Vzťahuje sa to prirodzene na najdôležitejšiu snáď prácu Národného shromaždenia, resp. na jeho odhlasovanie. Od dlhého radu rokov ani raz sa neprihodilo, že by Národné shromaždenie bolo pozmenilo čo len jednu 10 korunovú položku na vytlačenom rozpočte, ktorý produkovala a vyfundovala byrokratická armáda sídliaca v paláci Clam-Galasovom. A táto byrokratická armáda má predsa jednu veľkú zásluhu, zázračné schopnosti, vedomosti a znalosti. Separovaní od sveta, zahrabaní v zaprášených aktoch vyčuchajú títo dobrí páni nielen potreby ľudu, obyvateľstva, ale - a to je práve to podivné, - vyčuchajú svojou telepatiou i to, čo bude pokladať väčšina 450 členného zákonodarného sboru za správne, dobré, účelné a potrebné a vycítia to všetko s presnosťou do takých podrobností, že ako som už povedal, zákonodarstvo nenájde v tomto tlačive o 2000 stránkach ani jedinej chyby a závady nikdy. Väčšina senátu však prijíma to ako svoju vlastnú vôľu.

Nuž, vážení pánovia, ja dnes v takýchto divotvorných televisiách a v takejto telepatii, ktorá náleží len duchom, proste neverím a neostýcham sa vysloviť, že pri tomto novodobom zázraku nehraje veľký zástoj televisia úradníkov, ktorí rozpočet sostavujú, avšak tým väčmi uplatňuje sa tu oktroj nepatrného počtu držiteľov moci a tedy oktroj jedinej oligarchickej skupiny, ktorá väčšine Národného shromaždenia iba namluví a jej vsugeruje, že vraj naša vôľa je dobrá a teda treba ju prijať.

naše nervy však, otužené osudom, opozičným, nesnesú suggestiu, nám nenamluví nikto na svete, že vytlačený rozpočet je rovnocenný s bibliou, ku ktorému možno sa len s posviatnou úctou priblížiť, a preto my úprimne vyslovíme svoje názory o tomto rozpočte, i keby to nebolo príjemné väčšine, enervovanej v blahobyte mastných hrncov. Je starým a pravdivým okrídleným slovom, že pravda bolí.

Nuž teda, dámy a pánovia, buďte presvedčení, je pravdy, ktoré vám tu poviem, budú vás bolieť. Neradi ich slyšíte, avšak buďte presvedčení, že nás dvojnásobne bolia, lebo pravdy tieto môžu byť v jednej vete takto subsumovane a zahrnuté: Maďari v Československu a zvlášte v Podkarpatskej Rusi, avšak i všetky národy Rusínska a Rusinsko samo ako štátna jednotka podľa práva verejného a medzinárodného sú v rozpočte republiky Československej vážne ukrivdení.

Z názorných tabuliek, pripojených k návrh u štátneho rozpočtu, dozvedáme sa síce, že jedna československú koruna skladá sa z 30.05 h daní spotrebných, z 16.22 h daní priamych, 11.30 h poplatkov kolkových, 20.10 h daní obchodných a 13.18 h dôchodkov zo štátnych statkov. Vidíme i to, že z jednej československej koruny dostane 18.31 h vojsko, 19.26 h štátne dlhy, 18.65 h bremena sociálne. Môžeme sa v ňom pokochať v rozpočtoch Albánska, Belgicka, Bulharska, Estonska, Fínska, Francie, Itálie, Jugoslávie, Litevska, Maďarska, Nemecka, Bavorska, Pruska, Wirtenberska, Norska, Poľska, Rakúska, Rumunska, Španielska, Švédska, a Britských štátov, avšak márne tam hladíme samobytný a samostatný rozpočet Podkarpatskej Rusi, ten nenájdeme nikde, avšak nenájdeme tam ani skrovný výkazok o tom, koľko štátnych dôchodkov plynie z Podkarpatskej Rusi, koľko štát na Podkarpatskú Rus vynakladá, a na základe porovnania týchto dvoch číslic koľko teda vynáša Rusínsko, alebo koľko treba naň doplatiť.

Obľúbenou frázou pánov centralistických je: na Rusínsko dopláca štát ťažké milióny. Jestliže je to pravda, vtedy prečo nevykážu túto pravdu vo svetle neomylných číslic? Prečo strkajú túto pravdu pod pokrývku? Odpoveď môže byť len táto: Neodpovedá pravde, že na Rusínsko sa dopláca a vysvitne to z nasledujúceho.

Bol by som však nespravodlivým, keby som tvrdil, že samostatnosť Rusínska nedochádza k výrazu v rozpočte. Rozpočet rezortu vnútra venuje celú stránku k ustáleniu dotácie guvernéra Podkarpatskej Rusi, čo bez reprezentačného nákladu činí ročných 96.000 Kč, avšak koľko stojí činnosť úradníckeho sboru tohoto autonomného guvernemenu, to už márne hľadáme. Áno, guvernement autonomnej Podkarpatskej Rusi nemá prezatým iného právneho oboru a úkolu, ako to, aby čakal na úsvit tých ranných červánkov, ktoré prinesú splnenie túžby ľudí veriacich v uskutočnení autonomie.

Po veľmi dôkladnom a svedomitom študovaní návrhu štátneho rozpočtu snažil som sa sostaviť položky týkajúce sa Podkarpatskej Rusi, aby som na základe toho sám mohol sostaviť si rozvahu, či štát na Rusínsko dopláca, a či nie, poťažne koľko naň dopláca, alebo koľko z neho získa. Rozpočet jednotlivých rezortov však nie je sostavený podľa jednotného schematu a tedy ani nie je spôsobilý ku postaveniu tejto rozvahy, a preto musíme sa uspokojiť iba so zistením určitých detailov.

Podľa široko prízvukovaného tvrdenia vlády centralistickej stojí štátna administrácia Rusínska veľmi mnoho, pomerne o veľa viac; než administrácia ostatných častí štátu. Som ochotný to v tejto forme uveriť, avšak musím poukázať tiež na príčiny doplácania.

