenový, celých 10 Kč pri jednom kile. Dúfame, že žiadon vlastenecký žalúdok sa nepozastaví nad sovietskym mäsom, pretože lacnosť a jakosť zostane rozhodujúca. Pisateľ zabúda tu na mnoho dôležitých momentov, a uviedol som ho preto, lebo aksi v týchto pár slovách je shrnutý názor socialistov. A síce zabúda sa predovšetkým na to. že sovietske mäso môže byť za túto cenu dané, lebo odpredavateľa výroba nestojí vôbec nič, keďže ani na chvíľu nemôžeme pochybovať, že boly ruskému sedliakovi bez náhrady odobraté. Druhá skutočnosť nie menšieho významu je tá, že medziobchod nad mieni zvyšuje cenu roľníkových výrobkov. Veď nám je známe, že dokiaľ výrobky roľníka nesly o 50 %, tie isté výrobky v obchode podržaly cenu, ktorej dosiahly pred krízou. Podľa štatistického zistenia pšenica českého roľníka, kým sa dostane do obchodu, stúpne z 53 % na 100 %. Väčšia je ešte táto účasť medziobchodu na Slovensku na celkovej cene. Veď pri víne slovenský dorábateľ predá svoje víno po 5 až 5 korunách liter, za to však krčmár ho vymeria po 12 až 16 Kč a pri tom ho ešte poškodí i na jakosti. Tuto je chyba, z tejto sírany treba priniesť nápravu. Ale snáď obchod má byť väčšou mierou účastný na cene výrobku ako roľník, ktorý investuje prácu, kapitál a nútený je celý rok čakať, kým sa mu urodí.

Tretia vec, na čo by páni solialistického názoru nemali zabudnúť, je to, že aj vlastenecky smýšľajúci roľník môže uvažovať im podobne, že výhodnejšie je kúpiť traktor, vyrobený v Amerike, keď trvá raz tak dlho, ako náš výrobok, a bez cla bol o polovíc lacnejší, než náš domáci výrobok. Alebo snáď roľníkovi je zakázané podobne uvažovať?

Je zrejmé, že roľník je postavený do nevýhody voči výrobe priemyselnej. Veď skutočnosti, ktoré som uviedol, nám to potvrdzujú. Všimnime si k tomu ešte zvláštneho postavenia, v akom sa nachádza slovenský roľník. Český roľník na jednom hektáre pri 23 q pšenice o 460 Kč, pri vykrmenom 7 q volov i o 900 Kč, pri vydojenej 6 q krave o 600 až 700 Kč, pri 120 kg ošípanom o 150 až 180 Kč môže viac docieliť. Na repe, urodenej na 1 ha. dostane o 600 až 800 Kč viac ako slovenský gazda. Na každej krave pri dosiahnutí ročne 2.000 l mlieka má český gazda o 1.200 až 1.600 Kč viac príjmov, lebo sú tam továrne, priemyselné podniky a väčšie mestá. Slovenský gazda tiež pri dovoze uhlia a umelého hnojiva má o 500 až 800 Kč viac výdavkov, predsa však, keď sa jedná o odanenie, o poskytnutie výhod dodávania štátu, je sústavne v nevýhode. Ba ešte. keď sa jedná o prídely zo štátnych daní, či už fondom alebo zemiam, sme vo veľkej nevýhode. Len malúčky príklad z rozpočtu na r. 1930. Tak ku pr. z 1.340,000.000 podielu samosprávnych sväzkov na štátnych daniach, dávkach a poplatkoch dostane Slovensko 60 mil., t. j. 4,4 %. Treba ku týmto čisliciam ešte niečo dodať? Nehovoria dosť a jasne?

Slávny senát, bez každej pochyby tí Angličania, na ktorých sa naše >Lidové noviny< z príležitosti haagskej konferencie tak ostro vyrútily, vytýkajúc im ich vykorisťovateľské spôsoby v ich kolóniách, by sa v tomto smere na našom Slovensku mnoho naučili, čo by mohlo ich ťažkú hospodársku situáciu zlepšiť Pravda, vedia sa postaviť do úlohy nositeľov kultúry práve tak ako Francúzi, keď vyvlastňujú domorodcov v Marokku, alebo v Indočíne, keď sa dožadujeme svojho, nadajú nám do žobrákov, nespravodlivosť sa pácha ďalej.

