vlád. nariadenia, nadaného mocou zákona a jasne ustanovujúceho toto;

»Otázky buďte kladené v rozsahu, aby ich zodpovedaním nevznikly podnikateľovi mimoriadne práce a útraty. «

Takmer všetci obdržali sme výzvu, aby sme vo výťahu, avšak v plnom počte a rozsahu pripojili soznam našich dodávateľov, komu. koľko a za čo sme platili.

S roztrpčením sťažujeme si i na toto, lebo sa to protiví duchu zákona, a je prirodzené - ba dalo sa to i predvídať - že tomu nemožno vo vyhradenej dobe vyhoveť. Klásť takéto otázky, ktorými sa vec len znesnadňuje, nebola berná správa oprávnená! Príslušné vlád. nariadenie znie o tom takto:

»Finančná správa prvej stolice nemôže požadovať, aby poplatník odpovedal jej na otázky všeobecnej povahy, aby na pr. sdelil soznam svojich dodávateľov a udal, koľko im zaplatil za dodávku či výkon... Nemôže požadovať, aby sdelil adresy všetkých svojich zákazníkov, môže položiť otázku len o prípade konkrétnom, v tom smysle, aký tovar a za jakú cenu kúpil obchodních X od firmy Z. «

Sťažujeme si, že dobré zdania znalecké o zistenej nedostatočnosti neboly poplatníkom sdelené v doručených dotazníkoch, ač zákon obsahuje predpisy i po tejto stránke, a to:

»Opiera-li sa zistenie nedostatočnosti o dobré zdanie znalecké, buď jeho podstatný obsah sdelený poplatníkovi... «

Tieto ustanovenia a smernice zákona a vlád. nariadenia neboly dodržované a práve preto odvažujeme sa tvrdiť, že doručené platobné rozkazy vznikly a vydané boly za nezákonného a nepravidelného pokračovania.

Táto konštelácia je dôležitá zvlášte preto, lebo súc poučení skúsenostmi z minulosti lež predvídať, že naše odvolania budú z dôvodu »zameškania« (kontumácie) zamietnuté. Pripúšťame, že so stanoviska úradu je to jednanie najpohodlnejšie, lebo vyplnenie hotových blanketov nedá veľa práce a netreba nad tým veľa rozmýšľať, avšak pre poplatníka rozhoduje takéto

blanketové zamietnutie o existencii.

Nazdávame sa, že sa nemýlime, tvrdíme-li, že odopierame odkladu odpovedí, kladenie nespočetných zbytočných otázok a požadovanie výkazov, okrádajúcich a čas, má slúžiť k tomu, aby tu bol dôvod použiť zbrane kontumácie, ač už vopred môžem pribiť, že ani to nie je zákonné. Otázka kontumácie je tiež upravená v prevádzajúcom nariadení k bernému zákonu, k čomu v krátkosti chcem poukázať týmto:

"Neboly-li odpoveďou poplatnej strany rozptýlené pochybnosti úradu alebo boly len čiastočne rozptýlené, nutno v námietkovom pokračovaní postupovať dotiaľ, kým skutkový stav nie je úplne objasnený... Kontumácia nastane len v prípade, keď strana úradnej výzve vôbec nevyhovela, alebo nedala odpoveď včas... «

Podľa toho toho kontumačne zamietnuť odvolanie pre nedostatočnosť odpovedi na kladenú otázku.

Berná správa mala povinnosť položiť nové otázky k objasneniu odpovedí, ktoré jej neboly úplne jasné; to sa však nestalo.

Mnoho poplatníkov žiadalo, aby boli predvolaní k osobnému výslechu cieľom doplnenia, vysvetlenia a dokumentárneho doloženia odpovedí. Tieto žiadosti zostaly nepovšimnuté, čo je nie menej nezákonné ako veci vyššie uvedené.

Odpoveďou na každú žiadosť a rozklad bol vždy "platebný rozkaz" a len tak bolo možné, že daňové predpisy v okrese na r. 1933 v širšej všeobecnosti, hlavne u malých poplatníkov, boly vyššie, než na rok predcházajúci.

Obyvateľstvo celej republiky, odpovední štátnici, zvlášte pán minister financií, zkrátka všetci vedia, že hospodársky rok 1933, - i keď nebol horší ako tok predchádzajúci, - žiadnym spôsobom nebol lepší, len práve prehorliví úradníci bernej správy v Parkáne to nevedia, lebo oni svojim vyrubovaním dokazovali, že tak dobrého hospodárskeho roku ešte nebolo!?

