Jestli vtedy v posledných rokoch naša republikánska strana bojovala za oprávnenú akúsi súvislosť s historickým juridickým vývojom, tak sme boli na dobrej ceste. My sme vlastne do kultúrneho výboru i ostatných výborov nevniesli nič nového, lebo sme vlastne opakovali, čo vlastne už driev bolo zákonom určené v bývalom Rakúsku rešp. potom v našej republike, menovite tu v Čechách a na Morave. Jestli tá zásada zvíťazila, že obce jedine majú vydržovať meštiansku školu, poneváč táto meštianska škola - práve tak ako národná škola vôbec - slúži patričnej obci, tak samozrejmo že táto zásada bola v protive ku starým zákonom a my sme právom mohli poukazovať, že tu je istá divergencia, ktorá musí byť napravená. Je plne spravodlivé a účelné, aby školy boly vydržované tak - keď už je školská povinnosť vyslovená pre deti od 6 do 14 rokov - aby obciam, ktoré nemôžu z hmotných príčin vydržovať tú či onú školu, zkrátka táto škola im bola daná z takých prostriedkov, ktoré samozrejme sa získavajú z celého majetku národa.

Naša zásada, ktorú sme my v tomto ohľade postavili, bola nielen správna, ale mala i svoju historickú oprávnenosť. A ja som veľmi rád a veľmi šťastný, že parlament a vláda pristúpily na zásadu odstupňovania vydržovateľa, to je obcí, okresov a zemí - žiadali by sme ešte aj štát k tomu - že táto zásada prerazila, lebo na tejto zásade môžeme fakticky dnes naše obvodové meštianske školy skutočne snadným spôsobom, nakoľko ovšem verejné financie to pripustia, organizovať.

Že bolo treba takýmto spôsobom postupovať, najlepším dôkazom toho sú štatistické dáta, ktoré nám dalo ministerstvo školstva k dispozícii a ktoré ukazujú, aké obrovské číslice vyplývajú práve z celej tejto veci. Podľa výpočtov ministerstva školstva z r. 1932 bolo by treba vybudovať, aby deti od 6. do 8. školského roku boly zaškolené v újazdoch v polomere aspoň 5 km, maximálne v Čechách 416 škôl, na Morave a Sliezsku 250, dohromady 2.100 tried nových, na Slovensku 414 škôl, 1625 tried, na Podkarpatskej Rusi 36 škôl a 200 tried, dohromady v celej republike bolo by treba na tomto základe, aby boly všetky deti školou povinné takto utriedené, 1.116 nových meštianok a 3.925 tried, okrúhle 4.000 tried. K tomu by bolo treba 2223 nových učiteľov a ročného nákladu priemerne 50 mil. Kč. Keby sme vzali tento maximálny počet a v istej miere sa uskrovnili a keby sme vzali len t. zv. obvody, kde zvlášte je potrebné a nutné, aby školy boly ustavené, kde totižto v jednom obvode aspoň 90 žiakov by bolo takto zatriedené do meštianskej školy, tak by sme mali pomer iný, ale nie moc rozdielny. V Čechách by bolo treba 232, na Morave a Sliezsku 179, na Slovensku 333 a na Podkarp. Rusi 35 škôl, dovedna 779 nových meštianok. Podľa tried dovedna 3.000 nových tried. Nechcem ísť do podrobností. Nových učiteľov by bolo treba asi 1500. A náklad by to stálo podľa rozpočtu ministerstva školstva asi 32 mil. Kč ročne. Ako videť teraz, i toto sú veľmi značné a veľké cifry, ktoré odôvodňujú to, že my sme hneď vtedy, keď minister dr Dérer predložil svoj návrh, žiadali presné dáta. Tieto presné dáta nám teraz odôvodňujú naše stanovisko.

Keby sme išli ďalej a uskrovnili sa aj s tým najmenším, aby sme vykonali to najnutnejšie, čo je dnes aktuálne, keby sme len tam zriadili meštianske školy, kde už obce alebo okresy o to veľmi usilovne žiadajú, kde nás poslancov o to prosia, kde posielajú rôzne petície na naše zákonodarné sbory alebo ministerstvá, keby sme len tieto obce počítali, máme takýchto obcí v Čechách v r. 1932 71, na Morave a v Sliezsku 52, na Slovensku 65 a na Podkarpatskej Rusi 9, dohromady 197 škôl, ktoré reprezentujú 768 tried. Náklady by v tomto prípade obnášaly ročite asi 8 mil. Kč a učiteľov nových bo bolo treba len 342.

