To dokazuje i jednomesačný, pre mesiac november 1929 sostavený výkaz o hospodárení ústr. soc. poistenia, podľa ktorého predpis poplatkov na nemocenské poistenie činí v Rusínsku 1,101.730 Kč, kdežto poisťovacie príspevky pre starobu a invaliditu činily 618.471 Kč, kým oproti tomu skutočný príjem z Podkarpatskej Rusi činil na príspevkoch nemocenského poistenia 607.522 Kč, a na poistenie pre starobu a invaliditu 1,069.121 Kč. Treba vedieť, že príspevky poistenia pre starobu a invaliditu vandrujú v úplnom celku do Prahy, to znamená, že len v jedinom mesiaci plynie z Podkarpatskej Rusi do Prahy kapitál presahujúci jeden milión korún, čo znamená ročne 12 miliónov. Toľko nedostaneme na späť ani za úroky úžerné, a to nie len za jeden rok, ale ani za desať rokov nie. A ešte vždy trúfate si tvrdiť, že na Rusínsko doplácate? Pri takejto hospodárskej a sociálnej politike môže rusínski a maďarský robotník očakávať od vlády len jedno: Štátny úrad, ktorý mu pomôže do Argentíny, a tento už je tu. Je to síce tiež delníckou politikou, avšak je veľmi zvláštnym, že v zemiach historických sa tejto politiky nepridržiavajú, naopak, ešte i na úkor práva na voľné sťahovanie na pr. ostravskému robotníkovi nevydajú vysťahovalecký cestovný pas, aby v továrenskom a banskom závode nedošlo k poruche, ač predsa ľudnatosť zemí historických je o veľa väčšia, ako nášho územia.

V hlavnom zošite rozpočtu rezortu verejných prác nie sú veci personálne podľa jednotlivých zemí zvlášte vykazované a teda neznáme ani počet českých zamestnancov, postavených v štátnej službe verejných prác na Rusínsku, a teda predpokladám a priori, a tento môj predpoklad je podľa toho, čo som už shora uviedol, správny - že ani tu sa nedopláca na Rusínsko, lebo ináč by sa nebolo zabudlo na zvláštne výkazy.

Do tohoto rezortu patrí i štátna elektrizácie a s touto budem veľmi krátko hotoví: V Čechách a na Morave už nie je ani riadnou dedinou, kde v maštalách nesvieti elektrika. V Rusínsku, vo vlasti bystrých potokov, kde by bolo treba proste len turbíny položiť, niet takmer ani jediného takéhoto elektrizačného zariadenia.

Hospodárenie silničného fondu, ktorý taktiež patrí sem, je kapitolou o sebe. Podľa novinárskych zpráv činily príjmy silničného fondu v r. 1929 135 miliónov Kč na miesto preliminovaných 80,000.000 Kč. Len sama daň automobilová dosiahla obnos 80,000.000 Kč rozpočtom preliminovaných.

Mimo dotácie silničného fondu zaradil štát na stavby štátnych ciest a mostov 70,000.000 Kč, z čoho venovať chce na silnice rusínské 3,660.000 Kč; Kč tomu istému účelu povoľuje rozpočtový plán mimoriadny úver 36,000.000 Kč, z čoho dostane sa Rusínsku 6,700.000 Kč. Avšak o tom už kronika nehovorí, ktoré cesty budú vybudované z obnosu 9,760.000 Kč pripadajúcich Rusínsku, ktorý obnos však am jediným halierom nepresahuje naše oprávnené nároky.

Na opravu neštátnych mostov preliminované je 20,500.000 Kč mimoriadnej štátnej podpory, z čoho vraj Rusínsko dostane 3,100.000 Kč. Detailný rozpočet ani tu nie je udaný, keďže silničné trati a mosty, ktoré majú byť vybudované v zemiach historických, sú dľa mena udané, kým vyškovského mostu nenachádzam nikde. Zase sa len nemýlim, predpokladám-li, že i tu na miesto ciest a mostov budú nám posielať letáčky, ako sme to videli n fondu melioračného.

Do hospodárenia silničného fondu samotného mohol som len povrchne nazrieť; avšak i tam som našiel užitočné veci. Užitočné natoľko, že zkúsenosti nám zase len dokazujú, že i tu ide všetko na účet národov Rusínska.

Štátny silničný fond v r. 1928 venoval na opravu a prestavbu neštátnych, teda okresných a župných ciest len v Čechách a na Morave 2,888.000 Kč. Slovensko a Podkarpatská Rus nedostaly na tento titul nič. V r. 1929 dostalo sa Rusínsku z ďalšej štátnej podpory, činiacej 89,474.000 Kč 560.000 Kč, a teda zo štátnej podpory 19 5,362.000 Kč rozdelenej po dobu dvoch rokov obdržali teda župné cesty v Rusínsku 860.000 Kč. To je tá zásada demokratického delenia, ktorá bohužiaľ v rozdelení berných bremien, ako to budeme vidieť, vôbec sa neuplatňuje. Škoda, že od automobilových a dopravných podnikov v Rusínsku nevyberajú v podobnom pomere do z automobilov. Od majiteľov autotaxi a autobusov sa nezpytujú, kde vezmú na automobilovú daň, avšak aby tieto mohli provozovať živnosť po cestách riadnych, o to sa v šírej tejto zemi nestará nikto. Dediny zemí historických už sú zásobené elektrikou, vodovodom, močiare už stí odvodnené za naše peniaze, štátne silnice už sú vybudované a teraz príde rad na silnice okresné. Ovšem že, avšak do zákona o silničnom fonde bolo - s hľadiska centralistov - nesprávne pojaté jedno ustanovenie, dľa ktorého silniciam okresným možno poskytovať podporu len vtedy, jestliže sú tieto dôležitým s hľadiska silničných tratí s veľkou frekvenciou. I tieto boly už opravené a teraz už nie je nič, na čo by sa mohly peniaze vydávať, lebo na okresné cesty menšej významnosti nesmie sa utrácať. Bolo by logické, aby sa teraz už raz pomýšľalo na dôkladnú opravu štátnych ciest v Rusínsku a na Slovensku, je to síce logické, avšak pre Čechov a Moravanov nebolo by to hospodárnym, a preto vyšpekulovali si jeden krásny pojem, a to je inkamerácia. Vysloví sa, že táto alebo oná okresná silnica má byť poštátnená, avšak nemožno ju poštátniť, lebo je vo veľmi špatnom stave. Nuž ale veď to opravdu nič nerobí. Inkamerácia vyžaduje si soštátnenia, teda cestu nutne opraviť, a keďže okres nemá peňazí, nuž veď dá na to silničný fond a ústredné sociálne poistenie, lebo veď takto možno ošmeknúť logiku pojmom inkamerácie.