Nech nám je dovolené vybočiť v tomto odvolaní i na to, že vyrubovanie daní niekoľko tisíc poplatníkov okresu vyžadovalo si doslovne »troch pracovných dní. «

Vyrubovacia komisia zasedala tri dni a tu dovoľujeme si tvrdiť, že táto doba je trochu krátka.

Keby sme neboli presvedčení, že dobrá vôla bernej správy neztrpí pochybnosti a že celý tento rad omylov a nezákonnosti vyvolaný bol len chybnými informáciami a preťažením prácou (?),

- tu by sme tvrdili, že vyrubovacej komisie bolo použité ako štatistu a že vyrubovanie bolo už takmer vopred zhotovené.

Tomu by nasvedčovala tiež okolnosť, že akokoľvek presné odpovedi dal poplatník na odhad alebo návrh, nebol na ne vzatý zreteľ a daň bola proste vyrubená podľa pôvodného odhadu.

Tomu sa ani nedivíme, lebo veď daň okresu možno do troch dní vyrúbiť iba použitím takýchto smerníc a prostriedkov.

Zpomedzi mnohých poškodených poplatníkov,

- ktorých za krátko budeme môcť nazývať len "daňovými vyrúbenci", lebo daň bude len vyrubená, ale nebude môcť byť zaplatená, - vyzdvihujeme prípad miestneho okresného lekára, lebo tento prípad vrhá svetlo na ducha i systém, ktorý sa zahniezdil v luhoch bernej správy v Parkáne. Jeho priznávka nebola prijatá, ale došly na ňu otázky. Na otázky šly obvyklé odpovedi. Okresný lekár tvrdil, že mal 6 pitví, kým berná správa na základe odhadu znalcov vzala za podklad výpočtu dane z obratu, i dane dôchodkovej 30 pitví.

Jeho ďalšie odpovedi neboly vôbec vzaté v úvahu, ale vyrubili mu daň proste na základe dobrého zdania znalca a mame boly dosiaľ opravné prostriedky okresného lekára.

Bol-li by vyrubovací úrad jednal s náležitou pečlivosťou a svedomitosťou, mohol sa prostým dopisom presvedčiť o pravde.

Je verejne známe, že pitva sa môže konať len z nariadenia vyšetrujúceho sudcu a že okresné súdy vedú o tom evidenciu. Okolnosť, že toto vyšetrenie sa nestalo, ale že úrad slepé prichýlil

sa k názoru predpojatých a snáď i zlomyseľných konkurenčných znalcov, povedie k tomu, že vyrúbenie bude sledovať odvolanie, na odvolanie sťažnosť u správneho súdu, čo zapríčiní zbytočnú prácu strane i administratívnemu aparátu.

Je to iba kvapka z jazera a zmieňujeme sa o tom len preto, aby sme zo sta a sta krivdivých prípadov aspoň jedným dokázali, že dôsledkom takéhoto vyrubovania je nával odvolaní a sťažností u správneho súdu, z čoho prirodzene plyne, že do tej doby sú dane na poplatníkovi vymáhané, medzitým podľahne poplatník exekúcii, keďže odvolania odkladného účinku nemajú.

Dnes už možno konštatovať neblahý fakt, že medzi zničenými poplatníkmi nášho okresu práve v dôsledku takýchto jednaní stále mocnejšie šíri sa okrýdlená veta: »Mne je už všetko jedno, mne môžu vyrúbiť daní koľko chcú, lebo na mne si nevezmú ani halier. «

Práve čo toto odvolanie píšem, dozvedám sa, že dnes zase istý parkánsky obchod, ktorý tam 35 rokov jestvoval, ztiahol svoje rolety.

Vážený odvolací úrad!

Pri takejto bernej politike stanú sa poplatníci otrlými, ľahostajnými, nedbalými a prestanú platiť, lebo vycitujú, ba vedia, že tieto im nepríslušne vyrubené dane beztoho nebudú môcť zaplatiť!

Naše odvolania, ktoré môžeme nazývať bolestnými výkriky, najlepšie ospravedlňuje najvyšší správny súd, lebo generálne finančné riaditeľstvo už mu ani nepredkladá sťažnosti proti usneseniam bernej správy v Parkáne, resp. proti zamietnutiu podaných odvolaní, ale tieto jako i platebné rozkazy proste anihiluje v obore vlastnej pôsobnosti.