Z týchto číslic, dámy a pánovia, vidíte, že dosah osnovy je skutočne veľký a že jestli táto osnova skutočne bude ako zákon uvedená v celej plnosti do života, že bude mať samozrejme - a to pán referent V. Beneš veľmi dobre povedal - dalekosiahly následok, lebo viac ako 100.000 detí bude takýmto spôsobom do meštianok zaškolené. Pri tom musíme brať do ohľadu, že počet tried obecných škôl týmto založením meštianok klesne dosť značne. Vypočítané je to ministerstvom školstva v maximálnom prípade na 2.818 tried, čo znamená, že 2.818 tried obecných škôl takýmto spôsobom by zaniklo, v druhom prípade 2.247, v treťom prípade 623 triedy. I to padá v úvahu. Počet týchto tried je pravdepodobne vyše udaný s ohľadom na to, že ministerstvo školstva ako všetci, kdo mali interes na tomto zákone, chceli ukázať, že redukciou týchto tried sa náklady na meštianske školy zmenšia. Keby sme tieto číslice brali do ohľadu, tak by skutočný prírastok obnášal 1.107 tried meštianskych škôl, v druhom prípade 673, v treťom 145 tried. Tedy i tak, keby sme takýmto spôsobom to počítali, samozrejme je meštianske školstvo značne zväčšené. Keby ministerstvo mohlo prizreť ešte k žiadostiam a menovite k rezolúciám odhlasovaným v kultúrnom výbore, tak by redukcia tried obecných škôl bola menšia a obecné školy by tak netrpely, ako práve z tohoto celého smeru vyplýva.

Týchto niekoľko čísiel som vám, pánovia, musel podať, aby ste videli, aký rozsah, aký základ celá táto akcia má. Len bych vám ešte chcel pripomenúť stav, ktorý dnes v meštianskom školstve v republike Československej je. Riekol bych vám docela v krátkosti toto: Čechy majú dnes 1095 meštianskych škôl s 5.359 triedami a 207.084 žiakmi, Morava a Sliezsko majú 627 meštianskych škôl s 2.886 triedami a 107.130 žiakmi, Slovensko len 162 meštianskych škôl s 988 triedami a žiakov dovedna len okrúhle 45.000, Podkarpatská Rus má 18 škôl, 217 tried a len okrúhle asi 9000 žiakov. Dovedna má Československá republika teraz už 1902 meštianske školy, 9460 tried so 367.913 žiakmi. Keby sme cifry zaokrúhlili, vidíme, že je to na 400.000 žiakov, na 10.000 tried a na 2.000 meštianskych škôl. Snáď žiadny štát v strednej Europe sa nemôže honosiť takým rozkvetom meštianskych škôl, ako Československá republika.

A keby som k tomu ešte dodal, že na Slovensku sme mali v r. 1918/19 t. zv. štyrtriednych meštianskych škôl alebo "polgárok" 32 a že na týchto nota bene čisto maďarských meštianskych školách sme mali len 5602 žiakov, a že naopak dnes máme, ako som vám už tu naznačil, 162 meštianske školy s bezmála 1000 triedami a okrúhle 45.000 žiakmi, tu je dôkaz daný, že naše meštianske školstvo na Slovensku sa behom posledných 16 rokov okrúhle zdesateronásobnilo. To je teda pokrok obrovský a my, ktorí v školstve pracujeme, vieme veľmi dobre, čo to aj znamená. Ovšem, keď zasa porovnáme naše školstvo s českým, vidíme, že ani len polovica našich do meštianskych škôl súcich detí nefrekventuje meštianske školy a že v tomto ohľade musíme my Slováci a na Podkarpatskej Rusi doháňať veľmi mnoho. Ale skúsenosti posledných 16 rokov nás presvedčujú o tom, že bezpodmienečne je treba meštianske školstvo vybudovať, poneváč inačím spôsobom sa vôbec nezbavíme veľmi zlého úkazu modernej doby, t. j. velikánskeho návalu na stredné školy. Nával na stredné školy je tak veľký, že skutočne všetky naše budovy nestačia, a že už deti sedia v triedach na stredných školách, aby to nebolo viac než zákonné maximum, alespoň po 59 žiakoch v jednej triede.