V úzkom slova smysle vzatej administrácii zeme Českej, a teda u jednotlivých okresných úradov je zamestnané priemerne 34, na Morave 35, na Slovensku 37 úradníkov. V Rusínsku na každý jednotlivý okresný úrad pripadá 44 beamtrov, teda o desať, o jednu tretinu viac ako v Čechách. Verte mi, pánovia, že my sme sa neprosili o túto armádu beamtrov, a ani o nich nežiadame. Jestliže máte vy nadbytok v polointeligentoch, teda exportujte i tých do Kanady a Argentíny, ako to činíte s rusínskymi a maďarskými sedliaky, a neposielajte ich k nám za beamtrov.

Zeme historické však majú veľmi veľkí nadbytok tiež v jednotlivcoch s ľudovoškolským vzdelaním, z ktorých možno urobiť výborných četníkov, policajtov a financov v Rusínsku. Nad bezpečnosťou 6.670.582 obyvateľov zeme Českej bdie 3490 štátnych policajtov a 4900 četníkov, a totiž na 19.113 obyvateľov pripadá jeden policajt a na 1361 obyvateľov jeden četník. Bezpečnosť a nerušenosť spánku 600.568 obyvateľov Rusínska stráži 390 štátnych policajtov a 837 žandárov, t. j. na 1553 obyvateľstva Rusínska pripadá jeden policajt a na 724 obyvateľov jeden žandár.

Vážené dámy a pánovia! Jestliže vy teda na administratívu v užšom slova smysle, ako tvrdíte, doplácate, vtedy doporučujem vám jedno, a to je to, aby ste odvolali z Rusínska štvrtinu štátnej polície, polovicu četníkov a z každého okresu 10 českých administratívnych úradníkov a ručím vám za to, že dôjde nielen k rovnováhe početného úmeru úradníkov medzi zemami historickými a Rusínskom; ale že prestanete po prípade i doplácať na Rusínsko. A jestliže ešte zrušíte docela zbytočne vyplácané rusínske prídavky armáde beamtrov a četníkov, ktorých tam ešte ponecháte, ač tiež docela zbytočne, pretože môžu byť tamojším odvekým obyvateľstvom nahradení a tedy do Čiech naspäť nakolonizovaní - to už bude potom nadovšetko pochybnosť čistý zisk.

Viďme teraz rozvrh, resp. populačnosť zamestnancov finančnej správy. V Čechách pracuje u finančných riaditeľstiev 3025, u berných úradov 2071 úradníkov, teda na 2205 obyvateľov pripadá jeden úradník finančnej správy a ma 2447 obyvateľov jeden berný úradník. V Rusínsku pôsobí vo finančných správach 252 úradníkov, v berných úradoch 162 úradníkov, a teda ma 330 obyvateľov pripadá jeden úradník finančnej správy a na 3774 obyvateľov jeden berný úradník. Vy teraz snáď s radosťou poviete: Nuž viďme, vo finančnej správe je teda pomerne menej úradníkov a tým sa teda vec vyrovnáva. Nie pánovia, vy sa mýlite. Na neblahé následky tohoto stavu doplácajú obyvatelia Podkarpatskej Rusi, a to veľmi krvopotnými haliermi. (Sen. Habrman: Z Maďarska by nás zajímali číslice! Takhle to můžete vykládat, tomu nerozumíme! Éljen Horthy! Éljen diktatura!) Tomu nerozumiem pane, chcete-li so mnou debatovať, ráčite odpovedať len po maďarsky! V Čechách spravuje berné záležitosti, resp. odvolania 3220 obyvateľov 1 berný úradník, a 2205 obyvateľov 1 úradník finančnej správy. Pri tom treba vedieť, že v berných úradoch zeme Českej pôsobia staré, zapracované sily. V Podkarpatskej Rusi pripadá vymeranie, odvolanie v berných veciach 3774 obyvateľov 1 bernému úradníkovi, a vybavovanie tých istých vecí 3220 obyvateľov 1 úradníkovi - nováčikovi finančnej správy, t. j. pre obidvoch po 1000 viac, ako v zemiach historických. Čo nasleduje z toho? To, že úradníci v Čechách môžu dôkladnejšie spracovať daňové výmery a odvolania, ako na Rusínsku, kde vymáhanie daní ohňom a železom bolo by slušnou kapitolou krváku. Zdá sa, že nemáme veľký výber v osobách spôsobilých ku bernej a finančnej službe, ktorá predpokladá veľkú právnickú pohotovosť, znalosť ľudí a pomerov, ľudský a humánny cit, a preto je to jediný rezort v ktorom možno sostaviť medzi Rusínskom a Českom rozvahu ciferne síce prospešní, avšak hmotne tým nevýhodnejšiu.

Jestliže v rozpočte ministerstva financií stránkujeme len o niekoľko stránok ďalej, dostaneme sa k výkazu finančnej stráže, financov, a tabuľky tiet asi len dokazujú tézu, ktorú som konštatoval u polície a četníkov, že zeme historické vyvážajú nadbytok svojej polointeligencie do Rusínska.

V Čechách koná službu 1799 finančných strážnikov, a teda na 3775 obyvateľov pripadá jeden financ. V Rusínsku je 739 finančných strážnikov, a teda na 820 obyvateľov pripadá jeden financ. Páni centralistickí sú zrejme toho názoru, že jeden financ z vačku veľkých boháčov a novozbohatlíkov počtom 3703 v zemiach historických vyťahá práve toľko, ako z prázdnych torieb 820 kožiarov a ovčiarov na Rusínsku. Vám to pripadá prirodzeným, pre nás je však veľmi bolestné, že na prázdne chlebové torby úbohého a ochudobneného rusínska naštvete štyri a poľ krát toľko financov, než koľko ich pôsobí v Čechách. Odveďte ⁴/₅ financov z Rusínska do vašich zemí, a ihneď dôjde k rovnováhe úmerného počtu financov zemí historických a Rusínska, a ušetrené peniaze zostanú vám ako čisté plus.

Za takýchto okolností nemôžete mať slova k ochrane takéhoto demokratického rozdelenie rovnoprávnosti a peňazí. Vaši vodcovia, páni ministri, obvykle veľmi okázalo uvádzajú, že sú tu výslovne pasívne rezorty, rezort školstva, verejného zdravotníctva atď. a tu sa opravdu dopláca. Dobrá, berme rad radom tieto výslovne pasívne rezorty.

