Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1935.

m. volební období. 12. zasedání.

2838.

Interpelace:

I. posl. Tylla a soudr. min. vnitra a spravedlnosti o brutálním postupu četnictva a bezdůvodném zatýkáni v Hradci Králové,

II. posl. Šaláta a druhov min. vnútra o odstrkovaní Slovákov uchádzačov k četníckej službě.

III. posl. Šaláta a druhov min. financií o výčinoch fin. orgánov na Slovensku,

IV. posl. Šálata a druhov min. školstva a nár. osvěty o zlých pomeroch na štát. ľud. škole v Hornom Jelenci (okr. Banská Bystrica),

V. posl. Šaláta a druhov min. soc. pečlivosti o zastavovaní válečnej invalidnej renty na Slovensku,

VI. posl. Hatiny, Lance a druhů min. vnitra, sociální péče a spravedlnosti o jmenováni přísedících a jejich náhradníků do rozhodcích soudů úrazových pojišťoven a vrchního pojišťovacího soudu (senátu úrazového soudnictví),

VII. posl. dr. Holotu a druhov min. financií, aby odstraněná bola nezákonná bezohladná a pohoršujúca praks, zavedená finančnými úrady v Parkáne vo veciach daňových.

VIII. posl. dr. Holotu a druhov min. školstva a nár. osvety o definitívnej úprave vzdelávania maďarských učiteľov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi,

IX. posl. Stejskala, Hynka a druhů min. financí o nesprávném předpisování obratové a výdělkové daně obchodním cestujícím a zástupcům,

X. posl. Netolického, Tykala, Vaňka, Solfronka a druhů předsedovi vlády o novelisaci zákona o Invalidním a starobním pojištění osob samostatné hospodařících,

XI. posl. Mikuláše, Zeminové, dr. Patejdla, Netolického, Solfronka a druhů vládě o neoprávném postupu Československé obilní společnosti vůči mlynářům.

2838/ I.

Interpelace

poslance Tylla a soudruhů ministru vnitra a spravedlnosti

o brutálním postupu četnictva a bezdůvodném zatýkání v Hradci Král.

Na den 21. února t. r. oznámila posl. Čižinská v Hradci Králové tábor lidu a vydala za tím účelem též agitační letáčky. Tábor však okresní úřad zakázal a když na náměstí, kde tábor se měl konati, shromáždili se dělníci, byli policií a četnictvem brutálním způsobem rozehnáni, aniž byla dána výzva k rozchodu. Gumovými obušky byla ztlučena celá řada lidí. Při útoku četnictva na účastníky pobízel četníky komisař okresního úřadu v Hradci Králové dr. Vítek těmito slovy: »Řežte je! Řežte je!« Zároveň vybízel četníky, aby ztloukli též posl. Čižinskou, slovy: »A poslankyni řežte také. «

Pro rozšiřováni letáčků byli zatčeni dva dělníci a na náměstí, kde se tábor měl konati, 4 dělníci. Všichni byli odvedeni do vyšetřovací vazby a ponecháni ve vazbě celý týden, ačkoliv jsou obviněni buď pro přestupek tiskového zákona, nebo pro přestupek urážky stráže a jako nejtěžší pro přečin shluknuti. Všichni jsou řádní lidé a mají stálé bydliště. Jedná se ovšem pouze o obviněni, protože zjišťovat, zda se skutečně těchto přestupků nebo přečinu dopustili, jest teprve věcí soudu.

Jest zřejmé, že zde důvodu k vyšetřovací vazbě nebylo, nýbrž že po zjištění měli býti všichni propuštěni na svobodu. V Hradci Králové však jest obvyklý zjev, že podezřelý třeba z nepatrného deliktu, spáchaného, z politických pohnutek, je ponecháván ve vyšetřovací vazbě, ačkoliv není k tomu důvodů.

Podepsaní se táží:

Co hodlá pan ministr vnitra dr. Černý učiniti, aby se brutální zásahy četníka neopakovaly?

Je pan ministr vnitra ochoten potrestati komisaře dra Vítka?

Co hodlá pan ministr spravedlnosti dr. Dérer učiniti, aby se bezdůvodná věznění ve vyšetřovací vazbě neopakovala?

V Praze dne 2. března 1935.

Tyll,

Śliwka, Török, Hrubý, Valášková, Steiner, Procházka, Juran, Babel, Russ, Čižinská, Štourač, Vallo, Höhnel, Zápotocký, Bílek, Novotný, Kubač, J. Svoboda, Krehan, Dvořák.

2838/ II.

Interpelácia

poslanca Antona Šaláta a druhov ministrovi vnútra

o odstrkovaní Slovákov uchádzačov k četníckej službe.