Keby meštianske školstvo bolo dľa toho vybudované, ulevilo by nám značne práve v stredných školách, ktoré by sa mohly nielen čo do intenzity, ale aj čo do kvality zdokonaliť, a na druhej strane by sme dostali menovite my, ktorí zastupujeme náš slovenský vonkov, vzdelané roľnícke obyvateľstvo, na ktoré by sme mohli v každom ohľade dobre spoliehať.

Jestli bych mohol povedať niekoľko slov o našom učiteľstve na meštianskych školách, v celku, dľa mojej skúsenosti, je stav dnes docela uspokojivý. Nehovorím, že by bol nejak skvelý, že by bolo medzi učiteľstvom a vôbec na každej škole všetko v poriadku a že by každý bol dokonalý - ale v celku je pre nás Slovákov zaujímavé, čo píše "Slovák" alebo "Národnie noviny", t. j. čo píšu protičeské časopisy, ktoré nám ako v zrkadle ukazujú, jestli ten český človek, ktorý u nás pracuje, je koľko-toľko čistý alebo nie. A môžeme s radosťou konštatovať - a páni kolegovia zo Slovenska mi to potvrdia - že "Národnie noviny" v posledných rokoch už aksi zatíchly, nie preto, že by sa tak zvlášte do Čechov zamilovaly, ale preto, že už nemajú materiál, že im to aksi vyšlo, že už Česi zvláštnou shodou okolností, neviem, zda nejakým stúpnutím ich cností alebo šikovností či inak, ale zvláštnou shodou okolností a zvláštnou schopnosťou akultivácie a prispôsobenia sa tak sa vžili do našich pomerov, že už dnes ani takí prísní kritici, ako sú naši ľudáci, nemôžu na nich najsť to, čo tak veľmi usilovne hľadajú i dnes. A jestli preca len kde tu niečo najdú, tak už si netrúfajú ani samozrejme také kamene aksi po nich hádzať, poneváč behom vývoja, behom času i na tých t. zv. ľudových školách cirkevných, i na tých stredných školách cirkevných - máme i niekoľko stredných škôl cirkevných - stávajú sa prípady také, ktoré je treba zamlčať. Jestli tedy v nejakej ľudáckej škole sa najde nejaký ľudácky agitátor veľmi činný, ktorý sa dopustí prípadne nejakého takého poklesku, alebo snáď dokonca i menšieho kriminálneho skutku, a jestli ho úrady, súdy musia zavreť a odsúdiť prípadne i na jeden rok žalára pre také všelijaké mravopočestné delikty, jestli to treba samozrejme zamlčať z príčin, ne fiat scandalum publicum, tak samozrejme oni tiež vidia, že je treba i eventuálne menšie poklesky na našich školách verejných zamlčať, no a samozrejme tým sme dospeli aksi k lepším metám a dospeli sme aksi na lepšiu cestu v našej politike a v našom verejnom živote vôbec.

Kol. Beneš vo svojej úvodnej reči sa zmienil prívetivým spôsobom o mojej spolučinnosti na tomto zákone. Nehovoril to priamo, ale tak som to vycítil z jeho reči, že tak do istej miery snáď uznáva alebo chcel snáď povedať dokonca, že republikánska strana svojou politikou práve voči tomuto zákonu sa pričinila nielen o emendáciu tohoto zákona, ale že sa pričinila vôbec i o jeho uskutočnenie. Lebo sám uznáva, že keby bol býval zákon prijatý tak, ako ho predložil dr Dérer pred 4 rokmi, nemal by ten zákon tej ceny, čo má teraz, lebo ten § 16 a odst. 1 v § 31 rozhoduje vlastne o všetkom. Keby sme boli odhlasovali len ten zákon, ktorý určuje, že dlhy, ktoré narobily mestá stavaním nových meštianskych škôl, majú byť platené teraz tými obvodmi, keby sa nič iného nebolo uskutočnilo, len toto, tak samozrejme by zákon mal len veľmi malú cenu. Ale práve tou zmenou, tou emendáciou sa podarilo z tohoto zákona utvoriť niečo skutočne činorodého, niečo, čo v rukách dobrého ministra školstva, dobrej školskej správy a pri koľko-toľko dobrej vôle i finančného ministra môže vykonať veľmi mnoho, lebo je tu daná možnosť budovania ľudových a meštianskych škôl od základu, je daná možnosť budovať meštianske školy i tam, kde by inak pri riadnych okolnostiach to snáď na dlhé roky vôbec nebolo možné. A jestli mal bývalý jej osnovateľ min. rada Buzek tiež na tom podiel, jestliže sa tiež zaslúžil o to, tak i ja s mojej strany ako bývalý jeho šéf mu tu ďakujem.