V školskom rezorte s vysokými školami budeme veľmi krátko hotoví. Rusínsko vysokej školy proste nemá, nemá univerzity ani techniky a vláda ani nepomýšľa na to, aby tam sriadila vysokú školu.

Stredné školy máme, resp. všetky ešte neboly zatvorené a počeštené. V Čechách pripadá jedna vysoká škola na 46.004 obyvateľov, v Rusínsku však až na 86.653 obyvateľov. (Sen. Zimák (maďarsky): To ste mali povedať Maďarom! To je hriechom Maďarov!) Ovšem že, avšak teraz nedirigujú Maďari, teraz ráčite diškurovať o chybách vlády! A totiž ministerstvo školstva pod vedením patentovaného sociálneho demokrata pokladá za správne, že pre Rusínsko stačí práve polovica tej vzdelanosti, ktorá patri Čechám. Máme jeden štátny - učiteľský ústav v Mukačeve pre 606.000 obyvateľov v Čechách pripadá jeden učiteľský ústav na 303.000 obyvateľov, a totiž polovica ústavov stredného stupňa niekde uviazla.

Presný obraz rozvrhu učiteľského personálu nemôžem udať pre štruktúru a rozvrh rozpočtu. Je bezpochybným faktom, že nemáme-li vysokej školy, nemáme ani jediného nášho univerzitného vysokoškolského profesora. Na dvoch stredných školách v Podkarpatskej Rusi - vynímajúc jediné rusínske gymnázium berehovské, ktoré má maďarské odbočky - vyučujú takmer bez výnimky profesori českí, ukrajinskí a ruskí, čo pre náš národ na Rusínsku znamená nielen ťažké hmotné, finančné ukrivdenie, že totiž za naše peniaze vydražujeme cudzie učiteľské sily, lež plynie z toho tiež ťažká ujma pre vec vyučovaciu a vychovávaciu. Vychovávanie mravné totiž od ruských, ukrajinských a českých profesorov, ktorí sú v službách rôznych diferentných politických cieľov, ani nemôžme očakávať, a vážnu vedeckú prípravu zase činí nemožným - aby som sa o ničom inom nezmienil - ten bábelský jazykový zmätok, ktorý zavládol i v profesorských sboroch každej strednej školy.

V akom stave sa nachádza vec elementárneho ľudového vyučovania na Rusínsku, stačí poukázať na vážne konštatácie posl. Hodinu, príslušníka vládnej strany nemeckých hospodárov, ako aj na priznanie ministra školstva Dérera vo výbore: "Vec elementárneho ľudového vyučovania vyžaduje si toľko doplnenia, že bude treba práce dlhých rokov, aby došlo k rovnováhe medzi zemami historickými a Podkarpatskou Rusou."

Avšak položky školského rezortu, ktoré už pre celok štátnej domácnosti znamenajú ciferne pasívu výslovnú, i v tomto roku znamenajú vážne ukrátenie Rusínska, a tieto výmluvné číslice ukazujú na to, že vláda ani sa nesnaží o poctivé a čestné riešenie otázky školskej.

Aby sme zostali len u ľudového vyučovania elementárneho, z obnosu 74,109.139 Kč, prelaminovaného pre zakúpenie stavebných pozemkov, budov a sriadenie nových škôl pre školy "české menšiny", t j. pre deti českých četníkov, financov a železničiarov, exponovaných na maďarské a nemecké územia, pripadá 27,201.438 Kč; Česko dostane zvlášte na vybudovanie škôl - a ako vieme, je ich tam práve dosť - 25,472.000 Kč, kdežto Rusínsku dostáva sa len 2,000.000 korún. Kdeže tu teda, pánovia, na Rusínsko doplácate? Nielen, že nedoplácate, ale áno, centralistická diktatúra zbavuje nás i nášho oprávneného povinného podielu.

Rozvrh obchodných a odborných škôl stredného stupňa podľa jednotlivých zemí nenachádzame v rozpočte a z úhrnného výkazu vidíme len to, že z 34 štátnych obchodných akadémii má Rusínsko len jednu, a to v Mukačeve, kdežto z 42 štátnych obchodných škôl sú v Rusínsku umiestené len dve. Zo 174 štátnych priemyslových a odborných škôl má Rusínsko len tri, a to v Jasine, Sevljuši a Užhorode, a z 6 ženských priemyslových škôl nieto v Rusínsku ani jedinej. Ajhľa, tu máte fotografiu tej demokratickej rovnoprávnosti, ktorá sa objavuje na poli stredných obchodných škôl a živnostenského odborného vyučovanie v Rusínsku. Snáď budete ešte vždy tvrdiť, že doplácate ťažké milióny na jeden obchodnú a tri úbohé živnostenské školy a na nejestvujúcu ženskú živnostenskú školu? Nie, nemôže byť pochybným, že ide o naše peniaze, keď v jednotlivých českých mestách môže byť 4 - 5 takýchto ústavov, akých v Rusínsku nieto ani jediného. "Stredné školy vychovávajú prebytočný počet priemernej inteligencie," povädáte obvykle a teda netreba rozmnožovať počet duševného proletariátu Rusínska, lež je treba viac odborných škôl. Nuž a kde že je tých viac odborných škôl?

Jestliže potom v riadnom rozpočte rezortu školského musíme ešte vidieť, že vydržovanie dosiaľ vybudovaných už a čisto ku odnárodňovanie Nemcov a Maďarov sriadených tak zvaných českých "menšinových" škôl stojí ročne 92,128.000 Kč, čoho len na nákup abecedárov, pier, sošitov pripadá 3,328.000 Kč - lebo veď dieťa českého financa a českého traťového strážnika všetko to dostáva zdarma - a teda pripadá na to takmer dvakráť toľko, než koľko na vybudovanie škôl v Podkarpatskej Rusi, úžasom musíme sa tázať, kam a ku komu sa máme obrátiť, aby sme našli ochotu k poctivému a čestnému riešeniu našej školskej veci? Je faktom, že túto ochotu nenachádzame ani v ministerstve Štefánikovcov, ani v ministerstve Dérera.

