Dôležitosť správ neho upravenia a vedenia pozemkového katastru daná je účelmi, htorým on slúži. Pozemkový kataster je z najvýznamnejších faktorov pri zakladaní a vedení pozemkových kníh, v ktorých je zapísané vlastníčke právo občanov na určité nemovitosti, a aj pozemkových máp, má teda v dôsledku toho nesmierne veľkú právnu hodnotu, je ďalej základom pre vymeriavanie pozemkovej dane a prilahlých odanení, a to podla § 103 daňového zákona, skutočnosť to, dotýkajúca sa všetký ch majitelov nemovitostí, a slúži ešte aj cielom vojensko-kartografickým, štatistickým a iným. Na jeho správnom vedení záleží leda jak správe štátnej, tak aj občianstvu.
Pozemkový kataster na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi je však - hovorím - v tak dezolátnom stave, že nemôže zodpovedať ani jednému zo svojich mmohých účelov, čím óvšem trpí najmä zemedelstvo, lebo je na ňom najviac zainteresované. Najboľastnejšie pociťované dôsledky nesprávneho katastru sú menovite faktá, že na základe takého katastru nemožno správne a spravodlive vymeriavať nieľen pozemkovú daň, ale ani nie dane zemedelcovc a dávky, vec v našom sporiadanom štáte bez odporu absurdná, a že majiteľ nemovitostí nemôže dostať dlhodobý hypotekárny úver bez riadnych, správnych katastrálnych záznamov, kdežto ako známo, zemedelec dnes a vôbec môže prosperovat podľa povahy svojej hospodárskej činnosti iba s dlhodobým, nevypovedáteľným úverom. Dnešná zemedelská kríza zväčšená je na Slovensku a Podkarpatskej Rusi následkom toho hodne nad krízu v t. zv. zemiach historichých, ktoré sú v hospodárskom ohľade aj vo všeobecnosti predsa len lepšie situované.
Poznamenať anusím, hneď na začiátku, že príčinou kritichého stavu pozemhového katastru nn Slovensku a na Podharpatskej Rusi nie je naša štátna správa, my sme ho totiž už v takom stave zdedili. Ja viem o tom, že sa starala oň aj pred vydaním unifikačného katastrálneho zákona čís. 177 Sb. z. a n. z r. 1927. makoľko ministerstvo financií na návrh slovenskej finančnej správy vydalo pre niektoré oborv zetnemeričskej služby >Návod unifikačný< a >Návod k náprave katastru<. Mohlo by sa jej vytknúť snáď len to, že nedala hneď po prevrate preložiť do slovenčinv alebo do češtiny predpisy uhorských katastráanych zákonov a iné sem patriace predpisy na použitie výkonným orgánom katastrálnym, ktoré až na malé výnimky maďarsky nevedely. Tak by sa nebola premeškala doba, uplynulá do vynesenia katastrálneho zákona. Rozhodne nemožno jej však nevytknúť, že práca hatená je aj po vydaní katastrálneho zákona. Prevádzacie nariadenie k tomuto zákonu totiž nebolo publikované ešte ani do dneška a to vraj pre kompetenčný spor v otázkach viac technického rázu medzi ministerstvom financií a medzi ministerstvom verejných prác. Jednotlivé drobné nariadenia ministerstva iinancií nenahradia prevádzacie nariadenie, lebo častými opravami vzniklou nepriehľadnosťou a roztrieštenosťou predpisov prepotrebná rýchla práca trpí a porušujú sa aj výhody unifikačného zákona. Ale prevádzacie nariadenie má rozhodmíť aj o systéme projekcie katastrálnych máp. Ako som sa informoval, teraz pracuje sa prahticky pomocou dvojitej kuželovej projekcie, s posunutým pólom, ale ak do prevádzacieho nariadenia nebude prijtaý tento systém, čo nie je nemožné, vyhonaná práca prijde na zmar.
Občianstvo poškodzované je najmä tým že údaje pozemkového hatastru nesúhlasia s vložkami pozemkovej knihy.