Tento zákon fakticky je niečo veľkého a som veľmi šťastný, že sa môžem prihlásiť, že som tiež na budovaní tohoto zákona niečím prispel a budem veľmi rád, jestli táto osnova zákona tak, ako je predložená a ako bude odhlasovaná, skutočne i do života vstúpi a sa osvedčí.

Na koniec by som ale, dámy a pánovia, vás upozornil na jedno, čo nesúvisí snáď priamo so zákonnou osnovou, ale čo vás bude zaujímať a čo je aksi nutné, aby som ja ako zástupca republikánskej strany, ako zástupca vonkovského ľudu tu na poli pedagogiky a na poli školskej politiky povedal. Ja som bol a som vždy za jednotnú diferencovanú školu, lebo viem veľmi dobre, že ač práve vo školstve rozhoduje predovšetkým dobrý učiteľ, že preca len dobrá organizácia je tiež nutná a že každá organizácia, ktorá chce byť dobrá, musí byť od hlavy až po pätu dobre založená a že nesmie byť tak nejak sostavená z nejakých drobtov organizačných, ktoré by navzájom nedobre a neorganicky súvisely.

Následkom toho som v tomto smere skutočne za jednotnú diferencovanú školu, ale táto diferencovanosť má v našom slova smysle tú jednu zvláštnosť, že my žiadame, a o to budeme bojovať aj v budúcnosti, aby naša škola na vonkove a pre vonkov bola v prospech vonkova diferencovaná, aby totižto naša škola na vonkove nebola len nejaký odliatok mestskej školy, aby na vonkove neúčinkovali len ľudia, ktorí nemajú s vonkovom priameho súvisu, ktorí nemajú, abych sa odborne vyslovil, dostatečnú afinitu k tomu vonkovu, aby tí vedeli sa tam vžiť do tých pomerov a aby v pomeroch vonkovských primerane i účinkovali.

V tomto smere by som povedal, že musíme mať akúsi unitas in varietate, diferencovanosť, ktorá je určená pre jednotlivé obory školskej práce i pre mestá, a táto diferencovanosť musí prijsť dnes zásadne aj do škôl vonkovských. Náš vonkovský učiteľ musí byť skutočne len vonkovský učiteľ a nie len nejaký meštiak, ktorý na vonkov prijde len za tým účelom, aby v najbližšej dobe zasa utiekol, a ktorý tam zkrátka pracuje len s pol srdcom. Je to tak samozrejmé, že vonkov potrebuje takého učiteľa, ktorý by mal všetky dobré vlastnosti starého buditeľa-učiteľa plus moderné dobré vzdelanie. Jedno i druhé je spojiteľné, jedno i druhé dá sa docela organicky slúčiť a mám za to, že naše školstvo nesmieme uniformovať tým spôsobom, že by to bola nejaká urbanistická uniformita. Uniformita nie je ani v školstve dobrá, tak ako vôbec v ničom, poneváč život uniformitu nemiluje, to snáď len Hitler myslí, že sa dá všetko uniformovať, ale skutočný život sa uniformovať nedá. Následkom toho budeme radi, jestliže aj v učiteľstve našom najdeme pochopenie práve pre tú myšlienku, aby sa výchova nášho učiteľstva i pre meštianske školy, ktorí budú na vonkove v tých jednotlivých obvodoch, rešp. újazdoch účinkovať, diala tak diferencovane, že by tí patriční učitelia potom mohli na tých školách docela v súvise s tým ľudom, so záujmami vonkovskej kultúry kladne účinkovať v prospech svoj, v prospech toho obyvateľstva, v prospech národa a celého štátu. Len vtedy bude naša škola dokonalá, jestli ona bude skutočne prispôsobená nielen mestským pomerom a nielen nejakým racionálne vymysleným alebo teoreticko-vedecky skonštruovaným záujmom alebo pomerom, ale jestli ona bude vyplývať skutočne z toho života samého a jestli ona sa včlení v ten život menovite u nás na vonkove.