Po prednesenom pokúsime sa ešte použiť opravných prostriedkov, lebo je snáď ešte pre nás dôležité, aby naše odvolania nezostaly iba pobožným prianím a aby tisíce našich odvolaní neboly prejednané v odvolacej komisii do 35 dní, ale aby boly učinené predmetom dôkladného uvažovania a šetrenia, lebo toho si vyžaduje právo a toho si vyžaduje záujem eráru i celého štátu.

V Parkáne, dňa 21. júla 1934.

V úcte:

Imrich Abelsberg.

P. S. Zároveň prosím, aby konečne vybavené boly tiež naše odvolania, ktoré sme podali pred 5 rokmi. «

» Érsekujvár és Vidéke« vo svojom čísle zo dňa 9. septembra 1934 uverejňuje tento otvorený dopis na adresu dra Arnolda Horvátha, prednostu bernej správy v Parkáne:

»Veľavážený pán berný správec!

Pokiaľ viem, Vaše prijímacie dni sú pondelok, štvrtok a sobota. Žiaľ, práve v týchto dňoch nemám kedy a preto touto cestou musím naviazať s Vámi - i keď len jednostranne - výmenu názorov. Tento spôsob bude snáď pre nás oboch príjemnejší, lebo viem dobre, že k vypočutiu strán dostáva sa Vám obvykle veľmi vymedzeného a krátkeho času, ja však rád vydávam zo seba to, čo mi sviera hrdlo.

Vy, veľavážený pán berný správec, zazlievate mi, že sa zabývam aktuálnymi bernými dejami, správnejšie »výstrelkami«. Ba nielen zazlievate, ale sľubujete určité možnosti retorzie mne i ostatným, ktorí sa vo svojom krajnom zúfalstve na mňa obracajú cieľom použitia verejnosti... Práve toto je tá okolnosť, ktorá mi dáva podnet k tomu, abych tuná, pred súdnou stolicou verejnosti Vás vyhľadal a tak, aby sme sa my dva, Vy ako prednosta tunajšej bernej správy a ja ako jeden z miestnych zástupcov verejnosti, bude - li sa páčiť, priblížili.

Nech mi je dovolené poznamenať a Vám k láskavému vedomiu doporučiť, že moje písma už pred 14 rokmi, kde Vy ste sa ešte v učebných sieňach gymnázia alebo univerzity potil nad dennými úkolmi a kde ja som už behal po neschodných cestách ruskej a italskej fronty, - vyvieraly vždy z najvnútornejších, neovlívaných a nevdojak sa vnucujúcich ľudských citov a dnes za mojej novinárskej činnosti zmenilo sa to len potiaľ, že sa ta slúčilo s plnením povinností.

Je nevyvratiteľná večná pravda, že svetlo verejnosti nie je nikdy nepohodlné veci spravodlivej, ale je skutek a pravda i to, že vec násilná a pokrivená, nech ona pochádza od úradu a či od súkromníka, nepohodlne sa cíti vo svetle verejnosti.

Všetky moje písma však, zvlášte tie, v ktorých pod tlakom donúcovacích okolností zapodievam sa s bernými otázkami alebo výstrelkami, vychádzajú na denné svetlo vždy tlmené sordinom a pri takýchto chúlostivejších otázkach nikdy som nezanedbal zreteľ na nutnú a povinnú pečlivosť a na záujmy štátu. Ani to som nespúšťal s očí, že rovnováhu štátnych financí - i pri špatnej politike daňovej - musia udržovať poplatníci. Avšak s hľadiska reciprocity nesmel som, púšťať so zreteľa ani to, že poplatník je najväčším pokladom štátu a že podľa toho treba s ním nakladať. A pre toto nakladanie smerodajnými sú zásady položené v zákonoch, ktoré zaväzujú práve tak Vás, ako ktoréhokoľvek poplatníka, ktorému odoberá osivo proti ustanoveniu zákona.