U nás je premnoho obcí, htoré sa nachodia v tomto ohľade v neporiadku priamo neuveriteľnom, vy, páni z historických zemí, si ovšem ani predstaviť neviete smutnú skutoěnosť, dľa ktorej pozemková kniha vykazuje nesčíselnekrát iného vlastníka nemovitosti ako kataster, vám je ťažko uveriť faktu, že čísla narciel navzájom nesúhlasia, výmera a kultúra tiež nie. Ráčte si predstaviť, či za takéhoto stavu katastru môže byt správne predpisovaná pozemková, obratová, dôchodková daň a iné dávky zemedelcove, či si sloveuský a karpatoruský zemedelec môže pomôcť v dnešnej zemedelskej krízi dlhodobou hypotekárnoú pôžičkou, keď nemá identifikované parcely, či sa on v dôsledku toho nenachodí dnes v duplovanej krízi? A nemôže si pomôcť, lebo ani jedna hypotečná banka nesmie mu poshytnúť úver, kedže ona nevie, na ktoré pozemky ho dáva. -
No, ráčte si predstavit aj ťažkosti. ktoré má evidenčný úrad poz. katastru pri zmene vlastníckého práva na nemovitosť. Od súdu dostane oznámenie o takej zmene, ale čo má s ním robiť, ked čísla parciel nesúhlasia? A nejeden katastrálny meričshý úrad, ktorý túto prácu koná, má na starosti nie jeden, ale aj dva súdné okresy, ako na príklad v Rimavskej Sobote: okres rimavsko-sobotský a feledínsky, s obyvateľstvom čiste roľníckyn, kde je 122 obcí s tisícami majiteľov až do nemožnosti rozdrobených roľníckych usadlostí. (Sen. dr Kovalik: Dávno žiadame zememeričnú školu, už roky!) Ťažkost spočíva často ešte aj v tom, že vo väčších obciach najdeme aj dvadsať osôb rovnakého mena a sú aj prípady, že obec z nejakých príčin mení očíslovanie domov aj po novom zameraní. Prosím, aby si tejto okolnosti povšimlo min. vnútra. Zo všetkého tóho povstáva mnoho nezdolatelnej práce pre meričský úrad a pravda, aj mnoho omylov pri predpisovaní pozemkovej dane, čo zapríčiňuje mnoho zlej krvi a škamrania menovite aj na to, že zápisy do daňového katastvu nevedie notár, ako ich viedol pred prevratom, vtedy že nebolo toľko omylov. Nemôžem si pomôcť, stav v tomto ohľade zaiste bol lepší, keď vec mali v rukách notári po jednotlivých obciach, ktorí osobne znali zainteresovaných. Nechcem tým povedat, že by notári boli bvvali v stave dať kataster aj v inom ohlade do poriadku. To od ničh ovšem nebolo možno žiadať.
Nemožno mi nepoukázať na stav katastro a pozemkovej knihy aj špeciálne v niektorých málo obciach. K vôli ilustrácii a aby tak viac vynikly ťažkosti, ktoré dotyčné úrady musia prekonať, aby kataster a pozemkovú knihu daly do poriadku, v akom majú byť, majú-li zodpovedať svojmu účelu.
V rimavsko-sobotskom okrese znám dve obce, ktoré majú spolu 938 obyvateľov a 983 ha pôdy. Všetky pozemky zanesené sú však v pozemkovej knihe iba pod 38 parcelnými cislami a k tomu ešte na pozemkovej mape tvoria iba jedinú parcelu! Ale pozemky prirodzene v skutočnosti užívajú obyvatelia rozdelene na 8-12 miestach. Právo vlastníctva majú občania iba v ideálnej čiastke zapísané v pomere už na stotisíciny čiastok. Predá-li tam niekto parcelu. prepíše sa v pozemkovej knihe, povedzme, jedna osmina. Ako má úradník previesť záznam v katastrálnych daňových hárkoch, keď sa on od súdu mohol len to dozvedeť, že niehto odpredal zo svojho podielu osminu? Je to možné?