Na vonkove, drahí bratia, všetko dnes závisí. Jestli by náš vonkov sklamal, tak sklame u nás všetko a potom ideme veľmi zlej budúcnosti v ústrety. Dnes musia skutočne vonkov a mestá byť jedna rodina, ale vonkov musí si svoju kvalitu, tú svoju zvláštnosť zachovávať a musí sa vžiť do tej novej doby tak, aby sa necítil nejako ukrivdený v žiadnom smere a aby menovite učiteľ a profesor tam účinkoval tak, že by vzájomná dôvera a vzájomná jednotnosť smýšľania bola dosiahnutá. To, dámy a pánovia, som chcel vám ešte povedať na konec a som rád, že môžem menom našej strany prehlásiť, že za tento zákon hlasovať budeme. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dále má slovo pan posl. Polívka.

Posl. Polívka: Dámy a páni! Slávna snemovňa! K prejednávaniu osnovy zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o zriadení a vydržovaní verejných meštianskych škôl ako aj o dochádzke do nich i správe, dovoľte, abych pričinil niekoľko poznámok. Pán referent veľmi vrele a skutočne krásne doporučil slávnej snemovni k prijatiu tento zákon, o ktorý sme po toľko a toľko rokov usilovali. Je treba vyzdvihnúť vytrvalosť kultúrneho výboru, ktorý sa o to pričinil, takže k záveru tohoto parlamentného zasadania mohol byť tento zákon aj uskutočnený. Je nám len veľmi ľúto, že sa tejto osnove zákona robia isté prekážky, že sa dozvedáme neuspokojivú zvesť, akoby senát Národného shromaždenia nechcel pustiť túto osnovu pri skončení zasadania tohoto parlamentu. Je nútne treba, aby sa všemožne všetci pričinili, aby táto osnova bola tiež v tomto období uzákonená a parlament mohol s kľudným svedomím prácu svoju na poli kultúrnom ušľachtile zakončiť.

Je treba si uvedomiť, ako naša verejnosť československá a najmä Slovensko túžilo po tomto zákone, ako nás dochádzaly mnohé, prečetné naliehavé dotazy obcí a mest o osude návrhu tohoto zákona. Správne a veľmi vecne a krásne vyzdvihnul poslanie týchto meštianskych škôl na Slovensku pán dr Štefánek. Vieme veľmi dobre, ako Slovensko potrebovalo a dosiaľ potrebuje zdravých, dobrých národných škôl. Už dávnejšia spisovateľka Božena Nemcová, ktorá bola jednou z prvých znateliek slovenských pomerov na Slovensku, zdôvodňovala, že Slovensku pomôže jedine dobrá, zdravá škola a v nej vzdelaný učiteľ. Po prevrate Slovensku sa dostalo možnosti, aby mohlo byť všetko po stránke kultúrnej vykonané. Dnes vidíme, aký ohromne veľký rozdiel sa nám javí v porovnaní pomerov na Slovensku pred prevratom a po prevrate. V novembri 1918 bolo na Slovensku celkom 832 škôl, t. zv. polgárky. Z týchto bolo 41 štátnych, 10 obecných či mestských, 27 cirkevných a 5 súkromných. Všetky, na celých 100%, boly to maďarské školy.

Do týchto škôl štátnych chodilo iba 5.600 žiakov. Boly rozsiate jedine v mestách, takže slovenská mládež z dedín a veľkých obcí nemohla navštevovať tieto školy meštianske. Od r. 1919 javí sa nám rapidný vzrast. R. 1919 bolo založené nových 10 škôl meštianskych, r. 1920 18, r. 1921 3, r. 1922 2, r. 1923 7, r. 1924 6, r. 1925 5, r. 1926 1, r. 1927 3, r. 1928 2, r. 1929 3, r. 1930 4, r. 1931 26. Dnešný stav štátnych slovenských škôl meštianskych je celkom 162. (Výborně!) Ani menšinám nie je ukrivdené. Nemci majú svojich 8 meštianskych škôl a Maďari majú svojich 15 meštianskych škôl. Nemci za Maďarska nemali jednej jedinej meštianskej školy nemeckej. Republika vykonala skutočne spravodlivý čin, keď menšine nemeckej na Slovensku zabezpečila aj školovanie v jazyku materinskom.