Stálou ponosou na Slovensku je, že málo Slovákov sa prijíma k četníckej službe. Vyhlášky o prijímaní novších síl k četníctvu sa z roka na rok uverejňujú po novinách. Mnohí, vojenčinu skončivší Slováci si aj zadávajú svoje žiadosti, podrobujú sa prehliadkam, narobia si trov a na koniec pod rosnými zámienkami sú jednoducho odmietaní, tak, že už mnohí statní slovenskí mládenci sklamano a otvorene hovoria, že nie je hodno sa ani uchádzať o prijatie za četníka, lebo je to iba zavádzanie verejnosti a poškodzovanie chudobných slovenských uchádzačov. Za takýchto okolností je naprostou urážkou Slovákov, keď sa tu i tam vo verejnosti tvrdí to, že - vraj Slováci sa málo hlásia k četníckej službe.

Na ukážku, že ako sa zaobchodí so slovenskými uchádzačmi k četníctvu, uvádzame z mnohých prípadov tento:

Ján Daniš, slobodník v záloze, Osrblie č. d. 19, p. Hronec (Brezno n. Hr. ) udáva toto:

»Keď som prišiel z vojenčiny domov, nemal som sa čoho chytiť. Četníci videli vo mne schopnosť a samá mi hovorili, aby som si podal žiadosť. Žiadosť som si i s dokladmi zadal v máji roku 1934. V nej som opísal, kde som vojenčil, že som nezamestnaný a že môj chudobný otec nádenník musí živiť 9tičlennú rodinu. Pri vyšetrovaní mojej kmeňovej rodiny sa zistilo, že nebol nikto trestaný. Tiež vysvedčenie o mojom civilnom živote a údaje o mne baly najlepšie. Dňa 7. augusta prišlo mi predvolanie k lekárskej prehliadke.

V Bratislave na prehliadke p. ppl. dr. Souhrada ma správne prehliadol a vypytoval sa ma o rodinných pomeroch, o vojenčine a o politike, ale som mu na všetko správne odpovedal. Po tomto p. dr. dlho rozmýšľal nado mnou, nemohol sa rozhodnúť. Konečne vstal a prešiel ku odvodnej komisii a dlhšie sa nemecky spolu vyprávali, z čoho som vycítil, že žiadneho zástupcu som nemal, lebo mali oni už spravený soznam tých, ktorí boli odporúčaní. Dvakrát prezreli malý notes a mne povedali, aby odišiel. Takto skončila lekárska prehliadka.

Navracel som sa domov s nádejou, ale ma ohavné sklamalo. O týždeň prišlo na čet. stanicu, že som telesne slabý na 60%. V tomto sa mi stala krivda, toto je nie správne, toto je len zaslepenie očí. «

Takýchto krikľavo nespravodlivých odmietnutí Slovákov - uchádzačov - by sme mohli uviesť hodne. No, stačí i tento, aby sa videlo, ako sa zachádza so Slovákmi, keď sa uchádzajú k četníckej službe. Budí sa z toho v srdciach Slovákov hlboká roztrpčenosť a nebezpečné presvedčenie, že v našej republike Čsl. sú Slováci systematický odbíjaní od všadiaľ, kde by sa mohli uplatniť a vyživiť.

Preto v záujme dobra štátu sa pýtame pána ministra vnútra:

1. Či vie o tom, ako macošský sa zachádza so Slovákmi, keď sa uchádzajú k četníckej službe?

2. Či mieni nariadiť prísnu nápravu v tom ohľade, aby Slovákov čím početnejšie prijímali k četníckej službe?

V Prahe, dňa 5. marca 1935.

Šalát,

dr. Tiso, dr. Petersilka, Onderčo, dr. Gažík, dr. Mederlý, Danihel, dr. Polyák, Grebáč-Orlov, dr. Pružinský, dr. Labaj, Suroviak, Galovič, Hlinka, dr. Ravasz, Oehlinger, Fritscher, Sivák, Slušný, Zajíček, Mojto, dr. Fritz, Rázus.

2838/III.

Interpelácia

poslanca Antona Šaláta a druhov

 ministrovi financií o výčinoch fin. orgánov na Slovensku.

Praxa finančných úradov a ich exekútorov na Slovensku je priamo neľudská. V Hodejovci podľa nižeuvedenej zápisnice stal sa nasledovný, poburujúci prípad:

Zápisnica, napísaná v Hodejovci 8. januára 1935, Madlena Kureková, rod. Nociarová, manželka Jozefa Kureka, obyvateľa v Hodejovci, udáva toto:

V sobotu dňa 22. decembra 1934 okolo 10-11 hodine pred poludním ukladala som tabak v sušiarni do balov. Počas tejto práce prišli na dvor dvaja četníci z Hodejova: štábny rotm. Králik a Vanek a exekútor z berného úradu vo Feledinciach, ktorý bol nižšej postavy a mne neznámeho mena.