Stav, ktorý tiež ťažko charakterizovať, je aj na Lipovci, 523 metrov nad rnorom ležiacej chudobnej obci, tiež v okrese rimavsko-sobotskom. V 60. rokoch minulého stoletia sa v tejto obci komasovalo, ale komasáciu občania neprijali. Príčina už nie je známa, prav depodobne bola tá, že sa občania cítili byť poškodený mi vrchnosťou, ktorou tam bol Koburg, tak aspoň mňa informoval ktorýsi z občanov. Na Lipovci užívajú teda aj dnes tie samé parcely, ako pred komasáciou.
To by konečne nebola galiba, lenže aj ich pozemková kniha pretvorila sa podľa výsledkov komasačných spisov a mapa je odkopírovaná tiež s komasačnej mapy, nie je však na nej ani jednoho parcelného čísla. Faktický stav je dnes teda taký, aký bol pred komasáciou, naprosto nesúhlasiaci s pozemkovou knihou a s katastrom. Dôsledky sú zjavné. A obec táto je šte k tomu jednou z hospodársky najhoršie postavených obcí. Žila zo zárobkov v miestne blízkom terajšom zahraničí, ktoré jej ovšem po prevrate odpadly. Nuž živorí. Je mojou povinnosťou aj s tohoto miesta upozorniť Štátny pozemkový úrad a ministenstvo zemedelstva, že táto obec hynie a ie ju možno zachrániť iba prídelom pastvín pre dobytok, prídelom z koburgovského, teraz vlastne už zo štátneho majetku. Je pravda, že obec už mala príležitosť dostať pastviny, ako ich dostaly aj iné obce, ale ona, pomýlená rôznymi nepriateľmi pozemkovej reformy, sa ich zriekla. Teraz ovšem ľutuje a už od rokov znov a uchádza sa o prídel. Apelajem na menované úrady, aby jej žiadosti bolo vyhovené, ináč vyhynie. Lesná reforma je príležitosťou zachrániť ju.
Vo všeobecnosti ešte pripomínam, že asi štvrtina obcí na Slovensku vôbec nemá katastrálnych máp. Tým ovšem znehodnotené sú ostatné katastrálné operáty a operáty knihy pozemkovej tiež.
Ako bolo videť z povedaného, príčim pomalého napredovania v úprave katastru a pozemkovej knihy je viac.
Jednou je dosiaľ nepublikov ané preváďzacie nariadenie ku katastrálnemu zákonu, ktoré má stanovit podrobné predpisy.
Náš zákon prijal zásadu naprostého súhlasu katastru so skutočnou držbou na jednej strane a so stavom pozemnoknižným na druhej strane, ale, ako hovorím, chýbajú k nemu podrobné predpisy. Pozemnoknižné súdy pokračujú ešte vždy podľa platných, ale nedostatočných predpisov uhorských a nemôžu donútiť stránky k zavedeniu poriadku v pozemkovej knihe. Tak sa stáva, že, ač katastrálné reambulovanie je hotové, vložkárska práca viazne. V rimavskosobotskom a feladínskom na príklad reambulačná práca skončená je už v 17 obciach, ale vložkárska v pozemkovej knihe iba vo dvoch, a to za 9 rokovi Viazne aj reprodukcia máp v kartografickom ústave v Prahe.
Inou haťou je, že nemáme ešte moderný komasačný zákon, ktorý bv zabránil aj drobeniu pôdy, ktorá je už do nemožnosti rozkúskovaná, čím je evidencia úžasne znesnadnená a chaos rastie.