Položka, ktorú vynakladá školský rezort k podporovaniu divadelníctva, priamo poburuje a každé poctivé city rozhorčuje. K tomuto účelu zaraďuje rozpočet 26,660.000 Kč, a z tohoto obnosu zaradené je pre očakávaný deficit Národného divadla v Prahe 14,000.000 Kč. Nuž pánovia, kde je tu morálka? Či že je tu ešte morálka, keď na deficit českého Národného divadla v Prahe požadujete od každého občana štátu 1 Kč ročne len preto, aby pražské obecenstvo a vznešení cudzinci mohli sa krásne baviť. Ponechajte nám Rusínskym tých 606.000 Kč, ktoré vyberáte od 606.000 obyvateľov Rusínska, a my od vás v budúcnosti k tomuto účelu ani haliera nebudeme požadovať. I táto položka krvavo vyvracuje tézu, že štát na Rusínsko dopláca.

Čo sa však týče školských a kultrurálnych sťažností maďarské menšiny v Podkarpatskej Rusi, musím poukázať na školskú kapitolu sériových článkov Edmunda Tarjána "Údel maďarskej menšiny z československej demokracie." (Sen. Šelmec (maďarsky): Tarján nie je autoritou!) Tendencia, ktorú konštatoval Tarján svojou finančnou odbornosťou, ktorú ani vy nemôžete popierať, že totiž maďarské školy sa postupne zrušujú a že dosiaľ už 31% našich škôl bolo zrušené, i dnes ešte jestvuje a žije ďalej v novom rozpočte.

Avšak i v rozpočte rezortu zemedelského márne hľadáme to "doplácanie" na Podkarpatskú Rus. Veď z tých 33 hospodárskych škôl, ktoré vydržuje štát nákladom 3,200.000 Kč, je len jedna jediná v Mukačeve a jedna škola pre lesných hajníkov v Užhorode, a to všetko vyžaduje si len 12.000 Kč.

Pečlivosť o zemedelských robotníkov v Podkarpatskej Rusi však odbavili opravdovým a vážnym doplatením. S osobným nákladom 628.162 Kč a vecným nákladom 338.800 Kč, úhrne teda nákladom 986.962 Kč, t. j. takmer nákladom jednoho miliónu Kč vydržujete pre Slovensko a Podkarpatskú Rus kanceláriu, ktorá organizuje export tamojších zemedelských robotníkov do Belgicka, Francie a Bavorska. Takejto význačnej inštitúcie zeme historické opravdu nemajú. Je nepochopiteľným a podivným, z akej príčiny nevynaložíte tento jeden milión k odvodneniu močiara Szernie a močiara Čierneho, alebo prečo to nevy naložíte aspoň na zahájenie týchto prác. A nie je to nepochopiteľným, pozerám-li na túto vec okuliarami držiteľov moci centrálnej, lebo veď odvodnenie týchto močiarov vykonalo by i obyvateľstvo miestne, kdežto vo "prostredkovatelniach práce" zasa len dostáva niekoľko svetobežných českých beamtrov chleba s maslom a veľmi tučné cestovné diéty.

V rámci rezortu zemedelského dostáva sa prácam melioračným - spolu s dotáciou fondu melioračného - 72.640.000 Kč. K najväčšiemu svojmu poľutovaniu musím konštatovať, že ani len dôvodová zpráva sa nezmieňuje o tom, koľko chcete z tohoto obnosu obetovať na Podkarpatskú Rus, že z toho milióny nebudú, to už vidím z toho, je kým rozpočet vzhľadom na zeme historické presne narysuje melioračné operáty, ktoré, budú prevádzané, dotiaľ sta odôvodnenie tejto položky ohľadom Rusínska čítam, že vláda zamýšľa skutkom, slovom a letákmi vysvetľovať prednosti obrábania pôdy strojmi, a že chce sriaďovať poradné kancelárie zemedelské, ktoré samozrejme zase budú slúžiť len k umiesteniu polointeliencie zemí historických, lebo veď gazda v Podkarpatskej asi nie je tak múdry, aby sám mohol svoju pôdu obrábať. Nuž pánovia, zač nás vlastne považujete? Vy nás považujete za tak nevedomých, že v rozpočte pre hospodárske melioračné práce sľubujete Rusínsku letáky a zemedelské poradné kancelárie!

Nazrel som lo časopisu "Zprávy štátnych technických prác", vydávaného vládou, v ktorom jeden článok odhaľuje závod s hospodárskeho plánu melioračného fondu na r. 1930. Dľa tohoto článku budú v tomto roku vykonávané tieto práce: 1. Regulácia na v úseku Užhorodskom, 2. zaisťovacie práce na Tise - je to zase jedna ročne sa opakujúca všeobecná fráza, ktorá nestojí ani za drevený rošt - 3. Regulácia Batára prostredníctvom vodoregulačnej spoločnosti. 4. Zahájenie regulácie Latorice na úsekoch v Čope a Mukačeve pri relačných plánoch potôčikov zemí historických je všade v rozpočte udané i to, čím prispeje štát, čím melioračný fond, čím ústr. soc. poistenie, avšak pri reguláciach na Rusínsku stojí len niekoľko prázdnych frází.

Avšak iďme ďalej vo zmienenom plánku a budeme vidieť číslice i pre Rusínsko. Vybudovanie ochranných hrádzí v celej republike nákladom 7,750.000 Kč. A teraz oslepni ty môj bodrý maďarský a rusínsky ľude! Z obnosu toho dostane Rusínsko 300.000 Kč, aby týmito peniazmi zabrzdil nezbedné rieky Čiernu Tisu, Malú Čongaláru a potok Riku. Človek opravdu úžasne: kde že vyvierajú v tých premeliorovaných zemiach historických tie nové potoky, ktoré bude treba ešte regulovať nákladom 37,000.000 korún, kým Čiernej Tis v Rusínsku dostane sa len 300.000 Kč.

Taktiež na účet fondu melioračného prevádza sa sriadovanie vodovodov pre ľud vonkovský, poťažne pre obce. Správa melioračného fondu je zrejme toho názoru, že v Rusínsku je dosť dobre vody po dedinách, lebo veď tam neplánujú ani jediný vodovod, kým v zemiach historických budujú sa vodovody s nákladom úhrnne 237.000.000 Kč. Doplácanie stáva i tu bezpochyby, avšak tu zase to úbohé Rusínsko dopláca na prebohaté zeme historické.