Vaše prejavy a »prísľuby«, veľavážený pán berný správec, dokazujú, že Vy, rešp. niektoré »premrštené a prehorlivé« činy Vášho úradu nepohodlne sa cítia v tom určitom svetle verejnosti. Prečo? Ukľudňujem Vás, pane, že Vaše povinnosti môžte plniť s najväčšou svedomitosťou a prísnosťou, tu Vám tlač nebude hádzať polená pod nohy, ale bude Vás ešte i podporovať. Avšak ako poplatníci, tak Vaši predstavení očakávajú od Vás, aby ste k jednotlivým prípadom nesahali rukou ľahostajnou, ale aby ste hľadali východisko, ktoré poslúži záujmu štátu a umožní zachovať berný podmet. Prez to, čo som povedal, ja sám sa odvažujem prisľúbiť, že každý prehmat alebo nezákonnosť, ktorá bude vo forme sťažnosti mne miestnemu zástupcovi verejnosti prednesená, uvidí svetlo sveta, dokáže - li sa jej skutková podstata. Je to mojou prirodzenou povinnosťou práve tak, ako Vašou je vyrubovanie daní. Je Vašim presvedčením, v prvom rade úradným, v druhom rade ľudským, či je správne dať poplatníka na miesto povolenia platobného odkladu vydražiť,

aby sa buďto stal bežencom, alebo zmenil do rána firmu. Vy potom tie desaťtisícové nedoplatky vedete pekne v evidencii, rok čo rok ich vykazujete Vašemu nadriadenému úradu, ktoré nebudú zaplatené ani do doby, kde už Vy snáď »odmenou za takéto a podobné skutky« budete z kresla ministra financií dávať pokyny svojmu bernému správcovi v Parkáne, aby ľudsky a v rukavičkách zachádzal s tunajším poplatníkom.

Boli mi je svedkom, pane, že s Vami nesúhlasím. Ja bych prípad od prípadu vyšetril vedľajšie konkrétne okolnosti, dal bych si vec vysvetliť od nepredpojatých, objektívnych informátorov a v prípade úvahy hodnom neuspišiel bych skazu poplatníka, ale práve naopak podnikol bych všetko na jeho záchranu.

K takému Viliamovi Gondosovi, kníhkupcovi a kníhtlačiarovi v Parkáne, ktorý od počiatku jestvovania republiky zaplatil veľa desaťtisícoviek na dane a ktorý predo mnou asi 3-4kilovým balíkom šekov dokazoval, že platil denne 10 až 50 Kč daní, ktorý krajským súdom schválenými listinami o vnútenom vyrovnaní mi dokazoval, že je úplne na mizine, že však jeho daňové nedoplatky sú zaistené na jeho nemovitostiach v prospech eráru, - za žiadnych okolností nebol bych poslal exekútora s príkazom, aby zabavil všetko. a keďže už beztoho zabavuje všetko, aby zatvoril aj obchod v plnom smysle slova! Zvlášte nebol bych tak činil 4. septembra, kde týchto pár dní v roku znamená pre kníhkupca sezónu, ktoré dni očakáva kníhkupec po celý rok práve tak, ako Vy, pane berný správec, čakáte na Váš plat, poukázaný Vám z berných halierov takýchto Viliamov Gondosov.

Pri najlepšej vôli nemôžem za to, tvrdím-li, že bych na Vašom mieste svojich exekútorov naučil o veľa ľudskejšiemu zachádzaniu pri prehliadke vačkovej, k akej došlo na, pr. u osemdesiat rokov starého Ignáca Frátera v Salke. Môj exekútor by musel vedeť, že keď 12ročné dieťa plače, kričí a žadoní, aby mu neboly vzaté jeho malé bezcenné hodinky, - nesmie na dieťa zakričať, že »dám ta vyhodiť zo školy, budeš-li ďalej revať. « Zdá sa, vysokovážený pán berný správca, že l tohoto exekútora vyhodili predčasne zo Školy, lebo keď už ho o tom jeho prednostovia nepoučili, mal sa tam naučiť, že 12ročné dieťa nie je odpovedné za daňové nedoplatky svojho deda, ďalej,, že takéto hrubé výbuchy zanechajú stopy v duši tohoto 12ročného dieťa na celý život.