Najväčším problémom čím skoršieho usporiadania liatastru je však otáska personálna. Dľa informácií, ktoré som si v čomto smere zadovážil, nepodarilo sa finančnej správe na Slovensku obsadit ani veľmi skromne vymeraný systemizovaný stav 160 meričských úradníkov. Slovenská dorastajúca mládež sa vraj zememeričskému povolaniu venovať nechce a veľmi málo sa ich hlási do služby aj zo zemí historických. Ministerstvo financií už od rokov snaží sa odstraňovať tento nedostatok úradníctva prijímaním amluvných meričských úradníkov, a to aj z cudzoštátnych príslušníkov, menovite Rusov. Aby sa ulahčilo meričským úradníkom, zaviedlo ministerstvo financi í tohoto roku aj inštitúciu smluvných sil pomocnej služby technickej a nemálo rozmnožilo aj miesta pre kancelárskych pomocriíkov a síce prijímaním t. zv. úkolových pracovníkov na 14dennú výpoveď. Všetky tri kategorie sú ovšem len personálom z núdze, ktoré pre svoje labilné slúžobné postavenie nemôžu sa ustálit na svojich miestach. Všetkých treba do práce najskôr zaučovať, ale akonáhle si nadobudnúí prax a trafí sa im lepšie honorované miesto u civilných zememeričov, hneď opustia štátnu šlužbu. Tak robia obzvlášt úradníci s vysokoškolským vzdelaním, ktorí ovšem ako na príčinu svojej nestálosti v službe poukazujú aj na nepomer svojho honorovania k honorovaniu síl pomocnej služby technickej so vzdelaním rovnajucím sa priemerne 4 triedam strednej školy. Obe kategorie majú totiž 1000 Kč mesačného platu. Nepomer je tu zjavný, čím nechcem povedať, aby sa snížil plat smluvným silám pomocnej služby technickej, tu nie, ale je v záujme veci, aby sa vysokoškolákom pridalo na služnom, keďže oni musia konať prácu na zodpovednejšom mieste. Nízké honorovanie je vlastne príčinou, prečo sa meriči do tejto hodne tažkej služby štátnej vôbec málo hlásia a prečo práca pri úprave katastru nepokračuje žiaducím tempom. Je v záujme štátu a občianstva, aby sa štátna správa postarala aj o dostatočný príliv smluvného úradnictva, bez ktorého sa predbežne nezaobídeme.
Aby však bolo možno pracov ať na pozemkovom katastre systematicky a ŕacionálne, je prirodzené, že státna správa nesmie na trvalo počítať so smluvnými úradníkmi, lebo tí v dôsledku svojho labilného postavenia nemôžu mať patričného slúzobného záujmu a musíme na nej žiadať, aby bol náležite zvýšený počet miest, systemizovaný ch v jednotlivých kategoriách meričského úradnictva na Slovensku a na Podkar. Rusi. A poneváč platový zákon nepripúšta postupových výhod, treba urobiť rozvrh systemizovaných miest na Ťednotlivé platové stupnice tak priaznivým, aby sa v tom smere až nápadne líšil od rozvrhu v zemiach historických. Nie je sympatické dávať vý hody jednej kategorii štátneho úradníctva a rozlišovať jednotlivé zeme republiky ai v tomto ohľade, ale neodpomôžeme ináč, iba značnými obeťmi peňažnými, finančnými. (Sen. dr Kovalik: To sa vyplatí!) Áno. Len týmto spôsobom bude dielo riadné a nie, abych tak povedal, viac menej improvizáciou. Takéto radikálné riešenic otázky personálnej pri našom katastre musíme ziadať najmä preto, že čakať nemožno, lebo pracovná úloha je enormná. Na Slovensku je ona takáto. Z 3561 obcí rozlohy 4,900.225 ha s 11,526.874 parcelami bývalá uhorská správa zpracovala iba 874 obcí rozlohy 1,374.016 ha s 2.443.089 parcelami, takže pre našu správu zostalo na zpracovanie 2.687 obcí rozlohy 3,526.209 ha s 9,083.785 parcelami. Z toho do konca r. 1929 znova zamerané bolo 33 obcí rozlohy 62.895 ha so 142.669 parcelami. Reambulácia alebo oprava previedla sa v 1.014 obciach rozlohy 589.505 ha s 1,097.389 parcelami. Zbýva tedy ešte zpracovať 1.640 obcí rozlohy 2,873.809 ha s 7,843.727 parcelami. Úloha, vyjadrená v pointách, t. j. hektar plus parcela, je teda 10,717.536 point, čili vykonať sa má ešte 85 % práce, lebo za 9 rokov, totiž od r. 1921 vykonaná práca obnáša iba 15 %. To teda znamená, že by kataster na Slovensku mohol príst do úplného poriadku, v akom je v historických, zemiach, s dosavadnými prostriedkami iba za 60 rokov. V takomto stave dostali sme kataster po bývalej správe uhorskej a ak by sa naša správa nepostarala o rýchlejšiu nápravu, tak iba po 60 rokoch by vedel s istotou každý slovenský zemedelec, že sa mu pozemková daň a iné dávky správne predpisujú. Iba po 60 rokoch by sa na každú usadlosť mohol získať dlhodobý hypotekárny úver, čili iba po 60 rokoch by sa každý zemedelec vymanil zo stálej úverovej kríze. Myslím, že takýto stav roľníkovi nepraje ani najväčší jčho nepriateľ.