Všemohúci páni sekční šéfovia obvykle povedajú, že iniciatívy musia vychádzať z obcí a okresov, a keď už je plán hotový, potom už dá podporu štát a melioračný fond. Nuž vážení pánovia, podľa vášho obľúbeného tvrdenia na Rusínsko kolonizovaný financ, četník, vykonáva kultúrnu a vyučovaciu prácu vo vzdelávaní ľudu, nuž prečo že toto pedagogické unikum, tento český vzdelávací četník, financ nepoučí ľud rusínsky, čo má urobiť, aby mu boly otvorené tie bohaté finančné zdroje, ktorými boly dosiaľ zeme Česká a Moravskí zaplavené, kdežto v Podkarpatskej Rusi dostalo sa hlavne iba z povodeň Tisy, Latorice a ich prítokov.

Ku povzneseniu chovu dobytka a ku zušľachteniu rasy zaraďuje rozpočet 21,838.956 Kč, avšak v Podkarpatskej Rusi podporu je vláda chov dobytka tý m, že z pasienkov štátnych statkov poskytuje niečo iba majiteľom dobytka, ktorí sa vykážu straníckou legitimáciou samospasiteľnej strany agrárnej. Koľko dostane z týchto 21 miliónov Podkarpatská Rus, o tom zachováva sa tajomstvo. Zaiste budete mat pádny dôvod k mlčaniu.

Z pokusných staníc ku povzneseniu zušlechtenia rastlín o vôbec k produkcii rastlín je síce v Podkarpatskej Rusi čo do počtu dosť, avšak odborníci tam zamestnaní maďarsky nerozumia, s maďarským hospodárom nemôžu sa dorozumievať a teda táto ustanovizeň vo svojej dnešnej forme minula sa s účelom. I v tejto skupine nachádzame jednu senzačnú položku: Príjmy štátnych vinných pivníc v Berehove činia úhrnom jeden milión, výdaje 1,605.150 Kč a totiž čistý doplatok činí 603.150 Kč. Jestliže vláda musí na svoju vzornú pivnicu doplácať, nuž nech ju zruší, lebo nemá smyslu udržovať takýto opravdu pasívny podnik.

Štátne lesné hospodárstvo Podkarpatskej Rusi je opravdu našou bolestnou ranou. Naozaj len božskej prozreteľnosti možno ďakovať, že pri hospodárení, prevádzanom úradníkmi a lesnými inžiniermi, ktorí sa tam nahrnuli ku lesnému riaditeľstvu z Čiech a Moravy, tieto štátne lesy vykazujú akúsi aktívu. Avšak vážnou passivou zostáva i vtedy to, že títo najkolonizovaní lesní beamtri, a to každý z nich zje chleba aspoň dvom trom odvekým obyvateľom, lebo veď riadny plat, rusínsky prídavok a diéty v podstate zaiste znamenajú trojnásobný plat. Nechcem sa dopodrobna zabývať hospodárením česko-moravských úradníkov lesných riaditeľstiev, miestnych pomerov neznalých a politickou straníckosťou nakazených, lebo veď na konkrétne sťažnosti a konštatovanie zneužívaní dostal bych tu istú odpoveď, ktorú obdržal posl. Nečas vo výbore, že vraj "disciplinárne vyšetrovanie je v behu" a prísnym zákrokom je trestaný nanajvýš ten rusínsky drevorubec, ktorý bez povolenia odnesie si paliva na jeden deň; s týmto potom zatočia tak, až z toho ožobračí. Pán minister zemedeľstva detailne sa zaoberal sťažnosťami posl. Nečasa a z jeho ministerské odpovedi bez pochyby vysvitá,

1. že lesné riaditeľstvo v Rahove odpredalo drevo zo štátnych lesov bez vypísania povinnej dražobnej súťaže, a to i vo viac prípadoch; nevypísanie dražby nie je vôbec odôvodnené tým, že išlo o drevo, ktoré bolo nútene exploatované následkom škôd spôsobených mníškou:

2. avšak vysvitá z toho i to, že štát favorizovaním určitej firmy a za účelom podlomenia určitého maďarského drevárskeho konzorcia pustil sa do neprípustných špekulácií, takže po úpadku Moravsko-sliezskej banky táto štátom favorizovaná firma stala sa insolventnou; nehľadíme-li ani na škody hmotné, takýto prípad znamená nedozernou škodu morálnu, lebo veď šmahom vyvráti vieru v štát, akožto mravnú korporáciu, v najširších vrstvách obyvateľstva;

3. je nepopierateľným faktom, a ani interesenti sa s tím nezatajujú, že Stripský a jeho suita sú výlučne kortešmi českej strany agrárnej; opakujem, kortešmi a nie jednoduchými členy; každý občan má právo, aby sa ku niektorej politickej strane pripojil; avšak jestliže riaditeľ lesov je zároveň vrchným kortešom jednej politickej strany, vtedy ani pri tom najväčšom liberalizme nemožno mu sveriť odpredaj dreva, ako štátneho majetku miliónovej hodnoty, čo však sa fakticky stalo i podľa doznania pána ministra;

4. ministerská odpoveď veľkopanským gestom prechádza na denný poriadok čo sa týče výplaty 15.000 Kč "Uj Közlöny"-u za jediný článok, ktorým sa lesné hospodárstvo vychvaľuje. "Takéto výplaty sú obvyklé aj v iných rezortoch" - povedal pán minister. Nuž tá výtečnosť toho lesného hospodárstva musí byť na veľmi slabých nohách postavená, jestliže ju musí vychvaľovať takýto malý vonkovský list. Bolo by však účelným, keby štátny rozpočet presne vykázal, koľko jednotlivé rezorty vyplácajú na takéto obvyklé odmeny; predsa nemôžu to byť malé obnosy, jestliže jeden maďarský vládny list obdrží 15.000 Kč za jediný článok. Dúfam, že vláda po tejto stránke uspokojí našu oprávnenú zvedavosť.