A tak to ide rad radom, z tohoto radu však vypadá Rusínsko, ktoré sa dobre hodí k odvádzaniu peňazí avšak k inému nie.

Pri rezorte verejných prác dochádzam i k tomu bodu, u ktorého spatrujem dôvod tej veľkej slavianskej lásky, ktorou bolo Rusínsko pripojené k Československej republike: Solotvina, soľné doly! Ich výnos, dôchodok znamená pre verejné práce, jakožto rezort zastupujúci štát maličkosť 40,530.500 Kč, z toho čistý zisk 15,545.900 Kč. Nuž ale, keď možno z jednej líšky dve kože stiahnuc, prečo by to nebolo možné i so soľou? Vydolovanú soľ prevezme soľný monopol, ktorý je vo správe ministerstva financií a jehož riaditeľstvo vyzískava čistý zisk 18,600.000 Kč len z predaja soli rusínskej, a teda rusínska soľ prináša štátu čistý dôchodok úhrnom 34,145.000 Kč. Nuž a čo z toho dostáva ani nie Rusínsko, lež ľud Solotviny zabývajúci sa od starodávnych dôb dolovaním soli? To, že bol z práce vyhodený, a teraz môže sa dívať, ako privandrovaná česká robotnícka a úradnícka armáda bohatne a tučnie, kým miestne obyvateľstvo nemá ani kúska chleba a slanými svojimi slzami zalieva tu slanú pôdu, ktorá im viac neposkytuje živobytia. V dôvodovej zpráve čítam, že závod v Solotvine zamýšľajú rozšíriť. Dobre. Avšak jestliže i teraz ešte nakolonizujete tam nových českých robotníkov a neprijmete naspäť do práce odveké obyvateľstvo Solotviny, ktoré už od 11 rokov hladuje a nemôže sa ani vysťahovať lebo je viazané k hrude svojím domkom, ktorý nemôže odpredať - vtedy bude tu koniec všetkým mravom. Nuž viďte potom následky!

Výslovne pasívnou kapitolou štátneho rozpočtu je rezort verejného zdravotníctva, ktorý vykazuje výdavky 144,771.8Z2 Kč. Z toho pripadá na štátne nemocnice a na zdravotnú službu zemského úradu a štátnej polície na Rusínsku 4,657.944 Kč, a teda zo všetkých nákladov na verejné zdravotníctvo dostane Rusínsko ¹/₃₆, ač pomerný počet obyvateľstva, rozloha plochy a podľa rozdelenia verejných bremien činí najmenej ¹/₂₀, a teda náležalo by nám asi 7,200.000 Kč. Sme teda u tohoto rezortu rozhodne o 1,600.000 Kč zkrátení.

Zvláštneho zreteľu a pozornosti zasluhuje si hospodárenie dvoch najväčších obchodných podnikov štátu, t. j. železníc a pošty.

Nie je mi možno vykazovať personálne pomery železníc, ač pre košické železničné riaditeľstvo neznamenalo by zvláštne zaťaženie prácou, keby podľa vzoru košického poštovného riaditeľstva na zvláštnych tabuľkách sdelilo pomery rusínskeho oddelenia. Je však bezpochybné, že pod heslom technického pokroku a technického zdokonalenia prevažná väčšina staničného a prevozného personálu bola prepustená a reštringovaná, lebo vraj práca tohoto personálu môže byť nahradená technickými prístrojmi, a predsa na miesto týchto prepustených odvekých obyvateľov nasadili ste sem spoza Moravy železničných vachtrov, čo možná početné rodiny, aby ste na číročisté maďarskom Potisí mohli sriaďovať pre ne české menšinové školy.

Drahá železničná správa pomalého tempa a vykazujúca i v iných ohľadoch veľa nedostatkov, plánuje tohoto roku činiť veľkorysé investície; toto opatrenie je celkom správne, avšak znamená to obrovské ošmeknutie Rusínska, že z 573,296.000 Kč, venovaných na investície, nedostane Rusínsko na svoje dráhy ani haliera, Rusínsko teda nedostane ani drezinu, kdežto v Prahe miliardovými náklady stavajú sa elektrické lokomotívy pre staré železo. Pred rokmi bola zákonom vyslovená nutnosť vybudovania novej železničnej trati Košice - Michalovce - Sobrance - Užhorod - Mukačevo - Hust. Na prevedenie tohoto zákona ani nový investičný rozpočet nepomýšľa a centralistická vládna moc by bola najredšie, keby tento zákon neexistoval, a predsa táto železničná trať je prepotrebná nielen s hľadiska premávky, lež i - a to osmeľujem sa tvrdiť - je potrebná a nezbytná tiež pre pestovanie stykov a dobrého priateľského pomeru s národmi strednej Európy.

Predpokladajúc, že by táto trať sledovala severné hranice zmienených miest a obcí, znamenala by tiež hranicou maďarského jazyka v Rusínsku a potom snáď by nič neprekážalo tomu, aby medzi republikou a jej južným susedom Maďarskom došlo k vývoju uprimných normálnych pomerov, a ľud, ktorý i podľa pojednávacieho protokolu mierových smlúv pripojený bol k Rusínsku, resp. k republike Československej pre železničnú trať Košice - Legenyemihály - Čop, mohol by sa zase tešiť pokojnému svojmu vývoju. Takéto riešenie tejto otázky mohla by vítať úradná československá politika, lebo veď je naprosto nelogické, aby i naďalej chcela doplácať na maďarské pohraničie v Rusínsku, ktoré pre ňu znamená iba nepríjemný balast.

A jestliže politika československá v záujme tomto nechce zmienenú železničnú trať vybudovať, tým zrejme dáva najavo, že sa nechce zriecť svojich imperialistických tendencií, ktoré sú rozšírené i na národnosť maďarskú.

Z hospodárenia riaditeľstva štátnych železníc a z jeho podnikov ostatne vysvitá i to, že závod tento, avšak i riaditeľstvo poštových autobusov, zapomína na základnú zásadu vedy verejno-hospodárskej, že závod štátny smie sa rozširovať len do tej miery, do ktorej pripúšťa toho záujem verejný, a nie je to na úkor záujmu súkromného. Po štátnom prevrate rad radom boly sriaďované súkromné autobusové linky a keď vládny režim videl, že tieto linky stí výnosné, vybudoval premávku poštových autobusov, a tento prevoz nedovolenými prostriedky, ba čo viac tou najnekalejšou súťažou činí podniky súkromných autobusov jednoducho nemožnými. Tento postup je naprosto nepochopiteľný á nieje len neslušný, lebo veď čistý výnos zo železničných a poštových autobusových liniek činí z celého štátneho územia iba 17,000.000 Kč, a tento obnos bol by desaťnásobne uhradený z daní súkromných autobusových podnikov, lebo veď tu ešte nie je príkladu na to, že by exekútor bol zhabal pokladnicu štátneho autobusového podniku.