Tohoto róku už niekofkokrát, a môžem hovorit, že s velkým potešením, čítal som v novinách zprávu, že so systematickým riešením otázky nášho katastru, jednoho to z najdôležitejších problémov Slovenska a Podkarpatskej Rusi, začne sa už skoro, dokonca že hneď teraz na jar, lebo že už máme unifikovaný zákon katastrálny a prevádzacie nariadenie k nemu že je už tiež hotové a že sa čaká len na povolenie systemizácie potrebného personálu. Zákon je ovšem hotový, prevádzacie nariadenie síce mojim vedomím ešte nie je públikované, ale dúfajme, že sa tak stane čím skôr. Práca, že je rozvrhnutá na 20 rokov, každý rok že sa vy konä z nej 1/20. Neviem, či zpráva pochádza so smerodajného miesta, ale ak áno, tak úsilie toto menom slovenského rofníctva treba čo najsrdečnejšie vítať. Ja predbežne dotyčne tých 20 rokov nútený som však ostať skeptikom, lebo hoci je zákon aj hotový, a dúfajme, že aj prevádzacie nariadenie k nemu bude čím skôr publikované, tak predsa len ostane tu pre správu neprekonateľná prekážka personálna. Nieto geometrov a predbežne nieto pre nich ešte ani systemizovaných miest. Moja strana však hotová je poskytnúť tomuto úsiliu správy každej možnej podpory a dúfam, že iné strany tiež (Hlas: Ano!), aby tak konečne aspoň v dohľadnej dobe prestal existov ať jedon z prameňov pochopitelnej nespokojnosti na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi. Na konec konštatujem, že štátna správa v tohoročnom rozpočte v enovala na osobné výdaje pri pozemkov om katastre o niečo väčšiu položku, ako minulého roku. Moja strana prirodzene bude hlasovať za rozpočet. (Souhlas.)
Předseda (zvoní): Další slovo má pan sen. Rovňan.
Sen. Rovňan: Slávny senát! Sostavenie štátneho rozpočtu je ťažkou úlohou. Zaviesť rovnováhu štátneho hospodárenia pri každom rezorte, k tomu svedomite a spravodlive, vyžaduje iste, a to dokonalé znanie pomerov celého štátu.
Sostavenie štátneho rozpočtu Československej republiky vyžaduje tedy dokonale poznanie všetkých zemí. Treba znat nielen oblast, tu sa treba zhlbiť aj k poznaniu ducha národov tam žijúcich, ich smýšľania, ich kultúry, ich hmotného položenia, ich práceschopnosti, ich chudoby, ich zamestnania, spôsobilosti k plateniu daní atď. Aši malo by to tak byť ako v jednej rodine, kte udržovateľ rodiny znať musí svoju rodinku, svoje deti, svoje položenie atď. A ktomu primerano stará sa o každého svojho člena rodiny, aby vedel, čo mu schádza, čo potrebuje, čo mu má dať a koľko mu musí a koľko mu môže dat, a to tak, aby tým druhé deti nepoškodil. Vydržovateľ rodiny vzhľad musí mať i na zdravotné pomery svojej rodiny. Nezdravé dieta musí nechaf liečiť.