Jeden z četníkov volal ma, aby som ihneď šla do izby. Ďalej volali Katarínu Albertovú, rod. Kurekovú, obyvateľku z Hodejovca, ktorú vyzvali, aby ma prezrela (prehliedla). Keď táto nenašla nič, zavolali Máriu Machiniakovú. Medzitým deti v susednej izbe (tri deti) žalostne plakaly. Ja som prosila, aby som mohla deti svoje utíšiť. Deti v izbe celé nastrašené vyhnali do druhej izby. Po odstránení deti exekútor a Maria Machiniaková jednoducho strhli so mňa šaty a košeľu až pod (pás. Exekútor ma už v košeli ohmatával po tele. Ja som sa pravda bránila proti tomuto brutálnemu počínaniu. Poznamenávam, že nevedela som, o čo vlastne ide. Pýtala som sa Četníkov a exekútora, že čo vlastne chcú, ale tí to sdelili len môjmu manželovi.

Po tejto udalosti môj 4ročný syn Štefan ťažko onemocnel a ostal asi trikrát bez vedomia. Ja sama som omdlela a upadla do bezvedomia. Na túto okolnosť môžu svedčiť: Anna Austová, obyvateľka v Brezne n. Hron. (Chamarová), tiež Gustáv Dóža, starosta v Hodejovci.

Pri prehliadke sobrali od nás trinásť tisíc štyristo Kč, ktoré peniaze sú majetkom dvoch bratov.

Jozef Kurek, manžel Madleny Kurekovej, udáva toto: V r. 1929 kúpil som v Hodejovci na puste Siget nemovitosť. Z tejto kúpy bol predpísaný poplatok. Za predpísaný daňový poplatok solidárne ručia ešte títo spolukupitelia: Juraj Kurek a manželka, r. Maraková, Katarína Kureková, r. Rydzoňová, Ondrej Machiňinak a manželka, r. Maria Sazberiková a Albert Jozef, obyvatelia v Hodejovci.

Ja som žiadal berný úrad a fin. riaditeľstvo, aby na moje konto predpísaný celý poplatok rozpočítali, že chcem si tento zaplatiť. Okrem toho bol aj pán tajomník Kňazovický z Lučenca so mnou na bernom úrade vo Feledinciach a žiadal, aby moju čiastku vyrátali, lebo že chcem si ju zaplatiť. Na mne vymáhajú celý predpis poplatku ačkoľvek spolukupovatelia majetku by mali tiež platiť. Títo sa len vysmievajú a ja trpím za všetkých. Okrem toho mne sťahujú aj z pestovania tabaku. Dňa 2. februára t. r. stiahli mi obnos 5000 Kč a to na základe výkazu berného úradu vo Feledinciach č. 323 výk. pest. tab. zo dna 2. novembra 1934, ktorý vykazuje 12. 497 Kč nedoplatku na poplatku.

O zhabaných 13. 400 Kč som vôbec nevedel, lebo neboly ani mojím ani spoločným majetkom. D. a. ha. Podpisy: Julius Kňazovický, v. r.. zapisovateľ, Ján Fekiač, v. r., a Andrej Melišík. v. r.. svedkovia. Magdaléna Kureková, v. r., a Jozef Kurek, v. r.

Takéto neľudské počínanie si úradných orgánov naprosto neslúži k dobru štátu, skôr len poburuje obyvateľstvo.

A preto sa pýtame pána ministra financií:

1. Či vie o tom, ako bezohľadne, ba neľudsky si mnoho ráz počínajú fin. orgány na Slovensku?

2. Či mieni vydať prísne nariadenie o tom, čoho sa nesmú dopúšťať fin. orgány na Slovensku?

3. A či tu uvedený prípad mieni dať čím prv vyšetriť?

V Prahe, dňa 5. marca 1936.

Šalát,

dr. Tiso, Mojto, Onderčo, dr. Gažík, dr. Mederlý, Grebáč-Orlov, Zajíček, dr. Fritz, dr. Ravasz, Galovič, Danihel, Fritscher, Hlinka, Sivák, Slušný, Suroviak, dr. Polyák, dr. Petersilka, dr. Labaj, Rázus, dr. Pružinský.

2838/IV..