Rusínske oddelenie košického poštového riaditeľstva vykazuje čistý zisk 7,163.677 Kč, a teda štát ani tu nedopláca na Rusínsko, ale pekne na ňom zarába. Keďže tuná musia si zaplatiť investície, na pr. nové telefóny uchádzači sami, nemožno hovoriť o doplácaní. Personál v počte 340 osôb, ktoré vykonávajú službu na poštách v Rusínsku, sú z veľkej časti taktiež len novopečenými občanmi rusínskymi, ich rodné miesto je v Čechách a na Morave, a teda i títo zamestnanci ujedajú chleba odvekého obyvateľstva, zväčšujú jeho biedu a činia potrebným, aby v Rusínsku sriadená bola rusínska špecialita - štátny vysťahovalecký úrad.

Ako som sa už zmienil, pošta na Rusínsku, i keď" nepracuje s osohom obrovským, ale predsa len so ziskom pozoruhodným. Naproti tomu však poštová správa a diplomacia nečiní nič v záujme toho, aby medzi Rusínskom a Rumunskom bola vybudovaná telefonnová linka. Praha už i s New-Yorkom hovorí, avšak chceli obchodník drevom v Huste dohovoriť sa s obchodnou stranou v Szatmáre, musí si opatriť cestovný pas, odcestovať do Marmaroša, aby odtiaľ mohol telefonovať. Je smutné, že na tieto otázky, odznelo vo výbore, nemal pán minister pôšt ani jedinej odpovedi.

Poštový šekový úrad - podľa vzoru ústredného sociálneho poistenia - je tiež správcom mamutovho majetku. Vo stykoch tejto obrovskej inštitúcie berie účasť i Rusínsko. Podľa hospodárskeho výkazu z r. 1928 zaplatilo obyvateľstvo Rusínska poštovému šekovému úradu 648,897.030 Kč, kým šekový úrad vyplatil do Rusínska len 539,023.391 Kč, rozdiel činí teda 1.09,873.639 Kč, ktorý obnos pôvodu z Rusínska a za ktorý pripísaný bol v prospech rusínskych majiteľov kontokorrentu 1%ný úrok, kdežto šekový úrad zúročil u českých bánk tento z Rusínska povodiaci kapitál na 5 - 6%.

Tento kapitál spravovaný v šekovom ú rade a kapitál 12,000.000 Kč, plynúcich ročne z Rusínska do pražskej pokladne ústredného sociálneho poistenia, neprináša Rusínsku nič, avšak ani v iných rezortoch nezužitkujú tieto peniaze v prospech Rusínska a teda kapitály tieto zostanú večnými doklady najhrubšej politiky vykorisťovanej. "Kdo vykořisťuje, není Čech, není Slovák, není člověk." Túto citáciu, vzatú z jedného diela Masarykového, čítal som na tabuľke istej skupiny slávnostného sprievodu, poriadaného v Prahe pri príležitosti 80. narodenín prezidenta republiky. Pánovia, že vy vykorisťujete, to nemôže byť podľa hornejších ani na moment pochybným, a preto podľa slov pána prezidenta vy nie ste am Česi, ani Slováci, ba ani ľudia.

Pri rozpočte ministerstva národnej obrany ku našej starej sťažnosti, že republika na miesto vážnej mierovej politiky sleduje po zuby ozbrojenú politiku, musím dnes pridať, že dvojmiliardový vojenský rozpočet je naprosto ireálny, lebo vo skutočnosti sú výdavky o veľa vyššie. Tu poukázať chcem len na jednu vojenskú položku, zastrčenú v rozpočte rezortu vnútra, budovanie kasáreň nemôže žiadna demokracia vkladať ako kulturálnu, verejno-zdravotnícku a občiansku nutnosť; je to položka vojenská. Vojsko si vyžaduje, aby mestá stavaly kasiarne a jestliže naše zadĺžené mestá sa toho ostýchajú, ihneď prichádza rýchly kurýr so zprávou, že ministerstvo vnútra oboma rukami poskytne 100%nú podporu ku stavbe kasárne, a totiž vo skutočnosti štát sám buduje kasárne pod menom mesta. Všetko to je komédia, a tá je potrební preto, aby pán Beneš mohol v cudzine trieskať do svojho veľkého bubna pseudopacifizmu; tento bubon však nepočúva už nikto ani v cudzine, ani v tuzemsku.

V dosavádnom snažil som sa ukázať, že zo statkov rozdeľovaných štátom nedostáva sa Rusínsku ani tej čiastky, na ktorú by malo prirodzené právo na základe pomerného počtu obyvateľstva a svojej územnej rozlohy. Poškodzovanie Rusínska sa podľa jednotlivých položiek veľmi rôzni, povinnú časť z týchto statkov dostávame len v niektorých rezortoch, v prevažnej väčšine len ¹/₅ tejto povinnej časti a zo základného hospodárenia elektrizačného, cestovného a melioračného, ktoré znamenajú efektívne investície, nedostáva sa nám nič.

Favorizovanie zemí historických na úkor Rusínska, ktoré sa deje pri rozdeľovaní štátnych statkov na základe špeciálnych československých demokratických zásad, je nadovšetko pochybnosť jasné. Vážne vzatá rovnoprávnosť uplatňuje sa iba pri rozvrhu štátnych výnosov a teda pri rozvrhu verejných bremien, avšak i tu nachádzame položky, ktoré ukazujú na nepriaznivú situáciu obyvateľstva Rusínska. Priemer verejných bremien republiky, pripadajúci na jedného obyvateľa, nemôžeme brať za merítko, lebo veci vládna politika menovaná dezindustrializáciou a vymyslená k ožobračeniu Rusínska slávi krvavé hody nad továrenským priemyslom a obchodom v Rusínsku a teda tu ani pod titulom všeobecnej ani zvláštnej zárobkovej dane nemôže byť nejakého dôchodku; naše kapitály vandrujú do pražských centrál a tak v Rusínsku nemôžeme hľadať daň rentovú ani tantiemovů, a práve výnos z týchto daní rozhoduje o tom, že na vážkach priamych daní je miska zemí historický ch ťažšia. Avšak už u dane pozemkovej, ač z melioračného fondu dostávajú sa nám len propagačné zošitky, je nami platené bremeno naprosto úmerné pozemkovej dani zemí historických. Musíme-li však vidieť, že hektárový výnos lúk a kosenísk našich, ktoré sú sodnaté, hovädzím morom zamorené a majú spodnú vodu, je v Rusínsku stejným obnosom vzatý za základ dane, ako je tomu u pozemkov v zemiach historických, ktoré sú drenážované a tak rečeno po záhradnícku obrábané, nuž vtedy zabolí človeku srdce keď vidí tú tu nespravedlnosť. Vráťte nám dane z motorovej sily, vráťte nám našich 12 miliónov zo sociálneho poistenia, 110 miliónov zo šekového úradu, však my si potom postavíme továrne a budeme platiť daň tantiemovú a rentovú, opravíme si naše pozemky sami, odvodníme si naše močiare a vystávame si naše cesty. A keď už som u konca svojho referátu, navrhujem ešte len to, aby ste odvolali súrne u nás nakolonizovanú armádu policajtov, žandárov, železničných vachtrov, túto do administratívy rusínskeho a maďarského ľudu v pašovaní masu beamtrov, ktorí sú tomuto ľudu cudzí, celý personál lesného a banského riaditeľstva, lebo medzi týmto ani náhodou nenájde sa obyvateľ odveký, a vtedy problém nezamestnanosti bude u nás šmahom odbyty a ako prídavok môžete si vziať so sebou i štátny úrad pre vývoz robotníkov, organizovaný len v Rusínsku.