Ako boly zakladané slovenské meštianske školy? Prvá r. 1919; boly všetky štátné. Pamätá sa pán vládny referent dr Anton Štefánek spolu s p. ministrom dr Vavrom Šrobárom, ako prichádzali na dediny slovenské, ako s nadšením prijímal ľud zvesť o tom: budete mať meštiansku školu? Klenovec nadšene jásal, že za veľkú buditeľskú prácu za slobodu dostane sa mu meštianskej školy. Akonáhle pán dr Vavro Šrobár odišiel, podvratné živly pracovaly k tomu, aby súhlas občianstva bol zrušený. Boly tu obavy, ktože bude v gazdovstve pracovať a kto bude, odpusťte, keď hovorím tak vulgárne, kravy pásť? Ten strach, že by školenejší človek nemohol rozumne pracovať pri hospodárstve, spôsobil, že taký Klenovec, taká Detva alebo Hriňová, veľké obce slovenské, takmer svojim počtom rovné mestám českým, dodnes nemajú svoje meštianske školy. Obavy o rozšírenie vzdelanosti, o pravú osvetu, boly tu príčinou, že reakčným živlom bolo umožnené ďalej ovlivnovať pospolitý ľud.

Vyžiadal som si presnú štatistiku od ministerstva školstva a nár. osvety, aby som porovnal, ako veľký, ohromný čin vykonala naša meštianska škola v dobe prítomnej. Štatistika týka sa r. 1933/34. Celkom je 162 slovenských meštianskych škôl s 1197 triedami a s 51.899 žiakmi. Nemci majú 8 meštianskych škôl s 57 triedami a 1616 žiakmi. Maďari majú 15 škôl s 19 triedami a 4198 žiakmi. Kurzov pri meštianskych školách je: slovenských 127 s 4779 žiakmi, nemecké kurzy sú 3 so 107 žiakmi, maďarských kurzov 7 s 253 žiakmi. Síl učiteľských celkom pôsobí 1424, z toho na slovenských školách štátnych 1331 učiteľov, na neštátnych cirkevných 93, na nemeckých 62, na rusínskych 8, na maďarských 73 učiteľov.

Vzrast žiactva javí sa v porovnaní s rokom 1931/1932 a 1933/34 takto: Na slovenských školách v školskom roku 1931/32 bolo celkom 28.882 žiakov. V r. 1933/34 bol celkový počet žiakov 51.899, čiže prírastok na slovenských školách o 23.017, v procentoch vyjadrené je to 79% pôvodného stavu v r. 1931/32. Na nemeckých školách javí sa tiež prírastok, a síce o 30 žiakov, stav 1.616. Ani maďarská menšina nemôže si sťažovať, že by nemala možnosti k rozvoju meštianskych škôl. V školskom r. 1931/32 bolo tam celkom 2783 žiakov, koncom r. 1933/34 celkom 4198 žiakov, čiže k pôvodnému stavu vzrast takmer o 50%.

Veľmi často vo verejnosti sa nadhazuje otázka, sú-li meštianske školy, keď takým rapidným vzrastom sa rozvíjaly, obsadené plne kvalifikovanými silami. I v tomto ohľade som hľadal štatistiku presnú a slávnej snemovni predkladám: Celkový stav slovenských učiteľov na meštianskych školách je 1331. Na neštátnych školách meštianskych 93. Úplnú kvalifikáciu odborného učiteľa na meštianskych školách štátnych má 596 učiteľov, to je 44˙78%, na neštátnych školách cirkevných je stav plne kvalifikovaných síl 50, t. j. 53˙76 procent. Ale na školách meštianskych účinkujú tiež profesori s plnou kvalifikáciou stredoškolskou; na štátnych školách je týchto profesorov 11, t. j. 0˙83%. Na meštianskych školách je veľký počet učiteľstva, ktoré sa pripravuje a je vo štádiu skúšok. Prvú polovinu tejto skúšky odbornej má 65 učiteľov, t. j. 4˙78%, na neštátnych iba jeden t. j. 1˙07 procent. Kandidátov profesúry bez odbornej skúšky pre školy meštianske je na štátnych školách 54, t. j. 4˙06%, na neštátnych nikto. Kandidátov profesúry bez aprobácie pre školy meštianske 85, t. j. 6˙38%, na neštátnych iba jeden, t. j. 1˙07%. Z toho vyplýva, že na štátnych školách s úplnou či čiastočnou kvalifikáciou pôsobí 60˙93%, kým na neštátnych školách pôsobí iba 55˙90%. Učiteľov, ktorí majú iba spôsobilosť pre školy ľudové, je na štátnych školách 484, v procentoch 36˙36, na neštátnych 38, v procentoch 40˙86. Inej kvalifikácie na štátnych školách je 36 učiteľov, t. j. 2˙70%, na neštátnych 3, t. j. 3˙22%; to znamená, že výtka, ako by na školy meštianske dostávali sa nedoukovia, ako mám príležitosť častejšie čítať z tlače ľudáckej, je naprosto vyvrátená. Pomer tento bol lepší ohľadom plnej kvalifikácie r. 1931/32, keď plne kvalifikovaných síl bolo, procentne vyjadrené, 40˙76%, ale učiteľských miest bolo iba 862, kým v minulom školskom roku už 1331. Je treba toto si uvedomiť, aby sme pochopili, ako neodôvodnené a bezpodstatné sú výtky učiteľstvu pôsobiacemu na školách meštianskych. Veď výber na školy meštianske robia pedagogovia, okresní školskí inšpektori a školský referát, ktorý za vzájomného súhlasu s patričným školským inšpektorom vyberá najschopnejších, najlepších a zapracovaných učiteľov.