Týmto citom mala by byť prehľbená i naša vláda pri sostavení štátneho rozpočtu, a to zvlášť pre rok 1930. Preto hovorím, zvlášť pre rok 1930, lebo pán ministerský predseda vo svojom prejave slíbil, že Slovensko musí byť uvedené na roveň historických zemí. Pán ministerský predseda s jeho výpoveďou, že Slovensko musí byť uvedené na úroveň historických zemí, dokázal, že ako staroslivý pater familias zná Slovensko a uznal, že Slovensko je nezdravé dieťa, ktoré potrebuje liečenia. S tohoto hľadiska preskúmal som tedy rozpočet pre rok 1934 sostavený a porovnával som ho aj s minaloročným rozpočtom, aby som videl na rany Šlovenska predpisaný liek. Hľadal som tedy tie položky, ktoré dokazujú plnenie slubov, hľadal som ten rozdiel, čo dostane zdrav é a čo dostane nezdravé dieta. Hľadel som na rozpočet ako na testament jedného v ťažkom položení sa nachádzajúceho starca, ktorý dokázať chce svojou poslednou svedomitou a spravodlivou vôľou, že nieleri v ústach, ale vskutku aj na srdci nosí pravdu a žiadosť o docielenie blahoby tu všetkých členov svojej rodiny a zvláštnu pozornost venuje pre nezdravé dieťa. A preto zvlášt, zaujímaly ma položky pre Slovensko do rozpočtu vsunuté, ako na dieťa dľa úsudku samého pána ministerského predsedn proti druhým bratom a sestrám zaostalé, slovom ukrivdené, nezdravé a preto v duchu mrzuté, rozhorčené, ktoré v tejto svojej rozhorčenosti už viac ráz dalo pocit vzdychom a bolesťou, výkrikom, čakajúce na spravodlivý slub poťažne už na spravodlivé riešenie svojho otca. Tieto položky v rozpočte darmo som hladal: niet ich tam, niet tam tej mediciny na uzdravení Slovenska. Čo si pomyslí dedič na takýto testament a na takého poručiteľa, nech si každý domyslí. Keď už nieť zvláštnych sľúbených položiek pre Slovensko, skúmal som rozpočet z ohladu spravodlivej kvóty, či sa ujde Slovensku aspoň to, čo patrí každému dieťatu, už aj bez ohľadu na jeho zaostalosť, na jeho doterajšie ukrivdenie atď. tedy dľa spravodlivej kvóty rátajúc, že vláda pridržiavať sa bude predpisov štátnikov: Salus rei publicae lex suprema esto! - Ako dovčul, tak aj pre r. 1930 úzkoprsosť pre Slovensko je dokázaná. Toho spravedliv ého kľúča, svedomitého rozdelenia v rozpočte darmo by hľadal človek. Miesto použitia daných sľubov pánom ministerským predsedom pri výlohách pre Slovensko sporí sa najviac. Slovensko svoje štátné dávky, poplatky atď. svedomite snášá a preto aj právne očakáva primerané navrátenie tých na svoje najnutnejšie potreby. Vzdor tomu, že Slovensko uznané je za nezdravé dieťa, nežiada žiadné doplácenie, žiada len spravodlivé rozdelenie, nielen tiarch, ale aj príjmov a výhod. Mlýny je ten názor, že sa na Slovensko dopláca, ako to bolo už aj tu v senáte spomenuté. Obraz by bol veľmi čistý a moc ľahko prehliadnuteľný, keď by prijmy a výdavky týkajúce sa Slovenska zvlášte sa účtovaly, ako sme to už viackráť žiadali pre uspokojenie bratov Čechov. Prečo sa to tak neprevádza? Slovensko chce hrat čistými kartami, prečo nás bratia Česi v tomto nepodporujú? Prečo nie zvlášť tí, ktorí to kričia? Slovensko navskutku bolo by im moc povďačné. Ináčej na tieto a podobné poznámky, že Česko doplácá na Slovensko, my Slováci máme krátku a moc otvorenú odpoveď: My Slováci to nežiadame, aby Česko na nás doplácalo, nie, my Slováci s radosťou a s naiväčším uspokojením budeme si naše tarchy snášať, len nám doprajte uskutočnenie Pittsburgskej dohody. Pánu dr Benešovi, zahraničnému ministrovi sľúbili sme postaviť pomník v Ružomberku za splnenie našich niektorých slovenských požiadavkov v páde dopriania Pittsburskej dohody, na úctu a poctenie docielitelov postavíme v Bratislave senzačný pomník z našich, čisto slovenských peňazí. My Slováci, alebo povedzme Slovensko, nežiada, aby historické zeme na Slovensko doplácaly, ešte aj od myšlienky chceme pánov bratov oslobodit, tým viac od uskutočnenia. (Místopředseda Donát pŕevzal předsednictví.)