Pri zpráve o pôsobnosti šekového úradu v tomto zneniu, že táto peňažná ústredňa v r. 198 vyplatila v Rusínsku 339,000,000 Kč. Obchodnícke, živnostenské, odveké, penzionované a úradnícke obyvateľstvo Rusínska dostalo len veľmi málo na ruku z tohoto obnosu, ktorý z ⁹/₁₀ je platom úradníkov k nám nakolonizovaných. Keby i tieto peniaze obdržali úradníci, regrutovaní z odvekého obyvateľstva, bola by bieda Rusínska zmiernená na polovicu. Tiež podľa prehlásenia pána ministra financií ja naprosto slušné a spravodlivé, že keď už daň z obratu nemôže byť ešte zrušená, teda výnos jej má obdržať územie, z ktorého ona je vybraná.

Priamo do nebies volá o nápravu rozvrh dane obratovej a prepychovej na úkor Rusínska. Uvediem zase len 4 výmluvné číslice: V Čechách činí výnos dane obratovej podľa preliminára 1.412,850.000 Kč; z tohoto obnosu Čechy, ako jednotka nového administrativného systému, teda česká zem obdrží nazpäť 637,884.800 Kč, bezmála teda polovicu. Z obyvateľstva Rusínska chcete vymačkať 18,400.000 Kč a z toho chcete vráti Rusínsku 2,410.700 Kč, t. j. ¹/₉ vybraného obnosu. Opakujem, pánovia, tento rozdeľovací kľúč volá do nebies o nápravu, toto rozdelenie ľud Rusínska nikdy nevezme na vedomie, i keď vaša väčšina i pozdvihne ruku pri odhlasovaní finančného zákona a rozpočtu, toto rozdelenie deje sa slovom mocenským oktrojom na ťažký úkor nešťastného Rusínska.

Avšak rovnaký pomer možno dokázať i pri rozdelení daní liehových a iných spotrebných daní jednotlivým zemiam.

V priebehu svojej reči som dokázal, že Rusínsko dostáva iba mizivú kvótu povinnej časti statkov; ktorá jej náleží, kým pri snášaní bremien dostáva sa mu stejného ba ťažšieho zástoja, ako obyvateľstvu zemí historických, a teraz ani sa nebudem púšťať do toho, abych dokázal, akým spôsobom bola maďarská menšina na Rusínsku v r. 1930 zkrátená. Jestliže však musí tým trpieť celý ľudu Rusínska, trpia tým Maďari dvojnásobne. Ciferné dokazovanie utrpených krívd je z časti i zbytočné, lebo pre minulosť sobral to s nevšednou odbornosťou jeden náš verejný hospodár, jehož odborné znalosti uznávate i vy a na jehož dáta i ja sa môžem smelo odvolávať a keďže ho i pomenujem, nemôže mňa stihnúť obvinenie, že bych jeho myšlienky a výsledky jeho práce plagizoval. Myslím na sériu článkov, ktoré uverejnil Edmund Tarján v Prágai Magyar Hirlape, v ktorých tento znalec verejného hospodárstva a finančníctva silou nevyvratiteľných číslic dokázal, že československá demokracie zmenšila majetkovú podstatu maďarskej národnej menšiny od prevratu o 13.300,000.000 Kč. Tento obnos je však iba výslednicou položiek, ktoré možno listinami, zákony a rozpočtom dokazovať, lebo ako som už i ja konštatoval, vo všetkých rezortoch, keďže v nich schádzajú špecielné výkazy, nemôže to byť presnými číslicami dokazované, a teda v týchto môže poškodenie Maďarov byť len odhadované. Tarján tieto skryté škody odhaduje na ďalších 7.000,000.000 Kč.

Tážem sa celej vlády, ako hodlá maďarský národ na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi odškodniť za tých 20.000,000.000 Kč, ktoré mu boly rôznymi machináciami odňaté, aby týmto odškodnením vyhubené bolo z duše tohoto národa presvedčenie o hrabivosti vládneho režimu, lebo veď od doby 11 rokov sme u nás iné nezakúsili. Táto vykorisťovacia politika viedla až tam, že dnes istý český žurnalista v časopise "Dílo", ktorý vychádza vo Lvove v Poľskej Ukrajine, musí písať doslovne toto: "Pochoďte prosté sedliacke chalupy na Rusínsku, a kdekoľvek pôjdete, ľud všade očakáva starý režim a nový nenávidí."

Ani čas mi nedovoľuje, aby som sa zabýval so článkami Tárjánovými, ich tu prečítal a tým dal výraz tomu, že obsah týchto článkov tlmočí názor a presvedčenie Maďarov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Skladám ich však na stôl slávneho senátu a žiadam predsedníctvo, aby ich dodalo vláde cieľom náležitej odpovedi. My však nabudúce ešte pečlivejšou pozornosťou budeme sledovať rozpočty a výkazy veľkých štátnych peňažných sberní. K tým 20 miliardám pripíšeme nové tohoročné miliardy, aby sme raz až sa dostaneme k zelenému stolu, kde budeme môcť účtovať, neboli sme nútení pojednávať - ako sa to teraz deje - desať rokov o vyrovnaní, ktorým je československý vládny režim povinný pred Bohom i ľuďmi pre poškodovanie maďarskej národnej menšiny.

Tomuto účelu slúžia, k tomu bola napísaná celá tá séria článkov Tarjánových.