Posledné časy preletel chýr o spôsobe pomôcť zemedelskej výrobe. Podľa neho štát a rôzne ústavy len domáce výrobky by smelý kupovať. Pre Slovensko to nespomôže. Veď je nám známo, čo podvýbor pre domácu výrobu v Bratislave v mesiaci novembri ustálil, totiž, že Slovensko na štátnych dodávkach je účastné maxím. 4%. a v niektorých oboroch, na pr. v koži, čiastkou hodne menšou. Bude snáď niekto tvrdiť, že by sa nabudúce postup zmenil, keď sa jedná o výrobok roľníka? Ani rôzne opatrenia a nariadenia, ktoré ustanovujú rôzne percento vymielania, miešania, ani žiadon monopol nepomôže: ten by skôr pomohol niektorým a niekoľkým.

Taktiež položky rozpočtové na r. 1930, určené pre poľnohospodársku výrobu čiastkou 73 mil. Kč, a na speňaženie a ochranu poľnohospodárskej výroby nie sú tej výšky, že by čo len i momentálne najnutnejšiu pomoc priniesly. To všetko platí tým vo väčšej miere o Slovensku. Jediná vec by tu pomohla, a to stanovenie pohyblivého cla na všetky výrobky zemedeľské, aby ich cena dosahovala výšky ceny v r. 1927 a pri tom dbanie toho, aby špekuláciami a neprimeranými ziskami obchodu nebol konzument poškodzovaný. Možností je dosť, návrhov a tiež pekných rečí ešte viac, len vôľa chceť pomôcť chýba.

Slávny senát! Každý z nás si je vedomý ťažkostí, ktoré prežíva roľník. Vedia to strany t. zv. pravice práve tak ako socialisti. Avšak nič sa nepodniká okrem množstva článkov v novinách, veľkých rečí v snemovniach. Príčinou toho je náš štátny systém. Tam väzí chyba. Nebude od veci. keď sa tu dotknem v závere tejto zásadnej chyby, dnes práve, keď sa odbavujú oslavy našej ústavy. Vážení pánovia, zásadnou chybou nášho politického života je. že nemáme dosť odvahy byť priamymi a uznať vlastné nedostatky. Chválospevov o ústave počujeme dosť, za to nenachádzame slov takmer nikde, kde by na jej nedostatky bolo poukázané. Takou chybou nášho politického života sú strany politické v dnešnom slova smysle. Jedinou chybou myšlienky priniesť v tomto smere určitú nápravu je to, že sa jej ujali ľudia, ktorí majú mnoho osobných nepriateľov. A predsa musíme uznať, že dnešného prepolitizovania, politickej demoralizácie a protekcionalizmu sú príčinou politické sírany, vlastne dnešný spôsob ich organizácie. Vládu vykonávajú strany, vlastne však niekoľko ľudí, ktorí vo svojich kluboch nadobudnú väčšiny. Ľud nevie, kto vládne. Ministri sú to predsa nie Veď tí sú len úradníkmi sírany. Vytvorí sa celkom protiústavné útvar, či už sa menuje päťkou lebo osmičkou, či už sostavený z ministrov alebo i poslancov, ktorým sa neušlo ministerské kreslo. Dôležité je to, že týchto niekoľko ľudí rozhodne každú dôležitú vec bez vedomia, ba často i proti vôli zástupcov ľudu Týchto postavia pred hotovú, vec. Hlavne ti robí sa niekoľko kompromisov straníckych bez ohľadu na záujmy štátu.

Tento spôsob vlády sa líši od diktatúry jedine tým, že nevieme, kto je zodpovedný za všetko, čo sa deje vo štáte. To sa odváži potom ešte pochybovať o zásade, vyslovenej v ústavnej listine, že zdrojom všetkej moci je ľud. Často sú to zákony menšinové, ktoré prejdú v snemovni, lebo veď z príležitosti zákona v každom klube je väčšia - menšia opozícia. Napriek opačnému ustanoveniu našej ústavnej listiny nútení sú zástupcovia ľudu proti svojmu presvedčeniu hlasovať.