So snahou docielenia slovenskej politickej autonomie žiadame si priznanie práva hájit a zachovať si len to, čo je našim, lebo toho i tak sa nikdy nezriekneme, to neopustíme. Sú to usnesené dohody v Pittsburgu-Clevelande, Moskve, konečne aj v Martine. Tieto dohody, ináčej dohoda toho istého znenia, sú a,budú stálim programom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a zostanú aj na ďalej do úplného uskutočnenia tých. Tieto dohody slúžily na usporiadanie spoločných legií. Tito dohody docielily oslobodenie Čechov a Slovákov. Boly to dve stránky: Česi a Slováci, ktorí sa na tom dohodli. A čo vidíme dnes? Ten starší brat nechcel uznat v ten čas dohodnutia a teraz preňho docielená práv a aj pre mladšieho brata, ba skoro ani by nechcel uznat jeho jestvovanie. Neslúžilo snád za poklad polémie, že niet slovenského národa, že niet slovenskej reči? Lenže čas sa mení a v tom dozrávajú aj názory. Hlinka nespí a nespí ani jeho tábor. Hlinka s jeho zatvorením v Mírove neochabnul, opačne sa len posilnil. Bývalí hlasateľia a rozširovatelia názoru jedneho národa a jednej reči dnes už zmeňujú svoje mýlne inžormované názory. Dnes už ten dohody uzavierajúci mladši brat je za brata uznaný a uznaná je i jeho reč, iba jeho práva nechce starší brat uznať. Sostavenie dnešnej vlády je toho eklatantným dôkazom.
Slávny senát nech si nemyslí, že Hlinkova slovenská ľudová strana túži za ministerskými kreslami, oh nie, iba s rozhorčeínm musí konštatovat, že sa nenachádza v kruhu tých dôverných priateľov, s pomocou ktorých utvorená bola Československá republika, že sa nenachádza v tej kuchyni, kde sa jednajú záležitosti Čechov a Slovákov, že nemá rozhodujúce slovo včul, akó ho mala v Pittsburgu, Clevelande, v Moskve, ako ho mala v Martine, a to všetko len preto, že Slovensko ako uprímný brat veril v slová svojho staršieho brata. My Slováci už aj spomenuté dohody neuznávame za zdrap papiera, pre nás Slovákov Pittsburgská a ostatné dohody sú Magna charta. Smele a otvorene môžem povedať, že dotiaľ, kým podmienky spomenutej dohody nebudú splnené, o konsolidácn v Československej republike nemôže byť reči, a čím neskôr, tým horšie. Slovensko svojej reči, svojej národnosti, svojich práv po čas maďarského tisicŕočného panovania sa nezrieklo, tým menej, sa ich môže zriecť teraz, už na základe spomenutých dohôd, teda teraz, keď sa na pov rch zeme nachádzajú. Niet tej morskej vlny, niet východu, ktorý by tieto práva zmeniť mohol.
Opakujem, čím neskôr, tým horšie. Škoda každého ušlého času, ktorý v najdôvernejšom priatelstve mohly by tieto dva národy prežiť. Lebo veďme, že každá akcia rodí svoju reakciu, ako to dokázal i terajší prevrat. Škoda dialiť sbliženie, škoda rozoštvávať, šírit nenávisť, lebo našich postulátov prv neskôr musíme docielit. Márne sú všetky námahy na zčechizovanie a odnábožňovanie. Áno, niektorí sa môžu pomý liť, ako sa už aj pomý lili. Snáď sa aj mýlim, keď hovorím, že sa niektorí pomyĺili.