Ja voľky nevoľky nemôžem schvaľovať a chválospevy spievať tomu, ako exekútor dal jalovicu maloroľníka Jána Szajkó vyhnať na konec dediny a ako tam k všeobecnému gaudiu mladých i starých vyjednával s ním, za koľko mu ju zasa vráti. Po zdĺhavej ťahanici uzavreli obchod na 1000 Kč a jalovica bola odvedená zasa do maštale. Ján Szajkó, ako povedá, vykúpil si jalovicu. On úbožiak žil v presvedčení, že týmto platom Ju fakticky, »vykúpil«, ač vo skutočnosti nie je tomu tak. Lebo ač 1000 Kč vplynulo do štátnej pokladne, avšak jalovica nebola zo zabavenia uvoľ-

nená a úbohý Ján Szajkó obdrží za krátko na svoju jalovicu nový dražebný edikt.

V tej istej dobe a v tej istej obci exekútor nie je v stave alebo vedome nechce vyrátať, akú kvótu celej úrody gazdovej činí osivo, ktoré podľa zákona musí mu byť ponechané, potraviny, a nezabaviteľná časť na vydržovanie. Vy sa zastávate stanoviska, že nie je dôležité, zda zabor movitostí je oprávnený či nie, ale dôležitým je, aby tým delikvent bol donútený k platu, a tak písané litery zákona a jeho duch odhadzujú sa pri výkone exekúcie do starého haraburdia. Snáď máte pravdu, veď delikvent nepodá opravných prostriedkov, a i keby tak učinil, vybavenie trvá celé mesiace, odkladného účinku to nemá, medzi tým násilne odvezené movitosti budú za pár halierov vydražené, z čoho má gazda neoceniteľnú škodu a štát žiadneho osohu.

Medzi inými v prípade Michala Kubisa v Salke, keď menovaný prosil Vás o odklad odvezenia nemovitostí a sľúbil zaplatiť ihneď 3000. Kč, nezaujímal bych sa o to, kto mu napíše žiadosť o milosť atď., ale skôr bych vyšetril, či je pravda, že živí u svojho stolu 24 osôb, - lebo toľko členov má jeho rodina, - a či je pravda, že všetky jeho movitosti stály sa korisťou požiaru a poistené neboly.

Ako dobrý finančný politik vzal bych tiež tužku do ruky, zda mzdy berným úradom najatých povozníkov sú v pomere s odvádzanými hodnotami?

Zda toto povozné nie je príliš ťaživé pre osoby podrobené exekúcii?

Dovoľujem si dotazovať sa tiež strán toho, zda máte na tieto výdavky úhradu? Alebo mám predpokladať, že tieto výdavky presunujete brevi manu na exekvovaného a tedy výška útrat je tu snáď vedľajšia?

Nechcem Vás ďalej pripravovať o Váš čas a tiež nedostatok miesta núti mňa k tomu, abych tento jednostranný diškurz dokončil, avšak sľubujem, že u inej príležitosti, budem-li to pokladať za potrebné v záujme verejnosti, napriek všetkým Vašim »prísľubom« budem v ňom pokračovať.

Vy, pane doktor, učil ste sa právu a ja predpokladám, že ste sa mu nielen učil, ale i naučil. A tak nebude Vám neznáma okolnosť, že oprávnenej kritiky môže použiť ktokoľvek, že v našej republike je sloboda tlače a že táto tlačová sloboda, použitá v záujme verejnosti, je posviatnejšia, než opačný úradný či súkromný názor.

Dávajúc Vám to na vedomie, sdeľujem Vám zároveň, že ako každej spravodlivej veci, tak i Vám som vždy ako v zastúpení tlače, tak i osobne sám ochotný k službám a znamenám s prejavom dokonalej úcty:

Imrich Abelsberg, novinár. «

Konečne ten istý list v čísle z 5. januára 1935 adresuje na pána ministra financií tento otvorený dopis:

»Snáď je nezvyklý spôsob a miesto, ako si dovoľujem obrátiť sa na veľaváženého pána tni-

nistra financií, avšak nech mi je omluvou, že činím tak na nátlak tunajšej verejnosti a k uspokojeniu svojho svedomia ako novinár, ako poplatník a hlavne ako človek.

Okolnosť, že sťažnosť verejnosti prednášam Vám obídením úradného postupu, možno mnohým a dôkladným dôvodom podoprieť.

Či tomu veríte a či nie, pane minister financií, v Parkáne nie sme zvyklí k tomu, aby naše najzúfalejšie sťažnosti alebo odvolania boly v dohľadnej dobe vybavené. U nás sa nikto nečuduje, slyší-li, že jeho sťažnosť nie je do 4-5 rokov vybavená.