Ctené dámy a pánovia! Vy dali ste nám oktrojovanú ústavu, oktrojové zákony a ťažkými miliardami poškodili ste nás oktrojovanými štátnymi rozpočty. A jestliže my nestrpíme to z rukami založenými a nemými ústy a z našich úst vyznieva výkrik boľasti, vtedy vy nás biľagujete za iredentistov. Dnes nás už obžalobou iredentizmu nezakríknete, lebo dnes už vidí celý svet, že touto obžalobou chcete odvrátiť pozornosť len od vašej záškodnej politiky. My však i proti vášmu obviňovaniu nikdy neprestaneme prízvukovať v Dajte Rusínsku, dajte Maďarom časť pripadajúcu im podľa početného pomeru obyvateľstva, aby saldo stávajúceho nášho horibilného účtu bolo čím nižšie. Spôsob nápravy situácie môže sa uberať totiž len jedinou cestou: Ráčite sozvať ústavodarné Národné shromaždenie, a jestliže na Rusínsko opravdu doplácate, ráčite odvodiť z toho dôsledky a verejne proklamovať: Milí rusínski a maďarskí bratia na Rusínsku, my už nesnesieme ďalšie doplácanie, dávame vám vašu autonómiu, hľadajte si vaše šťastie sami, rozhodujte sami o sebe, gazdujte sami pre seba, podľa vášho srdca a rozumu.

Keďže návrh štátneho rozpočtu na rok 1930 v ničom nerozlišuje sa od svojich predkov a zase sa len zakladá na vynucovaní Rusínska a Maďarov, moja strana nemôže ho prijať a preto proti nemu budeme hlasovať a i v budúcnosti budeme bojovať proti jeho oktrojovanému prevádzaniu. (Potlesk.)

Místopředseda Luksch (zvoní): Dalším řečníkem je pán sen. dr. Bačinský. Uděluji mu slovo.

Sen. dr. Bačinský (Velkorusky): Vážený senát! Majúc teraz česť po prvý kráť vystúpiť pred plénom váženého senátu, a to pri pojednávaní rozpočtu pre rok 1930, považujem za potrebné poznamenať, že sa budem so svojej strany zabývať iba tou časťou rozpočtu, ktorá sa zvlášte týka Podkarpatskej Rusi, a všeobecnými jeho časťami jeho budem sa zabývať len tak ďaleko, nakoľko majú význam pre Podkarpatskú Rus.

Budeme-li skúmať výsledky posledných volieb do Národného shromaždenia, a to pokiaľ ide o Podkarpatskú Rus, musíme s radosťou konštatovať, že v našej zemi krajné smeť každým dňom ztrácajú pôdu a že u obyvateľstva stále viac a viac vzrastá poznanie, že stojíme pred konečným sformovaním štátu, ktorým nemôže otriasť žiadna iredentistická tajná práca alebo krajná politika.

Väčšina obyvateľstva našla už východisko z týchto rázcestí, ktoré silne brzdily budovateľskú prácu štátnej správy, a teraz už vláda ľahšie môže previesť svoj sľúb, vyslovený vo vládnom programe, podľa ktorého si praje povzniesť Podkarpatskú Rus na hospodársku a kultúrnu úroveň, na ktorej sú zeme historické.

Ohromné masy voličov prijaly programy štátotvorných strán a stále viac a viac oceňujú tu ťažkú konsolidačnú prácu, ktorú konajú tieto strany, plne znajúc svoju povinnosť.

Obyvateľstvo cení tiež ťažkú prácu administratívnu štátnych zamestnancov, ktorá zaisťuje úspešný chod zemskej správy.

Chcem zdôrazniť, že tam, kde, ako lzä povedať, bolo treba od základu stavať a reorganizovať štátnu správu, naši úradníci museli vykonať takýto úkol. Tento úkol bol splnený bezvadne, zvlášte vo správe, kde systém postupu sa menil, lebo zo začiatku boly malé župy, potom bola organizovaná veľká župa a na koniec bol zavedený systém zemského pokračovania.

Ako syn ruského národa s uznalosťou konštatujem, že úradnícky sbor - väčšinou český - pod vedením zemského prezidenta Antona Rozsypala verne konal povinnosti, ktoré bratský náš československý národ prijal na seba mierovými smluvami strán Podkarpatskej Rusi.

Ruské obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi s bratskou láskou a dôverou hľadí na zástupcov bratského národa a dôveruje že, Národné shromaždenie i vláda splní úplne tretí paragraf ústavného zákona; svojou účelnou a tvôrčou prácou vytvorí podmienky, ktorých je predovšetkým treba, aby zmienené ustanovenia boly prevedené.

Považujem za svoju povinnosť priznať, že zákony o reforme správy, č. 125/1927 Sb. z. a n. a zákon o novej úprave finančného hospodárstva v súvislosti so zemskou správou č. 77/1927 Sb. z. a n. boly na Podkarpatskej Rusi prevedené vzorne, čo uznal i zástupca ministerstva vnútra na medziministerskej porade, ktorá sa konala v decembri 1929. Tento radostný účinok mohol byť dosažený len pilnou a svedomitou prácou zamestnancov, ale zároveň považujem za potrebné poukázať i na to, že takýto úspech mohol byť dosažený len vďaky podpore a porozumeniu miestneho obyvateľstva. Túto prácu môžu podľa zásluhy oceniť len tí, čo znajú prvé roky správy Podkarpatskej Rusi, keď predchádzajúci režim opakoval chybu za chybou, následkom čoho nastal vo všetkých oboroch štátnej správy chaotický stav.

Praje-li si vláda rozvíjať systém zemí, musí predovšetkým so svojej strany schváliť úsilie pána ministra financií, ktorý zamýšľa primerane povzniesť vyrovnávací fond a mimo toho "prídel", ktorý patrí rôznym zemiam podľa §u 5., odst. 2. zákona, č. 77/1927 Sb. z. a n., ale zároveň som nútený vysloviť prianie, aby Podkarpatská Rus dostala z neho časť, ktorá jej patrí, a nie ako v r. 1929, keď jej bola poskytnutá dotácia len 1,000.000 Kč.

Považujem za potrebné, aby dotácia určená bola ešte pred sostavením rozpočtu, lebo bez nej nelzä sostaviť vecný rozpočet a nelzä viesť vecné zemské hospodárstvo. Len v tomto prípade možno previesť prianie pána ministra financií, aby zemské hospodárstvo a rozpočet boly stabilné. Sústava, podľa, ktorej sa dotácia udeľuje pozdnejšie, budí v obyvateľstve obavu a nedôveru a vyhnúť sa tomu je prvou podmienkou konsolidačnej politiky.