Slávny senát! Naše strany sú štát vo štáte. Pravda, podľa ich názoru ten štát slúži záujmom strán a nie záujmom všeobecným. Strany nepozerajú na štát pod zorným uhlom potrieb ľudu, záujmú celku, ale dôležitým je jedine moment, či postup prospeje strane a jej straníkom. Činnosť strán spočíva v zaopatrovaní výhodných miest pre verných príslušníkov, a o všeobecné záujmy všetkých sa málokto stará. Nikto nemôže popierať, aký dôležitý vliv a možnosti má vyslanec u cudziej mocnosti. Žiaľbohu, naša republika zdedila niečo po Rakúsku a je v tom istom položení, ako ono so svojimi arcikniežacimi generálmi za vojny. My Slováci si čo na [dôraznejšie vyprosujeme, aby ti, ktorí sú poverení zastupovať náš štát Čechov a Slovákov, nás Slovákov a naše právo nemiestnymi vtipmi chceli v cudzine zdiskreditovať. Žiadame, aby i v záujme štátu boli odstránení podobní ľudia z tak odpovedných miest, ako je Londýn, keď hneď i majú legitimáciu ich vzťahov. Žiadame to tým viac, keďže vieme a všeobecne je známo, že úloha diplomacie nespočíva v zásobovaní londýnskej spoločnosti najčerstvejšími žartami, a najmä keď v tomto prípade rozdiel medzi autonómiou a automobilom< sa jedná o žart 7 rokov starý, ktorý som mal sám česť a príležitosť riešiť.

Slávny senát! Práva zabezpečené pre Podkarpatskú Rus nie sú v život uvedené. Pravda, tu sa naši odpovední činitelia neodvážia popierať právoplatnosť ustanovení, nachádzajúcich sa v mierových smluvách. Snadnejšie, pri tom všetkom ale mylne a nie ani dosť dôstojné je zastávať podobné stanovisko ohľadne pittsburgskej dohody. Keď by všetky vývody, ktoré prenikly do verejnosti, malý aspoň morálny podklad, keď už právna základná im chýba, i vtedy naše právo na autonómiu by nebolo slabším. Toto naše právo má svoj základ vo viac než tisícročnom jestvovaní, v tom, že máme všetky náležitosti k vlastnému životu národnému, že sme si tieto statky vedeli v ťažkých časoch ochrániť, že vyvierajú z toho myšlienkového podkladu, ktorý umožnil vznik nášho štátu, ale hlavne v tom, že my chceme ako národ žiť. Toto je našim nepopierateľným právom, našou základnou požiadavkou, ktorá môže byť splnená len v uskutočnení autonómie. Toto naše právo prehlásením pittsburgskej dohody za falzum sa nedá pochovať.

Slávny senát! Na túto istú úroveň patria i spôsoby socialistických strán. Veď z príležitosti pretriasania dnešnej dennej otázky - zemedelskej kríze - sme poctili z úst niektorých ich predstaviteľov prejavy, ktoré, keby boly prevedené, by pomohly. Toho sa však báť nemusíme, lebo od reči k skutkom je najmä u nás veľmi ďaleko. Strany socialistické sa predsa najprv musia dať zaplatiť za tento ich ústupok, keď to hneď i celoštátny záujem vyžaduje. Predsa zadarmo vypustiť z rúk tak výnosnú politickú zbraň, ako je krik proti dám. ktoré heslo medzi pomýlené informovaným robotníctvom môže slúžiť za znamenitý agitačný prostriedok, bárs to bol krok nepolitický.

Sírany a ich agitátori prijdú pred ľud s heslami veľmi rôznymi. Sľubuje sa vo veľkom. Rečník chváli, haní, sľubuje podlá toho, komu reční, medzi akým ľudom sa nachádza. V snemovni sa žiadon necíti byť viazaný hlásaným programom: strana tým menej. Rečník bez vyznania prijde pred ľud a prežehnáva sa pred nim: po voľbách sa dostaví do snemovne s najzúrivejšími protináboženskými heslami. Ľud nevie, koho má volať na odpovednosť. Kňaz pod hrozbou trestu má zakázané vyjadriť sa o politike. Veď tým by zmaril veľmi často prácu tých rečníkov, keď by poukázal na ich pravú tvár.