A preca počet podaných sťažností je minimálny, lebo i keď poplatník utrpí právnu ujmu, jeho strach pred represáliami ho odradí, aby tohoto svojho práva použil.

Som na tom bezmála i sám tak. Keď som pre nepravidelnosť vyrubovania daní, pre spôsoby vymáhania a iné nezákonnosti pozdvihol ako hlásateľ verejnosti svoj hlas protestu, bol som zasažený pravdou príslovia: »povedz pravdu, rozbijú ti hlavu« alebo »kto za verejné záujmy bojuje, obdrží rany. «

Moje protestné slová ešte ani dobre nedoznely a jedného krásneho dňa na rozkaz tunajšej bernej správy odobrali mne i mojej manželke cestovné pasy. A to z toho dôvodu, že môj daňový nedoplatok činí asi 7000 Kč.

Avšak po uverejnení toho naprosto objektívneho a v záujme verejnosti napísaného článku daňového stalo sa so mnou ešte niečo iné.

Pohnul sa celý administratívny aparát v mojom »záujme«. avšak veľmi zaujímavé dôvody, Pozadie a spôsoby toho, keďže sem nepatria, nechcem načrtávať, lebo o tom som dal zprávu priamo pánom ministrom spravedlnosti a vnútra a pánu prezidentovi súdnej tabule a podľa vývoja voči sa k tomu ešte vrátim.

Vám, pane minister financií, chcem po stránke osobnej sdeliť len toľko, že vyžiadate-li si informácie o skrovnom pisateľovi tohoto dopisu, a to náhodou z Parkánu, tu Vám môžem predpovedať, že epitetony, ako «podozrelý z vyzvedačstva. z otcovraždy«, budú ešte vždy lichotkami proti tomu, čo o mne budete čítať.

Akokoľvek snažím sa vyhýbať svojím osobným otázkam, musel som sa o tom vopred zmieniť, lebo to so všetkým, čo nasleduje, súvisí, a oproti tomu musím postaviť svoju novinársku činnosť.

Z článkov, vyšlých z môjho pera od r. 1923. nemal som nikdy tlačové spory a príslušný úrad nevytýkal mi ani jediný riadok. Moje pero je vedené triezvou miernosťou, rozvahou, pochopením a vôľou po pochopení. Boli sú a prirodzene i budú miestni potentáti, tak zv. parkánski »vlastibranci«, ktorí sa domýšľajú, že našej vlasti poslúžia utlačovaním nebojácneho, pravdivého slova. Títo blahovoľní vlastibranci sú na omyle, a preto, a zvlášte preto, že tieto názory s hľadiska štátneho postrádajú práve tak dôležitosti, ako moje osobné veci. - tedy nechajme to.

Prichádzam k veci, pane minister financií!

O silvestrovskej noci v 1/2 10 hodine vydali sa traja berní exekútori, - pravdepodobne podľa všetkých predpisov a riadov, - na cestu, aby ešte lepšie vyrovnali finančnú rovnováhu našej republiky.

Neviem, na aký vyšší či nižší rozkaz, ale pekne v »trojici« navštevovali kaviarne a hostince. To by bolo bývalo to najmenšie zlo, lebo veď na prahu nového roku, v noci silvestrovskej, náleží i šikanovaným a prepracovaným exekútorom trocha pobavenia. Za vykonávania svojho povolania počujú po celý rok toľko kvílenia a plaču, že - chcem tomu veriť, - aj ich srdce často zmäkklo. Žiaľ však, oni sa nemohli venovať silvestrovským radovánkam. Oni i vtedy plnili svoju smutnú povinnosť. Z každej kaviarne vyvolali buďto sami alebo pomocou policajného strážnika niektorého občana, »slabo platiaceho dane. « Jedného odviedli na schodište, iného na policajnú strážnicu a tam podľa všetkých pravidiel a bez predloženia akéhokoľvek písomného rozkazu alebo protokolu podrobili ho exekútori osobnej prehliadke.

U jedného našli 40 Kč. vzali mu 35 Kč a buď im to počítané ku cti, - ponechali mu 5 Kč na mesačné živobytie a na štvrťročnú činžu, t. j. na účely vyhradené prevádzajúcim nariadením. Druhému vzali pravé medené plniace pero a niklové hodinky, ktoré šly dobre 40 rokov.