Interpelácia

poslanca Antona Šaláta a druhov ministrovi školstva a národne] osvety

o zlých pomeroch na štát ľud. škole v Hornom Jelenci (okr. Banská Bystrica).

Členovia kuratória Štát. ľud. školy v Hornom Jelenci (okres Banská Bystrica) boli dňa 12. augusta 1934 zaslali na Referát MŠANO. nasledovnú prosbu:

Škótske kuratórium pri štát. ľud. škole v Hornom Jelene! podáva týmto žiadosť, aby nutne a neodkladné opravy pri tun. škole,. ktoré boly školským kuratóriumom zistené pri prehliadnutí školskej budovy,, boly nariadené previesť.

Pri Škole niet pitnej vody. Na dvore je studňa, ale v nej sa občas nájdu zatopené myši, potkani. Z tejto príčiny voda sa nemôže upotrebiť na pitie, poneváč by zapríčinila nákazlivé choroby. Školské deti nosia si vodu na pitie asi 500 m od Školy zo vzdialeného prameňa. Školské kuratórium navrhuje, aby na dvore bola udretá pumpa, ktorou by sa čerpala pitná voda zo zeme. Škola potrebuje pitnú vodu.

Staré chlievy, ktoré sú pri Škole, sa nachádzajú v zlom stave, hrozia srútením a preto ohrožujú na životoch i školské dietky. Preto musia byť rozobrané, kým sa nezvalila a nestane sa nehoda dietkam.

" Pre chlapcov niet školského záchodu, čo je z hygienických a mravných dôvodov neprípustné, je potrebné vystaviť záchod i pre chlapcov. Na hospodárskej budove Je strecha deravá, preteká dážď do drevárne, tým sa ničí budova a kazí sa drevo. Preto prosíme, aby strecha bola opravená.

Vchod do budovy je volný, brány niet, tak má ľahký prístup do budovy dobytok, deti, atd. Vchod sa musí ohradiť a uzavreť bránkou.

Vôbec celá budova je z vonku strašne orýpaná, neobielená a pôsobí na každého okolo idúceho občana, alebo cudzinca zlým dojmom. Budovu treba z vonku ovakovať a obieliť.

Z vnútra sú triedy vlhké, slnka nemajú. II. trieda je malá. Učiteľský byt, pozostávajúci z kuchyne a 1. izby, je zlý, k obývaniu sa nehodiaci. Izba je vlhká, steny mokré a pec zlá, nehreje nič, treba by ju bolo prestavať. V kuchyni sporák je ohromne veľký, žiadnej teploty nedáva, tiež ho treba prestavať. Vôbec je učiteľský byt veľmi zlý, k obývaniu nie súci. Správca Školy je nútený bývať len v kuchyni.

Podľa sriaďujúcej smluvy je. povinný opravu prevádzať štát. Posledné opravy boly prevádzané v roku 1926, keď bola škola zastihnutá povodňou. Od tej doby neboly prevádzané žiadne opravy.

Preto úctivé prosíme, aby bolo nariadené okresnému úradu (technické oddelenie v Banskej Bystrici) tieto opravy previesť cez veľké prázdniny.

Znamenáme sa v hlbokej úcte:

členovia škôl. kuratória.

V Starých Horách, Hor. Jelenci. dňa 4. augusta 1934.

Táto žiadosť dosiaľ nebola vypočutá a chyby neboly odstránené.

Preto sa pýtame pána ministra školstva a nár. osvety:

1. či vie o tejto žiadosti občanov v Hornom Jelenci?

2. či mieni dať ohyby čím prv odstrániť? Praha, 5. marca 1986.

Šalát,

Onderčo, dr. Gažík, dr. Mederlý, dr. Ravasz, Danihel, Oehlinger, Zajiček, Rázus, dr. Pružinský, Hlinka, dr. Tiso, Fritscher, dr. Petersilka, Galovič, Suroviak, dr. Polyák, Grebáč-Orlov. Sivák, Slušný, Mojto dr. Fritz, dr. Labaj.

2838/V.

Interpelácia

poslanca Antona Šaláta a druhov ministrovi sociálnej pečlivosti

o zastavovaní válečnej invalidnej renty na Slovenska.

Mnohí pozostalí po válečných invalidoch na Slovensku sa ponosujú, že pod všeliakymi zámienkami sa im zastavuje renta, ktorú dosiaľ po-

žívali a tým je obrozená ich i beztak skromná výživa.

Uvádzame předběžné na ukázku dva případy:

Jozef Greguš, válečný invalid vo Sv. Kříži nad Hronom požíval invalidnú rentu. Zomrel 16. I. 1932. Zemský úrad pre pečlivost o válečné poškozence v Bratislavě pod č. J. 56899/I/3 zo dňa 26. I. 1932 zastavil ďalšiu výplatu invalid, požitkov.