Slávny senát! Na čo sa tomu aj diviť? Rozpočet sa začal pripravovať začiatkom r. 1929, nové potreby neboly vzaté do úvahy, ako je to obyčajne zvykom, kritiky, ktoré odoznely minulý rok, ostaly bez povšimnutia, zmeniť ho nemožno a tak príslušnosťou ku sírane a vláde musí byť určený postup. Bol by ten rozpočet seba horší, vládny poslanci a senátori ho i tak odhlasujú, i keď hneď s nim aj nesúhlasia. Nič sa tu robiť nedá. Načo tráviť drahý čas v zasedaní, rečí odzneje mnoho, tie platia pre noviny, verejnosť a nie pre zástupcov ľudu. Načo rečniť a načo počúvať teda? Náš verejný život je prepolitizovaný, pri tom ale politika je žiaľbohu osobná. Narieka sa na nedostatok odborníkov vo snemovniach a ministerské kreslá sú obsadené občas ľuďmi, stojacími mimo parlamentu: po chybe sa však nepátra a temer nik sa neodváži ani len na ňu poukázať a jej odpomôcť. Náš senát dnes musí odhlasovať všetko, čo snemovňa poslanecká odhlasovala včera. Veď je to samozrejmé, lebo je toho istého složenia. Keď by tak shodou okolností neučinil, odhlasuje si snemovňa vec sama, a tak je sebestačnou. Senátu v ústave mala byť pridelená väčšia moc. ale mal byť i rozdielne složený než snemovňa. Tu mali by byť zastúpené rôzne zeme, s ich rôznymi potrebami. Malý by tu byť zodpovednými činiteľmi zastúpené odvetvia výroby: či už zemedelstvo, priemysel, alebo obchod, ako i záujmy kultúrne a ideové - ako náboženstvá a univerzity -a dôležité potreby štátu, ako vojsko. Nikdy by sa toľko novel nemuselo odhlasovať, čo dnes, ľud by nemusel na sebe zkúšať chyby a prenáhlené kroky svojich zástupcov.

Ďaleko srne od toho a rýchle sa týchto náprav ani nedočkáme. Chyba spočíva v tom. že naši vládni činitelia nechcú uznať vlastné nedostatky, boja sa do zrkadla nahliadnuť. Pre republiku táto zlá vlastnosť jej vodcov môže byť osudnou.

> Slávny senát! My nie za to, že sme v opozícii, ale z uvedených dôvodov budeme proti rozpočtu hlasovať. To nám káže cit odpovednosti, ktorý sme prijatím tohoto úradu na sebe vzali. My nemôžeme za tento rozpočet hlasovať ani ako zástupcovia ľudu slovenského, ani ako príslušníci náboženstva katolíckeho, musíme sa proti nemu postaviť ako reprezentanti roľníkov, ale aj ako senátori a dobrí občania republiky Československej. Podobne rozhodnúť sa je povinnosťou vás všetkých bez ohľadu na príslušnosť strany a presvedčenie, aby prišla čimskoršia náprava v záujme ľudu, ktorý zastupujete, v záujme všetkých občanov a v záujme samého štátu. (Potlesk.)

Místopředseda Trčka (zvoní): Další slovo má pan sen. Sehnal.

Sen. Sehnal: Vážený senáte! S jistými rozpaky ujímám se slova a doufám, že málo vás. kteří tu jste. z mých slov pochopíte, proč říkám: s rozpaky. Račte dovoliti, vážení pánové, abych dříve, než se dotknu samotného rozpočtu a poměrů všeobecně národohospodářských, se o něčem zmínil. Říká se, že o, mrtvých má se mluviti dobře, a je přirozeno, když zemře vláda, že nebude o ní mluviti nikdo dobře, ale člověk by čekal aspoň spravedlivě. Pan kol. Pánek mluvil zde také o minulé koalici, minulé vládě a při tom vyřknul slovo, že prý to byla vláda kapitálu, dnes že přichází také práce do spoluvlády. Dovolil bych si, vážení pánové, jeho slova opraviti, poněvadž nebude snad nikdo popírati, že v dřívější občanské koalici nebyla zastoupena také práce, ať tělesná, či duševní. Po té stránce myslím, že bylo určité nedopatření nebo určitá snad zlá vůle. Ještě jinou kritiku pronesl pan kolega o této vládě, které ledacos vytýkal. Nebyl sám. Zajímavé je, že v celé rozpravě dnešní při tom při všem, co bylo předešlé vládě vytýkáno hříchů, velmi mnozí páni kolegové se dotkli toho, že za dřívější vlády, dřívější koalice vznikly určité přebytky a jak prý těchto přebytků využíti. Již z toho je viděti, že těch hříchů nebylo tak mnoho, když bylo možné a předešlé vlády dojíti k tomu, k čemu se dříve nepřicházelo, k určitým přebytkům. (Sen. Časný: A na kom byli/ tyto přebytky ušetřeny?) Pane kolego, je mi vyměřeno velmi málo času, ale po té stránce myslím, že bych odpověděl tím, že právě za minulé vlády se upravily poměry takovým způsobem, že bylo skutečně dosti práce a v důsledku dostatečné práce měli jsme možnost, aby zde byl v výsledky té práce, a z výsledků práce aby také stát si určitý díl vzal. (Sen. Dundr: To nebylo její zásluhou!)