5. Z odpovedi ministra vysvitá naprostá neznalosť pomerov, keď konštatuje, že lesné riaditeľstvo, poťažne štátna správa činí všetko, aby drevo dopravované bolo po suchu. Je treba ciest, to je nesporné, avšak v každom prípade lacnejšia je doprava po vode, plťárenie nemožno zrušiť, a to proste pre jeho lacnotu, lebo snáď závidíte tým desaťtisíc rusínskym a rumunským pltníkom chleba, ktorý vyzískajú z jediného zdroja a to je plavenie dreva? Vy v Čechách máte silnice betónové, a pri tom na Vltave a Labi plávajú nekonečne rady pltí od úsvitu jara. Prečo teda zbavujete chleba našich pltníkov?

Podľa rozpočtu dôchodok zo štátneho lesného hospodárstva na Rusínsku zostáva v rukách lesných riaditeľstiev síce k účelom investičným, avšak pri agende, vedenej kortešským režimom, nieto žiadnej garancie, že tento dôchodok fakticky vynakladá sa na užitočné investície.

Povädá sa, že prídelová časť pozemkovej reformy je už zkoncovaná a že zbýva ešte len reforma lesná. Nuž vážené dámy a pánovia, či je pozemková reforma už i v Rusínsku zkoncovaná? Úradná štatistika ešte vydaná nebola, avšak i bez nej môžem načrtnúť obrázok tohoto veľkého československého, sociálneho požehnania.

Panstvo Schönbornovo podarilo sa jednoduchou taktikou previesť do rúk švajčiarskeho záujemstva spolčeného so Živnobankou, a teraz 35 - 40 rokov môžeme ešte čakať, kým budeme môcť tu o pozemkovej reforme pojednávať. Touto taktikou boly pripravené o svoje oprávnené nároky z pozemkovej reformy maďarské obce Gát, Jánosi, Ardó, Beregszász, Kigyós, Nagy Bereg, Beregujfalu, Derecsen, Tornos, a rusínske obce Alsó a Felsö Remete, Bárdháza, Mikarja, Rytiersky rád Maltezákov obdržal Telekvovský lesný statok v Dolhe vo výmere 60.000 jutár. To je druhým veľkým požehnaním pozemkovej reformy v Podkarpatskej Rusi. Tretie veľké požehnanie dostalo sa tým 16 zbytkárom, z ktorých je 14 Čechov, 1 Ukrajinec a 1 Veľkorus.

Štvrté požehnanie snieslo sa na hlavu tých kolonistov, ktorí z blahovôle pozemkovej reformy boli k nám najkolonizovaní zo zemí historických zrejme preto, lebo ani Rusín ani Maďar neprial si pôdy, a račie sa vysťahuje do Belgicka, Kanady a Argentíny. Maďari, predpokladajúc, že obec spotrebuje dostatočný počet legitimácií agrárnej strany, môže utvoriť nájomné družstvo pasienkové, a zostane-li ešte niekde kúsok pôdy, môžu svoj dobytok naň vyháňať, avšak opakujem, len s legitimáciou strany agrárnej. Nemôže byť vôbec reči o tom, že by pozemková reforma bola priniesla Maďarom čo najmenší prospech a výhodu, ba naopak našu situáciám len zhoršila.

Kortešská politika erárnej strany objavuje sa nám v celej svojej nahote, podívame-li sa na zúbožený stav nášho vinárstva. Kortešská armáda agrárnikov plnou hubou natrubuje do ucha maďarského vinára: Pôjd k nám, my ťa zachránime, zakážeme falšovanie vína, zrušíme dovoz vína gréckeho, italského, španielskeho, utvoríme ochranný spolok, pošleme deputáciu k ministrovi, on už vec zariadi, no, tá najznenia starosť pána ministra zemedelstva i jeho kolegov je o veľa väčšia než tá, aby predložil návrh zákona o zákaze falšovania potravín, a sem patrí i víno, naopak ministerstvo obchodu poriedia ankety, že koľko stotisíc hektolitrov a na koľko cukorných stupňov upraveného a liehovaného vína bolo by treba z cudziny ešte doviesť, lebo veď konzumenti zemí historických nemôžu postrádať sladké, ťažké vína.

Je to politika Jánusovej tváre, mluviaca s vrchu pivného sudu, politika kortešská, ktorú človek dobrých nervov snesie a strpí snáď vo vrave volebného boja, avšak táto politika sa nehodí k trvalému spravovaniu ľudí, národov a zemí.

Vy pánovia, priveľa hovoríte o zemedelskej a vôbec verejno-hospodárskej krízi, avšak nedostáva sa vám k jej šanovaniu ani činov, ani vôle ani ochoty už či by nebolo najlogickejším, aby sme v rokoch kríze plodín zrnitých uchopili sa ostatných produktných odvetví, akým je tiež vinárstvo? Nie, vy ponecháte vinárskeho hospodára svojmu osudu a na toho, ktorého ešte neodnosil import a víno falšované, pošlete exekútora nemocenskej pokladnice, ktorý ohňom a mečom vymáha nielen príspevky na stálych robotníkov, ale koná razzie na každej vinici a z každého viničného robotníka vymeriava horentné poplatky.

A keď sme už pri krizi hospodárskej, tu musím konštatovať, že vláda čo do jej sanácie uberá s veľmi planou cestou, lebo nehľadá príčiny zla a nevniká do ich podstaty. Rovnováha hospodárska v Európe ešte ani do dnes nie Je zjednaná. Štáty v Európe ani dnes ešte nemôžu súťažiť s americkou produkciou preto, lebo takmer každý európsky štát, či víťazný, či porazený rovnako je zaťažený reparačnými poplatky, touto rakovinou improdukčného vydania. Národy a ľudia nervovo nestačia na to, aby jedna pätina výsledku ich práce bola obrátená na reparácie. A druhá vec: Amerika na lacných, takmer zdarma nadobudnutých pozemkoch s lacnou strojovou silou prevádza takú produkciu, že Európa je naprosto neschopná, súci reparáciami zaťažená, držať s touto produkciou krok. Z toho plynie poučenie, že v zápolení týchto dvoch kontinentov obstojí Európa len tak, jestliže všetky jej náhrady sa somknú a utvoria hospodársku spoluprácu; avšak táto akcia nemôže byť plodnou dotiaľ, kým trianonské hranice a iné podobné epizódy zarážajú politické kliny medzi národy.