Jeho vdova Anna Gregušová, rod. Zubríková podala si včas přihlášku o vdovský dôchodok. No, pod č. P. 70597/I/6 a č. d. I. 4853/7 zo dňa 8. XI. 1932 ten samý úřad přiznal len sirotský dôchodok 4 sirotám, ktoré opatruje vdova Anna Gregušová, jej však nepřiznal vdovský dôchodok.

Vdova Anna Gregušová podala si na Ministerstvo sociálnej pečlivosti apelátu oproti výšspomenutému rozhodnutiu Zemského úřadu pře pečlivosť o váleč. invalidov. Ministerstvo však pod č. 11238/V. /23 zo dňa 31. III. 1933 zamietlo jej apelátu. V tejto akte, podpísanej za ministra dr. Elsnicom sa hovoří, že poďľa § 14, odst. 1. zákona zo dňa 20. II. 1920. č. 142 Sb. z. a n. v znění zákona zo dňa 25. I. 1922, č. 39 Sb. z. a n. mala by vdova nárok na vdovský dôchodok, ak sú splnené tri podmienky: a) ak bol v tej dobe (v dobe sňatku) invalida aspoň z 80% neschopný k zárobku, b) ak vstúpil vo sväzok manželský pred dokonaným 30. rokom, alebo v piatich rokoch po zistení invalidity a c) ak manželstvo trvalo aspoň jeden rok.

Ministerstvo soc. pečlivosti vo svolám výšudanom spise svoje odmietnutie nároku vdovy odôvodňuje jediné touto větou:... »manžel sťažovateľky, ako poznove bolo na základe znaleckého posudku zo dňa 7. marca 1933 zisteno, bol v dobe sňatku menej než 80% k zárobku neschopným. «

Dovolujeme si tvrdit že tento dôvod je naprosto vymyšlený, ba šlendrianny. Veď ako že sa 7. marca 1933 mohlo »na základe znaleckého posudku« zistiť, že invalid Jozef Greguš v dobe sňatku bol menej než 80% k zárobku neschopný keď už od 28. I. 1932 lézal v zemi. Nevykonali jeho mrtvolu, ani ju nepitvali.

Z takéhoto dôvodenia je len zrejmé, že koho zo Slovenska zlomyseľne a závistne opíšu a , udajú, tomu nadriadené úřady ihneď zastavia válečnú rentu. Dôvod k tomu sa pozatýmne vymyslí, i keď je krikľavo za vlasy ťahaným argumentumom.

Vdova Anna Gregušová oproti výšudanému rozhodnutu ministerstva sociálnej pečlivosti bola si opätovne zadala na tože ministerstvo svoju žiadosť o přiznáme vdovskej renty.

V nej obšírne dokazovala, že i úradné spisy uznávaly, že Jozef Greguš bol z počiatku uznaný na 100% invalidem a v dobe sňatku na 90%. Odtedy sa jeho stav nezlepšoval, skôr zhoršoval, takže Gregušová ho stále opatrovala ako ťažko nemocného a pri tom i vychovávala dietky.

Neosožilo ani toto boľastné volante vdovy o uznanie. Bolo zamietnuté 30. I. 1936, č. Bp. 70. 597

/26. I. s poznámkou, že »podávat ďalšie žiadosti vo věci bolo by celkom bezvýsledné. «

Takto kruto merajú pražské vládne kruhy ubohým slovenským prosebníkom.

Krikľavý je prípad i vdovy Antonie Stutoňovej, rod. Mšútovej (Donovaly - osádka Mišúty č. 3, okr. Ban. Bystrica). Táto po svojom v boji padlom synovi Františkovi Štubňovi 17. rokov požívala válečnú rentu. Razom ju nejaký závistník asi zlomyseľne opísal a Zemský úrad pre péči. o válec. pošk. v Bratislavě pod č. P. 42. 260/3 dňa 28. VI. 1934 zastavil jej válečnú rentu, lebo vraj - zistil, že vdova Antonia Štubňová poživa od revírnej bratskej pokladnice vdovský dôchodok 109 Kč 20 h mesačne a že má vdovské právo na 18. kj. pozemky, čím je - vraj - zabezpečená jej výživa.

Vdova Štubňová podala svoju sťažnosť na ministerstvo sociálnej pečlivosti. Toto však 2. X. 1934, pod č. Bp. 42460/9 zamietlo jej sťažnosť, lebo novým vyšetřováním - vraj - zistilo, že vdova Štubňová je majiteľka domku, 2. kat. j. poľa a lúky a l krávy a že poživa rentu od bratskej pokladne.