Nebudu se příti, vážený pane kolego, poněvadž nemám na to čas, nerad bych připravoval vážený senát o ty chvilky, které ještě k řešení této otázky má.

Pan kol. Pánek dotkl se také toho, že prý jistá strana přicházela s požadavky, do jisté míry snad nedosti oprávněnými a že v důsledku toho musily ovšem přicházeti i druhé strany. Je přirozená věc, že, jakmile někdo něco chce a žádá, ten druhý žádá také. Zmíním se o této věci ještě později, jen konstatuji, že jsem velmi rád vyslechl, jako vždy, váženého pana kol. Pánka, který mluví vždy velmi věcně a uvážlivě a, řekl bych, velmi rozumově po stránce národohospodářské.

Vážení, dotkl bych se také maličkosti, nepatrné věci, kterou zde vyvolal včera kol. Sechtr tím, že použil výrazu >chlupaté jazýčky<. Paní kol. Plamínková, když mu odpovídala, pravila: Konsument je pán a konsumentu se má vyhověti. - Doufám, že tím, co řekla, nemyslela opraviti pana ministra Bradáče, který tak vřele volá do našeho občanstva, aby zapodpořilo výsledek vlastní práce, vlastní výroby. Výsledek domácí práce a domácí produkce musí nám býti nejpřednější!

Nechci odpovídati panu kol. Dundrovi, který, řekl bych, tím ještě starým způsobem zajel do zemědělství a do názorů naší sírany. Není potřebí se o to příti, poněvadž toto všechno se jistě na příslušných místech tříbí. Máme sice odlišné názory, jinak to nejde, ale jedno jest jisto, že konec konců budeme všichni tak uvážliví, že najdeme určitou společnou cestu. Pane kolego, buď jedno není pravda, anebo druhé. Vy na jedné straně říkáte, že zemědělská krise tu je, ale na druhé straně se ještě dnes člověk ve vašem >Právu lidu< dočte, že vůbec neexistuje žádná zemědělská krise, že to na venkově není znáti. (Sen. Dundr: Dnes jste to četl? - Sen. Sehnal k sen. Donátovi): Prosím, pane kolego, ty to číslo máš ještě po ruce. Myslím, že není potřebí, abychom tímto způsobem mezi sebou bojovali, vždyť - promiňte když to řeknu - musíme bezpodmínečně tvořiti jaksi jednu rodinu. Ovšem to nevylučuje diskusi a různé názory.

A nyní, vážení páni kolegové, přišel bych k tomu, že tak mnoho stesků máme pořád na to, že náš senát za nic nestojí, že není za nic považován a že mu ani vláda nevěnuje dosti pozornosti atd. Vážení pánové, račte dovoliti, neděláme si to sami? A tady jsem u toho, proč tak poměrně nerad se dnes chápu slova: poněvadž se mi zdá. že ne dosti věcně a ne dosti rozumně a řekl bych, ne dosti aranžérsky šikovně řídíme tyto věci. Dnes jsme tu na příklad třetí den, zítra tu budeme čtvrtý, budeme mluviti stále o rozpočtu, a přece je jisto, že na té celé věci nic nezměníme. Vždyť výbory zasedaly a měly možnost to projednati, byli tam přítomni páni ministři - a my zde sedíme a nikoho zde nemáme, mluvíme velmi často k prázdným, hluchým lavicím..... Zdá se mi tedy. že přespříliš mnoho času ubíjíme a že by bylo rozumnější, kdybychom už po této stránce zařídili aranžmá nějakým jiným způsobem, aby se o věcech, které jsou nutné a nezměnitelné, zbytečně tolik času nemařilo. Záleželo by tu jistě na stranách samých, aby se dohodly, jakým způsobem upraviti arangement, aby nás zbytečně za každý klub většina nemluvila. Jsem po té stránce kacíř, jak vidíte. A přihlásil-li jsem se k této debatě, učinil jsem tak jenom z toho důvodu, abych veřejně na to poukázal, že není dobře, když následujeme příklad dolní sněmovny a když si vlastně děláme z té rozpočtové debaty jakési okno ven pro tu širokou veřejnost. Senát sám má. myslím, v této věci daleko jiné poslání. Již v ústavě samé je nám dáván čas nakrátko, totiž jen měsíc: kdybychom to do měsíce nevyřídili. bude rozpočet platný tak, jak to v druhé sněmovně usnesli, a již tím je dáno, vážený senáte, že není potřebí, abychom v plénu tolik času mařili, a chceme-li, aby ten senát za něco stál, tak promiňte, musíme se o to starati.