Keď jednotlivé zeme pre dotáciu silne medzi sebou zápolia, som nútený prehlásiť, že Podkarpatská Rus v tomto zápolení nesmie byť odstrčená, lebo naša zem je najchudobnejšou časťou republiky a náš ľud strádal od váľky a okupácie najviac a preto najviac potrebuje, aby rany nimi zasadené boly vyliečené.

V súvislosti s rozpočtom považujem za svoju povinnosť obrátiť pozornosť váženého senátu na ťažké hospodárske pomery, ktoré nastaly v Podkarpatskej Rusi, lebo všeobecná hospodárska kríza prejavuje sa v katastrofálnych rozmeroch predovšetkým v krajinách hospodársky slabých, teda jej zhubná sila sa pociťuje predovšetkým u nás.

Spolu s hospodárskou krízou ocitla sa na pokraji záhuby tiež trieda mestských remeselníkov a kupcov. Spolu so sedliackym hospodárstvom je v kritickej situácii tiež vinárstvo, ktoré je jedným z najdôležitejších odvetví výroby na Podkarpatskej Rusi. Z takýchto pomerov obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi, skladajúce sa hlavne z roľníckych živlov, potrebuje lacného úveru, tu by bolo treba predovšetkým zorganizovať nové úverné družstvá a roľnícke sporiteľne, a vláda rozhodne musí v tejto veci pospiechať nám s pomocou. Okrem zriadenia nových družstiev je nezbytná podstatná podpora družstiev už trvajúcich a roľníckych pokladníc, aby v prítomných ťažkých rokoch mohly byť k dispozícii potrebným.

Ale obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi očakáva pomoc tiež od zníženia sadzieb, aby železničná doprava a výmena tovarov vo smere ku Prahe mohly sa rozvíjať na širších a zdravších základoch, lebo dosavádne vysoké železničné sadzby sú značnou položkou v obchodnej kalkulácii.

Chov dobytka je dôležitým zamestnaním nášho obyvateľstva a preto treba tiež v tejto otázke venovať patričnú pozornosť. Chceme, aby sa hospodárstvo na poloninách rozvíjalo čo najintenzívnejšie a aby na ochranu dobytka pred rozmanitými nákazami á nemocami boly učinené príslušné zdravotné opatrenia, ďalej aby gazdom, ktorí utrpeli straty, bola poskytnutá subvencia.

Zároveň sa musíme ozvať a protestovať proti dovozu cudzozemského dobytka a prajem si, aby poplatok za porážku dobytka bol zmenený.

Okrem hospodárskej biedy musíme poukázať na to, že predchádzajúci režim nevenoval náležitej pozornosti vzdelaniu a osvete nášho ľudu a preto na Podkarpatskej Rusi negramotnosť bohužiaľ vzrástla tak ďaleko, že i najpodstatnejšiu pomoc po tejto stránke musíme považovať za nedostatočnú. Nemôžeme hovoriť o kultúrnej úrovni ľudí, jehož značná časť nevie ani čítať ani písať. S politickým a hospodárskym oslobodením národa musí rovnomerne postupovať i jeho oslobodenie kultúrne, a preto ja so svojej strany nepovažujem za dostatočnú tu sumu, ktorí ministerstvo školstva a národnej osvety zaradilo do rozpočtu pre rok 1930.

Podkarpatská Rus nemôže byť spokojná s vedením školských vecí a spojenými s tým investíciami, lebo podľa záverečného účtu za rok 1928 položky zaradené do rozpočtu pre Podkarpatskú Rus neboly v r. 1928 použité k určeným cieľom. Pri malom počte škôl je nedostatočný i počet učiteľov. Bez ohľadu na to prijímajú sa do učiteľských ústavov kandidáti stavu učiteľského len v obmedzenom počte.

Považujem za nezbytné, aby spolu so zväčšením počtu škôl vláda, vlastne ministerstvo školstva a národnej osvety viac sa staralo o vzdelanie učiteľov, aby pre prácu na národnej osvete boli k dispozícii v dostatočnom počte vzdelané a riadne pripravené učiteľské sily, Prvou podmienkou toho bolo by sriadiť pobočné triedy v učiteľskom ústave v Mukačeve.

Už som poznamenal, že Podkarpatská. Rus po stránke kultúrne je v úbohom stave a preto sa domnievame, že najhlavnejším úkolom Československej republiky voči Podkarpatskej Rusi je poskytnúť nášmu ľudu možnosť dochádzať do školy, aby všetky deti mohly sa učiť vo škole. Len rozšírením a zvýšením kultúry možno povzniesť na vyššiu úroveň zaostalý a negramotný ľud vrchovinský. Ako lzä povzniesť kultúrnu úroveň, keď máme 35 obcí bez školy a viac ako 160 škôl, kde vôbec niet učiteľa.

V súvislosti s vecami školskými musíme sa dotknú jazykového sporu, ktorý je pre Podkarpatskú Rus otvorenou ranou. Nepovažujem za vhodné rozoberať túto otázku s hľadiska filologického, ale považujem za svoju povinnosť ukázať, že tento jazykový spor neblahej povesti, boj rôznych smerov, od ichž škodlivého vlivu nie sú voľné ani školy, spôsobil vo školách nemožný stav. Nie sú zriedkavé prípady, že v jednej a tejže triede jeden profesor vyučuje veľkorusky, druhý ukrajinsky, a tretí, aby som tak povedal, naším nárečím, a následkom toho povstáva taký zmätok, že pre tieto jazykové ťažkosti deti nemôžu vykazovať náležitého prospechu.

Bol by čas, aby ministerstvo školstva a národnej osvety prikročilo k definitívnemu riešeniu tejto neobyčajne dôležitej otázky, ale pri tom musí sa počítať s daným stavom a s prianím tunajšieho ľudu.

V súvislosti so súdnictvom nepoviem nič nového, keď pripomeniem, že sa nedostatok sudcov pociťuje najviac m nás v Podkarpatskej Rusi, a že je najvyšší čas, aby tento žalostný stav bol napravený. Považujem za zbytočné podrobne sa zaoberať touto otázkou, lebo tento fakt uznal sám pán minister a tiež ústavný výbor senátu.