Je až komické, ako sa naše úrady vedla na základe mrzkého udavačstva - blamovať. Zemský úrad totiž zistil (asi len na slepo), že Štubňová má 18 kat. j. zeme kdežto ministerstvo sociálnej pečlivosti zisťuje už len 2 kat. j. poľa. Ovšem páni v Bratislave a v Prahe si myslia, že na vysokých Motyčkách starý domček a 2 kat. j. skalnatej, naerodnej pôdy je veľké bohatstvo!

Vdova Štubňová 24. I. 1935 podala si novú žiadosť na Zemský úrad pro pečl. o válec. pošk. v Bratislave. Prosí v nej o nové vyšetrovanie veci a o priznanie vál. renty.

Obšírné líčí v nej svoje ťažké výživné, pomerry. No, kto vie, či bude vyslyšaná? Odpovedi ešte nedostala.

Tvrdé bezohledné zachádzanie sa Slovákmi zo strany rôznych úradov vzbudzuje na Slovensku všeobecně roztrpčenie a nedôveru voči úradnej moci, čo škodí státu.

A preto sa pýtáme pána ministra sociálnej pečlivosti:

1. či vie o tom, ako sa mnohým na Slovensku bezohľadne zastavuje válečná renta?

2. či hodlá nadadiť nápravu?

Praha, 5. marca 1936.

Šalát,

Sivák, Slušný, Mojto, dr. Fritz, Rázus, GrebáčOrlov, dr. Pružinský, Suroviak, Bobek, dr. Ravasz, dr. Polyák, Fritscher, dr. Tiso, Hlinka, dr. Petersilka, Zajíček, Onderčo, dr. Gažík, dr. Mederlý, Galovič, Danihel, dr. Labaj.

2838/ VI.

Interpelace

poslanců AI. Hatiny, J. Lance a druhů

ministrům vnitra, sociální péče a spravedlnosti

o jmenování přísedících a jejich náhradníků do rozhodčích soudů úrazových pojišťoven a vrchního pojišťovacího soudu (senátu úrazového soudnictví).

Zákonem ze dne 2. července 1934, číslo 173 Sb. z. a n. byly doplněny a změněny předpisy o soudnictví úrazového pojištění dělnického. Touto reformou odstraněna byla volba dvou přísedících a jich náhradníků a zavedeno jmenování všech přísedících a náhradníků do rozhodčích soudů úrazových pojišťoven. Konečně byl úrazový zákon doplněn zřízením druhé stolice v úrazovém soudnictví. Účinnost zákona vyhlášeného již dne 28. července minulého roku měla nastati podle usnesení Národního shromáždění prvním dnem šestého měsíce následujícího po měsíci vyhlášení, tedy dnem 1. ledna 1935. V této lhůtě šesti měsíců měl ministr sociální péče s účastněnými ministry jmenovati přísedící vrchního pojišťovacího soudu podle tohoto zákona a jejich náhradníky, jakož i přísedící a náhradníky rozhodčích soudů.

Pojištěnci a důchodci úrazových pojišťoven si však stěžují, že jejich žaloby, jimiž se domáhali svých sporných nároků na úrazových pojišťovnách v Praze, v Brně a v Bratislavě, nejsou projednávány. Zjistili jsme, že stížnosti pojištěnců a důchodců jsou naprosto oprávněny, neboť nejsou rozhodčími soudy projednány žaloby, které byly podány již v měsíci září loňského roku. Do konce roku 1934 byly stíží projednány žaloby, které byly podány v době soudních prázdnin.

Rozhodčí soudy nemohou pak žaloby projednávati, neboť ministr sociální péče do dnešního dne nejmenoval ve smyslu §u 1, odst. 4 přísedící a náhradníky do rozhodčích soudů. Z tohoto důvodu musela býti dnem 1. ledna t. r. činnost rozhodčích soudů zastavena. Také přísedící a jejich náhradníky do vrchního pojišťovacího soudu (senátu pro úrazově pojištění (zaopatření) dělnické) ve smyslu citovaného paragrafu ministr sociální péče dosud nejmenoval. Neprojednaných žalob pojištěnců a důchodců u rozhodčích soudů v Praze, v Brně a v Bratislavě nalézá se několik tisíc.

Podepsaní se proto táží:

1. Proč pan ministr sociální péče dosud nevyhověl ustanoveni §u 1, odst. 4, zákona ze dne 2. července 1934, čís. 173 Sb. z. a n., ačkoli lhů-

ta stanovená §em 3, odst. 2, již 31. prosince 1934 uplynula?