Je pravde podobné, že práve táto hospodárska kríza donúti malé a veľké moci k tomu, aby došlo k splneniu podmienky zomknutia sa, tohoto jedine vhodného prostriedku k hospodárskej záchrane Európy, aby totiž došlo k politickej pacifikácii národov, aby eliminované boly tie rušivé momenty, ktoré jednotlivé národy dnes napriek všetkým jednaniam o soľnom miere rozdvojujú. Dokiaľ sa tak nestane, dotiaľ nemôže byť ani reči o vážnom zlepšení verejno-hospodárskej situácie v Európe. Obilný monopol, zákon o ražne múke, zvýšenie agrárnych cieľ, nútené stupňované vymieľanie - všetko to sú len slabé záplaty a nálepky na hlboké rany, lebo pod nimi ďalej hnisá živé mäso.

Jestliže pán minister zahraničia Beneš celou váhou svojej autority bude sa snažiť o to, aby menšie národy vo strednej Európe i za cenu obetí zblížil, vtedy bude a stane sa doopravdy veľkým synom nielen svojho národa, lež i národov európskych, avšak dokiaľ neopustí svoj nimbus víťaza veľmi pochybnej ceny, Ja bude chcieť ľahkovážne dobývať zeme a národy, dotiať zahraničný obchod Československa pomaly avšak iste bude pokračovať k pasivite a obyvatelia štátu k úplnej hospodárskej ruine a zavládne i tuná pauperizácia.

Netajil som sa s tým, že hlavnou príčinou verejno-hospodárskej kríze európske pokladám vec reparačnú, ktorú by bolo treba dajaký m spôsobom spoločným rozhodnutím celej Európy zrušiť. Avšak priamo za nemravné pokladám to, aby menšinové národy, ktoré proti svojej vôli boly do hraníc republiky vtesnané, platily reparačné i deliberačné poplatky len preto, že sa dostaly pod domínium cudzieho národa a cudzej rasy. Protiví sa to nielen právu, lež i základným zásadám logiky. Logickým dôsledkom by naopak, bolo, aby maďarská a nemecká menšina v Československu bola úplne sprostená platenia deliberačného poplatku. A v praxi dalo by sa to uskutočniť tak, že by sa príslušná kvóta štátnych verejných bremien odpisovala u poplatníkov, priznávajúcich sa h maďarskej alebo nemeckej národnosti.

Je pravdepodobné, že ani tento náš protest, ako toľko ostatných, nebude sledovaní úspechom, my však túto otázku stále budeme viest v evidencii. Je predsa len neslýchaným, aby na nás, porazených prevádzané boly vnútené opatrenia na spôsob výpalného v desiatom roku mieru. Nech stačí, že sme z donútenia obetovali pôdu; dávky z majetku a naše peniaze. Nech stačí, že naše hmotné otázky vybavované boly kvalifikovanou rigorozitou, že sme boli finančne soslabení, nedonucujte teda nás odtržených, nás k menšinovému osudu odsúdených a porazených ku plateniu československého deliberačného poplatku, ktorý môže zaťažovať jedine víťaza.

Jedine na poli prisluhovania spravedlnosti netvrdím, že by Rusínsko bolo v nepriaznivejších pomeroch, ako zeme historické. Pán minister spravedlnosti však nedovedie inšie, iba si sťažovať. Mal by síce myšlienku, ako by sa dalo situácii odpomôcť, avšak plat sudcov nezvýši a preto nie je dostatok sudcov, preto treba vyčakávať šesť mesiacov v každom spore o sliepku na každý jednotlivý termín, avšak konečné vybavenie vážnejších a nesnadnejších právnických prípadov trvá celé roky. Justičná správa Podkarpatskú Rus špeciálne nezanedbáva, naopak ku výstavbe nových žalárov zaradila také obnosy, že by sme ich redšie videli zaradené na stavby školské.

Pán minister spravedlnosti vo výboroch plne sa priznal, že bohyňa československej justície je od hlavy až do päty chorá. Ku lôžku chorej však nás Maďarov nepripustia a teda nebudeme zodpovední za to, že liečivý pochod sa opozdí. Musíme len ľutovať, že pri tomto priznaní, svedčiacom o silnom, mužnom charaktere; nebolo v pánu ministrovi spravedlnosti už toľko odvahy, aby sa rozšíril tiež na naše speciálne boľasti, t. j. čo hodlá učiniť, aby ihneď bola zrušená znetvorení advokátska komora v Turč. Sv. Martine, ktorá je výsmechom autonómii advokátskych komôr, a aby sriadená bola samostatná advokátska komora v Podkarpatskej Rusi. Alebo či smäď chce po nové desaťročie udržovať dnešný hanobný stav? Jeden predchodca pána ministra spravedlnosti čo do výchovy advokátskeho dorastu konštatoval, že Maďari majú bezpochybné právo ku sriadeniu komisie maďarskej pre zkúšky advokátskej spôsobilosti. Tento prejav odznel už pred rokmi, prečo sa teda preťahuje jeho uskutočnenie? Po zanedbaní sanácie tejto našej závažnej krivdy justičná správa dovŕšila nekonečný rad našich krívd tým, že maďarským kandidátom, prihlásivším sa ku advokátskej zkúške u nemeckej komisie pôsobiacej pri vrchnom súde v Prahe, za novšieho spoločkovania slobody učenia nepovolia složiť zkúšky v jazyku nemeckom s podotknutím, že kandidát maďarský môže skladať zkúšku len v jazyku maďarskom, a keďže maďarskej komisie niet, nuž musí skladať zkúšku v jazyku českom. A to sa deje v mene rovnoprávnosti demokratickej, ktorá sa vzťahuje i na menšinové národy. (Sen. Danko (maďarsky): Nemusíte to čítať celé!) Veď to čítate i vy! Až budem vidieť, že vy vaše reči nečítate, i ja tak urobím.