S poľutovaním musím konštatovať, že zo všetkých zemí jediná Podkarpatská Rus nemá vrchného súdu. Územná samostatnosť Podkarpatskej Rusi a jej rovnoprávnosť s inými zemami priamo vyžaduje, aby ministerstvo spravedlnosti rýchle dalo na denný porád otázku zriadenia vrchného súdu a zriadil ho čo možná najrýchlejšie. Je to prianie celej Podkarpatskej Rusi. Okrem toho, že by sa tým dosiahlo plného súdnictva, náš požiadavok je odôvodnený četnými sociálnymi, hospodársky mi a jazykovými dôvody. Naša strana trvá na tom, aby čo najskôr sriadený bol v Užhorode vrchný súd pre Podkarpatskú Rus. Tu považujem za potrebné zmieniť sa o tom, že mesto Užhorod vo svojej žiadosti, podanej ministrovi spravedlnosti, sa zaviazalo, že na budovu vrchného súdu je ochotné priniesť hmotné obeti. Prevedenie tejto veci považujem so svojej strany za najvhodnejšie tak, aby ďalšia časť budovy krajského súdu bola prevedená tak, by bolo lzä tam umiestiť í vrchný súd.

Samo sebou sa rozumie, že v rozpočte pre budúci rok 1931 treba zaradiť niekoľkomiliónovú položku na pokračovanie v tejto stavbe a jej dokončenie. Je treba pospiechať s touto stavbou tiež preto, lebo krajský súd je v budove okresného súdu a okresný súd je umiestený v takej budove, ktorá pred 00o rokmi bola väzením a miestnosti vôbec ani v najmenšom neodpovedajú hygienickým, zdravotným podmienkam. Je tam jedna veľká, kamenná chodba, izby sú tmavé a každoročne i-6 zamestnancov onemocnie, čo ovšem má vliv na agendu tohoto okresného súdu.

O umiestení súdov na Podkarpatskej Rusi bolo by lzä mnoho hovoriť, ale ovšem nemožno previesť všetko naraz. Ale tam, kde samo obyvateľstvo je ochotné k tomuto účelu prinášať obeti, ministerstvo spravedlnosti tiež musí vychádzať v ústrety. Tak na pr. obec Ťačovo sa zaviazala, že poskytne stavebné miesto a uhradí časť výdajov na stavbu budovy okresného súdu, a mimo toho je ochotná ponechať terajšiu budovu súdu na byty pre súdny personál, jedine s tou podmienkou, aby stavba súdnej budovy započala sa ešte tohoto roku. Preto by sme si priali, aby ministerstvo spravedlnosti i v tejto otázke vyšlo obyvateľstvu v ústrety a učinilo opatrenie, aby sa budova okresného súdu už tohoto roku začala stavať a aby nabudúce rok táto stavba bola už dokončená.

Okrem toho musím ešte pripomenúť, že v Užhorode každé ministerstvo má dom pre svojich úradníkov. Len ministerstvo spravedlnosti zostalo pozadu. Ministerstvo spravedlnosti má dva pozemky, je úmysel stáva z peňažných trestov, ale nemôžem pochopiť, prečo sa so stavbou nezačína.

Všeobecné zdravotníctvo na Podkarpatskej Rusi nemožno porovnávať so zdravotníctvom v zemiach historických. Priamym následkom chudoby a negramotnosti obyvateľstva je nízka úroveň ľudového zdravotníctva. Keď niekto navštívi berežskú alebo marmarošskú vrchovinu, uvidí úžasné pomery zdravotné, bytové a zásobovacie, v ktorých žije ruský vrchovinský ľud a ktoré neodpovedajú ani najprimitívnejším požiadavkám hygieny.

Bolo by možné veľa hovorí a dokazovať konkrétnymi faktami, že Podkarpatská Rus - jedna zo zemí Československej republiky - je v tak žalostných pomeroch, že je ťažko si ich predstaviť. Takúto smutnú situáciu môžeme pričítať k vine starej vláde a len s radosťou môžeme privítať úsilie ministerstva zdravotníctva pomáhať miestnemu obyvateľstvu v tomto zúfalom postavení.

Tak predovšetkým ďakujeme mu za prianie vybudovať dom ľudového zdravia v Užhorode a bude-li tento úmysel prevedený, tento dom bude mat ohromný význam pre zlepšenie ľudovej hygieny.

Rozšírenie mukačevskej nemocnice a užhorodskej školy pre pôrodné asistentky bolo prevedené, aby som tak riekol v poslednej chvíli, ale zbýva ešte napraviť jeden dôležitý nedostatok, ktorý sa javí v tom, že medzi Sevljušom a Jasinou niet ani jedinej nemocnice. Nedostatok nemocníc vo veľa miestach zvažuje a v iných úplne znemožňuje liečenie nemocných podľa požiadavkou lekárskej vedy, lebo v niektorých našich nemocniciach ležia na jednej posteli dva nemocní. Preto leu radostne môžeme vítať každý úmysel vystavať novú nemocnicu.

Považujeme za potrebné mieniť sa o úmysle, ktorý v týchto dňoch predložila pánu ministrovi zdravotníctva užhorodská deputácia, ktorá prosila o štátnu subvenciu na stavba židovské nemocnice v Užhorode. Dve tretiny nákladov na stavbu tejto nemocnice, hodnota ktoré podľa rozpočtu rovná sa 3 miliónom Kč, sobrala sama užhorodská židovská náboženská obec. Bolo by si priať, aby pán minister zdravotníctva a telesnej výchovy venoval tejto otázke potrebnú pozornosť a poskytol primeranú pomoc na túto stavbu.

Nemôžem schvaľovať a súhlasiť s tým, že v r. 1929 štát ani jediného haliera nepokytol k účelom ruského športu. Preto žiadam, aby položka 8, titul 1, kap. 19, § 6 bola v rozpočte budúceho roku primerane zvýšená na doplnenie tohoto nedopatrenia.

Vo finančnej správe zeme terajšia hospodárska kríza vyžaduje veľkej obozretnosti. Prajeme si, aby finanční úradníci ukladajúc dane počítali s hospodárskym stavom poplatníka. Pri vyberaní daní žiadame väčšieho pochopenia a liberálnejšieho prevádzania zákonov, aby nemilosrdné vymáhanie daní úplne neničilo drobné existencie.

Značnou vadou je, že katastrálne meranie pokračuje príliš zdĺhavo. Škodlivé následky toho najviac sa pociťujú v okrese ťačovskom, kde predovšetkým treba urobiť opatrenie, aby táto vada bola napravená.

Bohužiaľ musím konštatovať, že v rozpočte tohoto roku nebolo pamätané na to, aby ťačovský berný úrad a katastrálny úrad boly vhodne umiestené.

Ministerstvo zemedelstva veľa pečuje o našu zem a prajeme si, aby i nabudúce tak jednalo. Považujem za svoju povinnosť zdôrazniť, že úradníci ministerstva zemedelstva a zvlášte zriadenci lesného úradu svedomte a náležito konajú svoje povinnosti. Len s poďakovaním môžeme poukázať na to, že podľa údajov záverečného účtu za rok 1928 v lesnom hospodárstve Podkarpatskej Rusi bolo na investície miesto rozpočtových 6 miliónov Kč vydané 13,500.000 Kč na cesty, železnice a vodné stavby a že tieto investície sa prevádzaly i v r. 1929. Tým nielen bol zahájený široký investičný program a racionálne lesné hospodárstvo, ale bola tým obyvateľstvu poskytnutá možnosť zarábať a zmenši nezamestnanosť.