2. Jaké kroky hodlá učiniti pan ministr spravedlnosti, aby několik tisíc žalob, které jsou u jmenovaných rozhodčích soudů nahromaděny, byly neprodleně se vší urychleností projednány?

3. Jaké kroky učiní pan ministr vnitra vzhledem k tomu, že zodpovědní úřednici zavinili okolnost, že nebylo v době šesti měsíců vykonáno úřední šetření o návrzích na jmenování přísedících pro rozhodčí soudy a Vrchní pojišťovací soud a tímto zdlouhavým úředním jednáním byl vytvořen stav pro pojištěnce a důchodce krajně nepříznivý?

V Praze dne 6. března 1935.

Hatina, Lanc,

dr. Patejdl, Tučný, Tykal, Pechmanová- Klosová, Šmejcová, dr. Moudrý, Richter, Motyčka, Zeminová, Špatný, Fiala, Jos. Tůma, Malý, Sladký, Stejskal, Vaněk, David, Netolický. Hrušovský, dr. Stránský.

2838/ VII (překlad).

Interpelácia

poslanca dra Holotu a druhov ministrovi financií,

aby odstránená bola nezákonná bezohľadná a pohoršujúca praks, zavedená finančnými úrady v Parkáne vo veciach daňových.

Finančné úrady zaviedly v celej republike tak bezohľadnú praks, že v mnohých miestach znamená ona pravú pohromu pre poplatné obecenstvo, ktoré už beztoho je zmrzačené hospodárskou krízou. Zvlášte v nesnesiteľný smer vyvinujú sa pomery v obvode bernej správy v Parkáne. O berných sťažnostiach v okrese parkánskom vyslovila sa opätovne i miestna tlač, dosiaľ však bez výsledku. V ďalšom citujeme v celom rozsahu novinárske články, ktoré tieto škandalózne pomery odhaľujú.

Týždenník. » Érsekujvár és Vidéke« zo dňa 3. júna 1934 na str. 13 píše zvlášte o vyrubovaní daní toto:

» V našom šedom všednom živote dnešných čias niet aktuálnejšej otázky, než je otázka daňová. Nech sa v našej obci alebo okrese obrátime kamkoľvek a prehovoríme s kýmkoľvek, po krátkej výmene myšlienok »padá mačka na nohy« a

reč ihneď sa obracia k najbolestivejšiemu bodu, k otázke daňovej.

Naväzujúc na náš dnešný úvodník priali by sme si podniknúť okružnú prechádzku v tomto labyrinte a ilustrovať, že berná správa nemôže zásadu, »jeden ovčinec a jeden pastier« zuniformovať svojimi otáznikmi k priznávkam a že by treba bolo dištingvovať, ktorému poplatníkovi akú lehotu má určiť k odpovedi, lebo sú prípady, kde poplatník, trebárs by mal sto rúk a sto nôh, nie je v stave dať na otázky odpoveď v stanovenej lehote.

Je totiž známe, že berná správa vytyčuje 8denné lehoty k zodpovedeniu dotazníkov, zaslaných na daňové priznávky. Je známe i to, že v niektorých prípadoch treba dať odpoveď na 40 až 50 otázok; vo všeobecnosti je však týchto otázok najmenej 20. To by bolo ešte to menšie zlo. Treba však pripojiť výpisy, sostavenia, výkazy, rozvahy a iné možné i nemožné doklady.

K vôli tým, čo patria medzi blažených, ktorí nevedia, ako tieto dotazy a výzvy k pripojeniu dokladov vypadajú, uvádzame tu niekoľko z nich nefalšované a na večnú pamäť.

»Kolko ste vynaložili na svoju domácnosť; doložte to vierohodnými výkazy a kvitanciami. Priložte počiatočný a záverečný inventár, podrobný soznam príjmov a výdavkov. Koľko ste platili svojmu lekárovi, advokátovi? Kam ste dali váš bankový vklad v minulom roku priznaný, ktorý ste tohoto roku nepriznali? S kým a o čom ste jednali vo veciach obchodných?«

Čo takýchto a podobných 40 otázok znamená pre maloroľníka, maloživnostníka a maloobchodníka, snadno si môžeme predstaviť... Vonkovský gazda, stolár alebo obchodník odnesie dotazník svojmu notárovi a požiada ho, aby mu otázky zodpovedal. To sa mu však vždy nepodarí, lebo notári nesmú v záujme strán vo veciach daňových pôsobiť, a i keď tí odvážnejší to učinia, je účelnosť toho veľmi pochybná, lebo veď toho sa ani advokáti nepodujmú, keďže vyplnenie takého dotazníku vyžaďuje si v najprostejšom prípade prácu najmenej na dva dni; k tomu však nemajú času a to by im hmotne vykrvácaný klient ani nemohol zaplatiť.