Mal bych hovoriť, že týchto strhnul katapitalistický materializmus, podľahli demoralizácii, druhých zase strhlo moci pánstvo atď. Na to však musíme rátať, že bohatstvo môže utonúť, i moci pánstvo trvat na veky nebude a z obavy preklínania svojích najbližších a snáď aj potomkov i títo pomýlení, ako márnotratný syn, navrátia sa - do lona, kam patria.
Mnohí môžu hovoriť, niet zákona, niet vládneho nariadenia na vykorenie lebo vykántrenie, na odobranie slovenskej reči, slovenskej národnosti, náboženstva atď. Ale v praksi čo vidíme? Nátlak pod rúškom rozšírovania pokrokárstva, zakladania rôznych nevereckých spolkov. Náš slovenský ľud, zvlášť slovenský dorasť, sa zavádza. Zákonom, nariadením je zabezpečené právo, aby na Slovensku zadelení českí úradníci si reč slovenskú osvojili; zákonom a nariadeními je zabezpečené, aby na Slovensku vo školách len po slovensky sa vyučovalo, a čo je v praksi? Odpoveďou je to, že niet reči slovenskej, niet národa slovenského a preto niet snáď ani jedného percenta českých na Slovensku vyposlaných úradníkov, ktorí by si tohoto zákona, tohoto nariadenia všímli pardon výnimkám. ktorých počet je malý - a to prečo, lebo niet pádu, že by pre nedodržovanie týchto predpisov aj trest sa ukládal. Teda čo vidíme. že vláda týmto spôsobom s rušiteľmi zákona a nariadenia mlčanlive súhlasí. Nie je to potom čechizácia, keď náš dorast len češké prednášky, českú reč, český rozhovor atď. navždy a navždy neprestajne vo škole počúva? České knížky upotrebuje? Na odnábožnenie tiež nemáme ani zákona, ani nariadenia, ani rozluka církve od štátu nie je prevedená a vo štátnych školách vyučovanie náboženstva sa prevádza, ale čo vidíme v praksi? že v mnohých štátnych školách tá najhroznejšia proticírkevná, protináboženská, protikatolícka propaganda sa prevádza. Vo štátnych školách máme moc bezvereckých učiteľov. Vzdor tomu tieto školy mnoho ráz až do 100 % katolickým žiactvom sú zastúpené. Či nie je toto záhubou pre tieto katolícke deti? A čo vidíme, že dnes vo školách žiactvo sa len vyučuje, ale nevychováva. Proti církevným školám vedie sa boj, kde len je možno; tieto školy sa zoštátňujú. Vrchnosť, zvlášť na církevných školách, budovách nachádza závady a nedostatky, čo slúži za dostatočnú príčinu, aby štát odoprel církevným školám plat doplňujúcu subvenciu, ktorú ináčej zákon im zabezpečuje. Ďalej prevádza sa na Slovensku v najväčšom prúde volnomyšlienkárstvo tak medzi dospelými, ako i dorastom, o čom aj školské múry často sú svedkami. Náš školský dorasť vábený je do spolkov, v ktorých viera, náboženstvo sa potupuje. Naše mládež predošle nútená bola v lete každodenne, v zime len v nedelu kostol navštevovat, služieb božích sa súčastniť, účasť brať na rôznych mariánskych pobožnostiach, církevných obradoch, kázaniach atď. Dnes žiak z obavy hnevu a nenávisti svojho učitela alebo profesora a toho následkov tak mravných ako klasifikačných húfne vstupuje do spolkov protináboženských akým je na pr. telocvičná jednota Sokol. (Sen. Danko: To je lož!) Prosím, telocvik nadmieru schvalujem, lebo mens sana in corpore sano, ale priamo telocvičná jednota Sokol je zvlášte ten spolok, ktorý schválne negliguje služby božie, dôkazom čoho je, že členovia toho spolku nielen že nenavštevujú, ale svoje husté výlety konajú priamo v nedeľu a vo sviatok, kedy náš katolícky dorasť církvou tak prísne predpísaných a povinných shižieb božích mal by sa zúčastnit. Toho aby sa nielen žiak, ale aj dospelý miesto kostola vý letu zúčastnil, bez toho veľkého nahováŕania nevyžiaduje.