Tieto školy meštianske potrebujú vo veľmi značnej miere odstrániť nedostatky vo svojich budovách. Vláda republiky vybudovala do r. 1931 celkom 24 novostavby pre školy meštianske, okrem toho za veľmi značného príspevku štátneho bolo adaptované 7 budov škôl meštianskych.

Je treba upozorniť najmä na krikľavý a tragický prípad štátnej meštianskej školy v banskom kraji v Handlovej, ktorá je umiestnená v drevených barákoch nad haldami veľkých uhoľných baní, kde deti sa striedajú od rána do večera v návšteve týchto nezdravých miestností. Zpráva o tom bola uverejnená v mnohých denných listoch. Je treba, aby ministerstvo školstva vo vzájomnej spolupráci s ministerstvom financií pomohlo odstrániť tento katastrofálny nedostatok budovy meštianskej školy v Handlovej. (Predsednictví převzal místopředseda Zierhut.)

Volá po náprave i nedostatočne umiestnená škola štátna v Podbrezovej, vo Slovenskej Ľupči, v Banskej Štiavnici, volá po rozdelení a vybudovaní najväčšia meštianska škola na Slovensku v Nových Zámkoch, ktorá má vyše 1000 žiakov.

Je treba, aby najmä na našom pohraničí - Plešivec, Fiľakovo atď. - boly vybudované tieto meštianske školy tak, aby boly dôstojným stánkom kultúry a propagandou, ako republika sa stará o svoje verné deti na našom pohraničí.

Úroveň meštianskych škôl je veľmi dobrá a môžem ako profesor učiteľského ústavu potvrdiť, že pri skúškach do I. ročníku učiteľských ústavov žiaci škôl meštianskych vždy skvele obstáli, to znamená, že boli vždy veľmi svedomite pripravení. Škola meštianska na Slovensku stáva sa skutočne ľudovou univerzitou, vychováva pre praktický život, má veľmi živý záujem o praktické otázky hospodárske, umožňuje, aby do učenia, do obchodu, živností a do priemyslu išla mládež vyzbrojená základnými vedomosťami občianskymi, a čo viac, jednoročné učebné kurzy majú pre mládež veľmi značný význam pri hlásení sa do štátnych služieb. Účelom meštianskych škôl je skutočne dať mládeži spôsob radostného vyučovania, radostného prostredia, je to vpravde činná škola, ktorá učí mysleť a ktorá skutočne dáva základy veľmi zdravé.

O vzdelanie nášho učiteľstva na školách meštianskych starajú sa početné kurzy odborné, ako aj nove zriadená pedagogická akademia v Bratislave a početní kandidáti profesúry, ktorí z nedostatku miest na školách stredných sú prijímaní na školy meštianske. Učiteľstvo škôl meštianskych čestne obstojí pred každou kritikou, nech ona je povolaná alebo tiež prípadne nepovolaná. (Výborně!) Poznám pomery na školách národných, poznám veľmi početné sbory meštianskych škôl a môžem osvedčiť, že sbory učiteľské na meštianskych školách plnia svoje učiteľské, národné, kultúrne, sociálne a národohospodárske poslanie čestne ku cti svojho stavu. Nesčetné kultúrne počiny, nesčetné sociálne inštitúcie nachádzajú učiteľstvo vždy pohotové a vždy obetavé k tejto kultúrnej práci.