Druhá polovica poplatníkov sama snaží sa odpovedi vyhotoviť, avšak prevážna ich časť nedostane sa od snahy ďalej, lebo hneď s počiatku vyláme si na tom zuby. Ako že by bol kto vstave tú zpústu otázok zodpovedať a hlavne ich pravdivosť dokázať, keď pri starostiach o vezdajší kus chleba nemôže viest knihy, a i keď si v nedeľu kúpi mäsa, alebo keď si kúpil pár čižiem, kvitancie o tom nesbieral.

Veľké podniky a firmy, ktoré majú knihvedúci personál a dostanú 70 až 80 otázok, sú ešte menej vstave tento materiál do 8 dni zpracovať a preto hromadne podávajú bernej správe žiadosti o odklad. Činia tak podľa všetkej pravdepodobnosti vo vedomí, že žiadosť má až do jej vybavenia odkladnú moc a že tedy neoctnú sa v zameškaní. Tak získajú času, aby dokumentárne mohli zodpovedať rôzne a nie vždy účelné otázky.

Ký div však, - tu ináč ťažkopádni orgánovia pracovali s presnosťou chronometru a takéto žiadosti zamietali do 48 hodín, ba vo veľa prípadoch i rýchlejšie. Boly i prípady, kde tieto zamietavé uznesenia doručovali zvláštnym poslom.

Radi by sme verili, že tiež odvolania, sťažností a nároky budú tak rýchlo vybavované a že nebude treba podstúpiť 4 až 5ročnú kalváriu urgencií o vybavenie jediného odvolania, kde zamietavé usnesenie treba práve len doručiť, lebo veď v odvolacom pojednávaní vybaví denne niekoľko sto odvolaní odvolacia komisia, ktorá tam figuruje ako štatista.

Poplatníci neboli by tak úzkoprsí voči bernej správe čo do poskytovania lehôt. Nemali by nič ani proti tomu, keby sa odvolaniam venovalo viac času a keby odvolania boly v odvolacej komisii aspoň prečítané, aby sa mohlo o nich spravodlivo uvažovať.

Stejne by dopriali času i k tomu, aby z verejných prostriedkov platení vrchní úradníci láskavejšie, shovievavejšie, alebo aspoň v medziach obligátnej zdvorilosti zachádzali v osobnom styku s piliermi štátu, s poplatníkmi.

Ačkoľvek 80% poplatníctva nemá odbornej vzdelanosti, aby do 8 dní mohlo vyhotoviť riadnu rozvahu a 10 výkazov, lebo veď tento výkon vyžaduje si predbežnej vzdelanosti aspoň absolvovanej obchodnej akadémie a 15-20 dní času, avšak za všetkých okolností majú títo poplatníci toľko sebavedomia, aby požadovali česť za vzdávanú česť.

Toľko môže poplatník očakávať v dnešných vážnych dobách, kde poplatník klesá pod ťarchou daňových bremien a rôznych svízelných hospodárskych pomerov, ktoré sám nezavinil.

Môže očakávať i to, nestačí-li 8 dni k odpovedi, - veď v tejto dobe nemôže si písomných dokladov opatriť ani výkazy sostaviť, - aby obdržal odklad.

Týmto aktom slušnosti by nebol erár zkrátený a snáď by sa tiež mohlo predísť hromadným odvolaniam, lebo nikto by sa nevymknul bernej povinnosti, založenej na podklade spravodlivého vyrubenia, čoho by sa mohlo dosiahnuť vždy dohodou. «

V liste» Érsekujvár és Vidéke« z 22. júla 1934 sú nezákonnosti vyrubovacieho pokračovania vyložené takto:

»Vo vyrubovacom pokračovaní boly kladené otázky poplatníkom v tak veľkom počte, že ich zodpovedanie do 8 dní hraničilo s nemožnosťou. Berná správa požadovala toľko výpisov a výkazov, že poplatníci museli žiadať o predĺženie tejto 8dennej lehoty. Žiadosti boly zamietnuté. Márne tvrdili firmy, intelektuálovia, gazdovia, maloobchodníci, že práce tie nemožno vo vytýčenej lehote vykonať a márne žiadali vo výnimočných prípadoch, - pre nemoc, nedostatok zamestnancov, pre neprítomnosť šéfa, - o odklad, nedostalo sa im predĺženia ani o 24 hodín.

Berná správa nepovšimla si ani príslušného