Od tretieho podarilo sa im vzať 120 Kč, a tu už pozabudli brat zreteľ na zákon exekučný, lebo tomuto neponechali ani halier.

U štvrtého boli už šťastnejší s hľadiska zjednávania rovnováhy štátnych financií: vzali mu pekné zlaté hodinky a stiahli mu s ruky pamätný prsteň.

A tak to šlo pekne v poriadku i v ostatných kaviarňach a hostincoch u niekoľko osôb, avšak výsledky boly skôr horšie, než u vopred zmienených.

Ale žiaľ, keď sa tento chýr začal šíriť ako požiar, väčšina »slabo platiciach občanov« opustila Silvestra, pitku, podsvinčatá, karty a vzala roha. S nimi dali sa v nohy už i lepšie platiaci poplatníci, lebo si povedali, »kto vie, čo sa môže stať?« a to si povedajú i dodnes. Ľudia si šeptajú, šuškajú a cení históriu nechápajú. Svoju mienku verejne prejaviť sa neodvažujú, lebo s úzkosťou pomýšľajú na zabavenú, ale ešte neodvedenú skriňu a ostatný nábytok, ako na »uspokojovací základ« berného úradu, ktorý sa obvykle za pár korún odpredáva v bernej dražbe.

Pre nedostatok miesta načrtol som len niekoľko prípadov z histórie silvestrovskej noci, a teraz ešte chcem sa zmieniť o tom, že neuplynulo ešte ani 14 dní čo colný úradník niekoľko cestujúcim, ktorí chceli za hranice, zabavil a vzal vraj na rozkaz - u nich nájdené peniaze ma vyrovnanie daní. Vzal ich, či mali nedoplatky a či nie! Niekoľkým boly peniaze za deň - dva po veľkom behaní a po shľadanom omyle vrátené.

Tážem sa v hlbokej úcte:

či nám toho treba, aby colný úradník v pohraničnom pásme a v colnom úrade poverený bol úkolmi exekútora?

Či je treba, aby takéto zabavovanie dialo sa v pohraničnom colnom úrade pred očima cudzincov?

Či je záujmom štátu, aby policajti občanov z kaviarieň v silvestrovskej noci vyvolávali a aby ich exekútori na policajnej strážnici prehliadali?

Či je štátnym záujmom, aby sa plniace perá, niklové hodinky a iné bezcennosti, ako aj 35 Kč-ové obnosy vačkovou prehliadkou v noci zabavovaly?

Či bude v prospech finančnej politike, bude-li sa s vytrvalým, loyálnym a s ťažkými pomery zahasiacim občianstvom tak nevkusne zachádzať?

Či slobodno takými a podobnými výstrelky

- lebo ináč sa to nemôže nazývať - rušiť náladu občianstva? Môže k tomu byt vôbec dôvodu?

Nie a zase nie! Po zhabaní cestovného pasu môže prísť prehliadka domová, väznenie, smrť a všetky obžaloby, ktoré si môže vymysleť falošná moc: a preca nie!

Pravda je v konečných dôsledkoch preca len pevnejšou mocou, než akékoľvek líčené velikášstvo a všetko ostatné!

Kto vie, že má pravdu na svojej strane, ten môže utrpeť straty, ktoré si však len dočasné, lebo koniec koncov pravda zvíťazí!

Práve to mi dodalo sily a odvahy, abych pánu ministrovi financií doprial cez uzunkú skulinku perspektívu veľmi úzkeho obzoru do tunajších daňových pomerov.

Prial bych si, kebych mohol Vám túto pred Vámi zastretú skulinku trochu rozšíriť, a - som presvedčený, že by ste pochopili, že odhalenie nerestí stokrát lepšie poslúži záujmom a zámerom finančnei politiky, než politika pštrosovská alebo neúčeľná a nie na pravom mieste použitá agresivita.

V hlbokej úcte zvem Vás do nášho okresu, buďte na pol dňa naším srdečne vítaným hosťom a za túto dobu uvidíte, pán minister financií, že sem exportovaná daňová politika priamočiare sa protiví daňovej politike Vašej, a že to, ako si exekuční orgánovia v tomto malom okrese s hľadiska daňového počínajú, škodí prestíži republiky do tej miery, že odstránenie toho s hľadiska zahraničnopolitického - bude-li sa to diať i naďalej

- dá ešte veľa zbytočnej práce pánu zahraničnému ministrovi Benešovi.