Mám v živej pamäti, ako sme budovali to národné školstvo od základu, pretože nič sa nedalo použiť ani z knižníc, ani zo sbierok zemepisných a dejepisných starých meštianských škôl pre nové slovenské školy. Okrem nerastov a okrem fyzikálnych prístrojov naprosto nič sa nedalo použiť. Boli to prví českí učitelia, ktorí s láskou prichádzali, pracovali, písali a pripravovali prvé učebnice, aby odstránili naprostý nedostatok prostriedkov vyučovacích a prostriedkov výchovných. Je treba, aby si národ uvedomil, že títo prví priekopníci a pracovníci na školách meštianskych sa plne zaslúžili o vývoj tak radostný, ako je dnes. Nesčetné knihy žiakovské, nesčetné odborné knihy učiteľských sborov a skvelé ručné práce dokazujú, ako učiteľstvo na školách meštianskych je na výške svojej doby. Desiatky učiteľov, riaditeľov je literárne činných, vydáva publikácie, pracuje v odborných pedagogických smeroch a čestne obstojí, aby mohli byť posudzovaní vecne a spravodlive.

Bohužial v našom meštianskom školstve máme jednu tragickú bolesť, a síce, že o výučbe našich dievčat je po stránke ženských ručných prác naprosto nedostatočne postarané. (Slyšte!) Na týchto meštianskych školách, ako som spomenul, štátnych v počte 162 je iba 138 miest systemizovaných pre učiteľky ženských ručných prác a domácich nauk. Na národných školách štátnych, na ľudových školách je len 5 týchto miest systemizovaných. A porovnáme-li, že na meštianskych školách v Čechách je 110.854 žiakov a že majú 908 učiteliek, čiže na jednu učiteľku pripadá 122 žiakov, na Morave 55.404 žiakyň má 472 učiteľky, na jednu učiteľku 117 žiakyň, je na Slovensku jedna učiteľka pre 190 detí. Že to je naprosto nedostatočné, to iste každý uznáva. Na školách ľudových je tento pomer katastrofálny. Kým v Čechách pre 368.196 žiakyň je 2.094 učiteliek, čiže pre jednu učiteľku 177 žiakyň, na Morave 218.257 žiakyň má 1267 učiteliek a jedna učiteľka priemerne na 172 žiačky, na Slovensku pre týchto 5 učiteliek systemizovaných pripadá na jednu 55.844 žiačky. (Slyšte!)

Je to nemysliteľný stav, aby výučba ženským ručným prácam, najmä na Slovensku, kde slovenská mládež obzvlášť javí nadanie pre výtvarné, krásne, ušľachtilé, umelecké tvorenie, výšivky, kroje atď. - aby táto stránka výchovy a výučby umeleckej bola takto zanedbávaná. Apelujem a prosím pána ministra školstva a nár. osvety, aby dal sluchu onému pamätnému memorandu a spisu, ktorý predkladá Sväz slovenského učiteľstva v Bratislave a poukazuje na tieto neudržiteľné pomery vo výučbe ženským ručným prácam a domácim naukám na školách meštianskych i na školách ľudových. Náš klub osvojil si túto látku a predložil ju ako interpeláciu na pána ministra školstva.

Je treba si uvedomiť, že práve slovenská mládež má vrodené krásne vlohy a môže sa skvele uplatniť vo svetovej konkurencii. Videl som sbierku výšiviek ľudovej školy v Očovej, ktorá absolvovala svetové výstavy a na všetkých výstavách dostala prvú cenu. Na tejto škole, bohužial, výučba ručným prácam je plnená učiteľkami len liternými bez patričnej kvalifikácie. Dajme do týchto škôl plne kvalifikované učiteľky a uvidíme, že po krátkom čase naša mládež prekoná oné dávne vyspelé doklady umeleckej tvorivosti našich starých matiek a dneska už aj našej generácie. Veď slovenskými výšivkami pyšnila sa stará maďarská vláda, bol to zvláštny spolok cisárovny Alžbety, ktorý propagoval detvanské, očovské, čičmanské výšivky ako výšivky bohužial maďarské, a my slovenskými výšivkami musíme dokázať, že umelecká tvorivosť našej mládeže je k tomu schopná, aby si uhájila svoje konkurenčné, krásne postavenie.