Ministerstvo priemyslu a obchodu so svojím rozpočtom, idúcim skoro do 47,000.000 Kč, nerobí nič ba snáď ani ne môže nič urobiť v záujme rusínskych živnostníkov obchodníkov, ktorí sa ocitli v insolvencii a úpadku. Avšak centralistický vládny systém, ktorý favorizuje zeme historické, ani nepokladá za svoj úkol, aby využitkoval Bohom dané prírodné poklady Rusínska, aby ich na mieste samom zpracoval, lebo veď český a moravský priemysel potrebuje trhu, odbytišťa. Jedine kúpe schopná úradnícka trieda zásobuje sa zo svojej domoviny, z Čáslavy, z Plzne, a náš miestny živnostník a obchodník môže svoj obchod zatvoriť. Výmluvným dôkazom toho akou politikou snaží sa vláda odbúrať priemysel na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, je to, že vláda netrúfa si klásť odpor mocným kartelom, ač susedné veľké priemyslové štáty už úspešne vyhľadávajú spôsoby obrany. Vláda československá však sleduje cesty práve opačné, ako to dokazuje príklad, ktorí uvediem. Kartel valcovaného tyčového železa, členom ktorého je i štát sám, počíta pre Slovensko a Podkarpatskú Rus 100 q železa o 1000 Kč drahšie z podacej stanice Trinec, než sa deje u zásielok do zemí historických. Tú istú zásielku železa, ktorú platí obchodník moravský 149.75 Kč, musí platiť obchodník na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi per 159.75 Kč. Práve tak je tomu u plechu čierneho a cínovaného. U drátených hrebíkoch je pomer ešte horší, lebo jednotná cena stanovená pre Podkarpatskú Rus činí 234 Kč, predpokládajúc, že obchodník objedná 10.000 kg. Istý obchodník v Brne ponúka vo svojom cenníku tie isté klince v akomkoľvek malom množstve za 22 Kč s podotknutím, že pri objednaní 5.000 v jednej položke je ochotný urobiť nabídku lacnejšiu. A predsa táto brnenská firma je firmou obchodnou a nie továrnickou. Jestliže obchodník zo Slovenska alebo Podkarpatskej Rusi žiada od tejto firmy offertu, obdrží odpoveď, že dodávky do tamojšieho územia sú mu od kartelu zakázané. Takto podporuje teda štát, ktorý je tiež členom kartelu a sám železo produkuje, obchodníkov a živnostníkov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. (Předsednictví převzal místopředseda Luksch.)

Jestliže však v odvekom obyvateľovi je ešte trochu životnej sily a húževnatosti, s tou sa vyporiada exekútor sociálneho poistenia a nemocenskej pokladne. Mal som príležitosť nahliadnuť do záverečných účtov československého demokratického požehnania, nazývaného sociálnym poistením, z r. 1929 a shľadal som tam úžasné dáta. Imanie ústredného sociálneho poistenia zvýšilo sa od 1. júla 1926, kedy nastúpil zákon platnosti, na 2.212,039.161 Kč. Z toho činí cena inventára a nemovitostí 10,000.000 Kč. Ostatné peniaze však vložené sú vo veľkých českých bankách v ich akciách a ako vklady. 1 nikde nemožno naleť, koľko z tohoto horentného obnosu požičalo sa rusínskym obciam, gazdom: faktom je len to, že ústredňa sociálneho poistenia v minulom roku začala podporovať tiež veľkopriemysel zemí historických, poskytnutím priemyslového úveru, a za týmto účelom poukázala už 820.000 Kč. Ku podpore úbohých obuvníckych remeselníkov začaďuje rezort obchodný smiešne 2,000.000 Kč, avšak tento zainteresovaný maloremeslnícky odbor vyčerpá už do apríla tento štátny íver, ale pres to všetko pre priemyslových barónov Je nevyčerpateľný zdroj ústredne sociálneho poistenia po celý rok otvorený. Vyššie sme videli, aké atomovité odrobinky dostáva Podkarpatská Rus z fondu melioračného. - Ústredňa sociálneho poistenia mimo ostatných fondov podporuje i tento fond, ba k takýmto účelom poskytuje priamo i nepriamo peniaze. A teraz dvojmiliónová rozpočtová úhrada, povedzme, melioračného podniku niektorej českej alebo moravskej obce vypadá takto: Jednu tretinu poskytne štát, druhú tretinu vyzdvihne si obe priamo u ústredne sociálneho poistenia, tretiu tretinu obdrží taktiež z peňazí tohoto ústavu prostredníctvom Zemské banky a za to platí bagatelné úroky, avšak octne-li sa obec v úzkych, obdrží zase len od štátu zvláštnu subvenciu na tieto úroky. Nuž toto je to štátne hospodárstvo, ktoré dopláca na Podkarpatskú Rus. Príspevky sociálneho poistenia nami zaplatené, z nás vymačkané pekne rúče rozdelia si české obce, okresy a banky medzi sebou, a jestliže naše obce, naše podniky orodujú o podporu, a pôžičku, môžu síce dostať, avšak obnos ten je tak nepatrný, že vôbec nemôže uspokojiť tunajšie úverové nároky. Zaujímal som sa aj o to, čo dáva vlastne toto poistenie tým, pre ktorých bolo sriadené. Podľa výkazov po dobu 3 ročného trvania zákona vyplatilo poistenie 17.747 jednotlivcom 12,453.669 Kč na odbytnom a pod titulom vena nezaisteného vydavším sa robotníčkam vyplatené bolo 10,742.400 Kč. Podľa stavu ku dňu 31. decembru pečovalo poistenie o 604 invalidných robotníkov, 1 sostárleho - od 67 rokov staršieho - robotníka, o 1007 vdov a 3056 sirôt, čo stálo ústav po celý rok úhrnom 1,392.865 Kč. K vôli tomuto efektu veru škoda bolo sriadiť túto veľkú sberňu peňazí, lebo týmto spôsobom inštitúcia tá minula sa svojím cieľom, robotníctvu neprináša veľa dobrého a slúži len k tomu, aby vyberala od nich peniaze a tieto aby buďto v zemiach historických rentovala, alebo aby nimi 5 - 6 českých bánk obohacovala a nám nepriamo pôžičky na úžerné úroky poskytovala. My už od prvopočiatkov pochybovali sme o svetoborných účinkoch tejto veľkej idei, avšak na takýto efekt, aby sme boli úprimní, neboli sme pripravení. Ústredňa sociálneho poistenia znamená pre nás, opakujem to, orgán k vyberaniu peňazí, výberčí orgán pôsobiaci paralelne so štátnym berným úradom, ktorý orgán vycucá ešte i tie posledné peniaze, ktoré u nás nájde, aby sme sa s nimi nikdy viac už neshľadali.