Ráčte len veci dobré vyšetriť a neuspokojil sa s vyžiadanou zprávou ale vyslyšať žalobcu i obžalovaného!

Dávajúc Vám ešte k láskavému vedomiu, že veksácie zo silvestrovskej noci sa mňa osobne netýkaly a že tento môj otvorený dopis reprezentuje iba sťažnosť rozhorčeného občianstva, som pánu ministrovi financií poníženým sluhou

Imrich Abelsberg. redaktor listu »Párkány és Vidéke. «

So sdeleného plyne, že na poplatníkoch okresu parkánskeho páchajú sa tieto nezákonnosti:

1. Na zákon exekučný nebere sa vôbec zreteľ, toto proste a bezohľadne odoberajú maloroľníkom jedinú kravu, vola, gazdovské náručie, stroje na rezanie repy a sečky, povozy.

2. Zabavujú a odoberajú živnostníkom náčinie z dielne.

3. Exekútori dostali pokyny, aby voči gazdom postupovali čo najbezohľadnejšie a oni podľa toho i jednajú.

4. Edmundovi Schatzovi a Jánovi Fattenovi, povozníkom v Parkáne, a tiež iným povozníkom vypláca berný úrad ťažké tisíce povozného za dopravu zabraných movitostí. V praxi robí sa to tak, že exekútori vyjdú do dedín, soberú sebou povozy a nákladné autá a aniž vedia, zda poplatník bude platiť či nie, postavia sa pred dom i s robotníkmi a pressionujú poplatníkov k plateniu. Nezaplatí-li poplatník, naložia všetko a so zvláštnou záľubou odvážajú mlátičky, ač to nielen exekučný zákon zakazuje, ale i najvyšší správny súd rozhodol v tomto smysle.

5. Na priznávky kladú živnostníkom a obchodníkom tak nemožné otázky, že je nemožno na ne odpovedať. Ani zapísané firmy nemôžu na ne dať odpovedi, o maloživnostníkoch a maloobchodníkoch ani nemluviac. A tak potom octne sa poplatník podlá bernej správy v kontumácii a vyrubia mu dane, koľko chcú, lebo pod zámienkou kontumácie zamietajú blanketami všetko.

6. Je veľa odvolaní, ktoré od 2 až 3 rokov nie sú vybavené, avšak sú odvolania, ktoré už 7 rokov ležia nevybavené.

Niekoľko konkrétnych sťažností:

Majiteľka malého výčapku, vdova po Václavovi Kinclovi, ktorý pred niekoľko týždňami zomrel, je naprosto chudobná. Exekútori vo sprievode policajných strážnikov vnikli v silvestrovskej noci do jej výčapnej miestnosti a vzali jej celú nočnú tržbu. Nelegitimovali sa žiadnym rozkazom alebo usnesením.

To isté a v tejže dobe urobili i malovýčapníkovi Ladislavovi Hrabovskému.

Obchodníci a živnostníci Samuel Kiss, Ludvik Braun a Viliam Gondos boli v silvestrovskej noci o 1/2 10. hod. policajným strážnikom z kaviarne vyvolaní, na policajmi strážnicu odvedení a tam podrobení osobnej prehliadke. Jednomu vzali 35 Kč, druhému 40 Kč, medené plniace pero. niklové vačkové hodinky a s prstov stiahli im prsteny.

Dezidera Bernáta, autodopravcu, vyvolali 7. inej kaviarne o silvestrovskej noci a práve tak ho prehliadali.

Jánu Schulciovi, maloroľníkovi v Muzsle, zabavili a odviedli jedinú kravu.

U Štefana Csókása tiež maloroľníka v Barte, vykonali totiež.

Márii Nagyovej, roz. Matúšovej, vdove po Vincentovi Nagyovi bytom v Náne, zabavili jedinú kravu, jediného koňa hospodársky povoz a vypísali na to dražbu napriek jej protestu, že to potrebuje k prevodzovaniu svojho výdelečného zamestnania.

Jozefovi Farkasovi, obuvníkovi v Köbölkute. zabavili napriek protestu jedinú kravu a jedno prasa a vypísali na to dražbu.

Jánovi Szajkóvi v Szalke vyviedli exekútori jalovicu na konec dediny, tam nm ju po zaplatení 1000 Kč vrátili, avšak nezprostili zabavenia.