Nechcem sa podrobne zaoberať útokmi, ktoré nezaslúžene boly podniknuté v rozpočtovom výbore poslaneckej snemovne na zamestnancov lesných správ, lebo na tieto útoky pán minister Bradáč dôstojne odpovedal a tiež preto, že opravdový ráz týchto útokov je všeobecne známy. 7e tieto útoky a sťažnosti na lesné správy preto, že vraj tieto správy nepracujú s primeranou výnosnosťou, nesúhlasia s pravdou, nech mi bude dovolené ukázať na výsledky práce za drievšej vlády a na číselné údaje terajšieho štátneho záverečného účtu.

Podľa týchto úradných údajov užhorodská lesná správa za roky 1910 - 1914, t. j. za 5 mierových rokov vykazovala 536.111.87 zlatých korún vydania, a príjmov v tejže dobe 162.449.84 zlatých korún, čili ináč rečeno za týchto 5 rokov bol schodok 363.662.03 zlatých korún, čo podľa dnešnej meny činí asi 3 milióny Kč.

Teraz je tomu naopak, lebo užhorodská lesná správa vykazuje priaznivé obchodné výsledky. Uvážime-li, že za roky 1925-1929 táto lesná správa vykázala 2,93.438.49 Kč príjmov, a vydanie v tej istej dobe len 1,3b8.380.88 Kč, vidíme, že užhorodská lesná správa v rečenom období mala zisk 1,38p.0?.61 Kč. Podľa tohoto porovnania nebude správam v Podkarpatskej Rusi nesnesú ťažko zistiť, že sťažnosti proti lesným objektívnu kritiku.

Pokiaľ ide vôbec o lesné hospodárstvo v Podkarpatskej Rusi, teda i my máme svoje námietky v tejto otázke, lebo čo som prv už uviedol, naprosto nesmie byť dôkazom, že sme v tejto veci so všetkým spokojní. Predovšetkým namietame, že sa lesná reforma prevádza zdĺhavo. Prírastok obyvateľstva, zvýšenie požiadavkou vyžaduje, aby lesný erár podľa potreby neprešil prevedenie lesnej reformy.

Keďže na marmarošskej vrchovine obyvateľstvo skoro vôbec nemá osevných plôch, môžeme očakávať zlepšenie sociálneho a hmotného stavu nášho ľudu len od lesnej reformy, riadne, spravodlivo a včas prevedenej.

Chudobne obyvateľstvo veľa si sťažuje na príliš prísne tresty a pokuty za pasenie dobytka na zakázaných lesných parcelách. Po tejto stránke malo by sa postupovať liberálnejšie a dovoliť pást dobytok v lesoch starších ako 20 rokov, lebo tento neodôvodnený a príliš prísny zákaz má škodlivý vliv na chov dobytka, zvlášte na chov oviec.

Vypočítavajúc tieto podrobné svoje požiadavky nemôžeme sa vyhnúť kritike lesného hospodárstva, lebo lesy na Podkarpatskej Rusi sú tak veľmi dôležitým majetkom republiky, že keď sa lesníctvo postaví na náležité hospodárske a obchodné základy, nielen že sa zvýšia štátne príjmy, lež zároveň zvýšila by sa aj životná úroveň nášho ľudu a zlepšilo by sa jeho sociálne a hospodárske postavenie.

Výš som sa zmienil, že posledné roky ukazujú, že výnosnosť lesného hospodárstva vzrastá, čo predovšetkým treba pripisovať k dobru svedomitosti lesných zriadencov, pracujúcich pod šikovným riadením pána generálneho riaditeľa Šimona, ale táto výnosnosť mohla by byť ešte viac zvýšení, keby bola organizovaná miestna ústredná správa lesníctva a s pomocou nejakej ústrednej správy bolo by možno postaviť lesníctvo na jediné náležité hospodárske a obchodné základy.

Takéto sriadenie bolo by pre miestnu ústrednú správu o veľa ľahšie, lebo Praha leží od nás príliš ďaleko (Praha - Užhorod 846 km, Praha - Buština 943 km, Praha - Rachov 1024 km.). Tieto vzdialenosti nemôžu byť skrátené ani pri najlepšej vôli. Pri možnostiach, daných po tejto stránke Podkarpatskej Rusi, pri racionálnom exploatovaní lesov odhalily by sa pred nami nedozerné perspektívy. Bez zriadenia takéto miestnej ústrednej správy Podkarpatská Rus bude i naďalej rozdelená na tri vzájomne na sebe nezávislé lesné správy, ktoré pri nedostatku spojujúcej ich ústrednej lesnej správy a stejných obchodných zásad sotva budú môcť vykázať značnejšie výsledky, ale naopak môžu si na vzájomne konkurovať. Toto nebezpečenstvo hrozí hlavne pri odpredaji bukov, lebo všetky tri lesné správy prichádzajú na trh s väčším množstvom tohoto dreva a môže sa stať, že pre nedostatok ústredného vedenia utrpia značné straty.

Tento návrh však rozhodne nepomýšľa na odstránenie alebo obmedzenie na Podkarpatskej Rusi vyskúšaného vedenia lesného hospodárstva pražskej ústrednej správy, a zemská správa štátnych lesov a statkov bola by len podkarpatskou expozitúrou štátnych lesov a statkov, podriadenou Prahe.

Keď som sa ako podkarpatoruský senátor vyjadril o štátnom rozpočte, som nútený obrátiť pozornosť váženého senátu a vlády na svoj užší domov - na Podkarpatskú Rus. Táto zem, oplývajúca prírodným bohatstvom zasluhovala by, aby racionelným využitím tohoto bohatstva a zindustrializovaním hodiacich sa k tomu krajov bol v nej prebudený kypiaci hospodársky ruch a blahobyt tam, kde teraz panuje nekultúrnosť a zaostalosť.

Podkarpatská Rus bola macošským dieťaťom starej vlády, avšak teraz dúfame, že sa stane vlastnou dcérou. My podkarpatskí Rusovia všetci dúfame, že vláda budúceho roku v medziach budúceho rozpočtu ešte značnejšími investíciami prispeje k rozkvetu Podkarpatskej Rusi, a splní svoj sľub, že povznesie Podkarpatskú Rus na hospodársku a kultúrnu úroveň historických zemí. Rozpočet prijímam. (Potlesk senátorů strany republikánské.)